Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Prešov

Judgement was issued by JUDr. Martin Baran

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Zmenené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/155/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313210390
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8313210390.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu

JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobcu: H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
U. XXXX/XX, C., práv. zast. JUDr. Michal Guman, AK Hlavná 29, 080 01 Prešov, proti žalovaným: 1. O..
R. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/XX, XXX XX C., 2. R. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/
XX, XXX XX C., práv. zast. JUDr. Jánom Kavuličom, AK 26. novembra 1510/3, Humenné, o určenie
neplatnosti darovacích zmlúv a určení nehnuteľnosti do dedičstva, o odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade
proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 15C 54/2013-451 zo dňa 17.06.2019 takto

r o z h o d o l :

I. Mení rozsudok tak, že žalobu zamieta.

II. Zrušuje neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Humenné č.k. 15C 54/2013-18
zo dňa 29.07.2013.

III. Žalované v 1. a 2. rade majú nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie v konaní o určení neplatnosti darovacích zmlúv a určení,
že nehnuteľnosť patrí do dedičstva rozhodol takto:

„I. Súd určuje, že Darovacia zmluva a dohoda o zriadení vecného bremena zo dňa 30.11.2011, napísaná
notárom M.. S. W. notárskou zápisnicou N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, ktorou došlo k darovaniu bytu
č. XX, ako aj spoluvlastníckeho podielu XX/XXX-ín na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu a pozemku, a to parc. Y. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX a parc. Y. č.
XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, nachádzajúceho sa na 1. poschodí bytového
domu súp. č. XXXX, vo vchode č. XX na ulici D. v C., zapísaného P. úradom C. na liste vlastníctva
č. XXXX, katastrálne územie C., a zriadeniu vecného bremena - práva doživotného bývania v byte č.

XX, užívania bytu, spoločných častí, spoločných zariadení a pozemku v prospech F. M., rod. F., nar.
XX.XX.XXXX, a I. rod. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, C., je neplatná.

II. Súd určuje, že W. zmluva V XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorou došlo k darovaniu bytu č. XX,
ako aj spoluvlastníckeho podielu XX/XXX-ín na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu
a pozemku, a to parc. Y. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX a parc. Y. č. XXXX
- zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, nachádzajúceho sa na X. poschodí bytového domu

súp. č. XXXX, vo vchode č. XX na ulici D. v C., zapísaného P. úradom C. na liste vlastníctva č. XXXX,
katastrálne územie C., je neplatná.III. Súd určuje, že nehnuteľnosť, a to byt č. XX spolu so spoluvlastníckym podielom XX/XXX-ín na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a pozemku, a to parc. Y. č. XXXX - zastavané
plochy a nádvoria o výmere XXX mX a parc. Y. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX

m2, nachádzajúci sa na 1. poschodí bytového domu súp. č. XXXX, vo vchode č. XX na ulici D. v C., ktorý
je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie C., vedenom P. úradom C., je súčasťou
dedičstva po nebohom M. F., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom D. XXXX/XX, C..

IV. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania voči žalovaným v 1. a 2. rade v rozsahu 100 % s tým,

že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením súdom prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.“

2. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že darovacia zmluva,
ktorou M. F. daroval nehnuteľnosť žalovanej v 2. rade je neplatná, nakoľko bola učinená osobou v
duševnejporuche.Spoukazomnatútoskutočnosťpretosúdprvejinštancieurčilzaneplatnúajnáslednú

darovaciu zmluvu, ktorou bola predmetná nehnuteľnosť prevedená na žalovanú v 1. rade s poukazom
na neplatný prevod vlastníctva na žalovanú v 2. rade. Zároveň súd prvej inštancie vyhovel žalobe v
časti určenia, že predmetná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po M. F., aby nevzniklo vákuum vlastníctva
bytu, ktorý by mal patriť do masy dedičstva. Poukázal aj na to, že dedičia, medzi nimi aj žalovaná v 2.
rade, bola oboznámená s obsahom a formou závetu a vyhlásila, že súhlasí s dedením podľa závetu a

nenamieta relatívnu neplatnosť napriek tomu, že vedela o darovacích zmluvách.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ustanovení § 38 Občianskeho zákonníka ako aj §
137c CSP, § 470 ods. 1 CSP a § 80 písm. c/ OSP.

4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle zásady úspechu. Preto priznal plne
úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovaným v 1. a 2. rade.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané odvolanie zo strany žalovaných v 1. a 2. rade, ktorí
namietli nesplnenie procesných podmienok podľa § 365 ods. 1 písm. a/ CSP, to že súd prvej inštancie

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

6. Žalované poukázali na skutočnosť, že žalobca nemá aktívnu legitimáciu na podanie žaloby a
takisto nepreukázal existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Poukázali na

skutočnosť, že pri § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pokiaľ sa týka právneho vzťahu bezpodielových
spoluvlastníkov k spoločným úkonom, je takýto právny úkon neplatný, ak sa jeho neplatnosti dovolá
druhýzmanželov,pričomžalobcanebolúčastníkomprávnehoúkonu.Tentoprávnyúkon,tedadarovaciu
zmluvu nebohý M. F. podpísal, pričom jej neplatnosti sa počas svojho života nedovolávala I. F., teda
účastník právneho úkonu. Tieto námietky súd prvej inštancie nijakým spôsobom nevyhodnotil. Zároveň

poukázali na ustanovenie § 137 písm. c/ CSP, kedy žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem
tvrdením, že je záväzným dedičom podľa notárskej zápisnice. Napriek tomu, že tieto námietky súd prvej
inštancie nevyhodnotil, dospel k nesprávnemu právnemu záveru pokiaľ sa týka toho, či nebohý M. F. bol
schopný chápať zmysel právneho úkonu, ktorý vykonal, pričom tento záver vyplýva z výsluchu svedkov,
a to notára, ktorý spisoval predmetnú notársku zápisnicu, ošetrujúcich lekárov. Súd prvej inštancie zobral

do úvahy len vyjadrenie znalca, ktorý však na rozdiel od vypočutých svedkov osobne sa nestretol s
nebohým M. F. a tento len vychádzal zo všeobecných poznatkov. Poukázali na skutočnosť, že v súdnej
praxi je tendencia preferencie platnosti právneho úkonu v prípade ich pochybností. Vyjadrenia znalca
sú tendenčné a ovplyvnené jeho priateľským postojom k strane sporu. Poukázali na to, že nebohý M. F.
spolu s manželkou reagovali na životnú situáciu, do ktorej sa dostali a v ktorej sa o nich starala žalovaná

v 2. rade. D. M. F. napriek spísanému závetu bol až do svojej smrti riadnym vlastníkom veci a mohol s
nimi slobodne nakladať. Z týchto dôvodov navrhli napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť.

7. Žalobca v replike k podanému odvolaniu uviedol, že dôvody uvedené v odvolaní sú účelové,
rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a zákonné. Poukázal na to, že žalobca sa dovoláva

absolútnej neplatnosti darovacej zmluvy z dôvodu absencie prejavu vôle darcu, pričom ide o absolútnu
neplatnosť, na ktorú štátny orgán prihliada z úradnej povinnosti. Absolútne neplatný právny úkon
nespôsobuje právne následky napriek tomu, že na jeho základe kladne rozhodol o vklade vlastníckeho
práva príslušný orgán. Žalobca sa teda nedovoláva relatívnej neplatnosti prvej darovacej zmluvy a jeaktívne legitimovaným v konaní, nakoľko pri určení, že sporná darovacia zmluva je neplatná, dôjde
k priaznivému ovplyvneniu jeho hmotnoprávneho postavenia. Takáto žaloba je jediným spôsobom
zodpovedajúca vykonať nápravu a ochranu vlastníckeho práva žalobcu. Poukázal na to, že závery

vykonanýchdôkazovpreukázalito,ževzhľadomnasvojzlýzdravotnýstavM.F.nebolspôsobilývykonať
úkon, a preto je táto zmluva neplatná. Z týchto dôvodov navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať
náhradu trov odvolacieho konania.

8. K uvedenému žalobca nezaujal stanovisko napriek doručeniu zo strany súdu.

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a 2
CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského

súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie je
dôvodné.

10. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie

odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte

s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

12. Postupom podľa ust. § 388 CSP, preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil, nakoľko
neboli splnené podmienky pre jeho potvrdenie, ani pre jeho zrušenie. V danej veci súd prvej inštancie
správne zistil skutkový stav, ktorý však nebol správne právne posúdený, čo však nie je dôvod na
nariadenie pojednávania a vykonávanie dokazovania na odvolacom súde (a contrario, § 384 ods. 1

CSP).

13. Pokiaľ sa týka výrokov I. a II., ktorými súd určil neplatnosti darovacích zmlúv, tu dospel odvolací súd
k záveru, že je dôvodné žalobu v tejto časti zamietnuť pre neexistenciu naliehavého právneho záujmu.

14. Žalobca uplatnil v danej veci určovaciu žalobu podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p. Podľa tohto zákonného
ustanovenia návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny
vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

15. Citované zákonné ustanovenie pripúšťa návrh, smerujúci k určeniu, či tu právny vzťah alebo

právo je, alebo nie je, len za podmienky, že na takomto určení je naliehavý právny záujem. Právny
záujem ako podmienka úspešnosti návrhu o určenie musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v
danom právnom vzťahu môže dosiahnuť odstránenie právnej neistoty (spornosti) a ochranu práv a
oprávnených záujmov práve určovacím návrhom. Ak návrh na určenie neslúži potrebám praktického
života, netýka sa neistej situácie, alebo ju nerieši, alebo ak má žaloba inú možnosť, ako odstrániť

vzniknutú neistú situáciu právneho vzťahu účastníkov, nie je takýto návrh spravidla účelný, a tým ani
procesne prípustný. V niektorých prípadoch však možno návrh na určenie požadovať za procesne
prípustný aj napriek existencii možnosti žalobcu domáhať sa ochrany svojich práv inak. Medzi iným
ide o prípady, v ktorých je reálny predpoklad, že požadovaným súdnym určením sa predíde súdnym
sporom v iných veciach. Podstatnou otázkou pre procesnú prípustnosť určovacieho návrhu je, či žalobca

v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením odstránenie spornosti a ochranu svojich práva
oprávnených záujmov, ktoré nemožno dosiahnuť iným právnym prostriedkom, a či sa požadovaným
určením, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, dosiahne pevný základ pre právne vzťahy
účastníkov sporu a predíde sa návrhu na plnenie.16. V rozhodovacej praxi súdov sa ustálil názor, že určovacia žaloba má miesto jednak tam, kde je
pomocou nej možné eliminovať stav ohrozenia práva, či neistoty v právnom vzťahu, ak k zodpovedajúcej

náhrade nie je možné dospieť inak a tiež v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie, než iné
právne prostriedky, vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu, prostredníctvom ktorej
možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov
účastníkov.

17. V posudzovanej veci súd prvej inštancie dôvodne ustálil, že žalobca má naliehavý právny záujem
na určení neplatnosti zmlúv v bode 26 až 28.

18. V priebehu konania došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania, keď dňa
01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len„ CSP“), ktorý
okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.),. Súd prvej inštancie ako

aj odvolací súd rozhodoval za účinnosti CSP. Táto nová právna úprava vychádza z princípu okamžitej
aplikability procesnoprávnych noriem (§470 ods. 1 CSP). V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej,
od 01.07.2016 účinnej, právnej úpravy sa uplatňujú v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa, v celej
šírke a so všetkými dôsledkami. Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní
strán, lebo ten, kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k

nemu sklamaný [viď tiež závery vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len
„ústavný súd“) sp. zn. PL. ÚS 36/1995].

19. Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné

preukazovať,akvyplývazosobitnéhopredpisu.Citovanézákonnéustanoveniedoterajšiuprávnuúpravu
pomerne výrazne modifikuje. Ako zdôraznil zákonodarca, v tomto zákonnom ustanovení je zakotvená
úplne nová koncepcia, ktorej záujmom bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie
neplatnosti, resp. platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory
a míňajú sa účelu žaloby určovacej.

20. S ohľadom na uvedené je zrejmé, že uplatnená žaloba na určenie , že darovacie zmluvy sú neplatné
v danej veci nie je spôsobilá eliminovať stav ohrozenia práva, či neistoty v právnych vzťahoch strán
sporu. Pokiaľ je žalobca motivovaný vytvorením predpokladu pre úspešné vyhovenie žaloby vo výroku
III. ako to vyplýva aj z jeho vyjadrenia na pojednávaní dňa 6.10.2016 /č.l. 137 spisu/ nemožno dospieť

k právnemu záveru o existencii právnej neistoty v právnych vzťahoch medzi stranami sporu, ktoré je
potrebné odstrániť touto žalobou ohľadom určenia neplatnosti oboch darovacích zmlúv.

21. Z uvedených dôvodov preto niet naliehavého právneho záujmu pre súdne určovanie neplatnosti
darovacích zmlúv aj s prihliadnutím na výrok III., ktorého sa v petite žalobca domáhal a ktorý je jediným

spôsobilým žalobným petitom, ktorým je možné odstrániť stav právnej neistoty medzi stranami sporu.
Vo vzťahu k určeniu predmetu dedičstva však je dôležité, aby boli splnené ustanovenia § 77 a § 78
Civilného sporového poriadku, pričom vo vzťahu k týmto ustanoveniam nedošlo k podstatnej zmene
oproti stavu podľa Občianskeho súdneho poriadku, kedy začalo konanie, s výnimkou prečíslovania
týchto paragrafov.

22. Nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v
spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu. Súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka
účasti všetkých subjektov podľa ods. 1 (§ 78 CSP).

23. O nutné procesné spoločenstvo pôjde vtedy, keď priamo zo zákona alebo z povahy veci je z hľadiska
vecnej legitimácie nevyhnutné, aby v konaní vystupovalo spoločenstvo. Znamená to, že existencia
spoločenstva je v tomto prípade vynútená hmotnoprávnou úpravou.

24. Podľa § 78 ods. 1 CSP nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis

vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu.

25. Podľa § 78 ods. 2 CSP súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov
podľa ods. 1.26. V prípade žaloby o určenie vlastníctva alebo o určenie, že vec patrí do dedičstva, musia byť
účastníkmi civilného procesu všetci katastrálni vlastníci, resp. ich právni nástupcovia. Ide o tzv. nútené

procesné spoločenstvo.

27. Neoznačenie všetkých subjektov núteného spoločenstva je samé o sebe dôvodom zamietnutia
žaloby. Žalobca sa žalobou domáhal toho, že podiel neb. M. F. v byte č.XX zapísaného na LV č.XXXX v
k.ú. C. patrí do dedičstva poručiteľovi, pričom v takomto prípade by však žalobcami /alebo žalovanými/

museli byť všetci právni nástupcovia poručiteľa, teda nielen žalobca, ale aj všetky osoby, ktoré by
prichádzali do úvahy ako dedičia. To, že okruh dedičov po poručiteľovi M. F. nie je totožný so stranami
sporu v prejednávanej veci je preukázané aj z osvedčenia o dedičstve po M. F. /č.l. X spisu/, kedy okrem
žalovanej v 2. rade sú aj ďalší dedičia. Obdobne aj Najvyšší súd Českej republiky vo svojom rozsudku
vo veci sp. zn. 22Cdo/582/2012 vyslovil, že pokiaľ zákon neustanovuje inak, je výrok právoplatného
rozsudku záväzný len pre účastníkov konania, z čoho vyplýva, že výrok rozsudku o tom, že poručiteľ bol

ku dňu svojej smrti vlastníkom nehnuteľnosti je záväzný len pre účastníkov konania a nie pre dedičov,
ktorí sa tohto konania nezúčastnili. Potom nemôže byť plne záväzný ani pre súd v dedičskom konaní;
ostaní dedičia by totiž mohli vlastnícke právo poručiteľa spochybňovať a nebolo by možné voči ním
vychádzať z toho, že už o ňom bolo rozhodnuté. Preto účastníkmi konania o tom, že poručiteľ bol ku dňu
svojej smrti vlastníkom nehnuteľnosti musia byť známi dedičia, pokiaľ účastníkmi nie sú, nemá žalobca

na určení naliehavý právny záujem v zmysle § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku, nakoľko
takéto rozhodnutie neodstráni stav neistoty v právnom vzťahu a nemôže byť spoľahlivým základom pre
prejednanie veci v dedičskom konaní.

28. K obdobnému záveru dospela aj judikatúra súdov SR. /Porovnaj rozsudok NS SR 3 Cdo 197/2010

z 31. júla 2012/

29. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd zamietol žalobu aj v časti výroku o určenie, že do
dedičstva po nebohom M. F. patrí byt č. XX s príslušenstvom, nakoľko okruh strán sporu a okruh dedičov
nie je totožný, čím nie je preukázaný naliehavý právny záujem žalobcu.

30. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 29.07.2013 nariadil predbežné opatrenie v tom čase podľa
účinného Občianskeho súdneho poriadku, pričom podľa §335 ods. 2 CSP sa neodkladné opatrenie
nariadené po začatí konania vo veci samej odvolacím súdom zruší aj bez návrhu rozhodnutím, ktorým
rozhodnutie súdu prvej inštancie mení tak, že žalobu zamieta.

31. S poukazom na citované ustanovenie Civilného sporového poriadku preto odvolací súd zrušil
nariadené predbežné opatrenie (po účinnosti CSP neodkladné opatrenie), ktoré bolo vydané v priebehu
konania, nakoľko žalobu zamietol.

32. Postupom podľa § 396 ods. 2 CSP odvolací súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania
na súde prvej inštancie, nakoľko zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a podľa § 255 ods. 1 CSP
priznal úspešným žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania, a to trov konania pred
súdom prvej inštancie ako aj náhradu trov konania pred odvolacím súdom v rozsahu 100%. O výške
priznanej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym

úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 CSP).

33. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.