Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, July 8, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/37/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8719204754
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8719204754.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu
JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobcu W. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytomW.XXXX/XX,XXXXXI.,právnezastúpenáadvokátomJUDr.VladimírKoman,sosídlomHraničná
13, 058 01 Poprad, proti žalovaným: 1. X. W.., so sídlom P. XX, XXX XX E., Q.: XX XXX XXX, 2. H.
R. C., C. so sídlom I. X, XXX XX E., Q.: XX XXX XXX, 3. I. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W.

XXXX/XX, XXX XX I., o uloženie povinnosti vymazať z LV č. XXX záložné právo s prísl., o nariadenie
neodkaleného opatrenia, o odvolaní žalovaného v 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Poprad, č.k.
10C/47/2019-21 zo dňa 20. decembra 2019, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje uznesenie.

II. Ukladá žalobkyni povinnosť podať v lehote 30 dní voči spoločnosti A. C. s.r.o., so sídlom R. XX, XXX

XX E., Q.: XX XXX XXX žalobu vo veci samej podľa § 336 ods. 1 C.s.p..

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že:
„Súd zakazuje A. spoločnosti, s.r.o., R. XX, XXX XX E., Q.: XXXXXXXX vykonať obhliadku a dražbu
nehnuteľností zapísaných v evidencii W. úradu I., katastrálny odbor na LV č. XXX v kat. území C. C., a
to parcely KN C č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, ako aj rodinný dom súpisné

číslo XXXX postaveného na parcele KN-C č. XXX na pokyn H. R. C., s.r.o., I. 5, XXX XX E., Q.: XX XXX
XXX až do právoplatného ukončenia konania o neplatnosť záložného práva.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. c), d), § 326 ods. 1,
§ 328 ods. 1, § 329 ods. 1, § 333, § 334 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.

3. Vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa dňa XX.XX.XXXX podala spolu so žalobou aj návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala uloženia zákazu A. spoločnosti, s.r.o., vykonať dražbu
a ohliadku špecifikovanej nehnuteľnosti. Z predložených dokumentov mal za preukázané, že dňa
XX.XX.XXXX bola uzatvorená kúpna zmluva medzi žalobkyňou a žalovaným v 3. rade, ktorou žalobkyňa
prevádzala nehnuteľnosti na svojho syna za sumu 3.990.000,- Sk, a to pozemok parc. č. XXX, ako
aj rodinný dom súp. č. XXXX, všetko na LV č. XXX. Rovnako mal za preukázané, že dňa 24.04.2007

bola medzi žalobkyňou a žalovaným v 3. rade uzatvorená Dohoda o doživotnom bývaní a zabezpečení
v starobe a chorobe v tom zmysle, že žalovaný v 3. rade zabezpečí žalobkyni v prípade prevodu
špecifikovaných nehnuteľností doživotné bývanie a užívanie nehnuteľností v rozsahu ako doposiaľ a
zároveň, sa jej zaviazal poskytnúť až do smrti nevyhnutnú starostlivosť, energie pre domácnosť ako aj
údržbu nehnuteľnosti, stravu, nevyhnutnú opateru v prípade choroby a napokon zabezpečiť aj primeraný
pohreb a zhotovenie pomníka. Z rozsudku Okresného súdu Poprad, sp. zn. 7C/445/2015 zistil, že kúpna

zmluva uzatvorená dňa XX.XX.XXXX bola súdom vyhlásená za neplatnú a nehnuteľnosti, ktoré sú
predmetom uvedeného neodkladného opatrenia bol žalovaný v 3. rade povinný vrátiť žalobkyni, pričomrozsudok nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX. Z výpisu z LV č. XXX, k.ú. C. C., okres I., obec I.
mal súd preukázané, že špecifikované nehnuteľnosti sú aktuálne vo vlastníctve žalobkyne v podiele X/X,
pričomvpoznámkejezaznamenanézačatievýkonuzáložnéhoprávavprospechžalovanéhov2.rade.Z

Oznámenia o postúpení pohľadávky adresovaného žalovaným v 1. rade žalovanému v 3. rade bolo dňa
08.08.2018oznámenépostúpeniepohľadávkynapostupníka-žalovanéhov2.rade.Zupozorneniapred
realizácioudobrovoľnejdražbymalsúdosvedčené,žežalovanýv3.radebolvyrozumenýpostupníkomo
možnosti realizovať predaj založených nehnuteľností formou dobrovoľnej dražby. Z výzvy A. spoločnosti
Z. a správa pohľadávky zo dňa XX.XX.XXXX adresovanej žalobkyni a žalovanému v 3. rade mal súd

preukázané, že menovaní boli vyzvaní, aby umožnili vykonanie obhliadky nehnuteľnosti uvedených na
LV č. XXX za účelom ich ohodnotenia dňa XX.XX.XXXX o X:XX hod..

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z vykonaného dokazovania mal súd preukázanú vecnú
legitimáciu žalobkyne ako vlastníčky predmetných nehnuteľností na podanie návrhu na neodkladné
opatrenie a taktiež osvedčenú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán. Súd mal osvedčené, že

na nehnuteľnostiach, ktorých vlastníkom je podľa výpisu z listu vlastníctva žalobkyňa je zaznamenané
záložné právo podľa údajov z LV č. XXX, k.ú. C. C. a toto záložné právo bolo zapísané na nehnuteľnosti
na základe postúpenej pohľadávky pôvodným veriteľom - žalovaným v 1. rade na žalovaného v 2. rade.
Nakoľko so žalobkyňou predložených listinných dôkazov a upozornení pred realizáciou dobrovoľnej
dražby je zrejmé, že žalovaný v 2. rade hodlá pristúpiť k výkonu záložného práva dražbou, ktorou

je poverený tretí subjekt, má za to, že je tu dôvodná dočasná úprava pomerov, nakoľko žalobkyňa,
proti ktorej vlastníckemu právu dražba smeruje, neuzatvárala zmluvu o poskytnutí úveru, túto uzavrel
žalovaný v 3. rade so žalovaným v 1. rade s tým, že zmluvou o zriadení záložného práva založil
taktiež nehnuteľnosti, ktorých v súčasnej dobe nie vlastníkom a ktorých vydraženie zasahuje, resp. v
prípade vykonania dražby, ktorá hrozí, by postihlo žalobkyňu, ktorá sa až s odstupom času dozvedela

o možnom výkone záložného práva. Nakoľko možnou dražbou môže dôjsť u žalobkyne k pozbaveniu
jej vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam v dôsledku uvedenej pohľadávky, mal súd za
osvedčené, že je tu dôvod na bezodkladnú úpravu pomerov strán, a to až do právoplatného rozhodnutia
súdu v konaní vo veci samej. Za daných okolností súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
v plnom rozsahu vyhovel.

5. O trovách konania vo vzťahu k nariadeniu neodkladného opatrenia v danom štádiu konania
nerozhodol, pretože o nároku na náhradu trov konania bude rozhodnuté v konaní vo veci samej.

6. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v 2. rade. Odvolanie podal z

dôvodu nesprávnych skutkových zistení, nesprávneho právneho posúdenia a nesplnenia procesných
podmienok. V prvom rade namietal, že z ust. § 325 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok je zrejmé, že neodkladným opatrením nie je možné uložiť povinnosť niekomu inému ako
strane konania. V tomto smere poukázal aj na rozhodnutia Krajského súdu v Nitre a Okresného súdu v
Liptovskom Mikuláši. Mal za to, že predmetné rozhodnutie tak nie je správne ani po procesnej stránke,

keďže neboli splnené podmienky pre vydanie rozhodnutia v danom znení, keď A. C., s.r.o. nie je
žalovanou stranou. Ďalej nesúhlasil s odôvodnením rozhodnutia v bode 23., pretože toto považoval za
zmätočnéanemožnosúhlasiť,žežalovanýv3.radeuzatváralzmluvuozriadenízáložnéhopráva,ktorou
založil, ktorých nie je vlastníkom. Poukázal na to, že práve žalobkyňa ako záložca uzatvorila Zmluvu o
zriadení záložného práva, a táto bola podpísaná aj žalovaným v 3. rade. Ďalej namietal, že absolútne

nesúhlasí s rozhodnutím súdu o nariadení neodkladného opatrenia, nakoľko z citovaných zákonných
ustanovení vyplýva, že právny poriadok ponúka celý rad prostriedkov právnej ochrany a v prípade
ich využitia sa porušené práva osoby navyše obnovujú spätne k času, ktorý predchádzal vykonaniu
nezákonnej dražby. Vzhľadom k uvedenému a k nepremlčateľnosti vlastníckeho práva tak odpadá
potreba dočasnej úpravy pomerov strán neodkladným opatrením. Zastáva názor, že návrh na nariadenie

neodkladnéhoopatreniajeúčelovýkrokrobenýscieľomvyhnúťsasplneniusvojichzáväzkovatakémuto
konaniu podľa jeho názoru nemožno poskytnúť ochranu, čo podporujú aj rozhodnutia krajských súdov,
na ktoré odkázal. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietne a prizná mu náhradu trov konania.

7. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie
§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“)), preskúmal napadnutérozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a
nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného v 2. rade nie je dôvodné.

9. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a

povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym skutkovým zistením, nesprávnym právnym posúdením a nesplnením
procesných podmienok, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti,
aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím

na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v
opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď
rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).

11. K námietke nesprávneho procesného postupu týkajúceho sa nesprávnosti nariadenia neodkladného

opatrenia odvolací súd uvádza, že pod pojmom procesný postup možno rozumieť len faktickú,
vydaniukonečnéhorozhodnutiapredchádzajúcučinnosťalebonečinnosťsúdu,tedasamotnúprocedúru
prejednania veci (to, ako súd viedol spor), ktorá znemožňuje strane sporu realizáciu jej procesných
oprávnení a marí možnosti jej aktívnej účasti na konaní. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho
vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. Pod pojmom postup súdu tak možno

rozumieťibasamotnýpriebehkonania,nievšakkonečnérozhodnutiesúduposudzujúceopodstatnenosť
uplatneného nároku. Sporovej strane teda nie je znemožnená realizácia jej procesných oprávnení
právnym posúdením súdu. (pozri IV. ÚS 227/2018). Odvolací súd mal za to, že táto odvolacia námietka
naplnená nebola.

12. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že v konaní pred
súdom prvej inštancie bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie nevyhnutné pre posúdenie
predmetnej sporovej veci. Z uvedeného vychádzal aj odvolací súd v zmysle ust. § 383 C.s.p.. Odvolací
súd na tomto mieste zdôrazňuje, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní
jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda

spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej
veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne
normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z
najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre
rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti

tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť
v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje
aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný
postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať
návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné

na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom
reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v
ktorom strana sporu uplatňuje svoj nárok alebo sa bráni proti jeho uplatneniu, prípadne štádia civilného
procesu. Odvolací súd nezistil naplnenie tohto odvolacieho dôvodu.

13. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových

záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Ani táto
odvolacia námietka naplnená nebola.14. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

15. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

16. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

17. Podľa § 326 ods. 1, 2 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na

ktoré sa odvoláva.

18. Podľa § 336 ods. 1 C.s.p., ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú

úpravu pomerov medzi stranami.

19. Odvolací súd skôr ako sa začal zaoberať vecou samou, vyzval A. C., s.r.o., aby sa v lehote 5
dní od doručenia výzvy vyjadrila v zmysle § 331 ods. 1 C.s.p. k návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, k uzneseniu súdu prvej inštancie a k odvolaniu podaného žalovaným v 2. rade, z dôvodu,

že vo výrokom napadnutého uznesenia bola zaviazaná z neodkladného opatrenia, avšak súdom prvej
inštancie jej nebolo napadnuté uznesenie a ďalšie potrebné dokumenty doručené, teda ako povinná z
neodkladného opatrenia nemala prípadnú možnosť či už podať opravný prostriedok proti uvedenému
rozhodnutiu, alebo možnosť sa k uvedenej veci vyjadriť.

20. Aukčná spoločnosť, s.r.o. sa k predmetnej výzve vyjadrila tak, že z uvedeného rozhodnutia je
zrejmé, že neodkladným opatrením bola uložená povinnosť subjektu, ktorý nie je stranou sporu, čo je
v rozpore s § 325 ods. 2 C.s.p.. K samotným dôvodom nariadenia neodkladného opatrenia uviedol,
že zo strany žalobkyne nedošlo k preukázaniu splnenia skutkových a právnych dôvodov pre vydanie
neodkladného opatrenia, a tak súdom nariadené neodkladné opatrenie predstavuje nevyvážený zásah

do práva žalovaného v 2. rade. Mal za to, že súd svojím rozhodnutím úplne neguje právne závery a
konštatovania vyplývajúce z plenárneho rozhodnutia Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 23/14. Ďalej
citoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, Zákona o dobrovoľných dražbách a Civilného sporového
poriadku, pričom poukázal na to, že z týchto právnych ustanovení nepochybne vyplýva, že právny
poriadok SR obsahuje ucelený súbor prostriedkov právnej ochrany, vrátane osobitne konštruovanej

žaloby. Uviedol, že za situácie, kedy sa vlastnícke právo nepremlčuje a existuje žaloba o určenie
neplatnosti dobrovoľnej dražby, uvedené vylučuje potrebu dočasnej úpravy a rovnako vylučuje i možnosť
túto potrebu dočasnej úpravy osvedčiť. Poukázal na to, že na rozdiel od žalobkyne, majetkové
poškodenie žalovaného v 2. rade každým dňom narastá a nie je zrejmé, či bude môcť byť reparované.
Ďalej poukázal aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského

súdu v Trnave a Krajského súdu v Bratislave. V nadväznosti na uvedené mal za to, že v zmysle
ustanovení C.s.p. o neodkladnom opatrení je potrebné pod pojmom potreba dočasnej úpravy pomerov
rozumieť stav vzťahov účastníkov, ktoré neznesie odklad, pričom aj v prípade, ak sú splnené formálne
predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia, súd musí zvažovať, či v prípade jeho nariadenia
nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov účastníkov alebo tretích osôb. Poukázal na to, že

výkon dražieb je predmetom jeho podnikania, pričom postupuje v súlade s platným Zákonom o
dobrovoľných dražbách, ktorý musí byť aplikovaný ústavne konformne aj voči dražobníkovi a nariadením
neodkladného opatrenia voči dražobníkom, hoci sa nedopustili žiadneho porušenia spomínaného
zákona, je tak zakázané vykonávať podnikateľskú činnosť. Aj vzhľadom na citovanú súdnu prax je podľa
neho takýto postup v rozpore nie len s textom a účelom zákona, ale aj s právnym názorom Ústavného

súdu a Najvyššieho súdu SR a napriek uvedenému je tak de facto postupom súdu postihovaný zákazom
výkonu podnikateľskej činnosti bez toho, aby porušil akúkoľvek povinnosť podľa zákona. Mal za to,
že neodkladné opatrenie je absolútne neodôvodneným a nevyváženým zásahom do práv žalovaného
v 2. rade, vo vzťahu k zbaveniu sa povinnosti žalobkyne splatiť poskytnutý úver, ktorý zabezpečujepráve naopak majetok žalobcu tým, že je znemožnené uskutočniť právom aprobovaný výkon záložného
práva. Záverom uviedol, že ochrana jedného účastníka nemôže byť daná do takej miery, aby prakticky
znemožnila ochranu oprávnených záujmov druhej strany.

21. Odvolací súd sa najprv zaoberal námietkou žalovaného v 2. rade a A. C., s.r.o. týkajúcej sa toho, že
voči poslednej menovanej nie je možné nariadiť neodkladné opatrenie z dôvodu, že táto spoločnosť nie
je stranou konania. Odvolací súd v tomto smere dáva do pozornosti komentár k Civilnému sporovému
poriadku, ktorý uvádza, že: „V zmysle predchádzajúcej právnej úpravy (§ 74 ods. 1 a § 102 ods. 1

OSP) sa predbežným opatrením upravovali výslovne pomery účastníkov. Na to nadväzoval § 76 ods.
2 OSP, ktorý umožňoval nariadenie povinnosti aj inej osobe, ak to bolo možné od nej spravodlivo
žiadať. Súčasný § 325 ods. 1 CSP nepredpokladá len úpravu pomerov strán, ako ich definuje § 60
CSP (žalobca a žalovaný), ale podstatne extenzívnejšie normuje úpravu pomerov, ktorá nie je priamo
viazaná na konanie vo veci samej a umožňuje trvanie účinkov neodkladného opatrenia aj po skončení
konania,rovnakoakojehonariadeniepredzačatímkonaniabeznáslednejžalobyalebopoprávoplatnom

skončeníkonania.Zdanéhohľadiskajepretonevyhnutnékonanieonávrhunanariadenieneodkladného
opatrenia ako pomerne autonómne, s prepojením na konanie vo veci samej v rozsahu, ktorý vyplýva
priamo zo zákona (§ 326, 335 a 336 CSP). Pokiaľ § 325 ods. 2 CSP predpokladá uloženie povinnosti
alebo obmedzenia strane, ide vždy o stranu konania o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia,
ktoroubudevprevažnejmiereprípadovžalovanývovecisamej,resp.osoba,protiktorejmávbudúcnosti

žaloba smerovať. Nemožno však vylúčiť ani nariadenie neodkladného opatrenia voči tretej osobe, tak
ako to pôvodne predpokladal § 76 ods. 2 OSP. To platí aj pre neodkladné opatrenie po začatí konania,
v rámci ktorého je už uzavretý okruh strán (žalobca, žalovaný), a prípadným neodkladným opatrením
má byť uložená povinnosť alebo obmedzenie niekomu inému. Uloženie povinnosti alebo obmedzenia
tretej osobe má vždy povahu súčinnosti, ktorá je nevyhnutná vo vzťahu k predmetu konania vo veci

samej. Nejde o bezprostredné plnenie povinnosti voči navrhovateľovi, s ktorým tretia osoba nie je v
relevantnom právnom vzťahu (ktorému má byť poskytnutá ochrana). Z tohto dôvodu je potrebným
aby pri návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania súd dôsledne identifikoval
chránený nárok a obsah dotknutého hmotnoprávneho vzťahu. Pokiaľ sa navrhovateľ v danej súvislosti
domáha nariadenia neodkladného opatrenia voči tretej osobe, ktorá nie je účastníkom tohto vzťahu,

súd navrhovateľovi vždy uloží povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej podľa § 336 ods.
1 CSP.“ (Civilný sporový poriadok, komentár doc. Marek Števček a kolektív, nakladatelství C.H.Beck v
Prahe, 2016, online komentár). Vzhľadom na uvedené tak možno konštatovať, že zo strany súdu prvej
inštancie nedošlo k pochybeniu, keď bolo nariadené neodkladné opatrenie, v ktorom vo výroku zaviazal
na zdržanie sa vykonania obhliadky a vykonania dražby tretí subjekt, ktorý síce nie je stranou konania

vo veci samej a rovnako ani neodkladného opatrenia, avšak takto uložená povinnosť bola nevyhnutná
vo vzťahu k predmetu konania vo veci samej.

22. Vo vzťahu k uloženiu samotného zákazu vykonať obhliadku a dražbu nehnuteľnosti odvolací súd
poukazuje na to, že vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že neodkladné

opatrenie môže súd nariadiť v dvoch prípadoch a to: (i) ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery
alebo (ii) ak je obava z ohrozenia exekúcie, pričom tak môže učiniť pred začatím konania, počas
konania a tiež po jeho skončení. Podmienkou je taktiež osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana. Neodkladné opatrenie umožňuje rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný urýchlený
zásah súdu, aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršeniu postavenia oprávnenej strany sporu. Vzhľadom na

charakter neodkladných opatrení pri ich nariadení nemusí súd dodržať formálny postup určený na
dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. To však neznamená,
že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by
umožnili prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a bez osvedčenia
potreby neodkladne upraviť pomery. Pred nariadením neodkladného opatrenia je postačujúce pokiaľ sú

okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené.
Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Naviac, pojem potreba
bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu je potrebné vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov
súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma.

23. Pojem „potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu“ treba vykladať tak, že bez
tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma. Zmyslom neodkladného
opatrenia je tak poskytnúť dočasnú ochranu oprávnenej strane a zabrániť zhoršovaniu jej postavenia, a
to napriek tomu, že súd nemá náležite zistený skutkový stav. Musí sa prihliadať na ochranu oprávnenýchzáujmov toho, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada. Na druhej strane sa tiež musí prihliadnuť
na ochranu toho, proti komu má navrhované neodkladné opatrenie smerovať, aj keď táto ochrana
nemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby prakticky znemožnila nariadenie neodkladného opatrenia.

24. Predovšetkým je potrebné poukázať na to, že v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia
je rozsah „dokazovania“ (osvedčovanie) podstatne zúžený. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania
znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité
prerozhodovanieonávrhunaneodkladnéopatrenie.Výsledkomtakéhotopostupujeto,žeosvedčované

skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia pravdepodobné (pozri uznesenie
Najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo 104/2010, 2Cdo 105/2010).

25. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd neskúma okolnosti,
ktoré sú dôležité pre konanie vo veci samej a svojim rozhodnutím nemôže prejudikovať rozhodnutie
vo veci samej. Ide len o skúmanie splnenia podmienok potreby bezodkladnosti vydania rozhodnutia,

o ktoré strana žiada, resp. pravdepodobnosti ohrozenia jej práv a oprávnených záujmov. V prípade
rozhodovania o neodkladnom opatrení nie je potrebné, aby strana predložila dôkazy, ktoré by s
istotou preukázali ohrozenosť jej práva, avšak musí predložiť aspoň také dôkazy, ktoré by jej právo
alebo ohrozenie tohto práva alebo výkonu rozhodnutia aspoň osvedčovali a jej tvrdenia aspoň
spravdepodobňovali.

26. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súčasne s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia
bola podaná aj žaloba vo veci samej, t.j. o uloženie povinnosti vymazať z listu vlastníctva (vo vzťahu
ku ktorému sa žalobkyňa domáha aj vydania neodkladného opatrenia) záložné právo s prísl., pričom
konanie nebolo ešte právoplatne skončené. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že z predložených

dôkazov mal osvedčené, že tretia osoba -A. C., s.r.o. na pokyn žalovaného v 2. rade oznámila, že
na základe návrhu na vykonanie dražby uskutočneného žalovaným v 2. rade vyzvala na umožnenie
vykonania obhliadky dotknutých nehnuteľností (č.l. 11). Predmetom vykonania obhliadky a tak aj výkonu
záložného práva majú byť nehnuteľnosti špecifikované v podanom návrhu, pričom zo samotnej výzvy
žalovaného v 2. rade (Upozornenie pred realizáciou dobrovoľnej dražby ma č.l. 10) a z Výzvy A. C.,

s.r.o. vyplýva, že jednou z nehnuteľností, ktorá je predmetom výkonu tohto práva má byť okrem iného
aj rodinný dom, v ktorom má žalobkyňa svoj trvalý pobyt a v ktorom žije.

27. Odvolací súd má za to, že v uvedenom prípade existuje potreba dočasnej úpravy pomerov a táto
priamo súvisí s ochranou jej vlastníckeho práva a s tým, aby žalobkyňa neprišla o domov a strechu nad

hlavou. Z uvedeného dôvodu je žalobkyňou osvedčená dôvodnosť potreby dočasnej úpravy pomerov,
keďže je zrejmé, že žalovaný v 2. rade už podnikol kroky súvisiace s výkonom záložného práva, keďže
tretí subjekt už začal kroky smerujúce k ohodnoteniu dotknutých nehnuteľností, pričom rozsudkom súdu
prvej inštancie vo veci sp. zn. 7C/445/2015 došlo k právoplatnému vyhláseniu neplatnosti uzatvorenej
kúpnej zmluvy medzi žalobkyňou a žalovaným v 3. rade, v dôsledku čoho sa žalobkyňa v súčasnosti

domáha výmazu záložného práva vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom už spomínanej
kúpnej zmluvy.

28. Uložením povinnosti tretiemu subjektu spočívajúcej v zákaze vykonať obhliadku a dražbu
nehnuteľností nevznikne žiadna ujma tomuto subjektu a ani žalovanému v 2. rade, avšak naproti tomu,

ak by odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol, v takom prípade by žalobkyni reálne hrozila strata jej obydlia, a teda reálne by mohli ostať
bez strechy nad hlavou. V takom prípade by potom napravenie takto vzniknutého následku a návrat
do pôvodného stavu bol možný len podaním žaloby o neplatnosť dražby, resp. iného úkonu, ktorým
by žalobkyňa stratila vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, čo by následne spôsobilo na jej

strane len ďalšie trovy a výdavky, nehovoriac o čase, ktorým by sa dostali k svojmu právu. Na druhej
strane, ak by bol žalovaný v 2. rade ako veriteľ, resp. žalovaní v 1. rade v konaní vo veci samej
predsa len úspešný, potom môže záložné právo vykonať a následne sa domáhať od žalobkyne, resp. od
žalobkyne a žalovaného v 3. rade zaplatenia všetkých dlhov vrátane úrokov z omeškania. Týmto je daný
a osvedčený naliehavý právny záujem a nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Nariadenie

neodkladného opatrenia je jediný možný spôsob ako sa môžu žalobcovia brániť pred pozbavením ich
vlastníckeho práva k obydliu.29. Záverom teda možno konštatovať, že zo správania žalovaného v 2. rade a tretieho subjektu A.
C., s.r.o., vyplýva, že už došlo k realizovaniu úkonov, ktoré smerujú k realizácii výkonu záložného
práva k dotknutým nehnuteľnostiam, a teda odvolací súd má za to, že v predmetnom prípade je dané

nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy a tak aj dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia,
preto rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo potrebné potvrdiť.

30. Vzhľadom na uvedené preto odvolací súd podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. napadnuté uznesenie ako
vecne správne potvrdil.

31. Nakoľko predmetné uznesenie smeruje voči subjektu, ktorý nie je síce sporovou stranou vo veci
samej, súd v zmysle vyššie uvedeného zároveň uložil povinnosť žalobkyni podať v lehote 30 dní žalobu
voči tretiemu subjektu A. C., s.r.o. vo veci samej podľa § 336 ods. 1 C.s.p..

32. Záverom odvolací súd zdôrazňuje, že v takýchto prípadoch neodkladné opatrenie možno vnímať

len ako dočasné opatrenie, ktoré je limitované trvaním konania vo veci samej. Neodkladné opatrenie v
takýchto prípadoch zásadne neprejudikuje práva a záujmy strán sporu a zaniká v zásade právoplatným
rozhodnutím súdu vo veci samej. Uvedený záver potvrdzuje aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 6 Cdo 171/2010 zo dňa 22.09.2010 podľa ktorého: „Pri nariadení predbežného
opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu

zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že
subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou
urobenou vo forme predbežného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov a ani
posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní
nie je súd viazaný, a môže rozhodnúť inak.“

33. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

34. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).