Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, July 8, 2020

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 0T/52/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1620010266
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Tomus

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2020:1620010266.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, samosudcom JUDr. Erikom Tomusom, v trestnej veci obžalovaného N. T., pre

prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 08. júla 2020 v Malackách, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

N. T., narodený XX. A. XXXX v U., trvale bydliskom ul. U. č. XXXX/XX, XXX XX U.,

sa uznáva vinným, že

dňa 27.05.2020 v čase o 02.25 h viedol na ceste v smere z obce Jabloňové do obce Lozorno osobné
motorové vozidlo zn. T. E., šedá metalíza, ev. č.: BL-XXXBH, pričom bol spozorovaný hliadkou PMJ
PZ Bratislava ako prechádzal oproti nim, pričom sa nevedel udržať na vozovke a prechádzal zo strany
stranu, preto sa hliadka rozhodla toto vozidlo zastaviť, pričom vozidlo bolo zastavené v obci Lozorno na
ulici Hlavná pri obecnom úrade a nakoľko pri komunikácii s vodičom vzniklo podozrenie, že vodič je pod
vplyvom alkoholu, vodič bol vyzvaný, aby sa podrobil dychovej skúške, s čím súhlasil, pričom mu bola

elektronickým meračom AlcoQuant 6020 plus č. A409697 nameraná v čase o 02.30 h hodnota 1,08 mg/
l alkoholu v dychu (2,25 promile alkoholu v krvi) a opakovanou dychovou skúškou v čase o 02.51 h mu
bola nameraná hodnota 1,09 mg/l alkoholu v dychu (2,27 promile alkoholu v krvi),

teda

v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, vykonával činnosť, pri ktorej
by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí, alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,

čím spáchal

prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.

Za to sa mu
ukladá

podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona a § 38
ods. 3 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému určuje skúšobná doba vo výmere 2 (dva) roky.Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti vedenia
motorových vozidiel všetkých druhov na dobu 30 (tridsať) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Malacky podal dňa 28. mája 2020 Okresnému súdu Malacky obžalobu
z 28. mája 2020, č. 1Pv/215/20/1106-6, na N. T., pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky
podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti
rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 08. júla 2020 obžalovaný po poučení o svojich právach a

povinnostiachurobilvyhláseniepodľa§257ods.1písm.b)zákonač.301/2005Z.z.Trestnéhoporiadku,
vzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlenTrestnýporiadok),žejevinnýzospáchaniaskutkuuvedenéhovo
výroku tohto rozsudku. Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného súd postupoval primerane podľa § 333
ods. 3, písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku a vo vzťahu k tomuto skutku zisťoval, či obžalovaný:

c) rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, na čo obžalovaný odpovedal: Áno.
d) bol ako obžalovaný poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť
na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, na čo obžalovaný
odpovedal: Áno.
f) rozumie právnej kvalifikácii skutku, ako trestného činu, na čo obžalovaný odpovedal: Áno.

g) bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin kladený mu za vinu,
na čo obžalovaný odpovedal: Áno.
h) sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikuje ako určitý
trestný čin, na čo obžalovaný odpovedal: Áno.

Súd na základe vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny a jeho kladných odpovedí na otázky uvedené
v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, prijal toto vyhlásenie obžalovaného o uznaní
viny zo skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v
akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná. Súd preto uznal obžalovaného za vinného zo
spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, na

skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd vzhľadom na prijatie vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku
vykonal dokazovanie len ohľadom trestu, a to oboznámením, resp. prečítaním evidenčnej karty vodiča č.
l. 54 - 56, aktualizovaného odpisu registra trestov, centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov

z 08. júla 2020 a dokladu o preskúmaní zdravotnej spôsobilosti z 12. júna 2020.

V súvislosti s výrokom o treste je primárne nevyhnutné uviesť, že Trestný zákon vo svojich
ustanoveniach, najmä v ustanoveniach deklarujúcich zásady ukladania trestov, poskytuje ochranu
spoločnosti pred trestnými činmi v podobe trestov a to tak, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti

pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho
výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradiť od páchania trestných činov za
súčasného vyjadrenia morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Keďže uvedený cieľ, t. j. zabránenie
v ďalšom páchaní trestnej činnosti zároveň napĺňa aj ochranu spoločnosti, treba mať pri voľbe druhu
trestu a jeho výmery túto skutočnosť vždy na zreteli.

Všetky okolnosti prípadu však treba nielen zisťovať, ale aj objektívne, t. j. bez preceňovania alebo
podceňovania niektorých z nich komplexne hodnotiť a mať pritom na zreteli, že bližšie sú konkretizované
v ďalších ustanoveniach Trestného zákona, najmä v ustanoveniach o poľahčujúcich a priťažujúcich
okolnostiach (§ 36 Trestného zákona a § 37 Trestného zákona) a v ustanoveniach upravujúcich zásady

ukladania trestov (§ 34 Trestného zákona).

Vo všeobecnosti súd konštatuje, že pri ukladaní trestu musí súd v prvom rade vychádzať zo závažnosti
spáchaného trestného činu. Závažnosť trestného činu určuje sám zákonodarca a to stanovením rozpätia
trestnej sadzby a tým, že jednotlivé trestné činy, podľa stanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia,

zaraďujemedziprečiny,zločiny,prípadneobzvlášťzávažnézločiny.Tomutozaradeniupotomzodpovedábuď možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov (napríklad alternatívnych, nespojených s odňatím
slobody), prípade povinnosť súdu uložiť len trest odňatia slobody.

Súdpriukladanítrestuobžalovanémuvychádzalzozávažnostiprečinu,zktoréhobolobžalovanýuznaný
vinným a ktorú určuje už zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby, pričom v danom prípade je
výška trestnej sadzby stanovená zákonom (§ 289 ods. 1 Trestného zákona) v rozpätí až na 1 rok.

Stanovením rozpätia trestnej sadzby zaradil zákonodarca tento trestný čin - prečin medzi menej závažné

trestné činy, čo možno vyvodiť z toho, že za jeho spáchanie nemusí súd povinne ukladať trest odňatia
slobody (§ 34 ods. 6 Trestného zákona argumentum a contrario). Trestom odňatia slobody sa tu má na
mysli nielen jeho nepodmienečná forma, ale aj prípadné podmienečné odloženie výkonu trestu odňatia
slobody. Súd za spáchanie prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného
zákona môže preto uložiť dokonca len samostatné alternatívne tresty ako napríklad peňažný trest, trest
povinnej práce, trest zákazu činnosti a podobne, a to samozrejme aj za podmienky, že páchateľovi bol

pod vplyvom alkoholu.

Z uvedených skutočností preto súd uzatvára, že prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa
§ 289 ods. 1 Trestného zákona nie je podľa zákonodarcu tak typovo závažným trestným činom, aby
určil súdu povinnosť ukladať pri ňom trest odňatia slobody, prípadne len nepodmienečný trest odňatia

slobody a to dokonca ani za situácie, ak bola páchateľovi nameraná hodnota presahujúca 2 promile
alkoholu v krvi. Ak by zákonodarca chcel, aby v takýchto prípadoch mohol alebo mal byť ukladaný
len nepodmienečný trest odňatia slobody, celkom určite by to priamo v Trestnom zákone stanovil tak,
aby už zo stanovenia trestných sadzieb, v prípade uloženia trestu odňatia slobody, vyplýva nemožnosť
uloženia iného, než nepodmienečného trestu odňatia slobody. Keďže sa tak v prípade prečinu ohrozenia

pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona nestalo, nemožno výšku hladiny
alkoholu (napr. nad 2 promile), pod vplyvom ktorého bol páchateľ pri šoférovaní motorového vozidla,
považovať za okolnosť, ktorá, bez ďalšieho, obligatórne (vždy a za akýchkoľvek okolností) znamená
uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Súd pri zvažovaní druhu trestu, ktorý bolo nutné uložiť obžalovanému za spáchanie skutku, vychádzal
okrem závažnosti spáchaného prečinu aj z toho, že nepodmienečný trest odňatia slobody je trest ultima
ratio (posledná a krajná možnosť), ktorý môže súd uložiť len vtedy, ak iné druhy trestov, prípadne iné
formy trestu odňatia slobody, nemôžu celkom zjavne viesť k náprave obžalovaného.

Súd vyhodnotil kritériá, ktoré sú uvedené v ustanovení § 34 ods. 4 Trestného zákona a ktoré sú fakticky
vyjadrením znakov skutkovej podstaty trestného činu a to objektívnej stránky (spôsob spáchania činu
a jeho následok), subjektívnej stránky (zavinenie a pohnútka), subjektu (osoba páchateľa) a ďalej tiež
priťažujúcich a poľahčujúcich okolností ako aj pomerov páchateľa a možnosťami jeho nápravy.

Pokiaľ ide o spôsob spáchania činu a jeho následok, tak súd konštatuje, že obžalovaný viedol
motorové vozidlo v čase, keď bol značne pod vplyvom alkoholu a keď musel objektívne vedieť,
že má výrazne znížené schopnosti na vedenie motorového vozidla. Z hľadiska následku je treba
zdôrazniť, že v prípade prejednávaného prečinu ide o ohrozovací trestný čin, ktorý je dokonaný
započatím vykonávania zakázaného konania za súčasného naplnenia niektorého z alternatívnych

znakov - možnosť ohrozenia života či zdravia ľudí alebo možnosť spôsobenia značnej škody na majetku.
Nebezpečenstvo hroziace chráneným záujmom nemusí byť bezprostredné a konkrétne, stačí vzdialená
možnosť poruchy vyplývajúca z vykonávania zakázanej činnosti, pričom z hľadiska naplnenia znakov
tohto trestného činu je bezvýznamné, že páchateľ vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť zakázanú
činnosť inak bez závad (napr. viedol motorové vozidlo a nespôsobil žiadnu nehodu). So spôsobom

spáchania činu a spôsobeným následkom pritom veľmi úzko súvisí aj miera zavinenia obžalovaného,
keď si za volant motorového vozidla sadol pod vplyvom alkoholu úmyselne.

Zároveň musí súd konštatovať, že obžalovaný v minulosti, ani po spáchaní skutku do času odsúdenia
obžalovaného okresným súdom nebol súdne trestaný. Čo sa týka priestupkov, z evidenčnej karty vodiča

vyplýva, že vodičský preukaz bol obžalovanému vydaný 08. augusta 2005, a odvtedy až do času
odsúdenia obžalovaného okresným súdom, teda za 15 rokov, sa obžalovaný dopustil spáchania 6
priestupkov (naposledy 5 rokov pred spáchaním prečinu), pričom ale pri všetkých priestupkoch spôsob
ich spáchania nie je hodnotený ako závažný, nebola pri nich spôsobená dopravná nehoda a ani pri nichnebol prítomný alkohol u obžalovaného; sankcionovaný bol len pokutami vo výške niekoľkých desiatok
eur.

Súd u obžalovaného zistil 2 poľahčujúce okolnosti spočívajúce vo vedení riadneho života [§ 36 písm.
j) Trestného zákona] a v priznaní sa k spáchaniu trestného činu [§ 36 písm. l) Trestného zákona]. Súd
poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j) Trestného zákona aplikoval aj po zohľadnení okolností
uvedených v predchádzajúcom odseku, pričom nie zanedbateľným je súčasne to, že vo všetkých
prípadochšloopriestupkysvojouzávažnosťouneporovnateľnéspriestupkamivzmyslešoférovaniapod

vplyvom alkoholu, príp. veľmi výrazného prekročenia rýchlosti, alebo iného závažného protiprávneho
konania, ktoré by malo za následok uloženie (podľa okolností i viacročných) zákazov šoférovania a
tiež vyšších peňažných pokút, než v daných prípadoch; priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti napokon
navrhol aj prokurátor, č. l. 35. Zároveň súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. U obžalovaného teda
prevažujepomerpoľahčujúcichokolnostínadpriťažujúcimivpomere2:0.Vzmysle§38ods.3Trestného
zákona súd znížil hornú hranicu trestnej sadzby odňatia slobody o 1/3, pričom základom na zníženie

trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby, t. j. z
1 roka na 8 mesiacov; takýmto spôsobom dospel súd k trestnej sadzbe až 8 mesiacov.

Súd pri ukladaní druhu a výšky trestu vychádzal z okolností prípadu, teda najmä z toho, že obžalovaný
sa dopustil stíhaného trestného činu tak, že jazdil značne pod vplyvom alkoholu (2,27 promile), pričom

obžalovaný vedel, že vedie motorové vozidlo po tom, ako užil alkoholické nápoje. Obžalovaný teda
vedome ignoroval pravidlá cestnej premávky (zákon č. 8/2009 Z. z.), ktoré zakazujú vodičom jazdu
bezprostredne potom, ako užívali alkoholické nápoje, respektíve v prípadoch, kedy by mohli byť ešte
ovplyvnení alkoholickými nápojmi. Z tohto pohľadu je bez významu, aké okolnosti ho k vedomému
porušeniu zákazu viesť motorové vozidlá pod vplyvom alkoholických nápojov viedli (relevantnou

okolnosťou by bolo len konanie v krajnej núdzi, o krajnú núdzu však v posudzovanom prípade celkom
zjavne nešlo).

Pokiaľ ide o jazdu obžalovaného pod vplyvom alkoholu, tak výška nameranej hodnoty alkoholu v dychu
(cez 2 promile) bola tak vysoká, že vylučovala spôsobilosť obžalovaného riadne sa venovať riadeniu

vozidla a dostatočne rýchlo reagovať na iných prípadných účastníkov cestnej premávky. Súd v tejto
súvislosti pripomína judikatúru Najvyššieho súdu, podľa ktorej vedenie motorového vozidla vodičom,
ktorý požil väčšie množstvo alkoholu, je potrebné považovať za činnosť, kde možnosť ohrozenia
chránených záujmov vyplýva už z povahy vozidla, ktoré svojou váhou a motorickou silou môže spôsobiť
vážne deštrukčné účinky (R I/1966). V súdnej praxi sa pritom spravidla považuje za trestný čin

ohrozenia pod vplyvom návykovej látky taký stupeň opojenia vodiča alkoholom, ak je vodičovi v čase
jazdy nameraná hladina alkoholu najmenej 1 promile (R 12/1985). Alkohol je pritom, vo všeobecnosti,
považovaný za návykovú látku, ktorá je spôsobilá nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka alebo jeho
ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti alebo sociálne správanie (§ 130 ods. 5 Trestného zákona).

Vyhodnotením všetkých uvedených okolností súd dospel k záveru, že pre nápravu obžalovaného
nebude stačiť len uloženie alternatívneho trestu, nespojeného s trestom odňatia slobody. Toto
konštatovanie súdu je založené na skutočnosti, že jazda obžalovaného v stave vysokej opitosti bola
tak závažná, že bolo len vecou náhody, že obžalovaný svojim nezodpovedným konaním nespôsobil
dopravnú nehodu so závažnými následkami u iných účastníkov cestnej premávky, ktorí sami pravidlá

cestnej premávky žiadnym podstatným spôsobom neporušili (bolo len vecou náhody, že prejednávaný
prípad „skončil“ len vo fáze ohrozenia ostatných účastníkov cestnej premávky a nie aj „poruchou“ na
ich živote, či majetku).

Je však nevyhnutné poukázať na (už vyššie spomenutú) typovú závažnosť spáchaného prečinu určenú

v Trestnom zákone, ktorá v spojení s poľahčujúcimi okolnosťami, so značne nenarušenou osobou
obžalovaného ako aj so správaním sa obžalovaného v období od spáchania skutku do rozhodnutia
súdu, kedy nebol odsúdený za iný trestný čin, ani sankcionovaný za priestupok, neumožňuje uloženie
nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovanému.

V nadväznosti na uvedené súd považuje za nutné zdôrazniť, že spôsob spáchania činu nie je jediná
okolnosť podstatná pre určenie druhu a výmery trestu a preto ju nemožno preceňovať a izolovane z nej
vyvodzovať závery pre uloženie trestu. Nie je možné spochybňovať okolnosť, že spoločnosť negatívne
a pomerne citlivo vníma vedenie motorových vozidiel nezodpovednými vodičmi pod vplyvom alkoholu,avšak to neznamená, že súd môže rezignovať na zákonné kritériá stanovené pre určovanie druhu a
výmery trestu a paušálne ukladať pri takýchto prečinoch nepodmienečné tresty odňatia slobody. Takýto
postup možno považovať za neprijateľný a odporujúci zásade individualizácie a spravodlivosti trestu.

Pri naznačenom formálnom postupe zo strany súdu by totiž trest prestal byť trestom a stal by sa len
zabezpečovacím opatrením.

Súd preto dospel k záveru, že obžalovanému je síce potrebné uložiť trest odňatia slobody (vo výmere
3 mesiace), avšak pre nápravu obžalovaného postačí odklad jeho výkonu so stanovením primeranej

skúšobnej doby (v danom prípade 2 roky) - tzv. prevýchovný podmienečný trest odňatia slobody. Výkon
uloženého trestu odňatia slobody za daných okolností nie je u obžalovaného nevyhnutný, nakoľko sú
splnené podmienky uvedené v ustanovení § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Platí, že trest musí
byť aj taký, aby odradil iných od páchania trestných činov, v danom prípade odradil iných požívať
sústavne alkoholické nápoje bezprostredne pred riadením motorového vozidla. Ukladaný trest preto súd
považuje za primeraný prejednávanému prípadu, a výške ovplyvnenia alkoholu zo strany obžalovaného.

Okrem toho je súd toho názoru, že je potrebné brať na zreteľ aj to, že sám obžalovaný svojim
postojom k spáchaným prečinom, svojim životom pred skutkom ako i po ňom, už preukázal určitú
nápravu a preto uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody v jeho prípade by bolo neadekvátne,
odporujúce zásade ultima ratio tohto trestu ako aj samotnému účelu trestu. U obžalovaného, s výnimkou
posudzovaného prípadu, neboli od roku 2015 (dovtedy len menej závažné priestupky) zaznamenané

žiadne porušenia zákonov v zmysle trestnej činnosti, ani len konania priestupkového charakteru, teda
v jeho osobe nejde o tzv. narušeného páchateľa, ktorý by sústavne a súčasne závažným spôsobom
ignoroval pravidlá spoločnosti, teda v jeho osobe nejde ani o tzv. dopravného recidivistu, ktorý by
dlhodobo, sústavne a závažným spôsobom ignoroval pravidlá cestnej premávky, ale ide o vodiča, ktorá
v prípade posudzovanej dopravnej nehody vybočil v podstate z inak vedeného riadneho spôsobu života.

Na podporu všetkých uvedených skutočností súd poukazuje na obdobnú skutkovú vec, rovnako právne
kvalifikovanú, o ktorej rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením z 09. júla 2020, sp. zn. 4To/40/2020.

Uloženie uvedeného trestu súd kombinoval s uložením aj trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá,
pretože skutok bol spáchaný práve v súvislosti s jazdou pod vplyvom alkoholu, čo bola podstata skutku,

ktorý sa obžalovanému kládol za vinu, a preto súd uložil trest zákazu činnosti na 30 mesiacov, pričom
aj vo výmere tohto trestu je zohľadnená výška hladiny alkoholu, pod vplyvom ktorého obžalovaný viedol
motorové vozidlo.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto
rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309

ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok. V písomne podanom odvolaní je potrebné
uviesť voči ktorým výrokom rozsudku odvolanie smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku
predchádzalo.