Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 27, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/260/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717212574
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5717212574.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej

a členov JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Andreja Kekelyho, v právnej veci žalobcov: 1/ K. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX/XX, XXX XX Z. Z., 2/ U. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX/XX, XXX
XX Z. Z., žalobcovia právne zastúpení JUDr. Jaroslavom Čiernym, advokátom, so sídlom B. XX, XXX
XX U., proti žalovanému: Casareal, s.r.o., so sídlom Winterova 1777/60, 921 01 Piešťany, IČO: 46 478
264, právne zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Eckmann, s. r. o., so sídlom Mierové
námestie 14, 911 01 Trenčín, IČO: 47 241 110, v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,
o odvolaní žalobcov v rade 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 21C/62/2017-176 zo dňa

20. júna 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 21C/62/2017-176 zo dňa 20. júna 2018
p o t v r d z u j e .
Žalovaný má vočižalobcomvrade1/a2/nároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavrozsahu100%.

N a r i a ď u j e opravu napadnutého rozhodnutia v záhlaví rozsudku tak, aby v ňom bolo opravené
označenie žalobcov:

- žalobkyne v rade 1/ K. B., uvedením správneho dátumu narodenia dňa XX.XX.XXXX,
- žalobcov v rade 1/ a 2/ uvedením správnej adresy trvalého bydliska V. XXXX/XX, Z. Z., okres Z. Z.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu žalobcov v rade 1/ a 2/ zamietol (výrok I.). Žalovanému
voči žalobcom v rade 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok II.).
2. V odôvodení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobcovia v rade 1/ a 2/ (ďalej „žalobcovia“) sa žalobou
podanou na súde dňa 14.12.2017 domáhali určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným
na LV č.XXX k.ú. Y. v zmysle § 39a Občianskeho zákonníka.
3. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobcovia boli v minulosti vlastníkmi

nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX k. ú. Y., a to rodinného domu súpisné číslo XXXX, postaveného
na parc. KN-C č.366/4, pozemkov parc. č. KN-C 366/4 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 129
m2, parc. č. KN-C 366/7 - ostatné plochy o výmere 124 m2 a parc. č. KN-C 366/8 - záhrady o
výmere 439 m2. V roku 2007 si žalobcovia požičali od spoločnosti BOCCA s.r.o. sumu 100.000,00
Sk. Nakoľko neplnili splátky v zmysle dohodnutej zmluvy o pôžičke, iná spoločnosť, a to spoločnosť
Tatracredit a.s., im poskytla v roku 2011 úver vo výške 9.500,00 Eur, ktorým bol splatený dlh spoločnosti
BOCCA s.r.o., ktorý sa navýšil od požičania na sumu 8570,16 Eur. Úver poskytnutý spoločnosťou

Tatracredit a.s., dodatkami navýšený na sumu 30.932,81 Eur, žalobcovia neboli schopní splácať, na
základe čoho prijali riešenia a dňa 03.07.2014 uzatvorili ako predávajúci so žalovaným v podstavení
kupujúceho kúpnu zmluvu evipodanú pod V 4053/14, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXX k. ú. Y. na žalovaného, s dohodnutou kúpnou cenou31.000,00 Eur, z ktorej sumy bol následne podľa tvrdení žalobcov vyplatený úver žalobcov vo vzťahu
k spoločnosti Tatracredit a.s.. Z predloženého výpisu z účtu žalobcu v rade 2/ mal súd preukázané, že
kúpna cena bola v plnej výške (31.000,00 Eur) prevedená na účet žalobcu v rade 2/ dňa 03.07.2014,

teda v deň uzatvorenia kúpnej zmluvy. Svedok Mgr. X. (notár) uviedol, že žalovaný poslal v deň spísania
notárskej zápisnice o vyprataní nehnuteľnosti 03.07.2014, kúpnu zmluvu uzatvorenú v rovnaký deň
medzi žalovaným ako kupujúcim a žalobcami ako predávajúcimi, na základe ktorej ako notár pripravil
právny úkon - exekučnú zápisnicu o vyprataní nehnuteľnosti. V daný deň, dňa 03.07.2014, sa na jeho
notársky úrad dostavili žalobcovia spolu so zástupcom žalovaného. Podľa registra evidencie overených

podpisov sa dňa 03.07.2014 vykonalo medzi sporovými stranami overenie kúpnej zmluvy zo dňa
03.07.2014, overenie zmluvy o budúcej zmluve na nehnuteľnosť zo dňa 03.07.2014, plnomocenstvo
pre žalovaného na vymáhanie pohľadávok, plnomocenstvo na opravu chýb v kúpnej zmluve zo dňa
03.07.2014 a zmluva o vyplňovacom práve k bianco zmenke zo dňa 03.07.2014. Následne bola
podpísaná notárska zápisnica, kedy boli účastníci oboznámení s úkonom, prečítali si notársku zápisnicu
a následne ju podpísali a notárska zápisnica bola zaregistrovaná. Dňa 08.09.2014 na notárskom

úrade sporové strany podpísali nájomnú zmluvu zo dňa 04.09.2014, na ktorej sa overili podpisy
žalobcov, taktiež sa overili podpisy žalobcov na vyplňovacom práve k zmenke a podpisovala sa nájomná
zmluva ako exekučný titul na vypratanie nehnuteľnosti podľa nájomnej zmluvy. Zo strany žalobcov
bola v konaní predložená časť znaleckého posudku č. 93/2016 vypracovaného Ing. Simonidesom dňa
04.10.2016, v rámci ktorého bola stanovená všeobecná hodnota nehnuteľností zapísaných na LV č.

XXX k. ú. Y. sumou 81.300,00 Eur. Predmetný znalecký posudok bol vypracovaný ku dňu 4.10.2016 so
stavom nehnuteľnosti k 27.9.2016. Súd sa v rámci dokazovania oboznámil aj s fotografiami sporných
nehnuteľností predložených žalovaným v počte 39 kusov, ktoré zachytávali stav rodinného domu v čase
jeho vlastníctva žalobcami, teda v čase pred uzatvorením kúpnej zmluvy, ako aj s listinou týkajúcou sa
vývoja cien nehnuteľností v rokoch 2014 a 2016 predloženou v konaní žalobcami.

4. Súd mal nesporne preukázané uzatvorenie právnych úkonov, na základe ktorých si žalobcovia
požičali finančné prostriedky od rôznych subjektov. Vo vzťahu kú kúpnej zmluve zo dňa 03.07.2014
súd dospel k záveru, že sa jednalo o právny úkon, pri ktorom žalobcovia vedeli, do akého zmluvného
vzťahu so žalovaným vstupujú. Vedeli, že uzatvárajú kúpnu zmluvu, odpredávajú nehnuteľnosti vo
svojom vlastníctve, vedeli výšku kúpnej ceny a informovali sa aj o možnosti spätnej kúpy predmetnej

nehnuteľnosti. Žalobca v rade 2/ na pojednávaní uviedol, že kúpna cena sa mu celkom nepozdávala,
ale kúpnu zmluvu aj s manželkou (žalobkyňou v rade 1/) podpísali. V konaní bolo preukázané aj
riadne vyplatenie kúpnej ceny žalobcom, a to spôsobom dohodnutým v zmluvných podmienkach.
Z obsahového hľadiska kúpna zmluva uzatvorená dňa 03.07.2014 medzi sporovými stranami spĺňa
zákonom predpísané náležitosti. Vo vzťahu k žalobcami uvádzaným skutočnostiam týkajúcim sa

uzatvorenej zmluvy o pôžičke so spoločnosťou BOCCA s.r.o. a úverovej zmluvy uzatvorenej so
spoločnosťou Tatracredit a.s. súd konštatoval, že žalobcovia žiadnym konkrétnym dôkazom neosvedčili
a nepreukázali vzťah medzi uvedenými spoločnosťami a žalovaným. Žalobcami predložený znalecký
posudok č. 93/2016 zo dňa 04.10.2016 nestanovoval cenu nehnuteľností k obdobiu uzatvorenia kúpnej
zmluvy a nebolo z neho možné rozhodným spôsobom posúdiť cenu nehnuteľností v čase, kedy došlo k

uzatvoreniukúpnejzmluvymedzistranamisporu.Zfotografiivyhotovenýchvčasepredpodpisomkúpnej
zmluvy medzi sporovými stranami, predložené v konaní žalovaným, mal súd preukázanú vedomosť
žalovaného o stave nehnuteľností, ktoré od žalobcov kupuje. Vo vzťahu k žalobcami predloženej listine
týkajúcej sa vývoja cien nehnuteľností v rokoch 2014 a 2016 súd dospel k záveru, že samotný prehľad
vývoja cien nehnuteľností nebolo možné posúdiť ako dôkaz, ktorý preukazoval rozhodným spôsobom

cenu konkrétnych nehnuteľností v roku 2014, nakoľko každá nehnuteľnosť môže mať iné stavebno-
technické úpravy, cena môže byť závislá na lokalite, predajnosti v danej lokalite a podobne.
5. Žalobcovia podľa názoru súdu neuniesli dôkazné bremeno preukázania svojich tvrdení o tom, že zo
strany žalovaného došlo v zmysle § 39a Občianskeho zákonníka k zneužitiu ich tiesne, neskúsenosti,
rozumovej vyspelosti a nehnuteľnosti, ktoré nadobudol žalovaný, nadobudol za cenu, ktorá bola

neprimeraná hodnote nehnuteľnosti s tým, že malo ísť o hrubý nepomer medzi plneniami, na základe
čoho súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
6. O trovách konania rozhodol súd podľa § 257 CSP tak, že úspešnému žalovanému nárok na ich
náhradu nepriznal. Dôvod hodný osobitného zreteľa pre aplikáciu § 257 CSP videl prvoinštančný súd
v tom, že žalobcovia podali žalobu na základe toho, že ich nárok nebol Centrom právnej pomoci

považovaný za nedôvodný, keď im ustanovený advokát za nich podal žalobu. Pokiaľ žalobcovia boli
takto usmerňovaní, vedení a sami nevedeli posúdiť procesné možnosti vykonania dokazovania, súd bol
toho názoru, že na strane žalobcov existujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady
trov konania žalovanému.7. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia, ktorí sa domáhali
jeho zmeny tak, že odvolací súd žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcom nárok na náhradu

trov prvoinštančného aj odvolacieho konania.
8. Odvolatelia boli toho názoru, že právny záver okresného súdu o tom, že žalobcovia vedeli, do
akého zmluvného vzťahu so žalovaným vstupujú, vedeli o výške kúpnej ceny či práve spätnej kúpy, je
irelevantný vo vzťahu k § 39a Občianskeho zákonníka. Tak ako pred prvoinštančným súdom, v rámci
podaného opravného prostriedku žalobcovia poukázali na nimi prezentované okolnosti uzatvárania

zmlúvsinýmisubjektmi,okolnostipodpisukúpnejzmluvymedzinimiažalovaným,ktorýpredmetpredaja
pred podpisom zmluvy ani nevidel. Zotrvávali aj na závere o jednotiacom úmysle všetkých spoločností,
pretavenom do osoby bližšie neznámeho Z. M., ktorý žalobcov opakovane vozil na rôzne miesta
podpisovať rôzne zmluvy. Preukázanie vzájomného prepojenia spoločností BOCCA s.r.o., Tatracredit
a.s. a žalovaného považujú odvolatelia za nemožné, pričom nie je možné zo strany súdu argumentovať
absenciou dôkazu nemožného. Nesúhlasili ani s vysporiadaním sa prvoinštančného súdu s predloženou

listinou týkajúcou sa vývoja cien nehnuteľností. Pri hodnotení hrubého nepomeru ako definičného znaku
§ 39a Občianskeho zákonníka netreba presný odhad, ako napr. pri vyporiadaní BSM, ale rozdiel medzi
kúpnou cenou v roku 2014 a znaleckou hodnotou z roku 2016 je podľa názoru odvolateľov dostatočný.
Poukázali aj na svoje finančné pomery, pre ktoré v konaní nebolo v ich možnostiach predložiť nový
znalecký posudok, v súvislosti s čím prezentovali svoj názor na úpravu inštitútu znaleckého posudku

v rámci Civilného sporového poriadku. K záverom súdu o nepreukázaní zneužitia tiesne žalobcov
pri uzatváraní kúpnej zmluvy odvolatelia odkázali na nimi vykonané úkony, vrátane výsluchov na
pojednávaní, z ktorých si prvoinštančný súd mohol utvoriť obraz o ich intelektuálnom a osobnostnom
nastavení. Žalobcovia v čase uzatvárania kúpnej zmluvy neboli schopní splácať svoje záväzky, čo
pociťovali ako tieseň. V súvislosti so žalovaným poskytnutým plnením na základe uzatvorenej kúpnej

zmluvy, ktoré je v hrubom nepomere k hodnote prevádzaných nehnuteľností, je v konaní podľa názoru
odvolateľov bez ďalšieho preukázaná neplatnosť uzatvorenej kúpnej zmluvy so žalovaným v zmysle §
39a Občianskeho zákonníka.

9. Žalovaný v reakcii na odvolanie žalobcov uviedol, že napadnutý rozsudok okresného súdu považuje

za vecne správny a odvolacie námietky žalobcov za nedôvodné. Žalobcovia v podanom odvolaní
neuvádzajú akékoľvek relevantné skutočnosti, ktoré by spochybňovali správnosť napadnutého rozsudku
súdu prvej inštancie, naopak poukazujú na okolnosti, ktoré s prejednávanou právnou vecou vôbec
nesúvisia (napr. úverové zmluvné vzťahy medzi žalobcami na jednej strane a tretími osobami na strane
druhej). V konaní bolo vyvrátené tvrdenie žalobcov o tom, že plnenie kúpnej ceny vo výške 31.000,00

Eur bolo poskytnuté tretej osobe, keď z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že kúpna cena
bola dňa 03.07.2014 pripísaná na účet žalobcu v rade 2/. Nestotožnil sa ani s tvrdeniami žalobcov
o tom, že nemal ako kupujúci dotknuté nehnuteľnosti pred uzatvorením kúpnej zmluvy vopred vidieť,
ktoré tvrdenie odvolateľov bolo vyvrátené pred prvoinštančným súdom predložením fotografii dotknutých
nehnuteľností z času, kedy boli ešte ich vlastníkmi žalobcovia. Polemiku žalobcov o jednotiacom

úmysle konania žalovaného v súčinnosti s inými subjektmi považuje žalovaný skôr za želaný výsledok
žalobcov, bez reálneho základu vo vykonanom dokazovaní. Žalobcovia sa v konaní domáhali určenia
neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 03.07.2014 v zmysle § 39a Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovenie
vymedzuje viacero skutkových podstát zakladajúcich prípadnú neplatnosť právneho úkonu, pričom
bližšie nešpecifikovali, k naplneniu akého konkrétneho dôvodu vymedzeného v označenom zákonnom

ustanovení malo dôjsť pri uzatváraní príslušného právneho úkonu. Nie je možné právne účinným
spôsobom spochybniť neplatnosť právneho úkonu len jednoduchým odkazom na zákonné ustanovenie
Občianskeho zákonníka bez akejkoľvek bližšej konkretizácie. Žalobcami predložený znalecký posudok
č. 93/2016 vypracovaný Ing. Simonidesom bol vypracovaný dňa 04.10.2016 podľa stavu ku dňu
27.09.2016, teda s viac ako s dvojročným časovým odstupom od uzatvorenia napadnutej kúpnej zmluvy,

na základe čoho nemôže slúžiť ako dôkaz o údajnej neprimeranej výške kúpnej ceny zakladajúcej
neplatnosť napadnutej kúpnej zmluvy zo dňa 03.07.2014 podľa § 39a Občianskeho zákonníka.
Žalobcovia v konaní pred prvoinštančným súdom nepreukázali a ani sa nesnažili preukázať, že ich
tieseň mala spočívať v ich údajnej neschopnosti splatiť ich záväzok voči spoločnosti Tatracredit, a.s.
resp. v nemožnosti splatiť tento záväzok iným spôsobom ako uzavretím napadnutej kúpnej zmluvy.

Opačné konštatovanie žalobcov uvádzané v podanom odvolaní sa snaží už len dodatočne zhojiť takýto
nedostatok. Vo vzťahu k podmienkam v zmysle ustanovenia § 39a Občianskeho zákonníka sa nemôže
jednať o neskúsenosť, či tieseň, ak žalobcovia prišli pred uzavretím napadnutej kúpnej zmluvy so
žalovaným opakovane do kontaktu s úverovými vzťahmi a museli si byť teda vedomí, že v prípadekúpnej zmluvy sa jedná o úplne odlišný typ zmluvy s inými dôsledkami ako aj s odlišným postupom pri
jej uzatváraní. Prejav žalobcov v konaní pred súdom prvej inštancie bol spontánny, jasný a žalobcovia
riadne, zrozumiteľne a v zásade súvislo odpovedali na položené otázky. V rámci svojho výsluchu sami

uviedliviaceréskutočnosti,ktorépreukázaliapotvrdiliichvedomosťoobsahunapadnutejkúpnejzmluvy,
o podmienkach jej uzatvorenia ako aj o tom, že na jej základe logicky dôjde k prevodu vlastníckeho
právakdotknutýmnehnuteľnostiamnažalovaného.Spoukazomnauvedenéžiadalnapadnutýrozsudok
okresného súdu potvrdiť.

10. Žalobcovia v rámci odvolacej repliky zotrvali na svojich tvrdeniach prezentovaných v podanom
odvolaní.

11. Žalovaný na odvolaciu repliku žalobcov, ktorá mu bola doručená prostredníctvom splnomocneného
právneho zástupcu dňa 13.09.2018, nereagoval.

12. Ďalšie podania v rámci odvolacieho konania, vecne súvisiace s prejednávanou právnou vecou, súdu
doručené/predložené neboli.

13. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods.

1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP toto rozhodnutie v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil
ako vecne správne.

14. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené, pričom sa
stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu

zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie
odôvodnil v súlade s ust. § 220 až § 222 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne
správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov
sa krajský súd v odvolacom konaní primárne obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

15. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolaciu argumentáciu žalobcov
formulovanú v podanom opravnom prostriedku, pričom sa v zmysle princípu neúplnej apelácie
nezaoberal inými prípadnými pochybeniami okresného súdu. Krajský súd zároveň poukazuje na
zodpovednosť odvolateľa za obsahové vymedzenie svojho odvolania, v spojitosti s nevyhnutnosťou

odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP).

16.Odôvodneniesúdnehorozhodnutiavopravnomkonanízároveňnemáodpovedaťnakaždúnámietku
alebo argument vznesený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvoinštančného

rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to,
že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvej a druhej inštancie tvoria jednotu, a preto
je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery
súdu prvej inštancie, prípadne je v možnostiach odvolacieho súdu modifikovať či dopĺňať nejasnosti v
rozhodnutí prvoinštančného súdu.

17. Navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§
132 ods. 1, § 150 ods. 1 CSP). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže strana plniť od začiatku
konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania,
pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli

v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti
je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (§ 154 CSP). Cieľom povinnosti tvrdenia a
dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva
na strane konania, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so
sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých

stranou v opačnom procesnom postavení než je ten, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju
dôkaznú povinnosť.18. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi strany v spore závisí na tom, ako
vymedzuje právna norma ich práva a povinnosti. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované
právo musí tvrdiť žalujúca sporová strana, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou

žalovanej sporovej strany. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú
situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu.

19. Skutočnosti a dôkazy, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie nemožno
v zásade pred odvolacím súdom uplatniť (výnimky formuluje ustanovenie § 366 CSP). V civilnom

procese sa uplatňuje tzv. neúplný apelačný systém, kedy súd je viazaný rozsahom a dôvodmi podaného
odvolania a strana môže v odvolacom konaní vzniesť námietky proti postupu prvoinštančného súdu
len v prípade, ak dané námietky boli už predmetom posudzovania zo strany tohto súdu. Súd druhej
inštancie vystupuje len ako opravný súd, jeho úlohou nie je vykonávať nové dôkazy, či zaoberať sa
novými skutočnosťami, ktoré v prvoinštančnom konaní neboli produkované.

20. Právo strany sporu, aby vec bola prejednaná verejne a v jej prítomnosti s možnosťou vyjadriť sa
k vykonávaným dôkazom, zaručené článkom 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, znamená, že súd
je povinný strane poskytnúť priestor na uplatnenie tohto práva. Uvedená požiadavka je vyjadrená aj v
ustanovení § 160 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd poskytuje stranám poučenia o ich procesných právach
a povinnostiach v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. Osobitné prípady poučovacích povinností

formuluje Civilný sporový poriadok v jednotlivých ustanoveniach s cieľom dosiahnuť špeciálny prístup v
kontexte konkrétnej procesnej situácie. Je vždy na strane sporu, či náležite využije možnosti, ktoré sa
jej v súdnom konaní ponúkajú. V tejto súvislosti sa žiada zdôrazniť, že práve žalujúca sporová strana
nesie zodpovednosť za to, že prezentuje súdu konzistentné skutkové tvrdenia podporené dôkazmi.
Pokiaľ túto povinnosť nesplní, prejaví sa to v rozhodnutí vo veci samej. Nedostatky v procesnej

aktivite strany nemôže súd v sporovom konaní riešiť prostredníctvom inštitútu špeciálneho procesného
poučenia podľa § 129 ods. 1 CSP, pretože daná regulácia upravuje len dôsledky nedostatkov vo
formálnych náležitostiach žaloby, nie jej materiálnu podstatu. Inak povedané, prvoinštančný súd nemôže
pri existujúcich vecných nedostatkoch žaloby a pri nesplnení dôkaznej povinnosti, uvedené riešiť
procesným poučením. Pokiaľ by súd poskytol takúto nenáležitú pomoc jednej procesnej strane, potom

by fakticky mohol neprimerane odoprieť spravodlivý proces strane vystupujúcej v opačnom procesnom
postavení, čo je neprípustné.

21. Postup súdu prvej inštancie pri vyhodnocovaní dôkaznej situácie bol správny. Je zjavné, že
žalobcovia predkladali na potvrdenie svojich tvrdení dôkazné prostriedky, z ktorých malo byť vyvodené,

že tu došlo k naplneniu zákonných znakov tzv. úžery zo strany žalovaného v zmysle ustanovenia §
39a Občianskeho zákonníka. Žalobcovia však nijakým relevantným spôsobom nepreukázali, neuniesli
dôkazné bremeno v súvislosti so svojimi tvrdeniami, a tak na základe predložených dôkazných
prostriedkov, po vykonaní pomerne rozsiahleho dokazovania, nebol preukázaný zákonný dôvod na
(prejudiciálne) určenie kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi sporovými stranami dňa 03.07.2014 za

neplatnú, s následkom (meritórneho) určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim na
LV č. XXX k.ú. Y. v prospech žalobcov tak, ako v podanej žalobe žiadali.

22. Žalobcovia v rámci podaného odvolania opätovne poukázali na svoje tvrdenia, ktoré produkovali už
pred prvoinštančným súdom, s ktorými sa prvoinštančný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia

riadnym spôsobom vysporiadal. Z obsahu podaného opravného prostriedku vyplýva, že odvolatelia sa
nestotožnili so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu tak, ako boli prezentované v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia a súdu opakovane predkladali svoje subjektívne právne závery, ku ktorým
mal okresný súd v danom prípade dospieť. Odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces
nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a

hodnotenímdôkazov(IV.ÚS252/04),aniprávonato,abybolastranapredvšeobecnýmsúdomúspešná,
teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa
článku 46 ods. 1 Ústavy a práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani
právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne
sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Posúdenie

návrhu na vykonanie dokazovania, rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané,
je vždy vecou súdov (§ 185 ods. 1 CSP), a nie strán sporu.23. Pre potreby meritórneho rozhodnutia súdu v prejednávanej právnej veci sa nemožno bez ďalšieho
stotožniť so skutkovými tvrdeniami žalobcov o preukázanom jednotiacom úmysle žalovaného v
súčinnosti s inými subjektmi v osobe bližšie neznámeho Z. M.. V rámci vedeného civilného sporového

konania, charakteristického svojou kontradiktórnosťou, sa jedná len o ničím nepodložený subjektívny
konštrukt žalobcov, na podklade ktorého, bez relevantného preukázania žalobcami produkovaných
tvrdení v rámci vykonaného dokazovania, nemohol prvoinštančný súd založiť záver o naplnení
zákonných predpokladov obsiahnutých v ustanovení § 39a Občianskeho zákonníka.

24. Za nedôvodnú považuje odvolací súd argumentáciu žalobcov v súvislosti s vykonaním nimi
predloženého listinného dôkazu - znaleckého posudku č. 93/2016 vypracovaného Ing. Simonidesom
dňa 04.10.2016. Bez ohľadu na skutočnosť, že súčasťou spisového materiálu je len 1., 2. a 19. strana
predmetného znaleckého posudku, a teda nebol v rámci konania predložený v celosti, krajský súd sa
plne stotožňuje s právnym záverom okresného súdu o nemožnosti rozhodného posúdenia hodnoty
dotknutých nehnuteľností v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy na podklade tohto dôkazného prostriedku.

Bližšievtejtosúvislostikrajskýsúdvzmysle§387ods.2CSPpoukazujenaodseky6.a14.odôvodnenia
napadnutého rozsudku.

25. Neobstojí ani tvrdenie odvolateľov o ich majetkových pomeroch, ktorým chceli v rámci podaného
odvolania „ospravedlniť“ neunesenie dôkazného bremena aj tým spôsobom, že neboli schopní súdu

predložiť „nový“ znalecký posudok. V tejto súvislosti krajský súd uvádza, že Civilný sporový poriadok
neupravujeleninštitútsúkromnéhoznaleckéhoposudkuvzmysle§209CSP.Zustanovenia§207ods.1
CSP vyplýva, že ak rozhodnutie súdu závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky,
a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup podľa § 206 (odborné vyjadrenie), súd na
návrh nariadi znalecké dokazovanie a ustanoví znalca. Okresnému súdu však nebol v rámci konania

žiadny takýto návrh na vykonanie dôkazu spočívajúceho vo vypracovaní znaleckého posudku za účelom
určenia hodnoty dotknutých nehnuteľností v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy medzi sporovými stranami
v zmysle predmetného zákonného ustanovenia adresovaný.

26. Hodnotu nehnuteľností tvoriacich predmet kúpnej zmluvy uzatvorenej sporovými stranami pre

potreby určenia (ne)existencie hrubého nepomeru ako definičného znaku § 39a Občianskeho zákonníka
nebolo možné určiť ani žalobcami predloženým výpisom vývoja cien nehnuteľností v rokoch 2014 a
2016, ktorý nijakým spôsobom nereflektuje individuálne osobitosti tej-ktorej nehnuteľnosti. Prípadné
konštatovanie, že pri predaji dotknutých nehnuteľností došlo k hrubému nepomeru v žalovaným
poskytnutomplnení,lennazákladeuvedenéhovýpisu,bynebolopodľanázoruodvolaciehosúduprávne

udržateľné.

27. Žalobcovia v konaní relevantným spôsobom nepreukázali existenciu tiesne, neskúsenosti,
rozumovej nevyspelosti, rozrušenia, dôverčivosti, ľahkomyseľnosti, finančnej závislosti alebo
neschopnosti plniť záväzky voči žalovanému pri uzatváraní kúpnej zmluvy pre možné konštatovanie

neplatnosti právneho úkonu v zmysle § 39a Občianskeho zákonníka. Z obsahu podaní žalobcov ako aj
z ich výpovedí pred prvoinštančným súdom je zrejmé, že si boli plne vedomí následkov uzatváraného
právneho úkonu, pričom následky a možné riešenie vzniknutej situácie komunikovali aj so svojimi
rodinnými príslušníkmi (bližšie odôvodnenie napadnutého rozsudku). V rámci vykonaného dokazovania
bol vykonaný aj výsluch svedka Mgr. X., z ktorého vyplynul postup účastníkov súvisiaci s právnym

vzťahom vzniknutým medzi sporovými stranami na základe kúpnej zmluvy zo dňa 03.07.2014, pričom
je zrejmé, že zmluvné strany mali vedomosť o vykonávanom právnom úkone a boli si plne vedomí
následkov vyplývajúcich z predmetného zmluvného vzťahu.

28. Na základe vyššie uvedených skutočností a dôvodov, pri súčasnom nezistení nedostatkov v postupe

súdu prvej inštancie, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), odvolací
súd rozsudok okresného súdu vo výroku I. ako vecne správny podľa § 387 CSP p o t v r d i l .

29. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách
prvoinštančného konania (výrok II.), vo vzťahu ku ktorému odvolatelia neprodukovali žiadnu relevantnú

odvolaciu argumentáciu.

30.Onárokunanáhradutrovodvolaciehokonaniarozhodolkrajskýsúdpodľa§262ods.1CSPvspojení
s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že žalovanému ako úspešnej procesnej strane odvolaciehokonania priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom, ktorí vo veci podaného
odvolania úspech nemali. O výške náhrady trov tohto štádia konania rozhodne po právoplatnosti tohto
rozhodnutia súdny úradník súdu prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

31. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).