Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 21, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3To/8/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5819010021
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Gallová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5819010021.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Gallovej a sudcov JUDr.
Vladimíra Sučika a Mgr. Miroslava Mazúcha, na verejnom zasadnutí konanom 21. mája 2020 prejednal
odvolanie podané obžalovaným P. Q. proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp. zn. 6T/6/2019 z
31.10.2019 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného P. Q. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Námestovo, sp. zn. 6T/6/2019 z 31.10.2019, bol obžalovaný
P. Q. uznaný za vinného zo spáchania pokračovacieho prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360
ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zák., s poukazom na § 140 písm. b) Tr. zák. na skutkovom základe, že:

1/ P. Q. počas doobedňajších hodín doposiaľ nezisteného dňa asi od 19.3.2018 do 23.3. 2018 počas

toho ako X. V., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom J., O. XXX, viedol svoje osobné motorové vozidlo zn. Opel
Insignia smerom z obce Bobrov do miesta svojho trvalého bydliska v obci J., O. XXX a zároveň počas
toho, ako on v opačnom smere jazdy viedol presnejšie nezistené motorové vozidlo zn. BMW smerom
do obce Bobrov a keď sa obchádzali pri skládke komunálneho odpadu v obci I., dvoma prstami ruky
X. V. naznačil pištoľ a streľbu, resp. jeden výstrel, čím vzbudil u menovaného X. V. dôvodnú obavu a
život a zdravie,

2/ P. Q. v tomto konaní pokračoval tak, že v priebehu rovnakého týždňa len s krátkym časovým odstupom
v trvaní asi dvoch dní od spáchania toho prvého skutku, v dobe od 21.3.2018 do 23.3.2018 opäť v
doobedňajších hodinách počas toho ako sa X. V., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom J., O. XXX, vracal z
Poľskej republiky a počas toho, keď sa nachádzal medzi hraničným prechodom do Poľskej republiky
a obcou Bobrov, ako aj počas toho, ako P. Q. šiel bližšie nezisteným motorovým vozidlom zn. BMW

smerom do Poľskej republiky, na X. V. opäť mieril prstami a naznačoval nimi streľbu z pištole, že ho
zastrelí,čímunehoopäťvzbudildôvodnúobavuoživotazdravieazakaždýmpočaskonaniauvedeného
v bode 1 a v bode 2 takto konal z pomsty v súvislosti s tým, že mu Okresný súd v Trnave pod sp. zn.
3T/80/2010 dňa 18.1.2018 ako obžalovanému z obzvlášť závažného zločinu podľa § 188 ods. 4 Tr. zák.
s prihliadnutím na § 36 písm. j) Tr. zák. a § 38 ods. 3 Tr. zák. uložil trest odňatia slobody vo výmere
15 rokov.

Za tento trestný čin bol obžalovaný odsúdený podľa § 360 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest
odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v
trvaní 24 mesiacov.

ProtitomutorozsudkupodalriadneavčasodvolanieobžalovanýP.Q..Vpísomnýchdôvodochodvolania

prostredníctvom svojho obhajcu uviedol nasledovné skutočnosti:„V prvom rade uvádzam, že skutok uvedený v napadnutom rozsudku som v žiadnom prípade nespáchal
a skutočnosti uvádzané v skutkovej vete citovaného rozsudku nie sú pravdivé a vyhlasujem, že ja
som sa skutku, ktorý je mi kladený za vinu, nedopustil. V predmetnej trestnej veci boli v prípravnom

konaní zadovážené a na hlavnom pojednávaní okresným súdom vykonané dve skupiny dôkazov, ktoré
si navzájom odporovali. Na jednej strane dôkazy svedčiacich v môj prospech a na druhej strane dôkazy
svedčiace v môj neprospech. Na hlavnom pojednávaní boli vypočutí svedkovia: F. B., F. X., I. U.,
F. U., P. B., K. Q., F. K., L. O., F. L.. Postupom podľa 263 ods. 2 Tr. por. boli prečítané výpovede
svedkov z prípravného konania, a to výpovede svedka - poškodeného X. V., svedkyne E. V., svedkyne

D. I., svedka P. V., svedkyne P. V., svedkyne D. J. svedkyne Mgr. U. P., svedkyne P. V. a svedkyne
K. X.. Okrem uvedených svedeckých výpovedí svedčiacich v môj prospech som podaním zo dňa
31.01.2019 navrhol predvolať a vypočuť nasledovných svedkov: Ing. A. F., F. Q., P. E., P. B., D.
I.. Výsluch uvedených svedkov však súd prvého stupňa odmietol vykonať, a to aj napriek tomu, že
ich výsluch bol navrhnutý včas. Výsluchom týchto svedkov som chcel preukázať rovnaké skutočnosti
ako svedeckými výpoveďami, ktoré súd pripustil, teda okolnosti pohybu mojej osoby v inkriminovanej

dobe a o vedomosti o mojich aktivitách. Aj napriek tomu, že som navrhoval vykonať výsluch týchto
svedkov na hlavnom pojednávaní na moju obhajobu, súd v tejto časti môj návrh odmietol, čím mi
nepochybne znemožnil realizáciu môjho práva na obhajobu. V tejto súvislosti je žiaduce uviesť, že vyššie
spomínaných svedkov (okrem iného) som navrhol vypočuť už v prípravnom konaní, čo mi nebolo zo
strany orgánov činných v trestnom konaní umožnené, ktoré konanie orgánov činných v trestnom konaní

považujem za hrubo porušujúce ustanovenie § 2 ods. 10 Tr. por., nakoľko z takého postupu je zrejmá
snaha vykonávať len dôkazy svedčiace v môj neprospech. Náležité zistenie skutkového stavu veci
znamená,žeorgánčinnývtrestnomkonanísámurčujemierudokazovania,ktorémusívkonanívykonať,
aby bola táto požiadavka splnená. Aj postup prokurátora podľa § 234 ods. 1 Tr. por. (podanie obžaloby)
predpokladá dostatočné objasnenie veci minimálne v takom rozsahu, aby bolo zrejmé, že skutok sa

stal, skutok vykazuje všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu, existuje spoľahlivý
záver, že žalovaný skutok spáchal obvinený a nie sú dané okolnosti vylučujúce trestnú zodpovednosť.
Vyššie uvedené podmienky tvoria nevyhnutný základ na posúdenie, či výsledky vyšetrovania alebo
skráteného vyšetrovania dostatočne odôvodňujú postavenie obvineného pred súd. Ak nebude splnená
čo i len jedna z nich, oprávnene a opodstatnene prichádza do úvahy postup súdu podľa § 241 ods.

1 písm. f) Tr. por. Prokurátor nemôže vyvodzovať náležité zistenie skutkového stavu veci v zmysle
§ 2 ods. 10 Tr. por. len z domnienok a hypotéz, pretože takýto stav vyvoláva vážne pochybnosti o
náležitom zistení skutkového stavu veci a v žiadnom prípade neumožňuje úvahy prokurátora o tom, že
obvinený by mal byť dôvodne postavený pred súd. Záver prokurátora o náležitom zistení skutkového
stavu veci , vyjadrený podaním obžaloby, musí mať podporu v zhromaždených dôkazoch, čo sa v

tomto prípade podľa môjho názoru nestalo. V predmetnej trestnej veci orgány činné v trestnom konaní,
najmä v štádiu prípravného konania nepostupovali v súlade so zásadou náležití zistenia skutkového
stavu veci podľa § 20 ods. 10 Tr. por., keď nezabezpečili všetky relevantné a procesne spôsobilé
dôkazné prostriedky, ktoré by bez akýchkoľvek pochybností preukázali, že som spáchal uvedený
skutok. Orgány činné v trestnom konaní mali v prípravnom konaní dostatok času na zhromaždenie

všetkých relevantných dôkazných prostriedkov včítane vykonania mnou navrhnutých dôkazov, no
neučinili tak. Je treba uviesť, že mi bolo vznesené obvinenie dňa 14.04.2018, pričom k výsluchom prvých
svedkov pristúpila vyšetrovateľka až dňa 19.07.2018, teda až po 3 mesiacoch od vznesenia obvinenia!
Vyšetrovací spis bol mnou preštudovaný dňa 18.12.2018, pri ktorom úkone som sa k veci aj vyjadril.
Aj napriek tomu, súd prvého stupňa konštatoval, že som v konaní využil svoje právo nevypovedať.

Je teda zrejmé, že ani súd sa mojim vyjadrením bližšie nezaoberal. Počas prípravného konania sa
navyše výsluchy svedkov opakovali, čo považujem za nadbytočné a nedôvodné. Z uvedeného teda
nepochybne vyplýva, že orgány činné v trestnom konaní mali dostatok času na vykonanie všetkých
relevantných a procesne spôsobilých dôkazných prostriedkov, ktoré by podľa môjho názoru prispeli k
náležitému zisteniu skutkového stavu veci. Súd prvého stupňa v napádanom rozsudku uviedol: „Vina

obžalovaného bola preukázaná predovšetkým výpoveďou svedka poškodeného X. V., ktorý o konaní
obžalovaného detailne vypovedal celkom dvakrát, pričom tak spôsob ako aj okolnosti spáchania skutku
popísal rovnako, jeho výpovede boli v zhode s presvedčivými výpoveďami svedkyne E. V., ktorá je
síce manželkou poškodeného, ale opakovane a rovnako vypovedala o okolnostiach , za ktorých sa
dozvedela o súdených skutkoch a čo skutkom predchádzalo, pričom obaja svedkovia aj vierohodným

spôsobom ozrejmili a vysvetlili dôvody, pre ktoré poškodený podal trestné oznámenie takmer mesiac po
oboch incidentoch. Vysvetlenie, prečo poškodený podal trestné oznámenie s dlhším časovým odstupom
v tejto veci zodpovedá aj dôkazu, ktorým je trestné oznámenie adresované Ministerstvu spravodlivosti
SR zo dňa 12.3.2019, ktoré na obžalovaného podávali svedok poškodený spolu s manželkou, pretožemali strach z jeho správania, ktoré nasledovalo po vyhlásení prvostupňového rozhodnutia Okresným
súdom Trnava v trestnej veci vedenej voči obžalovanému pod sp. zn. 3T/80/2010....“ V reakcii na
uvedené konštatovanie súdu prvého stupňa je z mojej strany žiaduce uviesť, že dňa 12.03.2018 zaslal

poškodený spolu so svojou manželkou na ministerstvo spravodlivosti SR oznámenie o sledovaní ich
rodiny. Ak sa teda poškodený a jeho rodina cítili ohrození už začiatkom marca 2018 a používajú
kamerové systémy na svoju ochranu, je dôvodné predpokladať, že by poškodený mal dostatok aj iných
dôkazov okrem svojej výpovede a výpovede jeho manželky, napríklad kamerový záznam potvrdzujúci
protizákonné správanie mojej osoby. Ja som od prepustenia z väzby na slobodu viedol riadny život.

Samotné rozhodnutie Okresného súdu Trnava zo dňa 18.01.2018, ktorým som bol uznaný vinným a
bol mi uložený trest odňatia slobody nie je do dnešného dňa právoplatný a v tejto situácii, keď už
bol vyhlásený rozsudok, hoci nie je právoplatný, nemám dôvod sa za niečo mstiť. Skutočnosť, že
obvinenie zo strany poškodeného nebolo vážne, resp. že poškodený ho pravdepodobne nepovažoval
za nebezpečné potvrdzuje i fakt, že bezprostredne po tomto skutku nepodal trestné oznámenie na
príslušnom obvodnom oddelení PZ a to aj napriek tomu, že už 12.03.2018 vyslovil obavu o svoj život

a zdravie ako i život a zdravie svojej rodiny. Tým, že poškodený podal trestné oznámenie so značným
časovým odstupom, značne mi sťažil možnosť získať ďalšie dôkazy, ktoré by celú vec náležite objasnili,
pričom so zreteľom na zistený skutkový stav je možné sa oprávnene domnievať, že práve to bolo cieľom
takého postupu zo strany poškodeného. Tvrdenia svedka - poškodeného a svedkyne E. V., manželky
svedka -poškodeného, mali potvrdzovať svedkovia D. J., K. X., P. V., a P. V.. Súd prvého stupňa vzal

uvedené svedecké výpovede do úvahy aj napriek tomu, že ide o vyjadrenia blízkych osôb svedka
- poškodeného a jeho manželky, pričom v daných svedeckých výpovediach je uvedených množstvo
rozporov. Uvedení svedkovia navyše len reprodukovali tvrdenia svedka poškodeného. Aj napriek tomu,
možno badať viaceré rozpory v ich výpovediach, ktorými sa však súd nezaoberal. Napríklad vyjadrenie
svedkyne K. X. zo dňa 26.11.2018, keď pri svojom výsluchu (str. 3) uviedla, že jej svedkyňa E. V. o

vyhrážaní rozprávala v roku 2017 pred sviatkami. Svedok P. V. pri svojom výsluchu dňa 26.11.2018
okrem iného uviedol, že ma vídaval na viacerých autách napr. Pic Upe, Volkswagene, audine či BMW, to
malo mať dokonca bratislavské značky. Z vykonaného dokazovania je však zrejmé, že som využíval len
strieborný Peugeot. Aj z uvedených rozporov je zrejmé, že uvedení svedkovia len reprodukovali účelovo
predostierané nepravdivé informácie od svedka - poškodeného a svedkyne E. V., ktorí tak činili zámerne

v snahe získať svedecké výpovede, ktoré budú potvrdzovať nimi produkované tvrdenia. Podľa môjho
názoru bolo z vykonaného dokazovania dostatočne preukázané, že som sa skutkov v danom týždni,
teda od 19.03.2018 do 23.03.2018 nemohol dopustiť, a to nasledovných dôvodov. Z výsluchu svedka F.
U., I. U. a listinného dôkazu - nález MUDr. E. je zrejmé, že dňa 19.03.2018 som viezol F. U. do fakultnej
nemocnice v Martine, pričom som na odvoz menovaného svedka som použil motorové vozidlo Peugeot

partner, striebornej farby s tým, že menovaného svedka som vyzdvihol doma v čase okolo 09:00 - 9:00
hod. s návratom v podvečerných hodinách. Z výsluchu svedkyne F. X., listinného dôkazu - pokladničný
doklad zo dňa 20.03.2018 a zo zoznamu účastníkov zájazdu v Chocholowe je zrejmé, že dňa 20.03.2019
som sa zúčastnil so svojim synom zájazdu s dôchodcami na kúpalisko v Chocholowe s odchodom z
J. okolo 9:00 hod. a návratom okolo 18:00 hod. Z výsluchu svedkov I. U., F. U., D. I., P. B., F. B., F. L.

a L. O. vyplýva, že osobné motorové vozidlo zn. BMW, čiernej farby, na ktorom som sa mal vyhrážať
svedkovi - poškodenému, užíva len svedkyňa I. U.. Menovaná svedkyňa bola v dňoch 21. - 22.03.2018 v
práci, ktorá skutočnosť bola nepochybne preukázaná tak svedeckou výpoveďou menovanej svedkyne,
ako i svedeckou výpoveďou D. I., listinným dôkazom - dochádzkovým lístkom a listinným dôkazom -
„Potvrdenie o prítomnosti zamestnanca v práci dňa 21.3. a 22.3.2018“, ktoré vystavila spoločnosť F1

Café, s.r.o. v zastúpení konateľom spoločnosti p. RNDr. L. F.. Svedkyňa D. I. ako i samotná svedkyňa I.
U. zároveň svojimi výpoveďami potvrdili, že svedkyňa I. U. používa na prepravu do práce ako i z práce
predmetné motorové vozidlo zn. BMW, EČV: NO295CE. Z uvedených vykonaných dôkazov bolo taktiež
preukázané,žesvedkyňaI.U.muselabyťvdanýchdňochvpráciminimálneod06:30hod.do21:00hod.
Svedeckými výpoveďami svedkov P. B., svedkyne I. U., listinného dôkazu - Výpis z hovorov a listinného

dokladu - dokladu z predajne Mercury market v Žiwci, bolo preukázané, že dňa 22.03.2019 som bol
s so svedkom P. B. vrátiť vaňu v Žiwci, pričom sme šli dodávkou zn. CITROEN, ktorá patrí svedkovi
P. B.. Svedok P. B. zároveň uviedol, že som prišiel pre neho na vozidle Peugeot Partner striebornej
farby v ranných hodinách a z Poľska sme sa vrátili v podvečerných hodinách. Svedeckými výpoveďami
svedkyne I. U. a F. B. bolo ďalej preukázané, že menované svedkyne boli dňa 23.03.2018 na nákupoch,

a to v čase od cca. 9:00 hod. do poobedňajších hodín. Zo svedeckej výpovede I. U. zároveň na hlavnom
pojednávaní dňa 31.10.2019 vyplynulo, že dňa 21.03.2018 doručoval kuriér chladiacu vitrínu, ktorú som
preberal ja s tým, že túto mi pomáhala preniesť osoba menom P. V.. V nadväznosti na daný poznatok
navrhol môj obhajca predvolať a vypočuť túto osobu, ktorý návrh bol súdom zamietnutý. Zamietnutýbol i návrh na predvolanie a vypočutie osoby menom F. U., ktorá osoba mohla potvrdiť, že svedkyňa I.
U. používa na dopravu do práce vyššie uvedené vozidlo BMW. Mám za to, že na základe vykonaných
uvedených dôkazov, je nemožné, aby som sa so svedkom poškodeným stretol tak ako to uvádza svedok

- poškodený. Menovaný uvádza okrem iného v zápisnici o trestnom oznámení zo dňa 13.03.2018, že
„Mám podozrenie, že ma nebezpečne prenasleduje, a sleduje, lebo ho často vídavam za svojim autom,
kde ho vidím jazdiť na motorovom vozidle BMW NO295CE, na modrom golfe značku neviem, na Toyote
NO číslo neviem koncovka CF. Tiež som ho často videl na Marcedese ML striebornej farby.“ Vykonaným
dokazovaním (svedok F. L., svedok L. O., listinné dôkazy - Osvedčenia o evidencii motorových vozidiel)

však bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že uvedené tvrdenia svedka - poškodeného sa v
žiadnom prípad nezakladajú na pravde. V danej veci je podľa môjho názoru taktiež sporné, že by svedok
- poškodený pritom, ako sa venoval vedeniu motorového vozidla, venoval i gestikuláciám ostatných
účastníkov cestnej premávky. Považujem za technicky nemožné, vnímať gestikuláciu vodiča oproti
idúcehovozidlaprivzájomnomobchádzanímotorovýchvozidielprirýchlosti80km/h,akouvádzasvedok
- poškodený. Danou skutočnosťou sa však nezaoberali orgány činné v trestnom konaní ani súd prvého

stupňa. Zároveň je vylúčené, aby bolo možné vidieť akúkoľvek gestikuláciu z protiidúceho motorového
vozidla značky BMW, nakoľko toto má od výroby fóliované sklá. V nadväznosti na predložené fotografie
svedkom - poškodeným uvádzam, že tieto fotografie boli vyhotovené v roku 2013, a teda nepreukazujú
že v poslednej dobe nosievam bledé šiltovky a už vôbec nie, že som nosil bledé šiltovky v uvádzaných
dňoch. Je zásada, že ja nemusím preukazovať svoju nevinu, ale mala by mi byť preukázaná vina.

Obžaloba v danej veci nepriniesla dôkazy, ktoré by preukazovali moju vinu. Práve naopak, ja som mnou
navrhnutými dôkazmi dostatočne jasne a logicky preukázal, že som sa skutkov, ktoré sú mi kladené za
vinu, nemohol dopustiť. Je paradoxné, že aj napriek množstvu dôkazov, ktoré jednoznačne preukazovali
moju nevinu, súd tieto vyhodnotil ako účelové a tendenčné dôkazy. Je podľa môjho názoru zrejmé,
že na základe vykonaného dokazovania nemôže obstáť záver prvostupňového súdu o hodnovernosti

výpovedí svedka - poškodeného a ním uvádzaných svedkov. Súd prvého stupňa sa s vyššie popísanými
skutočnosťami nedostatočne vysporiadal, dostatočne jasne a určito nevysvetlil, na základe čoho dospel
k záveru, že moja obrana a výpovede mnou navrhnutého množstva svedkov sú tendenčné a účelové.
Z daného dôvodu je podľa môjho názoru napádaný rozsudok arbitrárny. Na podklade uvedeného
si dovoľujem uviesť, že dôkazy súdom vymedzené v napádanom rozsudku podľa môjho názoru v

žiadnom prípade neusvedčujú moju osobu zo spáchania stíhaných skutkov, práve naopak, vykonaným
dokazovaním podľa môjho názoru bolo nepochybne preukázané, že ja som sa nemohol dopustiť
skutkov, ktoré sú mi kladené za vinu. Dôkazy predložené spolu s obžalobou mali preukazovať, že
som naplnil všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu uvedeného v obžalobe, avšak obžaloba
v rámci unesenia dôkazného bremena a úplnosti dôkazného materiálu takéto dôkazy nepredložila.

Hodnotením dôkazov sa rozumie myšlienková činnosť súdu, ktorou je vykonaným dôkazom prisúdená
hodnota závažnosti (dôležitosti) pre rozhodnutie, hodnota zákonnosti, hodnota pravdivosti, hodnota,
poprípade hodnota vierohodnosti. Pri hodnotení dôkazov z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti) súd
určuje, aký význam majú jednotlivé dôkazy pre jeho rozhodnutie a či o nich môže oprieť svoje skutkové
zistenia (či sú použiteľné pre zistenia skutkového stavu a v akom rozsahu, poprípade v akom smere).

Pri hodnotení dôkazov po stránke ich zákonnosti súd skúma, či dôkazy boli získané (zadovážené) a
vykonané spôsobom zodpovedajúcim zákonu, alebo či v tomto smere vykazujú vady (či ide o dôkazy
zákonné alebo nezákonné); k dôkazom, ktoré boli získané (zadovážené) alebo vykonané v rozpore
so všeobecne záväznými právnymi predpismi súd neprihliadne. Hodnotením dôkazov z hľadiska ich
pravdivosti súd dochádza k záveru, ktoré skutočnosti, o ktorých dôkazy (pre rozhodnutie významné

a zákonné) podávajú správu, je možné považovať za pravdivé (dokázané) a ktoré nie. Vyhodnotenie
dôkazov z hľadiska pravdivosti predpokladá tiež posúdenie vierohodnosti dôkazom poskytovanej správy
podľa druhu dôkazného prostriedku a spôsobu, akým sa podľa zákona vykonáva. Výsledky hodnotenia
dôkazov umožňujú súdu prijať záver o pravdivosti skutočnosti, ktorá je predmetom dokazovania, ak je
na ich základe možné nadobudnúť istotu (presvedčenie) o tom, že sa táto skutočnosť naozaj stala, bez

toho, aby o tom mohli byť rozumné pochybnosti. Ak však výsledky hodnotenia dokazovania vytvárajú
podmienky len pre úsudok, že je možné (viac či menej pravdepodobné), že sa dokazovaná skutočnosť
stala, a pripúšťajú, teda je možnosť (väčšia či menšia pravdepodobnosť) toho, že sa dokazovaná
skutočnosť naopak nestala, nie je možné robiť záver o pravdivosti tejto skutočnosti. V takom prípade
súd rozhodne - ako vyplýva z vyššie uvedeného, v neprospech účastníka, v ktorého záujme bolo

podľa hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť. Z vyššie uvedených dôvodov mám za to, že
rozhodnutie súdu prvého stupňa o mojej vine nevyplýva zo zabezpečených a vykonaných dôkazov a je
z tohto hľadiska neudržateľné a arbitrárne. Rozsudok zároveň považujem za prekvapivý a vydaný nie na
základe zákonných a logických predpokladov v súvislosti s touto vecou. Záverom chcem poukázať nato, že v súlade s ustálenou súdnou praxou platí, že na preukázanie viny obžalovaného, súhrn priamych
a nepriamych dôkazov musí tvoriť logickú, ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich
dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a

usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru,
čo v danom prípade podľa môjho názoru splnené nie je. Vzhľadom k tomu, že ma v danej veci
usvedčujelensvedok-poškodený,dovoľujemsinadanýprípadaplikovaťzáveryKrajskéhosúduvŽiline
koncipované v uznesení sp. zn. 1To/97/2009 zo dňa 03.09.2009 v zmysle ktorého v prípade, ak má slúžiť
výpoveď svedka - poškodeného ako jediný priamy dôkaz, preukazujúci vinu obžalovaného, bez ďalších

podporných dôkazov (odborné vyjadrenie, znalecký posudok, stopy, výpovede svedkov či listinné
dôkazy), musí byť tento dôkazný prostriedok jasný, logický, zrozumiteľný, presvedčivý, vierohodný a
zároveň nesmie byť inými dôkazmi spochybniteľný či dokonca vyvrátený. Opätovne poukazujem na to,
že ma zo spáchania stíhaných skutkov neusvedčuje žiaden iný priamy dôkaz. V konečnom dôsledku
navrhujem, aby v zmysle § 321 ods. 1 Tr. por. bol zrušený napadnutý rozsudok a to z dôvodov: a)
pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli

porušené ustanovenia, ktorým sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo práva na obhajobu, b) pre chyby
v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť, neúplnosť jeho skutkových zistení a preto, že
sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c) že sú tu pochybnosti o
správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo
vykonať ďalšie dôkazy. Navrhujem, aby podľa § 322 ods. 1 Tr. por. bola vec vrátená súdu prvého stupňa,

aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.
Na podklade podaného odvolania krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr.
por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku, ako i správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Mal pritom na zreteli aj povinnosť prihliadnuť na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,
ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., a zistil, že odvolanie obžalovaného

P. Q. nie je dôvodné.

K výroku o vine

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol náležite zistený skutkový

stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. S rovnakou starostlivosťou
objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v
oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa§2ods.12Tr.por.orgányčinnévtrestnomkonaníasúdhodnotiadôkazypodľasvojhovnútorného
presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne,
nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Okresný súd v konaní postupoval tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu

nevyhnutnom na jeho rozhodnutie. Starostlivo objasňoval okolnosti svedčiace proti obžalovanému,
ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech. Vykonané dôkazy hodnotil podľa svojho vnútorného
presvedčenia, založeného na uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne. V odôvodnení
napadnutého rozsudku vyložil, ktoré skutočnosti a prečo vzal za dokázané a o ktoré dôkazy oprel svoje
skutkové zistenia, taktiež akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.

Pokiaľ ide o skutkové zistenia okresného súdu, krajský súd nemá žiadne pochybnosti, že súdený skutok,
resp. skutky sa stali a že ich spáchal práve obžalovaný P. Q.. V tomto smere okresný súd veľmi výstižne
a presvedčivo v odôvodnení napadnutého rozsudku vysvetlil, na základe akých dôkazov a zistení z
nich vyplývajúcich dospel k záveru o vine obžalovaného. Na takomto základe potom okresný súd

vyvodil z dôkazov o podstate súdeného trestného činu zistenia, ktoré sú správne. Dôvody napadnutého
rozsudku sú zrozumiteľné a dostatočne logické, vychádzajúce zo skutkových okolností prípadu a
relevantných právnych noriem. Odvolací súd znovu pripomína, že v dvojinštančnom súdnom konaní
rozhodnutia súdov tvoria jednotu a pri existencii vysoko kvalifikovaného rozhodnutia súdu prvého stupňa
odvolaciemu súdu nezostáva nič iné, len v podrobnostiach poukázať na veľmi správne a erudované

dôvody, na ktorých samosudkyňa okresného súdu založila svoje odsudzujúce rozhodnutie.

Krajský súd ďalej poznamenáva, že pokiaľ sa skutkové závery prvostupňového súdu zakladajú na
vnútornom presvedčení, získanom po starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu a tieto záveryboli vyvodené na podklade úplného zistenia skutočného stavu veci a úvahám, ktorými sa k takýmto
záverom došlo, nemožno vytknúť nedôslednosť alebo vnútorné rozpory, nemožno im potom v prospech
obžalovaného úspešne odporovať odvolaním len preto, že súd mohol dospieť aj k iným záverom, keby

sa bol spravoval inými úvahami.

Krajský súd po preskúmaní hodnotenia dôkazov vykonaných okresným súdom nezistil, že by súd prvého
stupňa pri hodnotení dôkazov nepostupoval podľa zákona v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. a vykonané
dôkazy by vyhodnotil jednostranne v neprospech obžalovaného.

Právna kvalifikácia súdeného skutku ako pokračovacieho prečinu nebezpečného vyhrážania podľa §
360 ods. 1, ods. 2 písm. d), § 140 písm. b) Tr. zák., aj podľa názoru krajského súdu zodpovedá
správnym úvahám súdu prvého stupňa v tomto smere a všetkým zákonným predpokladom na posúdenie
prejednávaného skutku práve podľa vyššie uvedených zákonných ustanovení.

Pri prečine nebezpečného vyhrážania, v zmysle ustanovenia § 360 ods. 1 Tr. zák. treba brať do
úvahy okolnosti konkrétneho prípadu a prihliadať aj na to, ako subjektívne pociťuje ujmu, ten, voči
ktorému vyhrážka smeruje. Vyhrážanie musí byť spôsobilé vzbudiť u poškodeného dôvodnú obavu, tj.
vyšší stupeň tiesnivého pocitu z toho, čím sa mu vyhráža, pričom stačí možnosť vzniku tejto obavy.
Pri posudzovaní otázky, či je vyhrážanie spôsobilé vzbudiť v inom dôvodnú obavu, treba brať do

úvahy najmä povahu vyhrážky, fyzické a charakterové vlastnosti páchateľa v porovnaní s fyzickými a
povahovými vlastnosťami poškodeného, ich vzájomný vzťah, ako sa správal obžalovaný pri vyhrážaní,
či mal v rukách nejaké predmety.

Po preskúmaní odvolacích námietok obžalovaného krajský súd konštatuje, že súd prvého stupňa sa

vyššie uvedenými zásadami pri právnom posúdení konania obžalovaného dôsledne riadil.

Odvolací súd v posudzovanom prípade ďalej zdôrazňuje, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v
opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba
na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné

na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.

K odvolacím námietkam obžalovaného treba podotknúť, že nejde o nové, doposiaľ neuvádzané jeho
obranné tvrdenia, ale už v priebehu konania opakované námietky, s ktorými sa v súlade so stavom veci
a zákonom vysporiadal už súd prvého stupňa vo svojom podrobnom a výstižnom odôvodnení.

Obžalovaný primárne namieta v podrobnom odvolaní hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa a
predkladá odvolaciemu súdu vlastné hodnotenie dôkazov a vlastné predstavy záverov, ktoré mali
vyplynúť z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní. Legitímnym dôvodom pre zrušenie
odvolaním napadnutého rozsudku nemôže byť len nové prejednanie veci súdom prvého stupňa a bez

ďalšieho rozhodnutie podľa predstáv jednej zo strán v konaní - v prejednávanej veci odvolateľa. Odvolací
súd nezistil, že hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa nebolo založené na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne. Nezistil, že skutkové zistenia súdu prvého stupňa
nie sú logicky odôvodnené. V dôsledku tohto zistenia nemôže napadnutý rozsudok zrušiť len preto,
že odvolateľ na základe svojho presvedčenia hodnotí tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim

výsledkom.

Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby všeobecný súd sa stotožnil s jeho
právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo

na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade
s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva obžalovaného, ak si neosvojí ním
navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jeho výkladom všeobecne záväzných
právnych predpisov.

Vinu obžalovaného mal krajský súd, rovnako ako okresný súd, preukázanú predovšetkým na základe
priameho dôkazu - výpovedí poškodeného X. V.. Výpovede poškodeného aj krajský súd považuje za
logické, presvedčivé, zrozumiteľné, pravdivé a vierohodné. Podľa zistení krajského súdu poškodený
nemal žiadny relevantný dôvod obžalovaného krivo obviňovať. Poškodený potvrdil, že prvýkrát sa muobžalovaný vyhrážal v týždni od 19.3.2018 do 23.3.2018 pi skládke medzi Bobrovom a Zubrohlavou.
Obžalovaný šiel vtedy na osobnom motorovom vozidle BMW tmavomodrej farby alebo čiernej farby.
On spoznal jeho auto, keď išlo oproti nemu. Zaregistruje ho už na diaľku, keď ide oproti nemu.

Obžalovanému videl aj do tváre. Obžalovaný mu ukazoval pravou rukou na jeho pravý spánok dvomi
prstami, ukazovákom aj prostredníkom, klepol si po spánku, pričom na neho pozrel. Jemu to pripadalo
jednoznačné, že mu naznačuje, že ho zastrelí. Obžalovaný to urobil aj druhýkrát v tom istom týždni, s
odstupom dvoch dní, tiež to bolo v dopoludňajších hodinách medzi 10-11 hod. Bolo to, keď vychádzal
z Poľska medzi hraničným prechodom Poľska a Bobrovom. Obžalovaný išiel na tom istom motorovom

vozidle a všetko sa opakovalo tak, ako prvýkrát. Tiež smerom na neho naznačoval streľbu do hlavy,
pričom si opäť mieril ukazovákom a prostredníkom na svoju hlavu. Z konania obžalovaného má strach,
bojísa,žeskutokdokoná,žeublížijemuajjehorodine,žeichzlikviduje,pretožeobžalovanýmalproblém
aj so zbraňami.

Anikrajskýsúdnemánijaképochybnosti,žepoškodenýtietokonaniaobžalovanéhovnímalakovyhrážky

v súvislosti s tým, že ho odsúdili rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 3T/80/2010 z 18.1.2018,
za trestný čin lúpeže podľa 188 ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 4 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138
písm. a), e), f) i) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 15 rokov. Trestného činu lúpeže, za
ktorý bol obžalovaný neprávoplatne odsúdený citovaným rozsudkom, sa obžalovaný spoločne s inými
spoluobžalovanými mal dopustiť práve voči poškodenému X. V. a jeho manželke (v tom čase priateľke),

ktorí zároveň svojimi výpoveďami prispeli k usvedčeniu páchateľov. Tieto konania zároveň odôvodnene
vzbudili u poškodeného obavu, že by vyhrážky zabitím mohol uskutočniť. Poškodený sa v tomto smere
vyjadril celkom jasne: „ja som už pripravený na to, že ma zlikviduje“ (č.l. 78 spisu).

Vierohodnosť svedeckej výpovede poškodeného nenarušila ani skutočnosť, že na obžalovaného

nepodal trestné oznámenie ihneď, ale až dňa 13.4.2018, t.j. s odstupom niekoľkých dní. Krajský súd len
stručne poznamenáva, že Trestný poriadok v žiadnom ustanovení neupravuje lehotu, do ktorej je možné
na páchateľa trestného činu podať trestné oznámenie. Je výlučným právom samotného poškodeného,
kedy túto možnosť využije a v akej lehote podá trestné oznámenie. Z trestného spisu je zistiteľné, že
poškodený už 12.3.2018 podával podanie na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky, v ktorom

uvádzal strach zo správania obžalovaného po vyhlásení rozsudku Okresného súdu Trnava. Poškodený
mal pocit, že vo veci sa nekoná, a preto z dôvodu strachu o seba a svoju rodinu podal trestné oznámenie
13.4.2018.

Vo vzťahu k výpovedi poškodeného, odvolací súd dáva do pozornosti, že Trestný poriadok, ani

konštantná judikatúra nevylučuje, aby bola výpoveď svedka poškodeného, ktorý je v prevažnej miere
aj oznamovateľom trestného činu, použitá ako usvedčujúci dôkaz. Krajský súd už v mnohých svojich
rozhodnutiach judikoval, aké sú požiadavky ohľadne kvality výpovede svedka, ktorá je jediným dôkazom
preukazujúcim vinu obžalovaného Ak má slúžiť výpoveď poškodeného (svedka) ako jediný priamy
dôkaz,preukazujúcivinuobžalovaného,bezďalšíchpodpornýchdôkazov(odbornévyjadrenie,znalecký

posudok, stopy, výpovede svedkov, či listinné dôkazy) musí byť tento dôkazný prostriedok jasný, logický,
zrozumiteľný, presvedčivý, vierohodný a zároveň nesmie byť inými dôkazmi spochybniteľný, či dokonca
vyvrátený.

Odvolací súd ďalej zdôrazňuje, že pri hodnotení vierohodnosti svedka je súd povinný prihliadať najmä

k vnútornej štruktúre výpovede svedka, teda či si neodporuje v podstatných okolnostiach, o ktorých
vypovedal, k logickým súvislostiam o okolnostiach, o ktorých vypovedá, či výpoveď svedka je v súlade
aj s ostatnými dôkazmi zadováženými v trestnom konaní, pričom nie menej podstatná bude aj okolnosť
vzťahu svedka (poškodeného) k obžalovanému alebo poškodenému, teda či svedok s obžalovaným
alebo poškodeným je v príbuzenskom vzťahu, resp. (ne)priateľskom, susedskom či zamestnávateľskom

vzťahu, prípadne v inom vzťahu podriadenosti alebo nadriadenosti. Taktiež je potrebné prihliadať na
existenciu vlastného, často hmotného záujmu svedka na výsledku trestného konania, v prípade, že v
trestnom konaní vyjde najavo motív a príčiny vyplývajúce či už z pozitívneho alebo negatívneho pomeru
medzi svedkom a obžalovaným alebo svedkom a poškodeným, ktoré by mohli mať na výpoveď svedka
vplyv. Je úlohou súdu, aby po zvážení všetkých týchto dôkazov a okolností prípadu, postupom v zmysle

§ 2 ods. 12 Tr. por. podľa vnútorného presvedčenia rozhodol, ktorá skupina dôkazov je vierohodná a
ktorá vierohodná nie je. Pritom nemožno opomenúť, že svedok na rozdiel od obžalovaného má zákonnú
povinnosť vypovedať pravdu, a preto logicky i právne vždy musí platiť prezumpcia pravdivosti tvrdenia
svedka, a to až do okamihu, kým nie je preukázaný opak.V posudzovanom prípade nie sú výpovede poškodeného len jedným z dôkazných prostriedkov
produkovaných v trestnom konaní, ktoré usvedčujú obžalovaného zo spáchania súdeného trestného

činu. Výpovede poškodeného korešpondovali aj s výpoveďami nepriamych svedkov vypočutých v danej
veci. Svedkyňa E. V. potvrdila, že manžel jej hovoril o stretnutí s obžalovaným, ktorý mu mal rukou
naznačovať, že ho zastrelí. Keď jej to hovoril, tak bol nervóznejší. Podľa názoru odvolacieho súdu
výpovede menovaných svedkov logicky prepájajú aj ďalšie dôkazy vykonané v danej veci, a to najmä
výsluchy svedkyne D. J.. Krajský súd uvádza, že ide o nezainteresovanú svedkyňu, ktorá prišla do

kontaktu s poškodeným bezprostredne po tom, ako sa mu mal obžalovaný uvedenými gestami vyhrážať
a ktorá rovnako potvrdila, že poškodený jej spomenul, že obžalovaný mu ukazoval, že ho zastrelí, že
mu ukázal prsty k hlave. Keď jej o tom poškodený hovoril, bol vystrašený. Nebolo tak, že by jej to
len oznámil, ale videla na ňom strach. Zhodne vypovedali aj ďalší svedkovia P. V., P. V., P. V., K. X..
Pokiaľ sa svedkovia nevedeli presne vyjadriť k obdobiu, kedy sa obžalovaný mal uvedenými gestami
poškodenému vyhrážať, resp. keď svedkyňa K. X. uviedla rok 2017 pred vianočnými sviatkami, krajský

súd uvádza, že uvedené nepresnosti nie sú takého charakteru, pre ktoré by mohol súd vyhodnotiť ako
nepresvedčivé a nedôveryhodné ich svedecké výpovede ako celok.
Podstata odvolacích námietok obžalovaného smeruje k spochybneniu skutočnosti, že nemohol spáchať
skutky aj z toho dôvodu, že používa výlučne motorové vozidlo Peugeot Partner, na ktorom jazdil
aj v kritickom období. Tejto verzii neuveril ani odvolací súd. Okrem výpovedí poškodeného, že v

kritickom čase obžalovaný jazdil na osobnom motorovom vozidle zn. BMW, tieto skutočnosti preukázali
aj svedkovia E. V., P. V.. Svedkyňa E. V. uviedla, že obžalovaného videla jazdiť len na aute BMW tmavej
farby, nevie evidenčné číslo toho auta. I. U. nikdy na BMW jazdiť nevidela. Svedok P. V. uviedol, že
obžalovaného videl jazdiť na rôznych autách, okrem iného aj na BMW tmavosivej farby.

Pokiaľ obžalovaný tvrdí, že poškodený nemohol v idúcom motorom vozidle vidieť nejaké gestá, odvolací
súd nemá dôvod neveriť poškodenému, ktorý v tomto smere presvedčivo uviedol: „ja som ho spoznal,
teda jeho auto, keď išlo oproti mne. On nosí bielu šiltovku, ktorú mal aj vtedy na hlave, preto som veľmi
dobre vedel, že je to on. Ja som mu videl aj do tváre. Ja ho zazriem už do diaľky, keď ide oproti mne“.

Ani krajský súd sa nestotožnil s obhajobou obžalovaného, že sa nedopustil konania, ktoré mu je
kladené za vinu, že skutok uvedený v napadnutom rozsudku v žiadnom prípade nespáchal a skutočnosti
uvádzané v skutkovej vete napadnutého rozsudku nie sú pravdivé.

Všeobecne treba pripomenúť, že výpoveď obžalovaného je dôkazom rovnocenným s ostatnými

dôkazmi. Obsah výpovede obžalovaného je zároveň formou jeho obhajoby, pričom krajský súd
neopomína, že obžalovaný sa môže brániť spôsobom, ktorý uzná za vhodný, a teda i tvrdeniami,
ktoré sa nezakladajú na pravde. Pravdivosť tvrdení obžalovaného je však potrebné vyvrátiť procesne
relevantnými dôkazmi a zistením skutkového stavu veci, o ktorom nie sú pôvodné pochybnosti a takými
dôkazmi, ktoré zároveň vyvracajú výpoveď a obhajobu obžalovaného.

Je pochopiteľné, že obžalovaný popiera spáchanie súdeného skutku. Využíva tak svoje zákonné právo
hoci aj beztrestne klamať. Výpoveď obžalovaného musí súd vždy posudzovať s rešpektom a s ohľadom
aj na to, že môže uvádzať nepravdu a tú prezentovať ako jedinú pravdu - svoju. Preto je vždy v
prioritnom záujme obžalovaného predložiť súdu svoje alibi, a tak dodať svojim vyjadreniam „punc úplnej

pravdivosti“. Žiada sa pripomenúť, že obžalovaný využil svoje právo a v priebehu trestného konania k
súdeným skutkom nevypovedal. Svoju obhajobné tvrdenia odprezentoval len v sťažnosti proti uzneseniu
o vznesení obvinenia, v rámci preštudovania trestného spisu po skončení vyšetrovania a v písomných
dôvodoch svojho odvolania.

V okolnostiach danej veci je krajský súd rovnakého názoru, ako súd prvého stupňa, že výpovede
svedkov, ktorí vypovedali v prospech obžalovaného (I. U., D. I., F. U., P. B., F. B., K. Q., F. K., L. O., F. L.),
neboli dostatočne spôsobilé na vyslovenie záveru o nevine obžalovaného. Pokiaľ ide o tvrdenia svedkov
P. B. (priateľ obžalovaného) a F. U. (otec družky obžalovaného), ktorí zároveň predložili listinné doklady,
ktorémalipotvrdiť,žepočasdňa22.3.2018odránacca8:00hod.dovečernýchhodínsaobžalovanýmal

zdržiavať so svedkom P. B. v Poľskej republike a počas dňa 19.3.2018 od rána od 9:00 hod., resp. 9:15
hod. mal prísť ku svokrovi a následne mal s ním ísť do Martina na lekárske ošetrenie, z predložených
listinnýchdôkazovvyplývalento,ževuvedenomčasesanatýchtomiestachzdržiavalilensvedkovia,nie
však obžalovaný. Svedok F. U. k veci okrem iného uviedol, že obžalovaný ho 19.3.2018 viezol do Martinaa musel ísť z J. do Bobrova aj popri skládke komunálneho odpadu (t.j. miesto činu - pozn. odvolacieho
súdu), lebo inej cesty tam niet. Prišiel asi na jeho Peugeote. Odvolací súd neuveril ani výpovediam
svedkyne I. U. (družky obžalovaného), že BMW používala výlučne ona. Vzhľadom na vykonané dôkazy

neuveril ani tvrdeniam svedkyne D. I. a F. B., ktoré mali potvrdzovať obhajobu obžalovaného, že v dňoch
21.3.2018, 22.3.2018, 23.3.2018 na motorovom vozidle BMW nemohol jazdiť obžalovaný, ale ho mala
k dispozícii len jeho družka I. U.. Zo spisu je zistiteľné, že obžalovaný svoje tvrdenia prispôsoboval
aktuálnej dôkaznej situácii. Žiada sa pripomenúť, že v sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia
uvádzal iné verzie, čo v kritickom čase robil. Okrem iného uviedol, že dňa 19.3.2018 bol na nákupoch v

Poľsku, o čom môže predložiť pokladničné doklady a sanitu, ktorú tam zakúpil. V daný deň do Poľska
vycestoval o 8:00 hod. ráno a vracal sa okolo 14:00 hod., pričom na prepravu použil motorové vozidlo
Peugeot Partner. Je nepochybné, že doposiaľ obžalovaný nepredložil súdu nijaké relevantné doklady,
ktoré by potvrdzovali jeho verziu, že bol v Poľsku. Naopak, v priebehu trestného konania uviedol ďalšiu
verziu, že dňa 19.3.2018 bol so svokrom od ranných hodín na lekárskom vyšetrení v Martine.

Pokiaľ obžalovaný v písomných dôvodoch odvolania namieta skutočnosť, že prvostupňový súd odmietol
vykonať dôkazy ním navrhované, treba uviesť, že v tejto časti je odvolacia námietka dôvodná. Z
odôvodnenia napadnutého rozsudku, nie je zistiteľné, prečo súd prvého stupňa nevyhovel návrhom
na vykonanie ďalších dôkazov. Naviac, okresný súd sa riadne nevysporiadal so všetkým návrhmi na
doplnenie dokazovania, ktoré obžalovaný navrhoval v priebehu konania pred súdom prvého stupňa.

Krajský súd môže síce prisvedčiť obžalovanému v tom, že rozhodnutie súdu o odmietnutí návrhov na
doplnenie dokazovania môže za istých okolností predstavovať porušenie práva na obhajobu. Stane sa
tak však napríklad vtedy, ak súd nevysvetlí, resp. vôbec neodôvodní v uznesení o odmietnutí návrhov na
doplnenie dokazovania podľa § 273 ods. 3 Tr. por. (ktoré sa spravidla vyhlási a zaznamená do zápisnice
o hlavnom pojednávaní alebo verejnom zasadnutí a písomne sa nevyhotovuje) zrozumiteľným, úplným a

presvedčivýmspôsobomnadbytočnosťanepotrebnosťdoplneniadokazovaniaazároveňexistujúďalšie
skutočnosti naznačujúce, že celé konanie bolo vedené neobjektívne a zjavne nerešpektovalo pravidlá
spravodlivého procesu. Len v takom prípade by bolo možné konštatovať porušenie práva na obhajobu
obžalovaného tzv. arbitrárnym rozhodnutím súdu podľa § 272 ods. 3 Tr. por.

Uvedené pochybenie súdu prvého stupňa napravil odvolací súd, a to aj s poukazom na okolnosť,
že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdov tvoria jednotu a v rámci odvolacieho konania
sa v kontexte trestnej veci obžalovaného vysporiadal s jeho návrhmi na doplnenie dokazovania, ktoré
postupom podľa § 272 ods. 3 Tr. por. odmietol vykonať.

V uvedených súvislostiach odvolací súd uvádza, že kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň
procesnou povinnosťou strán konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov
vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy strán
konania na vykonanie dokazovania, sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne
zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania

a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. V prípade,
že súd odmietne vykonať určitý stranou konania navrhovaný dôkaz, je jeho zákonnou povinnosťou v
odôvodnení rozhodnutia uviesť, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. Z práva na spravodlivú súdnu
ochranu vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie
dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie.

V okolnostiach danej veci ani odvolací súd nepovažoval za potrebné vykonať ďalšie dokazovanie
vykonaním navrhovaných dôkazov (výsluchmi svedkov Ing. A. F., F. Q., D. I., P. E., P. B., P. V., F. U.).
Dôkazná situácia v súdenej veci bola podľa názoru odvolacieho súdu tak jednoznačná a presvedčivá,
že o vine obžalovaného bolo možné rozhodnúť aj bez vykonania navrhovaných dôkazov.

K výroku o treste

Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho
zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj

poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádzal aj odvolací súd zo zásady, že trest je právnym následkom
trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu).
Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v
tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestnéhočinu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej
prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym
páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na

ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa.

Podľa § 34 ods. 2, 3, 4 Tr. zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako
je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby
trestuodňatiaslobody.Trestmápostihovaťibapáchateľa,takabybolzabezpečenýčonajmenšívplyvna

jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a

súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa názoru krajského súdu súd prvého stupňa pri rozhodovaní o treste zohľadnil všetky rozhodné
okolnosti a príslušné zákonné ustanovenia. Trest bol ukladaný v zmysle zásad pre ukladanie trestov
prihliadajúc na generálnu a individuálnu prevenciu, proporcionálnosť a tiež personálnosť trestu.

K procesnému postupu

Odvolací súd preskúmal správnosť konania, ktoré predchádzalo napadnutým výrokom rozsudku, a
nezistil žiadne pochybenie. Nezistil ani chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané a ktoré by boli takej
povahy, že by odôvodňovali po právoplatnosti rozsudku podanie mimoriadneho opravného prostriedku,

a to dovolania na základe ustanovenia § 371 ods. 1 Tr. por.

Krajský súd po dôslednom preskúmaní vyšetrovacieho aj súdneho spisu nezistil žiadne pochybenia
orgánov činných v trestnom konaní a súdu v priebehu trestného konania, nezistil ani porušenie práva
obžalovaného na obhajobu.

Priebeh konania pred okresným súdom možno považovať za kontradiktórny proces, v ktorom sa
rešpektujú zásady rovnosti zbraní.

Pre posúdenie arbitrárnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku považoval krajský súd za kľúčové

zistenie, či spôsob, ktorým súd prvého stupňa odôvodnil svoje rozhodnutie, je ústavne a zákonne
konformný. Ako vyplýva z konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR (napr. II. ÚS 127/07, I. ÚS 110/02),
o svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len
v prípade, ak by sa natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a
význam. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie treba posudzovať vždy so zreteľom na konkrétny

prípad aj so zreteľom na charakter konania, v ktorom bolo napadnuté rozhodnutie vydané.

Napadnutý rozsudok okresného súdu obsahuje dostatok skutkových a právnych záverov, s ktorými
sa krajský súd v celom rozsahu stotožnil. Napadnutý rozsudok je riadne odôvodnený (s výnimkou už
konštatovaného nesprávneho postupu okresného súdu v súvislosti s ustanovením § 272 ods. 3 Tr. por. ),

nie je arbitrárny a nesignalizuje možnosť porušenia čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Ako bolo konštatované
vyššie, skutočnosť, že sa obžalovaný nestotožňuje s názorom okresného súdu, nemôže sama osebe
viesť k záveru o porušení jeho práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.

Na základe týchto skutočností potom krajský súd ako súd odvolací odvolanie obžalovaného P. Q. podľa

§ 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.