Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 18, 2020

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 14Csp/1/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118200071
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Tomašovičová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2020:2118200071.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou, v právnej

veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., IČO: 24 785 199, Československé armády
954/7, Hradec Králové, Česká republika, zastúpený: advokátska kancelária Gallo, s.r.o., so sídlom
Jilemnického 30, Martin proti žalovanému: Ľ. M., M.. XX.X.XXXX, Q. G., o zaplatenie 724,56 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 142 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00
% ročne zo sumy 142 eur od 17.12.2016 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 277,44 eur spolu s úrokom z omeškania, zastavuje.

III. Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a.

IV. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 4.1.2018 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil
žalovanémupovinnosťzaplatiťžalobcovipôvodnesumu1.002eurspolusúrokomzomeškaniavovýške
5,00 % ročne zo sumy 1.002 eur od 17.12.2016 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania. Žalobca

podaním doručeným súdu dňa 28.3.2018, vzal svoju žalobu v časti o zaplatenie sumy 277,44 eur späť
a žiadal, aby súd v tejto časti konanie zastavil. Žalobca v ďalšom konaní žiadal priznať už len sumu vo
výške 724,56 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne od 17.12.2016 do zaplatenia.

2. Žalobcaodôvodnilžalobutým,žedňa27.11.2013uzatvoriliprávnypredchodcažalobcu,spoločnosť
Provident Financial, s.r.o., IČO: 35 805 731, so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava a žalovaný Zmluvu
o spotrebiteľskom úvere č. 570017282. Na základe uvedenej zmluvy poskytla spoločnosť Provident

Financial, s.r.o. žalovanému pôžičku vo výške 1.000 eur. Žalovaný sa zaviazal pôžičku splácať formou
60 pravidelných týždenných splátok vo výške 25,25 eur. Posledná predpísaná splátka bola splatná dňa
21.1.2015. Pôžička bola žalovanému poskytnutá jednorazovo hotovostne. Ďalej spoločnosť uzatvorila
so žalovaným dňa 27.11.2013 Zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa spoločnosť
zaviazala poskytnúť žalovanému službu špecifikovanú v čl. I uvedenej zmluvy, za ktorú sa žalovaný
zaviazal zaplatiť odmenu vo výške 515 eur. Žalovaný sa zaviazal splácať odmenu za predmetnú službu
v pravidelných týždenných splátkach po dobu 60 týždňov v sume 5,75 eur. Celková výška mesačnej

splátky z titulu obidvoch zmlúv tak predstavovala sumu 31 eur. Žalovaný sa touto zmluvou, okrem
iného, zaviazal vrátiť poskytnuté finančné prostriedky spolu s úrokmi z úveru, ako aj uhradiť celkové
náklady spojené s poskytnutím úveru. Zmluvou o postúpení pohľadávok, uzatvorenej dňa 16.12.2016
postúpila spoločnosť Provident Financial, s.r.o. na spoločnosť žalobcu pohľadávku voči žalovanémuvrátane príslušenstva, o čom bol žalovaný upovedomený oznámením o postúpení pohľadávky. Žalovaný
porušil svoju povinnosť splácať svoje záväzky zo zmlúv riadne a včas a uhradil len splátky v celkovej
výške 858 eur. Žalobca listom zo dňa 5.10.2017 - výzva pred podaním žaloby, vyzval žalovaného k

úhrade celej dlžnej sumy. Do dnešného dňa žalovaný dlžnú sumu neuhradil. Celkový dlh žalovaného
ku dňu podania žaloby je 1.002 eur a pozostáva zo sumy poskytnutého úveru 1.000 eur, z odmeny
zo zmluvy o zabezpečení splátok 515 eur, zo zmluvného úroku 345 eur, po odrátaní úhrady na úver
zo strany žalovaného 858 eur. Žalobca si žalobou uplatňuje aj zákonné úroky z omeškania odo dňa
nasledujúcom po postúpení pohľadávky.

3. Žalovanému bola žaloba s prílohami doručená dňa 17.1.2019, k tejto sa nevyjadril a žiadne dôkazy
neoznačil.

4. Podľa § 290 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), spotrebiteľský spor je spor medzi
dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou

zmluvou.

5. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu

bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

6. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 veta druhá CSP, keďže sa jedná
o spotrebiteľský spor, a zároveň ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové
tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva po účinnom čiastočnom späťvzatí žaloby,

neprevyšuje 1.000 eur. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými
žalobcom. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle § 219 ods. 3 CSP.
Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej
stránke súdu v zákonnej lehote, strany sporu ani ich zástupcovia na verejnom vyhlásení rozsudku neboli
prítomní.

7. Dňa 27.11.2013 uzatvoril právny predchodca žalobcu - spoločnosť Provident Financial, s.r.o.,
so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere číslo č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol právny
predchodca žalobcu žalovanému úver vo výške 1.000 eur. Žalovaný sa zaviazal splácať úver formou
mesačných splátok v počte 60, v sume 22,42 eur. Posledná predpísaná splátka úveru bola splatná

7. deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy. Úver bol poskytnutý žalovanému jednorazovo hotovostne.
Úrok bol vyjadrený úrokovou sadzbou 22,38% ročne zo sumy úveru, t.j. vo výške 144 eur a poplatok
za garantovanú službu pevnou sumou 201 eur. Celkové náklady na základe údajov platných v čase
uzatvorenia zmluvy predstavujú ročnú percentuálnu mieru nákladov 70,38%. Celková čiastka podľa
§ 2 písm. h) zákona, ktorú bol zákazník povinný zaplatiť predstavovala sumu 1.345 eur. Priemerná

hodnota RPMN vzťahujúca sa na úver na základe zmluvy predstavovala 45,94 %. Právny predchodca
žalobcu ďalej uzatvoril so žalovaným dňa 27.11.2013 Zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na základe
ktorej sa spoločnosť zaviazala poskytnúť žalovanému službu špecifikovanú v článku 1 uvedenej zmluvy,
spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti, určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru, ktorý bol
žalovanému poskytnutý na základe zmluvy, v mieste trvalého bydliska žalovaného alebo na inom mieste,

určenom predchádzajúcou vzájomnou dohodou zmluvných strán, za ktorú sa žalovaný zaviazal zaplatiť
odmenu vo výške 515 eur. Žalovaný sa zaviazal splácať odmenu v pravidelných týždenných splátkach
od prvej po predposlednú po dobu 60 týždňov v sume 8,58 eur a poslednú splátku vo výške 8,78 eur.
Celková výška mesačnej splátky z titulu obidvoch zmlúv tak predstavovala sumu 31 eur. Žalovaný sa
touto zmluvou okrem iného zaviazal vrátiť poskytnuté finančné prostriedky spolu s úrokmi z úveru ako aj

uhradiť celkové náklady spojené s poskytnutím úveru. Výzvou zo dňa 5.10.2017, bol žalovaný vyzvaný
na úhradu dlžnej sumy zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo výške 1.023,76 eur.

8. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

9. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.10. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

11. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

12. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej

len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

13. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,

ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

14. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa§52ods.4Občianskehozákonníka,spotrebiteľjefyzickáosoba,ktorápriuzatváraníaplnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

16. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa

nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

17. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

18. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv
platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

19. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ) v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

20. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa
rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

21. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

22. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje

náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

23. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úverupovinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom
berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,
príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

24. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ak veriteľ nekonal s odbornou
starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie
spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje
za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje najmä

posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa
a účelové použitie údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej
schopnosti spotrebiteľa splácať úver, ako tomu v skutočnosti je.

25. Právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným založený zmluvou o
spotrebiteľskom úvere je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné

posudzovať ho nielen podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ale aj
právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. OZ a
zákona č. 129/2010 Z.z.), keďže právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako
veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože mu bol
poskytnutý úver za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. V

zmysle zásady lex specialis derogat legi generali má potom špeciálna právna úprava, ktorou je zákon č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenie § 52 a nasl. OZ, prednosť pred všeobecnou
právnou úpravou, ktorou je Obchodný zákonník, a je preto nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi
účastníkmi zmluvy posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení
zákona o spotrebiteľských úveroch.

26. Nakoľko zmluva o spotrebiteľskom úvere má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle
ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) ZoSÚ, musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto
zmluvy podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ. Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy,
súd zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ termín konečnej

splatnosti spotrebiteľského úveru. Lehota splatnosti je určená spôsobom „siedmy deň 60 týždňa po dni
uzavretia Zmluvy“, čo nemožno považovať za súladné s vyššie citovaným ustanovením. Zmyslom § 9
ods.2písm.f)ZoSÚbolo,abyspotrebiteľužpripodpisezmluvybolinformovanýotom,dokedyjepovinný
plniť si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené ustanovenie preto
vyžaduje presnú dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úveru, pričom k uvedenému záveru možno

dôjsť aj gramatickým výkladom dotknutého ustanovenia, ktoré rozlišuje pojem „doba trvania zmluvy“
a pojem „termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“. Rovnako chýba v zmluve aj obsahová
náležitosť v zmysle § 7 ods. 1 ZoSÚ, keď zmluva konkrétne neobsahuje údaje týkajúce sa príjmov,
výdavkov a rodinného stavu spotrebiteľa, prípadne údaje svedčiace o nahliadnutí veriteľa do databázy
údajov o spotrebiteľoch na účely individuálneho posudzovania jeho schopnosti splácať poskytnutý úver

s prihliadnutím na výšku a príjem žalovaného, ako dlžníka a spotrebiteľa. Žalobca tak pri uzatváraní
zmluvy o spotrebiteľskom úvere nekonal s odbornou starostlivosťou a hrubo porušil ustanovenie § 7
ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, ako špeciálneho právneho predpisu.

27. Absenciapodstatnýchobsahovýchnáležitostizmluvyoúvereahrubéporušeniepovinnostižalobcu,

ako veriteľa podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, má za následok, že spotrebiteľský úver
sa v zmysle ustanovení § 11 ods. 1 písm. b/ a § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, považuje
za bezúročný a bez poplatkov.

28. Podľa § 37 ods. Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite

a zrozumiteľne, inak je neplatný.

29. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

30. Súd sa prejudiciálne zaoberal aj platnosťou zmluvy o zabezpečení splátok úveru, súvisiacej
so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, keďže na základe nej žalovaný platil poplatky, ktoré by bez
uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere inak neplatil, a ktorej predmetom bola služba, ktorú bol právny
predchodca žalobcu žalovanému povinný poskytovať aj bez uzavretia takejto zmluvy. Samotné uzavretiezmluvy o zabezpečení splátok úveru bez zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa názoru súdu nie je
možné, vzhľadom na nemožnosť jej plnenia. Zmluva o zabezpečení splátok úveru je preto vzájomne
závislouzmluvou,ponúkanousúbežnesozmluvouoúvere,očomsvedčísamotnáformuláciadomáceho

servisu spočívajúceho v poskytovaní služieb, pokiaľ ide o starostlivosť o klienta pri poskytovaní úveru
na základe zmluvy o úvere, spočívajúca v prevzatí peňažnej hotovosti, určenej na úhradu splátky
spotrebiteľského úveru v mieste trvalého bydliska zákazníka, ako aj viazanosť tejto zmluvy na zánik
zmluvy, ktorá je predmetom domáceho servisu, a v neposlednom rade aj žalobcom predložený splátkový
kalendár o úhradách poplatkov za domáci servis spoločne s evidenciou úhrad splátok úveru zo zmluvy

o úvere uzavretej medzi stranami sporu.

31. Podľa názoru súdu je absurdné, aby dlžník, ktorý nutne a rýchlo potrebuje peniaze, požadoval
od veriteľa ďalšiu spoplatnenú službu, ktorej celková cena pritom dosahuje viac ako 50 % hodnoty
poskytnutého úveru (515 eur), pričom odmena je splatná tiež v 60 pravidelných týždenných splátkach
pri prevzatí splátky úveru poskytovateľom. Žalovaný bol preto v skutočnosti povinný zaplatiť žalobcovi

týždenne 60 splátok po 5,75 eur okrem splátky úveru. Pritom jediné, čo poskytuje zmluva o zabezpečení
splátok úveru je výber splátok v domácnosti klienta, resp. na dohodnutom mieste. Táto služba je však
viac v prospech veriteľa ako dlžníka, keďže mu poskytuje istotu výberu splátky, alebo jej časti. Podľa
názoru súdu, dlžník by nemal platiť za to, že si veriteľ znižuje riziko nezaplatenia splátok tým, že ich
vyberá v hotovosti a ak áno, mal by za to platiť prípadne nejaký poplatok v primeranej výške, pričom

ak je určitý zástupca oprávnený preberať od dlžníka úhradu, prevzatie hotovostnej úhrady nesmie
odmietnuť. Zaúčtovať peňažnú hotovosť (aj bezhotovostné platby) na úhradu splátky úveru, ukladá
veriteľovi zákon, rovnako mu platné zákony ukladajú povinnosť upozorniť dlžníka na termín splátky,
prípadné následky nesplácania v samotnej zmluve, prípadne predzmluvných formulároch. Súd nezistil
žiadne iné „poskytovanie služieb“, ako finančné poradenstvo, správa majetku a pod., naopak, podľa

zistených skutočností nadštandardné služby boli právnym predchodcom žalobcu využívané na nútené
vyberanie splátok a presadzovanie záujmov veriteľa.

32. V prípade ceny za služby dojednané v zmluve o zabezpečení splátok úveru táto navyše dosahuje
viac ako 50 % z poskytnutého úveru (istiny úveru) a odplatu dojednanú v úverovej zmluve v celkovej

výške 201 eur zvyšuje o ďalších 515 eur. Dojednaná výška odmeny je neprimeraná nielen voči tomu,
čo malo byť predmetom plnenia či už podľa zmluvy o zabezpečení splátok úveru, ale aj vo vzťahu k
výške úveru, poskytnutého v súvislosti s jej uzavretím. Podľa názoru súdu, skutočným účelom uzavretej
zmluvy o zabezpečení splátok úveru, je výrazne navýšiť odplatu za poskytnutý úver na ktorý je viazaná,
a to o viac ako 50%, tak, aby táto suma navyše nebola uvedená v úverovej zmluve. Týmto postupom,

podľa názoru súdu, žalobca cielene dosahuje to, že odplata za službu uvedenú v zmluve o zabezpečení
splátok úveru, sa nezapočítava do výpočtu RPMN, keďže nemá byť odplatou za úver, ale odmenou
(cenou) za uvedenú službu, hoci v kontexte vyššie uvedeného je zrejmé, že práve táto služba má
výrazne navýšiť celkový zisk právneho predchodcu žalobcu z poskytovania úverov. Zo všetkých týchto
dôvodovsúdpovažovalzmluvuozabezpečenísplátokúveruzaneplatnú,nakoľkobolauzavretávýrazne

v neprospech spotrebiteľa.

33. Ako už bolo vyššie uvedené, súd považoval zmluvu o spotrebiteľskom úvere za bezúročnú
a bez poplatkov a zmluvu o zabezpečení splátok úveru za neplatnú. Žalobcovi preto vznikol nárok
na vrátenie len tých finančných prostriedkov, ktoré žalovanému reálne poskytol. Žalovanému vznikla

povinnosť poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť, pričom v priebehu konania žalovaný nerozporoval
tvrdenia žalobcu, že si svoju zmluvne dojednanú povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas
neplnil. Plnenie z neplatnej vzájomne závislej zmluvy o zabezpečení splátok úveru, súd s poukazom na
vyššie uvedené započítal na plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Predchodca žalobcu poskytol
žalovanému úver vo výške 1.000 eur a žalovaný doposiaľ zaplatil predchodcovi žalobcu sumu vo výške

858 eur. Vychádzajúc z tohto, súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi len rozdiel medzi
poskytnutými finančnými prostriedkami a vrátenými finančnými prostriedkami vo výške 142 eur (1.000
eur - 858 eur) a vo zvyšnej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

34. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.35. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

36. Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením peňažného dlhu dňa 17.12.2016, teda odo dňa
nasledujúceho po dni postúpenia pohľadávky, preto má žalobca nárok na zaplatenie úroku z omeškania
vo výške o 5 percentuálnych bodov viac ako je základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu. Keďže súd dospel k záveru, že opodstatnená je požiadavka

žalobcu na zaplatenie sumy 142 eur, bolo možné priznať žalobcovi nárok na zaplatenie zákonného
úroku z omeškania z tejto sumy. Ku dňu omeškania žalovaného s plnením peňažného dlhu bola výška
základnej úrokovej sadzby 0,00 %. Žalobca tak má popri dlžnej istine nárok aj na zaplatenie úroku z
omeškania vo výške 5,00 % (5 + 0,00 %) ročne z priznanej dlžnej sumy 142 eur odo dňa omeškania
žalovaného s plnením peňažného dlhu, t.j. odo dňa 17.12.2016 do zaplatenia.

37. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku, žalobca môže vziať žalobu späť.

38. Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v
tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

39. Podľa§146ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku,súdkonanienezastaví,akžalovanýsospäťvzatím
žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada,
ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo
pojednávanie.

40. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 277,44 eur spolu s úrokom z omeškania zastavil v dôsledku
účinného späťvzatia žaloby v tejto časti žalobcom, keď nepotreboval súhlas žalovaného s poukazom k
tomu, že k späťvzatiu žaloby došlo skôr, ako začalo pojednávanie vo veci samej.

41. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

42. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

43. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

44. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 2 CSP, keď žalobcovi bola zo sumy 1.002 eur s príslušenstvom priznaná suma 142 eur
s príslušenstvom, keď má žalovaný nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi aj časti o zaplatenie
sumy 277,44 eur s príslušenstvom, nakoľko žalobca späťvzatím žaloby v tejto časti z procesného

hľadiska zavinil zastavenie konania. Z tohto vyplýva hrubý úspech žalobcu 14,17 % a hrubý úspech
žalovaného 85,63 %, a teda konečný čistý úspech žalovaného je 71,46 % (85,63 % - 14,17%). To
v konečnom dôsledku znamená nárok žalovaného voči žalobcovi na náhradu účelne vynaložených
trov celého konania v rozsahu 71,46 % trov konania, nakoľko však žalovanému v konaní žiadne trovy
nevznikli, súd mu právo na ich náhradu nepriznal, o čom rozhodol vo výroku IV. rozsudku.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, protiktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať

návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).