Uznesenie Judgement was issued on Thursday, June 24, 2020

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 7Sžsk/53/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8018200068
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viola Takáčová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:8018200068.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: C.. C. V., narodená XX.XX.XXXX, bytom
M. X/BX, E. L. P., právne zast.: JUDr. Ing. Renátou Vorobeľovou, so sídlom Lipová 1, Humenné, proti
žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8-10, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovanej z 20. novembra 2017, Číslo:46946-3/2017-BA, o kasačnej sťažnosti
žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 18. decembra 2018, č.k. 5Sa/2/2018-65, t a k t o

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie p r e r u š u j e do rozhodnutia Veľkého senátu správneho
kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom na najvyššom súde pod sp. zn.
1Vs/3/2019 ohľadom právnej veci vedenej pod sp. zn. 9Sžsk/94/2018.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom z 18. decembra 2018, č.k.
5Sa/2/2018-65, postupom podľa § 191 ods. 3 písm. a/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok

(ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovanej z 20. novembra 2017 v spojení s rozhodnutím Sociálnej
poisťovne, pobočka Vranov nad Topľou č. 16152-2/2017-VT zo dňa 1. júna 2017 a vec vrátil žalovanej
na ďalšie konanie. Žalovaná napadnutým rozhodnutím z 20. novembra 2017 podľa § 218 ods. 2 zákona
č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“)
odvolanie C.. C. V. proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Vranov nad Topľou č. 16152-2/2017-
VT zo dňa 1. júna 2017 vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového

poistenia zamietla v celom rozsahu a potvrdila napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka
Vranov nad Topľou.

2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v
intenciách ustanovení § 5 písm. c/, § 14 ods. 1 písm. b/, § 15 ods. 1 písm. b/, § 21 ods. 1 a 4 písm. b/, §
178 ods. 1 písm. a/ bod prvý a zákona č. 461/2003 Z.z. a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej

Správnym súdnym poriadkom a dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby.

3. Krajský súd dospel k záveru, že nesprávne právne posúdenie veci a podstatné porušenie ustanovení
o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia
bolo dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia. V správnom súdnom konaní bolo nespornou
skutočnosťou, že žalobkyňa bola pre účely sociálneho poistenia ako samostatne zárobkovo činná osoba

posudzovaná na základe rozhodnutia o povolenie na poskytovanie prevádzkovanie zdravotníckeho
zariadenia - ambulancie v odbore chirurgia vydaného Prešovským samosprávnym krajom. Logickým
potom je záver, že zánikom tohto povolenia dňom 31. marca 2008 boli naplnené podmienky aj pre zánik
povinného poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z.z.

4. Proti rozsudku krajského súdu podala kasačnú sťažnosť žalovaná z dôvodu podľa § 440 ods. 1

písm. g/ SSP a navrhla rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Podľa jej
názoru licencia na výkon zákon o sociálnom poistení upravuje povinné nemocenské poistenie a povinnédôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby ako „jedno poistenie“, a nie ako niekoľko
od seba nezávislých sociálnych poistení. Rozhodujúca je len tá skutočnosť, že fyzická osoba, ktorá
spĺňa právnu definíciu samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia, dosiahla v

rozhodujúcom období príjem podľa §6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z.z. Žalobkyňa mala možnosť
„obhájiť svoje práva, prípadne povinnosti a záujmy“ jednak pred vydaním prvostupňového rozhodnutia,
ako aj v rámci odvolacieho konania.

5. Právne posúdenie relevantné pre rozhodnutie danej veci riešil Veľký senát Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „veľký senát“) v uznesení z 30. apríla 2019, sp. zn. 1Vs/1/2019. V
uvedenom uznesení veľký senát odpovedal na nastolené otázky nasledovne cit.: „ (...)
Odpoveď na 1. otázku - Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej
starostlivosti zdravotníckych pracovníkoch stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov samostatná zdravotnícka prax je
poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ

na základe povolenia alebo na inom mieste ako zdravotníckom zariadení, a preto licencia L1A nemá
charakter oprávnenia na výkon činnosti predpokladaného v § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z.
o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, keď sama o sebe nezakladá jej držiteľovi aj
možnosť vykonávať licencovanú činnosť, ktorú môže vykonávať až na základe dohody /zmluvy/ s iným
poskytovateľom.

Pojem samostatná zdravotnícka prax v zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z.z. vykonávaná na
základe licencie L1A nie je možné bez ďalšieho stotožniť s pojmom samostatná zárobková činnosť v
zmysle § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. a pojem licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe s
pojmom oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu pre účely sociálneho poistenia.
Odpoveď na 2. otázku - Povinnosťou Sociálnej poisťovne pri rozhodovaní o vzniku alebo zániku

povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia poistenca - lekára, v zmysle
§ 178 ods. 1 písm. a/ bod prvý v spojení s § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v
znení neskorších predpisov je posudzovať príjmy poistenca - lekára osobitne vo vzťahu k licencii L1A
a skúmať, či všetky príjmy vykázané v jeho daňovom priznaní v príslušnom zdaňovacom období sú aj
príjmami lekára považovaného za samostatne zárobkovo činnú osobu (SZČO) v zmysle § 5 písm. c/

zákona č. 461/2003 Z.z.
Odpoveď na 3. otázku - Konanie podľa § 178 ods. 1 písm. a/ bod prvý zákona č. 461/2003 Z.z.
o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov začaté z podnetu organizačnej zložky Sociálnej
poisťovne v zmysle § 184 ods. 8 v spojení s § 185 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. nezbavuje Sociálnu
poisťovňu povinnosti zabezpečiť účastníkovi konania ochranu jeho oprávnení, ktoré sú konkretizáciou

základného práva na inú právnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, prípadne i
základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a ktoré mu priznávajú aj medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná v
zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky.“

6. Senát „9S“ Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa so závermi vyjadrenými v rozhodnutí veľkého
senátu (1Vs/1/2019) nestotožnil a v právnej veci vedenej pod sp. zn. 9Sžsk/94/2018 (týkajúcej sa
rovnakej problematiky), sa chce od záverov prijatých veľkým senátom odchýliť, v dôsledku čoho dňa 24.
septembra 2019 uznesením z 23. septembra 2019, sp. zn. 9Sžsk/94/2018 postúpil túto právnu vec na
prejednanie a rozhodnutie veľkému senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

podľa § 466 ods. 3 SSP.

7. Podľa § 100 ods. 2 písm. a/ SSP, ak správny súd neurobí iné vhodné opatrenie, môže konanie
uznesením prerušiť, ak prebieha súdne konanie alebo administratívne konanie, v ktorom sa rieši otázka,
ktorá môže mať význam na rozhodnutie správneho súdu, alebo ak správny súd dal na takéto konanie

podnet.

8. Nakoľko právna vec vedená pod sp. zn. 9Sžsk/94/2018 bola postúpená veľkému senátu správneho
kolégia tunajšieho súdu, pričom sa jedná o obdobnú právnu vec s právnou problematikou totožnou ako
je vec žalobkyne (vedená pod sp. zn. 7Sžsk/53/2019) predložená tunajšiemu súdu na rozhodnutie o

kasačnej sťažnosti žalovanej, najvyšší súd postupom podľa § 100 ods. 2 písm. a/ SSP konanie v danej
právnej veci prerušil z dôvodu, že na tunajšom súde prebieha konanie, v ktorom sa riešia otázky, ktoré
môžu mať význam pre rozhodnutie kasačného súdu v právnej veci žalobkyne.9. Ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa procesné úkony a neplynú lehoty podľa tohto zákona. Len
čo odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, alebo uplynul čas, na ktorý sa konanie prerušilo,
predseda senátu aj bez návrhu uznesením rozhodne o pokračovaní v konaní. Ak sa v konaní pokračuje,

začínajú lehoty plynúť znova (§ 100 ods. 3 SSP).

10. Toto rozhodnutie prijal najvyšší súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.