Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 17, 2020

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 5T/19/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7120010472
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Vereš

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2020:7120010472.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu Košice I, JUDr. Ľuboš Vereš, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17.

júna 2020 v Košiciach takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
E. E.Á.Q., nar. X. H. XXXX v Č. Q. W., trvale bytom N. XX, čerpadlár,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

- v Košiciach dňa 13.09.2019 v čase okolo 17.54 hod. na ul. na Triede L Svobodu počas toho

ako viedol autobus MHD linky č. 72 zn. SOR NB18, ev. č. X. XXXIY, so začiatkom jazdy na
zastávke „Lingov" v smere k ulici Hlinkovej, po odstavení autobusu na zastávke „Kalinovská" z dôvodu
poruchy odbavovacieho systému cestovných dokladov aktivoval otvorením dverí zastávkovú brzdu, v
automatickej prevodovke navolil prevod „N" (neutrál), vypol kľúčik v zapaľovaní a vystúpil z autobusu
bez toho, aby zabezpečil autobus, v ktorom sa nachádzali cestujúci, proti pohybu použitím parkovacej
brzdy, resp. aj použitím zakladacích klinov, čím porušil dôležitú povinnosť uloženú mu ako vodičovi
ustanovením § 24 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, následne prešiel k

zadnej časti autobusu, kde po otvorení zadnej kapoty vypol hlavný batériový spínač, ktorý po krátkom
čase opätovne zapol, čo spôsobilo deaktiváciu zastávkovej brzdy a došlo k samovoľnému spusteniu sa
autobusu na klesaní, v dôsledku ktorého začali cestujúci z autobusu vyskakovať,

t e d a

- z nedbanlivosti spôsobil všeobecné nebezpečenstvo a čin spáchal závažnejším
spôsobom konania, a to porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,

č í m s p á c h a l

- prečin všeobecného ohrozenia podľa § 285 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona s použitím § 138
písm. h) Tr. zákona.

A za to mu súd
u k l a d á

podľa § 285 ods. 2 Tr. zákona v spojení s § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j, l) a § 56 ods. 2 Tr. zákona
peňažný trest vo výmere päťsto Eur.Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. súd pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený
ustanovuje obžalovanému náhradný trest odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov.
Podľa 61 ods. 1, 2 Tr. zákona súd ukladá obžalovanému trest zákazu činnosti viesť všetky druhy

motorových vozidiel na dobu dvoch rokov.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodenú J.. Ľ. X., nar. X. G. XXXX v X., trvale bytom X.Z., U.
XX, Sociálnu poisťovňu, pobočka Košice, Festivalové námestie 1, 041 81 Košice, IČO: XX XXX XXX
a Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s., pobočka Košice, Senný trh 1, IČO: XXX XXX XX, s nárokom
na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkov, znaleckým dokazovaním,
listinnými dôkazmi a dospel ku skutkovým zisteniam uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Prehľad vykonaných dôkazov:

Obžalovaný E. E. vo svojej výpovedi uviedol, že on informoval dispečing dopravného podniku o tom,
že má problémy s počítačom. Keď zastavil s vozidlom na zastávke Kalinovská, domnieval sa, že urobil
všetkyopatrenia,abyautobusbolriadnezaistenýprotisvojvoľnémupohybu.Keďsavozidlopohlo,snažil
sa naskočiť, avšak sa zrazil s jedným z vyskakujúcich cestujúcim, ktorý ho tiež zrazil na zem. Následne

sa snažil, spoločne s ďalšími osobami, vytiahnuť zakliesnenú poškodenú, avšak bol zároveň v šoku z
celej udalosti a nenapadlo ho vtedy, že stačilo cúvnuť s vozidlom. Pripúšťa, že zlyhal v tomto prípade
a vyjadril ľútosť nad tým, čo sa stalo.

Svedkyňa poškodená J.. Ľ. X., ako aj svedok Z.. G. X. vo svojej výpovediach v podstate zhodne uviedli,

že keď sa vozidlo pohlo a všimli si, že vodič sa nachádza vonku, spoločne s ďalšími cestujúcimi na
podnet svedka Z.. G. X. vyskočili aj oni, spolu s dcérou s vozidla, avšak poškodenú J.. Ľ. X. vozidlo pri
vyskakovaní stiahlo a došlo k jej pritlačeniu. Obaja svedkovia sa domnievali, že vyskočenie z vozidla bol
jediný spôsob ako predísť prípadným, ďaleko závažnejším, následkom, ak by vozidlo nekontrolovateľne
pokračovalo v ceste. S prepravným poriadkom DPMK boli oboznámení len všeobecne. Povinnosti

cestujúcich pri nastupovaní a vystupovaní z vozidla nepoznali.

Zo súdnoznaleckého posudku z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Chirurgia a traumatológia,
ktorý vypracoval znalec J.. M. Y. R.. na čl. 35-49 vyplýva záver, že poškodená pri predmetnej dopravnej
nehode utrpela ťažké poranenia, následkom ktorých bola vážne obmedzená v obvyklom spôsobe

života počas vynútenej hospitalizácie v čase od 13.9.2019 do 27.9.2019 a následne po prepustení do
ambulantnej starostlivosti bola obmedzovaná v obvyklom spôsobe života menej závažným spôsobom.
Bodové ohodnotenie poškodenej znalec stanovil na 240 bodov, čo predstavuje sumu 4862,4 Eur.

Zo súdnoznaleckého posudku z odboru dopravy cestnej, ktorý vypracoval znalec Z.. S. Z., na čl. 78-109

vyplynul záver, že obžalovaný ako vodič autobusu pri odstraňovaní poruchy odbavovacieho systému
nepostupoval technicky správne z toho dôvodu, že vystúpil z autobusu, v ktorom sa nachádzali cestujúci
nazastávkektorájesituovanánaklesaníoveľkosticca8%beztoho,abyautobusdostatočnezabezpečil
proti pohybu použitím parkovacej brzdy a tiež použitím zakladacích klinov a teda mal možnosť zabrániť
vzniku dopravnej nehody. Poškodená nemala za daných okolností možnosť zabrániť dopravnej nehode.

Ak by z autobusu nevyskakovala, tak by nedošlo k jej zraneniu, pretože následne došlo k zastaveniu
autobusu bez pôsobenia vodiča. Podľa názoru znalca však nemohlo byť tejto cestujúcej zrejme, že
dôjde k zastaveniu autobusu vplyvom pôsobenia zdeformovaného zábradlia, pretože vodič autobusu
sa pohyboval vedľa autobusu a z technického hľadiska znalec nepovažuje konanie poškodenej za
nesprávne.

Zo správy z DPMK na čl. 156-157 je zrejmé, že obžalovaný ako vodič autobusu nepostupoval pri
reštarte odbavovacieho systému správnym spôsobom.Z poučného listu pre vodičov MHD na čl. 158-158a vyplýva, že Dopravný podnik mesta Košice v
súvislostisinoudopravnounehodou, priktorejzahynulvodič,zaviedolopatreniapriodstaveníautobusu,
vrátane použitia zakladacieho klinu.

Zo zápisu o dychovej skúške čl. 162 vyplýva, že obžalovaný nebol pod vplyvom alkoholu.

Z nároku na náhradu škody VŠZP na čl. 166 vyplýva, že poisťovňa si uplatnila nárok v súvislosti s
poskytovaním zdravotnej starostlivosti poškodenej vo výške 2735,80 Eur.

Z nároku na náhradu nákladov od Sociálnej poisťovne na čl. 168 vyplýva, že poisťovňa si uplatnila
nárok v súvislosti s práceneschopnosťou poškodenej vo výške 3415,90 Eur.

Z výpisu z EKV na čl. 172-174 je zrejmé, že obžalovaný má štyri záznamy o nezávažnom porušení
všeobecne záväzného právneho predpisu o bezpečnosti cestnej premávky.

Z Prepravného poriadku DPMK, článku 4, bod 13 a 17a čl. 205-216 vyplýva, že cestujúci môže nastúpiť
alebo vystúpiť z vozidla len, ak vozidlo nie je v pohybe a cestujúcemu nie je dovolené naskakovať a
vyskakovať za jazdy.

K výroku o vine:

Po takto vykonanom dokazovaní, podľa názoru súdu v rozsahu potrebnom na náležité zistenie
skutkového stavu a v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie a vyhodnotení dôkazov podľa

svojho vnútorného presvedčenia, založenom na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo i v ich súhrne, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por., súd dospel k záveru o vine
obžalovaného podľa § 285 ods. 1, ods. 2 s použitím § 138 písm. h) Tr. zákona.

Obžalovaný priznal, resp. nenamietal priebeh skutkového deja tak, ako bol zistený v trestnom konaní

teda, že došlo k samovoľnému pohybu vozidla po jeho odstavení potom, čo vozidlo opustil v súvislosti
s reštartovaním označovacieho zariadenia. Obžalovaný ale zároveň uvádzal, že podľa jeho názoru
vozidlo z tohto dôvodu nebolo spôsobilé vykonávať bez označovača jazdu pre pasažierov mestskej
dopravy a opakovane na to upozorňoval dispečing, čo potvrdil aj svedok Z.. G. X.. Obžalovaný bol
vnútorne presvedčený, že na bezpečné odstavenie vozidla postačí ponechanie otvorených dverí vozidla

a vytočenie kolies, keďže to malo vyplývať z návodu na obsluhu predmetného vozidla, zároveň však
pripustil,žezlyhalavyjadrilľútosťnadtým,čosastalo.ZoznaleckéhoposudkuzodboruCestná doprava
jednoznačne vyplynulo, že obžalovaný nedodržal technický postup pri odstavení vozidla, kedy nepoužil
parkovaciu brzdu a zakladacie kliny. Rovnaké závery o nesprávnom technickom postupe obžalovaného
ako vodiča MHD vyplynuli aj zo správy DPMK. Z poučného listu pre vodičov MHD naviac vyplynulo, že

všetci vodiči MHD, vrátane obžalovaného, boli poučení pri zovšeobecňovaní záverov z inej dopravnej
nehody o bezpečnom technickom postupe pri odstavení vozidla korešpondujúcom s vyššie uvedenou
správou a znaleckým posudkom.

Obžalovaný svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu všeobecného ohrozenia

podľa § 285 ods. 1, ods. 2 s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zákona po stránke objektívnej v tom, že
z nedbanlivosti spôsobil všeobecné nebezpečenstvo a čin spáchal závažnejším spôsobom konania, a
to porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona

Z hľadiska subjektívnej stránky sa obžalovaný dopustil konania formou nevedomej nedbanlivosti

pretože, nepredpokladal, že svojim konaním môže také porušenie alebo ohrozenie zákona spôsobiť,
hoci o tom vzhľadom na okolnosti a svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.

Súd na rozdiel od obžaloby nekvalifikoval konanie obžalovaného aj podľa odseku 3 ustanovenia § 285
Tr. zákona, pretože nebolo preukázané, aby obžalovaný spôsobil poškodenej ťažkú ujmu na zdraví. Z

právneho hľadiska súd poukazuje na absenciu objektívnej stránky, konkrétne absentuje príčinný vzťah
medzi konaním páchateľa a následkom, tzv. kauzálny nexus. Z vykonaného dokazovania (výpoveď
obžalovaného a svedkov) bolo nad akúkoľvek pochybnosť preukázané, že k zraneniu poškodenej došlo
po tom, čo táto vyskočila z pohybujúceho sa vozidla a zostala zakliesnená medzi vozidlom a zábradlím,ktoré zabrzdilo jeho pohyb. Súd teda konštatuje, že medzi konaním obžalovaného, spočívajúcom
v nedostatočnom zaistení odstaveného vozidla a vydaním tam sa nachádzajúcich cestujúcich do
všeobecného nebezpečenstva, a zranením poškodenej neexistuje žiadna kauzálna súvislosť. Inak

povedané nebyť skutočnosti, že poškodená vyskočila z vozidla, nedošlo by k jej zraneniu. Postup
poškodenej vyskočením z vozidla súd považuje za neprípustný a nesprávny ako z hľadiska právneho,
tak aj z hľadiska technického. Z Prepravného poriadku DPMK celkom jednoznačne a nad akúkoľvek
pochybnosť vyplýva, že cestujúci má výslovne zakázané naskakovať a vyskakovať za jazdy, resp.
z idúceho vozidla. Porušenie takéhoto zákazu je nepochybne priestupkom proti tomuto všeobecne

záväznému nariadeniu rovnako ako napr. neoznačený cestovný lístok, ktorá skutočnosť je všeobecne
viac známa. Oboznámenie, či neoboznámenie sa cestujúceho s prepravným poriadkom nemá vplyv
na rozsah uložených povinností, resp. zákazov. Na rozdiel od záverov znaleckého posudku z odboru
Cestnej dopravy súd považuje opustenie pohybujúceho sa vozidla zo strany poškodenej vyskočením za
nesprávnyajztechnickéhohľadiska.Jevšeobecneznámouskutočnosťou,ževyskočeniezakéhokoľvek
idúceho dopravného prostriedku je náročné po technickej stránke a kladie vysoké požiadavky aj na

fyzickú kondíciu a vyžaduje si predchádzajúci intenzívny výcvik. Je rovnako všeobecne známe, že
takýmto intenzívnym výcvikom prechádzajú len armádne alebo policajné jednotky zvláštneho určenia,
resp. kaskadéri. Schválenie postupu poškodenej zo strany znalca po technickej stránke v tomto smere
súd považuje za neprijateľné a neprofesionálne z vyššie uvedených dôvodov, čo napokon dokázal
samotný priebeh skutkového deja. Naviac vychádzajúc z výpovede obžalovaného, ktorý uviedol, a

nebolo to žiadnym dôkazom vyvrátené, že jeden z vyskakujúcich cestujúcich ho pri pokuse o naskočenie
do pohybujúceho sa vozidla zrazil na zem a mu tak znemožnil skoršie zastavenie vozidla ešte predtým
ako ho zabrzdilo zábradlie. Nie je tak možné vylúčiť, že ak by sa to obžalovanému podarilo, nedošlo
by k zraneniu poškodenej. V kontexte s vyššie uvedeným súd, keď teda konštatuje, že vyskakujúci
neznámy cestujúci, ktorý pritom zrazil obžalovaného, pokúšajúceho sa dostať do vozidla a zastaviť ho,

nielen porušil ustanovenia Prepravného poriadku DPMK, ale zároveň znemožnil obžalovanému napraviť
hroziaci následok. Aj táto skutočnosť celkom zjavne poukazuje na nesprávnosť, ale aj nekomplexnosť
záverov znalca v tejto časti znaleckého posudku.

K výroku o treste:

Súd obžalovanému E. E. uložil podľa § 285 ods. 2, v spojení s § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j, l) a §
56 ods. 2 Tr. zákona peňažný trest vo výmere 500,- Eur, teda pri dolnej hranici trestnej sadzby. Súd
takto uložený trest považuje za dostačujúci na naplnenie účelu trestu, ktorým je v prípade obžalovaného

výchovne pôsobiť na neho, aby v budúcnosti viedol riadny život.

V prípade obžalovaného súd nezistil priťažujúce okolnosti. Obžalovanému poľahčuje okolnosť v zmysle
§ 36 písm. j) Tr. zákona, pretože viedol pred spáchaním činu riadny život a podľa § 36 písm. l) Tr. zákona,
pretože sa k trestnému činu priznal a svoj čin úprimne oľutoval.

Súd zároveň v súlade s ustanovením § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol
byť úmyselne zmarený ustanovil obžalovanému náhradný trest odňatia slobody v trvaní 1 roka, ktorý
považuje za adekvátny k výške uloženého peňažného trestu, ako aj k trestnej sadzbe trestného činu.

Súd podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. uložil obžalovanému aj trest zákazu činnosti viesť všetky druhy
motorových vozidiel v dolnej polovici sadzby v trvaní dvoch rokov a to z toho dôvodu, že obžalovaný
porušením dôležitých povinností vyplývajúcich z jeho povolania ako vodiča mestskej hromadnej dopravy
preukázal svoju nespôsobilosť vykonávať činnosť vodiča, na ktorú je potrebné osobitné oprávnenie a
zároveň je tak potrebné chrániť ostatných účastníkov cestnej premávky.

K výroku o náhrade škody:

Súd poškodenú J.. Ľ. X. a spoločnosti Sociálnu poisťovňu, pobočka Košice, Festivalové námestie 1,

041 81 Košice, IČO: XX XXX XXX a Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s., pobočka Košice, Senný
trh 1, IČO: XXX XXX XX s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces a to s poukazom
na skutočnosť, že v konaní pred súdom nebolo preukázané, aby obžalovaný mal akúkoľvek účasť na
ublížení na zdraví poškodenej.Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný
súd Košice I. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§

308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž. opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony

alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),

a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.