Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 23, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1To/39/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4219010097
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petr Kaňa
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4219010097.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kaňu a členov senátu JUDr.
Stanislava Libanta a JUDr. Štefana Hrvolu, v trestnej veci proti obžalovanému T. Y. pre zločin sexuálneho
násilia podľa § 200 odsek 1, 2 písmeno b/ Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 23.04.2020, sp.zn. 1T/18/2019 v spojení s opravným
uznesením Okresného súdu Komárno z 11.05.2020, sp.zn. 1T/18/2019, na verejnom zasadnutí

konanom dňa 23. júna 2020, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno d/, odsek 3 Trestného poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku
o uložení ochranného protialkoholického liečenia v ústavnej forme.

V ostatných častiach napadnutý rozsudok zostáva nezmenený.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Komárno (ďalej „súd I. stupňa“) uznal obžalovaného T. Y. za
vinného pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 odsek 1, 2 písmeno b/ Trestného zákona s poukazom
na § 139 odsek 1 písmeno c/ a § 127 odsek 4 Trestného zákon a zločin vydierania podľa § 189 odsek 1,
2 písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c/ a § 127 odsek 4 Trestného
zákona, na tom skutkovom základe, že

dňa 29. októbra 2018 v čase medzi 12.00 a 13.00 hod. v obci D. G. na ulici C. v rodinnom dome so
súpisnýmčíslomXXX/XXzavolaldosvojejizbysvojumatku-poškodenúX.Y.,rod.J.,nar.XX.XX.XXXX,
trvale bytom D. G., C. č. XXX/XX pod zámienkou, aby mu podržala špagát na vyznačenie čiary na stene,
aby mohol maľovať, avšak po tom, ako poškodená vošla do izby, ju sotil na posteľ, zatvoril dvere, stiahol
si svoje nohavice a pristúpil k posteli sediacej poškodenej a požiadal ju, aby ho orálne uspokojila, čo keď
ona odmietla, tak jej dal do ruky svoj pohlavný úd, aby robila tak, kým on hrýzol jej prsia, následne dal

svoj pohlavný úd do úst poškodenej, avšak keď videl, že má nutkanie na vracanie, tak ho vybral, a keď
to pri opätovnom pokuse už poškodená nenechala, vopchal svoje prsty jednej ruky do úst poškodenej,
zachytil nosné dierky poškodenej, aby nedokázala dýchať nosom a musela si otvoriť ústa a vzápätí jej
do otvorených úst zasunul svoj pohlavný úd, kedy sa poškodená začala dusiť a napínalo ju k zvracaniu,
potom ju začal hladkať medzi nohami cez nohavice a ona zas musela hladkať jeho pohlavný úd, pričom
zvýšilhlastelevízieprepnutejnastanicupremietajúcupornografickýfilmapožadovalodpoškodenej,aby

nahlas vzdychala tak, ako vo vysielanom filme, pričom keď poškodená kričala o pomoc, povedal jej, že
zbytočne to robí, všetky dvere sú uzamknuté a nikto tam nepôjde, následne opätovne dal svoj pohlavný
úd do úst poškodenej a keď sa ten vyšmykol z úst poškodenej, začal sa rukou uspokojovať s úmyslom
ejakulovať na tvár poškodenej, avšak nakoniec sa mu to nepodarilo a vtedy už nechal odísť poškodenú,
avšak keď poškodená odchádzala z jeho izby, tak sa jej vyhrážal, že ak sa to odváži niekomu povedať
alebo oznámiť polícii, tak ju zapichne alebo keď bude prepustený na slobodu znova to zopakuje, čo

v poškodenej vzbudilo dôvodnú obavu, že svoje vyhrážky aj naplní, a preto skutok okamžite nehlásila
polícii.Za to súd I. stupňa obžalovanému uložil podľa § 200 odsek 2 Trestného zákona, zistiac priťažujúce
okolnosti podľa § 37 písmeno h/, m/ Trestného zákona, aplikujúc § 38 odsek 2, 4 a § 41 odsek 1

Trestného zákona, úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 9 rokov a 8 mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona obžalovaného na výkon tohto trestu zaradil do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 odsek 2 písmeno c/, d/ Trestného zákona obžalovanému tiež uložil ochranné protialkoholické
liečenie ústavnou formou.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný, napádajúc ním výroky o vine a treste.
V jeho písomných dôvodoch formulovaných prostredníctvom obhajkyne namietal nenáležite zistený
skutkový stav a spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov súdom I. stupňa, primárne vo vzťahu k výroku

o vine, s ktorým sa nestotožňuje.
Konkrétne uviedol, že samotná výpoveď poškodenej vzbudzuje nemalé pochybnosti v súvislosti s
ostatnými zistenými alebo nepreukázanými skutočnosťami. Pravdivosť jej tvrdení nebola preukázaná
ďalšími nezávislými a od jej osoby objektívnymi dôkazmi, vykonaniu ktorých nič nebránilo a ktoré ďalej
konkretizuje.

Nebola vykonaná obhliadka miesta činu, pričom ak poškodená skutočne s ním zápasila a bránila sa,
tak daný priestor by niesol známky tohto zápasu. Okrem toho by sa získal obraz o priestore, kde sa
mal trestný čin odohrať a prípadne by sa zistili ďalšie skutočnosti, ktoré by mohli vyvrátiť či potvrdiť
pravdivosť tvrdení poškodenej.
Neboli zaistené biologické stopy - pulóver poškodenej - ktoré by preukazovali pravdivosť jej tvrdenia

(„hnus, ktorý mala vypľúvať“ - zrejme prostatický sekrét).
Ak strkal svoje prsty násilím do úst poškodenej, tak s veľmi vysokou mierou pravdepodobnosti by už čo
i len jeden zub v ústach poškodenej zanechal poranenia na jeho ruke - minimálne drobné škrabance,
avšak žiadne takéto zranenia zadokumentované v rámci prehliadky jeho tela neboli.
Nebola vykonaná jeho dychová skúška na zistenie hladiny alkoholu v čase zadržania, a to napriek tomu,

že bola známa informácia o jeho liečbe zo závislosti na alkohol.
Rovnako nebolo v priebehu konania verifikované jeho tvrdenie o tom, že nemá dostatočne vyvinuté
pohlavné orgány a o tom, že má byť impotentný, s týmto jeho tvrdením sa opomenul vysporiadať tak
súd ako aj prokurátor, pričom má za to, že ide o podstatnú skutočnosť, ktorú by bolo potrebné preveriť
a to už z dôvodu, že je pravdou, že poškodená neuviedla, že by mal mať erekciu, avšak z jej výpovede

táto skutočne bez akýchkoľvek pochybností jednoznačne vyplýva.
Znalec PhDr. Róbert Máthé, PhD. v znaleckom posudku č. 30/2019 uviedol, že konanie, ktoré mu
je kladené za vinu, predstavuje náhradnú sexuálnu aktivitu pri neschopnosti nadviazať primeraný
partnerský vzťah a ďalej..., „mohol sa dopustiť nevhodného, neadekvátneho sexuálneho správania voči
svojej matke, keď v popredí jeho záujmu bolo uspokojenie jeho aktuálnej sexuálnej potreby bez ohľadu

na objekt svojho sexuálneho záujmu.“ Poukazuje na to, že z psychologického
znaleckého posudku vyplýva, že nie je sexuálnym deviantom ale jeho nevhodné správanie sa prejavuje
predovšetkým v stave alkoholickej opojenosti.
Vďalšompoukazujenato,ženapriekmnohýmnezrovnalostiamvovýpovedisamotnejpoškodenejsaani
prokurátor a ani súd bližšie nezaoberal akoukoľvek verifikáciou jej výpovede, pričom napriek viacerým

indíciám o jeho nezhodách s poškodenou a jej možnej motivácií o izolovanie jeho osoby z jej domácnosti
počas trestného konania nebola skúmaná vierohodnosť poškodenej a bez potrebnej kritiky a zachovania
objektivity bola jej výpoveď považovaná za bezhranične pravdivú.
Má za to, že vyššie uvedenými pochybeniami a opomenutím vykonať dôkazy bolo vážnym spôsobom
porušené jeho právo na spravodlivý proces.

Navrhol preto, aby odvolací súd podľa § 321 odsek 1 písmeno a/, b/, c/ Trestného poriadku zrušil
napadnutý rozsudok a rozhodol vo veci sám tak, že ho oslobodí spod obžaloby z dôvodu uvedenom v
§ 285 písmeno a/ Trestného poriadku (t.j. že nebolo preukázané, že sa stal skutok obžaloby).

Okresná prokurátorka v Komárne v písomnom vyjadrení k odvolaniu obžalovaného, k nemu zaujala

stanovisko, že ním uvádzané skutočnosti nemajú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania.
Počas celého trestného konania nevznikli ani najmenšie pochybnosti o tom, že by výpoveď poškodenej
X. Y. nebola pravdivá. Poškodená vo veci vypovedala súvisle, podrobne a skutkový dej vrátane
okolností, za ktorých k nemu došlo, vedela opísať tak detailne, že je z toho evidentné, že si tonemohla vymyslieť. Výpoveď poškodenej pritom nie je jediným dôkazom, pretože je podporená aj
ďalšími nepriamymi dôkazmi, a to svedeckými výpoveďami S. Y. a R. S., ktorí sa dostali do kontaktu s
poškodenou bezprostredne po spáchaní skutku. Ich výpoveďami bolo potvrdené aj to, že s obžalovaným

už boli v minulosti problémy kvôli konzumovaniu alkoholu, ako aj kvôli jeho agresívnemu správaniu voči
svojim rodičom.
Obhajoba síce namieta početné nezrovnalosti a pochybnosti vo výpovedi poškodenej X. Y., avšak počas
celého trestného stíhania, a ani v odvolaní nevedela konkretizovať o aké nezrovnalosti
a pochybnosti má ísť. Skutočnosť, či obžalovaný má dostatočne vyvinuté pohlavné orgány alebo

či je impotentný je z hľadiska naplnenia zákonných znakov trestných činov uvedených v obžalobe
irelevantná, pričom k potrebe objasnenia týchto skutočností vyjadril svoj jasný právny názor aj Krajský
súd v Nitre vo svojom uznesení z 31.05.2019, sp. zn. 1Tos/49/2019. Z tohto uznesenia okrem iného
vyplýva, že aj preto, že sa v rámci konania vyskytli pochybnosti práve o vierohodnosti výpovede
obžalovaného, je potrebné do konania pribrať znalca z odboru psychológie.
Zo znaleckého psychologického posudku PhDr. Róberta Máthé PhD. č. 30/2019 okrem

iného vyplýva, že, všeobecná vierohodnosť probanda je vzhľadom na nízku úroveň jeho pamäťových
schopností znížená. Čo sa týka vierohodnosti jeho výpovede ohľadne vyšetrovanej veci platí, že opis
kritickej udalosti, ktorá bola pre neho významná priamo súvisí s jeho ochotou vypovedať o nej v súlade s
realitou. Nesúlady v podstatných osobitostiach jeho výpovede so skutočným priebehom kritickej udalosti
možno považovať za prejav stratégie jeho obrany v trestnom konaní.

Na záver poukazuje na to, že obžalovaný v minulosti už bol právoplatne odsúdený trestným rozkazom
Okresného súdu Komárno z 09.08.2018, sp.zn 2T/74/18 pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa §
360 odsek 1, 2 písmeno b/ Trestného zákona, v ktorom konaní jeho matka X. Y. mala tiež procesné
postavenie poškodenej. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolacie dôvody obžalovaného
považuje za neopodstatnené. Navrhuje preto odvolanie obžalovaného zamietnuť podľa § 319 Trestného

poriadku.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, obžalovaný (aj prostredníctvom obhajkyne) aj prokurátorka
Krajskej prokuratúry Nitra zotrvali, a to i v konečných návrhoch, na vyššie uvedených písomných
prejavoch prezentovaných v odvolaní a vo vyjadrení k nemu. Poškodená (matka obžalovaného) vyjadrila

vôľu, aby obžalovaný namiesto trestu odňatia slobody absolvoval protialkoholické a psychiatrické
liečenie.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou
osobou - obžalovaným - nezistiac dôvody na postup v zmysle § 316 odsek 1, 3 Trestného poriadku,

preskúmal podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, proti ktorým obžalovaný podal odvolanie, pričom neopomenul skúmať i to, či vec neobsahuje
chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného
poriadku.

V rámci takto zákonne vymedzenej prieskumnej povinnosti následne dospel k záveru, že hoci odvolanie
obžalovaného, napádajúceho výlučne výroky o vine a treste, dôvodné z hľadiska ním vytýkaných chýb
nie je, avšak z podnetu jeho odvolania v jeho prospech je nevyhnutné zrušiť výrok o ochrannom opatrení
napadnutého rozsudku - konkrétne o uložení mu ochranného protialkoholického liečenia v ústavnej
forme, pretože týmto výrokom napadnutého rozsudku bol naplnený dovolací dôvod podľa § 371 odsek

1 písmeno j/ Trestného poriadku, t.j. že bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené
zákonné podmienky.

Primárne však, k výrokom o vine a treste obžalovaného, aj v reakcii na jeho odvolacie námietky, odvolací
súd konštatuje, že súd I. stupňa na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom

na rozhodnutie podľa § 2 odsek 10 Trestného poriadku, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s § 2
odsek 12 Trestného poriadku, pričom aj svoje úvahy pri hodnotení dôkazov vecne a logicky zahrnul do
odôvodnenia napadnutého rozsudku v zmysle § 168 odsek 1 Trestného poriadku, na ktoré odvolací súd
v podrobnostiach odkazuje ako na správne bez potreby doplnenia alebo opakovania v ňom uvedenej
argumentácie. V trestnom procese sa tiež nedopustil takých procesných chýb, ktoré by atakovali právo

na obhajobu obžalovaného alebo jeho právo na spravodlivý súdny proces.

V reakcii na odvolacie námietky obžalovaného len zdôrazňuje, že súhrn dôkazov vykonaných
prvostupňovým súdom vytvoril dostatočne presvedčivý podklad pre záver o absencii dôvodnýchpochybností v otázkach, že žalovaný skutok sa stal, napĺňa zákonné znaky v jednočinnom súbehu
spáchaných zločinov v zmysle obžaloby i napadnutého rozsudku a že tohto skutku sa dopustil úmyselne
obžalovaný.

Jeho obrana založená na spochybnení hodnovernosti poškodenej nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní. Poškodená presvedčivo a bez zásadných rozporov opísala relevantné skutkové okolnosti
inkriminovaného činu v procesne použiteľnej (aj obrazovo - zvukovo dokumentovanej) výpovedi z
prípravného konania.

Poškodená na hlavnom pojednávaní síce využila právo odmietnuť vypovedať voči obžalovanému - jej
synovi (§ 130 odsek 1 Trestného poriadku), na hlavnom pojednávaní však táto výpoveď v súlade s § 263
odsek 4 Trestného poriadku bola čítaná a videozáznam z nej bol oboznámený prehratím na technickom
zariadení zákonným postupom podľa § 270 odsek 2 Trestného poriadku.

Poškodená v procesnom postavení svedkyne v nej popísala priebeh inkriminovaného činu i v

podrobnostiach,detailochasúvislostiach,ktorénevzbudzujúpochybnostio hodnovernostijejvýpovede.
Pravdivosť jej výpovede, hoci nepriamo, ale potvrdzujú i svedkovia, s ktorými prišla do kontaktu
v bezprostrednej časovej nadväznosti po inkriminovanom čine (S. Y., R. S. a K. S.), ktorým o
inkriminovanom čine povedala.

Naproti tomu sám obžalovaný v priereze jeho trestného stíhania opakovane rozporne popisoval
inkriminovanú situáciu - najskôr (30.10.2018) spôsobom, že dokonca sama poškodená iniciovala
sexuálny kontakt s ním (samu mu ukázala prsia, žiadala ho, aby jej ukázal pohlavný úd ...), neskôr
(31.10.2018) uviedol, že „teraz mu trocha preplo, už nikdy viac sa takéto nestane“ a následne
(11.02.2019 a 18.04.2019) úplne poprel akýkoľvek takýto kontakt s poškodenou vypovedajúc spôsobom,

že k situácii, že by bol s matkou v jeho izbe ani vôbec v daný deň nedošlo.

Navyše obžalovaný sklony k brachiálnej agresii voči poškodenej (jeho matke) už relevantne prejavil v
relatívnekrátkejdobepredinkriminovanýmčinom,keď05.04.2018„vstaveopitostiapopredchádzajúcej
hádke so svojou matkou X. Y., nar. XX.X.XXXX, túto chytil za krk, prsty pravej ruky jej strčil do úst, druhou

rukou ju udrel päsťou do pravej časti tváre v oblasti pod okom a pri tomto útoku sa jej vyhrážal, že ju
udusil a zaškrtil, pričom v ďalšom konaní mu zabránil jeho brat ...., za ktorý skutok právne posúdený
ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, 2 písmeno b/ v spojení s § 139 odsek 1
písmeno c/ Trestného zákona, bol právoplatne odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Komárno
z 09.08.2018, sp.zn. 2T/74/2018, právoplatným 09.08.2018 a za ktorý mu bol uložený podmienečný trest

odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov s určením skúšobnej doby 2 roky.

Násilia sa tak v identickom roku dopustil už skôr voči identickej poškodenej (jeho matke) a obdobným
spôsobom-strčenieprstovdoúst,vyhrážkyudusenímazaškrtením(podobnýmodusoperandifyzického
násilia), čo len navyše podporuje jeho sklon a schopnosť týmto spôsobom voči jeho matke konať a tým

podporuje i hodnovernosť výpovede poškodenej.

Možná motivácia a schopnosť obžalovaného dopustiť sa žalovaného skutku dostatočne zrozumiteľne
vyplýva aj z osobnostnej charakteristiky obžalovaného obsiahnutej v znaleckom psychologickom
posudku (znalca PhDr. Róberta Máthé, PhD.), z ktorého záverov je zrejmá abnormná štruktúrovanosť

osobnostiobžalovaného,zktorejvyplývaschopnosťobžalovaného,priabsenciibrzdnýchmechanizmov,
v záujme uspokojenia svojich sexuálnych potrieb sexuálne zaútočiť aj na vlastnú matku.

Záver o nezistení sexuálnej deviácie u obžalovaného pritom nijako nevylučuje jeho možnosť a vôľu
dopustiť sa skutku, ako je posudzovaný.

K obrane obžalovaného, v podstate, že nie je schopný erekcie ani ejakulácie, ako na to napokon i v
písomnom vyjadrení k odvolaniu poukázala Okresná prokurátorka v Komárne, odvolací súd už zaujal
stanovisko v skoršom štádiu trestného stíhania (v súvislosti s otázkami dôvodnosti, resp. nedôvodnosti
znaleckého dokazovania v uvedených intenciách).

V tejto súvislosti odvolací súd preto len opätovne zdôrazňuje, že poškodená v svedeckej výpovedi
(ani do zápisnice o trestnom oznámení) sa k otázke erekcie obžalovaného v čase skutku výslovne
nevyjadrovala, pričom jednoznačne sa vyjadrila k tomu, že k ejakulácii obžalovaného nedošlo. Prenaplnenie zákonných znakov žalovaného trestného činu sexuálneho násilia spôsobom popisovaným
poškodenou sú preto uvedené otázky irelevantné, pretože i bez erekcie a ejakulácie obžalovaný
mohol naplniť znaky žalovanej skutkovej podstaty trestného činu sexuálneho násilia spôsobom akým

to popísala poškodená.

Pohľad na uvedenú otázku (existenciu alebo neexistenciu erektilnej disfunkcie obžalovaného), v zmysle
jej vzťahu k hodnovernosti výpovedí poškodenej, by bol iste opodstatnený za predpokladu, že by
poškodená vo výpovediach popisovala erekciu alebo (aj) ejakuláciu obžalovaného, tým skôr ak by

popisovala súlož (čo by však nachádzalo svoj odraz aj v inom možnom právnom posúdení žalovaného
skutku), k čomu však nedošlo.

Z toho dôvodu, s ohľadom na výpovede poškodenej k uvedeným okolnostiam, ani potvrdenie ani
vyvrátenie záveru o erektilnej disfunkcii obžalovaného nie je spôsobilé potvrdiť ani vyvrátiť hodnovernosť
doterajších výpovedí poškodenej, preto bolo i znalecké skúmanie tejto otázky nadbytočné.

Ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania v rozsahu, v akom sa ho v odvolaní domáha obžalovaný, nie
sú spôsobilé zvrátiť už vykonaným dokazovaním zistený skutkový stav veci, preto by dokazovanie v
takomto rozsahu a intenciách bolo nadbytočné.

Odvolací súd tak konštatuje, že súd I. stupňa dospel k správnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový
stav i správne právne posúdil. Z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní bez dôvodných
pochybností vyplýva, že žalovaný skutok sa stal, tento napĺňa znaky oboch v jednočinnom súbehu sa
zbiehajúcich zločinov a tohto skutku sa dopustil obžalovaný.

Súd I. stupňa napokon obžalovanému uložil zákonný trest, vyhodnotiac pri jeho uložení základné kritériá
ukladania trestov v zmysle § 34 odsek 4 Trestného zákona, prihliadajúc na absenciu poľahčujúcich
okolností oproti dvom okolnostiam priťažujúcim (§ 37 písmeno h/, m/ Trestného zákona), v konečnom
dôsledku dospejúc k zákonnej trestnej sadzbe trestu odňatia slobody v rozpätí 9 rokov a 8 mesiacov
až 15 rokov odňatia slobody (v zmysle § 200 odsek 2 a 38 odsek 4 Trestného zákona).

Trestodňatiaslobodyuloženýobžalovanémunapadnutýmrozsudkomvovýmere9rokova8mesiacovje
tak v zmysle vyššie uvedeného trestom uloženým na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby.

Odvolací súd akékoľvek mimoriadne okolnosti prípadu alebo pomery obžalovaného, ktoré by

odôvodňovali mimoriadne zmiernenie trestu pod dolnú hranicu zákonnej trestnej sadzby podľa § 39
Trestného zákona, nezistil. Navyše žalovaného skutku sa dopustil v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia už vyššie označeným trestným rozkazom Okresného súdu Komárno.

Súd I. stupňa napokon správne obžalovaného zaradil v súlade so zákonnými kritériami uvedenými v §

48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona na výkon uvedeného trestu do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Odvolacie námietky obžalovaného na uvedenom podklade preto odvolací súd hodnotil ako
neopodstatnené.

Odvolací súd však zistil neopodstatnenosť uloženia obžalovanému ochranného protialkoholického
liečenia v ústavne forme.

Potreba tohto druhy a formy ochranného liečenia má nepochybne svoj dôkazný podklad v znaleckých

psychiatrických záveroch (znalkyne MUDr. Lívie Katonovej), ktorá takúto liečbu odporučila.

Trestným rozkazom Okresného súdu Komárno z 09.08.2018, sp.zn. 2T/74/2018, právoplatným
09.08.2018, pritom ochranné protialkoholické liečenie (hoci v ambulantnej forme) už bolo obžalovanému
uložené a odvolací súd zistil, že doposiaľ nezaniklo akýmkoľvek zákonom predpokladaným spôsobom.

Súd I. stupňa tak obžalovanému duplicitne uložil ochranné liečenie identického druhu, hoci
predchádzajúce také liečenie nebolo ukončené upustením od jeho výkonu, jeho ukončením alebo
prepustením obžalovaného z neho.Podľa § 73 Trestného zákona

1/ Súd uloží ochranné liečenie v prípadoch uvedených v § 39 ods. 2 písm. c) a § 40 ods. 1 písm. d) alebo
ak páchateľ činu inak trestného nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný a jeho pobyt na slobode je
nebezpečný.
2/ Súd tak môže urobiť aj vtedy, ak páchateľ spáchal trestný čin
a) v stave zmenšenej príčetnosti a jeho pobyt na slobode je nebezpečný,

b) v stave vyvolanom duševnou poruchou a jeho pobyt na slobode je nebezpečný,
c) násilnej povahy voči blízkej osobe alebo zverenej osobe a vzhľadom na osobu páchateľa možno
dôvodne predpokladať, že bude v násilnom konaní pokračovať, alebo
d) pod vplyvom návykovej látky alebo v súvislosti s jej užívaním.
3/ Ochranné liečenie neuloží, ak je vzhľadom na osobu páchateľa zrejmé, že jeho účel nemožno
dosiahnuť.

4/ Ochranné liečenie môže súd uložiť aj popri treste alebo pri upustení od potrestania.

Podľa § 74 Trestného zákona

1/ Ak sa ochranné liečenie ukladá popri nepodmienečnom treste odňatia slobody, jeho výkon sa

spravidla začína po nástupe výkonu trestu v ústave na výkon trestu. V ostatných prípadoch sa ochranné
liečenie vykonáva spravidla v zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti. Ak možno vzhľadom
na povahu choroby a liečebné možnosti očakávať, že účel splní aj ambulantné liečenie, môže súd
nariadiť aj tento spôsob liečenia, prípadne ústavné liečenie zmeniť na ambulantné liečenie alebo v
odôvodnenom prípade aj naopak. Ak dĺžka výkonu trestu odňatia slobody v ústave na výkon trestu

nepostačí na splnenie účelu ochranného liečenia, súd môže rozhodnúť o jeho pokračovaní v liečebnom
alebo ambulantnom zariadení.
2/ Ochranné liečenie potrvá, kým to vyžaduje jeho účel. Trvanie ochranného liečenia uloženého
páchateľovi, ktorý užíva návykovú látku a spáchal trestný čin pod jej vplyvom alebo v súvislosti s jej
užívaním, môže byť však ukončené, ak sa počas jeho výkonu zistí, že jeho účel nemožno dosiahnuť.

O prepustení z ochranného liečenia rozhoduje súd.
3/ Od výkonu ochranného liečenia súd upustí, ak zaniknú pred jeho začatím okolnosti, pre ktoré bolo
uložené.

Vychádzajúc z relevantnej judikatúry k posudzovanej otázke, vzhľadom na ustanovenie § 74 odsek 2

Trestného zákona, podľa ktorého ochranné liečenie potrvá, pokiaľ to vyžaduje jeho účel, však prichádza
do úvahy uloženie nového, a to iba ústavného liečenia len zo závažných dôvodov v záujme dosiahnutia
účelu Trestného zákona. Takým dôvodom môže byť to, že možno zaistiť okamžitý alebo rýchlejší nástup
výkonu tohto novo uloženého ústavného liečenia. Ak nemožno opätovným uložením ústavného liečenia
zaistiť jeho rýchlejší nástup a výkon alebo pokiaľ už bolo započaté s výkonom skôr uloženého rovnakého

ochranného liečenia, bude nové uloženie takéhoto ochranného liečenia spravidla neúčelné. Formálne a
neúčelné by bolo tiež každé opätovné uloženie ambulantného ochranného liečenia. Výkon ochranného
liečenia sa nepremlčuje (R 30/1982).

Na podklad uvedeného je namieste konštatovať, že konajúci súd je povinný sa pri posudzovaní

splnenia zákonných podmienok na uloženie ochranného liečenia vysporiadať nie len s dôkaznou
otázkou dôvodnosti uloženia konkrétnemu obžalovanému konkrétneho druhu ochranného liečenia
(protialkoholické, protitoxikomanické, psychiatrické, sexuologické, resp. iné) a spôsobu (formy) jeho
výkonu (ambulantné alebo ústavné), ale i s otázkou účelnosti ukladania takého liečenia s ohľadom na
doposiaľ (teda už skôr) právoplatne uložené ochranné liečenie, ktoré doposiaľ obžalovaný nevykonal,

buď preto, že ho ani nezačal vykonávať alebo ho aktuálne vykonáva, za predpokladu, že toto skoršie
ochranné liečenie nezaniklo niektorým zákonom predpokladaným spôsobom, t.j.
1/ pred jeho začatím - „upustením“ od jeho výkonu, ak pred jeho začatím zaniknú okolnosti, pre ktoré
bolo uložené (§ 74 odsek 3 Trestného zákona s poukazom na § 447 Trestného poriadku);
2/ počas jeho výkonu jeho

a/ „ukončením“, ak sa zistí, že jeho účel nemožno dosiahnuť (§ 74 odsek 2 veta druhá Trestného zákona
s poukazom na § 448 Trestného poriadku);
b/ „prepustením“ z tohto liečenia, ak splnilo svoj účel (§ 74 odsek 2 veta posledná Trestného zákona s
poukazom na § 448 Trestného poriadku) alebo ak3/ zaniklo právoplatné rozhodnutie (alebo jeho relevantná časť), ktorým bolo toto ochranné liečenie
uložené (napr. ako dôsledok konania o mimoriadnom opravnom prostriedku).

Opakované ukladanie ochranného liečenia toho istého druhu je tak zásadne neúčelné a zbytočné,
jednak z dôvodu objektívnej nemožnosti súbežného faktického výkonu dvoch identických ochranných
liečení jednou osobou a súčasne z dôvodu, že trvanie ochranného liečenia nie je vopred časovo
vymedzené (trvá kým to vyžaduje jeho účel), čím strácajú opodstatnenie úvahy o dôvodnosti postupného
vykonávania dvoch alebo viacerých identických ochranných liečení u jednej osoby.

Výnimočnosť, resp. naliehavosť situácie, kedy duplicitné uloženie identického ochranného liečenia
v zmysle vyššie citovaných judikovaných právnych záverov môže v konkrétnom prípade odôvodniť
potreba okamžitého alebo rýchlejšieho nástupu na výkonu novo uloženého ústavného liečenia, v
posudzovanom prípade nenastala.
Tomuto záveru zodpovedá už znalkyňou - psychiatričkou v posudku konštatovaný diagnostický záver,

že u obžalovaného ide o „škodlivé užívanie alkoholu“, avšak bez zistenej závislosti na alkohole a
najmä konštatovanie, že „I napriek tomu, že nebola diagnostikovaná závislosť na alkohole ale škodlivé
užívanie alkoholu ktoré v kombinácii s probandovými osobnostne intelektovými danosťami vedie a
pravdepodobne opakovane viedlo k hrubým poruchám správania a teda i možnosťou stať sa pre
spoločnosť nebezpečným, navrhujem nariadenie ochrannej protialkoholickej liečby a to formou ústavnou

nakoľko predtým navrhnutú ambulantná formu liečby prakticky v plnom rozsahu sabotoval a teda bola
neúčinná a nespĺňala svoj zmysel a účel.

Z uvedeného možno teda vyvodiť, že ústavná forma liečenia bola znalkyňou navrhnutá len s ohľadom
na negatívny postoj obžalovaného k predchádzajúcej mu nariadenej ambulantnej liečbe, ktorú mal

absolvovať na slobode. Z predmetného znaleckého posudku však nemožno zistiť, či odporúčajúci
záver znalkyne k ústavnej forme liečby by bol platný za predpokladu výkonu ochranného liečenia v
podmienkach výkonu trestu odňatia slobody a či za tejto okolnosti nepostačuje zotrvať na pôvodne
nariadenej ambulantnej protialkoholickej liečbe, čo by však vyžadovalo výsluch znalkyne, ku ktorému
súd I. stupňa nepristúpil (znalecký posudok bol na hlavnom pojednávaní z 09.01.2020 čítaný postupom

podľa § 268 odsek 2 Trestného poriadku).

Nič pritom nebráni konajúcemu súdu vo veci vedenej pod sp.zn. 2T/74/2018 zabezpečiť výkon
právoplatne v tejto veci uloženého a doposiaľ nevykonaného ochranného liečenia vo vzťahu k
obžalovanému (v danej veci odsúdenému).

Znalecký psychiatrický posudok v tejto trestnej veci a jeho závery - osobitne odporúčajúci záver uložiť
obžalovanému protialkoholické liečenie v ústavne forme by tak mal pre konajúci súd byť podnetom pre
rozhodovanie v tejto inej trestnej veci o zmene spôsobu výkonu ochranného liečenia v zmysle § 74
odsek 1 Trestného zákona a § 446 Trestného poriadku, ktorý predpokladá možnosť o takejto zmene

rozhodnúť aj bez návrhu.

Z týchto dôvodov a na podklade vyššie uvedených úvah odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil len vo
výroku o uložení obžalovanému ochranného protialkoholického liečenia v ústavnej forme, ktorý nemá
zákonné opodstatnenie.

V ostatných častiach, t.j. vo výrokoch o vine a treste, zostal napadnutý rozsudok týmto uznesením
nedotknutý.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.