Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, May 22, 2020

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 15T/99/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3519010449
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Odnoga

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2020:3519010449.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdNovéMestonadVáhom,samosudcomMgr.JánomOdnogom,vtrestnejveciobžalovaného

Y. Y., stíhaného pre prečin nepovolenej výroby liehu podľa § 253 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, prečin
porušovania práv k ochrannej známke, označeniu pôvodu výrobku a obchodnému menu podľa § 281
ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 22.5.2020 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: Y. Y., W.. XX.X.XXXX U. M., trvale bytom Q. Č.. XXX

j e v i n n ý, ž e

1) od presnejšie nezisteného času asi v roku 2016 až do dňa 19.12.2017 v obci Haluzice v priestoroch
prináležiacich k rodinnému domu č. XXX v hospodárskej budove postavenej na parcele č. XX/X,
zapísanej na LV č. XXX, k.ú. Haluzice, okres Nové Mesto nad Váhom, neoprávnene prechovával tzv.
pálenicu - zariadenie na výrobu destilátu, pozostávajúce z nádoby valcovitého tvaru - variča, miešacej
vrtule, elektrického motora, trubky a chladiča, vyhotovené a určené na výrobu liehu,

2) od presnejšie nezisteného času asi v roku 2016, najneskôr však od augusta roku 2017, až do dňa
19.12.2017, v obci Haluzice v priestoroch prináležiacich k rodinnému domu č. XXX, v hospodárskej
budove postavenej na parcele č. XX/X, zapísanej na LV č. XXX, k.ú. Haluzice, okres Nové Mesto nad
Váhom, pomocou zariadenia na výrobu liehu bez povolenia vyrobil ovocné destiláty rôzneho druhu
o celkovom objeme najmenej 332,8 litra v hodnote najmenej 6.138,19 €, a tieto následne u seba
prechovával a uskladňoval v plastových a sklenených demižónoch a v sklenených fľaškách, a to:
najmenej 12 litrov destilátu (marhuľovice) s obsahom liehu 51,93 %, najmenej 50 litrov rôznodruhového
destilátu s obsahom liehu 50,99%, najmenej 50 litrov destilátu (slivovice) s obsahom liehu 50,92%,

najmenej 1,8 litra destilátu (vínovice) s obsahom liehu 53,39 %, najmenej 43 litrov destilátu (slivovice) s
obsahom liehu 50,27 %, najmenej 50 litrov destilátu (hruškovice) s obsahom liehu 50,79%, najmenej 51
litrov destilátu (slivovice) s obsahom liehu 50,37% najmenej 33 litrov destilátu označeného ako Bošácka
Marhuľovica s obsahom liehu 51,80 %, najmenej 17 litrov destilátu označeného ako Bošácka Slivovica
s obsahom liehu 50,50 %, najmenej 25 litrov destilátu označeného ako Bošácka Hruškovica s obsahom
liehu 50,29 %,

3) od presnejšie nezisteného času asi v roku 2016 až do dňa 19.12.2017 na presnejšie nezistených
miestach najmä v okrese Nové Mesto nad Váhom uviedol do obehu presnejšie nezistený počet fliaš
destilátu, ktoré rôznym osobám daroval alebo predal, ktoré fľaše s obsahom vypáleného destilátu bez
oprávnenia označoval falzifikátmi etikiet obsahujúcimi označenia „BOŠÁCKA SLIVOVICA" a „Bošácka
Pálenica s.r.o.", ktoré označenia sú predmetom právnej ochrany ako ochranné známky registrované na
Úrade priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, na ktoré označenia má podľa zaregistrovaných
ochranných známok, vedených na Úrade priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky pod číslami

XXXXXX E. XXXXXX, výlučne právo ako majiteľ ochrannej známky spoločnosť L.Z. Bošáca, s.r.o., so
sídlom Bošáca 148, IČO: 36 325 066, a to tak, že uvedené etikety na fľaše s destilátom bez oprávnenianalepoval, pričom takto označený destilát predal alebo daroval rôznym osobám, minimálne však predal
v presnejšie nezistený deň v roku 2017, najneskôr začiatkom novembra 2017, doposiaľ nestotožnenej
osobe 1 fľašu 1-litrovú s obsahom destilátu obsahujúceho 51,3 % etanolu, na ktorom bola nalepená

etiketa s označeniami „Bošácka Slivovica" a „Bošácka Pálenica", s modrou kapsľou a 1 fľašu 1-litrovú
s obsahom destilátu obsahujúceho 53,3 % etanolu, na ktorom bola nalepená etiketa s označeniami
Bošácka Marhuľovica a „Bošácka Pálenica s.r.o.", s červenou kapsľou, ktoré 2 fľaše destilátu odovzdala
táto osoba Y. V. začiatkom novembra 2017,

t e d a

v bode 1)
neoprávnene prechovával zariadenie na výrobu liehu,

v bode 2)

bez povolenia vo väčšom množstve vyrábal lieh a lieh bez povolenia vyrobený vo väčšom množstve
prechovával,

v bode 3)
uviedol do obehu tovar neoprávnene označený označením zhodným s ochrannou známkou, ku ktorej

právo používať ju patrí inému,

č í m s p á c h a l

v bode 1)
prečin nepovolenej výroby liehu podľa § 253 ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom v čase spáchania
skutku,

v bode 2)

prečin nepovolenej výroby liehu podľa § 253 ods. 1 Trestného zákona v znení účinnom v čase spáchania
skutku,

v bode 3)
prečin porušovania práv k ochrannej známke, označeniu pôvodu výrobku a obchodnému menu podľa

§ 281 ods. 1 Trestného zákona

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 281 ods. 1 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 2,
ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j), l), n), § 37 písm. h) Trestného zákona na úhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 5 (päť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona obvinenému výkon trestu odňatia slobody podmienečne

odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona obvinenému určuje skúšobnú dobu na 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a), b), c) Trestného zákona obvinenému ukladá trest prepadnutia vecí:

- 1ks Zariadenie na výrobu destilátu valcovitého tvaru - varič,
- 1ks Miešacia vrtuľa
- 1ks Motor - elektrický
- 1ks Trubka na konci zohnutá
- 1ks Chladič

- 1ks Kovový kufrík s obsahom etikiet
- 1ks Počítačová skrinka s tlačiarňou
- 1ks Teplovzdušná pištoľ Bosch
- 1ks Igelitka zn. Omega s obsahom kapslí- 6ks Fliaš s obsahom tekutiny a s etiketou Bošácka Marhuľovica,
- 5ks Fliaš s obsahom tekutiny a s etiketou Bošácka Slivovica,
- 5ks Fliaš s obsahom tekutiny a s etiketou Bošácka Hruškovica,

- 7ks Fliaš s obsahom tekutiny

Podľa § 83 ods. 1 písm. c), e), g) Trestného zákona sa ukladá ochranné opatrenie zhabania vecí:
- 1 ks Fľaša 1 litrová s obsahom destilátu, označená etiketou ako Bošácka Slivovica, s modrou kapsľou,
uzatvorená a s prelepom ako vzorka A - falzifikát,

- 1 ks Fľaša 1 litrová s obsahom destilátu, označená etiketou ako Bošácka Marhuľovica, s červenou
kapsulou, uzatvorená a s prelepom ako vzorka B - falzifikát

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodený L.Z. Bošáca, s.r.o., so sídlom Bošáca 148, IČO:
36 325 066 odkazuje s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom podal dňa 29.11.2019 na tunajšom súde
obžalobu sp. zn. Pv 886/17/3304-62 zo dňa 25.11.2019 na obžalovaného Y. Y. pre prečin nepovolenej
výroby liehu podľa § 253 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, prečin porušovania práv k ochrannej známke,
označeniu pôvodu výrobku a obchodnému menu podľa § 281 ods. 1 Trestného zákona, ktorých sa mal
obžalovaný dopustiť na skutkovom základe ako je uvedené vo výroku o vine tohto rozsudku.

Súd vo veci dňa 18.12.2019 vydal trestný rozkaz č.k .15T/99/2019-581, ktorým obžalovaného uznal za
vinného v zmysle podanej obžaloby a uložil mu 12-mesačný podmienečný trest odňatia slobody spolu
s trestom prepadnutia vecí.

Proti trestnému rozkazu podal obžalovaný odpor, z ktorého dôvodu súd vo veci nariadil pojednávanie
najskôr na 21.2.2020, ktoré bolo zrušené z dôvodu kolízie viacerých skôr vytýčených pojednávaní
obhajcu na inom súde, následne 13.3.2020, ktorý bol zrušený v súvislosti s opatreniami proti šíreniu
koronavírusu, následne sa hlavné pojednávanie uskutočnilo 22.5.2020.

Obžalovaný Y. Y. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22.5.2020 na Okresnom súde Nové Mesto nad
Váhom po poučení o možnosti urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1, ods. 4 a o následkoch v rozsahu
ods. 5 až 8 Trestného poriadku vyhlásil podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku, že je vinný zo
spáchania všetkých skutkov uvedených v obžalobe. Následne preto súd postupoval podľa § 257 ods.
5 Trestného poriadku a obžalovanému kládol otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/

Trestného poriadku, na ktoré obžalovaný odpovedal :
c) či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu,
odpoveď obžalovaného : áno
d) či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť
na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby,

odpoveď obžalovaného : áno
f) či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu
odpoveď obžalovaného : áno
g)čiboloboznámenýstrestnýmisadzbami,ktorézákonustanovujezatrestnéčinyjemukladenézavinu,
odpoveď obžalovaného : áno

h) či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako trestný čin,
odpoveď obžalovaného : áno

Nakoľko obžalovaný odpovedal na všetky uvedené otázky „áno“ a súd nemal pochybnosti o pravdivosti
jeho priznania, po zistení stanoviska prokurátora a poškodeného vyhlásenie obžalovaného o vine podľa

§ 257 ods. 7 Trestného poriadku uznesením prijal a zároveň podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku
rozhodol, že dokazovanie o skutku v rozsahu priznanej viny nevykoná a vykoná iba dokazovanie
súvisiace s výrokom o treste. Na základe uvedeného, súd potom obžalovaného uznal za vinného zo
spáchania prečinov nepovolenej výroby liehu podľa § 253 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, prečinu
porušovania práv k ochrannej známke, označeniu pôvodu výrobku a obchodnému menu podľa § 281ods. 1 Trestného zákona, pretože obžalovaný spáchanými a priznanými skutkami naplnil všetky znaky
skutkových podstát uvedených prečinov.

Z toho dôvodu súd na hlavnom pojednávaní vykonal na základe návrhov procesných strán dokazovanie
prečítaním listinných dôkazov podľa § 269 a oboznámením vecných dôkazov v zmysle § 270 tak ako
to vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní.

Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný.

Z výpisu ústrednej evidencie priestupkov a správnych deliktov vyplýva, že spáchal 1 priestupok na úseku
dopravy.

Z lustrácie v sociálnej poisťovni vyplýva, že obžalovaný je zamestnaný od 14.1.2019 v spoločnosti
Royaldom, s.r.o. s priemerným hrubým mesačným príjmom za posledných 6 mesiacov (október 2019

až marec 2020) vo výške 1.476,79 €.

Zo správe obce Haluzice je obžalovaný hodnotený pozitívne. Má byť ochotný, slušný, priateľský,
zúčastňuje sa brigád, pomáha pri všetkých prácach, je zvolený za poslanca obecného zastupiteľstva.

Podľa § 278 ods. 2 Trestného poriadku súd ďalej pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti,
ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané.
Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia,
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od
toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 36 písm. j) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ viedol pred spáchaním
trestného činu riadny život.

Podľa § 36 písm. l) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že sa páchateľ priznal k spáchaniu
trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.

Podľa § 36 písm. n) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ napomáhal pri
objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom.

Podľa § 37 písm. h) Trestného zákona priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ spáchal viac trestných

činov.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 38 ods. 8 Trestného zákona zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice trestnej
sadzby podľa odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby; základom na

zníženiealebozvýšenietrestnejsadzbyjerozdielmedzihornouadolnouhranicouzákonomustanovenej
trestnej sadzby. Zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej
sadzby sa nepoužije v prípadoch, keď v osobitnej časti zákona je ustanovený iba trest odňatia slobody
na dvadsaťpäť rokov alebo doživotie.Podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží
mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie

trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu
uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných
činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného
trestu najvyššia z nich.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia
slobody neprevyšujúceho dva roky, ak
a) vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom
žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a
nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a), b), c) Trestného zákona súd uloží trest prepadnutia veci,
a) ktorá bola použitá na spáchanie trestného činu,
b) ktorá bola určená na spáchanie trestného činu,
c) ktorú páchateľ získal trestným činom alebo ako odmenu zaň alebo

Podľa § 83 ods. 1 písm. c), e), g) Trestného zákona ak nebol uložený trest prepadnutia veci uvedenej
v § 60 ods. 1, súd uloží zhabanie veci, ak c) nepatrí páchateľovi a bola získaná trestným činom alebo
ako odmena za trestný čin, ide o tovar bez kontrolných známok alebo bez iných kontrolných technických
opatrení vyžadovaných všeobecne záväzným právnym predpisom na jeho označenie na daňové účely,

to vyžaduje bezpečnosť ľudí alebo majetku, prípadne iný obdobný verejný záujem

V súvislosti s rozhodovaním o treste je vždy potrebné zohľadniť základné pravidlá pre ukladanie trestu
uvádzané v § 34 Trestného zákona. Toto ustanovenie v odseku 1 zakotvuje účel trestu, podľa ktorého
trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej

činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od
páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Trest je pritom jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho
funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom
trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok

individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom
spoločnosti - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné
pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti).
Ochrana spoločnosti sa tak uskutočňuje dvoma základnými prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a
prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli

dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou.
Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol
riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov
od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov
spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie,

za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti
a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a
generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi
jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na
páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.

Ďalšou nevyhnutnou zásadou pri ukladaní trestu je aj zásada proporcionálnosti (úmernosti) trestu, z
ktorej vyplýva, že trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Úmernosť trestu okrem iného
určuje aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd
vytvárazveľkejčastiužnazákladehodnoteniapovahyazávažnostispáchanéhotrestnéhočinu(t.j.čiide
o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy

páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie
prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností
a ich spojitostí so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska
posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správaniepred spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Záver súdu
o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom
poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a

výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.
Pri ukladaní trestu pritom treba vždy vychádzať zo spojenia a vzájomnej vyváženosti dvoch princípov, a
to z princípu zákonnosti trestu a z princípu individualizácie trestu.
V intenciách vyššie uvádzaných základných zásad pre ukladanie trestu súd pri prihliadnutí na spôsob
spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu

páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy uložil obžalovaného ako druh trestu trest odňatia slobody a
to vo výmere 5 mesiacov s podmienečným odkladom so skúšobnou dobou 12 mesiacov za súčasného
uloženia trestu prepadnutia vecí.
Pri obligatórnom skúmaní pomeru a miery závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd u
obžalovaného zistil tri poľahčujúce okolnosti a to podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, že viedol
pred spáchaním trestného činu riadny život, pretože bolo zistené, že obžalovaný nebol odsúdený za

spáchanie trestného činu a mal len jeden drobný priestupok na úseku dopravy, ďalej podľa § 36 písm.
l) Trestného zákona, že sa obžalovaný priznal a svoj čin úprimne oľutoval a ďalej podľa § 36 písm. n)
Trestného zákona, že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti v konaní pred súdom príslušnému
orgánu a to súdu, keďže obžalovaný svojím vyhlásením o vine na hlavnom pojednávaní v zmysle §
257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku v podstate odbremenil súd od dokazovania jeho viny, ktorou

skutočnosťou napomáhal súdu pri objasňovaní trestnej činnosti. Súd pritom dodáva, že priznanie
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona bolo „hraničné“. Obžalovaný v záverečnej
reči uvádzal prejavy: „ľutujem tento skutok, aby som nezabudol“, tiež uviedol, že alkohol si chystal na
svadbu, nechcel ho dávať nejako do obehu alebo predávať, nechcel získavať finančné prostriedky, čo
sa týka poškodzovania Bošáckej pálenice, nebola určená ani žiadna konkrétna osoba, ktorá doniesla

fľaše, obžalovaný si myslí, že to bol zlý krok majiteľa pálenice, že nezavolal políciu alebo hliadku, aby
sa tá osoba legitimovala, aby to bolo dostačujúce na použitie proti obžalovanému. Žiadna taká osoba
by sa ani nenašla, ktorej by predával fľaše pod označením Bošáckej slivovice. Právom posledného
slova obžalovaný uviedol, že skutok ľutuje. Takéto vyjadrenie obžalovaného v záverečnej reči hraničí so
skutočnou úprimnou ľútosťou nad spáchaním trestného činu, pričom súd k prejavu prihliadol čiastočne

aj v rámci rozhodovania o druhu trestu. U obžalovaného súd zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa §
37 písm. h) Trestného zákona, že spáchal viac trestných činov, konkrétne tri prečiny špecifikované vo
výroku rozsudku.
Obžalovaného súd odsúdil zo spáchania prečinov nepovolenej výroby liehu podľa § 253 ods. 1, ods.
2 Trestného zákona, prečinu porušovania práv k ochrannej známke, označeniu pôvodu výrobku a

obchodnémumenupodľa§281ods.1Trestnéhozákona,kdeprísnejšímustanovenímsvyššoutrestnou
sadzbou je prečin porušovania práv k ochrannej známke, označeniu pôvodu výrobku a obchodnému
menu podľa § 281 ods. 1 Trestného zákona, kde je trestná sadzba v rozmedzí od 0 do 3 rokov. Vzhľadom
k tomu, že v prípade obžalovaného prevažoval pomer poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi 3:1,
znižovala sa zákonom ustanovená horná hranica trestnej sadzby v zmysle § 38 ods. 3 Trestného zákona

o jednu tretinu postupom podľa § 38 ods. 8 Trestného zákona, z toho dôvodu, konečné rozmedzie
trestnej sadzby po úprave predstavovalo trestnú sadzbu 0 až 2 roky.
Súd pri konečnom rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmery pri prihliadnutí na spôsob spáchania činu,
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť nápravy mal za to, že u obžalovaného je potrebné uložiť trest odňatia slobody (hoci

tento postup vzhľadom na výšku trestnej sadzby za trestný čin podľa § 281 ods. 1 Trestného zákona
v zmysle § 34 ods. 6 Trestného zákona nie je nevyhnutný), ktorého bezprostredný výkon však nie
je potrebný a je možné ho podmienečne odložiť s určením skúšobnej doby. Súd pritom prihliadol aj
na predchádzajúci život obžalovaného, kedy nebol doteraz súdne trestaný, pozitívna bola i správa o
povesti z obce, i keď nie je možné prehliadnuť, že otec obžalovaného je v obci starosta. Súd prihliadol

aj na samotný postoj obžalovaného k spáchaným trestným činom, teda, že sa k spáchaniu priznal
a na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že je vinný, čím obžalovaný neodvolateľne prijal všetky
právne účinky uznania viny bez vykonania dokazovania ohľadom viny na hlavnom pojednávaní. Okrem
toho súd prihliadol na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pričom prevažovali poľahčujúce
okolnosti nad priťažujúcimi. Súd pritom prehodnotil svoje vlastné rozhodnutie vo výroku o treste v

trestnom rozkaze, kedy oproti trestnému rozkazu výrazne znížil nielen výšku trestu (z 12 mesiacov
na 5) ale aj skúšobnú dobu (z 24 mesiacov na 12). Súd pritom výrazne prihliadol na vyhlásenie
obžalovaného, že je vinný zo spáchania všetkých troch skutkov, pričom osobitne súd dáva do pozornosti
to, že obžalovaný sa priznal aj k skutku 3/ obžaloby, pri ktorom podľa názoru súdu existovala čiastočnedôkazná núdza a to najmä pre časť skutku: „od presnejšie nezisteného času asi v roku 2016 až do dňa
19.12.2017 na presnejšie nezistených miestach najmä v okrese Nové Mesto nad Váhom uviedol do
obehu presnejšie nezistený počet fliaš destilátu, ktoré rôznym osobám daroval alebo predal, ktoré fľaše

s obsahom vypáleného destilátu bez oprávnenia označoval falzifikátmi etikiet obsahujúcimi označenia
„BOŠÁCKA SLIVOVICA" a „Bošácka Pálenica s.r.o.". I ďalšia časť skutku v bode 3/ obžaloby vyplývala
z nepriamej svedeckej výpovede poškodeného. Tieto skutočnosti viedli súd k uloženiu výrazne nižšieho
trestu oproti trestu uloženom v trestnom rozkaze. Takto uložený trest (v dolnej polovici trestnej sadzby a
výrazne znížený) zároveň podľa názoru súdu plní dostatočne funkciu tak individuálnej ako aj generálnej

prevencie a zohľadňuje aj priznanie obžalovaného ku všetkým trestným činom.
Zároveň súd skúmal zákonné podmienky na povolenie odkladu výkonu trestu v zmysle § 49 ods.
1 písm. a), § 50 ods. 1 Trestného zákona, pričom súd dospel k záveru, že vzhľadom na osobu
obžalovanéhosprihliadnutímnajehodoterajšínetrestanýživotsospáchanímibajednéhopriestupku,na
zabezpečenia ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutý
a preto postupom podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, § 50 ods. 1 Trestného zákona

obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a zároveň mu určil skúšobnú dobu na
samej dolnej hranici trestnej sadzby, ktorú súd považuje za dostatočnú ale nevyhnutnú aj vzhľadom na
nižšie uvádzané skutočnosti.
Súd sa zaoberal aj možnosťou uloženia alternatívneho trestu u obžalovaného vzhľadom na to, že ho
odsudzoval za prečiny, kde horná hranica neprevyšovala 5 rokov, osobitne peňažným trestom, ktorý

žiadal uložiť aj obžalovaný za spáchanú trestnú činnosť. Súd v prvom rade uvádza, že v zásade
na uloženie peňažného trestu ani doposiaľ netrestaný obžalovaný nemá automaticky právny nárok,
jeho uloženie je v zmysle § 56 Trestného zákona fakultatívne, súd tak teda môže urobiť, nie musí.
Súd pritom neuložil peňažný trest, nakoľko ho nepovažoval za dostatočný pre nápravu obžalovaného
ako aj vzhľadom na povahu spáchaných prečinov. Súd pritom poukazuje na to, že obžalovaného

odsúdil až za 3 trestné činy, pričom sa nejednalo len o prechovávanie pálenice a výrobu alkoholu pre
vlastnú potrebu ale aj za úmyselné sofistikované pripravované s použitím aj počítačovej techniky a
plánované páchanie trestnej činnosti vytváraním falzifikátov etikiet Bošácka pálenica s.r.o., Bošácka
slivovica a takto označené falzifikáty na nelegálne vyrobenom alkohole potom daroval alebo predával
rôznych osobám. Obžalovaný sa tak snažil profitovať na určitom zabehnutom, používanom obchodnom

mene s dobrou povesťou obchodnej spoločnosti a zasahoval tak do práva na ochranu ochrannej
známky obchodnej spoločnosti L.Z. Bošáca, s.r.o.. Takéto konanie je podľa názoru súdu okrem samotnej
trestnosti aj značne nevďačné a nemorálne, pokiaľ ešte obžalovaný aj v poškodenej spoločnosti v
minulosti pracoval, naučil sa teda postup výroby alkoholu v tejto spoločnosti, spoločnosť mu dávala
živobytie a obžalovaný sa jej následne odvďačil takým spôsobom, že falšoval jej etikety, ktoré lepil na

nelegálne a zrejme ani nie tak kvalitne vyrobený alkohol (vzhľadom na dôvod vrátenia alkoholu Y. V.
neidentifikovanou osobou) a taký potom dával do obehu (predával alebo daroval). V nedostatočnosť
uloženia peňažného trestu svedčí podľa názoru súdu aj samotný prejav obžalovaného na hlavnom
pojednávaní. Obžalovaný urobil vyhlásenie o vine a priznanie ku všetkým skutkom a napriek tomu ako
je uvedené vyššie v záverečnej reči akoby popieral, že vôbec dal nejaký vlastnoručne vyrobený alkohol

s falzifikátmi etikiet do obehu a to napriek tomu, že sa k tomu priznal pri urobení vyhlásenia. Naviac,
obžalovaný napriek svojej vlastnej trestnej činnosti ešte obviňoval poškodeného, resp. majiteľa pálenice,
že zvolil zlý postup, keď nezavolal hliadku polície, aby osobu, ktorá alkohol priniesla aj legitimovali a
aby to mohli použiť proti obžalovanému. Obžalovaný bagatelizuje až miestami „popiera“ svoju priznanú
trestnú činnosť, aj z toho dôvodu by uloženie peňažného trestu bolo u obžalovaného nedostatočné a je

potrebnéživotobžalovanéhoaspoňvminimálnejskúšobnedobesledovať.Vzhľadomnavyššieuvedené
skutočnosti súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody s podmienečným odkladom a nie peňažný
trest, pričom pri úvahách v zmysle § 56 ods. 2 Trestného zákona, pri povahe spáchaného trestného činu
prihliadol aj na vyjadrenie poškodeného o dlhodobo, poctivo a krvopotne vybudovanej povesti liehovín
Bošáckej pálenice. V neposlednom rade, i keď v rovine potenciálnej, v zmysle § 56 ods. 5 Trestného

zákona, peňažný trest súd nemá ukladať, ak by sa tým zmarila možnosť náhrady škody spôsobenej
trestným činom.
V tejto súvislosti súd ešte dodáva, že hoci bol poškodený podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku
so svojim nárokom na náhradu škody v súvislosti s porušovaním práv k ochrannej známke vo výške
200.000 € odkázaný na civilný proces, zástupca poškodeného sa jednoznačne vyjadroval, že škodu si v

civilnom konaní určite spoločnosť bude uplatňovať. Dokazovanie škody za porušovanie práv k ochrannej
známke, ktoré si spoločnosť cení na 10% imania, presahuje potreby trestného konania, vyžadovalo
by si vykonanie značného ďalšieho dokazovania vrátane znaleckého, pričom by sa výrazne oddialilo
rozhodovanie o vine a treste obžalovaného, čo je primárnym cieľom trestného konania. Z uvedenýchdôvodov bol poškodený odkázaný s nárokom na náhradu škody na civilný proces a boli v zmysle § 272
ods. 3 Trestného poriadku odmietnuté jeho návrhy na vykonanie dokazovania, pričom súd dodáva, že
rozsudok v tejto trestnej veci môže slúžiť ako podklad pre konanie o náhrade škody v civilnom konaní.

Doposiaľ teda nie je vylúčené, že obžalovaný bude nejakú škodu platiť, preto ani z toho dôvodu nie je
namieste ukladať mu peňažný trest.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a), b), c) Trestného zákon a podľa § 83 ods. 1 písm. c), e), g) Trestného
zákona súd uložil aj trest prepadnutia vecí a ochranné opatrenie zhabania vecí ako je uvedené vo výroku
rozsudku, s ktorým rozhodnutím obžalovaný súhlasil a nemal voči nemu žiadne námietky.

Takto uložený trest zároveň podľa názoru súdu plní funkciu tak individuálnej ako aj generálnej prevencie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží
tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až

doručenie rozsudku. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.

Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech
obžalovaného.

Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka.

Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní
obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného.

Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca
obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak
je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný

zástupca alebo jeho obhajca.

Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka
mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli.

Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o
náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže
podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.

Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.