Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 5, 2020

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 41C/21/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5119202817
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Augustínová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2020:5119202817.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Augustínovou v právnej veci žalobcu: R. Y.,

nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX L. XXX, štátny občan SR, zastúpeného právnym zástupcom:
JUDr. Zdenka Hrušková, advokátska kancelária, 010 01 Žilina, Makovického 7, IČO: 420 730 57, proti
žalovanému: Slovenská republika - Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, so sídlom Štúrova 2,
812 85 Bratislava, v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

II. Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Žilina dňa 11.03.2019 domáhal vydania súdneho
rozhodnutia, ktorým by žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 26 000 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 26 000 eur od 10.12.2018 do zaplatenia. V spojení s podaním
zo dňa 03.06.2019 za žalovaného označil už len Slovenskú republiku, za ktorú koná Ministerstvo vnútra
SR a GP Slovenskej republiky. Návrh upravil a nežiadal už zaviazať pôvodne žalovaného v 1/ rade
Slovenskú republiku zastúpenú Ministerstvom vnútra SR a žalovaného v 2/ rade Slovenskú republiku
zastúpenú Generálnou prokuratúrou.

2. Žalobu odôvodnil tým, že v rámci trestného konania vedeného voči jeho osobe pod ČVS: I.-XXX/
XX-A.-XXXX na ORPZ v Žilne a pod č. XPv XXX/XX na Okresnej prokuratúre v Žiline došlo roku
2005 k vyšetreniu jeho duševného stavu v dôsledku nesprávneho úradného postupu orgánov činných v
trestnom konaní, a to vyšetrovateľka, prokurátori OP, KP, GP, následkom čoho mu bola spôsobená pri
výkone verejnej moci škoda, presnejšie nemajetková ujma nesprávnym úradným postupom podľa § 3
ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z. Uviedol, že vyšetrovateľka v trestnom konaní ČVS: I.-XXX/XX-
A.-XXXX voči nemu ako obvinenému nesprávnym úradným postupom tým, že na základe neaktuálneho

v danom konaní už použitého príkazu Okresného súdu Žilina zo dňa 15.03.2002 č.k. XXTp XX/XX na
vyšetrenie duševného stavu ako obvineného, nariadila druhýkrát v roku 2005 vyšetriť duševný stav
znalcami bez toho, aby si zabezpečila nový príkaz na aktuálne vyšetrenie duševného stavu znalcami zo
strany súdu. Uznesením vyšetrovateľky ORPZ v Žiline zo dňa 12.01.2005, ČVS: I.U.-XXX/XX-A.-XXXX,
ktorým boli pribratí znalci za účelom vyšetrenia duševného stavu a v rámci ktorého sa vyšetrovateľka
priamo odvolávala na už použitý príkaz Okresného súd Žilina. Voči tomuto nesprávnemu postupu
namietal a bránil sa zákonnými prostriedkami, podal voči uzneseniu vyšetrovateľky zo dňa 12.01.2005

o pribratí znalcov sťažnosť dňa 24.01.2005. Prokurátor Okresnej prokuratúry Martin uznesením zo dňa
17.08.2005 č. XPv XXX/XX-XXX sťažnosť ako nedôvodnú zamietol. Dovolával sa nápravy žiadosťou
o preskúmanie postupu vyšetrovateľa, na čo reagoval prokurátor Okresnej prokuratúry Martin listom
zo dňa 23.08.2005 č. XPv XXX/XX-XXX a uviedol, že v postupe vyšetrovateľky nezistil žiadne závady.Prokurátor mohol napraviť nesprávny úradný postup vyšetrovateľky a nemal taký nezákonný postup
odobrovať. Ani Generálna prokuratúra SR na základe jeho podnetu nezjednala nápravu a konala
úradne nesprávnym postupom, čo vyplýva z jej listu z 03.03.2006, sp. zn. IV/1 GPt 33/06 a z listu zo

dňa 05.05.2006 č.k. IV/1 GPt 242/06-14 s tým že námietky vyhodnotila ako nedôvodné. K vyšetreniu
duševného stavu v dôsledku nesprávneho úradného postupu reálne došlo a v tej súvislosti aj k podaniu
znaleckého posudku zo dňa 25.04.2005 znalcami MUDr. F. L., Mudr. X. T. a MUDr. Y. Š., CSc., z
odboru psychiatria a z odvetvia psychológia. V roku 2005 bol teda opakovane vyšetrený duševný stav
žalobcu avšak bez existencie nového príkazu súdu na vyšetrovanie duševného stavu, a teda bez

akéhokoľvek relevantného právneho podkladu vyžadovaného Trestným poriadkom. Žalobca bol tak
nezákonne podrobený daným úkonom trestného konania, a to všetko v dôsledku nesprávneho úradného
postupu vyšetrovateľky, na ktorý nadviazal nesprávny úradný postup prokurátora okresnej prokuratúry,
ako aj generálnej prokuratúry, nakoľko tento postup vyšetrovateľky odobrili a nenapravili. Najvyšší súd
SR v rámci dovolacieho konania v tejto trestnej veci v uznesení zo dňa 29.03.2017 sp. zn. 3Tdo/10/2016
uviedol, že námietka žalobcu je dôvodná. Vyšetrovateľka pri vydaní uznesenia o pribratí znalcov z

12.01.2005 mala žiadať súd o nový príkaz na vyšetrenie duševného stavu. Uzavrel, že postupom
vyšetrovateľky, ktorá nežiadala okresný súd o vydanie nového príkazu na vyšetrenie duševného stavu,
došlo k porušeniu práva žalobcu. Dňa 19.05.2017 sa tak dozvedel, že úradný postup vyšetrovateľky
nebol správny. Skutočnosť, že reálne došlo k nesprávnemu úradnému postupu konštatoval Najvyšší súd
SR. Žiadosťou zo dňa 03.10.2018 prostredníctvom orgánu v mene štátu vo veci náhrady škody podľa § 4

zákona č. 514/2003 Z.z. vyzval na predbežné prerokovanie nároku na zaplatenie náhrady nemajetkovej
ujmy spôsobenej mu pri výkone verejnej moci podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z. Žiadosti
nebolo vyhovené s poukazom na § 9 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. a z dôvodu premlčania. Mal za to, že
nárok na náhradu nemajetkovej ujmy bol odmietnutý neoprávnene. V danej veci ide o nárok na náhradu
škody spôsobnej nesprávnym úradným postupom, nie nezákonným rozhodnutím. V otázke premlčania

poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co/133/2005 z 22.11.2005 a uznesenie
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 28Cdo 479/2009 zo dňa 05.04.2011. Zdôraznil, že o škode sa dozvedel
19.05.2017, keď mu bolo doručené uznesenie NS SR, ktorý konštatoval, že vyšetrovateľka postupovala
úradne nesprávnym spôsobom. Nárok tak nie je premlčaný. V jeho prípade nejde o nesprávny úradný
postup, v prípade ktorého sa žiadne rozhodnutie ako nezákonné neruší, nemá teda objektívna lehota

žiaden zmysel a ani neprichádza do úvahy ale len subjektívna lehota a tá mu začala plynúť dňom
19.05.2017, kedy sa dozvedel o tom, že mu ujma bola skutočne spôsobená nesprávnym úradným
postupom. Musel sa podrobiť nedôstojnému úkonu vyšetrenia duševného stavu tromi znalcami, z
odboru psychiatria a klinická psychológia, napriek nesprávnemu úradného postupu. Bola mu spôsobená
nemajetkováujma.Došlokzávažnémuaneoprávnenémuzásahudojehoľudskýchprávaslobôd,najmä

do jeho osobnostných práv, do osobnej slobody, osobnej integrity, bolo porušené právo na zachovanie
ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti, bolo porušené jeho právo na rešpektovanie súkromného
života a súkromia, vrátane práva na ochranu osobných údajov. Za porušenie jeho práv zodpovedá
štát a tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť. Jeho následky už nemožno nijako odčiniť, navrátenie
do pôvodného stavu je nemožné, jediné čo prichádza do úvahy je len finančná náhrada nemajetkovej

ujmy vzniknutej vyšetrením duševného stavu bez riadneho príkazu súdu, pričom túto náhradu žiada
vo výške 26 000 eur. Všetko sa prejavilo u neho okrem iného v pocitoch neistoty, krivdy, poníženia,
napätia, čo všetko negatívne zasiahlo do najrôznejších spoločenských vzťahov týkajúcich sa jeho osoby.
Samotné vyšetrenie bolo stresujúce, psychicky vyčerpávajúce, nepríjemné, znalcom dal najavo, že
vyšetrenie je v rozpore so zákonom, zaobchádzalo sa s ním ako s psychicky narušenou osobou.

Nehovoriac o obsahu posudku, ktorého závery boli diametrálne odlišné - v negatívnom smere, od iného
znaleckého posudku v inej jeho trestnej veci sp. zn. 3T/96/2004, v rámci ktorého bol vyšetrený jeho
duševný stav v blízkej časovej súvislosti a s prospešnými závermi pre neho, čo negatívne pôsobilo aj
na jeho seba posudzovanie, čo prerastalo do stavov nedôvery v zákon, stavov znechutenia, apatie,
nespavosti. Hlavné pojednávania v jeho trestnej veci boli verejné, verejne sa oboznamoval aj znalecký

posudok a závery posudku sú publikované aj v rozsudku Okresného súdu Žilina sp. zn. 5T/143/2005
z 12.02.2015, rozsudky sú zverejňované na internete, pričom anonymizácia je prakticky nedostatočná,
nie je problematické zistiť o akého obžalovaného sa jednalo v tom ktorom prípade anonymizovaného
rozhodnutia a koho duševný stav a s akými závermi bol vyšetrovaný. Má stále pocity zahanbenia,
narušenia osobnej dôstojnosti a iné negatívne pocity o to väčšie, že vyšetrenie duševného stavu bolo

urobené bez zákonného príkazu súdu. Poukázal na jednoznačnú príčinnú súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom orgánov činných v trestnom konaní na jednej strane a nemajetkovou ujmou ktorá
mu vznikla na druhej strane. Či by sa bránil alebo nebránil voči nesprávnemu úradnému postupu nemá to
žiadny vplyv na existenciu jeho nároku na náhradu nemajetkovej ujmy - nie je to podmienkou uplatnenianároku. Nepovažuje za dostatočné zadosťučinenie len samotné konštatovanie porušenia práva. Výška
nemajetkovej ujmy 26 000 eur je opodstatnená s prihliadnutím na okolnosti veci a závažnosť zásahu a
porušeniupráva.Vtejtosúvislostimuvznikloústavouzaručenéprávonapeňažnúnáhradunemajetkovej

ujmy za protiprávny stav, ktorý spôsobil nenapraviteľnú ujmu v jeho sfére človeka, ktorú je možné
zmierniť už len poskytnutím finančnej náhrady. Nárok nie je nejakým domnelým nárokom, ale nárokom
objektívne daným, nakoľko každý kto by sa nachádzal na jeho mieste a v jeho pozícii ako postihnutej
osoby, by ju ako závažnú ujmu pociťoval. Úroky z omeškania žiadal priznať odo dňa, v ktorom mu bola
doručená odpoveď, že nárok nebude uspokojený.

3. Okresný súd uvádza, že pasívna legitimácia Slovenskej republiky je nespochybniteľná, avšak dospel
k názoru, že za štát mala konať iba Generálna prokuratúra SR. V tejto súvislosti okresný súd uvádza,
že posúdenie, ktorý orgán je príslušný konať mene štátu, má procesný význam z hľadiska predmetu
sporu. Otázka, ktorý orgán štátu, vzhľadom na obsah a povahu daného sporu, má v mene žalovaného
konať, nie je otázkou pasívnej legitimácie, ale zistené nedostatky v zastúpení žalovaného majú povahu
nedostatku procesných podmienok konania (R 48/1967). Okresný súd tak bol povinný sa postarať o

odstránenie tejto procesnej vady žaloby. Pri odstraňovaní tejto procesnej vady žaloby žalobcu poučil
o tom, ktorého štátneho orgánu sa prejednávaná vec týka (č.l. 145 spisu). V zmysle § 4 ods. písm.
f) zákona č. 514/2003 Z.z. okresný súd dospel k záveru, že orgánom oprávneným konať za štát je
Generálna prokuratúra. Okresný súd na tomto mieste poukazuje aj na súdnu prax v zmysle ktorej dospel
k záveru, že konať v danej veci v mene štátu má Generálna prokuratúra SR, a to na rozsudok NS SR zo

14.10.2015, sp. zn. 8Cdo 289/2014, ako aj na rozhodnutie č. 4 prijaté na zasadnutí Kolégia NS SR, ktoré
sa konalo dňa 03.12.2015. Vychádzajúc z uvedeného súd dospel k záveru, že sú naplnené predpoklady
uplatnenia § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 514/2003 Z. z.. Prokurátor vykonáva dozor v prípravnom
konaní podľa § 230 ods. 1 TP. A § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre. Prokurátor
Okresnej prokuratúry Martin uznesením zo dňa 17.08.2005 č. XPv XXX/XX-XXX sťažnosť žalobcu proti

predmetnému uzneseniu vyšetrovateľky zo dňa 12.01.2005, ČVS: I.-XXX/XX-A.-XXXX, ako nedôvodnú
zamietol. Prokurátor Okresnej prokuratúry Martin listom zo dňa 23.08.2005 č. 1Pv 802/04-250 uviedol,
že v postupe vyšetrovateľky nezistil žiadne závady. Prokurátor mal možnosť napraviť úradný postup
vyšetrovateľky. Zachoval postup vyšetrovateľky, hoci mu právny poriadok dával oprávnenie konať aj
inak, nevyužil svoju kompetenciu, uznesenie nezrušil. Na základe uvedeného súd v konaní ďalej konal

už len s Generálnou prokuratúrou SR ako orgánom konajúcim v mene Slovenskej republiky, a nie
aj s Ministerstvom vnútra SR. Generálna prokuratúra SR listom z 03.03.2006, sp. zn. K. J. XX/XX
a listom zo dňa 05.05.2006 č.k. K. J. XXX/XX-XX v dôsledku podaného podnetu zo strany žalobcu
žalobcovi oznámila, že jeho námietky týkajúce sa danej veci a postupu vyšetrovateľky vyhodnotila ako
nedôvodné. Vychádzajúc z vyššie uvedeného sa okresný súd v tomto rozhodnutí, resp. v dôvodoch

tohto rozhodnutia zaoberal už len podaniami (vyjadrením, duplikou) Generálnej prokuratúry SR, nie aj
podaniami Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.
4. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že nárok žalobcu neuznáva v celom rozsahu (č.l.
82 spisu). Žalobu žiadal zamietnuť. Mal za to, že žalobca nepreukázal svoje tvrdenia o existencii
nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupu zo strany žalovaného. Mal za to, že

žalobca odvodzuje svoj nárok nie z nesprávneho úradného postupu, ale z nezákonného rozhodnutia,
a to uznesenia vyšetrovateľky zo dňa 12.01.2005, ČVS: OÚV-309/10-ZA-2002 v spojení s uznesením
prokurátora Okresnej prokuratúry Martin zo dňa 17.08.2005 č. XPv XXX/XX-XXX. Mal za to, že
žalobca v žalobe nešpecifikoval nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, od ktorého by
odvodzoval svoj nárok. Uviedol, že nie sú splnené podmienky pre konanie podľa zákona č. 514/2003

Z.z. Tvrdenia žalobcu o existencii nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupu sú
len jeho tvrdeniami bez toho aby ich existencia bola preukázaná tak ako to predpokladá ust. § 5, § 6
a § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. Uviedol, že rozhodnutie NSSR sp. zn. 3Tdo/10/2016 zo dňa 29.03.2017
je potrebné vykladať z hľadiska jeho výrokovej časti. NS SR dovolanie žalobcu odmietol. Nezistil
porušenie práva na obhajobu, ktoré by nepochybne premietol do výrokovej časti svojho rozhodnutia.

Rozhodnutie NSSR sa tak z hľadísk podstatných pre aplikáciu § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.
uznesenia vyšetrovateľky nedotýka. Nezákonným rozhodnutím je len právoplatné rozhodnutie, ktoré
bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom, čo sa v danej veci nestalo.
Uznesenie vyšetrovateľa, policajta, či prokurátora v trestnom konaní je potrebné považovať z hľadiska
aplikácie zákona č. 514/2003 Z.z. za rozhodnutie a v žiadnom prípade nie za nesprávny úradný postup.

Podľa žalobcu malo byť do jeho práv zasiahnuté do jeho osobnostných práv vykonaním znaleckého
dokazovania, ktoré však bolo realizované práve na základe uznesenia vyšetrovateľky. Týmto uznesením
vyšetrovateľky o pribratí znalca boli založené práva a povinnosti, ktorých výkon žalobca namieta.
Znalecké dokazovanie bolo vo veci vykonané výlučne na základe uznesenia vyšetrovateľky. Vzniesolnámietku premlčania vo vzťahu k nároku žalobcu na zaplatenie sumy 26 000 eur z titulu podľa žalobcu
nezákonného uznesenia vyšetrovateľky zo dňa 12.01.2005. Uviedol, že nie sú mu známe také prílohy
žaloby, z ktorých y vyplývalo, kedy žalobcovi bolo oznámené uznesenie vyšetrovateľky 12.01.2005,

nepochybne sa tak stalo pred podaním sťažnosti, ktorú žalobca podal dňa 24.01.2005. Namietal
samotnú dôvodnosť uplatneného nároku na náhradu škody z titulu nemajetkovej ujmy. Mal za to, že
žalobca s výnimkou svojich tvrdení, nárok na náhradu škody vo výške 26 000 eur titulom náhrady
nemajetkovej ujmy nijako nepreukázal a v tomto smere ani neprodukuje žiadne dôkazy.
5. Žalobca v replike (č.l. 97 spisu) zotrval na svojej skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v žalobe.

Nesúhlasil, že v danej veci si odvodzuje nárok od nezákonného rozhodnutia. Zdôraznil, že nárok si
uplatňuje z nesprávneho úradného postupu, tak ako uviedol v žalobe a tento v žalobe aj podrobne
konkretizoval. Zdôraznil, že žiadny z orgánov činných v trestnom konaní nezabezpečil príkaz na
vyšetrenie duševného stavu od súdu. Považoval za chybné zaoberať sa tak príslušnými ustanoveniami
vzťahujúcimi sa k nezákonnému rozhodnutiu. Poukázal na § 9 zákona č. 514/2003 Z.z.. Opakovane
zdôraznil rozhodnutie NSSR, ktorý konštatoval nesprávny úradný postup vyšetrovateľky. Námietku

premlčania považuje za nedôvodnú. V otázke premlčania sa pridržiaval argumentácie prezentovanej v
žalobe. Rovnako sa pridržiaval argumentácie vo vzťahu k vzniku, preukázaniu a výške nemajetkovej
ujmy. Zdôraznil, že bol nezákonne vyšetrovaný jeho duševný stav.
6. Žalovaný v podanej duplike (č.l. 123 spisu) v celom rozsahu odkázal na vyjadrenie k žalobe. Neuznal
ani samotnú existenciu nároku.

7. Žalobca v podaní zo dňa 07.07.2019 (č.l. 132 spisu) mal za to, že jeho nárok je v celom rozsahu daný.
Opätovne zdôraznil, že nárok odvodzuje z nesprávneho úradného postupu špecifikovaného a konkrétne
opísaného v podanej žalobe a nie z nezákonného rozhodnutia. Preto považuje námietku premlčania za
nedôvodnú.
8. Okresný súd nariadil pojednávanie na deň 05.03.2020, na ktorom vec za účasti strán sporu prejednal,

vykonal dokazovanie a rozhodol vo veci samej. Okresný súd v súlade s § 181 ods. 2 CSP uviedol
stranám sporu svoje predbežné právne posúdenie, najmä v otázke titulu uplatneného nároku, t.j. či sa v
danej veci jedná o nárok uplatnený na základe nesprávneho úradného postupu alebo nárok uplatnený
z nezákonného rozhodnutia a v tej spojitosti aj v otázke premlčania uplatneného nároku (č.l. 193 spisu).
9. Právna zástupkyňa žalobcu pred súdom zotrvala na doterajšej argumentácii v spore. Zotrvala na

argumentácii, že v danej veci sa jedná o nárok z titulu nesprávneho úradného postupu v zmysle
zákona č. 514/2003 Z.z. Zdôraznila, že nárok v danej veci jednoznačne premlčaný nie je. Nesúhlasila
s predbežným právnym posúdením zo strany súdu. Mala za to, že sa nemôže jednať o nárok z
titulu nezákonného rozhodnutia, nakoľko rozhodnutie vyšetrovateľky o pribratí znalcov nebolo žiadnym
nadriadeným orgánom zrušené z dôvodu nezákonnosti. Najvyšší súd konštatoval, že sa jedná o

nesprávny úradný postup, nie že ide o nezákonné rozhodnutie. Okresný súd tak nemôže prebíjať názor
Najvyššieho súdu. Najvyšší súd jasne konštatoval, že postup vyšetrovateľky bol nesprávny. Okresný súd
satakodchýlilodvyslovenéhonázorusúduvyššiehostupňa.Uviedla,žepríkaznavyšetrenieduševného
stavu je samostatné rozhodnutie a je stanovený určitý postup, ktorý vyšetrovateľ alebo prokuratúra musí
dodržať, aby k vyšetreniu duševného stavu došlo. Ide tu o dve rozhodnutia a postup, ktorý musí byť

zachovaný. Ide tu o rozhodnutie o pribratí znalcov a o príkaz súdu na vyšetrenie duševného stavu a tomu
predchádzapostupvyšetrovateľky,kdemusípožiadaťopríkaz.Takžetunemožnodávaťdojednejroviny
fakt, že nebol vyžiadaný príkaz s nezákonným rozhodnutím o pribratí znalcov, nakoľko absentuje jeden
medzník a tým je príkaz. Nemožno tak hovoriť o nezákonnom rozhodnutí o pribratí, ale o nesprávnom
úradnom postupe v súvislosti s vyšetrením duševného stavu, keď nežiadala vyšetrovateľka o vydanie

príkazu. Pokiaľ by nemohlo ísť o nesprávny úradný postup, tak najvyšší súd sa ani nebude zapodievať
takouto okolnosťou a neuvedie, že vyšetrovateľka pochybila až došlo k porušeniu práva obvineného.
Ak by mal najvyšší súd za to, že ide o nezákonné rozhodnutie, čo sa týka pribratia znalcov, tak by to
jasne uviedol.
10. Žalovaný pred súdom v celosti zotrval na doterajšej argumentácii v spore. Zotrval na argumentácii,

že v danej veci sa jedná o nárok z titulu nezákonného rozhodnutia, nie nesprávneho úradného postupu
a zotrval tak aj na vznesenej námietke premlčania.
11. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa aj s podstatnými listinnými dôkazmi obsiahnutými v
spisovom materiáli danej veci, ako aj v spise tunajšieho okresného súdu sp. zn. 5T/143/2005, ktorého
súčasťou bol aj spis NS SR sp. zn. 3Tdo/10/2016 a tiež vyšetrovací spis č. ČVS: OÚV-309/10-ZA-2002,

a to vo vzťahu k rozhodnutiu okresného súdu vo veci samej.

12. Uznesením zo dňa 12.01.2005, ČVS: I.-XXX/XX-A.-XXXX vyšetrovateľka Okresného riaditeľstva
PZ úrad justičnej a kriminálnej polície Žilina pribrala na vyšetrenie duševného stavu žalobcu znalcov zodboru psychiatria a odvetvia klinická psychológia. (č.l. 13 spisu). Uznesenie o pribratí znalcov, a teda
nariadenie vyšetrenia duševného stavu žalobcu bolo na základe príkazu na vyšetrenie duševného stavu
žalobcu z Okresného súdu v Žiline pod č. 28Tp 44/02 zo dňa 15.03.2002.

13. Príkazom na vyšetrenie duševného stavu č. XXTp XX/XX zo dňa 15.03.2002 okresný súd vydal
príkaz na vyšetrenie duševného stavu žalobcu, ktoré vydanie príkazu na vyšetrenie duševného stavu
žalobca navrhla vyšetrovateľka OÚV PZ Žilina v konaní pod č. ČVS: OÚV-XXX/XX-A.-XXXX zo dňa
13.03.2002.

14. Prokurátor Okresnej prokuratúry Martin uznesením č.k. XPv XXX/XX-XXX zo dňa 17.08.2005
sťažnosť žalobcu podanú dňa 24.01.2005 proti uzneseniam vyšetrovateľa OR PZ ÚJKP OVK Žilina
sp. zn. I.-XXX/XX-A.-XXXX z 12.01.2005 a 14.01.2005, ktorými do konania pribral znalcov z odboru
zdravotníctva, odvetvie psychiatria na vyšetrenie duševného stavu žalobcu a tiež pribral znalca z odboru
zdravotníctva za účelom popísania poranení poškodenej a žalobcu ako nedôvodné zamietol.

15. Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 3 Tdo/10/2016 zo dňa 29.03.2017 dovolanie žalobcu odmietol.
V odôvodnení uznesenia konštatoval, že vyšetrovateľka pri vydaní uznesenia o pribratí znalcov z
12.01.2005 mala žiadať súd o nový príkaz na vyšetrenie duševného stavu, avšak treba poukázať aj na
skutočnosť, že žalobca bol právne zastúpený, sťažnosť voči uzneseniu si podal avšak nie z dôvodu, že

nebol platný príkaz na vyšetrenie duševného stavu, ale z dôvodu zaujatosti vyšetrovateľky. Uzatvoril,
že postupom vyšetrovateľky, ktorá nežiadala okresný súd o vydanie nového príkazu na vyšetrenie
duševného stavu došlo k porušeniu práva žalobcu, ktoré však nie je možné kvalifikovať s poukazom na
okolnosti veci za porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom, tak aby mohlo zakladať dovolací
dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c) TP.

16. Podaním zo dňa 03.10.2018 podal žalobca na Generálnu prokuratúru SR žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody.

17. Podaním zo dňa 18.01.2019 Generálna prokuratúra SR oznámila žalobcovi, že jeho žiadosti nie je

možné vyhovieť a jeho nárok na náhradu škody neuspokojí.

18. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci okresný súd danú vec posúdil podľa príslušných
zákonných ustanovení.

Podľa § 3 ods. 1 písm. a), c) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá
bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a)
nezákonným rozhodnutím, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe.

Podľa § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1,
koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa
osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla
škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo
zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný
rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu
riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide
o prípady hodné osobitného zreteľa.Podľa § 19 ods. 1, 2, 3 zákona č. 514/2003 Z.z. Právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky
odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu

škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia
(oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie. Najneskôr sa
právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené)
rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu
spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8. Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa

§ 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

19.Vprvomradeokresnýsúdpovažujezapotrebnéuviesť,ževdanejvecizhľadiskaprávnejkvalifikácie
zodpovednostného vzťahu sa jedná o nárok na náhradu škody uplatnený z titulu nezákonného
rozhodnutia v súlade s § 5 a § 6 zákona č. 514/2003 Z.z. a nie o nárok z titulu nesprávneho úradného
postupu. Okresný súd pri právnej kvalifikácii uplatneného nároku vychádzal aj z Uznesenia Ústavného

súdu sp. zn. I. ÚS 327/2018 zo dňa 19.09.2018, podľa ktorého právnej vety na nezákonnosti nemožno
stavať zákonnosť, in concreto na nesprávnom a nezákonnom úradnom postupe nie je možné postaviť
zákonné rozhodnutie. Ak je nesprávny úradný postup zavŕšený rozhodnutím, tak toto rozhodnutie
by v prvom rade nebolo možné považovať za zákonné a teda by nebolo možné ponechať ho bez
povšimnutia a domáhať sa nároku na náhradu škody len z titulu jemu predchádzajúceho nesprávneho

postupu, pretože by tým bol nastolený neúnosný a nezákonný stav, keď by postupom orgánu verejnej
moci poškodený subjekt síce akceptoval a riadil sa z nezákonného postupu vzídeným rozhodnutím,
avšak súčasne by spochybňoval zákonnosť jemu predchádzajúceho postupu. Vzhľadom na predmet
danej veci, uplatnený nárok na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. okresný súd má
vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu veci za to, že nárok žalobcu je treba posudzovať ako nárok

na náhradu škody nie z titulu nesprávneho úradného postupu, ale nárok na náhradu škody z titulu
nezákonného rozhodnutia. Okresný súd v danej veci neposudzuje či vyšetrovateľka zvolila správny
alebo nesprávny úradný postup, záver o postupe vyšetrovateľky v danej veci vyplýva z predmetného
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Tdo/10/2016, ktorý záver najvyššieho súdu okresný súd
týmto rozhodnutím neneguje, nerozporuje, neprebíja tak ako namietala právna zástupkyňa žalobcu.

Okresný súd sa s predmetným názorom najvyššieho súdu vo vzťahu k postupu vyšetrovateľky v danej
veci nezaoberá. Okresný súd názor najvyššieho súdu berie na zreteľ, tento v rámci odôvodnenia
tohto rozhodnutia nevyvracia, nepopiera, ani sa od tohto názoru neodchyľuje. Okresný súd má pri
právnej kvalifikácii zodpovednostného vzťahu len za to, že úradný postup vyšetrovateľky, vyhodnotený
najvyšším súdom ako nesprávny úradný postup, bol zavŕšený rozhodnutím vyšetrovateľky zo dňa

12.01.2005 ČVS: I.-XXX/XX-A.-XXXX, voči ktorému podanú sťažnosť prokurátor uznesením zo dňa
17.08.2005 č.k. XPv XXX/XX-XXX zamietol, a v tomto rozhodnutí sa úradný postup vyšetrovateľky aj
prejavil. Úradný postup vyšetrovateľky bol „zhmotnený“ v rozhodnutí vyšetrovateľky zo dňa 12.01.2005
ČVS: OÚV-XXX/XX-A.-XXXX o pribratí znalcov za účelom vyšetrenia duševného stavu žalobcu. V
otázkeprávnejkvalifikáciezodpovednostnéhovzťahupodľazákonač.514/2003Z.z.satakjednoznačne

jedná o nárok na náhradu škody na základe nezákonného rozhodnutia, nie nesprávneho úradného
postupu. Okresný súd má za to, že v prípade, že sa nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci
konajúceho v mene štátu odzrkadlí v jeho rozhodnutí, t.j. v danej veci v rozhodnutí vyšetrovateľky zo
dňa 12.01.2005 ČVS: I.-XXX/XX-A.-XXXX, tak v takom prípade sa možno domáhať nároku na náhradu
škody len z titulu nezákonného rozhodnutia. Úradný postup vyšetrovateľky ktorá pribrala do konania

znalcov uznesením zo dňa 12.01.2005 ČVS: I.-XXX/XX-A.-XXXX na základe „starého“ príkazu súdu bez
toho, aby si vyžiadala nový príkaz sa zhmotnil do jej rozhodnutia zo dňa 12.01.2005 ČVS: OÚV-XXX/
XX-A.-XXXX. Nemožno tak prisvedčiť názoru právnej zástupkyni žalobcu, že nemožno dávať do jednej
roviny fakt, že nebol vyžiadaný príkaz s nezákonným rozhodnutím o pribratí znalcov, nakoľko absentuje
jeden medzník a tým je príkaz. Okresný súd má za to, že tento postup vyšetrovateľky, ktorá pribrala

znalcov bez príkazu súdu bol pohltený vydaním rozhodnutia zo dňa 12.01.2005 ČVS: I.-XXX/XX-A.-
XXXX.OkresnýsúdpoukazujeajnarozhodnutiaNSSRsp.zn.5Cdo126/2009,sp.zn.3Cdo220/2010a
sp. zn. 6MCdo 11/2010, v zmysle ktorých nie každá vada konania zakladá zodpovednosť štátu za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom totiž nezakladajú nedostatky a pochybenia v priebehu konania, ktoré predchádzali

vydaniu rozhodnutia, a to ani za situácie, že tieto následky mali za následok vydanie nesprávneho
rozhodnutia. Pokiaľ totiž orgán štátu zisťuje a posudzuje predpoklady pre rozhodnutie zhromažďuje a
hodnotí podklady pre rozhodnutie, právne ich posudzuje a pod ide o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu
rozhodnutia. Prípadné nesprávnosti, či vady postupu nachádzajú svoj odraz v obsahu rozhodnutia amôžu byť posudzované len z hľadiska zodpovednosti štátu spôsobenú nezákonným rozhodnutím,
presne tak ako tomu bolo aj v tejto prejednávanej veci. Ak orgán štátu zisťuje podmienky a predpoklady
pre vydanie rozhodnutia za týmto účelom zhromažďuje podklady hodnotí zistené skutočnosti tieto

právne posudzuje ide o činnosť smerujúcu k vydaniu rozhodnutia. Prípadné nesprávnosti či vady pri
zisťovaní podkladov a pri ich posudzovaní sa potom prejavia práve v obsahu rozhodnutia a z hľadiska
zodpovednostizaškodumôžubyťhodnotenévzmysleustanoveníupravujúcichnezákonnérozhodnutie.
Za nesprávny radný postup teda nie je možné považovať pochybenie a nedostatky spočívajúce v tom,
že štátny orgán pred svojim rozhodnutím nesprávne vyhodnotil podmienky jeho vydania a že v dôsledku

toho je ním vydané rozhodnutie nesprávne a nemalo byť vydané, prípadne, že malo byť vydané v inej
podobe či za iných okolností. Vychádzajúc z uvedeného tak názor právnej zástupkyne žalobcu, že
nemožno hovoriť o nezákonnom rozhodnutí o pribratí znalcov, ale o nesprávnom úradnom postupe v
súvislosti s vyšetrením duševného stavu, keď vyšetrovateľka nežiadala nový príkaz, možno posúdiť ako
názor v rozpore s ustálenou súdnou praxou.

20. Z dôvodu, že súd kvalifikoval uplatnený nárok ako nárok na náhradu škody z titulu nezákonného
rozhodnutiaazdôvoduvznesenejnámietkypremlčaniazostranyžalovanéhookresnýsúdnárokžalobcu
ako neskoro uplatnený zamietol. Pri posudzovaní otázky premlčania súd vychádzal z ustanovenia § 19
ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať
rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená

škoda. Pokiaľ ide v danej veci o samotné plynutie premlčacej doby podľa citovaného zákonného
ustanovenia je zrejmé, že predmetné uznesenie je zo dňa 12.01.2005. Bolo nesporné, že žalobca podal
proti predmetnému uzneseniu sťažnosť dňa 24.01.2005, a teda rozhodnutie bolo žalobcovi bezpochyby
oznámené a doručené, tak ako vyplýva aj zo skutkového stavu veci. Zo zisteného skutkového stavu
veci tak vyplýva, že žalobcovi bolo doručené rozhodnutie pred 24.01.2005. Ak žalobca podal žalobu dňa

11.03.2019 podal ju neskoro, teda po uplynutí 10 ročnej premlčacej doby. Vzhľadom na márne uplynutie
objektívnej premlčacej doby sa okresný súd nezaoberal už subjektívnou.

21. Vzhľadom na právny záver o premlčaní nároku, sa okresný súd už nezaoberal ani ostatnými
vznesenými námietkami a tvrdeniami. Súd tak nevyhodnocoval ani splnenie podmienok na náhradu

škody v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 514/2003 Z.z. (§ 5, § 6 zákona). Okresný súd
dodáva, že v danej veci len konštatoval, že z hľadiska právnej kvalifikácie a § 3 zákona č. 514/2003
Z.z. ide o nárok z titulu nezákonného rozhodnutia a zároveň podľa § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003
Z.z. o nárok premlčaný. Okresný súd sa tak už nezaoberal splnením predpokladov nevyhnutných pre
priznanie nároku na náhradu škody spôsobnej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci podľa

zákona č. 514/2003 Z.z..

22. V závere súd dodáva, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Z

uvedeného dôvodu sa súd zaoberal len podstatnými námietkami vo vzťahu k prejednávanej veci, ktoré
považoval z hľadiska skutkového a právneho posúdenia veci za relevantné (a to v prvom rade právnou
kvalifikáciou zodpovednostného vzťahu pri uplatnenom nároku a v tej spojitosti aj vznesenou námietkou
premlčania).

Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
23. Žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu, má preto nárok na náhradu trov konania v rozsahu

100 % trov konania voči žalobcovi.

Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej

podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov

a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,

že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.