Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, March 5, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/68/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2218010272
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Kresl

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2218010272.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr.

Kataríny Stanislavskej a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci proti obžalovanému W. Q., pre
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie
a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d) Trestného zákona, o odvolaní
obžalovaného a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa
07.11.2018 pod sp. zn. 1T/20/2018, na verejnom zasadnutí konanom dňa 05.03.2020 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods.1 písm. b/, c/, d/, ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v
celom rozsahu.

Na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa

obžalovaný W. Q., nar. XX.XX.XXXX v Z., trvale bytom Q.,
H. XXX/XX, okres Dunajská Streda,

u z n á v a v i n n ý m , ž e

vpresnenezistenomčasedňa21.10.2016vBratislave,vPetržalke,naAntolskejulicisiodnestotožnenej
osoby kúpou bez povolenia zadovážil 1 ks mikroténový sáčok, ktorý obsahoval konope (marihuanu)
s hmotnosťou 5234 mg s priemernou koncentráciou účinnej látky tetrahydrokanabinolu (THC) 9,8
% hmotnostných, obsahujúce 513 mg THC, ktoré množstvo zodpovedá minimálne 11-tim obvykle
jednorazovým dávkam drogy s tým, že hodnota konope (marihuany) o hmotnosti 5234 mg ( 5,234 g)
na čiernom trhu v mieste a čase spáchania skutku predstavuje sumu najmenej 52,34 Eur,
pričom podľa Zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a
prípravkoch v znení neskorších predpisov tetrahydrokanabinol (THC) je zaradený do I. skupiny

psychotropných látok, následne tie neoprávnene prechovával u seba až do dňa 21.10.2016 do 21.56
hod., kedy v meste Q., bola u neho na základe príkazu vykonaná osobná prehliadka, počas ktorej bola u
neho nájdená vyššie uvedená vec, ktorú mal ukrytú v spodnom prádle a následne bola táto vec zaistená,

t e d a
- neoprávnene si zadovážil a prechovával po akúkoľvek dobu psychotropnú látku ,

č í m s p á c h a l
- zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d) Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e :

Podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods.4 Trestného zákona, § 37 písm. m)
Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov a 4(štyri) mesiace.Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá aj ochranné ambulantné

protitoxikomanické liečenie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal obžalovaného W. Q. pre zločin nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa
§ 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

vpresnenezistenomčasedňa21.10.2016vBratislave,vPetržalke,naAntolskejulicisiodnestotožnenej
osoby kúpou bez povolenia zadovážil 1 ks mikroténový sáčok, ktorý obsahoval konope (marihuanu)
s hmotnosťou 5234 mg s priemernou koncentráciou účinnej látky tetrahydrokanabinolu (THC) 9,8 %
hmotnostných, obsahujúce 513 mg THC, ktoré množstvo zodpovedá minimálne 17 bežným jednotlivým
dávkam drogy, pričom podľa Zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných

látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov tetrahydrokanabinol (THC) je zaradený do I. skupiny
psychotropných látok, následne tie neoprávnene prechovával u seba až do dňa 21.10.2016 do 21.56
hod., kedy v meste Q., bola u neho na základe príkazu vykonaná osobná prehliadka, počas ktorej bola u
neho nájdená vyššie uvedená vec, ktorú mal ukrytú v spodnom prádle a následne bola táto vec zaistená.

Za tento trestný čin uložil okresný súd obžalovanému podľa § 172 odsek 1 Trestného zákona s použitím
§ 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona a § 37 písm. m) Trestného zákona
nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky so zaradením pre jeho výkon v zmysle § 48
ods. 2 písm. b) Trestného do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 4 Trestného zákona okresný súd obžalovanému uložil aj ochranné protitoxikomanické
liečenie ambulantnou formou.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č. l. 147-150 spisu.

V odôvodnení rozsudku súd I. stupňa uviedol, že obžalovaný na hlavných pojednávaniach v podstate
nepopieral spáchanie žalovaného skutku, priznával sa, že uvedenú dávku účinnej látky sám si zadovážil
a prechovával u seba až do dňa 21.10.2016, kedy boli v meste Q. zastavení a po vykonaní osobnej
prehliadky sám dobrovoľne vydal nájdenú drogu, k čomu ho nikto nenútil, avšak namietal určenú dávku
drogy, z ktorého dôvodu žiadal k veci vypočuť znalca, ktorý by určil minimálnu dávku potreby drogy

pre neho. Okresný súd v predmetnej veci vypočul aj družku obžalovaného (svedkyňu V. K.), ktorá
taktiež potvrdila uvedené okolnosti, ktoré udával samotný obžalovaný, keďže sa vyjadrila v tom smere,
že je pravdou, že u obžalovaného boli nájdené psychotropné látky a to konkrétne marihuana, túto látku
zadovážil obžalovaný, ale bola určená pre nich obidvoch, bola prítomná pri nájdení uvedenej látky,
obžalovaný ju mal v trenkách a vydal ju dobrovoľne a taktiež vedela o tom, čo u seba prechováva

obžalovaný, pričom túto látku obžalovaný získal v Bratislave v Petržalke na Antolskej ulici a uvádzala
zhodne ako obžalovaný, že z nájdeného množstva drogy oni by mali oveľa menej dávok ako je to
uvedené v skutku. Okresný súd za účelom potvrdenia obhajoby obžalovaného v predmetnej veci vypočul
aj znalca MUDr. Mária Straku, ktorý ako znalec z odboru psychiatria na otázku či vie určiť špeciálne
na obžalovaného jednotlivú dávku drogy uviedol, že on ako lekár psychiater neurčuje žiadne dávky,

ale existuje smernica KEU PZ, ktorá sa raz za čas mení a množstvo jednorázovej dávky má určitý
rozsah a ohľadne marihuany je to od 10 do 20 mg v jednej dávke, čo zodpovedá aj tomu, ako to bolo
stanovené a jednoznačne ďalej uviedol, že on dávku nestanovuje. Okresný súd ďalej vo veci vypočul
ako svedka aj Mjr. Ing. W. N. na čl. 120, ktorý na otázku obhajcu obžalovaného jednoznačne uviedol,
že oni neurčovali v prípravnom konaní v rámci Expertízneho ústavu obvykle jednorázovú dávku pre

konkrétneho užívateľa, ale určovali bežnú jednotlivú dávku drogy všeobecne pre väčšinu užívateľov,
keďže nepoznajú konkrétneho užívateľa a preto sa nevedia vyjadriť, aká je jeho konkrétna jednorázová
dávka a oni neurčujú v znaleckom posudku špeciálne množstvo dávok pre konkrétneho užívateľa.

Na základe týchto okolností okresný súd následne so súhlasom obžalovaného a prokurátora prečítal

listinné dôkazy z prípravného konania a to znalecké posudky z Expertízneho ústavu na čl. 10-12a z odboru psychiatrie na čl. 16-26, ako aj ďalšie listinné dôkazy - príkaz na prehliadku a
zápisnicu o vykonaní prehliadky iných priestorov, príkaz a zápisnicu o vykonaní osobnej prehliadke,
fotodokumentáciu, hlásenie o použití služobného psa a žiadosť o stanovenie hodnoty drogy a odpoveď,

z ktorých listinných dôkazov súd mal preukázané na čl. 12, že bolo zadržané od obžalovaného sušené
konope s hmotnosťou 5234 mg a s priemernou koncentráciou 9,8 % hmotnostných THC obsahujúce 513
mg THC a rastlina rodu Cannabis v zmysle Zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z.z.
je zaradené do I. skupiny omamných látok ako aj účinná látka Tetrahydrokanabinol je taktiež zaradený
do I. skupiny psychotropných látok. Uvedené a predložené konope považuje expertízny ústav za 17 -

51 bežný jednotlivých dávok drogy, pričom pri posudzovaní počtu bežných jednotlivých dávok sušenej
konope vychádzali z obsahu účinnej látky THC, pričom expertízny ústav v súčasnosti považuje za bežnú
jednotlivú dávku 10 - 30 mg THC. Expertízny ústav neurčuje množstvo obvykle jednorázovej dávky
drogy pre konkrétneho užívateľa. U obžalovaného bola skúmaním na stere rúk zistená prítomnosť stôp
metamfetaínu a kokaínu.

Zo znaleckého posudku MUDr. Mária Straku okresný súd zistil, že obžalovaný je psychicky závislý na
kanabinoidoch, z hľadiska psychiatrického je schopný chápať zmysel trestného konania a jeho ovládacie
a rozpoznávacie schopnosti boli prítomné v čase spáchania skutku zachovalé a prítomné v celom
rozsahu. Doporučil u obžalovaného nariadiť ambulantné ochranné protitoxikomanické liečenie.

Okresný súd z ďalších listinných dôkazov na čl. 40-66 mal za preukázané, že na základe príkazu na
prehliadku iných priestorov a osobnú prehliadku, ako boli nájdené a u koho zaistené drogy. Na toto
poukázali aj zápisnice o prehliadke tela obžalovaného ako aj jeho družky.

Okresný súd po vyhodnotení pripojenej fotodokumentácie z prípravného konania ako aj pachových

stôp na čl. 67 a stanovenie hodnoty nájdených drog na čl. 68 mal po objektívnej ako aj subjektívnej
stránke preukázanú skutkovú podstatu zločinu podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona,
keďže obžalovaný si neoprávnene zadovážil a prechovával po akúkoľvek dobu psychotropnú látku.
Subjektom uvedeného trestného činu, teda páchateľom môže byť ktorákoľvek trestne zodpovedná
osoba. Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva najmä v aktívnom konaní páchateľa. Toto

konanie musí byť neoprávnené a spočíva aj v prechovávaní aj v kúpe. Na základe uvedených okolností
následne prvostupňový súd uznal vinu obžalovaného v plnom rozsahu, pritom neprijal obhajobu
obžalovaného ohľadne určenia jednotlivých dávok aj s poukazom na závery znaleckého posudku
Expertízneho ústavu, ale aj výpoveď svedka Ing. N..

Pri výmere výšky a druhu trestu súd sa riadil ustanoveným § 34 Trestného zákona a nasl. a po
zvážení najmä osoby páchateľa, ktorý sa sústavne dopúšťa úmyselnej trestnej činnosti, pričom ani
predchádzajúci uložený podmienečný trest odňatia slobody nemal na neho dostatočný prevýchovný
účinok, resp. skúšobná doba podmienečného prepustenia nemala na neho dostatočný prevýchovný
účinok, po vyhodnotení stavu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a to priznania sa obžalovaného

a na druhej strane, že už bol pre trestný čin odsúdený, dospel k záveru, že účel trestu v riešenom
prípade možno dosiahnuť iba uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody pri dolnej hranici
trestnej sadzby za súčasného zaradenie pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia, keďže v posledných 10 rokoch bol pre úmyselný trestný čin vo výkone trestu odňatia slobody.

Zároveň obžalovanému uložil aj ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou s poukazom
na preukázanú závislosť na kanabinoidoch.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovej lehote odvolanie obžalovaný W. Q. proti výroku o vine
a treste, ako i prokurátorka Okresnej prokuratúry Dunajská Streda proti výroku o treste v neprospech

obžalovaného, ktoré obaja odvolatelia následne aj náležite písomne odôvodnili.

Obžalovaný v písomne podanom odvolaní prostredníctvom obhajcov (na č.l. 154-156 a č.l. 202-208)
uviedol, že nepopiera, že si zaistené omamné látky zakúpil pre vlastnú potrebu, avšak zaistené
množstvo predstavuje pre neho ako pravidelného, ťažko závislého užívateľa drog menej jednotlivých

dávok. Z ustálenej rozhodovacej praxe všeobecných súdov je tiež zrejmé, že uvedené množstvo
marihuany s hmotnosťou 5234 mg s priemernou koncentráciou účinnej látky tetrahydrokanabinolu
(THC) 9,8 % hmotnostných, obsahujúce 513 mg THC zodpovedá maximálne 10-tim obvykle
jednorazovým dávkam drogy a preto je potrebné jeho konanie kvalifikovať v súlade s ustanovením § 171ods. 2 písm. c) Trestného zákona. Okresný súd sa tiež nevysporiadal s výpoveďou svedkyne V. K., ktorá
uviedla, že predmetná marihuana mala byť určená pre oboch a teda mala patriť viacerým osobám, čo by
pri vyššie uvedenom výpočte predstavovalo 5 dávok pre každého. Ďalej uviedol, že po spáchaní skutku

si vstúpil do svedomia, začal abstinovať a dobrovoľne absolvoval liečbu závislosti v Centre pre liečbu
drogovo závislých na Hraničnej 2 v Bratislave od 29.05.2018 do 10.12.2018, o čom priložil fotokópiu
preukazu pacienta. Je toho názoru, že vzhľadom na jeho postoj k trestnej činnosti (keďže sa od začiatku
priznával, svoje konanie oľutoval a vykonal kroky smerujúce k náprave), je postačujúci alternatívny trest
v podobe podmienečného trestu odňatia slobody a preto žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok

vo výroku o vine a treste zrušil a vo veci sám rozhodol o prekvalifikácii predmetného skutku a o uložení
miernejšieho, príp. alternatívneho trestu.

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Dunajská Streda v písomných dôvodoch odvolania (č.l. 152-153)
poukázala na to, že jej odvolanie smeruje voči výroku o treste v neprospech obžalovaného, nakoľko
považuje uložený trest odňatia slobody pri priznaní poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Tr.

zák. a priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Tr. zák. s poukazom na § 38 ods.2 Tr. zák.,
uložený obžalovaného na samej spodnej hranici trestnej sadzby za nezákonný, nakoľko obžalovanému
vzhľadom na jeho iba čiastočne priznávajúcu výpoveď, keď spochybňoval množstvo zaistených drog a
na to nadväzujúcu právnu kvalifikáciu, mu nebolo možné priznať poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm.
l) Tr. zák. S poukazom aj na ustálenú judikatúru súdov SR (napr. R 15/2015) preto navrhla, aby odvolací

súd pri nezmenenej právnej kvalifikácii zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o treste
a spôsobe jeho výkonu a sám rozhodol v súlade s ustanovením § 172 ods.1 Tr. zák., § 38 ods.4
a § 37 písm. m) Tr. zák. o uložení trestu odňatia slobody v rámci upravenej trestnej sadzby minimálne
vo výmere 5 rokov a 4 mesiace.

Konanie pred odvolacím súdom:

Odvolací súd verejné zasadnutie vykonal v neprítomnosti obžalovaného W. Q. a len v prítomnosti
obhajcu obžalovaného a zástupcu krajskej prokuratúry, pretože obžalovaný predvolanie na verejné
zasadnutie riadne prevzal dňa 23.01.2020, no zároveň osobitným písomným podaním doručeným

odvolaciemu súdu prostredníctvom obhajcu požiadal, aby sa verejné zasadnutie konalo v jeho
neprítomnosti a preto boli splnené všetky zákonné podmienky pre takýto postup odvolacieho súdu.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhol odvolanie okresného
prokurátora zamietnuť s tým, že rozsudok súdu I. stupňa považuje v napadnutej časti za nezákonný

a preto je potrebné s poukazom na písomne prezentované dôvody odvolania ohľadom nesprávnej
kvalifikácie predmetného činu a na to nadväzujúce nezákonné ukladanie trestu, aby o vine a treste
rozhodoval odvolací súd sám.

Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zotrval na odvolacích

dôvodoch okresnej prokurátorky a navrhol mu v celom rozsahu vyhovieť za súčasného zamietnutia
odvolania obžalovaného pre jeho nedôvodnosť.

Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaných odvolaní, podľa § 317 odsek l
Trestného poriadku, preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým

podali odvolatelia odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a tak zistil, že
odvolanie obžalovaného je dôvodné čiastočne a odvolanie okresnej prokurátorky je plne dôvodné a
preto musel odvolací súd napadnutý rozsudok zrušiť v celom rozsahu a sám vo veci rozhodnúť v zmysle
§ 322 ods.3 Tr. por. z nasledujúcich dôvodov.

K výroku o vine:

Odvolací súd vidí pochybenie prvostupňového súdu vo výroku o vine predovšetkým pri ustálených
skutkových záveroch, a to najmä s ohľadom na rozsah predmetného skutku obžalovaného, ktorý aj

napriek prezentovaným dôvodom na strane obhajoby a s poukazom na ustálenú judikatúru, súd prvého
stupňa na rozdiel od obžaloby skutok neupravil, a to aj v rozpore s dokazovaním vykonaným na hlavnom
pojednávaní, keď dokazovanie na hlavnom pojednávaní podľa názoru odvolacieho súdu potvrdzuje
skutkové závery takým spôsobom, ako je to uvedené v skutkovej časti tohto (odvolacieho) rozsudku.Odvolací súd z hľadiska odôvodnenia prvostupňového súdu v zásadných smeroch nemal pochybnosti
o vine obžalovaného W. Q. ( ktorý sa čiastočne priznal k spáchanému trestnému činu, a jeho priebeh aj

podrobne popísal), a to už z vykonaného dokazovania po podaní obžaloby a hlavného pojednávania.
Je však zrejmé, že dôkazy, ktoré mohli byť vo veci vykonané, vykonané neboli, a to napriek návrhom
procesných strán, resp. neboli vykonané takým spôsobom, ako to prezentuje okresný súd v odôvodnení
napadnutého rozsudku, keď prvostupňový súd v napadnutom rozsudku na str. 3 uviedol, že v súlade
s § 269 Tr. por. mimo iného oboznámil aj hodnotu zaistených drog ( na č.l. 68), hoci zo zápisnice v

hlavného pojednávania takáto skutočnosť nevyplýva, čo odvolací súd napravil tým, že v súlade s § 326
ods. ods.5 Tr. por. a § 269 Tr. por,. tento dôkaz vykonal sám, nakoľko je nevyhnutným pre správne
ustálenie skutkového stavu.

Na druhej strane je pravdou, že súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku vyvinul snahu o hodnotenie
dôkazovvsúladesust.§2ods.12Tr.por.a§168ods.1Tr.por.ajpripísomnomvyhotovenírozsudku,so

zreteľom na nevyhnutnosť náležitostí písomného vyhotovenia rozsudku, vysvetliť procesným stranám
jeho myšlienkové pochody pri hodnotení dôkazov jednotlivo i v ich súhrne a potom aj z vysporiadania sa
s obhajobou obžalovaného, resp. s tvrdeniami obžaloby jednotlivo i v ich vzájomných súvislostiach, aby
tak bol zrozumiteľný dôvod rozhodnutia o každom výroku vo výrokovej časti rozsudku aspoň čiastočne.

Treba však v tejto súvislosti poukázať na tú skutočnosť, že vyhodnotenie dôkaznej situácie z pohľadu
hodnotenia rozsahu predmetného skutku, prvostupňový súd vykonal nezákonným a nesprávnym
postupompriustálenírozsahuspáchanejtrestnejčinnostizhľadiskajejprepočtunaobvykléjednorázové
dávky a tiež s poukazom na absenciu vyjadrenia hodnoty drogy zadováženej obžalovaným dňa
21.10.2016.

V danej súvislosti a aj s poukazom na odvolacie námietky obžalovaného má odvolací súd za potrebné
poukázať na ustálenú judikatúru NS SR a uviesť nasledovné:

Najvyšší súd v uznesení pod sp. zn. 2Tdo/56/2014, zo 16. decembra 2014 (R 87/2015) a následne i vo

svojom uznesení pod sp. zn. 3Tdo/25/2017 zo dňa 26. júla 2017 vyslovil, že : „Obvykle jednorazovou
dávkou na použitie v zmysle § 135 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona sa rozumie dávka omamnej alebo
psychotropnej látky, ktorá sa bežne (u väčšiny užívateľov) konzumuje pri jednom použití a takto vyjadruje
konzumný priemer“ (R 87/2015 - I).

Už len z vyššie uvedeného je zrejmé, že metodika výpočtu obvykle jednorazovej dávky používaná v
KEÚ (subjektívne kritérium) nezodpovedá zmyslu a podstate Trestného zákona v ustanoveniach § 135,
§ 171 a § 172.

V súlade s R 87/2015 sa k spôsobu určenia obvykle jednorazovej dávky a k výkladu tohto právneho

pojmu vyjadril aj Krajský súd v Žiline v uznesení, sp. zn. 1To/86/2011, z 20. septembra 2011, ktorý svoje
právne úvahy „zhmotnil“ v nasledujúcej právnej vete : „Obvykle jednorazovú dávku konopy - marihuany
je potrebné stanovovať v závislosti od hmotnosti zaisteného sušené materiálu konopy. Pri zohľadnení
tohto hmotnostného kritéria, t. j. metodiky výpočtu vychádzajúcej z hmotnostnej dávky konopy sa za
obvykle jednorazovú dávku považuje množstvo zodpovedajúce maximálne 500 mg (0,5 g) vysušenej

konopy.“ S ohľadom na význam správneho a predpokladanie i konečného vyriešenia spôsobu určovania
obvykle jednorazovej dávky považoval najvyšší súd za potrebné podrobne poukázať na úvahy, ktoré
Krajský súd v Žiline viedli k vysloveniu právnej vety (bez toho, aby ich sám prezentoval ako jeho
vlastné a preto z označeného uznesenia Krajského súdu v Žiline cituje: „K tejto štandardne používanej
metodike KEÚ pri určovaní počtu obvyklých jednorazových dávok konopy - marihuany nadriadený súd

uvádza, že ju nepovažuje za tú najobjektívnejšiu. V tomto smere si treba uvedomiť, že údaj o samotnej
koncentrácii THC nemusí byť a spravidla ani nie je pre bežného konzumenta, resp. laického pestovateľa
známy, nakoľko koncentrácia a obsah THC, ako najdôležitejšej účinnej látky konope, ktorá zodpovedá
za psychoaktívne účinky, sa v konope zisťuje špeciálnym laboratórnym vyšetrením za použitia kvalitnej
prístrojovej techniky (metódou kapilárnej plynovej chromatografie). Pre bežného konzumenta údaje o

množstve THC nebývajú spravidla k dispozícii. Inak povedané, KEÚ pri výpočte obvykle jednorazovej
dávky marihuany vychádza z koncentrácie THC. Ten, kto marihuanu vypestuje, predáva, kupuje (resp.
inakzadovažuje)čikonzumujevšakobsahjejTHCnepozná.Jeveľminepravdepodobné,žebyobvinený
mal k dispozícii plynovú chromatografiu a na základe stanoveného obsahu THC rozdelil zadováženúmarihuanu na taký počet jednorazových individuálnych dávok, ktorý by zodpovedal počtu obvyklých
jednorazových dávok stanovených KEÚ (najvyšší súd dopĺňa, že obvinený by zároveň musel poznať
aj závislosť konkrétneho konzumenta aby obvykle jednorazovú dávku pripravil presne pre neho).

Každý však pozná váhové množstvo konope - marihuany a konzumenti si marihuanu zadovažujú v
hmotnostných jednotkách na gramy, nie podľa koncentrácie THC. Jedna štandardná cigareta obsahuje
priemerne 0,5 g vysušeného rastlinného materiálu konopy. Počet obvykle jednorazovej dávky konopy
- marihuany je potrebné stanovovať v závislosti od hmotnosti zaisteného sušeného materiálu konopy,
a nie od koncentrácie účinnej látky THC v konope. Pri zohľadnení tohto hmotnostného kritéria, t.j.

metodiky výpočtu vychádzajúcej z hmotnostnej dávky konopy (jej váhového množstva), je potrebné
za obvykle jednorazovú dávku (joint) považovať množstvo zodpovedajúce maximálne 500 mg (0,5 g)
vysušenej konopy. Pre vyvodenie trestnej zodpovednosti nie je namieste určovať obvykle jednorazovú
dávku marihuany podľa závislosti konzumenta, pretože konzument si, bez ohľadu na svoju závislosť, pri
zabezpečovaní obvykle jednorazovej dávky tejto drogy túto zadovažuje na množstvo (váhu), a nie podľa
jejkoncentrácieúčinnejlátkyTHCvnejobsiahnutej.Krajskýsúdzdôrazňuje,žezhľadiskasubjektívneho

pohľadu tak dealera, ako i kupujúceho (či inak zadovažujúceho si túto drogu) a konzumenta tejto drogy
je vždy obvykle jednorazová dávka vyjadrená len hmotnostne, a nie podľa obsahu účinnej látky THC
ovplyvňujúcej kvalitu a účinok tejto drogy.

Nemožno opomenúť, že stíhaný trestný čin (prečin) si vyžaduje z hľadiska naplnenia subjektívnej

stránky skutkovej podstaty preukázanie úmyslu páchateľa vo vzťahu ku všetkým zložkám protiprávneho
konania. Preukázať úmysel konzumenta sušenej konopy - marihuany zabezpečiť si dávku sušenej
konopy - marihuany s konkrétnou percentuálnou koncentráciou THC a podľa tejto si pripraviť počet
dávok by mal každý orgán činný v trestnom konaní a súd prinajmenšom obtiažne. Pri takejto kvantifikácii
obvykle jednorazových dávok marihuany musia byť v trestnom konaní po odbornom zistení, že zaistený

sušený rastlinný materiál je rodu Cannabis - konopa, ďalej odborne - znalecky dokazované len
nasledovné skutočnosti: - koncentrácia účinnej látky THC v sušenej rastlinnej hmote konopy, aby bolo
zrejmé, či zaistený sušený rastlinný materiál konopy možno považovať za psychotropnú látku, ktorá by
bola schopná ovplyvniť psychiku priemerného konzumenta (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, sp. zn. 5Tz 11/2004, z 20.05.2004), hodnota - cena zaistenej marihuany, za ktorú sa táto droga

predáva v čase a na mieste činu „na ulici.“ Najvyšší súd považoval vyššie uvedené závery krajského
súdu za správne a preto si ich osvojil.

Napokon svoje úvahy najvyšší súd zosumarizoval a uviedol, že obvykle jednorazovou dávkou na
použitievzmysle§135Trestnéhozákonasarozumiedávkadrogy,ktorásabežnekonzumujeprijednom

použití a hmotnostne zodpovedá dávke bežne predávanej (kupovanej) na jedno použitie. Takto určená
obvykle jednorazová dávka na použitie musí obsahovať minimálne také množstvo účinnej látky, ktoré
je spôsobilé ovplyvniť psychiku jedinca či už v zmysle útlmu alebo excitácie. Pojem „obvykle“ nemožno
vykladať subjektívne vo vzťahu ku konkrétnemu konzumentovi drogy, ale všeobecne vo vzťahu ku
konkrétnej droge. Skutkové ustálenie počtu obvykle jednorazovej dávky na použitie a určenie množstva

drogy, ktoré tvorí obvykle jednorazovú dávku na použitie je právnou otázkou a právnym záverom, ktorý
v zmysle § 145 ods. 1 druhá veta Trestného zákona nie je oprávnený riešiť a vyslovovať Kriminalistický
a expertízny ústav Policajného zboru v postavení znaleckého ústavu. Riešenie právnych otázok a
vyslovovanie právnych záverov patrí do výlučnej kompetencie orgánov činných v trestnom konaní a
súdu. V zmysle § 171 ods. 1 Trestného zákona je trestné neoprávnené prechovávanie akéhokoľvek

množstva omamnej látky alebo psychotropnej látky a to aj v množstve menšom ako je jedna obvykle
jednorazová dávka na použitie, ak s ohľadom na toto množstvo drogy a jej účinok možno vysloviť, že
ide o návykovú látku v zmysle § 130 ods. 5 Trestného zákona. Beztrestnosti sa môže páchateľ domáhať
len z dôvodu nenaplnenia materiálneho korektívu stíhaného prečinu, nie však preto, že prechovával
menšie množstvo drogy, aké zodpovedá jednej obvykle jednorazovej dávke na použitie. S ohľadom na

uvedené dovolací súd nad rámec nevyhnutého v predmetnej veci uvádza. Z ustanovenia § 135 ods.
1 Trestného zákona vyplýva, že prechovávaním drogy pre vlastnú potrebu je neoprávnená držba drogy
v takom množstve, ktoré zodpovedá najviac trojnásobku obvykle jednorazovej dávky (to znamená trom
obvykle jednorazovým dávkam a menej, nie však viac). Pokiaľ obvinený prechováva napr. 3,76 obvykle
jednorazovej dávky sušiny rastliny rodu Cannabis má tak v držbe drogu už vo väčšom rozsahu v zmysle

§ 135 ods. 2 Trestného zákona, podľa ktorého prechovávaním omamnej látky, psychotropnej látky, jedu
alebo prekurzora pre vlastnú potrebu vo väčšom rozsahu sa rozumie mať neoprávnene v držbe po
akúkoľvek dobu omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor v množstve, ktoré zodpovedá
najviac desaťnásobku obvykle jednorazovej dávky na použitie, a to pre osobnú spotrebu. Množstvodrogy v neoprávnenej držbe je v citovanom zákonnom ustanovení ohraničené len hornou hranicou -
najviac desaťnásobok obvykle jednorazovej dávky, pričom spodnú hranicu logicky určuje ustanovenie §
135 ods. 1 Trestného zákona. Preto neoprávnená držba drogy v akomkoľvek množstve presahujúcom

trojnásobok obvykle jednorazovej dávky spadá do kategórie podľa § 135 ods. 2 Trestného zákona - vo
väčšom rozsahu.

Rovnako z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Tdo/25/2017 vyplýva, že pri určovaní obvykle
jednorazovej dávky drogy nemožno aplikovať subjektívne kritérium (pozn. určovať jednorazovú dávku

podľa reálnej potreby a spotreby drogy individuálnym konzumentom - obvineným), pretože takýto
mechanizmus určovania počtu dávok nezohľadňuje rovnaký zákonný postup ku ktorémukoľvek
páchateľovi trestného činu podľa § 171 Trestného zákona. Predovšetkým ale najvyšší súd v
spomenutom rozhodnutí explicitne vyjadril nesprávnosť určovania obvykle jednorazovej dávky
prostredníctvom účinnej látky v droge, nakoľko pre bežného konzumenta nie sú údaje o množstve
účinnej látky v droge spravidla k dispozícii. Pri určovaní obvykle jednorazovej dávky drogy je preto vždy

nutné postupovať podľa hmotnostného kritéria, a nie podľa obsahu účinnej látky ovplyvňujúcej kvalitu a
účinok drogy. Napokon sa v citovanom uznesení najvyšší súd zaoberal aj otázkou správnosti premisy
vyslovenej Krajským súdom v Bratislave pod sp.zn. 4To/44/2016, že: „Za jednu priemernú obvykle
jednorazovú dávku psychotropnej látky metamfetamínu je potrebné považovať materiál, ktorý dosahuje
minimálnu celkovú hmotnosť 100 mg s obsahom účinnej látky minimálne 10 mg. Od celkovej hmotnosti

100 mg sa potom budú odvíjať násobky obvykle jednorazovej dávky drogy uvedené v ustanovení § 135
ods. 1, ods. 2 Trestného zákona. Celková hmotnosť zaisteného materiálu sa pritom posudzuje vo svojej
celistvosti a je bez významu, či mal páchateľ prechovávané množstvo drogy rozdelené na viacero častí.“
Najvyšší súd si uvedenú právnu vetu bez výhrad osvojil.

Spôsobom určovania počtu obvykle jednorazových dávok drogy sa najvyšší súd zaoberal aj v rozsudku
sp.zn. 6Tdo/66/2015, v ktorom konštatoval, že „ustanovenie § 135 ods. 1 Trestného zákona hovorí
o prechovávaní omamnej a psychotropnej látky a nie o prechovávaní účinnej látky v omamnej, či
psychotropnej látke“.

Odvolací súd dospel k záveru, že vyššie uvedené úvahy ( s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje a s
poukazom aj na odvolacie námietky obžalovaného na ne v podrobnostiach v celom rozsahu poukazuje)
je potrebné aplikovať aj na prejednávaný prípad.

Zo znaleckého posudku vypracovanom KEÚ PZ BA č. PPZ-KEU-BA-EXP-2016/14391 vyplýva, že
mikroténový sáčok, ktorý im bol predložený ( a ktorý bol zaistený obžalovanému) obsahoval konope
(marihuanu) s hmotnosťou 5234 mg s priemernou koncentráciou účinnej látky tetrahydrokanabinolu
(THC) 9,8 % hmotnostných, obsahujúce 513 mg THC.

Podľa vyššie popísaného spôsobu určovania počtu obvykle jednorazových dávok obžalovaným
prechovávané množstvo marihuany zodpovedalo potom nie najmenej 17-im (ako uvádza obžaloba a
znalecký posudok), ani nie 10-im (ako namieta obžalovaný), ale najmenej 11-tim obvykle jednorazovým
dávkam drogy s tým, že hodnota konope (marihuany) o hmotnosti 5234 mg (5,234 g) na čiernom trhu v
mieste a čase spáchania skutku predstavuje sumu najmenej 52,34 Eur.

Rozsahom činu je nutné totižto rozumieť hodnotu „drogy“. Keďže skutková podstata trestného činu podľa
§ 172 Tr. zák. je tzv. „dílerskou skutkovou podstatou“, automaticky sa predpokladá, že páchateľ s látkou
nakladal spôsobom vyjadreným v písm. a) až d) ods. 1 vždy na účely jej predaja alebo distribúcie ďalším
osobám. Z uvedeného dôvodu kvantifikácia rozsahu činu má zodpovedať hodnote drogy pri predaji

koncovým užívateľom (konzumentom). Vzhľadom teda na skutkovú podstatu trestného činu podľa § 172
Tr. zák. a jeho povahu, kedy sa automaticky predpokladá predaj a distribúcia ďalším osobám, je hodnotu
drogy potrebné vyčísliť vždy a to i v prípade, že táto nedosahuje hodnotu podľa § 172 ods. 2 písm.
e) Tr. zák.

Z odborného vyjadrenia Národnej protidrogovej jednotky ( č. l. 69, 201) oboznámeného na verejnom
zasadnutí postupom podľa § 326 ods.5 Tr. por. a § 269 Tr. por. mal odvolací súd za preukázané, že
hodnota 1 gramu psychotropnej látky marihuany (konope) v 4. štvrťroku 2016 v trnavskom kraji (kde
bola obžalovanému látka zaistená) bola od 10 eur do 15 eur a teda zaistené množstvo marihuany bolomožné predať najmenej za sumu 52,34 eur ( to je 10 eur cena za 1 gram marihuany x zaistené množstvo
marihuany v prejednávanej veci 5,234 g sa rovná 52,34 eur).

K vykonanej úprave skutkovej vety odvolací súd uvádza, že v skutkovej vete obžaloby podanej pre
trestný čin podľa § 172 Tr. zák. nie je síce potrebné uvádzať počet obvyklých jednorazových dávok
presahujúcichpočet10,keďpojemobvyklejednorazovádávkaakoprávnypojemjeobjektívnymznakom
skutkovej podstaty výlučne iba trestného činu podľa § 171 Tr. zák. s poukazom na § 135 Tr. zák, no
odvolací súd ponechal výpočet množstva zaistenej psychotropnej látky (modifikovaný v zmysle ustálenej

judikatúry NS SR) po modifikácii výroku o vine v jej skutkovej časti z dôvodu, že v danom prípade
išlo o hraničné určenie množstva zaistenej drogy a na to nadväzujúcu ustálenú právnu kvalifikáciu
zodpovedajúcej kvalifikačným znakom zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok,
jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno
d) Trestného zákona, nakoľko z vykonaného dokazovania je zrejmé, že obžalovaný si neoprávnene
zadovážil a prechovával po akúkoľvek dobu psychotropnú látku vo väčšom množstve ako 10 obvykle

jednorazových dávok (v danom prípade najmenej 11 dávok) v zodpovedajúcej hodnote na čiernom trhu
vo výške najmenej 52,34 Eur.

Na tejto skutočnosti nič nemení ani obhajobné tvrdenie obžalovaného, že z výpovede svedkyne V. K.
vyplýva, že časť drogy bola zaobstaraná obžalovaným pre ňu, nakoľko už takéto konanie samé o sebe

( bez ohľadu na množstvo zaistených psychotropných látok) napĺňa skutkovú podstatu v zmysle §
172 ods.1 písm. c) Tr. zák. Odvolací súd však danú skutočnosť aj s poukazom na absenciu odvolania
prokurátora v danom smere (nakoľko prokurátor namietal výlučne výrok o treste) a zásadu „reformatio
in peius“ nepremietol do skutkovej časti napadnutého rozsudku a nezohľadnil ani pri právnej kvalifikácii
predmetného trestného činu, čo by bolo v neprospech obžalovaného.

K výroku o treste a ochrannom opatrení:

Pre ukladanie trestu platia zásady, ktoré ustanovuje Trestný zákon v § 34. Na jednej strane má trest
zabezpečiť ochranu spoločnosti tak, že páchateľovi zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a súčasne

iných odradí od páchania trestných činov, na druhej strane má uložený trest vytvoriť podmienky na
výchovu páchateľa k tomu, aby viedol riadny život, pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou (§ 34 ods. 1 Tr.zák.).

Pri určení druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na spôsob spáchania činu,

jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na druhej strane na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, pričom trest by mal postihovať iba páchateľa tak, aby
bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby (34 ods. 3 a ods. 4 Tr.zák.).

Pri ukladaní trestu je potrebné v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu,

ktorá je určená trestnou sadzbou ustanovenou pri jednotlivých skutkových podstatách trestných činov.
Trestný čin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania
a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 Tr.zák. je úmyselným trestným činom, za ktorý Trestný zákon
v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby minimálne 3 rokov
(zákonom ustanovená trestná sadzba trestu odňatia slobody v § 172 ods. 1 Tr.zák. je 3 až 10 rokov),

t. j. ide o zločin (§ 11 ods. 2 Tr.zák.).

Pokiaľ ide o obžalovaného W. Q., odvolací súd na rozdiel od prvostupňového súdu nezistil prítomnosť
žiadnej poľahčujúcej okolnosti a súčasne tak, ako súd prvého stupňa, zistil prítomnosť jednej
priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, keďže je nepochybné, že obžalovaný bol

už doposiaľ 11-krát právoplatne odsúdený za rôznorodú trestnú činnosť (väčšinu odsúdení obžalovaný
nemá doposiaľ zahľadených) a preto je zrejmé, že túto právnu skutočnosť vyhodnotil okresný súd
správne.

Odvolací súd tak, ako to namietal i prokurátor v podanom odvolaní, však jednoznačne nesúhlasil s

priznaním poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Tr. zák., teda že obžalovaný sa k spáchaniu
trestného činu priznal a trestný čin úprimne oľutoval.Je faktom, že obžalovaný viackrát vyslovil úprimnú ľútosť, ale jeho úprimnosti odvolací súd neuveril.
Obžalovaný, ktorý bol v minulosti 11-krát súdne trestaný, viackrát vyslovil úprimné oľutovanie svojich
konaní, ale jeho ďalšie správanie, ktorým je opakované trestná činnosť v minulosti, ako i správanie v

prejednávanom konaní, ktorým sa snažil „vyťažiť“ miernejšiu právnu kvalifikáciu (hoci priebeh skutku a
množstvo zaistenej drogy tomu nezodpovedal) napokon o jeho úprimnom postoji vôbec nenasvedčuje.
Odvolací súd preto v súlade s názorom prokurátora dospel k záveru, že v prípade páchateľov, ktorý sa
opakovane dopúšťajú trestnej činnosti a v základnom konaní sa celom rozsahu nepriznajú k spáchanej
trestnej činnosti a jej právnej kvalifikácii, túto úprimne neoľutujú, nie je v súlade so zákonom priznanie

tejto poľahčujúcej okolnosti bez ohľadu na to, že sa páchateľ k spáchaniu skutku „ v podstate“ doznal
tak, ako to naznačil prvostupňový súd v napadnutom rozsudku.

Vychádzajúc z uvedeného potom odvolací súd dospel k záveru, že zo strany súdu prvého stupňa došlo
k pochybeniu pri zohľadnení tejto poľahčujúcej okolnosti obžalovanému a následne pri ukladaní trestu,
pretože pri prevahe priťažujúcich okolností v zmysle § 38 ods.4 Tr. zák. je trest uložený obžalovanému

na samej spodnej hranici trestnej sadzby § 172 ods. 1 Tr. zák. vo výmere 3 rokov v rozpore s Trestným
zákonom.

Odvolací súd preto (aj s poukazom na vyššie uvedené skutkové a právne závery) podľa § 321 ods. 1
písm. b), c), d) ods. 2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a keďže mu v tom nebránilo

ustanovenie § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol vo veci rozsudkom sám tak, že uznal obžalovaného W. Q.
vinným zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov,
ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d) Trestného zákona,
na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a následne podľa § 172
ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2, ods.4 Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák. uložil obžalovanému trest odňatia

slobody v trvaní 5 (päť) rokov a 4 (štyri) mesiace nepodmienečne, teda na samej spodnej hranici
zákonom upravenej trestnej sadzby, keď súčasne zohľadnil kritéria uvedené v § 34 Tr. zák. a násl.,
ale najmä rozsah spáchania trestnej činnosti, ktorá vzhľadom na ustálenie právnej kvalifikácie bola ( s
poukazom na zaistených 11 obvykle jednorazových dávok) hraničným kvalifikačným momentom a tiež
snahu obžalovaného dobrovoľným absolvovaním protitoxikomanického liečenia sa liečiť zo závislosti a

tým zamedziť páchanie obdobného druhu trestnej činnosti do budúcna. Aj napriek tomu u obžalovaného
W. Q., ako osoby opakovane recidivujúcej v oblasti nelegálneho správania sa, už ukladanie miernejšieho
trestu z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie, neprichádzalo do úvahy.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. krajský súd pri ukladaní nepodmienečného trestu súčasne

obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia, nakoľko je preukázateľné, že obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním
trestného činu už bol vo výkone trestu za úmyselný trestný čin.

Napokon odvolací súd rozhodol po zrušení výroku o vine v napadnutom rozsudku opätovne aj o

uložení ochranného ambulantného protitoxikomanického liečenia obžalovanému, nakoľko tento druh
ochranného opatrenia má plné opodstatnenie nielen v záveroch znalca MUDr. Mária Straku, ale aj v
jednotlivých dôkazoch nachádzajúcich sa v spisovom materiály, z ktorých (vo svojom súhrne) vyplýva,
že obžalovaný je psychicky závislý na kanabinoidoch a predmetnú trestnú činnosť páchal práve v
súvislosti s užívaním návykových látok (§ 73 ods.2 písm. d) Tr. zák.).

Na základe vyššie uvedeného teda krajský súd o odvolaniach okresnej prokurátorky a obžalovaného W.
Q. rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohoto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.