Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 13, 2020

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 21P/155/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117214336
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gizela Pavelová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2020:7117214336.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Gizelou Pavelovou, v právnej veci Y. bytom H. zastúpenej

opatrovníkom F., bytom H. zastúpeným advokátom JUDr. Milanom Slebodníkom, Košice, Štúrova 20,
za účasti F. bytom L., zastúpeného advokátom Vincentom Lechmanom, Košice, Popradská 80, v konaní
o zvýšenie výživného t a k t o

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok Okresného súdu Košice II, č.k. 43C/150/05 zo dňa 16.8.2005 v časti výšky výživného
pre Y. tak, že výživné zo strany Q. od 19.5.2017 do 30.6.2019 z v y š u j e zo sumy 66,39 eur na
sumu 300 eur a od 1.7.2019 do budúcnosti na sumu 120 eur mesačne, ktoré je otec povinný posielať
na účet opatrovníka pána F. vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred.

Dlžné výživné, ktoré vzniklo jeho zvýšením od 1.7.2019 do 30.4.2020 vo výške 6 473,92 Eur súd
povoľuje otcovi splácať v 80 eurových mesačných splátkach až do zaplatenia.

Konanie vo veci styku otca s Y. z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 19.5.2017 v čase, keď Y. bola maloletá, jej matka podala na Okresný súd Košice II návrh na

zvýšenie výživného zo strany otca pre ich dcéru. V návrhu uviedla, že rozsudkom Okresného súdu
KošiceIIpodč.43C/150/05zodňa16.8.2005súdichmanželstvorozviedolaschválilrodičovskúdohodu.
Vtedy maloletú Y. zveril na čas po rozvode do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na
výživu maloletej sumou 2000 Sk, čo je 66,39 eur mesačne. Taktiež mal na základe dohody rodičov
právo s maloletou sa stretávať.

2. V čase vydania tohto rozsudku mala Tereza 5 rokov a navštevovala materskú škôlku. Neskôr sa u

dieťaťa začali prejavovať príznaky psychickej choroby a bol jej diagnostikovaný O.. Povinnú školskú
dochádzku absolvovala v liečebno-výchovnom sanatóriu v G. Matka uvádzala, že výchova ich dcéry
je náročná a to najmä z dôvodu, že je potrebné neustále ju kontrolovať a usmerňovať ju pri bežných
činnostiach. Dieťa malo problémy s udržaním pozornosti a nadväzovaní akýchkoľvek medziľudských
vzťahovzjejokolia.Podľaodporúčaníošetrujúcejlekárkydieťaťa,siY.vyžadovalazvýšenústarostlivosť,
pričom vzhľadom na jej zdravotný stav nebude schopná zaradenia do pracovného procesu a vyžadovala
si neustály dohľad a osobnú asistenciu. V r. 2017 Y. navštevovala K., s čím boli spojené potreby

zabezpečovania osobnej asistencie, ktorú vykonávala K. a náklady na osobnú asistentku boli vo výške
600 eur mesačne. Okrem týchto zvýšených nákladov v súvislosti so vzdelávaním dcéry a jej prípravou do
bežného života neboli spojené mimoriadnejšie výdavky. Čo sa týka výdavkov na stravu, osobnú hygienu,
tieto neboli a nie sú oproti jej rovesníčkam zvýšené a teda sú obdobné, ako pri inom 17 ročnom dievčati.3. Matka maloletej Y. bola v tom čase nezamestnaná, nebola však vedená v evidencií uchádzačov o
zamestnanie a nepoberala žiaden príspevok, alebo dávku vyplácanú Úradom práce, sociálnych vecí a

rodiny, alebo Sociálnou poisťovňou. Nemala žiaden pravidelný mesačný príjem, zabezpečovala potreby
dcéry, v tom čase maloletej Y., z nadobudnutých úspor. Uviedla, že zamestnanie otca, ako aj výška
jeho mesačného príjmu jej nebola známa. Neudržiavali spolu žiaden kontakt, okrem nevyhnutnej
komunikácie týkajúcej sa jeho styku s dcérou. Požiadala súd, aby zisťoval, kto je jeho zamestnávateľom,
aká je výška jeho priemerného príjmu. Čo sa týka styku Y. s otcom, je v záujme dcéry, aby aj naďalej

bol udržiavaný osobný kontakt s oboma rodičmi a chcela, aby úprava styku s otcom bola vymedzená
presnejšie, podrobnejšie. Preto požiadala, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II č.
43C/150/05zodňa16.8.2005včastitýkajúcejsavýškyvýživnéhoaabyvýživnézvýšilzosumy2000Sk,
čo je 66.39 eur na sumu 300 eur mesačne, ktoré by posielal matke vždy do 15. dňa v mesiaci a taktiež
požiadala o zmenu styku. Žiadala, aby dlžné výživné otec zaplatil do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

4. Okresný súd Košice II uznesením zo dňa 9.10.2017 postúpil vec na Okresný súd Košice I.

5. 28.5.2018 matka vtedy už dospelej dcéry Y. oznámila súdu, že ju už ako jej zákonná zástupkyňa
nemôže v konaní zastupovať. Dňa 12.4.2018 podala na Okresnom súde Košice I návrh na obmedzenie

jej dcéry na právne úkony. V prípade, ak by súd Y. obmedzil na jej právach, navrhla za jej opatrovníka
ustanoviť strýka Y.
6. Okresný súd Košice I rozsudkom č. 21 Ps/3/2018 zo dňa 14.1.2020 obmedzil Y. spôsobilosť na
právne úkony tak, že nie je spôsobilá nakladať s hnuteľným a nehnuteľným majetkom, akýmkoľvek
spôsobom ho zaťažovať, spísať závet, preberať dôchodok, resp. iné dávky, či finančnú hotovosť, nie je

spôsobilá uzatvárať akékoľvek zmluvy, úverové zmluvy, pôžičky a iné zmluvy s právnickými a fyzickými
osobami, ani byť ručiteľom iným osobám, nie je spôsobilá konať pred štátnymi orgánmi, orgánmi verejnej
správy a finančnými inštitúciami, nie je spôsobilá rozhodovať o akejkoľvek svojej zdravotnej a sociálnej
starostlivosti a nie je spôsobilá vykonávať volebné právo.

7. Y. je oprávnená nakladať s finančnou hotovosťou vo výške 15 eur mesačne, ktorá jej bude vyplácaná
jej opatrovníkom v hotovosti.

8. Ustanovil Y. za opatrovníka F. a vymedzil jeho práva a povinnosti tak, že je jeho oprávnením a
povinnosťou zastupovať Y. pred súdmi, úradmi a inými štátnymi orgánmi, preberať za ňu dôchodok

a spravovať jej veci tak, aby neutrpela žiadnu ujmu na svojich majetkových a iných právach.
Úkony opatrovníka presahujúce rámec bežnej veci, podliehajú schváleniu súdu. Opatrovník je povinný
predkladať súdu dvakrát do roka a to k 31.1. a k 31.7. kalendárneho roka správy o Y. a správy o
nakladanie s jej majetkom raz ročne do 31. toho ktorého roka za predchádzajúci rok.

9. Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že výživné pre ich dcéru bolo určené v čase, keď mala 5 rokov a
počas toho, ako chodila na ZŠ sa matka ohľadom zvýšenia výživného kontaktovala s otcom telefonicky.
Ich rozhovor dobre nedopadol a preto sa o to viac nepokúsila. Keďže však výdavky na dieťa boli veľmi
vysoké, tak požiadala otca, aby jej s tým pomohol a urobila to tak, že podala návrh na súd. Y. má dvoch
rodičov a preto si myslí, že by sa obaja mali na jej potrebách podieľať minimálne rovnakou mierou. Y.

chodila do konca júna 2019 do praktickej školy pre deti s rôznym postihnutím na Q., kde za stravu platila
mesačne asi 50 eur. Od septembra 2019 začala navštevovať súkromnú školu pre autistické deti, denný
stacionár. Tam sa platí 5 eur na hodinu a za stravu, čiže mesačne je to v priemere okolo 1 000 eur,
niekedy 1 200 eur. V čase, keď chodila do školy na Q., musela mať osobnú asistentku a tej sa platilo
každý mesiac 600 eur. Otec sa s dcérou stretával aj v minulosti, stretávajú sa aj teraz. Veľmi sa nebavili

o matkiných výdavkoch, pretože otcova teória je taká, že keď zdedila po svojich rodičoch určitú sumu
peňazí, má dostatok peňazí na to, aby sa o dcéru dokázala postarať aj sama. Na oblečenie, hygienu
a na stravu mimo školy pre Y. mesačne vynaloží okolo 200 alebo 300 eur, osobnú asistentku mala do
konca júna 2019. Tereza je zdravá, výdavky na lieky a liečivá pre ňu nemá. Keď jej zabezpečuje aktivity
vo voľnom čase, tak tieto do svojich výdavkoch ako takých nezapočítava, pretože sa ich zúčastňujú

spoločneaberie totak,žesútojejvýdavky.Otecsasdcéroustretávapravidelne.Odkedysaodsťahoval
do L., trošku sa to obmedzilo, ale raz za dva tri týždne boli spolu od soboty do nedele. Keď bol problém
s vírusom, tak sa tak často nestretávali, resp. prestali sa stretávať, ale v poslednom čase si ju zobral
a mal ju u seba od utorka do nedele.10. Matka Y. nikde nepracuje a momentálne žije z úspor. V obchodnom registri je uvedené, že matka je
spoločníčkou vo firme I., N.. Z účtovnej uzávierky za rok XXXX vyplýva, že táto spoločnosť má majetok

vo výške okolo XX.XXX.XXX eur. Je tiež I.
11. Z výpovede Y. otca súd zistil, že po rozvode manželstva ešte do roku 2016 žil v H. Od 1.12.2016
sa presťahoval do L.. Nechápal, prečo jeho bývala manželka podala tento návrh, pretože po rozvode sa
dohodli aj na ich majetku, aj o výživnom pre dcéru, bola to ústna dohoda medzi nimi. Pred uzavretím
manželstva mal byt, ktorý sa predal a z týchto peňazí sa financovala nehnuteľnosť jeho bývalej

manželky, preto sa tak dohodli. Začal pracovať v L. na L., aj predtým som pracoval v tej spoločnosti v
H. Dostal ponuku vykonávať funkciu V.. Má tam v Q. Okrem toho žiadne nehnuteľnosti nevlastní. Jeho
príjembolokoloXXXXEur.Vsúčasnostijejehoplatpodstatne nižší atakúčiastku,akúpožadovalajeho
bývala manželka pre ich dcéru by z tohto príjmu nevedel zabezpečiť napriek tomu, že jeho vyživovacia
povinnosť k dvom starším dcéram z predošlého vzťahu mu už zanikla. V súčasnosti je ženatý, býva
v spoločnej domácnosti s manželkou, ktorá tiež pracuje, ale má nižší plat ako on. Bol by ochotný

prispievať na potreby dcéry sumou 120 eur mesačne. Poukázal aj na tú skutočnosť, že matka ich dcéry
mala možnosť od 18 roku veku dieťa požiadať o invalidný dôchodok pre dcéru, nechápe, prečo tak
doteraz neurobila.

12. Na otázku súdu, prečo ešte rodina nevybavila pre Y. invalidný dôchodok, matka uviedla, že v

čase, keď dieťa už dovŕšilo plnoletosť, bolo povinnosťou požiadať o obmedzenie jej spôsobilosti na
právne úkony a kým sa o tom nerozhodlo, nebolo možné, aby takýto návrh podávala ona, keďže nebola
ustanovená za opatrovníčku dcéry. Opatrovníctvo dostal jej brat až po rozhodnutí súdu 15.1.2020.
Opatrovník už o tento invalidný dôchodok požiadal.

13. Súd z opisov mzdových listov otca zistil, že pracuje na L. V roku 2017 bol jeho čistý priemerný
mesačný príjem vo výške X XXX,XX. eur, v roku 2018-2 XXX,XX eur, v roku 2019 - X XXX,XX . Eur.
V tom čase pracoval ako S.. Za prvé 2 mesiace v roku 2020 bol jeho príjem vo výške X XXX,XX Eur,
v marci zarobil XXXX,XX eur. Bol odvolaný z funkcie Q.. Naďalej pracuje v tejto firme ako S. ale s
podstatne nižším príjmom.

14. Ku svojim výdavkom otec oprávnenej uviedol, že za bývanie platí mesačne 350 eur aj s médiami,
na stravu a na hygienu vynaloží mesačne 500 eur, na lieky mesačne vynaloží okolo 30 eur.

15. Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa

zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

16. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované
výživné sa nevracia.

Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

17. Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčí. Možno ho však priznať len odo dňa
začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce
z tohto zákona sa premlčia.

18. Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,

možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

19. Podľa ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách,

ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

20. Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.21. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

22. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

23. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a

majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.

24. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinnoprávnych vzťahov. Cieľom
úpravy tejto otázky v zákone je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb spoločnosti -
deťom. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z

nich. Táto má však viacero foriem - môže byť plnená osobnou starostlivosťou, poskytovaním vecných
plnení, napr. bývania alebo stravovania. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť
prevažne poskytovaním osobnej starostlivosti, bývania a stravovania. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne
nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd.

25. Pre určenie výšky výživného je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá
premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Súd z toho pri
určovaní výšky výživného vychádzal a prihliadol na bytové, zárobkové a majetkové pomery otca Y..
Výšku výživného určil súd diferencovane. Vyššie výživné určil za obdobie, kým Y. musela mať osobnú
asistentku, za ktorú sa platilo 600 Eur.

26. Dlžné výživné súd vypočítal ako násobok zvýšeného výživného za obdobie od 19.5.2017 do
30.4.2020.

27. S prihliadnutím k jeho príjmom a nutným výdavkom mu súd umožnil dlžné výživné uhrádzať v 80

Eurových splátkach spolu s bežným výživným.

28. Keďže je Y. už dospelá, styk otca s ňou sa už neurčuje. Ani doteraz však v tomto problém Y. ani jej
rodičia nemali, otec sa s dcérou stretáva.

29. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového
poriadku podľa ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd

Košice I, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 Civilného sporového poriadku, z. č. 160/2015
Z.z., ďalej iba CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba
dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcichskutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.