Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, March 18, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/159/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123011706
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2123011706.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a členov

senátuMgr.PavlaMacháčaaJUDr.AndreyKondllovejvtrestnejveciobžalovanéhoA.B.,nar.X.X.XXXX
v C., trvale bytom D. XXX/XXX, E. F., pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289
odsek 1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného voči rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa
17.8.2023, sp. zn. 0T/80/2023, na verejnom zasadnutí konanom 19.3.2024 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno d), odsek 2 Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje vo výroku
o treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa obžalovaný

A. B. G. H. I. J. K. F., nar. X.X.XXXX v C., trvale bytom D. XXX/XXX, E.
F.,

o d s u d z u j e :

Podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 36 písmeno j), písmeno l) Trestného zákona, § 38
odsek 2, odsek 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona sa mu určuje skúšobná doba na 2 (dva) roky.

Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 4 (štyri) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trnava (ďalej len „okresný súd“), rozsudkom zo dňa 17.8.2023 sp. zn. 0T/80/2023 (ďalej len
„napadnutýrozsudok“)uznalobžalovanéhoA.B.(ďalejlen„obžalovaný“)zavinnéhozprečinuohrozenia
pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
dňa 6. mája 2023 v čase o 14:00 hod. po predchádzajúcom požití alkoholu, viedol ako vodič osobné
motorové vozidlo Ford Mustang, evidenčného čísla C. v Trnave, po parkovisku pred OC Sever na ulici
Východnej, kde bol hliadkou Pohotovostnej motorizovanej jednotky, Krajského riaditeľstva Policajného
zboru v Trnave, kontrolovaný a podrobený dychovej skúške na zistenie alkoholu v dychu meračom

AlcoQuant 6020 Plus, výrobného čísla A409689, ktorým mu bola v čase o 14:02 hod. nameraná hodnota
1.71 mg/l alkoholu v dychu (v prepočte 3,56 promile), a opakovanou dychovou skúškou mu bola v čase
o 14:24 hod. nameraná hodnota 1,65 mg/l alkoholu v dychu (v prepočte 3,44 promile).Okresný súd za to obžalovaného odsúdil podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona s prihliadnutím na
§ 36 písmeno j), písmeno l), § 38 odsek 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 1
mesiac, pričom pre výkon trestu obžalovaného podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona zaradil

do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 61 odsek 1,
odsek 2 Trestného zákona bol obžalovanému uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu v trvaní 48 mesiacov.

Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní a poučení o opravnom prostriedku dňa 17.8.2023 si

prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava aj obžalovaný ponechali lehotu na podanie odvolania.

Obžalovaný prostredníctvom obhajcu elektronickým podaním doručeným okresnému súdu dňa
23.8.2023 doručil odvolanie proti výroku o treste.
Obžalovaný podané odvolanie odôvodnil písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa
16.10.2023, v ktorom uviedol, že uložený trest odňatia slobody považuje za neprimeraný s ohľadom na

druh trestu (nepodmienečný) aj výšku trestu. Súd u obžalovaného zistil dve poľahčujúce okolnosti, avšak
mal prihliadnuť aj na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno n) Trestného zákona a ustanovenie §
39 odsek 1 Trestného zákona. Obžalovaný sa od začiatku ku skutku priznával a tento úprimne oľutoval.
Obžalovaný sa dopustil ohrozovacieho trestného činu, kde je nízka trestná sadzba. Obžalovanému bolo
možné uložiť alternatívny trest, pričom nepodmienečný trest nie je v prípade obžalovaného adekvátnym

trestom. Trest uložený obžalovanému má spĺňať požiadavky individuálnej prevencie a zohľadňovať
všetky osobitosti prípadu. Obžalovaný navrhol napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušiť a uložiť
primeraný trest.

Za účelom prejednania odvolania nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia na 19.3.2024,

ktorého sa zúčastnili prokurátorka krajskej prokuratúry, obžalovaný a obhajca obžalovaného. Po
oboznámení správy o stave veci sa pristúpilo ku konečným návrhom, keďže krajský súd dokazovanie
nedopĺňal, nakoľko v tomto smere žiadne návrhy neboli. V rámci konečných návrhov prokurátorka
navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť, keďže napadnutý rozsudok je zákonný
a vecne správny, pričom okresný súd prihliadol na všetky poľahčujúce okolnosti a obžalovanému uložil

primerané a spravodlivé tresty. Obhajca obžalovaného navrhol odvolaniu vyhovieť a obžalovanému
uložiť iný trest ako trest odňatia slobody, resp. uložiť trest odňatia slobody podmienečne odložený.
Obžalovaný sa pridržal vyjadrenia jeho obhajcu.
Podľa § 315 Trestného poriadku, o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.

Podľa § 321 odsek 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových

zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo

f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže

odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) ako súd odvolací na podklade podaného odvolania

preskúmalnapadnutýrozsudokazistil,žeodvolaniepodalobžalovanýakooprávnenáosoba,vzákonom
stanovenej lehote a proti výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Následne
s poukazom na ustanovenie § 317 odsek 1 Trestného poriadku krajský súd preskúmal zákonnosťaodôvodnenosťnapadnutéhovýrokuotreste,akoajsprávnosťpostupukonania,ktorémupredchádzalo
a zistil, že odvolanie obžalovaného je dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo napadnutému výroku o treste, v tomto
smere žiadne námietky odvolateľ nemal a chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie
dovolaniapodľa§371odsek1Trestnéhoporiadku,krajskýsúdvlastnýmprieskumomnezistil.Možnotak
skonštatovať, že okresný súd vykonal dokazovanie vo vzťahu k napadnutému výroku o treste procesne
správne a v rozsahu dostatočnom na spravodlivé, stavu veci a zákonu zodpovedajúce rozhodnutie.

Pokiaľ ide o primeranosť a zákonnosť výroku o treste, je potrebné pripomenúť, že pri úvahách o druhu a
výmeretrestupostupujekaždýsúdvzmyslezásadakritériírozhodnýchpreukladanietrestovuvedených
v ustanovení § 34 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu
spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky
na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov,

trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa,
tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Trest ako taký je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému
činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a
možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe

hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný
zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť
vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu
a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných
členov spoločnosti.

Trest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia
v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa
a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia
(represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom
treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestný

zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými
činmi a pred ich páchateľmi.
Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol
riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov
od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a

spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva
ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a
nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a
právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie,
pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi

prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa
trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne
ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.
Pri ukladaní trestu musí súd obligatórne prihliadnuť podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona na pomer a

mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Zároveň pri určovaní druhu a výmery trestu
musí súd v súlade s ustanovením § 34 odsek 4 Trestného zákona prihliadnuť na spôsob spáchania
trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.
V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu,

ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu
je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a intenzita trestu musia byť súdom v každom
konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.
Neprimerane prísne (ale, samozrejme, i neprimerane mierne) tresty pôsobia škodlivo na páchateľa i
spoločnosť. U verejnosti môžu neprimerané tresty vyvolať súcit s páchateľom, či ohroziť jej dôveru v

spravodlivé rozhodovanie súdu, či jej dôveru v súdnu moc ako celok. U páchateľa neprimerane prísne
tresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ oprávnene nemôže považovať za spravodlivé.
Páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť (bezprávie), ktorú trestným činom spáchal, a
preto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutýmpredpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy
páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom
v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže

dôjsť.Spravodlivosťtrestujetakmožnépovažovaťajzapredpokladprerastaniarepresívnehopôsobenia
trestu do pôsobenia výchovného.

Pokiaľ ide o povahu spáchaného prečinu, trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa §
289 odsek 1 Trestného zákona je ohrozovací trestný čin. Objektom tejto skutkovej podstaty je ochrana

života, zdravia a majetku, najmä pred vodičmi motorových vozidiel, ktorí vedú motorové vozidlo pod
vplyvom alkoholu alebo drog. Z povahy motorových vozidiel, ktoré svojou váhou a motorickou silou
spôsobujú závažné deštrukčné účinky, vyplýva, že následky dopravných nehôd sú spravidla závažné,
keďže ide nielen o prípady usmrtenia, ale aj veľmi časté prípady, pri ktorých dochádza k ťažkým
zraneniam poškodených. Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva v konaní páchateľa, ktorý v
stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, vykonáva zamestnanie alebo

inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na
majetku. Z hľadiska ovplyvnenia alkoholom rozumieme pod pojmom stav vylučujúci spôsobilosť taký
stav, kedy hladina alkoholu v krvi vodiča motorového vozidla dosiahne 1,0 g/kg (1 promile), nakoľko
podľa poznatkov lekárskej vedy nie je žiadny, teda ani nadpriemerne disponovaný vodič motorového
vozidla, schopný bezpečne viesť motorové vozidlo pri takejto hladine alkoholu v jeho krvi. Páchateľom

tohto trestného činu môže byť ktokoľvek a z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné
zavinenie.

Krajský súd je toho názoru, že pokiaľ páchateľ viedol motorové vozidlo v cestnej premávke pod vplyvom
alkoholu v stave vylučujúcom spôsobilosť, tak nie je v zásade jedno, v akom stupni opitosti sa nachádzal,

resp. o akú hodnotu páchateľ prekročil kľúčovú hranicu jedného promile alkoholu v krvi. Krajský súd
zastáva názor, že každé ovplyvnenie alkoholom znižuje schopnosť k vedeniu motorového vozidla
v cestnej premávke, nakoľko vodič potom nie je schopný správnych a včasných vnemov, pohotových
reakcií na situácie bežne vznikajúce v cestnej premávke, preto je dôležité vedieť, k akému výraznému
zníženiu schopností vodiča vplyvom návykovej látky, spravidla alkoholu, došlo. Z logiky veci platí, že čím

vyššia je hladina alkoholu v krvi páchateľa tohto činu, t. j. stupeň jeho opitosti (resp. čím vyššia je miera
jeho ovplyvnenia inou návykovou látkou ako je alkohol), tým je jeho schopnosť viesť motorové vozidlo
v cestnej premávke nižšia (problematickejšia, obmedzenejšia) a naopak potenciálne riziko ohrozenia
záujmovchránenýchTrestnýmzákonomvyššie.Nazákladeuvedenéhojepretokrajskýsúdtohonázoru,
že stupeň opitosti páchateľa je potrebné vždy zohľadňovať v rámci skúmania závažnosti spáchaného

prečinu a mal by byť zohľadnený aj pri individualizácii trestnej sankcie.

V tomto prípade z ustálených skutkových zistení vyplýva, že obžalovaný viedol ako vodič osobné
motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu s nameranou hodnotou 1,71 miligramov alkoholu na liter
vydychovaného vzduchu, čo je v prepočte 3,56 promile alkoholu v krvi. Takúto hladinu alkoholu v krvi

možno označiť za veľmi ťažkú opitosť.
Krajský súd nezdieľa názor okresného súdu, že páchateľa prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej
látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona, u ktorého bola zistená veľmi ťažká opitosť (nad 3 promile
alkoholu v krvi), nemožno potrestať trestom odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu, ak
sú na to splnené zákonné podmienky. Je tomu tak z dôvodu, že okrem stupňa opitosti majúceho vplyv na

závažnosť spáchaného prečinu je potrebné zvážiť aj možnosti nápravy páchateľa a ochranu spoločnosti.
A práve tieto podmienky v prípade obžalovaného podľa názoru krajského súdu stále splnené sú, čo
vytvára prekážku pre jeho potrestanie nepodmienečným trestom odňatia slobody ako ho ukladal okresný
súd v napadnutom rozsudku.
Ide totiž o to, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný, priestupkovo bol postihnutý len raz dňa

27.4.2022 za prekročenie rýchlosti pokutou 10 eur, pričom držiteľom vodičského oprávnenia od roku
1992. U takéhoto prvopáchateľa trestnej činnosti, ktorý sa pred skutkom nedopúšťal ani opakovane
ani závažných priestupkov v doprave, je podľa názoru krajského súdu možné racionálne očakávať,
že v prípade uloženia trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu spolu s trestom
zákazu činnosti bude naplnený účel trestu sledovaný ustanovením § 34 Trestného zákona, a to najmä

z hľadiska individuálnej prevencie. Nemožno tiež opomenúť odstrašujúci účinok samotného trestného
konania.
Pokiaľ ide teda o druh trestu, okresný súd postupoval správne a zákonne, keď obžalovanému uložil trest
odňatiaslobody,avšaknáležitenezohľadnilvšetkyokolnostivzmysle§49odsek1písmenoa)Trestnéhozákona, pre ktoré je možné uložený trest odňatia slobody podmienečne odložiť. Vzhľadom na doterajší
v podstate bezúhonný život obžalovaného, a to aj vo vzťahu k vedeniu motorového vozidla, keďže bol
priestupkovo postihnutý len raz za menej závažný priestupok, i prostredie, v ktorom žije a pracuje, keďže

je riadne zamestnaný, a taktiež okolnosti prípadu, kedy je potrebné u obžalovaného zohľadniť, že išlo
o prvé zlyhanie v súvislosti s vedením vozidla pod vplyvom alkoholu, je možné mať dôvodne za to,
že na zabezpečenie ochrany spoločnosti prihliadnuc aj na uložený trest zákazu činnosti, a nápravu
obžalovaného výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.
Obžalovanému s ohľadom na tieto skutočnosti krajský súd ukladal trest odňatia slobody podmienečne

odložený na skúšobnú dobu, pričom z dôvodu, že išlo o podmienečne odložený trest odňatia slobody,
mohol obžalovanému napriek len jeho odvolaniu, uložiť aj vyšší trest odňatia slobody, a to vo výmere
3 mesiace, hoci okresný súd ukladal trest odňatia slobody vo výmere 1 mesiac. Pre obžalovaného,
ktorému krajský súd uložený trest odňatia slobody podmienečne odkladal na skúšobnú dobu, bol aj
trest odňatia slobody vo vyššej výmere priaznivejší. Krajský súd tak ako okresný súd u obžalovaného
preskúmal pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pričom u obžalovaného

nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť a zistil dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písmeno j), písmeno
l) Trestného zákona, že pred spáchaním činu viedol riadny život a že sa k spáchaniu trestného činu
priznalajehospáchanieúprimneoľutoval,vdôsledkučohopriprevahepoľahčujúcichokolnostíaplikoval
ustanovenie § 38 odsek 3 Trestného zákona, ktorým znížil hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej
sadzby z 12 mesiacov o jednu tretinu, t. j. na 8 mesiacov.

Krajský súdom vymeraný trest odňatia slobody 3 mesiace vzhľadom na osobu obžalovaného
a okolnosti prípadu, najmä namerané vysoké promile alkoholu, možno považovať za dostatočne prísny
aspravodlivý.Taktiežuloženáskúšobnádoba2rokyjedostatočnedlhánato,abyobžalovanýspôsobom
svojho života preukázal polepšenie.
Proti výroku o treste zákazu činnosti obžalovaný nebrojil a krajský súd nezistil žiadny zákonný dôvod na

zmenu takto uloženého trestu, preto rovnako ako okresný súd obžalovanému uložil trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 4 roky. Krajský súd je súčasne názoru, že práve vyšší
trest zákazu činnosti uložený obžalovanému, ktorý viedol vozidlo vo veľmi ťažkom stupni opitosti, bude
plniť dostatočne predovšetkým ochrannú funkciu trestu tým, že obžalovanému zabráni v páchaní ďalšej
trestnej činnosti.

Pokiaľ ide o obžalovaným v podanom odvolaní vytýkanej skutočnosti, že mu nebola priznaná
poľahčujúcaokolnosťpodľa§36písmenon)Trestnéhozákona,krajskýsúdpoukazujenato,žesamotné
vyhlásenie viny obžalovaným nie je dôvodom na priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti, zohľadniac aj
skutočnosť, že trestné činy sa objasňujú v prípravnom konaní a nie na hlavnom pojednávaní. Krajský súd

v tejto súvislosti poukazuje na závery stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 27. júna 2017, sp. zn. Tpj 55/2016, na zjednotenie v otázke možnosti/nemožnosti priznania
poľahčujúcich okolností podľa § 36 písmeno n) a písmeno l) Trestného zákona v prípade prijatia
vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny podľa § 257 odsek 1 písmeno b) alebo písmeno c) Trestného
poriadku, podľa ktorého, súd po podaní obžaloby rozhoduje spor medzi obžalobou a obhajobou podľa

pravidiel kontradiktórneho procesu - objasňovanie (v zmysle zistenia skutkového stavu veci) je doménou
orgánov činných v trestnom konaní podľa § 2 odsek 10 Trestného poriadku. Preto samotné priznanie
obžalovaného nemôže byť poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písmeno n) Trestného zákona. Táto
poľahčujúca okolnosť je založená na aktívnej spolupráci páchateľa pri objasňovaní svojej, či inej trestnej
činnosti. Vyžaduje si aktívnu účasť páchateľa pri vyšetrovaní trestnej činnosti, a to najmä vo forme

uvádzania dôkazov, ktoré slúžia na objasnenie skutkových okolností daného trestného činu, a jej
hodnotenie je závislé od toho, do akej miery páchateľ sám svojim prístupom participuje na objasnení
trestného činu.
Vychádzajúc nielen z citovaného zjednocujúceho stanoviska, ale aj z gramatického a logického
výkladu ustanovenia § 36 písmeno n) Trestného zákona krajský súd konštatuje, že pre priznanie

poľahčujúcej okolnosti spočívajúcej v napomáhaní príslušným orgánom pri objasňovaní trestnej činnosti
sa vyžaduje určitá aktivita obžalovaného vo vzťahu k orgánom prípravného konania, ktorého účelom
je objasňovanie trestnej činnosti, spočívajúca v poskytnutí takej súčinnosti, bez ktorej by k objasneniu
určitých podstatných skutkových okolností došlo len s vynaložením nezanedbateľného úsilia orgánov
činných v trestnom konaní. V zmysle uvedeného nie je možné prijať záver, že obžalovaný napomáhal

pri objasňovaní trestnej činnosti, keďže z obsahu spisu (ani z obsahu vyšetrovacieho spisu) nevyplýva,
akým významným spôsobom obžalovaný napomáhal v objasňovaní jeho trestnej činnosti, aby mu mala
byť priznaná i táto poľahčujúca okolnosť.Z dôvodu, že krajský súd mal za to, že napadnutým rozsudkom boli porušené ustanovenia Trestného
zákona ohľadom toho, že napriek splneniu všetkých zákonných kritérií na podmienečný odklad výkonu
trestu odňatia slobody v zmysle § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, nebol obžalovanému

v napadnutom rozsudku uložený trest odňatia slobody podmienene odložený na skúšobnú dobu, bol
napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušený a krajský súd obžalovanému uložil vo svojom súhrnne
zákonné, primerané a spravodlivé tresty, ktoré splnia svoju funkciu nielen z hľadiska individuálnej, ale
aj generálnej prevencie a zároveň morálne odsúdia konanie obžalovaného.

Tento rozsudok bol prijatý jednomyseľne (§ 163 odsek 4 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.