Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 23, 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2CoCsp/46/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118207388
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8118207388.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: L. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom
M. XX, M., proti žalovanému: EOS KSI, Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO:
35 724 803, zastúpenému: Remedium Legal, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Pajštúnska 5,
Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia a zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 13Csp/127/2018-260
zo dňa 07.06.2022, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby o zaplatenie sumy nad 522,15 eur s prísl.

Vprevyšujúcejčastirozsudokmenítak,žeukladážalovanémupovinnosťzaplatiťžalobcovisumu522,15
eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 372,15 eur od 28.05.2019 do zaplatenia, do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Nepriznáva stranám náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 637,70 eur s úrokom z
omeškania do zaplatenia a primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 10.000 eur.

2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému
priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. V odôvodnení rozhodnutia prvoinštančný súd uviedol, že medzi stranami nebolo sporné, že žalobca
dňa 20.11.2002 uzavrel s právnym predchodcom žalovaného spoločnosťou N., a.s., zmluvu o bežnej
účte fyzickej osoby č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej mu bol okrem iných služieb poskytnutý aj úver

formou povoleného prečerpania.

4. Zo zmluvy o poskytnutí kontokorentného úveru pre fyzické osoby č. XXXXXXXXXX vyplynulo, že
spoločnosť N. M., a.s. ako veriteľ a žalobca ako dlžník uzavreli spolu dňa 21.05.2002 zmluvu o
kontokorentnom úvere, podľa ktorej sa veriteľ zaviazal na základe žiadosti dlžníka poskytnúť dlžníkovi
úver vo výške 8.000 Sk a dlžník splatiť poskytnutý úver, platiť úroky a poplatky uvedené v zmluve, ako
aj ďalšie platby spojené s úverom vyplývajúce zo Všeobecných obchodných podmienok N. banky, a.s.

Podstata kontokorentného úveru je pritom taká, že umožňuje opakované čerpanie úveru po jeho splatení
v rámci úverového rámca. Či, resp. akú celkovú sumu žalobca eventuálne plnil nad rámec toho, čo na
základe tejto zmluvy čerpal a podľa neho plnil mal, však podľa súdu prvej inštancie žalobca neuviedol.5. Podľa Pílohy č. 4 k Zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 14.11.2006 uzatvorenej medzi N. banka,
a.s. (postupcom) a EOS KSI Slovensko, s.r.o. (postupníkom) pri pohľadávke č. XXXXXXXXXX s
dátumom pridelenia povoleného prečerpania 5.21.2022 bola výška pôvodného rámca 8.000 Sk, výška

posledného platného rámca 20.000 Sk a celková výška pohľadávky ku dňu odpredala 16.537,07 Sk.

6. Podľa listu spoločnosti N. banka, a.s. zo dňa 14.11.2006 označeného ako „Oznámenie o postúpení
pohľadávky a o ukončení zmluvného vzťahu“ odoslaného podľa poštového podacieho hárku žalobcovi
dňa 15.11.2006, mu táto oznámila, že jej peňažná pohľadávka voči nemu vo výške 16.537,07 Sk s prísl.,

ktorá vznikla zo zmluvy č. XXXXXXXXXX v znení jej dodatkov, bola na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 14.11.2006 postúpená spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o. - žalovanému.

7. Podľa nespochybnených tvrdení žalobcu bolo v jeho prospech na úhradu uvedenej pohľadávky
evidovanej u žalovaného pod č. XXX.XXX splátkami špecifikovanými v žalobe uhradené žalovanému
v čase od 28.09.2011 do 26.01.2015, spolu 564 eur a jeho splnomocnencovi v čase od 17.12.2014 do

22.07.2015 (naposledy platbami 23.06.2015 vo výške 10 eur a dňa 22.07.2015 vo výške 10 eur) spolu
73,70 eur, celkovo teda 637,70 eur.

8. Z pripojeného exekučného spisu vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 14Er
454/2010 vyplynulo, že v uvedenej veci išlo o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na základe

rozhodcovského rozsudku, ktorý vychádzal zo Zmluvy o vydaní a používaní kreditnej karty zo dňa
20.03.2003, na základe ktorej N. banka a.s. poskytla žalovanému - teraz žalobcovi - L. D. kreditnú kartu,
pričom vymáhaná pohľadávka mala vyplývať zo žiadosti o vydanie súkromnej kreditnej karty. Aká suma
bola na základe kreditnej karty žalovanému (teraz žalobcovi) poskytnutá a akú sumu terajší žalobca
na jej úhradu oprávnenému, prípadne spoločnosti N. banka a.s. celkovo zaplatil, z exekučného spisu

zrejmé nie je a nie je zrejmý ani žiadny vecný súvis platieb špecifikovaných v žalobe v sume 637,70 eur,
ktorých vrátenia sa žalobca domáha.

9. Žalobca sa domáhal voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia v sume 637,70 eur s
prísl. s poukazom na to, že takúto sumu plnil žalovanému, resp. jeho splnomocnencovi na základe

rozhodcovského rozsudku, ktorý je neplatný. Žalovaný sa však voči tomuto bránil tým, že rozhodcovský
rozsudok zrušený nebol a najmä, že žalované plnenie prijal na základe pohľadávky voči žalobcovi zo
Zmluvy o bežnom účte fyzickej osoby č. XXXXXXXXXX (ktorú žalobca predtým uzavrel so spoločnosťou
N. banka, a.s.), na základe ktorej mu bol okrem iných služieb postupcu poskytnutý aj úver formou
povoleného prečerpania na účte a ktorá mu bola postúpená. V konaní pritom nebolo sporné, že žalobca

mal záväzok voči N. banke, a.s. a že povinnosti neplnil.

10.PodľaoznámeniaspoločnostiN.banka,a.s.zodňa14.11.2006opostúpenípohľadávkyaoukončení
zmluvného vzťahu, odoslaného žalobcovi dňa 15.11.2006, bola pritom jej peňažná pohľadávka voči
žalobcovi vo výške 16.537,07 Sk s prísl., ktorá vznikla zo zmluvy č. XXXXXXXXXX v znení jej dodatkov,

následne na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14.11.2006 postúpená spoločnosti EOS
KSI Slovensko, s.r.o. (žalovanému). To, či si žalobca toto oznámenie, ktoré mu bolo podľa poštového
podacieho hárku riadne zaslané, aj osobne prevzal, nie je podstatné a aj preto, že účinnosť postúpenia
nie je podľa súdu prvej inštancie viazaná na jeho súhlas, informácia o postúpení bola uvedená aj v
ďalších písomnostiach, ktoré žalobcovi boli zasielané a napokon s týmto oznámením bol oboznámený

žalobca najneskôr aj na súdnom pojednávaní. Zdôraznil, že žalovaný tak mal právo na plnenie z
uvedenej pohľadávky, ktorá mu bola postúpená. Zo žiadnych skutočností uvedených žalobcom, ani
žiadnych iných zistení pritom nevyplynulo, že by plnenia z povoleného prečerpania, ktoré žalobcovi
predtým poskytla N. banka, a.s., teda poskytnuté peňažné prostriedky, žalobca už vrátil, a to aj s
príslušenstvom a teda, že by už pred plnením, ktorého sa vrátenia od žalovaného domáha, plnil

túto pohľadávku, či už pôvodnému veriteľovi alebo jeho právnemu nástupcovi nad rámec toho, čo
by podľa uvedenej zmluvy o bežnom účte s povoleným prečerpaním plniť mal, vrátane eventuálneho
príslušenstva - najmä úrokov.

11. Pokiaľ išlo o poukaz žalobcu, že plnil už premlčaný dlh, tu súd prvej inštancie poukázal na to,

že premlčaním dlh priamo nezaniká, oslabuje sa iba jeho súdna vymáhateľnosť, a teda ak ho dlžník
dobrovoľne mimo exekúcie plnil, veriteľ sa tým neobohatil, čo má svoj odraz aj v § 455 ods. 1 OZ, podľa
ktorého za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak bolo prijaté plnenie premlčaného dlhu alebo dlhu
neplatného len pre nedostatok formy.12. Vzhľadom na to súd prvej inštancie žalobu v časti vydania bezdôvodného obohatenia zamietol,
pričom sa nemohol zaoberať aj posúdením jeho prípadného premlčania. Keďže úspešné uplatnenie

porušenia práva alebo povinností na súde bolo podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. predpokladom
aj pre eventuálne primerané finančné zadosťučinenie, ktoré žalobca žiadal, súd prvej inštancie zamietol
žalobu aj v tejto časti, kde zdôraznil aj neprimeranú výšku tohto finančného zadosťučinenia.

13. O trovách konania strán sporu rozhodol podľa § 255 a nasl. CSP. Zdôraznil, že žiadne dôvody, pre

ktoré by bolo možné úspešnému žalovanému jemu vzniknuté trovy tohto konania nepriznať podľa § 257
CSP, strany netvrdili a ani ich súd nezistil.

14. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca majúc za to, že rozsudok je arbitrárny, súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Namietal, že rozhodcovský rozsudok, na ktorého základe plnil, je neplatný, a preto
ním súd ani viazaný nemôže byť. Zotrval na tvrdení, že žalovaný nepreukázal hmotnoprávny nárok
pôvodného veriteľa N. banka, a.s., nepredložil kompletnú zmluvu o postúpení pohľadávok s prílohami,
ani nie je zrejmé, či žalovaný využil klauzulu o odstúpení od zmluvy. Keďže súd prvej inštancie zároveň

ignoroval návrh žalobcu, aby žalovaný predložil zmluvu o úvere na sumu 20.000 Sk a zmluvu o
postúpení pohľadávky, došlo zo strany súdu prvej inštancie k porušeniu relevantných predpisov o
ochrane spotrebiteľa. Nesprávny procesný postup žalobca vzhliadol v tom, že súd prvej inštancie nebral
na zreteľ jeho tvrdenia o nepreukázaní hmotnoprávneho nároku žalovaného, čím došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces. Nárok považuje za uplatnený včas, v rámci plynutia 10 ročnej premlčacej

doby. Požaduje vydanie bezdôvodného obohatenia v uplatnenej výške, tiež zaplatenie finančného
zadosťučinenia v sume 10.000 eur. Jeho primeranosť argumentuje žalobca úmyselným obohacovaním
sa na úkor žalobcu po dobu 12 rokov, porušovaním predpisov o ochrane spotrebiteľa, inflácie a
potreby naplnenia sankčnej funkcie zadosťučinenia. Súd zároveň nesprávne zamietol rozšírenie žaloby
o náhradu škody, ktorá mu vznikla v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Zároveň pri

rozhodovaní o trovách konania mal prvoinštančný súd aplikovať § 257 CSP. Na základe toho žalobca
navrhol odvolaniu v celom rozsahu vyhovieť a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.

15. Žalovaný navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny. Má za to, že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k požadovanej výške bezdôvodného obohatenia, nepreukázal,

že dlh zanikol s platením a platby boli nad rámec predmetného dlhu. V tomto kontexte neobstojí ani návrh
žalobcu na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Ako novotu vníma žalovaný žalobcov
návrh na uplatnenie § 257 CSP pri rozhodovaní o trovách konania strán sporu.

16. Žalobca v rámci odvolacej repliky zotrval na odvolacej argumentácii o nepreukázaní zo strany

žalovaného, že je majiteľom pohľadávky pôvodného veriteľa, keďže nepredložil zmluvu o postúpení
pohľadávky, preberací a odovzdávací protokol, úverovú zmluvu na 8.000 Sk, údajnú úverovú zmluvu
na sumu 20.000 Sk, ani doklad o tom, že žalobcovi bolo doručené oznámenie o postúpení pohľadávky.
Žalobca odmieta tvrdenia o zneužívajú postavenia spotrebiteľa a zotrváva na aplikácii § 257 CSP pri
rozhodovaní o trovách konania.

17. Žalovaný sa k odvolacej replike žalobcu v súdom stanovenej lehote písomne nevyjadril.

18. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a nasl. zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP, prejednal vec bez nariadenia pojednávania

(§ 385 ods. 1 CSP) za splnenia podmienok uvedených v § 219 ods. 3 CSP, dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu je sčasti dôvodné.

19. Je potrebné predovšetkým zdôrazniť, že medzi stranami nebolo sporné, že žalobca dňa 20.11.2002
uzavrel s právnym predchodcom žalovaného spoločnosťou N. banka, a.s., zmluvu o bežnom účte

fyzickej osoby č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej mu bol okrem iných služieb poskytnutý aj úver formou
povoleného prečerpania.20. Zmluva o poskytnutí kontokorentného úveru je tiež obsahom súdneho spisu. Podľa č.l. 147 spisu sa
zmluvou o poskytnutí kontokorentného úveru pre fyzické osoby č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.05.2022
veriteľ N. M., a.s. ako právny predchodca žalovaného zaviazal na základe žiadosti dlžníka poskytnúť

dlžníkovi (žalobcovi) úver vo výške 8.000 Sk a dlžník (žalobca) sa zaviazal splatiť poskytnutý úver,
platiť úroky a poplatky, ako aj ďalšie platby spojené s úverom vyplývajúce zo Všeobecných obchodných
podmienok N. banky, a.s.

21. Podľa č.l. 140 a nasl. spisu bola pohľadávka veriteľa N. banka, a.s. voči žalobcovi zo Zmluvy

o poskytnutí kontokorentného úveru zo dňa 21.05.2022 postúpená na žalovaného, a to Zmluvou o
postúpení pohľadávok zo dňa 14.11.2006. Predmetnú pohľadávku veriteľa konkretizuje príloha č. 4
Zmluvy o postúpení pohľadávok (č.l. 145 spisu).

22. Podľa č.l. 148 spisu bolo postúpenie pohľadávky zo spoločnosti N. banka, a.s. na žalovaného EOS
KSI oznamované žalobcovi podaním zo dňa 14.11.2006, ktoré N. banka, a.s. ako postupca zaslala dňa

15.11.2006 poštovou prepravou na adresu uvádzanú žalobcom v zmluvnej dokumentácii s postupcom.

23. Odvolací súd zdôrazňuje, že skutkový stav vecí zisťuje súd na základe tvrdení sporových strán a
výsledkov vykonaného dokazovania. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci,
je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom

vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia
správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti a
to obzvlášť v konaní sporovom (primerane rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo 256/2012).

24. Súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj

strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy,
procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky
uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať
v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom
strana sporu uplatňuje svoj nárok alebo sa bráni proti jeho uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu.

25. Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli
účastníci. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska
ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný

právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten - ktorý dôkaz hodnotiť.
Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov (do pozornosti uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo
204/2009).

26. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, je potrebné rozumieť výsledok

hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z § 132 OSP (aktuálne 191
ods. 1 CSP), pretože súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z predpisov
nevyplynuli a ani inak v konaní nevyšli najavo, pretože súd opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli za konania najavo alebo preto, že v hodnotení dôkazov,
poprípade poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov konania alebo ktoré vyšli najavo inak,

z hľadiska závažnosti, zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti, je logický rozpor alebo ak
hodnotenie dôkazov odporuje § 133 až § 35 OSP (do pozornosti rozsudok NS ČR sp. zn. 21Cdo
65/2000).

27. V konaní nebolo sporné, že žalobca uzavrel s právnym predchodcom žalovaného Zmluvu o

poskytnutíkontokorentnéhoúverudňa21.05.2022,nazákladektoréhovzniklaspoločnostiN.banka,a.s.
pohľadávka voči žalobcovi. Predmetnú pohľadávku spoločnosť N. banka, a.s. previedla zodpovedajúcim
právnym spôsobom na žalovaného, a to uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
14.11.2006. Právnym následkom uzavretia zmluvy je pritom prevod pohľadávky, vrátane všetkých práv
s ňou spojených. Žalovaný tak je nositeľom pohľadávky, na základe ktorej žalobca následne plnil sumu

637,70 eur, ktorá vznikla zo Zmluvy o poskytnutí kontokorentného úveru zo dňa 21.05.2022.

28. Vo vzťahu k žalovaným uplatnenej námietke premlčania súd prvej inštancie v odôvodnení
rozhodnutia poukázal na to, že začatie plynutia subjektívnej premlčacej doby je potrebné počítať ododňa zaplatenia poslednej úhrady žalovanému v súvislosti s plnením poskytnutého úveru, keď žalobca
mal k dispozícii (poznal) všetky skutkové okolnosti o svojom plnení. S týmto tvrdením sa odvolací
súd nestotožnil a už v predchádzajúcom štádiu konania poukázal na to, že žalobca preukázal, že o

vzniku bezdôvodného obohatenia sa dozvedel v priebehu roka 2018 po oboznámení sa s obsahom
príslušného exekučného spisu. Bolo zdôraznené, že pre začiatok plynutia premlčacej doby sa vyžaduje
skutočná preukázateľná vedomosť o vzniku bezdôvodného obohatenia, čo v danom prípade nastalo dňa
19.04.2018, žaloba bola doručená súdu prvej inštancie dňa 27.06.2018, a preto bola podaná v rámci
plynutia a zákonom určenej premlčacej doby (§ 451 a nasl. Občianskeho zákonníka).

29. Analogická aplikácia 10-ročnej objektívnej premlčacej doby súdmi Slovenskej republiky pri práve
spotrebiteľa na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 107 ods. 2 OZ) získaného plnením na základe
spotrebiteľskej úverovej zmluvy je právnym dôsledkom prednosti rozsudku Súdneho dvora EÚ C-485/19
zo dňa 22.04.2021 v právnom poriadku Slovenskej republiky (uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo 268/2021).

30. Pre určenie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby v prípade bezdôvodného obohatenia
získaného plnením na základe spotrebiteľskej úverovej zmluvy, ktoré je bezúročné a bez poplatkov, je
podstatná skutočná vedomosť spotrebiteľa o tom, že nemá (nemal) plniť splátky spotrebiteľského úveru
vo výške dohodnutej v úverovej zmluve (uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo 29/2021).

31. Najvyšší súd SR v spomínanej právnej veci sp. zn. 5Cdo 29/2021 uzavrel, že podstatnou skutkovou
okolnosťou, ktorú by sa mal spotrebiteľ dozvedieť, aby mu začala plynúť subjektívna premlčacia doba,
je vedomosť o tom, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Pri skúmaní momentu,
kedy spotrebiteľ nadobudol vyžadovanú skutočnú (preukázanú) vedomosť o tejto podstatnej skutkovej
okolnosti, je potrebné si uvedomiť, že ide o subjektívny okamih, v ktorom sa spotrebiteľ dozvie také

skutkové okolnosti, ktoré mu umožnia uplatniť svoje práva v súdnom konaní žalobou o vydanie plnenia
z bezdôvodného obohatenia, teda keď sa jeho právo stalo nárokom (actionata). Rozhodujúce nie je, či
možnosť dozvedieť sa tieto skutočnosti mal už skôr.

32. Uvedené závery dovolacieho súdu boli plne súladné s rozsudkom Súdneho dvora EÚ vo veci

C-485/19. „Podstatou prvej položenej prejudiciálnej otázky bolo určiť, či sa má zásada efektivity vykladať
v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že na žalobu podanú spotrebiteľom
o vrátenie súm zaplatených neoprávnene na základe nekalých podmienok v zmysle Smernice 93/13
alebo na základe podmienok, ktoré sú v rozpore s požiadavkami Smernice 208/48, sa vzťahuje trojročná
premlčacia lehota, ktorá začína plynúť odo dňa, keď došlo k bezdôvodnému obohateniu“. Súdny dvor v

tejto súvislosti vyslovil názor, že zásada efektivity sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej
právnej úprave, ktorá stanovuje, že na žalobu podanú spotrebiteľom o vrátenie súm neoprávnene
zaplatených v rámci plnenia zmluvy o úvere, na základe nekalých podmienok v zmysle Smernice 93/13
alebo na základe podmienok, ktoré sú v rozpore s požiadavkami Smernice 208/48 sa vzťahuje trojročná
premlčacia lehota, ktorá začína plynúť odo dňa, keď došlo k bezdôvodnému obohateniu.

33. Vychádzať preto treba z reálneho momentu, kedy sa žalobca dozvedel o tom, že žalovaný sa
na jeho úkor bezdôvodne obohatil, už v predchádzajúcom štádiu konania bolo konštatované, že k
tomuto okamihu došlo 19.04.2018 a s ohľadom na čas podania žalobného návrh na príslušnom súde
prvej inštancie je potrebné konštatovať, že žalovaným vznesená námietka premlčania v danej veci tak

opodstatnená nie je.

34. Je ďalej zrejmé, že žalobca už v predchádzajúcom štádiu konania argumentoval tým, že poskytnutý
úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov s ohľadom na to, že v uzatvorenej zmluve o
úvere chýba ročná percentuálna miera nákladov (§ 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z. v znení

platnom k 20.11.2002) a zároveň, že žalovaný ako právny nástupca pôvodného veriteľa nemôže od
žalobcu - spotrebiteľa požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú v zmluve o spotrebiteľskom úvere
uvedené (§ 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení platnom k 20.11.2002).

35. K tejto právnej argumentácii žalobcu je potrebné uviesť, že ročná percentuálna miera nákladov

predstavuje údaj dôležitý pre vyjadrenie nákladov na úver a spotrebiteľom pomáha tento údaj spoznať,
aké všetky náklady budú spojené so spotrebiteľským úverom. Tým, že celkové náklady sú vyjadrené
v percentuálnych bodoch, zjednodušuje sa tým spotrebiteľovi porovnanie obdobných produktov na
finančnom trhu a tak výbere toho najakurátnejšieho úveru. Nie vždy je však možné tento údaj v zmluveuviesť, pretože pre jeho vyčíslenie je potrebné mať zastabilizované vstupné údaje o výške úveru,
obdobie, splátky úveru a úroky s poplatkami.

36. Revolvingový úver, ktorý právny predchodca žalovaného v predmetnej veci poskytol žalobcovi, je
však typický tým, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu. Dlžník stále
platí, pretože veriteľ mu stále dopĺňa úver a časť splátky sa používa na splatenie poskytnutých úverových
prostriedkov a časť na odplatu. Úver je odplatný právny úkon. Na začiatku revolvingového vzťahu sa
údaj o RPMN určiť ako tak dá, pretože výška úveru, úroky, poplatky a obdobie úverového vzťahu

vychádzajúce z počtu splátok môžu byť zistiteľné. To však už dobre možné nie je v priebehu revolvingu,
pretože sa úver čerpá a dopĺňa a tak sa menia údaje relevantné pre výpočet RPMN.

37. Zákon o spotrebiteľských úveroch (zákon č. 258/2001 Z.z.) preto aj výslovne počíta s nemožnosťou
určenia RPMN (do pozornosti rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co 95/2010).

38. Keďže predmetná právna vec sa týka tohto typu úveru a RPMN nie je dobre možné stanoviť, nebolo
možné stotožniť sa s argumentáciou žalobcu v zmysle tom, že pre neuvedenie RPMN je takto poskytnutý
úver podľa § 4 citovaného zákona bez úrokov a bez poplatkov.

39. Za správny je potrebné považovať záver týkajúci sa úverovej zmluvy zo dňa 21.05.2002 ako

spotrebiteľskej zmluvy a aplikácii ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a
ustanovení § 52 - § 54 Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. V súlade s princípmi
ochrany spotrebiteľa je potrebné aplikovať na daný právny vzťah účastníkov inštitúty občianskeho práva.

40. Oboznámením sa s obsahom zmluvy o poskytnutí kontokorentného úveru pre fyzické osoby

č. XXXXXXXXXX, ktorá bola uzatvorená medzi právnym predchodcom žalovaného ako veriteľom
a žalobcom ako dlžníkom, odvolací súd poukazuje na chýbajúce obligatórne náležitosti, o výške
požadovaných úrokov, prípadne iných poplatkov podľa § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z., čoho
dôsledkom je to, že veriteľ a teda žalovaný nemôže požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú
uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Žalovanému vznikol iba nárok na vrátenie reálne čerpaných

peňažných prostriedkov žalobcom z úverového rámca. V tejto súvislosti odvolací súd vychádzal z
tvrdenia žalovaného vyjadreného v priebehu daného konania v zmysle tom, že žalobca reálne plnil z
titulutaktouzatvorenejzmluvycelkovúsumu637,70eur,keďzároveňnebolosporné,žetátopohľadávka
žalovaného, resp. jeho právneho predchodcu nebola predmetom žiadneho exekučného konania.

41. Dôvodom vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného tak bolo plnenie prijaté
bez právneho dôvodu. Ako už bolo spomínané, žalobca z titulu existujúceho úverového vzťahu
zaplatil žalovanému celkovom sumu 637,70 eur a po odpočítaní preukázaných čerpaných peňažných
prostriedkov titulom zmluvy o poskytnutí kontokorentného úveru vo výške 265,55 eur (8.000 Sk)
predstavuje rozdiel, 372,15 eur, ktorú sumu zaplatil žalobca bez právneho dôvodu, čo teda predstavuje

bezdôvodné obohatenie žalovaného.

42. Odvolací súd ďalej poukazuje na ust. § 563 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak čas splnenia
nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh
prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Keďže zročnosť nároku z bezdôvodného obohatenia

nie je určená právnym predpisom, rozhodnutím súdu, ani nevyplýva z dohody účastníkov, potom je
dlžník podľa § 563 Občianskeho zákonníka povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho veriteľ o plnenie
požiadal. Žalobca vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia z takto poskytnutého úveru
žalobou, ktorá bola žalovanému v priebehu konania doručená dňa 27.05.2019. Pokiaľ žalovaný neplnil,
nasledujúcim dňom sa dostal do omeškania, v dôsledku čoho má žalobcovi patriť aj úrok z omeškania v

rozsahu 5 % ročne z istiny 372,15 eur do zaplatenia, tak ako to určuje 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka
v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.

43. Pokiaľ žalovaný namietal, že tieto čerpané finančné prostriedky boli plnené žalobcovi titulom
právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý doteraz nebol zrušený, je potrebné uviesť, že

právoplatný rozhodcovský rozsudok na plnenie predstavuje prekážku rozsúdenej veci v konaní, nie však
rozsudok založený na neprijateľnej rozhodcovskej doložke (porovnaj „nulitný rozhodcovský rozsudok“
nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci do pozornosti uznesenie Krajského súdu v Trnave sp.zn. 10CoE 308/2011). Tento záver bol prijatý i Najvyšším súdom SR v uznesení sp. zn. 3Cdo 122/2011
zo dňa 09.02.2012, obdobne tiež uznesenie NS SR sp. zn. 6MCdo 9/2012.

44. V prejednávanej veci je predmetom konania aj nárok žalobcu vyplývajúci z ust. § 3 ods. 5 zákona
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Citované ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje
právo spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní
porušenie svojho práva a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného
zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho

stupňa ochrany. Jediným predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie
je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Zákon teda
nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k
takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde.

45. V prejednávanej veci sa žalobca domáhal voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia, vo

vzťahu k uplatnenému nároku mal žalobca v konaní úspech v časti o zaplatenie istiny 372,15 eur s prísl.
a takto bol naplnený predpoklad úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti umožňujúci
žalobcovi požadovať od žalovaného právo na primerané finančné zadosťučinenie.

46. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení treba vychádzať z toho, že toto má plniť

jednak funkciu satisfakčnú, ako aj funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradzovalo od získania plnení z
neplatných právnych úkonov týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv a jednak to treba chápať ako odmenu
za to, že spotrebiteľ vstúpil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším porušovateľom
spotrebiteľských práv. Odvolací súd je toho názoru, že finančné zadosťučinenie vo výške 150 eur vo
vzťahu k žalobcovi ako spotrebiteľovi nepredstavuje neopodstatnené a neprimerané obohacovanie sa,

či duplicitné uplatňovanie nároku spotrebiteľa. Základom pre určenie sumy peňažného zadosťučinenia
je primeranosť a odvolací súd túto sumu určil na základe vlastnej úvahy, keď zohľadnil čiastočný úspech
žalobcu v danom konaní a všetky skutočnosti, ktoré viedli spotrebiteľa k podaniu žaloby v prejednávanej
právnej veci.

47. Podľa § 143 ods. 1 a 3 CSP, súd nepripustí zmenu žaloby, ak by výsledky doterajšieho konania
nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe. Ak súd nepripustí zmenu žaloby, pokračuje v
konaní o pôvodnej žalobe.

48. Dôvod nepripustenia zmeny žaloby podľa § 143 ods. 1 CSP sa opiera o hospodárnosť konania,

ktorý sa prejavuje jednak v tom, že pokiaľ výsledky doterajšieho dokazovania môžu byť dostatočným
predpokladom aj pre konanie o zmenenej žalobe (posúdenie vždy závisí od konkrétneho prípadu),
bolo by nehospodárne nútiť žalobcu uplatňovať si iný nárok, vyšší nárok alebo nárok na základe
ďalších relevantných skutočností v novom konaní. Hospodárnosť možno vidieť aj v tom, že ak výsledky
doterajšieho dokazovania nie sú dostatočným predpokladom pre konanie o zmenenej žalobe, zmena

predmetu sporu by bola vo vzťahu k doterajšiemu konaniu nehospodárna a mohla by konanie zbytočne
predĺžiť.

49.Odvolacísúdkonštatuje,žesúdprvejinštancieprocesnenepochybil,pokiaľnepripustilzmenužaloby
v zmysle podania žalobcu zo dňa 07.09.2020, keď aplikoval ust. § 143 ods. 1 CSP. V tomto podaní si totiž

žalobca uplatnil voči žalovanému rozšírený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, na základe
nových skutkových tvrdení a pripustenie zmeny žaloby v zmysle tohto podania žalobcu by vyžadovalo
doplnenie skutkových okolností, ako aj danie ďalšieho priestoru na vyjadrenie žalovanému.

50. Keďže súd prvej inštancie na základe správne zisteného skutkového stavu vec nesprávne právne

posúdil aplikujúc ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. v spojení s § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka,
odvolací súd postupom podľa § 388 CSP rozsudok zmenil a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 522,15 eur s 5 % -ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 372,15 eur od 28.05.2019
do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti rozsudok potvrdil ako vecne
správny postupom podľa § 387 CSP.

51. O trovách celého konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods.
2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. V prebiehajúcomkonaní žiadna zo strán nemala plný úspech vo veci, preto bolo vyslovené, že sa im náhrada vzniknutých
trov nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).