Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 29, 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/131/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6423200413
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Boborová Sninská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6423200413.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Miriam Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a JUDr. Zuzany Konárikovej,
v právnej veci žalobcu s Autoleasing SK, s. r. o., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava,, IČO: 46 806 491,
právne zastúpený Nosko & Partners s. r. o., Podjavorinskej 2, 811 03 Bratislava, IČO: 36 860 107 proti
žalovanému WELDING ENERGO INDUSTRI s. r. o., Veľká Lehota 457, 966 41 Veľká Lehota, IČO: 46
981 071, právne zastúpený Špireková & Partners, s. r. o., Námestie Matice slovenskej 6, 965 01 Žiar nad
Hronom, IČO: 47 232 811, o žalobe na vydanie veci, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Žiar nad Hronom, č.k. 9Cb/2/2023-111 zo dňa 18. júla 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 9Cb/2/2023-111 zo dňa 18. júla 2023 potvrdzuje.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom prvou výrokovou vetou uložil žalovanému povinnosť
vydať žalobcovi motorové vozidlo Volkswagen Passat CC Diesel 2.0 TDI DPF DSG (A6), číslo karosérie
VIN: A. s príslušenstvom a kľúče k motorovému vozidlu Volkswagen Passat CC Diesel 2.0 TDI DPF DSG
(A6), číslo karosérie VIN: A. v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Druhou výrokovou
vetou uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou okresnému
súdu dňa 08.02.2023 domáhal voči žalovanému uloženia povinnosti vydať motorové vozidlo
s príslušenstvom a kľúče k motorovému vozidlu, ktorý nárok odôvodnil tým, že žalobca v postavení
veriteľa a žalovaný v postavení dlžníka uzatvorili dňa 10.04.2017 Zmluvu o úvere UDTA17/61000867
a dodatok č. 1 k zmluve, predmetom ktorej bolo poskytnutie účelovo viazaného úveru vo výške
9.870,-Eur na obstaranie motorového vozidla a na zabezpečenie záväzkov žalovaného ako dlžníka

z takto uzatvorenej úverovej zmluvy. Strany sporu dojednali zabezpečenie vo forme zriadenia
zabezpečovacieho prevodu práva v rozsahu, ako to bolo uvedené v článku II. úverovej zmluvy. Žalobca
v žalobe tvrdil, že žalovaný sa dostal omeškania s úhradou viacerých splátok úveru po dobu dlhšiu
ako 30 dní a preto vyzval žalovaného na odovzdanie motorového vozidla dňa 17.11.2022. Žalobca, ako
veriteľ si uplatnil právo okamžitého splatenia úveru a súčasne žalovanému písomne oznámil začatie
výkonuzabezpečovaciehoprávaavyzvalžalovanéhokodovzdaniumotorovéhovozidla,ktorúpovinnosť
si žalovaný nesplnil, a preto podal žalobu na súd.

3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v konaní spornou nebola otázka uzatvorenia
úverovejzmluvy,výškaposkytnutéhoúveru,anipovinnosťžalovanéhoakodlžníkazaplatiťzaposkytnutý
úver vo výške 9.870,-Eur celkovú sumu úveru formou mesačných splátok po dobu 71 mesiacov vovýške202,87Eur.Spornýmvkonanínebolosamotnéuzatvorenieúverovejzmluvyč.UDTA17/61000867
dňa 10.04.2017 a dodatku č. 1 k predmetnej úverovej zmluve zo dňa 13.04.2017. V zmysle zmluvných
dojednaní samotnej úverovej zmluvy s odkazom na Všeobecné obchodné podmienky žalobcu platné

ku dňu uzatvorenia zmluvy, na zabezpečenie akýchkoľvek pohľadávok, ktoré vzniknú v súvislosti
s uzatvorenou úverovou zmluvou došlo k dojednaniu o zabezpečovacom prevode práva k predmetnému
motorovému vozidlu žalobcu. Zmluvné strany priamo v zmluve o úvere a tiež s odkazom na Všeobecné
obchodné podmienky žalobcu dohodli zmluvné pokuty a poplatky, v zmysle ktorých žalobcovi vznikol
nárok voči žalovanému na zaplatenie zmluvnej pokuty a poplatku vo výške 10,-Eur za každú upomienku,

výzvu, či oznámenie, ktorých vznik bol spojený s omeškaním so splácaním úveru alebo porušením
akejkoľvek povinnosti žalovaného s tým, že nebola zmluvne dohodnutá forma takýchto upozornení, čo
nevylučuje, aby boli upozornenia realizované písomnou formou, SMS správou a tiež prostredníctvom
call centra.

4. Okresný súd v rozhodnutí ďalej poukázal na to, že s odkazom na Všeobecné obchodné podmienky

žalovaného bod 5 Zmluvné pokuty, poplatky a náhrady škody , 5.1 písm. a) žalobcovi vznikol nárok
v prípade nesplnenia akejkoľvek povinnosti žalovaného vyplývajúcej z úverovej zmluvy (aj oneskorená
úhrada splátok úveru), požadovať zaplatenie preukázateľných nákladov spojených s vymáhaním
splnenia povinnosti alebo so splnením povinnosti namiesto klienta. V dôsledku toho si žalobca uplatnil
nárok na zaplatenie sumy 1.200,-Eur (4x po300,-Eur) titulom vzniknutých nákladov inkasnej agentúry

CAR BACK, spol. s. r. o. Praha, ako preukázateľných nákladov spojených s vymáhaním splnenia
povinnosti žalovaného.

5. Okresný súd mal za to, že žalobca predložením došlých platieb evidovaných k úverovej zmluve
preukázal, že žalovaný si od 10.05.2017 opakovane nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce z úverovej

zmluvy a nerealizoval jednotlivé platby mesačných úhrad splátok úveru v dojednanej dobe splatnosti, t.j.
k 10-temu dňu príslušného mesiaca, ale oneskorene, čo je zrejmé z dátumu úplnej úhrady jednotlivých
splátok. Žalobca preukázal, že splátkami evidovanými v prehľade došlých platieb pod riadkami 15, XX,
XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX až 67 neboli realizované úhrady žalovaným riadne
a včas, bol preto vyzvaný na úhradu poplatku za upomienku vo výške 10,-Eur, čo žalovaný uskutočnil

a takéto plnenie poskytol. Svedčí to o tom, že žalovaný si bol počas zmluvného vzťahu so žalobcom
vedomí porušovania svojej zmluvnej povinnosti Z prehľadu splátok bolo tiež okresnému súdu zrejmé, že
v dôsledku neplnenia si povinností žalovaného riadnou úhradou splátok vedených v prehľade došlých
platieb v riadkoch 20, 29, 38 a XX, v súvislosti s ich vymáhaním externou agentúrou podľa Všeobecných
obchodných podmienok bod 5.1 písm. a) , externá agentúra CAR BACK, spol. s. r. o. Praha fakturovala

za realizáciou úkonov, ktoré uskutočnila v dňoch 28.11.2022, 02.12.2022, 06.12.2022, 20.12.20122,
28.12.2022, pričom žalovaný sankcie za vymáhanie externou agentúrou tiež dobrovoľne zaplatil.

6. Z oznámenia o uplatnení práva na okamžité splatenie úveru mal okresný súd jednoznačne za
preukázané, že žalovaný okrem neuhradených riadnych splátok úveru vo výške 202,87 Eur za mesiac

október, november, december roku 2022 a január 2023, neuhradil ani sankcie v zmysle dojednaní za
poplatok za výzvu a upomienku. Prehľad dlžných platieb splátok úveru preukazuje, akým spôsobom
si žalovaný plnil svoju povinnosť ako dlžník vyplývajúcu pre neho z úverovej zmluvy. I keď žalovaný
v konaní spochybňoval uplatnené nároky žalobcu, tieto vyplývajú priamo zo zmluvných dojednaní
zmluvy o úvere a tiež z dojednaní, ktoré obsahovali všeobecné obchodné podmienky žalobcu. Tvrdenia

žalovaného o tom, že pravidelne a včas uhrádzal splátky úveru, ako boli zmluvne dohodnuté, v konaní
žalovaný nepreukázal. Okresný súd uviedol, že tvrdenia žalovaného, že poskytoval úhrady nad rámec
dohodnutej výšky bežných mesačných splátok, pokiaľ uhrádzal jednotlivé sumy 10,- Eur, resp. 4 x 300,-
Eur, pravdivé nie sú, pretože takéto platby zmluvne dohodnuté neboli. Žalovaný ich platil vždy až na
výzvu ako úhradu poplatku za upomienku, resp. úhradu sankčného poplatku preukázateľných nákladov

spojených s vymáhaním splnenia povinnosti, ktoré realizoval veriteľ prostredníctvom externej agentúry.
Externá agentúra fakturovala náklady na vymáhanie pohľadávok žalobcovi.

7. Z uvedených dôvodov okresný súd žalobe vyhovel v celom rozsahu a uložil žalovanému povinnosť
vydať žalobcovi motorové vozidlo s príslušenstvom, kľúče k motorovému vozidlu a nahradiť trovy

konania v celom rozsahu.

8. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonom stanovej lehote odvolanie žalovaný s poukazom na
odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g), h) Civilného sporového poriadku.9. V podanom odvolaní žalovaný uviedol, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces podľa ustanovenia § 365 písm. b) Civilného sporového poriadku a konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa ustanovenia § 365 písm. d) Civilného
sporového poriadku. Podľa názoru žalovaného napadnuté rozhodnutie okresného súdu nie je riadne
odôvodnené, minimálne v bode 9. napadnutého rozhodnutia. Žalovaný namietal, že tvrdenia okresného
súdu nenachádzajú oporu vo vykonanom dokazovaní, pretože žalobca nepredložil v konaní žiadny

relevantný dôkaz o doručení opakovaných výziev žalovanému, prípadne inom kontaktovaní žalovaného
z dôvodu tvrdeného nesplnenia si povinností zo zmluvné vzťahu. Sám žalovaný na pojednávaní dňa
18.07.2023 poprel tvrdenia žalobcu uvádzané v žalobe, že ho akýmkoľvek spôsobom kontaktoval
telefonicky, poštou, SMS správami. Žalovaný sa v tom čase na adrese sídla spoločnosti nezdržiaval.
Žalobca od začiatku konania žiadnym spôsobom nepreukázal relevantnosť započítania si poplatkov
externej agentúry, ktorá fakturovala náklady za realizáciu úkonov uskutočnených v dňoch 28.11.2022,

02.12.2022, 06.12.2022 a 28.12.2022, spolu vo výške 1.200,-Eur (4x po 300,-Eur). Žalobca síce
v konaní predložil faktúry od externej agentúry, avšak z faktúr nemožno zistiť pravdivosť, či vôbec došlo
k výzve žalovaného na splnenie povinnosti prostredníctvom listu, správy, telefonátu, prípadne osobných
návštev žalovaného. Žalobca počas svojho výsluchu potvrdil, že od externej agentúry v záverečných
správach nemajú žiadne konkrétne informácie alebo dôkazy o kontaktovaní žalovaného. Žalobca

v konaní nepredložil žiadne dôkazy o dôvodnosti zaúčtovania poplatkov externej agentúry v súhrnnej
výške 1.200,-Eur, ako i o vykonaní úkonov tejto externej agentúry a údajných doručených výzvach.
Okresný súd aj napriek dôkaznej núdzi žalobcu rozhodol v jeho prospech. Okresný súd neuviedol
abližšienekonkretizovalpreakédôvodysastotožnilsnepreukázanýmitvrdeniamižalobcu.Rozhodnutie
okresného súdu sa javí ako svojvoľné a nepreskúmateľné.

10. Žalovaný mal ďalej za to, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Okresný
súd nesprávne vyhodnotil nesplnenie si povinnosti žalovaného uhradiť všetky splátky poskytnutého
úveru žalobcovi. Z predložených listín vyplýva, že celková výška úveru bola dohodnutá a poskytnutá

v sume 9.870,-Eur, pričom žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť jednotlivými
mesačnými splátkami vo výške 202,87,- Eur v počte splátok 71, čo predstavuje spolu sumu 14.403,77,-
Eur. Z prehľadu platieb evidovaných ku zmluve poskytnutých žalovanému priamo od žalobcu vyplýva,
že celková zaplatená suma žalovaným ku dňu 12.12.2022 predstavuje sumu 14.701,79 Eur, čo je
o 298,02 Eur viac, ako mal žalovaný zaplatiť žalobcovi. Žalovaný si teda riadne splnil svoj záväzok

a vrátil poskytnuté peňažné prostriedky žalobcovi podľa úverovej zmluvy v celom rozsahu. Žalovaný
tvrdí, že vyššie sumy uhrádzal práve z dôvodu rýchlejšieho splatenia úveru, čo však okresný súd
nezobral do úvahy. Žalobca opakovane a bezdôvodne žalovanému účtoval viaceré poplatky za výzvu,
každý v čiastke 10,-Eur, ako i poplatok za externú agentúru – inkaso v sume 300,-Eur s dátumami
zúčtovania 20.12.2018, 16.09.2019, 15.06.2020 a 30.09.2020. Žalovaný popiera, že bol dôvod na

zúčtovanie týchto poplatkov, pretože žalovaný nebol v omeškaní s úhradami splátok. Žalovaný popiera
doručenie predmetných výziev, upomienok zo strany žalobcu. Žalobca v konaní nepredložil žiadny
dôkaz o dôvodnosti vystavenia tvrdených upomienok či výziev, a rovnako ani dôkazy o ich doručení
žalovanému. Žalovaný má za to, že išlo o účelové konanie žalobcu s cieľom navýšenia celkovej sumy na
úhradu. Žalobca si zaúčtoval až 4 x položku s názvom „poplatok externej agentúry – inkaso“ v sume 4 x

300,-Eur, pričom žalovaný nemá vedomosť na základe akého dôvodu si žalobca túto položku započítal,
pretože táto povinnosť úhrady zo zmluvy o úvere, ani z iného žalobcom predloženého listinného dôkazu
nevyplýva. Žalovaný ani nemal úmysel tieto položky uhrádzať. Žalovaný mal za to, že ak si žalobca
uplatňuje zmluvnú pokutu podľa Všeobecných obchodným podmienok vo výške inej ako 200,-Eur, a to
konkrétne vo výške 4 x 300,-Eur, tak takúto zmluvnú pokutu žalobcovi nemožno priznať, pretože na

takejto zmluvnej pokute sa žalobca a žalovaný písomne nedohodli, resp. nebola dodržaná písomná
forma spôsobu určenia výšky zmluvnej pokuty.

11. Žalovaný v podanom odvolaní navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie okresného súdu
zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie, resp. napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobu

v celom rozsahu zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho
konania.12. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že z celkového počtu 71 splátok úveru
žalovaný uhradil riadne a včas iba 10 splátok. Zvyšné splátky musel žalobca od žalovaného opakovane
vymáhať rôznou formou (telefonicky, písomne, externe). S vymáhaním dlžných splátok boli spojené

náklady, ktoré žalobca žalovanému riadne oznamoval a ktoré žalovaný priebežne uhrádzal spolu
s dlžnými splátkami úveru. Posledných 6 splátok úveru a časť nákladov spojených s vymáhaním
žalovaný neuhradil. Žalobca si voči žalovanému za celú dobu existencie zmluvy o úvere až do podania
žaloby uplatňoval iba nároky, ktoré jednoznačne vyplývajú zo zmluvy o úvere a jej neoddeliteľnej súčasti
– Všeobecných obchodných podmienok. Ohľadom argumentu žalovaného týkajúceho sa zmluvnej

pokuty žalobca uviedol, že súd v konaní o vydanie veci musí skúmať, či má žalobca príslušné
právo k veci, ktorej vydania sa domáha a či ten, kto zadržiava vec, ju zadržiava neoprávnene, resp.
neprávom. Súd nemôže v takom konaní priznávať, alebo nepriznávať žalobcovi nárok na zmluvnú
pokutu – preplatenie nákladov externej spoločnosti vo výške 4 x 300,- Eur. Toto právo by mohlo byť
predmetom iného súdneho konania, v ktorom by si žalovaný mohol potenciálne uplatniť právo na
vydanie bezdôvodného obohatenia. Aj keby sám žalobca ponížil svoju pohľadávku voči žalovanému

o sumu 1.200,-Eur, povinnosť žalovaného vydať motorové vozidlo žalobcovi by nezanikla. Žalobca
považoval odvolanie žalovaného za podané formálne, bez riadneho právneho zdôvodnenia, preto
navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok okresného súdu potvrdil a priznal žalobcovi nárok na náhradu
trov odvolacieho konania.

13. Žalovaný vo vyjadrení k podaniu žalobcu v celom rozsahu odkázal na obsah ním podaného
odvolania. Poukázal na vedomosť žalobcu o nezákonnosti účtovania poplatkov externej agentúry
v sume 4 x 300,-Eur v rozpore so zmluvou o úvere i Všeobecnými obchodnými podmienkami. Dohoda
o zmluvnej pokute neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by uvádzalo, že výška zmluvnej pokuty môže
byť určená v inej výške ako 200,-Eur, prípadne, že Všeobecné obchodné podmienky stanovujú spôsob

určenia výšky zmluvnej pokuty v konkrétnych prípadoch aj inak, ako je to v samotnej dohode o zmluvnej
pokute. Všeobecné obchodné podmienky nie sú podpísané ani žalobcom ani žalovaným a teda, ak
aj obsahujú spôsob určenia výšky zmluvnej pokuty odlišne od dohody o zmluvnej pokute obsiahnutej
v zmluve o úvere, tak takúto dohodu o zmluvnej pokute je nutné považovať za neplatnú, pre nedodržanie
písomnej formy. Žalovaný má za to, že ak si žalobca uplatňuje zmluvnú pokutu podľa Všeobecných

obchodných podmienok vo výške inej ako 200,-Eur, a to konkrétne vo výške 4 x 300,-Eur, tak takúto
zmluvnú pokutu žalobcovi nemožno priznať, pretože na takejto zmluvnej pokute sa žalobca a žalovaný
písomne nedohodli.

14. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že suma fakturovaná externou agentúrou nie

je sumou zmluvných pokút, ale sumou preukázaných nákladov na vymáhanie pohľadávky podľa Zmluvy
o úvere UDTA17/61000867 a podľa Všeobecných obchodných podmienok. Žalobca si voči žalovanému
za celú dobu existencie zmluvy o úvere, až do podania žaloby, uplatňoval iba nároky, ktoré jednoznačne
vyplývali zo zmluvy a jej neoddeliteľnej súčasti Všeobecných obchodných podmienok, ktoré žalovaný
jednoznačne prevzal svojím podpisom na zmluve o úvere.

15. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP) a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie,
bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP viazaný rozsahom odvolania, odvolacími
dôvodmiazistenýmskutkovýmstavomsúdomprvejinštancie(§379,§380ods.1,§383CSP),prejednal

odvolanie a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Rozsudok súdu prvej inštancie
považuje vo výroku za vecne správny, preto ho podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

16. Krajský súd uvádza, že v priebehu konania pred súdom prvej inštancie nedošlo k takému postupu,
ktorý by mal za následok vadu konania, následkom ktorej by došlo k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci.

Po oboznámení sa s postupom a celým priebehom konania pred súdom prvej inštancie odvolací súd
konštatuje, že nedošlo ani k nesprávnemu procesnému postupu, ktorým by žalovaný ako odvolateľ mal
znemožnené uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva
na spravodlivý súdny proces. Krajský súd uvádza, že žalovanému nebolo odňaté žiadne právo, ani
znemožnený výkon žiadneho práva, ktoré má zaručené procesno-právnym predpisom, pretože žalovaný

mal umožnené uplatňovať svoje práva a oprávnené záujmy, ako aj uskutočňovať prostriedky procesnej
obrany voči žalovanému nároku.17. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

18. Podľa § 501 ods. 1 Obchodného zákonníka, veriteľ je povinný dlžníkovi peňažné prostriedky
poskytnúť, ak ho o to dlžník v súlade so zmluvou požiadal, a to v dobe určenej v požiadavke, inak bez
zbytočného odkladu.

19. Podľa § 553 ods. 1 Občianskeho zákonníka, plnenie záväzku možno zabezpečiť dočasným
prevodom práva dlžníka alebo tretej osoby v prospech veriteľa (ďalej len "zabezpečovací prevod práva").
Pri zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva sa dočasne prevádza vlastníctvo k prevádzanej veci
podľa všeobecných ustanovení o nadobudnutí vlastníctva zmluvou ( § 133).

20. Podľa § 553a ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluva o zabezpečovacom prevode práva sa musí

uzatvoriť písomne.

21. Podľa § 553c ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zabezpečený záväzok nie je riadne a včas
splnený,veriteľjeoprávnenýzačaťvýkonzabezpečovaciehoprevoduprávaaprevedenéprávospeňažiť
spôsobom uvedeným v zmluve alebo dražbou podľa osobitného zákona.

22. Podľa § 553c ods. 3 Občianskeho zákonníka, začatie výkonu zabezpečovacieho prevodu práva je
veriteľ povinný písomne oznámiť osobe, ktorá zabezpečenie poskytla, a dlžníkovi aspoň 30 dní vopred.

23. Podľa § 553d ods. 1 Občianskeho zákonníka, zánikom zabezpečovaného záväzku právo prechádza

späť na osobu, ktorá zabezpečenie poskytla. Veriteľ je bez zbytočného odkladu povinný vec v jeho držbe
vydať, a ak niet odlišnej dohody, spolu s tým, čo k nej pribudlo.

24. Podľa § 553e Občianskeho zákonníka, Na zabezpečovací prevod práva sa primerane použijú
ustanovenia § 151j ods. 2, § 151l ods. 4, § 151m ods. 2, 3, 4, 7, 9, § 151mb ods. 1, § 151md ods. 1 až 3.

25.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

26.Odvolacísúdpopreštudovaníspisudospelkzáveru,žesúdprvejinštancie dostatočnezistilskutkový
stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke, a to z dôvodov
uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku, s ktorými sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP v celom
rozsahu stotožnil a považuje za nehospodárne ich opätovne uvádzať, a preto rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

27. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom odvolateľa, ktorý namietal nesplnenie procesných
podmienok, porušenie práva na spravodlivý proces, vadu konania, ktorá mohla mať za následok
nesprávnerozhodnutievoveci,nevykonanienavrhnutýchdôkazovpotrebnýchnazistenierozhodujúcich
skutočností, prípustnosť ďalších prostriedkov procesnej obrany na zistenie skutkového stavu, nesprávne

skutkové zistenia na základe vykonaného dokazovania a nesprávne právne posúdenie veci.

28. Procesné podmienky definuje samotný Civilný sporový poriadok ako podmienky, za ktorých môže
súd konať a rozhodnúť. Teória civilného práva procesného rozoznáva vecné procesné podmienky
(kvalifikovaný spôsob začatia konania, t.j. v sporovom konaní žaloba, splnenie poplatkovej povinnosti),

podmienky na strane súdu (právomoc, príslušnosť, zákonne obsadenie súdu), procesné podmienky
na strane účastníkov (procesná subjektivita, procesná spôsobilosť, prípadné povinné zastúpenie
advokátom, spôsobilosť byť zástupcom a riadne plnomocenstvo zástupcu) a negatívne procesné
podmienky (prekážka začatého konania, prekážka rozsúdenej veci). Skúmanie splnenia procesných
podmienok je úradnou povinnosťou súdu počas priebehu konania. Vadou predpokladanou v § 365 ods.

1 písm. a) tak trpí konanie v prípade, keď súd vec prejednal a rozhodol napriek vyššie naznačeným
nedostatkom. Žalovaný v podanom odvolaní neuviedol konkrétny procesný nedostatok, ktorým malo byť
konanie zaťažené. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu žiaden nedostatok procesnej podmienky
prvoinštančného konania nezistil, preto odvolaciu námietku žalovaného vyhodnotil ako nedôvodnú.29. Žalovaný v podanom odvolaní namietal porušenie jeho práva na spravodlivý proces, ku ktorému
malo dôjsť v dôsledku nedostatočného odôvodnenia prvoinštančného rozsudku. Žalovaný poukázal

najmä na bod 9 napadnutého rozhodnutia s tým, že tvrdenia súdu nenachádzajú oporu vo vykonanom
dokazovaní, pretože žalobca v konaní nepredložil žiaden relevantný dôkaz o doručení opakovaných
výziev žalovanému pre neplnenie si zmluvných povinností, prípadne inom kontaktovaní žalovaného,
rovnako nepreukázal relevantnosť započítania si poplatkov externej inkasnej agentúry 4 x 300,-Eur.
Podľa názoru žalovaného, okresný súd neuviedol, z akého dôvodu sa stotožnil s nepreukázanými

tvrdeniami žalobcu, preto sa jeho rozhodnutie javí ako svojvoľné.

30. Odvolací súd konštatuje, že štruktúra práva na odôvodnenie súdneho rozhodnutia je rámcovo
upravená v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozsudku má obsahovať dostatok dôvodov a ich
uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia
a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal,

z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Zároveň platí, že právo na riadne
odôvodnenie súdneho rozhodnutia bezpochyby neznamená povinnosť súdu zaoberať sa vo svojom
odôvodnení všetkými skutočnosťami tvrdenými stranami sporu, ale len zásadnými pre rozhodnutie vo
veci. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej

právnymi názormi, hodnotením dôkazov (sp.zn. IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bola strana sporu
predvšeobecnýmsúdomúspešná,tedaabysarozhodlovsúladesjejpožiadavkami(sp.zn.I.ÚS50/04).

31. V preskúmavanej veci dospel odvolací súd k záveru, že rozsudok okresného súdu zodpovedá vyššie
uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení

rozhodnutiauviedol,ktoréskutkovézisteniapovažovalzapodstatnépreprávnyzáveroexistenciinároku
žalobcu na vydanie motorového vozidla s príslušenstvom a kľúčov k motorovému vozidlu.

32. Okresný súd v odôvodnení rozsudku poukázal na skutočnosť, že v konaní nebola sporná otázka
uzatvorenia úverovej zmluvy a dodatku k nej, nebola sporná povinnosť žalovaného splatiť poskytnutý

úver zmluvne dohodnutým spôsobom a nebolo sporné ani uzatvorenie zmluvy o zabezpečovacom
prevode práva z dôvodu zabezpečenia akýchkoľvek pohľadávok, ktoré vzniknú v súvislosti
s uzatvorenou úverovou zmluvou.

33. Okresný súd v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia zdôraznil, že strany sporu si priamo v zmluve

s odkazom na všeobecné obchodné podmienky žalobcu dohodli zmluvné pokuty a poplatky, v zmysle
ktorých žalobcovi vznikol nárok voči žalovanému na zaplatenie poplatku vo výške 10,-Eur za každú
upomienku alebo výzvu, ktorých vznik bol spojený s porušením akejkoľvek povinnosti žalovaného
vyplývajúcej z úverovej zmluvy. Odvolací súd v tejto časti odkazuje na znenie bodu 5.1 písm. e)
a bodu 11.7 všeobecných obchodných podmienok, ktoré upravujú popis úkonu a sadzbu poplatku

vo výške 10,-Eur za odoslanie písomnej upomienky na zaplatenie dlžných záväzkov klienta. Okresný
súd vo svojom rozhodnutí poukázal aj na bod 5.1 písm. a) všeobecných obchodných podmienok, zo
znenia ktorých mal preukázané, že žalobcovi v prípade nesplnenia akejkoľvek povinnosti vyplývajúcej
zo zmluvy o úvere žalovaným, vzniklo právo požadovať zaplatenie preukázateľných nákladov spojených
s vymáhaním splnenia povinnosti alebo so splnením povinnosti namiesto klienta. Z faktúr vystavených

externou agentúrou CAR BACK, spol. s r.o. pre žalobcu za vybavenie obchodného prípadu žalovaného
Is code UDTA17/ 61000867 (č.l. 103-106 súdneho spisu) mal okresný súd preukázanú výšku nákladov
spojených s vymáhaním splnenia povinnosti žalovaným platiť zmluvne dohodnuté splátky úveru
a ostatné zmluvne dohodnuté záväzky riadne a včas. Okresný súd riadne zdôvodnil, že z prehľadu
došlých platieb evidovaných k úverovej zmluve mal preukázané, že žalovaný opakovane neplatil

zmluvnedohodnutémesačné splátkyúveruriadneavčas,aleoneskorene,čojezrejmézdátumuúhrady
jednotlivých splátok. Z prehľadu došlých platieb evidovaných k úverovej zmluve mal okresný súd za
preukázané, že žalovaný po omeškaní s úhradou tej –ktorej mesačnej splátky úveru, opakovane zaplatil
sumy vo výške 10,- Eur a 300,-Eur, ktoré žalobca v zmysle platných zmluvných dojednaní evidoval ako
platbyzapoplatkyzavýzvu/upomienkuapoplatkyexternejagentúry-inkaso.Odvolacísúdsastotožňuje

s posúdením prvoinštančného súdu, že prehľadom platieb evidovaných k úverovej zmluve počas trvania
zmluvného vzťahu medzi stranami sporu žalobca preukázal skutočnosť, že žalovaný sa opakovane
dostal do omeškania so zaplatením jednotlivých splatných mesačných splátok úveru, následkom čoho s
odkazomnazneniebodov 5.1písm.e),11.7a5.1písm.a)všeobecnýchobchodnýchpodmienokvzniklažalovanému povinnosť zaplatiť aj zmluvne dohodnuté sankčné poplatky a náklady spojené s vymáhaním
splnenia povinnosti, ktoré žalovaný priebežne aj platil. Pretože bol žalovaný v omeškaní s úhradou
viacerýchsplátokúverupodobudlhšiuako30dní,žalobcapísomnežalovanémuoznámilzačatievýkonu

zabezpečovacieho práva a vyzval žalovaného k odovzdaniu motorového vozidla, ktorú povinnosť si
žalovaný nesplnil.

34. Žalovaný v podanom odvolaní namietal, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdeniam

veci. Žalovaný zastáva názor, že okresný súd nesprávne vyhodnotil nesplnenie si povinnosti žalovaného
uhradiť všetky splátky poskytnutého úveru, keď z predložených listín zo strany samotného žalobcu
vyplýva, že výška úveru bola dohodnutá a poskytnutá v sume 9.870,-Eur, žalovaný mal zaplatiť celkovo
14.403,77,- Eur a z prehľadu platieb úveru predloženého v konaní žalobcom je zrejmé, že žalovaný
zaplatilžalobcovisumu14.701,79,-Eur,tedao298,02,-Eurviac,akomal.Žalovanýodzačiatkukonania
opakovane tvrdil, že vyššie sumy uhrádzal z dôvodu rýchlejšieho splatenia úveru, čo však prvoinštančný

súd nezobral do úvahy. Žalovaný tiež tvrdil, že nebol v omeškaní s úhradami splátok úveru, čo je zrejmé
zo žalobcom predloženého prehľadu záväzkov. Poprel doručenie výziev/ upomienok zo strany žalobcu.
V podanom odvolaní žalovaný poukázal aj na účelové konanie žalobcu, ktorý s cieľom navýšenia
celkovej sumy na úhradu zo strany žalovaného, účtoval bezdôvodne a bez informovania žalovaného
rôzne „fiktívne“ poplatky. Pokiaľ si žalobca uplatnil zmluvnú pokutu podľa všeobecných obchodných

podmienok vo výške inej ako 200,- Eur, a to konkrétne vo výške 4 x 300,-Eur, tak túto zmluvnú pokutu
nemožno žalobcovi priznať, pretože strany sporu sa na tom písomne nedohodli.

35. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením
dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky. Odvolací súd z obsahu

spisu zistil, že okresný súd pri rozhodovaní vo veci správne vyhodnotil predložené dôkazy, keď
z prehľadu došlých platieb evidovaných k úverovej zmluve zistil, že žalovaný si opakovane nesplnil svoje
povinnostivyplývajúcezúverovejzmluvyanerealizovaljednotlivéplatbymesačnýchúhradsplátokúveru
v dojednanej dobe splatnosti k 10-temu dňu príslušného kalendárneho mesiaca, ale neskôr ( napr.
platby 11.09.2017, 11.12.2017, 12.03.2018, 11.06.2018, 17.07.2018, 28.11.2018......) .

36. Vzhľadom na to, že žalobca uniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, žalovaný mal možnosť
tieto vyvrátiť, a to najprv poskytnutím vlastných skutkových tvrdení a následne aj navrhnutím dôkazov.
V takom prípade znášal dôkazné bremeno vyvrátenia tvrdení žalobcu on. Žalovaný však toto bremeno
neuniesol. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že nebol v omeškaní s úhradami splátok úveru, v konaní nepredložil

dôkaz, ktorým by uvedené preukázal. V rámci procesnej obrany žalovaný neuniesol dôkazne bremeno
ani v časti tvrdenia o uhrádzaní vyšších súm, z dôvodu rýchlejšieho splatenia úveru. Žiadnym
spôsobom nepreukázal, že ako platiteľ poukazoval žalobcovi ostatné platby v sumách 10,-Eur a 300,-
Eur (vynímajúc platby zmluvne dohodnutých mesačných splátok úveru v sume 202,87,- Eur) účelom
splatenia istiny úveru a úroku úveru. Žalovaný mal totiž možnosť pri realizácii platby vždy uviesť na

aký účel platbu realizuje, čím by bol žalobca povinný platbu priradiť podľa tohto oznámenia žalovaného,
avšak pokiaľ žalovaný takto platby nepriraďoval ( čo nepreukázal ), nemožno vytýkať žalobcovi, keď
takto zaplatené sumy 10,-Eur a 300,-Eur žalovaným priradil ako platby za poplatky za výzvu/upomienku
a poplatky externej agentúry – inkaso, keďže žalovaný preukázateľne zmluvne dohodnuté splátky úveru
platil nepravidelne a nie včas.

37. Odvolací súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalovaného o bezdôvodnosti účtovania fiktívnych
poplatkov žalobcom, keď strany sporu v uzatvorenej zmluve v znení dodatku a vo všeobecných
obchodných podmienkach dohodli pre prípad nesplnenia povinnosti klienta vyplývajúcej z úverovej
zmluvy formu, spôsob určenia a výšku jednotlivých sankčných poplatkov. Žalovaný sankčné poplatky

za obdobie od 28.11.2018 do 09.10.2022 dobrovoľne uhrádzal, preto jeho argumenty o účelovom
konaní žalobcu bez informovania žalovaného, prípadne tvrdenia o nedoručení výziev, sú bez právneho
významu.

38. Odvolací súd je v zmysle § 380 ods. 1 CSP viazaný odvolacími dôvodmi uvedenými v odvolaní,

preto napadnuté rozhodnutie okresného súdu preskúmal iba v rozsahu dôvodov uvedených žalovaným
v podanom odvolaní a inými dôvodmi sa nezaoberal. Vady, ktoré sa týkali procesných podmienok, ktoré
preskúmava odvolací súd aj keď neboli v odvolaní uplatnené (§ 380 ods. 2 CSP), odvolací súd v konaní
nezistil.39. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

40. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a 262
ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalobcovi voči žalovanému, ktorý nebol v odvolacom
konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd
prvej inštancie.

41. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).