Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie, Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, November 29, 2023

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/124/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4420201319
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová Poláková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:4420201319.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej
a členiek senátu Mgr. Ingrid Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.
XX. XXXX, bytom D. E., A. F. C. XXXX/XX, zastúpený Mgr. Martinom Šutkom, advokátom, so sídlom
v Nových Zámkoch, Ernestova bašta 2524/7, IČO: 42 371 767, proti žalovanému: A. G. A., nar. XX.
XX. XXXX, bytom H., I. XXXX/XX, zastúpený JUDr. Klárou Décsiovou, advokátkou, so sídlom v Nových

Zámkoch, Radničná 4, IČO: 42 426 740, o žalobe na ochranu osobnosti, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 27. apríla 2022 č. k. 15C/10/2020-507 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie žalovaného proti napadnutému výroku rozsudku súdu prvej inštancie
o zamietnutí návrhu na prerušenie konania o d m i e t a .

Vo zvyšnom napadnutom rozsahu (výrok II., III.) rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j

e a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že návrh žalovaného na prerušenie
konania, do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava IV. pod sp. zn.
8C/11/2020, zamietol (I.). Žalovanému uložil povinnosť do pätnástich dní od právoplatnosti rozsudku
zabezpečiť v Slovenskej televízii odvysielanie nasledovnej zvukovoobrazovej informácie: „Dňa 13. 01.

2020 o 22:00 hodine odvysielala STV1 v relácii Reportéri reportáž s názvom „Pod lampou je tma“.
Reportáž sa venuje privatizácii spoločnosti Elektrosvit Nové Zámky, a. s., uskutočnenej v roku 1997 a
jej dopadom do dnešného obdobia. V reportáži sa spomína konkurz, ktorý bol vyhlásený na spoločnosť
Elektrosvit už v roku 2000 a trval do roku 2012. V čase od 20 minúty a 47 sekundy reportáže som v
súvislosti s označením osoby A. B. C. na fotografii uviedol nepravdivé tvrdenie, že A. B. C. je hlavným
dlžníkom. Ako člen predstavenstva spoločnosti Elektrosvit Nové Zámky, a. s., v ktorej som bol zapísaný

od 08. 08. 1996 do 07. 01. 2014 som vedel, že dlžníkom týchto veriteľov nie je predseda predstavenstva
A.B.C.,alespoločnosťElektrosvitNovéZámky,a.s.,atedasomoA.B.C.vedometvrdilnepravdu,ktorá
bola spôsobilá zasiahnuť do jeho osobnostných práv. Preto sa za uvedenie tohto nepravdivého tvrdenia
A. B. C., ako aj divákom televízie ospravedlňujem. A. G. A..“ (II.). O trovách konania rozhodol tak, že
priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% (III.). Rozhodnutie
po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 11, § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 162 ods. 1,

2, 3, § 164 CSP. Uviedol, že žalobca sa podanou žalobou, v nadväznosti na pripustenie zmeny žaloby
podľa návrhu, domáhal voči žalovanému ochrany osobnosti a žiadal, aby súd uložil žalovanému do
pätnástich dní od právoplatnosti rozsudku zabezpečiť v Slovenskej televízii odvysielanie nasledovnej
zvukovoobrazovej informácie: „Dňa 13. 01. 2020 o 22:00 hodine odvysielala STV1 v relácii Reportéri
reportáž s názvom „Pod lampou je tma“. Reportáž sa venuje privatizácii spoločnosti Elektrosvit Nové
Zámky, a. s., uskutočnenej v roku 1997 a jej dopadom do dnešného obdobia. V reportáži sa spomína

konkurz, ktorý bol vyhlásený na spoločnosť Elektrosvit už v roku 2000 a trval do roku 2012. V čase od
20 minúty a 47 sekundy reportáže som v súvislosti s označením osoby A. B. C. na fotografii uviedolnepravdivé tvrdenie, že A. B. C. je hlavným dlžníkom. Ako člen predstavenstva spoločnosti Elektrosvit
Nové Zámky, a. s., v ktorej som bol zapísaný od 08. 08. 1996 do 07. 01. 2014 som vedel, že dlžníkom
týchto veriteľov nie je predseda predstavenstva A. B. C., ale spoločnosť Elektrosvit Nové Zámky, a. s. a

teda som o A. B. C. vedome tvrdil nepravdu, ktorá bola spôsobilá zasiahnuť do jeho osobnostných práv.
Preto sa za uvedenie tohto nepravdivého tvrdenia A. B. C. ako aj divákom televízie ospravedlňujem.
A. G. A..“ Žalobu odôvodnil tým, že dňa 13. 01. 2020 o 22.00 hod. odvysielala STV na svojom prvom
kanáli v Relácii Reportéri reportáž G. J. s názov „Pod lampou je tma“. Reportáž sa venovala privatizácii
spoločnosti Elektrosvit Nové Zámky, a. s. uskutočnenej v roku 1997 a jej dopadom do dnešného

obdobia. V reportáži vystupujú dve kritizované osoby, a to žalobca a jeho syn A. A. C. a ich dvaja
kritici G. B. K. a A. G. A., ktorí redaktorovi poskytli rozhovor. V reportáži sú odvysielané aj rozhovory s
tretími osobami. Reportáž obsahuje dôležité údaje ekonomicko-právneho charakteru, ktoré sa odohrali
v časovom rozmedzí od roku 1997 do súčasnosti a ktoré sami o sebe sú pravdivé a dajú sa preveriť
z verejne dostupných zdrojov. Predmetom žaloby je tvrdenie žalovaného, ktoré v reportáži odznie v
pasáži, v ktorej žalovaný na fotografii, ktorú vlastní, identifikuje jednotlivé osoby, pričom pri identifikovaní

osoby žalobcu v čase 20:47 povie: ...no a tu je hlavný dlžník B. C., vtedajší predseda predstavenstva...“.
V nadväznosti na tvrdenie žalovaného v citovanej pasáži sa tak divák z úst žalovaného dozvie, že
hlavnýmdlžníkompoškodenýchveriteľovElektrosvituježalobca.Žalobcauvedenúinformáciuoznačilza
nepravdivú a uviedol, že dôkazným bremenom v tomto konaní je povinnosť žalovaného preukázať opak.
Ďalej žalobca uviedol, že predmetná reportáž bola odvysielaná verejnoprávnou televíziou, a teda jej bola

daná najširšia možná publicita s celoslovenskou pôsobnosťou, ako aj vzhľadom k tomu, že reportáž
v súvislosti s osobou žalobcu vyslovuje podozrenia zo spáchania trestnej činnosti za neuspokojenie
veriteľov, je zverejnenie nepravdivého tvrdenia, že žalobca je hlavným dlžníkom (poškodených veriteľov
Elektrosvitu) spôsobilé vyvodiť u divákov televízie pocit, že priamo žalobca dlhuje peniaze veriteľom
spoločnosti Elektrosvit. Podľa žalobcu zákernosť uvedeného nepravdivého tvrdenia spočíva v tom, že

žalovaný ako osoba ktorá pôsobila na pozícii člena predstavenstva Elektrosvit od 08. 08. 1996 do 07.
01. 2014, teda aj počas celého kritizovaného obdobia, veľmi dobre vie, že žalobca nie je a nikdy ani
nebol dlžníkom konkurzných veriteľov Elektrosvitu a že dlžníkom konkurzných veriteľov bola spoločnosť
Elektrosvit, no aj napriek tomu túto nepravdivú informáciu poskytol v rozhovore redaktorovi. Ako osoba,
ktorá sa podieľala na kritizovaných procesoch, veľmi dobre vie, že zverejnením tohto tvrdenia vedome

zasiahol do osobnostných práv žalobcu, pretože ako štatutárny zástupca spoločnosti Elektrosvit mal
prístup ku všetkým informáciám ohľadom veriteľov Elektrosvitu. Žalobca považuje za potrebné tento
nezákonný zásah zreparovať, a to v podobe ospravedlnenia ako jednej z možných foriem reparácie v
zmysle § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

1.2. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 19. 01. 2022 žalovaný podal návrh na prerušenie
konania z dôvodu prebiehajúceho súdneho konania na Okresnom súde Bratislava IV. sp. zn. 8C/11/2020
vo veci žalobcov v 1. rade A. B. C., v 2. rade A. A. C., proti žalovanému Rozhlas a televízia Slovenska,
o uverejnenie opravy a ochranu osobnosti s tým, že vec sa týka tej istej reportáže a uvedený súd žalobu
žalobcov v 1. a 2. rade rozsudkom zo dňa 30. 09. 2020 zamietol. Žalobcovia proti tomuto rozsudku

podali odvolanie, o ktorom doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté. K návrhu žalovaného na prerušenie
konania súd prvej inštancie uviedol, že má za to, že v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava
IV. sa nerieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu v prejednávanej veci, a preto súd
návrh žalovaného na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol.

1.3. Zo žalovaným predloženej čiernobielej tlačenej fotografie (čl. 403) je zrejmé, že sa na nej (okrem
iných) nachádza aj žalobca. Nebolo sporné, že fotografia bola použitá v predmetnej reportáži a že
žalovaný vo svojom komentári v reportáži k tejto fotografii, konkrétne pri žalobcovi uviedol: ...“no a
tu je hlavný dlžník B. C..“ Žalovaný autora fotografie odmietol označiť. Podľa dôkazov predložených
žalobcom (čl. 362 - 367) bola predmetná reportáž predmetom komentárov aj na facebooku, pričom

časť komentárov je neslušná (s použitím vulgarizmov). Komentáre možno klasifikovať ako nenávistné
voči žalobcovi a jeho rodine. Reakcia na reportáž prebehla aj na regionálnej úrovni. Redaktor L. H. na
portáli M. uverejnil svoju reakciu a zverejnenia sú na uvedenom portáli stále dostupné. Žalobca vo svojej
výpovedi, okrem iných skutočností, uviedol, že pracoval vo funkcii generálneho riaditeľa spoločnosti
Elektrosvit Nové Zámky, a. s. a žalovaný pracoval vo funkcii personálneho riaditeľa. Žalovaný ako člen

štatutárneho orgánu spoločnosti Elektrosvit Nové Zámky, a. s. vedel, že privatizérom nebol žalobca a
tiež vedel, že spoločnosti mimoriadne poškodil prvý konkurz, ktorý bol na jej majetok vyhlásený a ktorý
bol následne vyhlásený za nezákonný. Pokiaľ ide o predmetnú reportáž, žalobca uviedol, že nasledujúci
deň po odvysielaní relácie mu pán v obchode cez sklo ukázal neslušné gesto a ďalší ho oslovovalis otázkou, kedy už začne platiť. Dotklo sa ho, že celá relácia bola tendenčná, videlo ju veľa ľudí, ktorí
jej nerozumeli a ktorým musel vysvetľovať, že on nie je žiadnym dlžníkom. Uviedol, že táto relácia ho
síce nepoložila na kolená, ale aj jej dôsledkom mal vážne zdravotné problémy. Žiadal žalovaného, aby

mu preukázal pravdivosť tvrdení, ktoré v relácii uviedol. Tiež uviedol, že po odvysielaní relácie mu volala
rodina, spolužiaci zo školy, ale aj ľudia, ktorí ho poznali z obchodného styku a ktorým musel celú vec
vysvetľovať. Žalovaný vo svojej výpovedi, okrem iných skutočností, uviedol, že v predmetnej reportáži
sa vyjadroval k trom veciam, a to k scudzeniu majetku spoločnosti Elektrosvit po skončení konkurzu,
ďalej k dosadeniu bieleho koňa do funkcie štatutárneho zástupcu spoločnosti Elektrosvit a ku komentáru

fotografie, na ktorej bol žalobca, konkurzný sudca a správca konkurznej podstaty. Potvrdil, že v reportáži
označil žalobcu za hlavného dlžníka, pričom nemyslel, že dlžníkom je žalobca ako fyzická osoba, ale
ako štatutárny zástupca Elektrosvitu. Nepoprel tvrdenie, ktoré uviedol v uvedených súvislostiach v
predmetnej reportáži a tvrdil, že išlo o jeho hodnotiaci úsudok, pretože mal vedomosti o celej situácii
a išlo v podstate o jeho kritiku. Trval na tom, že stretnutie osôb, ktoré boli zachytené na predmetnej
fotografii, nebolo náhodné. Žalovaný potvrdil, že v čase, keď bol štatutárnym zástupcom spoločnosti

Elektrosvit Nové Zámky, a. s., ale ani v čase prípravy, resp. v čase odvysielania predmetnej reportáže, a
ani niekedy inokedy, neexistoval exekučný titul, z ktorého by bol žalobca povinný, či už voči spoločnosti
Elektrosvit Nové Zámky, a. s., alebo voči jej veriteľom.

1.4. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že zo žaloby a žalobného petitu

je zrejmé, ktoré tvrdenia žalovaného mali zasiahnuť do práva na ochranu osobnosti žalobcu a v tejto
súvislosti žalobca jasne sformuloval aj svoj žalobný petit. Na účel primárneho zadosťučinenia žalobca
využil satisfakčnú žalobu. V prejednávanom prípade ide o nepeňažnú formu zadosťučinenia, ktorá má
povahu tzv. morálneho plnenia. Žalobca žiada odčinenie spôsobenej ujmy rovnakými prostriedkami,
akými mu bola ujma vyvolaná, a to formou verejného ospravedlnenia v Slovenskej televízii. Poskytnutie

primeraného zadosťučinenia má aj povahu sankčnú, keďže zaplatenie zadosťučinenia predstavuje pre
rušiteľa aj istú finančnú ujmu, ale táto sankčná stránka má pri poskytovaní zadosťučinenia len vedľajšiu
úlohu.

1.5. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie považoval za preukázané a zistené, že žalobcom

namietané vyjadrenie na jeho adresu z úst žalovaného, v predmetnej reportáži, skutočne odznelo.
Uvedené medzi stranami nebolo sporné. Súd, v súvislosti s týmto výrokom žalovaného, nemohol
akceptovať jeho obranu, v rámci ktorej tvrdil, že pri tomto vyjadrení nemal na mysli žalobcu ako fyzickú
osobu, ale ako štatutárneho zástupcu Elektrosvitu Nové Zámky. Sám žalovaný v konaní potvrdil, že
nemá vedomosť o tom, že by bol žalobca ako fyzická osoba dlžníkom Elektrosvitu. V tejto súvislosti je

potrebné v prvom rade uviesť, že pri zverejnení informácií difamačného charakteru nemožno správanie
toho, kto takéto informácie šíri, považovať za legitímne v prípade, že tento nepreukáže, že mal
rozumné dôvody spoliehať sa na pravdivosť difamačnej informácie, ktorú šíril, a ďalej, ak preukáže,
že podnikol dostupné kroky na to, aby si overil pravdivosť informácie, a to v miere a intenzite, v ktorej
mu bolo overenie prístupné, a konečne, pokiaľ sám nemal dôvod neveriť, že difamačná informácia je

nepravdivá. Zverejnenie takejto informácie nemožno považovať za rozumné, ak si šíriteľ informácie
neoverí jej pravdivosť otázkou o osobe, ktorej sa informácia týka, a nezverejní jej stanovisko, s výnimkou
nemožnosti takéhoto postupu alebo tam, kde to nebolo nutné (Rozhodnutie Snemovne lordov z 28.
10. 1999 vo veci Reynolds v. Times News Papers Limited citované v náleze Ústavného súdu Českej
republiky sp. zn. I. ÚS 453/03). Súd v konaní nemal preukázané (netvrdil to ani žalovaný), že by v

čase odvysielania predmetnej reportáže existoval exekučný titul, ktorý by potvrdil vyjadrenie žalovaného
o tom, že žalobca je hlavným dlžníkom Elektrosvitu. Zverejnením fotografie, na ktorej bol aj žalobca,
súbežne so zvukovým signálom, v ktorom žalovaný označil žalobcu za hlavného dlžníka, bolo podľa
názoru súdu prvej inštancie zásahom do práva žalobcu na ochranu jeho osobnosti. Pri televíznom
vysielaní, pri ktorom sa súbežne vysiela zvukový a obrazový signál, sa u diváka vždy, pokiaľ priamo z

vysielania nevyplýva niečo iné, vytvára dojem, že obe zložky spolu súvisia, že teda obrazová zložka
dopĺňa zvukovú, a naopak (NS SR 1Co 15/97).

1.6. Súd prvej inštancie, akceptujúc tvrdenie žalobcu a poukazujúc najmä na fakt, že televízne
vysielanie patrí medzi najdostupnejšie zdroje informácií, a teda má širokú publicitu. Nezanedbateľnou

je v danom prípade aj skutočnosť, že relácia bola odvysielaná vo verejnoprávnej televízii, ktorej
široká publicita je nesporná. Súd mal za to, že uverejnené tvrdenie žalovaného nesporne zasiahlo
do práva žalobcu na ochranu osobnosti, čím došlo k zníženiu jeho vážnosti a dôstojnosti. Uvedené
tvrdenie žalovaného založilo nárok žalobcu domáhať sa ochrany osobnosti. Uvedený záver potvrdzujúaj komentáre k reportáži, ktoré sú uverejnené na facebooku a už spomínanom internetovom portáli.
Súd mal za to, že takýto zásah do osobnosti žalobca nie je povinný strpieť. Súd prvej inštancie dospel
k záveru, že žalobcom požadované určenie je možné subsumovať pod dovolené a možné prostriedky

ochrany osobnosti v zmysle ust. § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to vychádzajúc z dikcie tohto
ustanovenia, kde sú tieto prostriedky vymedzené demonštratívne slovom najmä, preto okrem žalôb na
zdržanie sa zásahov a na ich odstránenie sú možné aj žaloby dožadujúce sa inej formy ochrany, keď
takouto formou podľa súdu prvej inštancie môže byť práve určenie, že určitým spôsobom (zverejnením)
sa zasiahlo do práva na ochranu osobnosti žalobcu.

1.7. Pokiaľ ide o žalobou uplatnený nárok o uloženie povinnosti žalovanému zabezpečiť požadovaným
spôsobom ospravedlnenie, súd prvej inštancie mal za to, že takýto nárok je z hľadiska hmotného
práva prípustný jednak demonštratívnym výpočtom nárokov vyplývajúcich z práva na ochranu osobnosti
fyzickej osoby podľa ust. § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, rovnako tiež z dôvodu, že takáto
forma ospravedlnenia je pre žalobcu ako fyzickú osobu aj formou morálneho zadosťučinenia, pretože

takéto právne zadosťučinenie žalobca považuje za významné a konvalidujúce porušenie jeho práva na
ochranu osobnosti. Súd neakceptoval obranu žalovaného, že jeho výrok bol v danom prípade len jeho
hodnotiacim úsudkom. Podľa súdu išlo jednoznačne o skutkové tvrdenie žalovaného, preto ho nebolo
potrebné podrobiť prieskumu proporcionality zodpovedaním otázok „kto, čo, kedy, ako a kde“ kritizuje,
nakoľko uvedený test proporcionality sa realizuje len vo vzťahu ku kritike obsiahnutej v tlači. Vo vzťahu

ku skutkovému tvrdeniu je potrebné vykonať dokazovanie za účelom vyvrátenia skutkového tvrdenia.
Ako už súd uviedol vyššie v odôvodnení tohto rozhodnutia, v čase odvysielania reportáže neexistoval
žiaden exekučný titul, ktorý by žalobcu označil za dlžníka Elektrosvitu. Skutkové tvrdenie žalovaného
bolo takýmto zistením vyvrátené. Pokiaľ ide o ostatné tvrdenia žalovaného, súd prvej inštancie uviedol,
že tieto pramenia z dlhodobej spolupráce sporových strán v obchodnej spoločnosti Elektrosvit Nové

Zámky, a. s. a ich vzájomných, dokonca možno konštatovať, že až osobných nevysporiadaných
vzťahov a s tým súvisiacich záležitostí. Uvedené nevysporiadané vzťahy sa komplexne premietajú v
každom ich písomnom alebo ústnom vyjadrení, pričom ich snahou je hodnotiť podnikateľské aktivity
a aktivity spoločnosti a konanie jej štatutárnych zástupcov, resp. osôb oprávnených konať v mene
uvedenejspoločnostiatoodjejsamotnýchpočiatkov.Predmetomdanéhosporuvšaknebolohodnotenie

podnikateľských aktivít spoločnosti Elektrosvit Nové Zámky, a. s., v dôsledku ktorej skutočnosti sa k
nim súd osobitne nevyjadruje. Úlohou súdu nebolo v prejednávanej veci hodnotiť správnosť úkonov
spomínanej obchodnej spoločnosti, alebo zisťovať, či úkony, ktoré táto spoločnosť realizovala, boli
urobené v súlade so zákonom, spoločenskou zmluvou spoločnosti alebo inými právnymi predpismi. Súd
nenariadil vykonať ďalšie žalovaným navrhované dokazovanie, pretože okrem návrhu na predloženie

Kúpnych zmlúv uzavretých medzi Elektrosvit Nové Zámky, a. s. a UNICO TRADE s. r. o. Nové
Zámky sa vykonania týchto dôkazov výslovne vzdal na pojednávaní dňa 09. 03. 2022. Zabezpečenie
navrhovaného dôkazu - uvedených kúpnych zmlúv - súd nenariadil vykonať, pretože takéto dokazovanie
považoval za neúčelné a nehospodárne. Predmetom konania bolo vyriešenie zásadnej otázky, či je
žalobca hlavným dlžníkom veriteľov Elektrosvitu Nové Zámky, a. s., a nie riešenie záväzkových vzťahov

medzi tretími osobami. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle
ustanovení § 251, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP a žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal
nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. O výške náhrady trov konania bude podľa § 262 ods. 2
CSP, po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, rozhodnuté samostatným uznesením.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, namietajúc, že
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci, a preto je nesprávne, nezákonné, tendenčné a arbitrárne. Nesprávnosť, nezákonnosť, tendenčnosť

a arbitrárnosť rozsudku súdu prvej inštancie žalovaný vidí najmä v tom, že súd prvej inštancie neprerušil
konanie do právoplatného skončenia konania na inom súde, predmetom ktorého bol obsah rovnakej
reportáže a výroky obsiahnuté v nej, účelovo neprihliadol na zásadné skutkové okolnosti predmetu
sporu, spočívajúce v znení samotného posudzovaného výroku žalovaného, v spôsobe zverejnenia
posudzovaného výroku (bol súčasťou relácie), nepreukázaní existencie zásahu do osobnostných

práv žalobcu zverejnením výroku žalovaného, nevysporiadal sa s listinnými dôkazmi predloženými
žalovaným a v neposlednom rade v nevykonateľnosti výroku II. napadnutého rozsudku. Napadnutý
rozsudoksúduprvejinštancievcelomrozsahupreberázjednodušenúargumentáciužalobyžalobcu,bez
skúmania širšieho kontextu. Namietal, že pokiaľ súd prvej inštancie zamietol jeho návrh na prerušeniekonania do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava IV. pod sp. zn.
8C/11/2020, tak pochybil, nakoľko v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV. sa riešili len
otázky, ktoré mali a majú význam pre rozhodnutie v predmetnej veci.

Tiež uviedol, že súd prvej inštancie pri posudzovaní dôvodnosti nároku žalobcu účelovo vychádzal len
z časti posudzovaného výroku označeného v bode 7.3/ odôvodnenia napadnutého rozsudku, pričom
z prepisu relácie je zrejmé, že túto časť výroku je potrebné posudzovať aj s prihliadnutím na jeho
pokračovanie, a teda na to, že tu označoval žalobcu ako vtedajšieho predsedu predstavenstva. Na túto
skutočnosť vo svojich písomných a ústnych vyjadreniach poukazoval, avšak súd na túto skutočnosť

(účelovo) neprihliadol. Súd mal skúmať jeho výrok v znení ...“no a tu je hlavný dlžník B. C., vtedajší
predseda predstavenstva, ...“ v kontexte relácie odvysielanej dňa 13. 01. 2020. Súd prvej inštancie na
skutočnosť, že výrok odznel v rámci relácie, resp. reportáže prihliadol len v tej súvislosti, že tento výrok
odznel v tej časti reportáže, kedy je zverejnená fotografia, na ktorej je okrem iných aj žalobca. Takýto
spôsob posudzovania relácie ako celku zo strany súdu je však neprípustné a účelové, nakoľko relácia
bola zameraná na dopady privatizácie a konkurzu na Elektrosvit Nové Zámky, a. s. a žalobca je v tejto

relácii uvádzaný len v súvislosti s jeho pôsobením ako predseda predstavenstva tejto spoločnosti, teda
nie ako súkromná osoba, preto neakceptovanie jeho obrany súdom prvej inštancie z dôvodu, že nemal
na mysli žalobcu ako fyzickú osobu, ale ako štatutárneho zástupcu Elektrosvit Nové Zámky, a. s., nemá
žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní a je nesprávne. Podľa jeho názoru, dlžníkom nemusí byť len
osoba, voči ktorej má veriteľ peňažnú pohľadávku, či už priznanú exekučným titulom alebo nie, ale takou

osobou môže byť aj osoba, ktorá má voči inej osobe morálny dlh alebo záväzok. A takýto morálny dlh
v súvislosti s uzatváraním kúpnych zmlúv žalobca voči samotnej spoločnosti Elektrosvit Nové Zámky,
a. s., jej záujmom, záujmom jej akcionárov a v konečnom dôsledku aj voči konkurzným veriteľom
Elektrosvit Nové Zámky, a. s. má. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti vôbec neprihliadol na kompletný
zoznam neuspokojených veriteľov spoločnosti Elektrosvit Nové Zámky, a. s. na základe ktorého možno

po právoplatnosti uznesenia o zrušení konkurzu viesť pre zistenú pohľadávku výkon rozhodnutia alebo
exekúciu na majetok úpadcu. Ak súd prvej inštancie jeho výrok považuje za skutkové tvrdenie, tak
takýto argument súdu je nesprávny, neodôvodnený a účelový. Ďalej z napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie nie je zrejmá existencia zásahu do osobnostných práv žalobcu, nakoľko jeho výrok
nikdy neodznel samostatne, či už v akejkoľvek inej televíznej alebo inej (internetovej) relácii, prípadne

nebola uvedená buď priamo v periodickej tlači, či už v písomnom alebo internetovom vydaní, alebo
iným spôsobom. Skutočnosť, že relácia mala širokú publicitu a bola zverejnená na sociálnych sieťach,
mala viacero vzhliadnutí a boli k nej aj rôzne komentáre, nepreukazuje, že jeho výrok sám o sebe
zasiahol do osobnostných práv žalobcu a že výlučne ním vyslovený výrok predstavuje ten zásah do
osobnostných práv žalobcu, proti ktorému je potrebné poskytnúť ochranu a že komentáre sú reakciou

na reportáž, a nie na ním vyslovený výrok (relácia trvala viac ako 40 minút, odzneli v nej rôzne výroky
na adresu žalobcu, pričom nie je ničím preukázané, že práve iba táto jediná veta mala neoprávnene
zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu). Žalobca taktiež žiadnym spôsobom nepreukázal, aké jeho
práva mali byť poškodené, aká ujma bola jeho výrokom na právach či občianskej cti žalobcu spôsobená,
keď sám žalobca uviedol, že toto je už tretia relácia, v ktorej sa jeho meno uvádza. Súd prvej inštancie

v napadnutom rozsudku len konštatuje, že žalovaný nesporne zasiahol do práva žalobcu na ochranu
osobnosti, čím došlo k zneváženiu jeho vážnosti a dôstojnosti, avšak takýto zásah do práv žalobcu
na ochranu osobnosti podľa jeho názoru v konaní preukázaný nebol. Uviedol tiež, že nie je schopný
zabezpečiť odvysielanie zvukovoobrazovej informácie v Slovenskej televízii, nakoľko takáto právnická
osoba samostatne neexistuje (viď zákon č. 532/2010 Z. z.) a zverejnenie zvukovoobrazovej informácie

podľa výroku II. rozsudku nie je s poukazom na § 39 zákona č. 308/2000 Z. z. možné. Taktiež nie je
takým subjektom, ktorý by mal možnosť donútiť tretiu osobu, ktorá nie je stranou sporu, aby splnila
povinnosť uloženú mu súdom, pokiaľ takáto tretia osoba odmietne jeho požiadavku na splnenie súdom
uloženej povinnosti. Z uvedeného dôvodu je preto výrok II. rozsudku nevykonateľný, zmätočný, nejasný.
Záverom poukázal na arbitrárnosť napadnutého rozsudku, keď sa súd prvej inštancie nevysporiadal s

jeho tvrdeniami uvádzanými v jeho vyjadreniach a predloženými listinnými dôkazmi, podstatnými pre
rozhodovanie veci. Súd prvej inštancie zároveň v napadnutom rozsudku neuviedol, z akého dôvodu
neprihliadol na závery Okresného súdu Bratislava IV. uvedené v rozsudku zo dňa 30. 09. 2020 a z akého
dôvodu sa odklonil od právneho posúdenia veci vysloveného v tomto rozsudku. Navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietne

a prizná mu nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

3. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, udávajúc, že napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie považuje za správny a zákonný a v celom rozsahu sa stotožňuje so závermi, ktoré súd prvejinštancie vo svojom rozhodnutí prijal. Zároveň sa domnieva, že súd prvej inštancie vykonal rozsiahle
dokazovanie a správne vyhodnotil konanie žalovaného vo vzťahu k nemu ako nezákonné, a preto
ho zaviazal na ospravedlnenie, čo považoval za dostatočnú formu satisfakcie, ktorá v tomto prípade

prichádzala do úvahy. Žalovaný zavádza odvolací súd v tom, že konanie v tejto veci súvisí s druhým
konaním, ktoré inicioval žalobca so svojim synom na OS Bratislava IV. pod sp. zn. 8C/11/2020. Zdôraznil,
že sa jedná o dve úplne rozdielne konania a z nich vyplývajúce dva úplne rôzne právne nároky. V
konaní na OS Bratislava IV. sa prejednáva skutočnosť, že žalovaná Rozhlas a televízia SR odmietla
odvysielať žalobcami požadovanú opravu v zmysle zákona a zverejnenia tejto sa dožadujú žalobcovia

spolu s ospravedlnením za to, že tak urobiť odmietla. Ďalej uviedol, že celkom nerozumie žalovaného
argumentácii, pretože je podľa neho bez významu to, či ho žalovaný označil funkciou (predseda
predstavenstva) v minulom, alebo prítomnom čase, keď faktom ostáva zmysel výroku, že žalobca je
dlžník. Žalovaný sa tvrdeniami o hlavnom dlžníkovi vedome snažil klamať nielen divákov televízie, ale
aj ovplyvňovať rozhodovanie OČTK a súdov vo veciach, ktoré inicioval sám a ktoré doposiaľ nie sú
skončené, pripadne boli skončené v jeho neprospech. Naviac, čo sa týka dôkazného bremena, žalovaný

do konca pojednávania súdu nepreukázal, kto boli skutoční veritelia Elektrosvitu v čase uverejnenia
reportáže, a hoci disponoval Zápisnicou zo schôdze veriteľov úpadcu z roku 2002, stav veriteľov v
roku 2002 bol diametrálne odlišný od stavu veriteľov v roku 2020, teda po 18 rokoch. Tento rozpor
žalovanýpredsúdomnevyvrátilaaninešpecifikoval,ktovlastneveriteľmiElektrosvituvčaseuverejnenia
reportáže boli. Vo vzťahu k zásahu do jeho osobnostných práv ďalej uviedol, že nemal inú možnosť,

ako sám opísať, ako na neho reagovali tretie osoby, prípadne rodinní príslušníci a kolegovia a ako sa
po odvysielaní reportáži cítil a ako reagoval na mylné predstavy osôb, ktoré ho považovali za dlžníka,
hoci ním nikdy nebol. Vo vzťahu k namietanej nevykonateľnosti rozhodnutia uviedol, že takýto spôsob
rozhodnutia je absolútne štandardný, pretože ani v prípade peňažného plnenia súd nerieši, či žalovaný
zaplatí prevodom na účet, alebo hotovosťou, prípadne iným spôsobom. STV umožňuje odvysielať rôzne

informácie formou reklamy, pričom poplatok za túto reklamu súd vyhodnotil ako to, čo musí žalovaný
finančne znášať za to, že vedome klamal. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie v celom rozsahu potvrdil a žalovaného zaviazal na úhradu trov konania v rozsahu 100%.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že zotrváva na tom, že ak súd

prvej inštancie zamietol jeho návrh na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania
vedeného na Okresnom súde Bratislava IV. pod sp. zn. 8C/11/2020, tak pochybil, nakoľko v konaní
vedenom na Okresnom súde Bratislava IV. sa riešili len otázky, ktoré mali a majú význam pre
rozhodnutie v predmetnej veci. Zo strany žalobcu badá snahu o účelovú dezinterpretáciu všetkých, ním
prednesených argumentov, pričom táto účelovosť, sklon k rôznym špekulatívnym domnienkam je pre

žalobcu charakteristická. Trvá na tom, že žalobca nepreukázal existenciu zásahu do jeho osobnostných
právatýmtoniesúanitvrdeniauvádzanévčastiIV.jehovyjadrenia.Jepotrebnédoplniť,žesavreportáži
ani slovom nevyjadroval k osobnému životu žalobcu, nezasahoval do jeho súkromia, vyjadroval sa len k
scudzeným pozemkom z obchodnej spoločnosti, kde žalobca bol predsedom predstavenstva. Mal za to,
že okolnosti spojené s odvysielaním reklamy spôsobujú, že petit rozsudku je nevykonateľný (nemôže

„prinútiť“ osobu zabezpečujúcu odvysielanie reklamy v RTVS, aby s ním zmluvu na odvysielanie reklamy
uzatvorila). Je toho názoru, že výrok vyslovený v relácii odvysielanej dňa 13. 01. 2020 nepresahuje
rámec objektívnej kritiky, v relácii nešlo o súkromie žalobcu, poskytnutie ochrany žalobcovi podľa § 13
Občianskeho zákonníka nie je dôvodné a jeho odvolanie je podané dôvodne.

5. Žalobca v následnom písomnom vyjadrení zopakoval, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
považuje za správny a zákonný a v celom rozsahu sa stotožňuje so závermi, ktoré súd prvej inštancie
vo svojom rozhodnutí prijal. Čo sa týka práva kritiky žalovaného, uviedol, že žalovaný je dospelá a
príčetná osoba, a naviac, s ním spolupôsobil v štatutárnych orgánoch Elektrosvitu, a preto je tento jeho

nepravdivývýrokotovypuklejší,keďžesanajehoadresunevyjadrovalakočlovekzulice(ktorýbymohol
mať hodnotiaci úsudok nepravdivý, lebo logicky nemusí poznať detaily), ale ako člen predstavenstva
Elektrosvitu. Preto v žiadnom prípade nemôže byť reč o hodnotiacom úsudku z jeho strany.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho

pojednávania a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalovaného proti napadnutému
výroku rozsudku súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania je potrebné v zmysle
ustanovenia § 386 písm. c/ CSP odmietnuť ako odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému
niejeprípustnéavozvyšnomnapadnutomrozsahudospelodvolacísúdkzáveruodôvodnostipodanéhoodvolania s následkom zrušenia rozsudku súdu prvej inštancie (vo výroku II. a III.) v zmysle ustanovenia
§ 389 ods. 1 písm. b/ CSP a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Predmetom tohto konania je žaloba žalobcu o ochranu osobnosti, ktorou sa domáhal reparácie
nezákonného zásahu žalovaného do jeho práva na ochranu osobnosti formou ospravedlnenia
odvysielaného slovom aj písmom v Slovenskej televízii, keď tvrdil, že žalovaný zasiahol do jeho
osobnostných práv tým, že v rámci reportáže odvysielanej v STV dňa 13. 01. 2020 pod názvom „Pod
lampou je tma“ o privatizácii spoločnosti Elektrosvit Nové Zámky a. s. a jej dopadu do následného

obdobia žalovaný v čase 20.47 reportáže, pri identifikovaní osoby žalobcu na fotografii uviedol „...no
a tu je hlavný dlžník B. C., vtedajší predseda predstavenstva...“, keď takéto zverejnenie nepravdového
tvrdenia je podľa žalobcu spôsobilé vytvoriť v divákoch televízie pocit, že priamo žalobca dlhuje peniaze
veriteľom spoločnosti Elektrosvit.

8. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon

pripúšťa.

9. Podľa § 357 CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zastavení
konania, odmietnutí podania vo veci samej, odmietnutí žaloby na obnovu konania, návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, zrušení neodkladného opatrenia alebo

zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a § 335 ods. 1, návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a
iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, zamietnutí
návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, odklade
vykonateľnosti rozhodnutia, povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva,
zabezpečení dôkazného prostriedku, nároku na náhradu trov konania, prerušení konania podľa § 162

ods. 1 písm. a) a § 164, návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti
cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.

10. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

11. Okruh uznesení súdu prvej inštancie, proti ktorým je odvolanie prípustné zákon taxatívne
vymenúva v ust. § 357 CSP, tak ako odvolací súd uviedol vyššie. Súd prvej inštancie napadnutým
výrokom I. rozhodnutia rozhodol o zamietnutí návrhu žalovaného na prerušenie konania podľa § 164
CSP. Zo znenia ustanovenia § 357 písm. n/ CSP vyplýva, že zákon pripúšťa podať odvolanie proti

uzneseniu o prerušení konania. V danom prípade však súd prvej inštancie žalovaným podanému návrhu
na prerušenie konania nevyhovel, pričom proti zamietajúcemu uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Z uvedeného dôvodu odvolací súd žalovaným podané odvolanie proti výroku rozsudku súdu prvej
inštancie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa ustanovenia § 386 písm. c/ CSP odmietol.

12. Vo zvyšnom rozsahu napadnutých výrokov I. a II. dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie je potrebné v zmysle stanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť a vec
vrátiť v rozsahu zrušenia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keď mal za to,
že napadnuté rozhodnutie neposkytuje dostatočnú odpoveď na nastolené právne otázky zásadného
významu vyplývajúce z predmetného konania.

13. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

14. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie
reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť.
Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že súdy zistia skutkový stav, a po výklade
a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,

neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva
na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo strany, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právona to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej
požiadavkami (I. ÚS 50/04).

15. Prejednávajúc podané odvolanie žalovaného vo veci samej, mal odvolací súd za to, že pokiaľ
žalovaný namietal, že z napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie nie je zrejmá existencia zásahu do
osobnostných práv žalobcu, nakoľko sporný výrok nikdy neodznel samostatne, pričom skutočnosť, že
reláciamalaširokúpublicituabolazverejnenánasociálnychsieťach,eštenepreukazuje,žespornývýrok
sám o sebe zasiahol do osobnostných práv žalobcu a že výlučne ním vyslovený výrok predstavuje ten

zásah do osobnostných práv žalobcu, ktorému je potrebné poskytnúť ochranu, s takouto argumentáciou
žalovaného je potrebné súhlasiť.

16. Nespornou je skutočnosť, že základnou podmienkou pre vznik občianskoprávnych sankcií
uvedených v § 13 Občianskeho zákonníka je, aby došlo k zásahu do osobnostnej sféry fyzickej osoby
chránenej ustanoveniami § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Je potrebné, aby išlo o taký zásah, ktorý

je objektívne spôsobilý porušiť alebo ohroziť právo chránené ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka.
Zákon poskytuje občianskoprávnu ochranu proti takým zásahom, ktoré sa dotýkajú mravnej integrity
fyzickej osoby tým, že znižujú jej vážnosť u spoluobčanov a ohrozujú tak jej postavenie a uplatnenie sa
v spoločnosti. Záleží najmä na prostredí, v ktorom došlo k zásahu, na subjekte zásahu, objekte zásahu,
na jeho obsahu, pokiaľ spočíval v skutkových tvrdeniach, na intenzite a na ostatných okolnostiach, za

ktorýchbolvykonaný.Naúspešnéuplatnenieprávanaochranuosobnostipostačízistenie,žezásahbolo
objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva chránené ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka.
K takémuto zisteniu dôjde súd po posúdení všetkých okolností konkrétneho prípadu.

17. V kontexte vyššie konštatovaného a žalovaným namietaného, mal odvolací súd za to, že vyššie

uvedené aspekty súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí nedostatočne vyhodnotil. V napadnutom
rozsudku súd prvej inštancie konštatoval len to, že uverejnené tvrdenie žalovaného nesporne zasiahlo
do práva žalobcu na ochranu osobnosti a založilo jeho nárok domáhať sa ochrany osobnosti, čo
mali potvrdzovať aj komentáre k reportáži, uverejnené na facebooku, ako i na internetovom portáli
M. (ktorý odvolací súd nemohol verifikovať z dôvodu, že aktuálne obsahuje reportáže len z roku

2023). Takéto odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie považuje odvolací súd za nedostatočné,
keď súd prvej inštancie len stroho konštatoval porušenie osobnostných práv žalobcu žalovaným, bez
toho, aby zohľadnil všetky do úvahy prichádzajúce okolnosti prejednávanej veci, v rámci ktorých
malo k zásahu do osobnostných práv žalobcu dôjsť. V kontexte uvedeného sa súd prvej inštancie
vo svojom rozhodnutí nevysporiadal s tým, že tvrdenie žalovaného odznelo ako súčasť komplexnej

reportáže o spoločnosti Elektrosvit Nové Zámky a. s., cieľom ktorej bolo podať informácie o konkurze
tejto spoločnosti. Z okolností veci je tiež zrejmé, že žalovaný uvedené vyjadrenie vyslovil vo vzťahu
k žalobcovi ako predsedovi predstavenstva danej spoločnosti, čo súd prvej inštancie vôbec nebral do
úvahy. Tiež sa nevysporiadal s tým, že zverejnené reakcie, ktoré súviseli s reportážou sa dotýkajú
reportáže ako takej, z čoho potom nie je zrejmé, z akých okolností súd prvej inštancie vyvodil záver,

že práve žalovaným vyslovený výrok vyvolal nenávistné reakcie na facebooku voči žalobcovi a jeho
rodine. S ohľadom na vyššie uvedené, podľa názoru odvolacieho súdu, z napadnutého rozhodnutia nie
je zrejmé, akými okolnosťami prejednávanej veci sa súd prvej inštancie v rámci ním prijatých záverov
riadil, keď podľa názoru odvolacieho súdu sa v rámci posúdenia okolností konkrétnej veci nedostatočne
vysporiadal s tým, či konanie žalovaného vo vzťahu k žalobcovi bolo objektívne spôsobilé vyvolať ujmu

spočívajúcu v porušení alebo ohrození jeho osobnostných práv.

18. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu jeho
napadnutých výrokov II. a III. podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom súd prvej inštancie opätovne rozhodne a svoje

rozhodnutie v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP náležite odôvodní. Názorom odvolacieho súdu
je súd prvej inštancie viazaný (§ 391 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od

doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).