Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 30, 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/109/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123234069
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Boborová Sninská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:5123234069.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Miriam Boborovej Sninskej a členov senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a JUDr. Zuzany Konárikovej ,
v právnej veci navrhovateľa DENIM group s.r.o., so sídlom Prešovská 45, 821 02 Bratislava - mestská
časť Ružinov, IČO: 48 228 371, zastúpeného HKP Legal, s.r.o., so sídlom Fedinova 9, 851 01 Bratislava
- mestská časť Petržalka, IČO: 36 727 334, proti odporcovi AUPARK Žilina SC a.s., so sídlom Veľká

Okružná 59A, 010 01 Žilina, IČO: 44 441 193, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o
odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Žilina, č.k. 56Cb/31/2023-2601 zo dňa 5.
septembra 2023 takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Žilina, č.k. 56Cb/31/2023-2601 zo dňa 5. septembra 2023, potvrdzuje.

II. Odporcovi priznáva voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým uznesením vo výroku I. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol a výrokom II. rozhodol, že odporcovi nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľovi
nepriznáva.

2. V odôvodnení uznesenia súd uviedol, že navrhovateľ sa návrhom na nariadenie neodkladného

opatrenia domáhal voči odporcovi nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd odporcovi uložil
povinnosť vydať a umožniť navrhovateľovi prevziať a odviezť hnuteľné veci bližšie špecifikované
v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

3. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že ako dlhoročný obchodný partner firiem zastrešujúcich globálne
renomované značky z oblasti odievania, obuvi, výrobkov z kože a príslušenstva je dovozcom/

nadobúdateľom a vlastníkom výrobkov dodávaných týmito obchodnými partnermi. Spoločnosť DENIM
retail s.r.o. je obchodná spoločnosť prevádzkujúca ako nájomca, prípadne ako podnájomník obchodné
priestory vhodné na ponúkanie a predaj luxusných odevov, obuvi, výrobkov z kože, doplnkov
a príslušenstva disponujúca personálnymi a logistickými kapacitami umožňujúcimi predaj tovaru vo
vlastníctve komitenta. Ďalej navrhovateľ uviedol, že ako vlastník tovaru s komitentom spoločnosť
DENIM retail s.r.o. ako komisionárom uzatvoril komisionársku zmluvu dňa 31.03.2016 za účelom

predaja tovaru navrhovateľa. Navrhovateľ tvrdil, že základnou povinnosťou predajcu bol predaj tovaru
vo vlastníctve navrhovateľa, a to vo vlastnom mene, avšak pre navrhovateľa a na jeho účet. Do
predajne DENIM Multibrand, nachádzajúcej sa v Aupark Shopping Center Žilina taktiež prevádzkovanej
predajcom dodal navrhovateľ tovar špecifikovaný v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
v celkovej hodnote 165.711,03 Eur. Podľa navrhovateľa sa predajca ako prevádzkovateľ obchodného
priestoru dostal do sporu s odporcom v súvislosti s realizáciou práv a povinností vyplývajúcich z ich

zmluvného vzťahu, predmetom ktorého bol prenájom (podnájom) obchodného priestoru. Odporca si
voči predajcovi uplatňuje peňažné nároky vo výške 21.725,75 Eur, ktoré predajca považuje za spornéa namieta ich. Nájomný vzťah medzi odporcom a predajcom bol ukončený listom o odstúpení od
zmluvy zo dňa 06.04.2023, v súvislosti s ktorou skutočnosťou odporca vyzval predajcu na vypratanie
priestorov. Odporca však napriek výzve na vypratanie znemožnil vstup predajcu do obchodného

priestoru a zamedzil mu nakladanie s vecami v obchodnom priestore, neumožnil mu priestor riadne
vypratať a ani z neho odviezť veci patriace navrhovateľovi. O tejto skutočnosti predajca bezodkladne
informoval navrhovateľa ako vlastníka vecí. Predajca tiež informoval odporcu o vlastníctve navrhovateľa
k veciam nachádzajúcim sa v obchodnom priestore. Zo strany navrhovateľa boli odporcovi zaslané
požiadavky na poskytnutie súčinnosti pri odovzdaní a prevzatí vecí vo vlastníctve navrhovateľa, resp.

výzvy na zdržanie sa protiprávneho konania a sprístupnenie zadržiavaných vecí.

4. Navrhovateľ tiež konštatoval, že nie je v žiadnom zmluvnom vzťahu s odporcom a nie je jeho dlžníkom.
Poukázal na komunikáciu s odporcom, na základe ktorej mal za to, že aj odporca považuje vlastníctvo
navrhovateľa k zadržiavaným veciam za dostatočne overené. Navrhovateľ považuje zadržiavanie jemu
patriacich vecí za protiprávne a hrubo zasahujúce do práv navrhovateľa. Navrhovateľ tvrdí, že tým,

že odporca protiprávne zadržiava luxusné tovary navrhovateľa a znemožňuje vlastníkovi nakladanie
s týmto tovarom, okrem škody spôsobenej navrhovateľovi marením jeho základnej obchodnej činnosti
a znemožnením obratu daného tovaru v obchodnom styku, teda aj získania výnosov z ich predaja,
vlastníkovi spôsobuje škody nezvratným znížením obchodnej ceny daného tovaru v čase. Ďalšie
vážne škody a ohrozenie existencie predstavuje zadržanie tovaru z dôvodu jeho vplyvu na cash-flow

navrhovateľa a jeho celkovú možnosť ďalej obchodovať. Protiprávne zadržovanie tovaru zároveň
bráni navrhovateľovi v realizácii ďalších obchodných vzťahov, ktorých súčasťou sú aj aktíva zahŕňajúce
zadržiavaný tovar a zariadenia.

5. Navrhovateľ tiež poukázal na to, že napriek tomu, že odporca nemá voči navrhovateľovi žiadne

peňažné ani nepeňažné nároky či práva, hodnota vecí vo vlastníctve navrhovateľa neoprávnene
zadržiavaných vecí odporcom predstavovala v čase znemožnenia nakladania s nimi sumu 165.711,03
Eur a sporné nároky odporcu voči predajcovi pritom predstavujú výšku 21.725,75 Eur. Podľa
navrhovateľa ide o zásadný nepomer v aktuálnej situácii a dokladuje rozsah a intenzitu protiprávneho
a neodôvodniteľného zásahu do práv navrhovateľa. Ďalším dôvodom potreby nariadenia neodkladného

opatrenia sú podľa názoru navrhovateľa spôsobené škody, ich vysoká aktuálna výška a najmä značné
narastanie týchto škôd. S predlžovaním tohto protiprávneho stavu sa nielen navyšujú škody spôsobené
navrhovateľovi,alenezvratnejeohrozenéajprávoajzmyseldomáhaťsanápravyvštandardnomkonaní
a prostredníctvom výkonu prípadného rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

6. Navrhovateľ doplnil svoje podanie dňa 21.08.2023 dôkaznými prostriedkami, ktoré podľa jeho
tvrdení preukazujú skutočnosť, že požadované veci sa ku dňu zneprístupnenia prevádzok zo strany
odporcu nachádzali v predmetnej prevádzke (obchodnom priestore). Navrhovateľ odkázal na priložený
Inventárny zápis o inventúre, ktorú dňa 03. apríla 2023 navrhovateľ v kooperácii s predajcom
(komisionárom) vykonal vo všetkých prevádzkach prenajatých predajcom od odporcu v nadväznosti

na avizované ukončenie nájomného, resp. podnájomného vzťahu, a to bezprostredne pred svojvoľným
uzamknutím prevádzok odporcom a zamedzením vstupu nájomcu do prevádzok a protiprávnym
zadržaním vecí v prevádzkach. Navrhovateľ tiež poukázal na fotografie vyhotovené konateľom
navrhovateľa dňa 22. júna 2023, z ktorých podľa navrhovateľa je evidentné, že jednotlivé boxy sú
označené číslami zhodnými s priloženou inventarizáciou. Navrhovateľ tiež uviedol, že z fotografie

vyhotovenej konateľom navrhovateľa dňa 29. júna 2023 o 16.05 hod. je evidentné, že spriaznená osoba
odporcu (AUPARK KOŠICE SC, s.r.o.) presúva v rámci nákupného centra AUPARK KOŠICE jednotlivé
boxy označené číslami zhodnými s inventarizáciou pre prevádzku predajcu v nákupnom centre na
AUPARK KOŠICE prevádzkovanou spriaznenou spoločnosťou odporcu. Uvedeným je podľa názoru
navrhovateľa preukázané, že spriaznené osoby odporcu neoprávnene nakladajú s inventarizovaným

tovarom navrhovateľa a tento tovar sa naďalej neoprávnene nachádza v ich dispozícii aj v rámci
prevádzok v iných „odporcovi spriaznených“ nákupných centrách.

7. Navrhovateľ ďalej predložil ďalšie listinné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré súd prvej
inštancie špecifikoval v napadnutom uznesení.

8. Odporca vo vyjadrení spochybňuje, či tovar, ktorý je uvedený v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia sa nachádza práve v danej prevádzke alebo či sa tento tovar vôbec v niektorej prevádzke
nachádza, nakoľko tovar bol spoločnosťou DENIM retail zabalený do škatúľ ešte predtým, ako došlok uplatneniu zádržného práva. Odporca škatule neotváral, takže mu nie je zrejmé, čo je ich obsahom.
Odporca tiež uviedol, že bol nútený veci premiestniť z danej obchodnej jednotky do skladu, aby mohol
nebytový priestor užívať, pričom o úkone bola spísaná notárska zápisnica č. N 430/2023 zo dňa

23.06.2023.Podľaodporcuzpriloženejnotárskejzápisnicevyplýva,žesap.A.aB.C.D.dňa22.06.2023
o 15.10 hod. dostavili k notárskemu súpisu hnuteľných vecí, ktoré boli premiestnené do skladu. Pán
A. sa snažil zabrániť spísaniu vecí notárkou a požadoval zachovať status quo, tejto požiadavke p.
A. bolo vyhovené a všetky 3 prevádzky boli uzamknuté a kľúče boli zapečatené v obálke, pričom
notárska opustila centrum o 17.17 hod. Následne p. A. sám narušil ním požadované status quo, nakoľko

z jeho strany došlo k manipulácii so zámkom na dverách v prevádzke Tommy Jeans, Diesel, G-STAR
RAW v obchodnom centre AUPARK ŽILINA, ktorý sa tak dostal do prevádzok a začal z nich cez
zadný vchod prevádzky vynášať tovar aj za pomoci iných, odporcovi neznámych osôb a nakladať do
pripravených vozidiel, k čomu bola privolaná policajná hliadka aj notárka. Odporca uvedené doložil
príslušnou notárskou zápisnicou, ktorej súčasťou sú aj príslušné fotografie dokumentujúce priebeh
osvedčovaného deja. Odporca do spisu doložil aj vzájomnú komunikáciu medzi ním a spoločnosťou

DENIM retail, navrhovateľom, prípadne právnym zástupcom, prípadne p. Konečným, z ktorých vyplýva,
že odporca opätovne žiada o preukázanie vlastníckeho práva k tovaru, ako aj o zoznam vecí, ktoré žiada
navrhovateľ vydať. Zároveň odporca predložil listinné dôkazy špecifikované v napadnutom uznesení
súdom prvej inštancie.

9. Okresný súd po oboznámení sa s listinnými dôkaznými prostriedkami, ako aj so samotným
návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho doplnením konštatoval, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia obsahuje všetky predpísané náležitosti.

10. Vzhľadom na skutočnosti tvrdené navrhovateľom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

a v kontexte predložených dôkazných prostriedkov súd vyhodnocoval otázku, či navrhovateľom opísané
skutočnosti a predložené listinné dôkazy osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má
poskytnúť predbežná ochrana, ďalej potrebu neodkladnej úpravy pomerov spôsobom navrhovaným
navrhovateľom a súčasne vecnú legitimáciu osôb, ktoré vystupujú ako procesné strany tohto konania.
Súd posudzoval všetky uvedené podmienky neodkladného opatrenia kumulatívne.

11. Po preskúmaní uvedených podmienok dospel súd k záveru, že podmienky pre nariadenie
neodkladného opatrenia nie sú splnené, a to z dôvodu, že navrhovateľ dostatočne neosvedčil
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a následne z toho
vyplývajúcej chýbajúcej potreby bezodkladnej úpravy pomerov voči odporcovi, ktorú navrhovateľ

neosvedčil v takej miere a intenzite, aby bolo možné návrhu vyhovieť.

12. Pokiaľ navrhovateľ doložil na preukázanie vlastníckeho práva k tovaru faktúry, súd mal za to, že
aj keď by navrhovateľ priloženými faktúrami od dodávateľov preukázal, že je vlastníkom hnuteľných
vecí, na ktoré si odporca podľa tvrdení navrhovateľa uplatnil zádržné právo, navrhovateľ podľa súdu

dostatočným spôsobom neosvedčil, že konkrétne tie veci, ktoré sú uvedené v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia sú tými, ktoré by mal odporca podľa tvrdenia navrhovateľa neoprávnene
zadržať v označenej predajni, prípadne v iných priestoroch. Súd teda nemal za osvedčené splnenie
zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko navrhovateľ svoje skutkové
tvrdenie ohľadom neoprávnene zadržiavaného tovaru hodnoverným spôsobom neosvedčil. Súd tiež

uviedol, že navrhovateľ neuviedol žiadne tvrdenia, ani nepripojil relevantné listiny, z ktorých by bolo
možné prijať spoľahlivý záver o osvedčení jeho nároku na vydanie práve ním označeného tovaru voči
odporcovi. Súd tiež nemal za dostatočne preukázané, že uvedený tovar je skutočne tovarom, ktorý sa
aktuálne nachádza v priestoroch odporcu a práve tento má byť aj ním zadržiavaný.

13. Súd tiež poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ ako dôkazy v prevažnej väčšine doložil len svoje
jednostranné vyjadrenia adresované odporcovi, pričom nedoložil žiadnu relevantnú reakciu odporcu (s
výnimkou listu zo dňa 12.04.2023) na výzvy navrhovateľa ohľadom údajne zadržiavaných vecí. Pokiaľ
ide o jednotlivé dôkazy doložené navrhovateľom do spisu, súd poukázal na to, že v mailovej správe
zo dňa 06.04.2023 je uskutočnené oznámenie p. A. o vlastníctve vecí nachádzajúcich sa v priestoroch

v OC Aupark Žilina, pričom ako príloha bol zaslaný list – Oznámenie o vlastníckom práve k hnuteľným
veciam zo dňa 06.04.2023 adresovaný spoločnosťou DENIM retail s.r.o. odporcovi, v ktorom spoločnosť
DENIM retail s.r.o. oznámila odporcovi, že v nebytových priestoroch č. SU055 DENIM multibrand a č.
SU009 TOMMY HILFIGER a č. SU021 CUBE sa nachádzajú výlučne veci vo vlastníctve navrhovateľa.Z predmetného listu však podľa súdu nie je zrejmé, o ktoré veci konkrétne ide, pričom tieto nie je možné
žiadnym spôsobom stotožniť s vecami označenými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorých vydania sa navrhovateľ domáha. Súd ďalej konštatoval, že v ďalšom maili zo dňa 06.04.2023

je žiadosť p. A. o poskytnutie súčinnosti s vyprataním prevádzok v OC Aupark Žilina, pričom prílohou
predmetného mailu je list navrhovateľa adresovaný odporcovi, ktorým žiada odporcu o poskytnutie
súčinnosti na nerušené vypratanie predajní z dôvodu blížiaceho sa ukončenia nájomných vzťahov,
pričom v predmetnom liste navrhovateľ informoval odporcu, že veci nachádzajúce sa v predajni č.
SU055 DENIM multibrand , č. SU009 TOMMY HILFIGER a č. SU021 CUBE, a to tovar a vybavenie

sú vo vlastníctve navrhovateľa a nie vo vlastníctve spoločnosti DENIM retail, s.r.o. Súd poukázal na to,
že v dotknutom liste opäť nebol tovar a ani zariadenie žiadnym spôsobom konkretizovaný. Podľa súdu
tiež ani v predžalobnej výzve adresovanej odporcovi navrhovateľ nijako nešpecifikoval, ktoré konkrétne
veci žiada vydať tak, aby tieto mohli byť súdom stotožnené s vecami uvedenými v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia. Ďalej podľa súdu nie je zrejmé, o ktoré konkrétne veci ide ani z mailovej
komunikácie zo dňa 28.04.2023, ani z listu zo dňa 27.04.2023. Súd mal za to, že zo žiadneho listinného

dôkazu nevyplýva špecifikácia tovaru, ktorého sa navrhovateľ návrhom na nariadenie neodkladného
opatrenia domáha vydať.

14. K priloženému Inventárnemu zápisu, ktorým navrhovateľ mienil osvedčiť skutočnosť, že tovar,
ktorého vydania sa domáha, sa skutočne nachádza v predmetnom obchodnom priestore súd

konštatoval, že tento sám o sebe hodnoverne nepreukazuje, že by sa mal uvedený tovar nachádzať
na danej prevádzke a práve ten mal byť v súčasnosti zadržiavaný. Súd poukázal na zrejmý rozpor
v skutkových tvrdeniach uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, kde navrhovateľ
najprv uviedol, že súpis vecí nachádzajúcich sa v prevádzke nebol vykonaný, resp. nemá vedomosť
o jeho vykonaní, čím bude zložité dokázať, ktoré veci sa v danom čase nachádzali v ktorom priestore,

avšak následne súdu svoj vlastný súpis predkladá, a to aj spolu s fotografiami, o ktorých tvrdí, že
sú vyhotovené z odporcom práve avizovaného súpisu a presunu vecí. Súd tiež poukázal na to, že
inventarizácia bola vykonaná viac ako 4 mesiace pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia a tiež pred samotným odstúpením odporcu od nájomnej zmluvy. Súd mal teda z tohto dôkazu
osvedčené len to, ktoré veci sa na prevádzke mohli nachádzať predtým, ako odporca odstúpil od

nájomnej zmluvy a vyzval navrhovateľa na vypratanie predmetu nájmu. Súd teda dospel k záveru,
že navrhovateľ hodnoverne neosvedčil, nepreukázal, ktorý tovar má byť k dnešnému dňu skutočne
zadržiavaný.

15. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nemá osvedčenú existenciu reálnej obavy z ohrozenia

právneho postavenia navrhovateľa ako vlastníka ním označeného tovaru zo strany odporcu. Má za to,
že navrhovateľ neosvedčil, že mu odporca bráni v užívaní a zadržiava práve ten tovar, ktorého vydania
sa domáha, a teda že z existujúceho stavu je založený nárok navrhovateľa vo vzťahu k osobe, voči
ktorej neodkladné opatrenie navrhovateľ smeruje. Súd poukázal na to, že dôkazné bremeno nesie
navrhovateľ , ktorý musí súdu osvedčiť, o ktoré konkrétne veci ide. Tiež súd uviedol, že bez osvedčenia

dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy.

16. Súd ďalej uviedol, že pokiaľ navrhovateľ naliehavosť pre nariadenie neodkladného opatrenia
odvodzoval od možnosti vzniku škody, takúto škodu nemožno v kontexte uvedeného považovať za
osvedčenú, reálnu a bezprostrednú. Nakoľko podľa súdu navrhovateľ neosvedčil základné relevantné

okolnosti, ktoré sú nevyhnutné pre posúdenie dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, súd nevzhliadol na naliehavosť danú situáciu riešiť bezprostredným zásahom súdnej moci
v podobe neodkladného opatrenia, a preto návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. Zároveň
súd konštatoval, že nie je vylúčené, že na základe výsledkov vykonaného dokazovania v prípadnom
konaní vo veci samej a pri uplatnení všetkých princípov civilného sporového konania súd dospeje k iným

skutkovým a právnym záverom, teda odlišným od posúdenia vykonaného súdom v rámci rozhodovania
o neodkladnom opatrení.

17. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že odporcovi nárok na náhradu trov
konania nepriznal, aj keď odporca bol v konaní úspešnou stranou a mal nárok na náhradu trov konania

voči navrhovateľovi, avšak v prejednávanej veci nebolo preukázané, že odporcovi vznikli odôvodnené
výdavky v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva, nakoľko odporca z vlastnej iniciatívy
súdu predložil vyjadrenie, ktoré nebolo predpokladané zákonom, pričom k tejto procesnej aktivite nebol
súdom vyzvaný, a preto odporcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.18. Proti uzneseniu v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu podal odvolanie navrhovateľ,
ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovie a navrhovateľovi prizná voči odporcovi
náhradu trov konania na súde prvej inštancie a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

19. Navrhovateľ v odvolaní uviedol, že je presvedčený, že dôvody zamietnutia návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia uvádzané súdom v napadnutom rozhodnutí je nutné považovať za nesprávne

a vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci a podmienok pre vydanie neodkladného
opatrenia. Navrhovateľ považuje napadnuté uznesenie za nepreskúmateľné z dôvodu absencie
kvalifikovaného odôvodnenia. Považuje napadnuté rozhodnutie za arbitrárne.

20. Navrhovateľ má za to, že súd prvej inštancie nedostatočným spôsobom skúmal skutočnosti
uvádzané v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a aj v dôsledku uvedeného vec a podmienky pre

nariadenie neodkladného opatrenia nesprávne posúdil. Navrhovateľ zotrval na všetkých skutočnostiach
uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

21. Navrhovateľ trvá na tom, že vlastníkom vecí, ktorých vydania sa domáha nariadením neodkladného
opatrenia, pričom táto skutočnosť bola v konaní dostatočne preukázaná a v zmysle odôvodnenia

napadnutého rozhodnutia o tom nemá pochybnosti ani samotný súd. Navrhovateľ svoje vlastnícke právo
k veciam preukázal identifikáciou tovaru, súvisiacimi faktúrami, komisionárskou zmluvou a zúčtovacou
faktúrou komitenta.

22. Predajca (spoločnosť DENIM retail s.r.o., Prešovská 45, 821 02 Bratislava, IČO: 48 095 176)

ako prevádzkovateľ obchodného priestoru sa dostal do sporu s odporcom v súvislosti s realizáciou
práv a povinností vyplývajúcich z ich zmluvného vzťahu, predmetom ktorého bol prenájom (podnájom)
obchodného priestoru. Odporca si voči predajcovi uplatňuje peňažné nároky, ktoré predajca podľa ním
poskytnutých informácií považuje za sporné a namieta ich. Ich výška predstavuje sumu 21.725,75
Eur. Nájomný vzťah medzi odporcom a predajcom bol ukončený listom o odstúpení od zmluvy zo dňa

06.04.2023.

23. Ďalej navrhovateľ uviedol, že odporca v súvislosti s ukončením zmluvy vyzval predajcu na vypratanie
priestorov. Odporca napriek výzve na vypratanie znemožnil vstup predajcu do obchodného priestoru
a zamedzil mu nakladanie so všetkými vecami v obchodnom priestore (vrátane tovaru vo vlastníctve

navrhovateľa), neumožnil mu priestor riadne vypratať a ani z neho odviesť veci (zariadenie a tovar)
patriace navrhovateľovi. Predajca bezodkladne informoval navrhovateľa ako vlastníka veci o konaní
odporcu. Zároveň informoval odporcu o vlastníctve navrhovateľa ku všetkým veciam nachádzajúcim
sa v obchodnom priestore. Zo strany navrhovateľa bola zaslaná odporcovi požiadavka na poskytnutie
súčinnosti pri odovzdaní a prevzatí všetkých vecí vo vlastníctve navrhovateľa, resp. výzvy na zdržanie

sa protiprávneho konania a sprístupnenie všetkých zadržiavaných vecí.

24. Navrhovateľ pre úplnosť dodal, že odporca si bol už niekoľko rokov bez pochybností vedomý
skutočnosti, že predajca nie je vlastníkom zariadenia v obchodnej prevádzke a vedel, že tieto veci sú
vo vlastníctve tretej osoby (navrhovateľa). Navrhovateľ tvrdí, že nie je v žiadnom zmluvnom vzťahu

s odporcom, nie jeho dlžníkom a nie je odporcovi zaviazaný ani z iného dôvodu.

25. Navrhovateľ tvrdí, že odporca z komunikácie a dokladov predložených navrhovateľom (resp.
predajcom) nepochybne vedel, že navrhovateľ vie svoje vlastníctvo hodnoverne a bez akýchkoľvek
pochybností preukázať a že zadržanie vecí navrhovateľa a udržanie tohto stavu je možné kvalifikovať

ako úmyselné protiprávne konanie hrubo poškodzujúce navrhovateľa. Podľa navrhovateľa v snahe
ponechať si cudzie veci a získať tak „nástroj“ na donútenie predajcu alebo aj navrhovateľa k splneniu
požiadaviekprávnenesúvisiacichsjehopovinnosťouvydaťvecivlastníkovi,odporcaúčelovoneposkytol
pri preukazovaní vlastníctva dostatočnú a včasnú súčinnosť, čím sa snažil udržovať aspoň fiktívny
„dôvod“ pre inak zjavne protiprávne konanie. Takýto nekalý postup odporcu mal byť prostriedkom

„nátlaku a vydierania“ jednak voči predajcovi, ale aj voči navrhovateľovi, s ktorým odporca nie je
a nebol v zmluvnom vzťahu. Naviac výška protiprávne a svojvoľne „zabezpečovaných“ sporných
nárokov je nepatrná v porovnaní s hodnotou zadržiavaných vecí (približne 1/8-ina) a symbolická aj
pri porovnaní s výškou škôd spôsobených a navyšovaných vlastníkovi. Navrhovateľ ďalej tvrdí, že onako aj predajca odmietli ultimatívne požiadavky predkladané pod nátlakom vyplývajúcom z narastania
škôd spôsobovaných navrhovateľovi zadržiavaním jeho vecí a ďalej kategoricky žiadal navrhovateľ
o bezpodmienečné sprístupnenie priestorov pre odvoz svojich neoprávnene zadržiavaných vecí.

Odporca však priestory nesprístupnil a tovar vlastníkovi nevydal.

26. V súvislosti so špecifikáciou zadržiavaných vecí dal navrhovateľ do pozornosti odvolacieho súdu
skutočnosti, ktoré podľa jeho názoru zrejme unikli pozornosti súdu pri hodnotení jednotlivých dôkazov.
Uviedol,žeakovyplývazoskutkovéhostavuopísanéhovnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia,

právny zástupca navrhovateľa zaslal v prílohe e-mailovej správy zo dňa 28.04.2023 komisionársku
zmluvu a dokumentáciu pre overenie vlastníctva. Navrhovateľ tiež uviedol, že zoznam predložený
navrhovateľom v rámci návrhu obsahuje veci (tovaru) uvedené v zozname vecí (tovaru) na prevádzke,
ktorý navrhovateľ (jeho právny zástupca) zaslal odporcovi v prílohe e-mailovej správy zo dňa 28.04.2023
označeným ako: „stav skladu ZA2“, pričom zo stavu skladu boli vyňaté veci, ktoré navrhovateľ prevzal
z prevádzky dňa 22.06.2023. Zoznam skladu vznikol na základe inventarizácie tovaru v prevádzke,

ktorú v období 03.04. až 04.04.2023 navrhovateľ v kooperácii s predajcom (komisionárom) vykonal
vo všetkých prevádzkach prenajatých predajcom od odporcu v nadväznosti na avizované ukončenie
nájomného (resp. podnájomného) vzťahu, a to bezprostredne pred svojvoľným uzamknutím prevádzok
odporcom a zamedzením vstupu nájomcu do prevádzok a protiprávnym zadržaním vecí v prevádzkach.
Počas inventarizácie samotný odporca neumožnil odnášať žiadne veci z prevádzky a rovnako neumožnil

vynášanie z prevádzky ani neskôr (resp. doposiaľ), a preto je nepochybné, že s vecami patriacimi
navrhovateľovinachádzajúcimisanaprevádzkemoholodčasuinventarizáciedo22.06.2023disponovať
výlučne odporca.

27. Vo vzťahu k inventarizácii tovaru navrhovateľ dal do pozornosti odvolacieho súdu skutočnosť, že

jednotlivé tovary (okrem topánok/obuvy, ktoré boli iba spočítané) sú zaradené do jednotlivých boxov
(stĺpec A v prílohe k inventárnemu zoznamu) do ktorých bol inventarizovaný tovar ukladaný.

28. Ďalej navrhovateľ uviedol, že z predloženej fotografie zo dňa 29.06.2023 je evidentné, že odporca
presúva v rámci nákupného centra AUPARK KOŠICE jednotlivé boxy označené číslami (konkrétne

2594,2580,2585,2603) zhodnými s inventarizáciou. Pre lepšiu orientáciu súdu navrhovateľ na fotografii
zo dňa 29.06.2023 zvýraznil červenou farbou čísla boxov, do ktorých boli jednotlivé tovary uložené
predajcom.

29. Ďalej navrhovateľ uviedol, že dňa 22.06.2023 si navrhovateľ chcel prevziať tovar nachádzajúci sa

v prevádzke, avšak odporca mu v tom násilným spôsobom zabránil, a preto si navrhovateľ prevzal
z prevádzky iba časť tovaru. Pre detailnejšie vykreslenie situácie zo dňa 22.06.2023 navrhovateľ uviedol,
že pri preberaní tovaru bola väčšia časť tovaru vyložená pred zadný vchod prevádzky, avšak odporca
lstivo, za použitia násilia voči navrhovateľovi premiestnil veľkú časť tovaru z chodníka naspäť do
prevádzky. Navrhovateľ tvrdí, že aj z fotodokumentácie, ako aj z audio-vizuálnych záznamov z opísanej

udalosti je zjavné, že zamestnanci SBS odporcu prenášajú boxy označené číslami zhodnými s číslami
boxov uvedenými v inventárnom zozname tovaru na prevádzke naspäť do prevádzky. Popri boxoch
označených číslami v zmysle inventarizácie sú na fotografiách viditeľné aj menšie krabice od obuvy
(v počte kusov 84), ktoré v rámci inventarizácie číslami označené neboli, nakoľko obuv bola počas
inventarizácie ukladaná do samostatných krabíc (originálnych obalov).

30. Podľa navrhovateľa je v tejto súvislosti obzvlášť relevantná skutočnosť, že zoznam a identifikácia
tovaru (príloha č. 2 návrhu) bol navrhovateľom vypracovaný na základe inventárneho zoznamu z 03.04.
až 04.04.2023 vyhotoveného bezprostredne pred zneprístupnením prevádzky zo strany odporcu,
v ktorom sú obsiahnuté identické veci ako je tomu v Stave skladu zaslanom odporcovi dňa 28.04.2023

prostredníctvom e-mailu (príloha č. 14 návrhu).

31. Inventárny zoznam z 03.04. až 04.04.2023 a Stav skladu teda predstavujú dva obsahovo identické
zoznamy tovaru nachádzajúceho sa na prevádzke v čase inventarizácie v období 03.04. až 04.04.2023,
ktoré boli použité pod rôznym označením na rôzne účely.

32. Zoznam a identifikácia tovaru vznikol na základe porovnania (Inventárneho zoznamu z 03.04. až
04.04.2023 a zoznamom vecí, ktoré navrhovateľ prevzal dňa 22.06.2023 z prevádzky. Veci uvedené
vZoznameaidentifikáciitovaru(prílohač.2návrhu)tedanutnemuselizostaťpo22.06.2023vprevádzkea od toho času k nim mal prístup už výlučne iba odporca, resp. potencionálne aj tretie osoby na základe
pokynu odporcu. Stav skladu teda bol vyhotovený na základe internej evidencie navrhovateľa a predajcu
vyplývajúcejzvykonanejinventarizácie,pričomvtakomtorozsahubolnajneskôrdňa28.04.2023zaslaný

odporcovi, ktorý rozsah zadržiavaného tovaru so zoznamom obdržaným od navrhovateľa nespochybnil.

33. Následne navrhovateľ po odstránení tovaru prevzatého z prevádzky dňa 22.06.2023 upravil Stav
skladu tak, aby v ňom figuroval iba tovar uložený v boxoch, ktoré po 22.06.2023 ostali v prevádzke, a na
základe takto upraveného stavu skladu navrhovateľ vyhotovil Zoznam a identifikáciu tovaru (príloha č.

2 návrhu), ktorý je zhodný s identifikáciou vecí uvedenou v petite návrhu.

34. V súvislosti s vykonanou inventarizáciou na prevádzke dal navrhovateľ pre podrobnejšie objasnenie
skutkového stavu odvolaciemu súdu do pozornosti skutočnosť, že inventarizácia bola zrealizovaná na
tovar, ktorý sa nachádzal na prevádzke, bez ohľadu kam bol pôvodne dodaný a následne v rámci
interných prenosov prenesený z dôvodu efektívnosti predaja, z čoho nesporne vyplýva, že požadovaný

tovar sa v čase uzatvorenia prevádzky zo strany odporcu musel nachádzať v predmetnej predajni.
Ďalej navrhovateľ tvrdí, že počas inventúry sa žiadny tovar nepredával, nakoľko prevádzka bola
z dôvodu inventúry pre zákazníkov uzatvorená, čo je v prípade inventarizácie tovarov na prevádzkach
s obdobným tovarom celkom bežné. Vzhľadom na skutočnosť, že sa tovar v čase inventarizácie
nepredával, navrhovateľ nemôže doložiť nulový predaj, nakoľko uzávierka z kasy za toto obdobie

neexistuje.Zároveňodporcaprostredníctvomnímpoverenejsúkromnejbezpečnostnejslužbyznemožnil
odnášať akýkoľvek tovar z prevádzky už v čase vykonávania inventarizácie, odkedy bol tovar odporcom
protiprávne zadržiavaný až do súčasnosti (s výnimkou prevzatia časti vecí dňa 22.06.2023, čo je však
v návrhu zohľadnené). Od inventarizácie tovaru teda spísaný tovar nikto (okrem odporcu) neodnášal,
resp. ani nemohol odniesť, a teda od navrhovateľa nie je možné požadovať preukázanie negatívnych

skutočností, nakoľko navrhovateľ (ani predajca) z predajne žiadny ďalší tovar neodnášal a navyše
túto skutočnosť k predmetnej prevádzke nespochybňuje ani odporca. Navrhovateľ ďalej tvrdí, že po
vykonaní inventarizácie tovaru navrhovateľ do prevádzky nevstupoval a súčasne s tým, ako predajca
informoval odporcu o vlastníckom práve navrhovateľa k tovaru dňa 06.04.2023, navrhovateľ v ten istý
deň upovedomil odporcu o jeho vlastníctvom práve k tovaru nachádzajúcemu sa v prevádzke a požiadal

odporcu o poskytnutie súčinnosti pri prevzatí tovaru. Nakoľko však odporca odmietol takúto súčinnosť
poskytnúť a veci navrhovateľa doposiaľ neoprávnene zadržiava, navrhovateľovi nebolo umožnené
s tovarom nachádzajúcim sa v prevádzke akokoľvek manipulovať. Odporca teda namiesto vydania vecí
navrhovateľovi neoprávnene uplatnil na veci navrhovateľa údajné zádržné právo, ktoré však nemá oporu
v právnom poriadku SR.

35. Za obzvlášť významné z hľadiska odôvodnenia napadnutého rozhodnutia navrhovateľ považuje, že
Inventárny zoznam tovaru na prevádzke (vyhotovený na základe inventarizácie z 03.04. až 04.04.2023)
nebolo možné predložiť odporcovi už pri upovedomení odporcu o vlastníckom práve navrhovateľa
k veciam na prevádzke (dňa 06.04.2023), nakoľko záznamy z inventarizácie bolo nutné ďalej spracovať

a dať do podoby interpretovateľnej odporcovi, čo navrhovateľ aj urobil v rámci jeho výzvy zo dňa
28.04.2023, ku ktorej priložil podrobný zoznam skladu k predmetnej prevádzke.

36. Podľa navrhovateľa z e-mailovej správy navrhovateľa zo dňa 28.04.2023 vyplýva, že zoznam tovaru
bolodporcovipredloženýdňa28.04.2023osobitnezavšetkyprevádzkypredajcuvobchodnýchcentrách

prevádzkovaných odporcom. Navrhovateľ však pre prehľadnosť súdu v tomto konaní predkladal
výlučne dôkazy týkajúce sa konkrétnej prevádzky. Úvahy súdu prvej inštancie uvedené v odseku 26.
napadnutého rozhodnutia sú teda zjavne nesprávne a svojvoľné (arbitrárne).

37. Navrhovateľ ďalej tvrdí, že nakoľko odporca na zaslaný stav skladu (dňa 28.04.2023) žiadnym

spôsobom nereagoval, navrhovateľ nedisponuje v tomto smere žiadnou relevantnou reakciou odporcu,
ktorú by mohol súdu poskytnúť. Reakciou odporcu však bola e-mailová správa odporcu z 03.05.2023
(príloha č. 17 návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia), ktorou odporca navrhovateľovi predložil
návrhy kúpnej zmluvy a preberacieho protokolu (viď príloha č. 18 návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia), z ktorých nesporne vyplýva, že odporca si bol vedomý vlastníckeho práva navrhovateľa

ku všetkým veciam na prevádzke, pričom samotný odporca v predloženom preberacom protokole
uviedol, že preberajúci (žalobca) vyhlasuje a podpisom tohto preberacieho protokolu potvrdzuje, že je
nepochybným a nesporným výlučným vlastníkom odovzdávaných vecí, o vydanie ktorých žiada. Tiež
konateľ spoločnosti DENIM retail s.r.o., Ing. Ondrej Konečný vyhlásil a svojím podpisom potvrdil, žeOdovzdávajúci (odporca) vydáva Preberajúcemu (navrhovateľovi) všetky odovzdávané veci, ako ich
spoločnosť DENIM retail s.r.o., ako bývalý podnájomca zanechal v jednotlivých prevádzkach.

38. Podľa navrhovateľa sa však súd prvej inštancie zjavne v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
dostatočne nevysporiadal s uvedenými skutočnosťami, hoci boli pre právne posúdenie veci zásadného
významu. Priamo z dokumentácie vyhotovenej odporcom totiž vyplýva skutkový stav, ako ho v návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia popisuje navrhovateľ. V prípade, ak by bolo medzi stranami
sporu sporné vlastnícke právo navrhovateľa k veciam, prípadne ich rozsah, odporca by navrhovateľovi

nepredložil návrhy zmluvnej dokumentácie (kúpnej zmluvy a preberacieho protokolu) v uvedenom znení.

39. Navrhovateľ tiež uviedol, že po odmietnutí požiadaviek odporcu odporca začal bez súhlasu
vlastníka (či predajcu) a bez ohľadu na spôsobené následky svojvoľne nakladať s tovarom navrhovateľa
zadržiavaním v obchodných prevádzkach.

40.Dňa22.06.2023zaslalzástupcaodporcue-mailomupovedomenieochystanomsúpiseasvojvoľnom
presune vecí do skladových priestorov v jednej z obchodných prevádzok. Navrhovateľ na uvedené
reagoval výzvou z rovnakého dňa (22.06.2023) na zdržanie sa protiprávneho konania. Súpis zadržaných
vecívšaknakoniecnebolzrealizovanývžiadnejobchodnejprevádzkeanapriektomusazačalosvecami
nakladaťnieibabezsúhlasuvlastníka,aleajbeztoho,abynavrhovateľoviakovlastníkoviboliposkytnuté

relevantné informácie o nakladaní s jeho tovarom. Svojvoľné nakladanie s tovarom navrhovateľa je
okrem iného zachytené aj na fotografii priloženej k návrhu (primárne však vyplýva z listu odporcu zo
dňa 22.06.2023).

41. Z uvedených skutočností je podľa navrhovateľa zjavné, že súd prvej inštancie v odseku 27.

odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zásadne nesprávne interpretuje jednotlivé skutkové okolnosti,
nakoľko navrhovateľ v návrhu uviedol výlučne tú skutočnosť, že súpis vecí nebol vykonaný odporcom,
hoci odporca o takomto súpise navrhovateľa informoval, no finálne ho dňa 22.06. 2023 nevykonal. Súd
prvej inštancie si teda zjavne zamieňa inventarizáciu tovaru navrhovateľa na prevádzke z 03.04. až
04.04.2023, ku ktorej nesporne došlo a súpis vecí, ktorý zamýšľal vykonať odporca dňa 22.06.2023, ku

ktorému podľa informácii navrhovateľa nedošlo. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je teda zjavne
zmätočné a nepresvedčivé.

42. Navrhovateľ tiež konštatoval, že fotografie dokumentujúcej svojvoľné nakladanie s tovarom
navrhovateľa je zrejmé, že odporca v súvislosti so zadržiavaním vecí vykonáva tzv. „útočnú

svojpomoc“ (ktorá je zakázaná), a to najmä tým, že odporca s vecami patriacimi navrhovateľovi nakladá
bez toho, aby o tom navrhovateľa čo i len informoval; navrhovateľ nemá akúkoľvek vedomosť o tom,
či pred nakladaním s vecami v jeho vlastníctve boli predmetné veci riadne zdokumentované zo strany
odporcu; navrhovateľ nemá exaktnú vedomosť o tom, kde odporca zadržiavané veci uskladňuje a či sa
jedná o prostredie vhodné na skladovanie vecí a navrhovateľ nemá exaktnú vedomosť o tom, aké osoby

disponujú prístupom k zadržiavaným veciam, v dôsledku čoho hrozí ich poškodenie a/alebo strata.

43. Z predložených dôkazov je podľa navrhovateľa nesporné, že odporca neoprávnene manipuluje
(nakladá) s vecami vo vlastníctve navrhovateľa, v dôsledku čoho sa výrazne zvyšuje riziko ich
odcudzenia a/alebo scudzenia, a taktiež aj ich poškodenia v dôsledku neodbornej manipulácie

a uskladňovania vecí.

44. Vzhľadom na uvedené je navrhovateľ presvedčený, že dostatočne osvedčil dôvodnosť podaného
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhovateľ je tiež presvedčený, že skutočnosťami
(tvrdeniami) a dôkazmi uvedenými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dostatočne

preukázal naliehavosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. Navrhovateľ
zopakoval skutočnosti už uvádzané v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a tvrdí,
že v nadväznosti na uvedené skutočnosti a vzhľadom na jednotnú súdnu prax pre účely nariadenia
neodkladného opatrenia možno považovať nárok za osvedčený už vtedy, ak tu existuje aspoň minimálna
pravdepodobnosť jeho existencie.

45. Navrhovateľ zotrval na protiprávnosti konania odporcu a neoprávnenej držbe tovaru zo strany
odporcu, ktorý je vo vlastníctve navrhovateľa. Navrhovateľ poukázal na právnu úpravu záložného
a zádržného práva prenajímateľa podľa § 672 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a tvrdí, že nie je homožné použiť na konanie odporcu a najmä nie je možné odôvodniť zadržiavanie vecí vo vlastníctve
navrhovateľa z dôvodu, že nie je naplnená základná vecná požiadavka, keďže nejde o veci ktoré by
patrili nájomcovi a zároveň odporca nenaplnil ani striktné formálne podmienky zadržiavania vecí, keď

nevykonal žiadny súpis požadovaný zákonom v lehote požadovanej zákonom, resp. ani po jej uplynutí.
Zo zákona mu priamo vyplynula povinnosť veci vydať.

46. Podľa navrhovateľa z predložených dôkazov, vrátane vyjadrenia a komunikácie odporcu
a fotodokumentácie je nepochybné, že odporca neoprávnene zadržiava tovar vo vlastníctve

navrhovateľa, napriek výzve na vypratanie zneprístupnil obchodné priestory pre navrhovateľa aj pre
predajcu (ako nájomcu) a dokonca s týmto tovarom svojvoľne a neoprávnene nakladá. Držba vecí
navrhovateľaodporcomjeneoprávnená,nadobudnutápodvodneaľsťouzozištnýchúmyslov.Vzhľadom
na uvedené je podľa navrhovateľa danosť práva na jeho strane osvedčená jednoznačne.

47. Navrhovateľ má ďalej za to, že odporca svoje protiprávne konanie zdôvodnil tvrdením, že zadržiava

veci podľa § 151s Občianskeho zákonníka, t.j. podľa všeobecnej právnej úpravy zádržného práva,
a to údajne z dôvodu, že týmto „všeobecným zádržným právom“ zabezpečuje iné pohľadávky ako
nároky z nájomného (nároky za služby súvisiace s nájmom). Pri snahe narýchlo vykonštruovať iné
„právne“ odôvodnenie svojho protiprávneho konania si však odporca zrejme neuvedomil, že pre
uplatnenie všeobecného zádržného práva sa zo zákona kategoricky vyžaduje oprávnená držba, t.j.

dobrovoľné odovzdanie vecí dlžníkom veriteľovi. Domnelý dlžník (predajca) však nikdy dobrovoľne ani
inak neposkytol/neodovzdal veci prenajímateľovi. Naviac vlastník vecí (navrhovateľ) nie je dlžníkom
odporcu a ani osobou inak zaviazanou odporcovi. Odporca sa preto nikdy nestal oprávnených
držiteľom predmetných hnuteľných vecí a nikdy k nim nenadobudol zádržné právo. Naopak, ľstivo,
protiprávne, proti vôli nájomcu aj vlastníka znemožnil nakladanie s tovarom a už niekoľko mesiacov ním

nastolený protiprávny stav udržiava a zneužíva v snahe donútiť nájomcu k sporným plneniam, resp.
s cudzími vecami dokonca svojvoľne nakladá. Navrhovateľ dodal, že aj pri hypotetickom predpoklade
dobromyseľného nadobudnutia vecí a ich oprávnenej držby, všeobecná právna úprava (§ 151s
Občianskeho zákonníka) poskytuje zádržné právo veriteľovi iba voči osobe, voči ktorej má veriteľ
pohľadávku a ktorej je inak povinný veci vydať. Odporca, ktorý je povinný vydať veci na výzvu vlastníkovi

týchto vecí, nemá voči navrhovateľovi žiadnu pohľadávku, ani iný nárok.

48. Navrhovateľ tiež uviedol, že hodnota zadržiavaných vecí v tomto prípade predstavuje výšku
165.711,03 Eur, celkovo vo všetkých obchodných priestorov až 2.263.679,83 Eur. Tým, že žalovaný
protiprávnezadržiavaluxusnétovarynavrhovateľaaznemožňujevlastníkovinakladaniestýmtotovarom

už viac ako štyri mesiace, okrem škody spôsobenej navrhovateľovi marením jeho základnej obchodnej
činnosti a znemožnenie obratu daného tovaru v obchodnom styku, a teda aj získania výnosov z ich
predaja, výrazne a bez možnosti akejkoľvek mitigácie zo strany navrhovateľa (vlastníka) spôsobuje
vlastníkovi škody nezvratným podstatným znížením obchodnej ceny daného tovaru v čase. Táto škoda
sa pritom výrazne prehlbuje udržiavaním a predlžovaním protiprávneho stavu, a to až do miery, kedy

meritórne uplatňovanie nároku a výkon prípadného rozhodnutia bude prakticky bezpredmetný.

49. Navrhovateľ ďalej tvrdí, že po rokoch, t.j. v čase, kedy by pri priemernom trvaní súdneho konania
bolo možné očakávať právoplatné súdne rozhodnutie, by sa tovar už nepredával po kusoch za
relevantné percentá z pôvodnej RPP, ale na váhu (napr. 5,-Eur/kilo), čo prakticky predstavuje jeho úplné

znehodnotenie.

50. Navrhovateľ pre názornosť predložil výber on-line objednávok, ktoré nemohli byť zrealizované
z dôvodu zadržiavania tovaru. Z dôvodu protiprávneho konania odporcu celkovo zmrazené
(nezrealizované) on-line objednávky predstavujú sumu presahujúcu 100.000,-Eur.

51. Navrhovateľ tiež tvrdí, že protiprávne zadržiavanie tovaru zároveň bráni navrhovateľovi v realizácii
ďalších obchodných vzťahov (nad rámec retail predaja), ktorých súčasťou sú aj aktíva zahrňujúce
zadržiavaný tovar a zariadenia.

52. Navrhovateľ ďalej uviedol, že odporca sa nielenže protiprávne zmocnil vecí vo vlastníctve
navrhovateľa a protiprávne ich zadržiava, ale napriek výzvam a v rozpore so zákonom sa začalo
so zadržiavanými vecami svojvoľne nakladať. Odporca ani subjekt kontrolujúci odporcu a spravujúci
obchodné centrá s obchodnými prevádzkami pritom nevykonal súpis nie iba podľa § 672 ods. 2Občianskeho zákonníka, ale ani štandardný objektívny súpis vecí, napr. za účasti notára, resp.
iné ochranno-preventívne opatrenie obvykle realizované pri obozretnom počínaní si a nakladaní
s hodnotnými vecami vo vlastníctve iných osôb.

53. Navrhovateľ zastáva názor, že odporca tým, že pred svojvoľným nakladaním s cudzími vecami
nevykonal ich súpis, navodzuje situáciu, kedy bude obzvlášť zložité dokázať, ktoré veci sa v danom
čase nachádzali v ktorom priestore, v akom boli stave, ktoré boli prípadne konaním odporcu poškodené,
prípadne odňaté či odcudzené. Hoci dôkazné bremeno uvedeného nesie a naďalej bude niesť odporca,

objektívnesvojímkonanímmarímožnosťneskoršiehodôslednéhodokazovaniaatýmajvýraznesťažuje
prípadný výkon rozhodnutia.

54.Ďalejnavrhovateľtvrdí,žepožadovanúoprávnenúochranu,ktorújemožnézabezpečiťnavrhovaným
neodkladným opatrením, nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Tiež tvrdí, že neodkladné
opatrenie v rozsahu podaného návrhu nezasahuje do žiadnych práv odporcu a žiadnym spôsobom

ho neobmedzuje. Napriek tomu, že odporca nemal voči navrhovateľovi žiadne peňažné ani nepeňažné
nároky či práva, hodnota vecí vo vlastníctve navrhovateľa neoprávnene zadržiavaných odporcom
predstavovala už spomenutú sumu 165.711,03 Eur. Sporné nároky odporcu voči predajcovi pritom
predstavujú iba 21.725,75 Eur. Už táto skutočnosť podľa navrhovateľa predstavuje zásadný nepomer
v aktuálnej situácii a dokladuje rozsah a intenzitu protiprávneho a neodôvodniteľného zásahu do práv

navrhovateľa. Táto skutočnosť samotná zvýrazňuje urýchlenú potrebu úpravy pomerov.

55. Navrhovateľ tiež zastáva názor, že z uvedených skutočností nepochybne vyplýva, že neodkladným
opatrením navrhovaný zásah je primeraný aj z hľadiska naplnenia požiadavky proporcionality. Naviac
konanie odporcu a zadržiavanie vecí navrhovateľa hrubo odporuje aj ustanoveniu § 3 Občianskeho

zákonníka.

56. Navrhovateľ žiada, aby súd vydal neodkladné opatrenie bez časového obmedzenia z dôvodu, že
aktuálna procesná úprava časové obmedzenie neodkladného opatrenia predpokladá iba v prípadoch (§
330 CSP), kedy to vyžadujú osobitné okolnosti. Navrhovateľ tiež dodal, že povinná strana je dostatočne

chránená právom kedykoľvek navrhnúť zrušenie neodkladného opatrenia (§ 334 CSP), ako aj ďalšími
ustanoveniami CSP (napr. § 335), prípadne tiež postupom podľa § 337 CSP (pokiaľ súd neuloží
navrhovateľovi podať žalobu vo veci samej).

57. Na podporu správnosti uvedenej argumentácie navrhovateľ k návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia v prílohe č. 26 priložil aj aktuálne uznesenie Okresného súdu Žilina, č.k. 18Cb/77/2023-465
zo dňa 04.08.2023, v ktorom súd podľa navrhovateľa v skutkovo právne aj z hľadiska strán konania
prakticky v rovnakej veci vyhovel návrhu navrhovateľa a nariadil neodkladné opatrenie a uložil odporcovi
povinnosť vydať navrhovateľovi hnuteľné veci navrhovateľa nezákonne zadržiavané v obchodnej
prevádzke. Podľa navrhovateľa je z rozhodnutia evidentné, že súd prvej inštancie rozhodol o skutkovo

aprávnetakmertotožnýchvecírozdielne,čojevrozporesprávomnavrhovateľanaspravodlivékonanie,
konkrétne v rozpore so zákazom prekvapivých rozhodnutí, keď napadnuté rozhodnutie je v rozpore
s legitímnym očakávaním navrhovateľa.

58. Podľa navrhovateľa je z uvedeného zrejmé, že navrhovateľ dostatočným spôsobom osvedčil,

že odporca veci patriace navrhovateľovi neoprávnene zadržiava, pričom vzhľadom na povahu
zadržiavaných vecí a spôsob nakladania s nimi zo strany odporcu je nevyhnutné naliehavo upraviť
pomery medzi stranami sporu. O naliehavosti prejednávanej veci podľa navrhovateľa tiež svedčí
skutočnosť, že odporca úmyselne marí identifikáciu a potvrdenie lokalizácie zadržiavaných vecí, z čoho
vyplýva dôvodné podozrenie, že odporca s vecami protiprávne a svojvoľne nakladá spôsobom, ktorý

znemožní výkon rozhodnutia a obnovu stavu.

59. Navrhovateľ je tiež presvedčený, že v plnom rozsahu splnil požiadavky na preukázanie podmienok
pre nariadenie neodkladného opatrenia v miere, ktorú zákon vyžaduje, resp. aj nad ich rámec.
Požiadavka súdu o nutnosti predloženia ďalších dôkazov zjavne prekračuje rámec zákonných

požiadaviek a je dokonca v rozpore s charakterom neodkladného opatrenia, keďže de facto znemožňuje
realizáciu predbežnej ochrany, čo konanie odporcu jednoznačne dokazuje.60.Navrhovateľďalejpoukázalna§220ods.2CSPačlánok6ods.1Dohovoruoochraneľudskýchpráv
a základných slobôd a tiež poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, čím poukazoval
na to, že za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie možno považovať aj nedostatok riadneho

a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

61.Podľanázorunavrhovateľasúddostatočnenereagovalnaskutočnostiuvádzanévnávrhunavydanie
neodkladného opatrenia, najmä presvedčivo nereagoval na komunikáciu medzi stranami sporu, ktorá
preukazuje, že odporca si je vedomý skutočnosti, že navrhovateľom požadované veci neoprávnene

zadržiava, ale zjavne sa úmyselne vyhýba potvrdeniu bližšej špecifikácie zadržiavaných vecí. Súd teda
zjavne hodnotil predložené dôkazy jednostranne a nevzal do úvahy úplný kontext prejednávanej veci.

62. Navrhovateľ považuje napadnuté rozhodnutie za arbitrárne a dôvody v ňom uvádzané za svojvoľné.

63. Navrhovateľ tiež považoval za vhodné vyjadriť sa k vybraným nesprávnym argumentom odporcu

uvedeným v jeho vyjadrení, ktoré v priebehu konania predložil súdu. Navrhovateľ považuje za absurdné
poukazovanie odporcu na personálne prepojenie spoločností DENIM Group a DENIM Retail. Pýta sa,
prečo odporca neprezentuje štruktúru a majetkové – personálne prepojenie v skupine spoločnosti
NE Property B.V., ktorá účelovo vytvorila rozsiahlu skupinu spoločností na „elimináciu a rozloženie“
podnikateľských rizík v rámci realitných a správcovských aktivít na území SR. Podľa navrhovateľa

skupinu DENIM tvorí absolútne štandardná, zákonom dovolená z hľadiska obchodného tiež logická
štruktúra, ktorá v tomto prípade oddeľuje dve odlišné obchodné aktivity v skupine, a to na jednej
strane správu, prevádzku a predaj tovaru v realitnom segmente a na druhej strane veľkoobchodné
aktivity, komunikáciu a vzťahy s generálnymi dodávateľmi a obstarávanie tovaru. Na rozdiel od
skupiny NE Property B.V. personálne zastrešenej na území pánom E. F., pán G. A. nikdy neskrýval

personálne prepojenie v legitímne a v zmysle zákona vytvorenej skupine spoločností s jeho majetkovou
a personálnou účasťou.

64. Podľa názoru navrhovateľa odporca opomenul, že počas niekoľkých rokov fungovania tejto „skupina
pána Konečného“, z tejto priamo či nepriamo profitoval v podobe výnosov z nájmu a súvisiacich

úhradách presahujúcich miliónmi Eur. Predkladanie tvrdenia odporcu o účelovom vytvorení skupiny pre
„ušetrenie“ alebo „zbavenie sa povinnosti uhradiť“ údajné nedoplatky za necelých 12.000,-Eur je jednak
nedôveryhodné a jednak znakom argumentačnej núdze. Navrhovateľ tiež poukázal na praktiky a metódy
odporcu a skupiny NE Property B.V.voči nájomcom, ktoré vykazujú zásadné znaky rozporu s poctivým
obchodným stykom už po nahliadnutí do textu zmlúv, ktoré táto skupina predkladá nájomcom, z ktorých

väčšina nemá žiadne/dostatočné prostriedky na relevantnú obranu.

65. Navrhovateľ tiež poukazuje na nepochopiteľné namietanie komisionárskej zmluvy uzavretej medzi
spoločnosťami DENIM Group a DENIM Retail. Strana odporcu túto argumentáciu pravdepodobne
predložila opäť iba s úmyslom stanoviť svoju výpovednú a dôkaznú núdzu. Navrhovateľ vo vzťahu

k riadne uzavretej a platnej komisionárskej zmluve uviedol, že komisionárska zmluva zo dňa 31.03.2016
bola základom reálnej spolupráce a obchodnej aktivity medzi spoločnosťami DENIM Group s.r.o.
ako komitentom a DENIM Retail s.r.o. ako komisionárom trvajúci niekoľko rokov. Hodnotenie tejto
zmluvy odporcom je tvorené v podstatnej miere fabuláciou domnienok nezodpovedajúce realite
a pochybných právnych záverov, t.j. nepravdivé a nesprávne, ale najmä pre vec irelevantné, nakoľko

výklad vôle zmluvných strán v rámci dvojstranného obchodného vzťahu treťou osobou nezúčastnenou
na danom zmluvnom vzťahu s ambíciou definovať/namietať práva a záväzky z nej vyplývajúce, či
platnosť a neplatnosť nemá žiadny právny význam a zasahuje do slobodnej vôle a práva zmluvných
strán definovať zmluvné vzťahy a tým aj odporuje podstate dvojstranného záväzku. Procesné
právo kategoricky rieši túto účelovú ambíciu prostredníctvom inštitútu naliehavého právneho záujmu

zakotveného v § 137 písm. c) CSP a v rozsiahlej judikatúre v tomto smere. Navrhovateľ tiež pripomenul,
že z realizácie tejto komisionárskej zmluvy odporca významne profitoval počas niekoľkých rokov.

66. Podľa názoru navrhovateľa je podstatné, že pre prejednávanú vec a posudzovanie podmienok pre
vydanie neodkladného opatrenia má táto argumentácia odporcu nulitný význam.

67. Navrhovateľ tiež konštatoval, že pre doplnenie formálnej stránky zmluvy, do spisu bolo založené
pri podaní návrhu úplne znenie komisionárskej zmluvy uzatvorenej na dobu neurčitú. Navrhovateľ tiež
tvrdí, že vynaložil všetko rozumné úsilie a predložil všetky relevantné doklady, ktoré mal v danom časek dispozícií a ktoré je možné rozumne požadovať pri preukazovaní v konaní o vydaní neodkladného
opatrenia. Špecifikom šťažujúcim celý proces, ktorý sa zjavne pokúša zneužiť odporca, a to nie iba
v rámci konania o vydanie neodkladného opatrenia, ale už od neoprávneného zadržania tovaru,

je rozsah – počet položiek zadržiavaného tovaru. Navrhovateľ napriek náročnosti preukázal svoje
vlastníctvo k zadržiavaným veciam v miere nie iba spĺňajúcej procesnú požiadavku vyplývajúcu
z charakteru konania o neodkladnom opatrení, ale aj v maximálnej miere, ktorá je objektívne možná
pri úpornej snahe odporcu zabrániť transparentnému procesu identifikácie zadržiavaných vecí. Podľa
navrhovateľa je významným v tomto procese samotné vyjadrenie odporcu. Odporca totiž nedokázal

kvalifikovane spochybniť vlastnícke právo k položkám deklarovaným v návrhu nad rámec tvrdenia
„faktúra nie je dôkaz o vlastníctve“, nevyvrátil žiadne z tvrdení, ktoré navrhovateľ predložil v súvislosti
so svojou snahou o preukázanie vlastníctva, naopak, tieto priamo či implicintne potvrdil.

68. Podľa názoru navrhovateľa je pre vec a hodnotenie naplnenia podmienok pre vydanie neodkladného
opatrenie zásadné, že odporca nenamieta tvrdenie o zadržiavaní cudzích vecí, nespochybnil žiadne

zo skutkových tvrdení navrhovateľa, a to ani tvrdenia o uložení vecí v prenajatom priestore. Nijako
nespochybnil ani realizáciu inventúry vecí teste pred zneprístupnením priestorov, na základe ktorej
navrhovateľ presne identifikoval zadržiavané veci.

69. Navrhovateľ poukázal tiež na to, že na jednej strane odporca tvrdí, že údajne má zádržné právo

k cudzím veciam, na druhej strane sa snaží tvrdiť, že navrhovateľ vlastne svoje vlastnícke právo
nepreukázal. Nevie však uviesť, ako ich mal navrhovateľ pri aktívnej snahe odporcu mariť tento proces
preukázať viac, koho by ním zadržiavané veci mali byť, keď svoje vlastníctvo k veciam si prezentovať
nedovolí.

70. Navrhovateľ doplnil, že tak závažný úkon, ako je zadržanie vecí by u seriózneho subjektu s reálnym
právom veci zadržiavať a nakladať s nimi a s legitímnymi úmyslami nakladať s vecami, by bol
bezodkladne nasledovaný vyhotovením riadneho a transparentného súpisu vecí, a to na ochranu
všetkých účastníkov. Že odporca zadržiava veci už päť mesiacov a marí stotožnenie vecí a vlastníka
(so zjavným úmyslom vyvíjať nátlak na nájomcu).

71. Navrhovateľ ďalej poukázal na ustanovenie § 151s ods. 1, § 672 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka
a tvrdí, že v snahe nájsť „oporu“ pre svoj zjavne svojvoľný a protizákonný postup, odporca sa pokúša
odôvodniť svoj postup všeobecným zádržným právom podľa § 151s ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Už táto snaha o „vyhnutie“ sa osobitným ustanoveniam § 672 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka

o zádržnom práve pri nájme priestorov, ktoré explicitne vyžadujú vlastníctvo vecí nájomcom, súdny
súpis do ôsmych dní od zadržania vecí inak – opäť explicitne – stanovujú povinnosť veci vydať (vrátiť),
zjavne okrem právnej vadnosti takejto úlohy naznačuje úmysly odporcu. Podľa navrhovateľa je zrejmé,
že cieľom zákonodarcu pri špeciálnej právnej úprave bolo riešiť osobitnosť nájomného vzťahu a vecí
vnesených do priestoru. Preto odôvodnenie odporcu, že jeho nárok nie je pohľadávkou na „nájomnom“,

ale pohľadávkou na „platbách súvisiacich s nájomným“ a preto používa všeobecnú úpravu namiesto
právnejúpravyurčenejprenájomnývzťah neobstojízviacerýchdôvodov.Podľanavrhovateľabyvznikla
neúnosnáaneodôvodniteľnáduplicitaprávnychrežimovpriposudzovaníauplatňovanízádržnéhopráva
pri pohľadávkach toho istého nájomného vzťahu, často vyčíslených a uplatňovaných jednou sumou.
Posudzovanie a identifikácia vecí spadajúcich do zadržiavanej podstaty malo rôzne režimy, keďže pri §

672 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa vyžaduje explicitne vlastníctvo dlžníka, na druhej strane §
151s ods. 1 Občianskeho zákonníka vyžaduje nadobudnutie držby veriteľom odovzdaním na základe
zmluvy alebo jasného právneho dôvodu, veci v priestore, ku ktorému má dispozíciu nájomník, sú
z povahy veci z tejto podstaty vylúčené (čo je aj dôvodom osobitnej úpravy § 672, ktorú odporca sa
pokúšal obísť).

72. Podľa názoru navrhovateľa je v tomto prípade použitie § 151s Občianskeho zákonníka pre danú
situáciu nemožné, a to z viacerých dôvodov. Pre uplatnenie všeobecného záväzného práva sa zo
zákona kategoricky vyžaduje oprávnená držba, t.j. dobrovoľné odovzdanie veci dlžníkom veriteľovi.
Domnelý dlžník (predajca) však nikdy dobrovoľne ani inak neposkytol/neodovzdal veci prenajímateľovi

a samozrejme tiež navrhovateľ ako vlastník dotknutých vecí nikdy odporcovi tieto neposkytol a ani
neodovzdal. Naviac vlastník vecí (navrhovateľ) nie je dlžníkom odporcu a ani osobou inak zaviazanou
odporcovi. Odporca sa preto nikdy nestal oprávneným držiteľom predmetných hnuteľných vecí a nikdy
k nim nenadobudol zádržné právo. Naopak, ľstivo, protiprávne, proti vôli nájomcu aj vlastníka znemožnilnakladanie s tovarom a už niekoľko mesiacov ním nastolený protiprávny stav udržiava a zneužíva
v snahe donútiť nájomcu k sporným plneniam, resp. s cudzími vecami dokonca svojvoľne nakladá.

73. Navrhovateľ tiež tvrdí, že aj pri hypotetickom predpoklade dobromyseľného nadobudnutia vecí a ich
oprávnenej držby (ktorá kategorická požiadavka v tomto prípade absentuje) všeobecná právna úprava
(§ 151s a nasl. Občianskeho zákonníka) poskytuje zádržné právo veriteľovi iba voči osobe, voči ktorej
má veriteľ pohľadávku a ktorej je inak povinný veci vydať. Odporca (ako domnelý veriteľ), ktorý je
povinný vydať veci na výzvu vlastníkovi týchto vecí ( t.j. navrhovateľovi), nemá voči navrhovateľovi

žiadnu pohľadávku ani iný nárok.

74. Navrhovateľ má za to, že pre nájomné vzťahy je nutné z povahy aj logiky veci použiť osobitnú úpravu
podľa § 672 Občianskeho zákonníka.

75. Navrhovateľ doplnil, že odporca ku svojmu právnemu tvrdeniu predkladá judikatúru, ktorá okrem

faktu, že ide o českú judikatúru, ktorá nie je v SR prameňom práva a pre vec má teda nulovú záväznosť;
naviac, paradoxne, prakticky bez výnimky potvrdzuje svojvôľu a neoprávnenosť zadržiavania vecí
odporcom, keď pre oprávnenú držbu sa vyžaduje dobrovoľné a vedomé odovzdanie vecí veriteľovi na
základe zmluvy alebo iného právneho dôvodu.

76. K judikátu č.k. 33Obo/839/2004 navrhovateľ uviedol, že tento judikát rieši podstatne inú skutkovú
situáciu.

77. Navrhovateľ má na základe uvedeného za to, že súd prvej inštancie vec posúdil nesprávne,
napadnuté rozhodnutie nereaguje na skutočný stav veci, popiera základný cieľ a účel neodkladného

opatrenia, keď navrhovateľovi upiera elementárnu ochranu voči nedobromyseľnému postupu odporcu,
ktorý zjavne z dôvodu zlepšenia vyjednávacej pozície s predajcom (treťou osobou) úmyselne
neoprávnene zadržiava hnuteľné veci vo vlastníctve navrhovateľa.

78. Odporca sa vyjadril k odvolaniu navrhovateľa podaním zo dňa 16.10.2023, v ktorom navrhol, aby

odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil a aby priznal odporcovi nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

79. Odporca uviedol, že ešte pred vydaním uznesenia Okresného súdu Žilina v prvostupňovom
konaní, ktorým okresný súd zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 11.08.2023

podaného navrhovateľom v konaní č.k. 56Cb/31/2023, ktorý bol doplnený podaním navrhovateľa zo
dňa 20.08.2023 sa odporca dňa 24.08.2023 vyjadroval a na všetkých vyjadreniach uvedených v tomto
vyjadrení do konania odporca zotrváva a odkazuje na ne, keďže ich považuje za relevantné vo vzťahu
k rozhodnutiu o odvolaní navrhovateľa.

80. Odporca svoje vyjadrenie dopĺňa, že vlastníctvo navrhovateľa je stále sporné, textácie a snahy
o dohodu už pre toto súdne konanie nemajú žiadnu relevanciu, lebo v tomto konaní sa už nepostupuje
podľa dobrej vôle strán, ale tvrdo na základe právnych predpisov, a preto odvodzovať vlastnícke právo
od mimosúdnych dohôd, ktoré neboli zavŕšené, mimochodom z dôvodu na strane navrhovateľa, nie je
možné.

81. K predloženiu uznesenia Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/77/2023-465 zo dňa 04.08.2023, ktorým
bolo nariadené neodkladné opatrenie dal odporca do pozornosti rozhodnutia súdu v ostatných šiestich
zhodných veciach navrhovateľa (č.k. 56Cb/26/2023, 56Cb/24/2023, 18Cb/82/2023, 38Cb/80/2023,
18Cb/87/2023, 56Cb/31/2023-všetko na Okresnom súde Žilina), kde nebolo nariadené neodkladné

opatrenie, pričom v niektorých týchto rozhodnutiach sa uvádza aj to, že ani toto uznesenie – nariadenie
neodkladného opatrenia nebolo by vydané, ak by mal súd všetky skutkové informácie.

82. Vo vzťahu k inventúrnym zápisom odporca uviedol, že od vypracovania inventúrneho súpisu zo dňa
03.04.2023 mohol DENIM Retail alebo navrhovateľ až minimálne do odstúpenia od nájomnej zmluvy

dňa 13.04.2023 manipulovať s tovarom, preto inventúrny súpis nie je možné považovať za preukázaný
v súvislosti s existenciou tovaru v prevádzke DENIM. Navyše ide o interný súpis navrhovateľa, ktorý
ako sám uvádza navrhovateľ v odvolaní, neskôr „spracovával“. Tento súpis teda nemožno považovaťza objektívny a hodnoverný dôkaz o stave tovaru na predajniach ani v prípade, ak by bolo zaručené, že
tovarom v medziobdobí nikto nemanipuloval (čo v tomto prípade preukázané určite nebolo).

83. Vo vzťahu k doplneniu návrhu odporca doplnil svoje vyjadrenie o reakciu k povoleniu na vykonávanie
prác, ktoré údajne zaslal navrhovateľ žalovanému dňa 11.04.2023. Toto povolenie uvádza vo svojom
doplnení návrhu aj ako dôkaz (príloha č.7), no nebolo priložené žiadne povolenie výkonu prác,
ale podacie poštové lístky. Napriek tomu k povoleniu odporca uvádza, že toto povolenie sa bežne
vydáva (v súlade s internými predpismi odporcu) nájomcom na akékoľvek stavebné/udržiavacie práce

v prevádzkach a práca mimo otváracích hodín, a to najmä z bezpečnostných a organizačných dôvodov.
Odporca poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ nebol oprávnený zaslať žiadosť o schválenie tohto
povolenia, nakoľko nie je nájomcom prevádzok nachádzajúcich sa v AUPARK Žilina. Navyše odporca
doplnil, že ak vecné právo, ako zádržné právo platí erga omnes (voči všetkým), potom je otázne, či
navrhovateľovi svedčí aktívna vecná legitimácia. Keď vecné práva platia erga omnes potom by vec
v tomto dôsledku nemala byť vydaná navrhovateľovi, ale tomu, komu bola zadržaná.

84. Ďalej dal odporca do pozornosti súdu, že ak by aj bolo dostatočne preukázané vlastnícke právo
navrhovateľa z príloh (čo podľa názoru odporcu nebolo), to ešte neznamená, že tento tovar sa nachádzal
v prevádzke DENIM, a preto má odporca za to, že nemôže byť vydané rozhodnutie, pretože hrozí, že
nebude vykonateľné. Niektorý tovar môže byť predaný, nedodaný do prevádzky DENIM a podobne.

Nie je vôbec zrejmé, či by bolo takéto rozhodnutie súdu vykonateľné, preto sa odporcovi javí, že ak
by súd vydal uznesenie, ktorým by vyhovel navrhovateľovi, bude takéto uznesenie vydané predčasne
a nesprávne.

85. Podľa odporcu navrhovateľ neosvedčil, že spĺňa podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia

a tak to konštatoval aj súd prvej inštancie, s čím odporca plne súhlasí. Bez náležitého osvedčenia
naplnenia podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia taký návrh má byť zamietnutý.

86. K samotným odvolacím námietkam odporca tvrdí, že sú totožné s vyjadreniami navrhovateľa
v návrhu a v doplnení návrhu, a preto sa k nim nebude odporca bližšie vyjadrovať. Podľa odporcu dôvody

odvolania navrhovateľa nie sú dané, nakoľko súd posúdil vec z právneho hľadiska správne a aj ho
dostatočne a jasne odôvodnil. Skutočnosť, že sa navrhovateľovi rozhodnutie nepáči neznamená, že je
nesprávne a navyše z judikatúry vyplýva, že súd v odôvodnení nemusí dať odpovede na všetky otázky
nastolenéúčastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu

uvádzaných účastníkmi konania. Návrh navrhovateľa bol zamietnutý z dôvodu, že dôkazmi, ktoré
predložil neosvedčil splnenie podmienok na vydanie neodkladného opatrenia.

87. Z listu zo dňa 06.04.2023, ani z listu zo dňa 12.04.2023, ktorý zaslal navrhovateľ odporcovi, na ktoré
pravdepodobne odkazuje vo svojom odvolaní, nie je zrejmé o ktoré konkrétne veci sa má jednať a nie je

preukázané ich vlastnícke právo. Všetky zoznamy tovaru, ktoré navrhovateľ vyprodukoval nepreukazujú
skutočnosť, že daný tovar uvedený v ktoromkoľvek zozname sa nachádza v ktorejkoľvek prevádzke a už
vôbec nie, ktorý sa nachádza práve v prevádzke DENIM, ktorá je predmetom tohto konania. Inventúrny
súpis nie je možné považovať za preukázaný v súvislosti s existenciou tovaru v prevádzke DENIM a s
ním v nadväznosti ani žiaden zo zoznamov tovarov.

88. Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní tvrdí, že si chcel prevziať tovar z prevádzky, ktorej nájomcom
bola spoločnosť DENIM Retail dňa 22.06.2023, a že v tom mu bolo zabránené a násilne mu bola
odobratá veľká časť tovaru, odporca poukázal na predloženú notársku zápisnicu N430/2023 spísanú
notárkou JUDr. Alexandrou Vrlíkovou, ktorá mala vykonať súpis vecí nachádzajúcich sa v prevádzkach

spoločnostiDENIMRetail,vktorejjedanásituáciapopísaná,pričomjezrejmé,žezostranynavrhovateľa
došlo k násilnému a neoprávnenému vynášaniu tovaru z prevádzky.

89. Na tento úkon bol navrhovateľ prizvaný a ako bolo zachytené aj v notárskej zápisnici sa pán H.
A. o 15:10 hod. dostavil do obchodného centra AUPARK v Žiline, kde sa snažil zabrániť spísaniu

vecí notárkou a požadoval zachovať status quo; tejto požiadavke pána H. A. bolo zo strany AUPARK
Žilina vyhovené. Všetky tri prevádzky boli uzamknuté a kľúče boli zapečatené v obálke, notárka opustila
centrum o 17:17 hod. Následne pán H. A. sám narušil ním požadované status quo, nakoľko z jeho
strany došlo k manipulácii so zámkom na dverách v prevádzke Tommy Jeans, Diesel G STAR RAWv obchodnom centre AUPARK Žilina, dostal sa do prevádzok a začal z nich vynášať von tovar aj za
pomoci iných, AUPARK-u Žilina neznámych osôb. K tejto situácii bola privolaná aj policajná hliadka a aj
notárka.

90. Z uvedeného konania navrhovateľa vyplýva iba to, že sa takýmto konaním dopúšťal trestnoprávneho
konania a porušoval aj práva odporcu vyplývajúce mu zo zádržného práva, ktoré si uplatnil.
Ďalej odporca k obsahu odvolania uviedol, že potrebné objasnenie skutkového stavu vo vzťahu
k inventarizáciám v odvolacom konaní, ktoré uvádza vo svojom odvolaní nie je právne relevantné.

Odporca opakuje, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k stotožneniu tovaru, či sa
nachádza na prevádzke a ani vo vzťahu k vlastníckemu právu a rovnako tak nedokázal spochybniť
zádržné právo odporcu, a preto jeho návrh bol zamietnutý správne. Navyše jeho konanie, ktoré popisuje
v odvolaní, ako berie tovar z prevádzok, potvrdzuje iba fakt, že nie je možné nariadiť neodkladné
opatrenie, nakoľko nie je a nemôže byť zrejmé, čo sa v prevádzkach nachádza, a to aj v prevádzke
DENIM, ktorá je predmetom tohto konania.

91. V tomto konaní navrhovateľa tak nemožno brať v úvahu žiadne zoznamy, a to ani inventúrny zápis
z 03.04.2023, na ktorý sa navrhovateľ odvoláva, keďže bol vyhotovený predtým, ako navrhovateľ zobral
tovar z prevádzok preč konaním popísaným v odvolaní.

92. Odporca nesúhlasí, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je zjavne zmätočné a nepresvedčivé,
ako to tvrdí navrhovateľ v odvolaní. Podľa odporcu všetky informácie sedia či časovo, či logicky a závery
súdu sú správne.

93. Čo sa týka tvrdení, že odporca s tovarom svojvoľne a neoprávnene nakladá je vyložené klamstvo zo

strany navrhovateľa, pretože odporca požiadal pri prenose vecí do skladu o spísanie notárskej zápisnice
N430/2023 zo dňa 23.06.2023. Odporca bol nútený všetky veci premiestniť z danej obchodnej jednotky
do skladu, aby mohol nebytový priestor užívať, nešlo teda o „svojvoľné nakladanie s tovarom zo strany
odporcu“ ako to tvrdí navrhovateľ. O tomto úkone bola spísaná spomínaná notárska zápisnica.

94. Odporca tiež kategoricky odmieta svojvoľné odňatie alebo ľstivé zadržanie tovaru odporcom.

95. Vzhľadom na protichodný názor oproti názoru A.Grabana, ktorý odporca vo vyjadrení cituje má za to,
že samotné uplatnenie zádržného práva na vec, ktorú dlžník nevlastní možné je. Veriteľ nie je povinný
skúmať,ktovecvlastní,anizakéhotitulumudlžníkvecposkytol.Problematickájeotázka,čimôževeriteľ

pokračovať v uplatňovaní zádržného práva aj potom, čo sa skutočný vlastník zadržanej veci, ktorý však
zároveň nie je dlžníkom veriteľa, začne domáhať vydania veci. Podľa názoru odporcu v dôsledku povahy
vecných práv a ich pôsobenia voči všetkým v spojení s dikciou ustanovenia § 151s ods. 1 Občianskeho
zákonníka, z ktorej nevyplýva, že veriteľ môže uplatniť zádržné právo len na vec vo vlastníctve dlžníka,
zádržnéprávopôsobíajvočivlastníkoviveci,ajkeďniejedlžníkomveriteľa.Podľanázoruodporcumôže

veriteľ uplatniť zádržné právo na vec, ktorú je inak povinný vrátiť dlžníkovi, a to aj v prípade, ak dlžník
túto vec nevlastní a môže pokračovať v zadržiavaní vecí až do riadneho uspokojenia jeho pohľadávky,
a to aj napriek tomu, že sa skutočný vlastník začne domáhať vrátenia vecí. Podľa odporcu z uvedeného
vyplýva aj to, že je otázne, či navrhovateľovi svedčí aktívna vecná legitimácia.

96. Odporca má tiež za to, že tretia osoba ako prípadný vlastník (teda navrhovateľ, ktorý to o sebe tvrdí)
sa môže obrátiť voči osobe, ktorej boli veci zadržané (t.j. spoločnosti DENIM Retail) – zodpovednostný
vzťah sa týka teda navrhovateľa a spoločnosti DENIM Retail alebo navrhovateľ môže zaplatiť dlh za
spoločnosť DENIM Retail, aby zaniklo zádržné právo k veciam. Zádržné právo totiž zaniká zánikom
pohľadávky, ktorú zabezpečuje.

97. Ďalej podľa odporcu cena tovaru, resp. škoda, ktorá by potencionálne mohla vzniknúť, ktorou sa
navrhovateľ snaží preukázať potrebu upraviť pomery a pre obavy, že exekúcia bude ohrozená nie
je relevantná, nakoľko ju nemožno považovať za osvedčenú, reálnu a bezprostrednú. Navyše škodu
môže žiadať navrhovateľ nahradiť od toho, kto ju zapríčiňuje, no odporca to nie je, a preto nemôže byť

považovaná za atribút pri rozhodovaní o nariadení či nenariadení neodkladného opatrenia.

98.Odporcatedasúhlasísozáveromvyslovenýmsúdomprvejinštancievnapadnutomuznesení,ktorým
zamietol návrh navrhovateľa z dôvodu nenaplnenia podmienok na vydanie neodkladného opatrenia.99.Navrhovateľsavyjadrilkvyjadreniuodporcupodanímzodňa30.10.2023,vktoromzotrvalnanávrhu,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

v celom rozsahu vyhovie a prizná navrhovateľovi voči odporcovi náhradu trov konania na súde prvej
inštancie a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

100. Podľa názoru navrhovateľa odporca vo vyjadrení v celom rozsahu iba recykluje predchádzajúce
stanoviská. Najmä však je ďalším príkladom zvolenej „stratégie“ odporcu pri jeho snahe udržať

protiprávny stav. Odporca podľa názoru navrhovateľa stratil kontakt s realitou, keď v snahe negovať
relevantnú a oprávnenú snahu navrhovateľa ukončiť protiprávny stav a zamedziť ďalšiemu nárastu škôd,
zotrváva na „odmietnutí všetkého“, vrátane vlastného konania, predkladaných dohôd, avšak opomenul
si uvedomiť, že po šiestich mesiacoch takýto negatívny prístup, bez akejkoľvek snahy o konštruktívny
posun aj v ním tvrdených „oprávnených záujmoch“, preukazuje absolútnu argumentačnú a dôkaznú
núdzu, ktorá aj keď je dlhodobo neudržateľná, v osobitnom konaní o vydanie neodkladného opatrenia

by zjavne podľa jeho presvedčenia mohla mariť riadne konanie a realizáciu práv oprávneného vlastníka.

101. Navrhovateľ opakovane uviedol, skutočnosti ohľadne vzťahu spoločnosti DENIM Group a DENIM
Retail, ktoré už uviedol v podanom odvolaní. Zotrval na tom, že celá argumentácia odporcu k otázke
personálneho prepojenia spoločnosti DENIM Retail a DENIM Group je v prejednávanej veci bez

právneho významu.

102. K otázke preukazovania vlastníctva, identifikácie a lokalizácie zadržiavaného tovaru navrhovateľ
poukázal na svoje obsiahle vyjadrenie v návrhu, ale aj v odvolaní, a primárne poukazuje na tieto podania.
Tvrdí, že zo vzájomnej komunikácie, ale najmä z konania a dôkazov založených samotným odporcom

je zrejmé, že odporca klame, keď uvádza, že „nejde o inventarizáciu“ vo všetkých prevádzkach. Miera
preukázaniadanostinastranenavrhovateľa,protiprávnostikonaniaodporcuacelkovomieraosvedčenia
naplnenia podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to vrátane preukázania vlastníckeho
práva navrhovateľa k zadržiavaným veciam a stotožnenia vecí vo vlastníctve navrhovateľa s vecami
zadržiavanými v prevádzke „Multibrand“ AUPARK Žilina, ale aj ohrozenia výkonu práva, nielenže

naplnila požiadavku vyplývajúcu zo zákona a judikatúry, ale z hľadiska preukazovania vlastníctva
stotožnenia vecí dosiahla maximálnu možnú mieru, ktorú by bolo možné rozumne od navrhovateľa
požadovať, či očakávať.

103. Navrhovateľ zhrnul a uviedol všetky dôkazy, ktoré v konaní predložil a ktoré opiera svoj návrh.

104. Navrhovateľ opätovne uviedol, že odporca hoci zadržiava cudzie veci viac ako šesť mesiacov,
nepredložilanilenkonštruktívnetvrdenieohľadomvlastníckehopráva,anikvalifikovanevlastníckeprávo
nespochybnil a nakoľko nemá právny titul ani právnu argumentáciu, jeho vecná a procesná pozícia
v tomto smere sa snaží zotrvať na od počiatku neudržateľnej rovine „nepreukázania vlastníctva“. Tento

prístup v prípade zadržiavania vecí za viac ako 2.000.000,-Eur, množstvo nespochybniteľných riadnych
obchodných dokladov a preukázaných praktikách odporcu, vyznieva nie iba účelovo a nedôveryhodne,
ale finálne bude zohrávať rozhodujúcu úlohu v rámci vyvodzovania zodpovednosti v rovine obchodnej
aj trestnoprávnej.

105. Navrhovateľ zopakoval, že odporca zadržiava veci v hodnote viac ako 165.000,-Eur iba pri tejto
prevádzke, pričom odporcom uvádzaná výška údajného zabezpečovaného nároku je v spomenutých
necelých 20.000,-Eur. Uvedený nepomer v hodnote dotknutých práv účastníkov v spojení s nezvratným
znehodnocovaním tovaru podľa presvedčenia navrhovateľa sám o sebe zakladá nevyhnutnosť úpravy
pomerov a zamedzenia nárastu ďalších škôd neodkladným opatrením.

106. K otázke zádržného práva navrhovateľ zopakoval skutočnosti už uvedené v podanom odvolaní.

107. Podľa názoru navrhovateľa v prípade argumentácie ohľadom „zádržného práva“ je podľa neho
zrejmé, že ide o neudržateľnú pozíciu, a to z hľadiska právneho/vecného, keďže snaha navodiť

„dobromyseľnú držbu“ na strane odporcu nemá žiadny základ, odporuje aj logike celej veci a vyznieva
z právneho hľadiska absurdne. A tiež je neudržateľná z hľadiska judikatúry aj právnej teórie, nakoľko
navrhovateľ konštatuje, že judikáty predkladané odporcom v rámci jednotlivých konaní bez rozlíšenia čipochopenia, o ktorý zabezpečovací inštitút ide (podľa § 151s ods. 1 OZ alebo podľa § 672 ods. 1 a 2
OZ), svedčia paradoxne – prakticky bez výnimky v neprospech konania odporcu.

108. To platí aj o samotnom „protiargumente“ vo vzťahu k článku A.Grabana, keď odporca opäť
opomenul, že v danom článku sa rieši všeobecné zádržné právo, ktorého použitie je vylúčené.

109. Ďalej je argumentácia ohľadom „zádržného práva“ neudržateľná aj vzhľadom na konanie odporcu.
Odporca pri snahe nájsť a udržať formálne „krytie“ pre jeho svojvoľné konanie si pravdepodobne

opomenul uvedomiť, že zadržiava tovar značnej hodnoty už viac ako šesť mesiacov. Ktorýkoľvek
zo zabezpečovacích inštitútov predpokladá zákonný postup smerujúci k predaju vecí a uspokojeniu
pohľadávky veriteľa. Odporca si však dobre uvedomuje, že jeho pozícia veriteľa je sporná, zádržné
právo na jeho strane neexistuje a akékoľvek kroky by znamenali, že zadržiavaný tovar musí byť
objektivizovaný a táto objektivizácia sprístupnená. Uvedené by nesporne znamenalo ukončenie stavu
neistoty zneužívaného odporcom v jeho snahe vynútiť si plnenia od spoločnosti DENIM Retail, viedlo by

totiž k urýchleniu procesov smerom k vráteniu tovaru, ale aj vyvodeniu zodpovednosti.

110. Odporcovi tak podľa navrhovateľa nezostáva vo vzťahu k súdu nič iné, iba tvrdiť, že nevie, kto
je vlastník vecí, ktoré svojvoľne zadržal, nevie, kde sa tieto veci nachádzajú a k veciam, ktoré síce
nepozná a nevie kto je ich vlastníkom, však jednoznačne má zádržné právo, keďže mu vlastne boli

údajne dobrovoľne vydané „dlžníkom“. A keďže k žiadnemu výkonu tohto „zádržného práva“ nedošlo,
ani k iným úkonom logicky predpokladaným – zákonom vyžadovaným – aj pri oprávnenom zadržiavaní
cudzích vecí, je pravdepodobné tiež vysvetlenie, že sa odporca asi domnieva, že môže cudzie veci bez
ich identifikácie a objektivizácie zadržiavať bez časového obmedzenia.

111. Odporca sa vyjadril k vyjadreniu navrhovateľa podaním zo dňa 06.11.2023, v ktorom zotrval na
návrhu, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil a aby priznal odporcovi 100
% nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

112. Odporca vo vyjadrení k otázke vzťahu v rámci skupiny DENIM uviedol, že odporca vo svojom

vyjadrení k odvolaniu popisuje iba skutkový stav štruktúry navrhovateľa a spoločnosti DENIM Retail
a na základe dostupných zdrojov, z predložených dôkazov a zo skúseností odporcu, ako aj z konania
navrhovateľa a spoločnosti DENIM Retail z posledného obdobia – nič viac, nič menej a má za to, že súd
by mal tento stav/vzťah poznať, aby si mohol vytvoriť názor o okolnostiach prípadu a dôvodoch konania
zo strany odporcu. Ak navrhovateľ nepochopiteľne spomína profit z nájomného vzťahu ako „previnenie“

odporcu, potom možno konštatovať iba to, že to je cieľom jeho podnikateľskej činnosti.

113. Pokiaľ navrhovateľ poukazuje na judikatúru, ktorá pojednáva o tom, že súd nevykonáva pri
posudzovaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia riadne dokazovanie, ale iba osvedčovanie
skutočností tvrdených navrhovateľom, dal odporca do pozornosti, že z judikatúry vyplýva aj to, že so

zreteľom na všetky okolnosti prípadu.

114. Odporca má za to, že konajúci súd prvej inštancie postupoval v zmysle právnych predpisov
a judikatúry, keď zamietol návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd tieto
skutočnosti aj v odôvodnení uznesenia popísal. Odporca má za to, že navrhovateľ za tých okolností

prípadu, ktoré tu sú, nepoužil správne právny prostriedok na „ochranu jeho práva“. Nemôže požadovať
po súde, aby vydal rozhodnutie, ktoré nebude minimálne vykonateľné, nehovoriac o tom, že nespĺňa
všetky podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Odporca postupuje voči spoločnosti DENIM
Retail ako prenajímateľ, ktorému právne predpisy umožňujú zabezpečiť si svoje pohľadávky a voči
navrhovateľovi nemá žiadne povinnosti.

115. Ak navrhovateľ uvádza, že odporca nespochybnil vlastnícke právo, že ho naopak potvrdil, toto
tvrdenie nie je pravdou. Odporca nič nepotvrdil a tvrdí, že z faktúr nie je zrejmé, či k daným položkám,
ktoré žiada navrhovateľ vydať, má vlastnícke právo. Tiež nie je zrejmé, či sa dané položky nachádzajú
v prevádzke DENIM Multibrand v AUPARK Žilina a toto všetko odporca podrobne uviedol vo svojich

predchádzajúcich vyjadreniach. Dôkazné bremeno je na strane navrhovateľa, toto dôkazné bremeno,
aby mohlo byť v súlade s právom nariadené neodkladné opatrenie neuniesol, pričom dal odporca do
pozornosti rozhodnutia súdu, kde tiež nebolo nariadené neodkladné opatrenie.116. Odporca ďalej na margo nespochybnených tvrdení, o ktorých sa rozpisuje navrhovateľ tvrdí, že
jednak neboli preukázané vlastnícke práva navrhovateľa, jednak si odporca uplatnil zádržné právo,
jednak nie je preukázané, či sa veci, ktoré navrhovateľ žiada vydať nachádzajú v prevádzke DENIM

Multibrand v AUPARK Žilina a z týchto dôvodov nie je možné nariadiť v súlade s právnymi predpismi
neodkladné opatrenie v tomto konaní, kde nedochádza k plnohodnotnému dokazovaniu, ale aj ak by
došlo k plnohodnotnému dokazovaniu, potom i tak nemožno nariadiť neodkladné opatrenie, nakoľko
odporca v zmysle právnych predpisov a v súlade s judikatúrou uplatnil zádržné právo.

117. Ktvrdeniunavrhovateľa,žeodporcanespochybnilinventarizáciuodporcauviedol,žekinventúrnym
zápisom sa odporca vyjadroval vo svojom vyjadrení k odvolaniu. Z marenia a neriešenia situácie obvinil
navrhovateľ odporcu, opak je však pravdou. Odporca mal snahu dohodnúť sa pred začatím súdneho
konania,noriešeniastroskotalinanavrhovateľovi,keďvyhlásil,žechceibatovar,platiťnájomnénebude,
vypratať/predať zabudované úpravy riešiť nechcel vôbec a nakoniec jeho právny zástupca vyhlásil, že
pre pána A., ako konateľa navrhovateľa a spoločnosti DENIM Retail dohoda už nie je „zaujímavá“.

118. Odporca ešte uviedol, že to, či sa veci uvedené v návrhu navrhovateľa nachádzajú práve na
danej prevádzke, a či ich vlastníkom je navrhovateľ je zásadná otázka v tomto konaní. Nariadenie
neodkladného opatrenia – vydať tovar uvedený v návrhu, by sa mohlo stať, že takéto rozhodnutie bude
nevykonateľné. K notárskej zápisnici odporca uviedol iba to, že je spísaná v súlade s právnymi predpismi

a podľa skutočnosti.

119. K uplatňovaniu § 672 ods. 2 a § 151s Občianskeho zákonníka odporca uviedol, že neobchádza
žiadne právo, ak vykonal zadržanie vecí na základe § 151s Občianskeho zákonníka, pričom je možné
použiť obe ustanovenia k zadržaniu vecí. Odporca uvádza, že nie je nutné použiť úpravu v zmysle §

672 Občianskeho zákonníka na zadržanie vecí, sú tu minimálne dve možnosti, a to aj využitie § 151s
Občianskeho zákonníka.

120. Odporca k českej judikatúre, ktorá má mať podľa navrhovateľa nulovú záväznosť pre právo SR
uviedol, že česká judikatúra je pre naše právo použiteľná, v minulosti bol právny poriadok našich krajín

spoločný, rovnaký, a teda je plne využiteľná. Je prenesená aj do súdnych rozhodnutí slovenských súdov.
Čo sa týka judikatúry, ktorú uvádza odporca vo vyjadrení odporcu do konania, táto je plne použiteľná –
vo vyjadrení odporcu do konania sa uvádza aj tá skutočnosť, že dikcia uvedených ustanovení je takmer
totožná s našou právnou úpravou a vyplývajú z nej totožné imperatívy, a preto je použiteľná.

121. Ďalej odporca tvrdí, že ak spoločnosť DENIM Retail a/alebo navrhovateľ vniesli tovar/veci do
prevádzky, ktorú mala v prenájme od odporcu, potom vniesli veci so súhlasom odporcu zásobovať
prevádzku tovarom, čiže ide o generálny súhlas vnesenia vecí, ktoré tam dobrovoľne ktorákoľvek
z uvedených spoločností vniesla na účely podnikania spoločnosti DENIM Retail.

122. Záverom dal do pozornosti odporca, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia ide
o spísanie skutkových okolností navrhovateľom a preukázanie týchto skutočností a o splnenie
ostatných podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom v tomto konaní nedochádza
k plnohodnotnému dokazovaniu, a preto odporca nerozumie navrhovateľovi, keď obviňuje vo svojich
vyjadreniachodporcu,žesnímnespolupracuje.Ďalejnerozumie,čovyžadujealeboočakávaododporcu

pri tomto type súdneho konania. Ak chce navrhovateľ, aby odporca spolupracoval, bol na to priestor
v čase pred začatím súdneho konania, ktoré sám navrhovateľ odmietol využiť. Zároveň má odporca za
to, že navrhovateľ sa nevysporiadal s petitom, zle ho postavil a potom tento nezodpovedá, nekopíruje
dôkazy, ktoré súdu predkladá a ktoré by mali podporiť jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.
Navrhovateľ mal zvážiť aj jeho dôkaznú situáciu a nie teraz viniť odporcu z toho, že mu nepomáha v jeho

dôkaznom bremene a práve naopak bráni sa ako strana v spore.

123. Čo sa týka výkonu zádržného práva, toto je v plnej kompetencii odporcu. Odporca zádržné právo
realizoval,totozádržnéprávozanikáúhradoupohľadávky,ktorejsplneniezabezpečuje,apretopovažuje
odporca vyjadrenie v tomto smere len za účelové. K zádržnému právu a jeho oprávnenosti sa odporca

už vyjadroval vo svojich predchádzajúcich vyjadreniach.

124. Ďalej odporca tvrdí, že navrhovateľ hodnoverne neosvedčil tvrdené skutočnosti a žiadal napadnuté
uznesenie potvrdiť.125. KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolacípodľa§34zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporový
poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie navrhovateľa v rozsahu ustanovenia § 379, § 380 ods.

1 a § 385 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa
nie je dôvodné.

126. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

127. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno uložiť strane najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

128. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

129. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia
súdu prvej inštancie.

130. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ“), vlastník má právo na ochranu proti

tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od
toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

131. Podľa § 126 ods. 2 OZ, obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

132. Podľa § 151s ods. 1 OZ, kto je povinný vydať hnuteľnú vec, môže ju zadržať, aby zabezpečil svoju
splatnú peňažnú pohľadávku voči tomu, komu je inak povinný vec vydať. Nemožno však zadržiavať vec
svojvoľne alebo ľstivo odňatú.

133. Podľa § 151s ods. 4 OZ, veriteľ je povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť dlžníka o zadržaní

veci a jeho dôvodoch.

134. Podľa § 151v OZ, zádržné právo zanikne uspokojením zabezpečenej pohľadávky alebo
poskytnutím dostatočnej zábezpeky.

135. Neodkladné opatrenie je mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany, ktoré súd môže nariadiť,
ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie
aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí súd primárne
vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa navrhovateľa odôvodňujú
potrebu neodkladnej úpravy pomerov, alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie aspoň

jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí súd primárne vyhodnotiť
na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa navrhovateľa odôvodňujú potrebu
neodkladnej úpravy pomerov, alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ musí súd opísaním
rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia
ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. To predstavuje argumentačnú líniu

v zmysle zákonom vyžadovaného „odôvodnenia“. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým
spôsobom osvedčiť, čo z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje intenzitu dokazovania v zmysle § 185
a nasl. CSP.

136. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych

vzťahov. Právne pomery a ich relevanciu posudzuje súd vždy v čase vydania uznesenia súdu prvej
inštancie (329 ods. 2 CSP). Potreba úpravy právnych pomerov musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj
prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Samotný atribút bezodkladnosti však bez ďalšieho neznamená, že
ide o akútny a jednorazový stav. Potreba upraviť pomery môže byť bezodkladná a pretrvávať aj po
určité dlhšie časové obdobie. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou

voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia.
Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozšírenie
škody, či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozeniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne
hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnuochranu.Vsúvislostisvyhodnotenímpotrebybezodkladneupraviťpomerymusísúdnevyhnutneskúmať
aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo
strany navrhovateľa, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má

poskytnúť ochrana.

137. Súd prvej inštancie sa zameral na osvedčenie predpokladov pre nariadenie neodkladného
opatrenia, pričom dospel k záveru, že navrhovateľ svoje skutkové tvrdenia ohľadom neoprávnene
zadržiavaného tovaru hodnoverným spôsobom neosvedčil. Mal za to, že navrhovateľom uvádzané

tvrdenia zostávajú v rovine faktických tvrdení bez reálneho osvedčenia ich existencie v potrebnom
rozsahu. Súd prvej inštancie považoval zo strany navrhovateľa za neosvedčené, že v návrhu uvedený
tovar, ktorého vydania sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha, sa nachádza
v prevádzkových priestoroch odporcu, a že práve tento má byť odporcom aj zadržiavaný.

138. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia súdu prvej

inštancie a poukazuje na správnosť dôvodov uvedených okresným súdom v odôvodnení uznesenia, na
ktoré odvolací súd v súlade s § 387 ods. 2 CSP poukazuje a na zdôraznenie správnosti napadnutého
uznesenia dopĺňa nasledovné.

139. Navrhovateľ žiadal neodkladným opatrením, aby súd nariadil odporcovi povinnosť vydať mu

a umožniť prevziať a odviesť hnuteľné veci, ktoré by sa mali nachádzať v obchodnom centre Aupark
Žilina v prevádzkach Tommy Jeans, Diesel a G-STAR Raw (ďalej len „prevádzky“). Navrhovateľ
v návrhu, ako aj v podanom odvolaní tvrdí, že vlastníctvo k špecifikovaným hnuteľným veciam preukázal
priloženými faktúrami, komisionárskou zmluvou, ako aj inventarizáciou tovaru na základe inventárneho
zoznamu z 03.04. až 04.04.2023, ako aj zoznamom hnuteľných vecí zaznamenanom v Stave skladu.

140. Odvolací súd konštatuje v zhode s názorom súdu prvej inštancie, že na podklade týchto
navrhovateľom tvrdených skutočností nie je dostatočne osvedčené, do ktorej obchodnej prevádzky
bol tovar skutočne dodaný, ktorý konkrétny tovar sa v ktorej prevádzke skutočne nachádza a v ktorej
prevádzke má údajne dochádzať k jeho zadržiavaniu. K námietkam navrhovateľa uvedeným v podanom

odvolaní, že vlastnícke právo k hnuteľným veciam – tovaru preukázal, odvolací súd konštatuje, že
odvolateľ uvedenými listinami nepreukázal základnú podmienku potrebnú k osvedčeniu svojho nároku,
ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a to, ktorý konkrétny tovar sa nachádza priamo na
dotknutých prevádzkach v obchodnom centre Aupark Žilina. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu
prvej inštancie, že pripojené faktúry neosvedčujú vlastníctvo navrhovateľa k tovaru, ani neosvedčujú,

že práve tovar, ktorého vydania sa navrhovateľ navrhovaným neodkladným opatrením domáha, sa
v prevádzkach skutočne nachádzajú. Ku komisionárskej zmluve predloženej odvolateľom v konaní
odvolací súd uvádza, že navrhovateľ síce osvedčil zmluvný vzťah medzi ním a spoločnosťou DENIM
retail s.r.o., ktorého predmetom bolo dojednanie základných podmienok predaja tovaru vo vlastníctve
komitenta v mene komisionára a na účet komitenta, ako následného zúčtovania platieb (kúpnej ceny)

prijatých komisionárom za predaný tovar komitenta, a tiež odmeny, avšak z komisionárskej zmluvy nie
je možné presne stotožniť tovar, ktorý mal byť spoločnosti DENIM retail s.r.o. zo strany navrhovateľa
odovzdaný. Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní poukazuje na inventúrny zoznam z 03.04. až 04.04.2023
a Stav skladu, na základe ktorých navrhovateľ tvrdí, že inventúrny zoznam bol urobený bezprostredne
pred zneprístupnením prevádzky zo strany odporcu, teda tento inventúrny zoznam preukazuje, že

tovar, ktorého vydania sa navrhovateľ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia domáha, sa
nachádza v prevádzkach umiestnených v obchodnom centre Aupark Žilina, v tejto súvislosti odvolací
súd konštatuje, že odporca notárskou zápisnicou č. N 430/2023, NZ 17456/2023 napísanou notárkou
JUDr. Alexandrou Vrlíkovou dňa 23.06.2023 okrem iného preukázal, že dňa 22.06.2023 pán A. odnášal
napriek pretým notárkou uzamknutým priestorom, tovar z prevádzky, pričom notárka tiež konštatuje, „že

prevádzka č. 1 v objeme krabíc a tovaru je značne vyprázdnená, čo možno nepochybne konštatovať
vizuálnym porovnaním osoby notára so stavom spred pár hodín, kedy sa len obmedzene dalo v predajni
pohybovať“. Zároveň z tejto notárskej zápisnice vyplýva osvedčenie stavu jednotlivých prevádzok zo
strany notárky.

141. Odvolací súd na základe tohto listinného dôkazu konštatuje, že notárska zápisnica preukazuje, že
navrhovateľ, resp. pán A. odniesol značnú časť tovaru umiestnenú z prevádzky označenej v notárskej
zápisnici ako prevádzka č. 1, následkom čoho neobstojí tvrdenie odvolateľa, že inventúrnym zoznamom
preukázal, že ním špecifikovaný tovar sa stále nachádza v prevádzkach obchodného centra AuparkŽilina. Nakoľko notárka osvedčila, že došlo k odvezeniu časti tovaru, týmto listinným dôkazom je
jednoznačne preukázané, že navrhovateľom špecifikované hnuteľné veci, ktorých vydania sa domáha
sa nemôžu všetky nachádzať v prevádzkach umiestnených v obchodnom centre odporcu.

142. Súdprvejinštanciepretosprávnevyhodnotil,ženavrhovateľskutkovýmitvrdeniamiapredloženými
dokladmi neosvedčil skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že v návrhu
označené veci patria navrhovateľovi a súčasne práve tieto veci predajca zanechal v predajni a odporca
ich zadržal. Práve naopak odporca preukázal, že navrhovateľ si časť tovaru z prevádzky č. 1 odviezol.

143. Odvolací súd tiež nesúhlasí s odvolacou námietkou navrhovateľa, že súd prvej inštancie sa zjavne
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočne nevysporiadal s ním tvrdenými skutočnosťami,
hoci boli pre právne posúdenie veci zásadného významu. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej
inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia opísal skutkový stav, z ktorého pri rozhodovaní vo
veci vychádzal, uviedol svoj myšlienkový postup, ktorý ho viedol k záveru o nedôvodnosti návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia, čo dostatočným a jasným spôsobom v odôvodnení uznesenia
vysvetlil. Jeho rozhodnutie je jasné a zrozumiteľné, pričom skutočnosť, že nedal odpoveď na všetky
otázky nastolené navrhovateľom, ale len na tie, ktoré boli pre rozhodnutie sporu podstatné, nemôže
zakladať arbitrárnosť napadnutého rozhodnutia tak, ako tvrdí navrhovateľ a ani porušenie jeho práva
na spravodlivý súdny proces.

144. Zároveň odvolací súd konštatuje, že okresný súd správne uviedol, že navrhovateľ ako dôkazy
v prevažnej väčšine doložil len jednostrannú komunikáciou navrhovateľa voči odporcovi, pričom
nedoložil žiadnu reakciu odporcu na výzvy navrhovateľa ohľadom údajne zadržiavaných vecí. Zo žiadnej
listiny, ktorú zasielal navrhovateľ odporcovi však nevyplýva súpis tovaru, ktorý sa mal na prevádzkach

nachádzať. Tiež z listín predložených odporcom vyplýva, že odporca opakovane navrhovateľa vyzýval,
aby mu predložil listinné dôkazy preukazujúce, že navrhovateľ je vlastníkom zadržaných vecí. Odvolací
súd preto nesúhlasí s tvrdením navrhovateľa, ktoré uviedol v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, ako aj v odvolaní, že jeho vlastníctvo k označeným hnuteľným veciam nepovažoval odporca
za sporné.

145. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že z vyššie uvedenej notárskej zápisnice tiež vyplýva,
že notárka sa dostavila do obchodného centra Aupark Žilina na požiadavku odporcu za účelom súpisu
hnuteľných vecí, ktoré majú byť odporcom zadržané, avšak tento súpis sa neuskutočnil z dôvodu, že
do obchodného centra sa dostavil pán A., ktorý navrhol tento súpis nevykonávať, pristúpiť k stavu

status quo, následkom čoho notárka z priestorov obchodného centra odišla, pričom sa musela vo
večerných hodinách na požiadanie odporcu vrátiť, nakoľko tento stav status quo porušil samotný pán
A., ktorý vstúpil do prevádzok a vynášal tovar, z ktorého časť bola aj odvezená. Pokiaľ teda navrhovateľ
produkuje skutkové tvrdenia ohľadne vlastníctva k dotknutému tovaru na prevádzkach, avšak na druhej
strane znemožnil akýkoľvek úkon zo strany odporcu, ktorým by došlo k spísaniu a stotožneniu tovaru

nachádzajúceho sa v prevádzkach spoločnosti DENIM retail s.r.o. Pokiaľ by bol zo strany notára
spísaný súpis tovaru nachádzajúceho sa v prevádzkach prenajatých spoločnostoťu DENIM retail s.r.o.,
bolo by došlo k osvedčeniu a stotožneniu, aký konkrétny tovar sa nachádzal na tej ktorej prevádzke
a navrhovateľ by tak nebol v dôkaznej núdzi preukazovania ním tvrdených skutočností, ako je tomu za
súčasného stavu.

146. Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní tvrdí, že odporca neoprávnene zadržal tovar vo vlastníctve
navrhovateľa a poukázal na právnu úpravu zádržného práva prenajímateľa podľa § 672 ods. 1 a 2 OZ
a tvrdí, že v zmysle § 672 ods. 2 OZ odporca nevykonal súpis podľa tohto zákonného ustanovenia,
odvolací súd uvádza, že odporca zadržal hnuteľné veci v prevádzkach nájomcu DENIM retail s.r.o. podľa

§ 151s ods. 1 OZ, podľa ktorého možno zadržať iba hnuteľnú vec a dôvodom zadržania môže byť iba
peňažná pohľadávka, ktorá musí byť splatná. Za takto splnených podmienok veriteľ nemusí vec vydať
oprávnenej osobe. Oprávnenou osobou nemusí byť iba vlastník veci, ale aj iná osoba oprávnená s vecou
nakladať (nájomca, správca, vypožičiavateľ a pod.). Podmienkou uplatnenia zádržného práva je však to,
že vec musí byť v držbe veriteľa oprávnene, na základe určitého právneho titulu (napr. na základe zmluvy

o oprave veci a pod.). Takéto zádržné právo nemožno uplatniť, ak veriteľ vec odňal dlžníkovi svojvoľne
alebo ľstivo. Toto právo nemožno uplatniť ani vtedy, keď predmetom nesplneného záväzku, aj keď
splatného, je nepeňažné plnenie. Navrhovateľ však tvrdí, že odporca nemohol veci zadržať podľa tohto
zákonného ustanovenia, ale prichádzalo by do úvahy len zadržanie hnuteľných vecí v súlade s § 672 OZ.V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že vzťah medzi odporcom ako prenajímateľom a spoločnosťou
DENIM retail s.r.o., je obchodnoprávnym vzťahom, pričom nájom a podnájom nebytových priestorov
sa riadi ustanoveniami zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, ako aj

ustanovenia OZ. Nakoľko z ustanovenia § 672 ods. 1 OZ vyplýva, že na zabezpečenie nájomného
má prenajímateľ nehnuteľnosti záložné právo k hnuteľným veciam, ktoré sú na prenajatej veci a patria
nájomcovi alebo osobám, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti, s výnimkou vecí vylúčených z výkonu
rozhodnutia, z textu tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že toto zákonné ustanovenie odkazuje na
spoločnú domácnosť, pričom domácnosť je charakterizovaná v § 115 OZ tak, že domácnosť tvoria

fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby. Odvolací súd
preto zastáva názor, že v prípade obchodnoprávneho vzťahu, kde prenájom a podnájom nebytových
priestorov sa riadi okrem ustanovení OZ aj samostatným zákonom č. 116/1990 Zb. je možné uplatniť
v prípade splnenia zákonných podmienok zádržné právo podľa § 151s OZ, nakoľko predmetom nájmu
bol nebytový priestor a nie priestor, ktorý by predstavoval domácnosť. Z týchto dôvodov nepovažoval
odvolací súd ani túto odvolaciu námietku navrhovateľa za dôvodnú.

147. K námietke navrhovateľa, že cena zadržaných hnuteľných vecí zo strany odporcu je nepomerne
vyššia, ako pohľadávka odporcu voči nájomcovi DENIM retail s.r.o., ktorý túto pohľadávku neuznáva,
odvolací súd konštatuje, že vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd, ako aj súd prvej inštancie
považujú za neosvedčené zo strany navrhovateľa, že ním špecifikované hnuteľné veci sa nachádzajú

v prevádzkach u odporcu, nie je možné teda ani hodnotiť samotnú cenu vecí, na ktoré si žalovaný uplatnil
zádržné právo.

148. Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní poukazuje na uznesenie Okresného súdu Žilina č.k
18Cb/77/2023-465 zo dňa 04.08.2023, v ktorom súd podľa navrhovateľa v skutkovo, právne, aj

z hľadiska strán konania prakticky v rovnakej veci vyhovel návrhu navrhovateľa, odvolací súd konštatuje,
že toto uznesenie nie je právoplatné, teda nie je záväzné.

149. Na základe vyššie uvedených dôvodov sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje so záverom
súdu prvej inštancie, že takto navrhované neodkladné opatrenie, vzhľadom na skutkové okolnosti

danej veci, nie je možné nariadiť s poukazom na neexistenciu základných predpokladov potrebných
k jeho vydaniu. Odvolací súd považuje za správny právny záver okresného súdu, že navrhovateľ
neosvedčil základné relevantné okolnosti nevyhnutné pre posúdenie dôvodnosti jeho nároku na
nariadenie neodkladného opatrenia, a preto nie je možné danú situáciu vydania tovaru, ktorý nie je
doposiaľ hodnoverným spôsobom stotožnený, riešiť bezprostredným zásahom súdnej moci v podobe

nariadenia neodkladného opatrenia. V prípade nariadenia neodkladného opatrenia, ktorého predmet
nie je dostatočne stotožnený nastane situácia, kedy nariadené neodkladné opatrenie by nebolo
vykonateľné.

150. Odvolací súd preto považoval napadnuté uznesenie, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh na

nariadenie neodkladného opatrenia za vecne správne a podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ho potvrdil v celom
rozsahu.

151. Odvolací súd dopĺňa, že zamietnutie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia nebráni
navrhovateľovi uplatniť svoj nárok na súde osobitnou žalobou vo veci samej, pričom v tomto konaní

bude musieť tvrdené skutočnosti hodnoverným spôsobom preukázať, pričom nie je vylúčené, že súd
po prevedení potrebného dokazovania s dôrazom na konkrétne dôkazné prostriedky (ktoré v konaní
o nariadení neodkladného opatrenia absentovali) ohľadne vlastníctva tovaru a jeho stotožnenia na
jednotlivých prevádzkach môže dôjsť k iným skutkovým zisteniam a z nich vyvodiť priaznivejšie závery
pre navrhovateľa.

152. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP,
podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie
konanie v spojení s § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému odporcovi priznal
voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

153. Uznesenie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).