Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 12, 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3To/121/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1322010342
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Mészárosová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1322010342.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Veselovskej a členov
senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a JUDr. Márie Šimkovej, v trestnej veci obžalovaného I. Q. pre prečin
usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava
III proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III sp.zn. 6T/57/2022 zo dňa 27.04.2023, na verejnom
zasadnutí konanom dňa 12.12.2023 jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava III z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku oslobodil
obžalovaného I. Q. spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava III sp. zn. 1Pv 435/20/1103 zo dňa
18.05.2022 pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 15.09.2020 v čase o 14:25 hod. po ceste 11/503 v smere od mesta Pezinok do mesta Senec viedol
osobnémotorovévozidlozn.AudiA7TD1Quattro,EČ:BL-XXXMK,kedysana27,5kmvúsekuvozovky
s maximálnou povolenou rýchlosťou 70km/h plne nevenoval vedeniu vozidla a dostatočne nesledoval
situáciu v cestnej premávke, kde počas odbočovania vľavo na pripájací pruh na diaľnicu D1 vošiel do
jazdnej dráhy oproti jazdiacemu vodičovi motocykla zn. M. M. Y EČ: PK-XXXAD, idúcemu po hlavnej
ceste v smere od mesta Senec do mesta Pezinok rýchlosťou 113,4 až 136,8 km/h, následkom čoho

došlo k stretu motocykla s vozidlom zn. Audi A7, pričom pri dopravnej nehode vodič motocykla Q. R.
utrpel zranenia nezlučiteľné so životom, ktorým v čase o 15:04 hod. dňa 15.09.2020 podľahol,

pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku súd prvého stupňa odkázal poškodenú H.. F. R. s nárokom na

náhradu škody na civilný proces.

V dôvodoch rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že nie je možné vyhodnotiť správanie obžalovaného
ako nedanie prednosti v jazde, keďže za predpokladu, že by poškodený nepredbiehal kamión na
mieste, kde to je zakázané, tak by ku stretu s obžalovaným nedošlo, rovnako tak ku stretu, resp.
kolízii nedošlo za predpokladu, že by síce poškodený predbiehal kamión, ale dodržal by maximálnu

povolenú rýchlosť. Obžalovaný sa domnieval, že úkon odbočovania stihne včas. Podľa výskumu odhadu
rýchlosti predchádzajúceho motocykla je veľmi obtiažne odhadnúť rýchlosť prichádzajúceho motocykla,
a keďže existuje princíp legitímneho očakávania, teda že ak sa jeden účastník cestnej premávky správa
podľa predpisov, tak sa legitímne domnieva, že tak bude konať aj druhý účastník. Podľa názoru súdu
prvého stupňa obžalovaný dal prednosť protiidúcim vozidlám, a legitímne očakával, že v mieste, kde je
maximálna povolená rýchlosť 70 km/h, stihne úkon odbočovania riadne a bezpečne. No pre pochybenia

na strane poškodeného sa tak nestalo. Svedčí o tom aj tá skutočnosť, že k nárazu došlo až v zadnej časti
vozidla obžalovaného, teda aj z toho je možné usudzovať na správne reakcii obžalovaného, bezpečnezačať úkon odbočovania. Podstatná skutočnosť, ktorú znalec vo svojom posudku konštatuje, a ktorá
umocňuje vyššie uvedené závery je, že zo vzdialenosti medzi vozidlom obžalovaného a motocyklom
poškodeného v okamihu počiatku odbočovania vozidla obžalovaného vyplýva, že poškodenému bolo

možno dať prednosť v jazde vo vzťahu k jeho správnej technike jazdy, teda vzhľadom k maximálnej
dovolenej rýchlosti jazdy v danom úseku (70 km/hod). Čím sa však motocykel pohybuje vyššou
rýchlosťou, tým sa predlžuje vzdialenosť medzi vozidlom obžalovaného a motocyklom v okamihu
počiatku odbočovania vozidla, kedy je možné motocyklu dať prednosť. Čím je však vzdialenosť väčšia,
tým je problematickejšie vyhodnotiť, že motocykel sa pohybuje vyššou rýchlosťou. Vodič motocyklu,

teda poškodený, svojou nesprávnou technikou jazdy zhoršoval obžalovaného správne vyhodnotiť,
či môže bezpečne odbočiť. Z uvedeného vyplýva, že skutočná rýchlosť jazdy motocyklu, bola tým
prvkom nehodového deja, ktorý vyvolal kolíznu situáciu a bola súčasne tým prvkom, ktorý znemožnil
poškodenému zabrániť dopravnej nehode.

Proti tomuto rozsudku podal prokurátor v zákonnej lehote odvolanie v neprospech obžalovaného

smerujúce proti výroku o vine, ktoré písomne odôvodnil podaním doručeným súdu dňa 29.06.2023.
Prokurátor je toho názoru, že vodič odbočujúci vľavo je povinný dať prednosť všetkým idúcim motorovým
a nemotorovým vozidlám, ako aj električkám v oboch smeroch a nie iba tým, čo jazdia maximálnou
povolenou rýchlosťou. Hoci nesprávna technika jazdy vodiča motocykla, t. j. prekročenie maximálnej
povolenejrýchlosti,výraznespoluzaviniladanúkolíziu,samoosebenemôžebyťokolnosťou,ktorávylúči

povinnosť vodiča odbočujúceho vľavo takejto nehode zabrániť daním v prednosti v jazde. To, že vodič
vozidla Audi prichádzajúci motocykel videl, vyplýva aj z jeho samotnej výpovede. Na základe uvedeného
je prokurátor toho názoru, že obžalovaný konaním popísaným v skutkovej vete naplnil obligatórne
znaky skutkovej podstaty prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona, pričom je potrebné
poukázať práve na závery znaleckého posudku z odboru doprava, vypracovaného znalcom Ing. I. S.,

ktorú súd prvého stupňa hodnotil iba jednostranne, a to v prospech obžalovaného. Prokurátor navrhol,
aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znova prejednal a rozhodol.

Obžalovaný ani poškodená nevyužili svoje právo vyjadriť sa k odvolaniu, ktoré im bolo doručené v súlade

s § 314 Trestného poriadku.

Odvolací súd po predložení veci nezistil také chyby konania predchádzajúce napadnutému rozsudku,
ktoré by boli dôvodom na zrušenie rozsudku na neverejnom zasadnutí, a preto nariadil vo veci verejné
zasadnutie. Obžalovaný bol o verejnom zasadnutí upovedomený fikciou doručenia podľa § 66 ods. 3

Trestného poriadku, kedy bol zároveň upozornený na možnosť vykonania verejného zasadnutia v jeho
neprítomnosti. V čase termínu verejného zasadnutia sa nenachádzal vo väzbe ani vo výkone trestu
odňatia slobody, a preto nič nebránilo vykonaniu verejného zasadnutia v neprítomnosti obžalovaného
podľa § 293 ods. 5 Trestného poriadku. Odvolací súd preto vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti
obžalovaného, avšak za prítomnosti jeho obhajcu. Tiež vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti

splnomocnenca poškodeného.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zástupkyňa Krajskej prokuratúry Bratislava z dôvodov
uvedených v písomnom odvolaní navrhla zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa
na nové prejednanie a rozhodnutie.

Obhajca sa s napadnutým rozsudkom a s jeho odôvodnením stotožnil a na zdôraznenie uviedol, že
prednosť v jazde protiidúcich vozidiel nie je absolútna, inak by nikdy nedošlo k odbočovaniu doľava.
Obžalovanývykonalodbočovanímanévertak,ženeporušilžiadnuzákonnúpovinnosť,tútovšakviackrát
porušil poškodený. Aj podľa znaleckého dokazovania nemohol obžalovaný reagovať inak pri dodržaní

všetkýchzákonnýchpovinností.Pretoobhajcanavrhol,abyodvolacísúdzamietolodvolanieprokurátora.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací primárne konštatoval prípustnosť odvolania, a tým absenciu
dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného poriadku, preto podľa § 317 ods. 1
Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým

odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom
zásadou,ženachyby,ktoréneboliodvolanímvytýkané,prihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovalipodanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je
nedôvodné.Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti nezistil žiadne také vady prípravného konania, ktoré
by mali za následok nezákonnosť postavenia obvineného pred súd, a ani nezákonnosť dôkazov
vykonaných na hlavnom pojednávaní. Pred súdom prvého stupňa boli na hlavnom pojednávaní
vykonané všetky potrebné a procesnými stranami navrhované dôkazy za účelom objasnenia skutkového
stavu veci v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie. Tieto dôkazy boli vykonané zákonným spôsobom,

súd prvého stupňa z nich vyvodil správne skutkové i právne závery, a napokon svoje rozhodnutie aj
zákonným spôsobom odôvodnil.

Z predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil nasledovné skutočnosti:

Dňa 19.05.2022 podal prokurátor na príslušný súd obžalobu na I. Q. pre prečin usmrtenia podľa § 149

ods. 1 Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v úvodnej časti tohto odôvodnenia.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný I. Q. učinil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a) Trestného
poriadku, že je nevinný, preto súd vykonal vo veci dokazovanie. Vypočul obžalovaného I. Q., svedkov V.
Z. a J. Q., podľa § 263 ods. 3 písm. a) Trestného poriadku prečítal výpoveď svedka Y. B., vypočul znalca

z odboru cestná doprava Ing. Tomáša Korbeľa, podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku prečítal znalecký
posudok z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo a odborné vyjadrenie vypracované
znalcom z odboru cestná doprava, a podľa § 269 Trestného poriadku prečítal listinné dôkazy.

Obhajoba obžalovaného spočívala v tom, že išiel z Pezinka do Bratislavy a na nadjazde, ako sa odbáča

na Bratislavu, videl že ide oproti kamión, preto pribrzdil. Vedľa kamiónu išla motorka. Obžalovaný usúdil,
že to je ďaleko, tak začal odbočovať a keď bol mimo cesty, tak zacítil náraz do zadnej časti vozidla. Bol v
šoku, nevedel čo sa stalo a keď vystúpil z auta, videl na ceste motorku a motorkára. Tiež dodal, že počas
nehody bolo pekne, výhľad mal dobrý a odhadol, že môže plynule prejsť, kamión išiel v protismere a
motorka išla vedľa kamiónu vľavo, obiehala ho. Aj pred obžalovaným jazdil kamión, ktorý tiež odbočoval

doľava, tento odbočil a obžalovaný nevidel blízko jazdiť žiadne vozidlo, len v diaľke videl kamión od
Senca a tiež vedľa neho zbadal motorku.

Priebeh skutku vyplýva aj z výpovede svedka J. Q. a Y. B.. Svedok Q. uviedol, že s poškodeným a s Y.
B. sa dohodli, že sa pôjdu previesť na motorkách. Išli cez Senec smerom na Pezinok. Išli v dvojpruhu

a pred odbočkou na diaľnicu ich poškodený predbehol. Začal obiehať kamión a aj ich ešte v čase, keď
tam bola plná čiara. Svedok čakal kým bola čiara prerušovaná a tiež začal obiehať kamión, ale to už bol
poškodený pred nimi asi 100 -150 metrov. Všimol si, že oproti sa približovala Audina, ktorá sa stiahla
do odbočovacieho pruhu a následne odbočila. Svedka napadlo, že či to poškodený stihne, resp. dúfal,
že to stihne, ale vtom zaregistroval, že sa poškodenému na jednu sekundu zasvietilo brzdové svetlo a

vtedy prišiel náraz. Svedok jazdil rýchlosťou 70 km/ h, nevie odhadnúť akou rýchlosťou išiel poškodený,
ale domnieval sa , že to poškodený stihne. Svedok B. vypovedal zhodne ako svedok Q., pričom uviedol,
že pred nimi išiel kamión, motali sa za ním asi tak 50 -70 kilometrovou rýchlosťou, oni tam rýchlejšie
nejazdievajú, lebo to nie je veľmi bezpečné miesto a poškodený ich obehol približne 100 km rýchlosťou.
Keď boli na nadjazde, poškodený bol od nich vo vzdialenosti asi 80-100 metrov, vtedy svedok zbadal

Audinu, ako bola krížom cez jazdný pruh, v ktorom išiel poškodený a potom už len videl, ako došlo k
nárazu.

Znalec Ing. Tomáš Korbeľ sa na hlavnom pojednávaní pridržal záverov znaleckého posudku z odboru
cestnádoprava,zktoréhovyplýva,žetechnickoupríčinoudopravnejnehodybolaztechnickéhohľadiska

nesprávna technika jazdy vodiča Audi a nesprávna technika vodiča motocyklu. Z technického hľadiska
bola neprávna technika vodiča Audi z dôvodu nedostatočného venovania sa riadeniu vozidla, keď
nedal vodič vozidla Audi počas odbočovania doľava prednosť v jazde vodičovi motocyklu, vzhľadom
ku skutočnej rýchlosti motocyklu jazdy motocyklu. Išlo o prvok, ktorý vyvolal kolíznu situáciu vzhľadom
ku skutočnej rýchlosti jazdy motocyklu. Z technického hľadiska bola nesprávna technika jazdy vodiča

motocyklu, nakoľko vodič motocyklu jazdil v úseku dopravnej nehody rýchlosťou 113,4 - 138,6 km/
hod., t. j vyššou ako je maximálna dovolená rýchlosť v uvedenom úseku (70km/ hod.) Išlo o prvok,
ktorý vyvolal kolíznu situáciu a ktorý zároveň znemožnil vodičovi motocyklu zabrániť dopravnej nehode.
Zo vzdialenosti medzi vozidlom Audi a motocyklom v okamihu počiatku odbočovania vozidla Audivyplýva, že vodičovi motocyklu bolo možné dať prednosť v jazde vo vzťahu k jeho správnej technike
jazdy, t. j. vzhľadom k maximálnej dovolenej rýchlosti jazdy v úseku dopravnej nehody. Čím sa však
motocykel pohybuje vyššou rýchlosťou, tým sa predlžuje vzdialenosť medzi vozidlom Audi a motocyklom

v okamihu počiatku odbočovania vozidla Audi, kedy je možné motocyklu dať prednosť v jazde. Čím
je však uvedená vídateľnosť väčšia, tým je problematickejšie vyhodnotiť, že motocykel sa pohybuje
vyššou rýchlosťou. Vodič motocyklu teda svojou neprávnou technikou jazdy zhoršoval vodičovi vozidla
Audi správne vyhodnotiť, či vodič môže bezpečne odbočiť vľavo. Z uvedeného vyplýva, že skutočná
rýchlosť jazdy motocyklu bola tým prvkom nehodového deja, ktorý vyvolal kolíznu situáciu. Zároveň na

základe vypracovaných možností zabránenia stretu vozidla Audi s motocyklom, je možno konštatovať,
že skutočná rýchlosť jazdy motocyklu bola tým prvkom nehodového deja, ktorý znemožnil vodičovi
motocyklu zabrániť dopravnej nehode. Zo znaleckého posudku tiež vyplynulo, že vodič vozidla Audi
nevytvoril vodičovi motocyklu z technického hľadiska náhlu prekážku. Na hlavnom pojednávaní znalec
Ing.TomášKorbeľdodal,žejemožné,žeobžalovanýpredpokladal,žepoškodenýišielnižšourýchlosťou
ako 100 km/hod. Znalec odkázal na prílohu č. 15 znaleckého posudku, kde sú spracované výsledky

výskumu odhadu rýchlosti prichádzajúceho motocykla jednak skupinou bežných vodičov a jednak
skupinou znalcov, ktorý bol realizovaný pracovníkmi Ústavu súdneho inžinierstva Krakov, Poľsko. Z
výsledkov uvedeného výskumu vyplýva, že obe skupiny pozorovateľov odhadli rýchlosť jazdy motocyklu
v úrovni 100 km/hod. v rozsahu o cca 10÷20 km/hod. nižšiu, ako bola skutočná rýchlosť jazdy motocyklu.
Obe skupiny pozorovateľov zároveň odhadli rýchlosť jazdy motocyklu v úrovni 140 km/ hod. v rozsahu

o cca 35÷45 km// hod. nižšiu ako bola skutočná rýchlosť jazdy motocyklu. Z uvedeného vyplýva, že pri
vyšších rýchlostiach prichádzajúcich motocyklov približujúcich sa k vodičovi vozidla je z pohľadu vodiča
vozidla, ktoré má dať motocyklu prednosť v jazde obtiažne odhadnúť, resp. vyhodnotiť skutočnú rýchlosť
prichádzajúceho motocyklu.

Z odborného vyjadrenia vypracovaného znalcom Ing. Zdenkom Sýkorom vyplýva, že príčinou dopravnej
nehody z technického hľadiska boli nesprávna technika jazdy vodiča vozidla, t. j nedanie prednosti v
jazde motocyklu s ohľadom ku skutočnej rýchlosti motocykla a nesprávna technika jazdy motocyklistu,
ktorá spočívala v jazde nedovolenou rýchlosťou 121,12 km/hod. ±5% (dovolená rýchlosť v tomto úseku
bola 70 km/hod.).

Zo znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo vyplývajú zranenia,
ktoré pri dopravnej nehode utrpel poškodený Q. R., mechanizmus ich vzniku, ako aj to, že smrť
poškodeného bola v príčinnej súvislosti s popísanými zraneniami.

Odvolací súd sa stotožnil s hodnotiacimi závermi súdu prvého stupňa o vyššie uvedených dôkazoch,
vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Trestného poriadku a dospel tak ku
správnym skutkovým a právnym záverom.

Z vykonaného dokazovania bolo bez pochybností preukázané, že obžalovaný viedol motorové vozidlo

po ceste II/503 v smere od mesta Pezinok do mesta Sence a v opačnom jazdnom pruhu sa pohyboval
poškodený na motocykle. Obžalovaný sa chystal odbočiť vľavo na pripájací pruh na diaľnicu D1 a
počas odbočovania obžalovaného došlo k stretu motorového vozidla obžalovaného s motocyklom
poškodeného, pričom pri tejto dopravnej nehode poškodený utrpel zranenia nezlučiteľné so životom.
Tiež bolo preukázané, že v čase, keď obžalovaný kontroloval protismerný jazdný pruh, cez ktorý

sa chystal odbočiť, bol od poškodeného jazdiaceho v protismernom pruhu vo vzdialenosti 117 m a
poškodený jazdiaci v protismernom jazdnom pruhu išiel rýchlosťou 113,4 až 136,8 km/h na mieste, kde
bola maximálna povolená rýchlosť 70 km/h.

Odvolací súd konštatuje, že pre vyriešenie otázky, čo bolo bezprostrednou príčinou dopravnej nehody je

potrebné vyhodnotiť právnu otázku, či obžalovaný mal predpokladať, že oproti nemu sa môže pohybovať
motocyklista rýchlosťou nad 110 km/h, a teda či má vzhľadom na to, že sa proti nemu môže pohybovať
motocyklista takouto rýchlosťou, dlhšie a detailnejšie vyhodnocovať dopravnú situáciu.

Z logického výkladu pravidiel cestnej premávky vyplýva, že vodič, ktorý dáva pri jazde križovatkou

prednosť vozidlám prichádzajúcim po hlavnej ceste nemusí dať prednosť absolútne všetkým vozidlám,
ktoré v ľubovoľnej vzdialenosti od križovatky vidí, ale iba tým, ktoré sú natoľko blízke, že vojdenie
ním riadeného vozidla do križovatky by u vodičov idúcich po hlavnej ceste vyvolalo nebezpečenstvo
nutnosti náhlej zmeny smeru alebo rýchlosti jazdy. Pritom vodič spravidla na základe svojich skúsenostiodhaduje, ktoré vozidlo je v dostatočnej vzdialenosti tak, že mu umožňuje vjazd na hlavnú cestu a
ktoré už nie, a pri tomto svojom odhade vychádza z rýchlosti, ktoré právne predpisy v mieste križovatky
povoľujú. Pokiaľ vodič prichádzajúci po hlavnej ceste ide rýchlosťou povolenou resp. primeranou a vodič

odbočujúci cez tento hlavný pruh mu prednosť nedá, je v obvyklých prípadoch zodpovednosť za kolíziu
a prípadných ďalších následkoch na vodičovi, ktorý preťal cestu vozidla idúceho po hlavnej ceste. Pokiaľ
však vodič na hlavnej ceste ide rýchlosťou, ktorá maximálnu povolenú rýchlosť výrazne prekračuje a
vodič pretínajúci túto hlavnú cestu nemá dôvod predpokladať takéto prekročenie, za prípadnú kolíziu
musí niesť zodpovednosť vodič idúci po hlavnej ceste.

Vzhľadom na uvedené je v prípade obžalovaného potrebné aplikovať tzv. princíp odvodenej dôvery,
ktorý spočíva v dôvere účastníkov cestnej premávky voči ostatným účastníkom cestnej premávky, že
títo dodržiavajú predpisy. Zo znaleckého dokazovania vyplynulo, že v prípade dodržania maximálnej
povolenej rýchlosti poškodeným, by obžalovaný so svojím vozidlom stihol vykonať odbočovací manéver
skôr, ako by na miesto odbočenia dostal poškodený, a došlo by k bezpečnému minutiu sa vozidla s

poškodeným. Obžalovaný nemohol oprávnene očakávať, že poškodený nachádzajúci sa v opačnom
jazdnom pruhu tak výrazným spôsobom prekročí maximálnu povolenú rýchlosť. Od účastníkov cestnej
premávky nemožno v dobrej viere žiadať, aby pri riešení dopravných situácií (napr. dávanie prednosti v
jazde) vopred počítali s tým, že iný účastník výrazným spôsobom porušuje pravidlá cestnej premávky
jazdou, ktorou výrazne prekračuje maximálne povolenú rýchlosť. V takýchto prípadoch potom nemožno

oprávnene očakávať, že druhý účastník cestnej premávky sa bude správať tak, aby „neohrozil“ takúto
bezohľadnú jazdu iného účastníka cestnej premávky.

Odvolací súd konštatuje, že obžalovaný vykonal odbočovací manéver, pri ktorom zohľadnil aktuálnu
dopravnú situáciu, ktorá mu nebránila v odbočení za predpokladu dodržania pravidiel cestnej premávky

ostatnými účastníkmi. Poškodený, v čase keď obžalovaný kontroloval protismerný jazdný pruh, cez ktorý
sa chystal odbočiť, bol od obžalovaného v takej vzdialenosti (117 m), že pre obžalovaného bolo v zmysle
znaleckéhodokazovaniaobtiažnevyhodnotiťjehoskutočnúrýchlosť,atedanemoholzistiť,žemotocykel
sa pohybuje veľkou rýchlosťou. Obžalovaný preto nemal povinnosť vzhľadom na skutočnosti, ktoré mu
boli zrejmé v kritickom čase, venovať dlhšiu a detailnejšiu pozornosť pohybu poškodeného pred tým, ako

sarozhodolvykonaťodbočovacímanéver.Akbysmepripustiliopačnýnázor,tedaževodičmusívenovať
nadobvyklúmierudostatočnedlhúadetailnúpozornosťkaždémuúčastníkovicestnejpremávky,ktorého
vidí, bez ohľadu na jeho vzdialenosť od daného vodiča, resp. že sa má dôsledne presvedčiť, či iný
účastník neporušuje nejakú svoju povinnosť vyplývajúcu zo zákona, či iného predpisu a až podľa toho
potom urobiť rozhodnutie, ako sa bude vodič správať, by predstavovalo neprimerané zaťaženie vodiča

povinnosťou, ktorá nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu a v praktickej rovine by skutočne viedla
k možným absurdným situáciám, keď by možno nikdy nebolo možné odbočiť, pretože vodič by nikdy
nemal istotu, či sa iný účastník premávky nespráva protiprávne a či ho svojim odbočovacím manévrom
neohrozí. Zároveň by sa takýmto prístupom favorizoval vodič správajúci sa protiprávne, ak by na
vodiča porušujúceho predpisy tak závažným spôsobom, že predstavuje nebezpečenstvo pre všetkých

ostatných účastníkov premávky, museli ostatní účastníci brať ohľad a to nad mieru obvyklú bežným
pomerom a umožniť mu bezpečné a nerušené vykonávanie porušovania dopravných predpisov jeho
bezohľadnou a nebezpečnou jazdou pod hrozbou trestnej sankcie.

Správne preto uvažoval súd prvého stupňa, keď dospel k záveru, že skutok uvedený v obžalobe nie

je trestným činom, preto výrok o oslobodení obžalovaného Q. spod obžaloby podľa § 285 písm. b)
Trestného poriadku odvolací súd považuje za správny a zákonný.

Pri trestnom čine usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona skutková podstata predpokladá
zavinenie nedbanlivostné, či už vo forme vedomej alebo nevedomej, čo však nebolo z konania

obžalovaného v rámci dokazovania jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané. Pri
nedbanlivosti je potrebné, aby si páchateľ aspoň mal a mohol predstaviť, že sa takto príčinný vzťah
môže rozvinúť (R 20/1981). Pre páchateľa nepredvídateľný príčinný priebeh nie je teda v zavinení
obsiahnutý a páchateľ nezodpovedá za následok, ktorý takto vznikne. Uvedené platí aj v tomto prípade
a nemožno obžalovanému dať na zodpovednosť následok na základe pre neho nepredvídateľného

priebehu spočívajúceho v protiprávnom konaní poškodeného. Nebolo preukázané, že obžalovaný
naplnil znaky skutkovej podstaty prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona a ani iného
trestného činu uvedeného v osobitnej časti Trestného zákona a preto odvolací súd vyhodnotil odvolanie
prokurátora ako nedôvodné a podľa § 319 Trestného poriadku ho zamietol.K odvolacím námietkam prokurátora, že výrazné spoluzavinenie danej kolízie poškodeným samo osebe
nemôže byť okolnosťou, ktorá vylúči povinnosť vodiča odbočujúceho vľavo takejto nehode zabrániť

daním prednosti v jazde, nakoľko vodič vozidla Audi prichádzajúci motocykel videl, odvolací súd nad
rámec vyššie uvedených úvah dodáva, že v prejednávanej veci bolo zásadnou príčinou vzniknutého
následku iba konanie poškodeného, ktoré spočívalo v závažnom porušení pravidiel cestnej premávky,
keď prekročil maximálnu povolenú rýchlosť o 43,4 až 66,8 km/h. Ak by poškodený išiel maximálnou
povolenou rýchlosťou, obžalovaný bez ohľadu na to, že videl prichádzajúci motocykel, stihol by vykonať

odbočovací manéver skôr, ako by na miesto odbočenia dostal poškodený, t. j. k dopravnej nehode
by nedošlo. Konanie obžalovaného, hoci fakticky súviselo so vznikom a priebehom nehodového deja,
však z trestno-právneho hľadiska nebolo príčinou nehody a jej následku. Preto názor o spoluzavinení
obžalovaného nie je správny, nemá oporu v skutkových zisteniach a nie je z neho možné vyvodzovať
akékoľvek právne následky.

Zákonu zodpovedá aj výrok o náhrade škody, ktorým súd prvého stupňa podľa § 288 ods. 3 Trestného
poriadku odkázal poškodenú na civilný proces. Jednalo sa o obligatórny postup v adhéznom konaní pri
oslobodení spod obžaloby.

Odvolací súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu ktoréhokoľvek z výrokov napadnutého rozsudku, preto

odvolanie prokurátora ako nedôvodné v zmysle § 319 Trestného poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.