Rozsudok – Dôchodky ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, November 29, 2023

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Ssk/47/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3020200243
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viola Takáčová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2023:3020200243.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy

Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci
žalobcu: Z. I., bytom O., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29.
augusta č. 8-10, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 8.
júna 2020, číslo XXX XXX XXXX X, o invalidný dôchodok, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku
Krajského súdu v Trenčíne z 15. decembra 2021, č.k. 29Sa/14/2020-82, t a k t o

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 15. decembra 2021,
č.k. 29Sa/14/2020-82 z r u š u j e a vec v r a c i a Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom z 15. decembra 2021, č.k.
29Sa/14/2020-82 postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny
poriadok (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovanej pre jeho nepreskúmateľnosť a vec vrátil
žalovanej na ďalšie konanie. Uvedeným rozhodnutím generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne podľa § 218
ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v zmysle rozsudku Krajského súdu v Trenčíne
č.k. 28Sa/14/2018-61 zo dňa 18. decembra 2019, vo veci odvolania Z. I. podaného proti rozhodnutiu

Sociálnej poisťovne, ústredie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 20. novembra 2017, vo veci uvoľnenia
výplaty invalidného dôchodku, za ktorý sa považuje čiastočný invalidný dôchodok, rozhodol tak, že
rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20. novembra 2017 potvrdil a
odvolanie v plnom rozsahu zamietol.

2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovanej preskúmal v intenciách § 37 ods. 1
písm. b/, § 30 a § 22 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov

(ďalejlen„zák.č.100/1988Zb.“)avrežimestanovenomSprávnymsúdnymporiadkomadospelkzáveru
o dôvodnosti podanej správnej žaloby.

3. Krajský súd po vyhodnotení závažnosti dôvodov žaloby vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu
správneho orgánu, ako aj k obsahu pripojeného spisu žalovanej konštatoval, že invalidný dôchodok bol
žalobcovi vymeraný z I. pracovnej kategórie. Žalovaný tiež dôvodil tým, že zvýšenie základnej výmery
podľa § 22 ods. 5 zák. č. 100/1988 Zb. predstavuje 26 % z priemerného mesačného zárobku za 18

rokov v III. pracovnej kategórii a za 4 roky v I. pracovnej kategórii, ktoré žalobca reálne odpracoval.
Tiež bola zhodnotená doba učňovského pomeru od 1. septembra 1983 do 30. júna 1985 v III. pracovnej
kategórii a od 1. júla 1985 v I. AA kategórii. Žalovaný na vec aplikoval ustanovenie § 30 ods. 4 zák.
č. 100/1988 Zb., v zmysle ktorého pre zvýšenie podľa odseku 3 sa hodnotí iba doba zamestnania podosiahnutí veku 18 rokov, ktorý vek žalobca dosiahol XX. V. XXXX, od ktorého dňa reálne vykonával
prácu výlučne v I. pracovnej kategórii. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť nie je podľa názoru krajského
súdu z rozhodnutia zrejmý dôvod zápočtu 18 rokov v III. pracovnej kategórii na účely zvýšenia základnej

výmery, keďže na jej účely sa hodnotí iba doba zamestnania po dosiahnutí veku 18 rokov a nie je zrejmé,
že by od dosiahnutia 18 rokov do dňa vzniku nároku na invalidný dôchodok žalobca bol zamestnaný v
zamestnaniach rôznych pracovných kategórií v zmysle § 22 ods. 5 zák. č. 100/1988 Zb.

4. Uzavrel, že žalovaný nedostatočne skutkovo a právne zdôvodnil aplikáciu § 22 ods. 5 zák. č.

100/1988 Zb., t.j. neuviedol, prečo vo zvýšení základnej výmery pripočítal žalobcovi 18 rokov ako dobu
zamestnania v III. pracovnej kategórii, keď z rozhodnutia vyplýva, že po 18. roku veku do dňa nároku
na invalidný dôchodok nebol žalobca zamestnaný v inej pracovnej kategórii ako v I. pracovnej kategórii.
Úlohou žalovaného preto v ďalšom konaní, po zrušení a vrátení veci na ďalšie konanie, bude aj s
poukazom na predchádzajúce rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 28Sa/14/2018-61, rozhodnúť
a odôvodniť postup aplikácie jednotlivých ustanovení zák. č. 100/1988 Zb. pri výpočte čiastočného

invalidného dôchodku. V postupe žalovanej ostalo neozrejmené aplikovanie § 22 ods. 5 zák. č. 100/1988
Zb. a zaradenie položky 18 rokov do III. pracovnej kategórie, keď žalovaný deklaroval vymeranie
invalidného dôchodku z I. pracovnej kategórie.

5. O trovách konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu

trov konania.

II.

6. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.

7. Namietala, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).

8. V prvom sťažnostnom bode poukázala na žalobcom uvedené tvrdenie, 1/ že mu nebol hodnotený
učňovský pomer v odbore baník a 2/ domáhal sa priznania invalidného dôchodku ako úrazového s
vymeraním podľa I. pracovnej kategórie. Výpočet dôchodku tak považoval za nesprávny z dôvodu
zaradenia do III. pracovnej kategórie za 18 rokov len vo výške 18 %.

9.Vdruhomsťažnostnombodenesúhlasilasprávnymposúdenímaodôvodnenímvecikrajskýmsúdom.
Uviedla, že suma čiastočného invalidného dôchodku bola znovu určená na základe rozsudku NS SR
sp. zn. 9So/55/2015 z 28. septembra 2016 podľa právnej úpravy účinnej ku dňu vzniku nároku na tento
dôchodok, t.j. k 16. októbru 1990. Suma čiastočného invalidného dôchodku bola určená s prihliadnutím
naskutočnosť,žesastalčiastočneinvalidnýmpodľa§37ods.1písm.b/zák.č.100/1988Zb.následkom

pracovného úrazu počas základnej vojenskej služby. Invalidný dôchodok bol vymeraný z I. pracovnej
kategórie. Bol vypočítaný z priemerného mesačného zárobku za roky 1989, 1987, 1986, ktorá po úprave
pre výpočet dôchodku je 3 723 Kčs. Celková započítaná doba zamestnania je 45 rokov, pre výšku
dôchodku je rozhodných 42 rokov, z toho v III. pracovnej kategórii 38 rokov, v II. pracovnej kategórii 0
rokov a v I. kategórii 2 roky a vo zvlášť zvýhodnenej pracovnej kategórii 2 roky. Z rozhodných 42 rokov

je 38 rokov započítaných od vzniku nároku, t.j. od 16. októbra 1990 do dosiahnutia 60 rokov a 4 roky,
ktoré žalobca reálne získal odpracovaním v I. kategórii.

10. Konkrétne poukázala na ustanovenie § 22 ods. 1 písm. a/ bod 1 zák. č. 100/1988 Zb., v zmysle
ktorého základná výmera starobného dôchodku tvorí 60 % priemerného mesačného zárobku, ak bol

občan zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní I. pracovnej kategórie. Nakoľko žalobca utrpel
pracovný úraz v I. pracovnej kategórii počas základnej vojenskej služby v roku 1988 a nemohol
získať aspoň 20 rokov v zamestnaní I. pracovnej kategórie pre výpočet invalidného dôchodku a keďže
schéma vymerania invalidného dôchodku a jednotlivé zložky jeho výmery sú obdobné ako pri vymeraní
starobného dôchodku, bolo potrebné uplatniť § 22 ods. 1 písm. a/ bod 1 zákona č. 100/1988 Zb. Z

uvedenéhodôvodutvorízákladnávýmerainvalidnéhodôchodku60%priemernéhomesačnéhozárobku
za 20 rokov v I. pracovnej kategórii. Výsledná percentuálna výška invalidného dôchodku sa skladá z
dvoch zložiek, a to základnej výmery dôchodku a zo zvýšenia dôchodku za dlhšiu dobu zamestnania
a pripočítanú dobu do vzniku nároku na dôchodok. Zvýšenie základnej miery podľa § 22 ods. 5 zák. č.100/1988 Zb. predstavuje 26 % priemerného mesačného zárobku za 18 rokov v III. pracovnej kategórii
(18 %), zvyšných 20 rokov v III. pracovnej kategórii bolo zohľadnených v I. pracovnej kategórii pri
základnej výmere priemerného mesačného zárobku z dôvodu, že utrpel pracovný úraz počas základnej

vojenskej služby, ktorú vykonával v I. pracovnej kategórii a za 4 roky v I. pracovnej kategórii, ktorú
žalobca reálne odpracoval (4 x 2 = 8 %).

11. Žalobcovi chýbalo od vzniku nároku, t.j. od 16. októbra 1990 do dosiahnutia 60 rokov (v zmysle § 30
ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb.) 38 rokov. Z uvedených 38 rokov bolo žalobcovi 20 rokov zohľadnených v I.

pracovnej kategórii pri základnej výmere priemerného mesačného zárobku z dôvodu, že utrpel pracovný
úraz počas základnej vojenskej služby, ktorú vykonával v I. pracovnej kategórii a ostatných 18 rokov
bolo zhodnotených v zmysle § 22 ods. 5 zák. č. 100/1988 Zb. v III. pracovnej kategórii, nakoľko uvedené
ustanovenie určuje, že ak občan bol zamestnaný v zamestnaniach rôznych pracovných kategórií,
pripočíta sa pre zvýšenie základnej výmery podľa ods. 2 do doby 20 alebo 25 rokov zamestnania vždy
najprv doba zamestnania III. pracovnej kategórie, potom doba zamestnania II. pracovnej kategórie a

naposledy doba zamestnania I. pracovnej kategórie. Súčasne boli žalobcovi započítané 4 roky v I.
pracovnej kategórii, ktoré reálne odpracoval. Dôchodok žalobcu ku dňu vzniku nároku, t.j. k 16. októbru
1990 je 86,00 % priemerného mesačného zárobku, t.j. 3 202 Kčs. Zvýšenie za pracovný úraz je 10 % z
priemerného mesačného zárobku, t.j. 373 Kčs mesačne. Invalidný dôchodok je tak vo výške 3 575 Kčs.
mesačne. Podľa § 31 ods. 1 písm. b) zák. č. 100/1988 Zb. najvyššia výmera invalidného dôchodku je

3 250 Kčs mesačne. Čiastočný invalidný dôchodok žalobcu k 16. októbru 1990 je 50 % z tejto sumy,
to znamená 1 625 Kčs mesačne. Čiastočný invalidný dôchodok sa žalobcovi priznal s prihliadnutím na
skutočnosť, že sa stal čiastočne invalidným podľa § 37 ods. 1 písm. b) zák. č. 100/1988 Zb. následkom
pracovného úrazu počas základnej vojenskej služby. Čiastočný invalidný dôchodok žalobcu sa ďalej
podľa príslušných zákonných ustanovení uvedených v odôvodnení rozhodnutia postupne zvyšoval od

1. januára 2017 sa podľa § 82, § 293dq a § 293dr ods. 1 písm. g) zák. č. 461/2003 Z. z. zvýšil o 4,00
eur mesačne na 285,10 eur mesačne.

12. Podľa § 263 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. invalidný a čiastočný
invalidný dôchodok priznaný podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 sa považujú po 31.

decembri 2003 za invalidný dôchodok podľa tohto zákona v sume, v akej patrili k 31. decembru 2003 a
vyplácajú sa aj po tomto dni za podmienok ustanovených predpismi účinnými do 31. decembra 2003, ak
tento zákon neustanovuje inak. Ak poberateľ invalidného dôchodku podľa prvej vety vykonáva činnosť
zamestnanca, práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného času alebo činnosť
povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby,

výkon týchto činností alebo prác, nemá po 31. júli 2006 vplyv na nárok na výplatu invalidného dôchodku.

13. Žalovaná tvrdila, že pri rozhodovaní o nároku žalobcu na čiastočný invalidný dôchodok postupovala
v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi o sociálnom zabezpečení, a teda správne právne
posúdila nárok žalobcu na čiastočný invalidný dôchodok a určila jeho sumu.

14. Navrhla, aby kasačný súd zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
III.

15. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti žalovanej písomne nevyjadril.

IV.

16. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11

písm. g/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a
po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

17. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších

veciach ustanovených týmto zákonom.

18. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

19.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

20. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.

21. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

22. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

23. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým krajský súd zrušil
rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej z 8. júna 2020, číslo XXX XXX XXXX X, ktorým tento

postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobcu a
potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 20. novembra 2017, č. XXX XXX XXXX X vo veci uvoľnenia
výplaty invalidného dôchodku, za ktorý sa považuje čiastočný invalidný dôchodok.
24. Podľa § 139 ods. 2 SSP v odôvodnení rozsudku uvedie správny súd stručný priebeh
administratívneho konania, stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie argumentov

žalobcu a vyjadrenia žalovaného, prípadne ďalších účastníkov, osôb zúčastnených na konaní a
zainteresovanejverejnosti,posúdeniepodstatnýchskutkovýchtvrdeníaprávnychargumentov,prípadne
odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Ak správny súd zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy a vráti
mu vec na ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť aj to, ako má orgán verejnej správy
vo veci ďalej postupovať. Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

25. Podstata základného práva na súdnu a inú právnu ochranu plynúca z článku 46 Ústavy Slovenskej
republiky je založená na tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na nezávislom a
nestrannom súde. Tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak,
aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento

článok ústavy vykonáva.

26. Výklad a aplikácia zákonov je výlučným právom všeobecných súdov, pričom tento výklad nesmie byť
arbitrárny a musí byť náležite odôvodnený. V tomto zmysle, rovnako aj každé rozhodnutie súdu musí byť
odôvodnené a musí byť z neho dostatočne zrejmé, na základe čoho súd dospel ku konkrétnym záverom

tvoriacim základnú obsahovú štruktúru odôvodnenia rozhodnutia.

27. Povinnosť všeobecných súdov svoje rozhodnutie riadne odôvodniť zákonom predpokladaným
spôsobom plynúcim z § 139 ods. 2 SSP predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces.

28. K tomu kasačný súd dáva do pozornosti aj ustálenú rozhodovaciu prax správny súdov (napr.
UznesenieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyz8.decembra2010,sp.zn.4Sžo/1/2010,podľaktorej
„ Z odôvodnenia rozhodnutia všeobecného súdu musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a
úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej a preto odňatím
možnosti konať pred súdom (degeneratio iustitie) je aj také porušenie práva na

spravodlivý proces, kedy v hodnotení skutkových zistení súdom v napadnutom rozhodnutí absentuje
určitá časť skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, ale súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne
posudzovaných skutočností nezhodnotil a riadne sa s nimi nevysporiadal. Rozhodnutie všeobecného
súdu musí obsahovať dostatok skutkových a právnych záverov, pričom tieto závery nesmú byť svojvoľné
alebo zjavne neodôvodnené“.

29. Akýkoľvek nedostatok alebo neadekvátnosť v odôvodnení môže viesť k neplatnosti rozsudku z
formálnych dôvodov.30. Rovnako kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
z 22. októbra 2015, sp. zn. II. ÚS 675/2014-40, z ktorého vyplýva, že ... súd nemusí rozhodovať v súlade
so skutkovým a právnym názorom účastníka konania, je však povinný na zákonom predpokladané

a umožnené procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným
spôsobom reagovať v súlade s platným procesným právom (porov. v tomto zmysle IV. ÚS 252/04,
IV. ÚS 329/04, III. ÚS 32/07), najmä s ustanovením § 157 ods. 2 OSP (aktuálne § 139 ods. 2
SSP; pozn. súdu), v ktorom sú upravené náležitosti odôvodnenia. Povinnosť súdu v rámci riadneho
procesného postupu (t.j. v zmysle procesnoprávnych predpisov) zistiť správne a v dostatočnom rozsahu

skutkový stav v nimi rozhodovanej veci (bez ohľadu na jej prípadnú náročnosť) a s tým spojená
povinnosť riadne odôvodniť svoje rozhodnutie, obe vyplývajú z čl. 46 ods. 1 ústavy, sú jedny zo
základných znakov ústavne aprobovaného postupu súdu a ochranou účastníkov konania pred svojvôľou
súdu. Súčasťou procesných záruk spravodlivého rozhodnutia, resp. minimálnych garancií procesnej
povahy je, ako už bolo uvedené, taktiež právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a
zrozumiteľne dáva odpovede na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej

ochrany....Rozhodnutie všeobecného súdu musí obsahovať dostatok skutkových a právnych záverov,
pričom tieto závery nesmú byť svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené“.

31. S poukazom na vyššie uvádzané skutočnosti kasačný súd má za to, že odôvodnenie rozsudku
krajského súdu v jeho podstatnej časti je nesúladné s právami podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej

republiky a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

32. Podľa § 462 ods. 1 SSP, ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti,
rozhodne o zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy vráti vec krajskému súdu na ďalšie
konanie alebo konanie zastaví, prípadne vec postúpi orgánu, do ktorého pôsobnosti patrí.

33. Podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní
alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi
konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces.

34. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že skorším rozsudkom Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.
zn. 9So/55/2015 z 28. septembra 2016 rozhodol tak, že Sociálnej poisťovni, ústredie uložil povinnosť
vysporiadať sa s nárokom žiadateľa o invalidný dôchodok podľa § 34 ods. 1 písm. a) zák. č. 100/1988
Zb., ako aj s otázkou vymerania tohto dôchodku vo výške ustanovenej pre prípad invalidity následkom

pracovného úrazu pri plnení úloh v zamestnaní I. pracovnej kategórie. Žalobca v následných nových
podaniach v prejednávanej veci vytýka, že mu nebol hodnotený učňovský pomer v odbore baník
a domáha sa priznania invalidného dôchodku ako úrazového, a to s vymeraním podľa I. pracovnej
kategórie. Odôvodnenie rozsudku krajského súdu nekorešponduje s právnymi otázkami nastolenými
skorším rozhodnutím najvyššieho súdu k samotnému predmetu konania.

35. Z dôvodov uvedených vyššie najvyšší správny súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 462
ods. 1 v spojení s § 440 ods. 1 písm. f/ SSP zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie.

36. V ďalšom konaní bude povinnosťou správneho súdu opätovne sa vecou dôsledne zaoberať, v prvom

rade vyzvať žalobcu, aby sa opakovane vyjadril, či trvá na podanej správnej žalobe, v druhom rade
vyjadriť sa k základným otázkam vzťahujúcim sa na prejednávanú vec, posúdiť zákonnosť rozhodnutia
a postupu žalovanej a vo veci opätovne rozhodnúť. Svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodní.

37. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne správny súd aj o nároku na náhradu trov kasačného konania

(§ 467 ods. 3 SSP).

38. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá
SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.