Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 26, 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/81/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123010636
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3123010636.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
Michala Eliaša a JUDr. Milana Straku, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., bytom
D. XX, t. č. vo výkone väzby v ÚVTOS a ÚVV Ilava, stíhaného pre prečin podvodu podľa 221 odsek 1,
odsek 2 Trestného zákona, na verejnom zasadnutí konanom dňa 26. októbra 2023, prejednal odvolanie
obžalovaného a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 17. augusta 2023, sp. zn.

8T/40/2023 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolania prokurátora a obžalovaného zamietajú, pretože nie sú
dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného Trenčín zo dňa 17. augusta 2023, sp. zn. 8T/40/2023, bol obžalovaný A. B.
uznaný vinným za prečin podvodu podľa 221 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, na tom skutkovom

základe, že

„v presne nezistených časoch od 06.01.2023 do 25.01.2023 z presne nezisteného miesta so zámerom
získať finančné prostriedky kontaktoval prostredníctvom mobilného telefónu poškodeného E. F., bytom
G. H. XX, G. I. J., ktorému písal SMS správy, v ktorých mu uvádzal vymyslenú legendu, že na
poškodeného prišlo udanie, ktoré bude preverovať finančná správa, chystá sa preverovanie jeho osoby,

na základe ktorého môže prísť o majetok, môžu mu odobrať živnosť, vykonať viaceré prehliadky
bytových a nebytových priestorov, no ak pristúpi na dohodu a bude plniť všetky inštrukcie, existuje
spôsob ako to zastaviť, hoci obžalovaný už v tom čase vedel, že legenda o preverovaní poškodeného
finančnou správou je vymyslená a získané prostriedky využije pre vlastnú potrebu, na čo poškodený
podľa inštrukcii obžalovaného na viackrát nosil na cintorín v obci B. G. v obálkach finančné prostriedky
v celkovej výške 6.000,- €, ktoré si vyzdvihoval obžalovaný, čím poškodenému E. F., bytom G. I. J. H.

XX, spôsobil škodu vo výške 6.000,- €.“

Za to bol obžalovaný A. B. okresným súdom odsúdený podľa § 221 odsek 2 Trestného zákona s použitím
§ 38 odsek 2, odsek 3, odsek 8, § 36 písmeno l), písmeno n), § 37 písmeno m) Trestného zákona a
v spojení s § 43 Trestného zákona na ďalší trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, na výkon ktorého
bol podľa § 48 odsek 2 písm. a) Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym

stupňom stráženia. Zároveň mu bol uložený aj trest prepadnutia veci, a to 1 ks mobilný telefón zn.
Samsung – tlačidlový, bez zadného krytu so SIM kartou, 1 ks mobilný telefón zn. Huawei čiernej farby
so SIM kartou.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku okresný súd zaviazal obžalovaného uhradiť poškodenému E. F.,
nar. XX.XX.XXXX v C., bytom G. I. J., G. XX škodu vo výške 5.000,- € do desiatich dní od právoplatnosti

rozhodnutia.Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku okresný súd odkázal poškodeného E. F., nar. XX.XX.XXXX v
C., bytom G. I. J., G. XX, so zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody na civilný proces.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože obžalovaný a prokurátor podali
proti nemu v zákonnej lehote odvolanie.

Následne obžalovaný odvolanie písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. Obhajoba
v dôvodoch odvolania uviedla nasledovné:

„Obžalovaný sa ku skutku v celom rozsahu priznal, oľutoval ho a prejavil úprimnú snahu nahradiť
poškodenému škodu. Zároveň na hlavnom pojednávaní dal vyhlásenie čo do viny, a preto dokazovanie
na hlavnom pojednávaní sa vykonalo len čo do trestu.
Podľa ustálenej judikatúry súdov SR a Najvyššieho súdu SR je možno vyhlásenie o vine na hlavnom
pojednávaní postaviť na roveň dohody o vine a treste, kedy je možné dolnú hranicu zákonom stanovenej

trestnej sadzby znížiť o 1/3. Obhajoba máme za to, že súd I. stupňa vzhľadom na postoj obžalovaného
k prejednávanej trestnej veci mohol aj dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby znížiť, a
to vzhľadom na jeho vyhlásenie o vine, kde dolná hranica by bola pod 1 rok a tak súd I. stupňa by
mohol uložiť trest odňatia slobody aj pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby a uložiť tak
nepodmienečný trest odňatia slobody aj pod jeden rok.

Vzhľadom na hore uvedené preto navrhujeme, aby rozsudok I. stupňa čo do výroku o treste bol
zmenený rozsudkom súdu a uložený trest odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom stanovenej
trestnej sadzby.“
Obžalovaný zdôvodnil podané odvolanie písomne aj sám, kde poukázal na ľútosť nad svojím konaním
ako aj snahu o čo najskoršie splatenie spôsobenej škody poškodenému. Z toho dôvodu žiada o zníženie

uloženého trestu.

Prokurátor zdôvodnil podané odvolanie v neprospech obžalovaného nasledovne:

„Proti predmetnému rozsudku podal prokurátor v zákonnej lehote odvolanie čo do výroku o treste v

neprospech obžalovaného.
Obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného
poriadku. Podľa názoru súdu je uložený trest dostatočným trestom za spáchaný prečin, pričom súd pri
ukladaní trestu zohľadnil úpravu hornej hranice zákonnej trestnej sadzby po tom, čo u obžalovaného
konštatoval dve poľahčujúce okolnosti a jednu priťažujúcu okolnosť. Po zvážení týchto skutočností

dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, osobu
páchateľa, charakter spáchaného úmyselného trestného činu súd upriamil pozornosť na plné doznanie
sa obžalovaného k spáchaniu predmetnej trestnej činnosti.
Suvedenýmiargumentmiprvostupňovéhosúdusavšaknestotožňujem,pretožeichpovažujemzavecne
nesprávne, nekorešpondujúce s kritériami súdnej individualizácie trestu podľa § 34 odsek 1, odsek 4

Trestného zákona.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a
možnosť jeho nápravy, pričom trest má v rámci individuálnej a generálnej prevencie zabezpečiť ochranu

spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a zároveň vytvorí
podmienkynajehovýchovuktomu,abyviedolriadnyživotasúčasneinýchodradíodpáchaniatrestných
činov.

Obžalovaný A. B. bol v minulosti 8-krát súdne trestaný a aktuálny skutok spáchal v skúšobnej dobe

podmienečného odsúdenia. Skutok, za ktorý bol obžalovaný uznaný vinným v predmetnom trestnom
konaní teda nebol excesom v jeho správaní, pričom ani predošlé odsúdenia neviedli k jeho náprave.
Som toho názoru, že ukladanie trestu na dolnej hranici zákonného rozpätia by malo prichádzať do úvahy
len u páchateľov, ktorý sa trestnej činnosti dopustili prvýkrát, resp. ide u nich o ojedinelé vybočenie zo
spoločenských noriem. V žalovanom prípade sa však jedná o recidivistu, ktorý naviac spáchal skutok

v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, teda ani predošlé odsúdenia nemali na neho výchovný
vplyv. Z uvedeného dôvodu som toho názoru, že obžalovanému mal byť uložený trest minimálne vo
výmere dvoch rokov.S poukazom na konkrétne skutkové okolnosti daného prípadu, s prihliadnutím na povahu a charakter
konania obžalovaného, možno konštatovať, že uložený trest nezodpovedá zákonným požiadavkám
proporcionality trestu - jeho primeranosti a spravodlivosti, ani neodradzujú ostatných potenciálnych

páchateľov od páchania trestných činov a u ostatných členov spoločnosti neposilňuje pocit právnej istoty
a spravodlivosti, preto nemôže plniť funkcie generálnej a individuálnej prevencie trestu.
Na základe uvedeného odvolaciemu Krajskému súdu v Trenčíne
navrhujem:
Podľa § 321 odsek 1 písmeno e) Trestného poriadku zrušiť v odvolaní napadnutej časti rozsudok

Okresného súdu Trenčín spisová značka 8T 40/2023 zo dňa 17.08.2023 a podľa § 322 odsek 3
Trestného poriadku sám vo veci rozhodnúť tak, že obžalovanému uloží podľa § 221 odsek l, odsek
2 Trestného zákona, nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov so zaradením
obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, s tým, že
ostatné časti výroku o treste by zostali nezmenené.“

K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadril obžalovaný prostredníctvom obhajcu nasledovne:

„Trestný zákon za prejednávaný trestný čin podvodu stanovuje zákonnú sadzbu 1 až 5 rokov. V prípade
zohľadnenia prevažujúcich, poľahčujúcich okolností, pri prevahe poľahčujúcich okolností sa základná
trestná sadzba upravuje na 1rok až 3 roky 8 mesiacov.

Po zohľadnení vyhlásenia obžalovaného na hlavnom pojednávaní, t.j. vyhlásenia viny je možné dolnú
hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby znížiť až o 1/3, t.j. až na 8 mesiacov, a teda trestná sadzba,
v ktorej sa obžalovaný „pohybuje“ pri ukladaní trestu je 8 mesiacov až 3 roky 8 mesiacov, a teda
trest uložený súdom I. stupňa je zákonný a primeraný závažnosti a spôsobu spáchania trestného činu,
celkovému postoju obžalovaného k prejednávanému skutku, a to ako z hľadiska individuálnej prevencie

tak aj z hľadiska generálnej prevencie.
Naviac obžalovaný trestný čin spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, kde možno
legitímne očakávať, že dôjde k jeho premene, a teda obžalovaný pri treste odňatia slobody v rozsahu 1
rok uložený súdom I. stupňa a premene podmienečného trestu bude mať dostatok času a priestoru sa
zamyslieť nad svojím konaním a urobiť sebareflexiu. Pri zohľadnení trestu, resp. jeho výšky je potrebné

v neposlednom rade prihliadať aj na celkový postoj obžalovaného k trestnému činu, správaniu sa počas
výkonu väzby, z čoho je zrejmá ľútosť, sebareflexia a uvedomenie si svojho nesprávneho konania.
Z týchto dôvodov navrhujeme odvolanie obžaloby zamietnuť.“
Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovaného A. B. a prokurátora prokurátor krajskej
prokuratúry navrhol odvolanie obžalovaného A. B. podľa § 319 Trestného poriadku (ďalej len „Tr.

por.“) ako nedôvodné zamietnuť, zároveň vyhovieť odvolaniu zo strany prokuratúry. Obhajoba navrhla
odvolaniu obžalovaného A. B. vyhovieť, zrušiť výroky o uloženom treste a uložiť primeraný trest pod
dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby. Obhajoba zároveň navrhla odvolanie prokurátora
podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr. por., na podklade
podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1 Tr. por.
zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku okresného súdu o uloženom treste odňatia
slobody,akoajsprávnosťpostupukonania,ktoréimpredchádzalo.Svojuprieskumnúpovinnosťodvolací
súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by

odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe vykonania svojej prieskumnej
povinnosti v uvedených zákonných medziach, odvolací súd dospel k záveru, že odvolania prokurátora
a obžalovaného nie sú dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním obžalovaného

napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu o uloženom treste odňatia slobody a spôsobe jeho
výkonu, z obsahu odvolania obžalovaného a jeho dôvodov vyplýva, že v podanom odvolaní nie sú
vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru, pričom odvolací súd nezistil v postupe okresného
súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v odvolaní nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por.

Na základe preskúmania veci odvolací súd zistil, že obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní
vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., ktoré vyhlásenie okresný súd prijal podľa § 257 ods. 7Tr. por. Na základe tohto postupu okresný súd rozhodol napadnutým rozsudkom o vine obžalovaného,
ktoré rozhodnutie o vine je nenapadnuteľné odvolaním.

Preto prieskumná povinnosť odvolacieho súdu sa v tomto prípade nemohla vzťahovať na výroky o
vine obžalovaného, ale predmetom posudzovania správnosti a zákonnosti mohli byť len odvolaním
prokurátora a obžalovaného napadnuté výroky o uloženom treste obžalovanému.

Na základe preskúmania správnosti odvolaním prokurátora a obžalovaného napadnutých výrokov

rozsudku okresného súdu o uloženom treste odňatia slobody senát odvolacieho súdu dospel k záveru,
že napadnuté výroky rozsudku okresného súdu sú správne a zákonné.

Pokiaľ ide o odvolanie prokurátora proti výrokom napadnutého rozsudku okresného súdu o uloženom
treste obžalovanému, z obsahu jeho odôvodnenia, vyplýva, že prokurátor namietal existenciu vád podľa
§ 321 ods. 1 písm. e) Tr. por., teda že nepodmienečný trest odňatia slobody, uložený obžalovanému,

je neprimerane mierny.

Pokiaľ ide o odvolaním prokurátora namietanú neprimeranú miernosť nepodmienečného trestu testu
odňatia slobody obžalovanému, z odôvodnenia podaného odvolania nevyplývajú žiadne námietky vo
vzťahu k skutkovým okolnostiam, ktoré viedli okresný súd k uloženiu predmetného trestu. Na základe

preskúmania veci ani odvolací sú nezistil, že by okolnosti, z ktorých okresný súd vychádzal pri ukladaní
trestu obžalovanému nemali oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania. Podstata odôvodnenia
odvolania prokurátora podľa názoru odvolacieho súdu spočíva v tom, že podľa názoru prokurátora
okresný súd nesprávne vyhodnotil okolnosť, že obžalovaný „bol doposiaľ osem krát odsúdený“, ktorá
okolnosť s poukazom na účel trestu podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. odôvodňuje záver o neprimeranej

miernosti obžalovanému uloženého nepodmienečného trestu odňatia. V súvislosti s uvedeným odvolací
súd považuje za potrebné poukázať na to, že vzhľadom na fikciu zahladenia niektorých (siedmych)
predchádzajúcich odsúdení, pri rozhodovaní o vine nie je možné vychádzať zo skutočnosti, že odsúdený
spáchal predmetný trestný čin ako 8 krát súdne trestaný recidivista. Z okolností, vyplývajúcich z odpisu
z registra trestov možno vyvodiť sklony obžalovaného k páchaniu trestnej činnosti, ktorú okolnosť

okresný súd podľa názoru odvolacieho súdu zohľadnil v uložení najprísnejšieho druhu trestu a to
nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Pokiaľ ide o závažnosť trestného činu obžalovaného na základe zistených skutočností jeho prípadu,
významných pre určenie druhu a výmery trestu v zmysle § 34 ods. 1, 4 Tr. zák., odvolací súd

poukazuje na to, že samotná závažnosť trestného činu podvodu podľa 221 odsek 1, odsek 2 Trestného
zákona je vyjadrená trestnou sadzbou, zakotvenou v osobitnej časti Trestného zákona. Na základe
okresným súdom správne zistených skutočností, významných pre posúdenie závažnosti trestného
činu, spáchaného obžalovaným v prejednávanom prípade, ani odvolací súd nezistil existenciu takých
skutočností, ktoré by viedli k záveru o zvýšenej závažnosti trestného činu nad rámec skutkovou

podstatou uvedeného činu predpokladanej základnej závažnosti činu.

Vychádzajúc z toho, že ani podľa názoru odvolacieho súdu neboli v prejednávanom prípade zistené
skutočnosti,ktorébyodôvodňovaliuloženietrestuobžalovanémuvovyššejvýmere,akonadolnejhranici
zákonom ustanovenej sadzby, odvolací súd nepovažoval za dôvodný názor prokurátora v odvolaní o

neprimeranej miernosti trestu, uloženého obžalovanému napadnutým rozsudkom okresného súdu.

Nad rámec úvah, ktoré viedli okresný súd k uloženiu trestu obžalovanému a ktoré odvolací súd považuje
za správne, logické a dávajúce riadnu odpoveď na všetky otázky, rozhodné z hľadiska ukladania
trestu obžalovanému, podľa názoru odvolacieho súdu v prospech správnosti odvolaním prokurátora

napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu hovorí aj okolnosť, ktorou je vyhlásenie obžalovaného
o vine na hlavnom pojednávaní, ktoré vyhlásenie okresný súd prijal.

V tejto súvislosti tento senát odvolacieho súdu považuje za potrebné uviesť, že v zmysle svojej ustálenej
rozhodovacej praxe v otázke aplikácie ustanovenia 36 písm. n) Tr. zák naďalej zotrváva na právnom

názore, podľa ktorého poľahčujúca okolnosť v podobe napomáhania pri objasňovaní svojej trestnej
činnosti vyžaduje, aby páchateľ napomáhal tým orgánom, ktoré sú na to určené, čo však neznamená, že
páchateľ takto musí bezpodmienečne napomáhať všetkým orgánom, ktoré sú príslušné na vykonanie
jednotlivých štádií trestného stíhania v konkrétnej veci. Podľa názoru tohto senátu odvolacieho súduplatná právna úprava, rešpektujúca zásadu kontradiktórnosti a nestrannosti súdu v zmysle čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, kladie ťažisko dokazovania v trestnom stíhaní
na konanie pred súdom, pričom prípravné konanie v zásade slúži len na prípravu dôkazov, ktoré majú

byť vykonané v konaní pred súdom, teda najmä na prípravu dôkazov, o ktoré chce prokurátor v konaní
pred súdom oprieť svoje skutkové tvrdenia v obžalobe. Ak obžalovaný v konaní pred súdom podľa
zákona vyhlási svoju vinu zo spáchania skutku, pre ktorý bola na neho podaná obžaloba a súd podľa §
257 ods. 7, 8 Tr. por. takéto vyhlásenie obžalovaného príjme s následkom, že dokazovanie v rozsahu
priznaného skutku sa nebude vykonávať, primárne tým uľahčuje najmä činnosť prokurátora v trestnom

stíhaní, konkrétne v štádiu konania pred súdom tým, že prokurátor už nemusí pred súdom navrhovať
a vykonávať žiadne dôkazy za účelom preukázania pravdivosti svojich skutkových tvrdení v obžalobe,
z ktorého dôvodu prokurátor na hlavnom pojednávaní už nemusí v tejto časti niesť pred súdom svoje
dôkazné bremeno. V súlade s týmto názorom sú aj právne názory vyslovené v uznesení Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.10.2016, sp. zn. 4 Tdo 63/2016, na obsah odôvodnenia ktorého
uznesenia tento senát týmto poukazuje. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že okresný

súd v danom prípade správne aplikoval aj ustanovenie § 36 písm. n) Tr. zák., keď v prejednávanom
prípade priznal obžalovanému aj túto poľahčujúcu okolnosť.

Z tohto dôvodu odvolací súd dodáva, že okresný súd sa správne vysporiadal v zmysle § 34 ods. 4 Tr.
zák. so všetkými okolnosťami prejednávanej trestnej veci, keď sa zaoberal aj osobou obžalovaného

a jeho sklonmi k páchaniu totožnej trestnej činnosti ako aj skutočnosťou za akých okolností obžalovaný
spáchal trestný čin (v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia), za čo v konečnom dôsledku správne
v zmysle § 49 ods. 2 Tr. zák. ukladal nepodmienečný trest odňatia slobody na spodnej hranici trestnej
sadzby skutkovej podstaty trestného činu.

Na základe uvedeného preto odvolací súd dospel k záveru, že trest uložený obžalovanému okresným
súdom napadnutým rozsudkom v danom prípade nevykazuje znaky neprimeranej miernosti v zmysle §
321 ods. 1 písm. e) Tr. por.

Z podaného odvolania obžalovaného a jeho dôvodov vyplýva, že obžalovaný namieta nedostatočné

zhodnotenie významu všetkých poľahčujúcich okolností okresným súdom a s tým spojenú neprimeranú
prísnosť uloženého trestu odňatia slobody aj napriek tomu, že u neho bol ukladaný trest na dolnej hranici
zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Z dôvodov odvolania obžalovaného preto odvolací súd vyvodil,
že obžalovaný namieta neprimeranú prísnosť uloženého trestu odňatia slobody v zmysle § 321 ods.
1 písm. e) Tr. por.

Odvolací súd sa nestotožnil s názorom obhajoby o neprimeranej prísnosti trestu odňatia slobody,
uloženého obžalovanému A. B. v prejednávanom prípade. Na základe preskúmania veci odvolací súd
zistil, že okresný súd v súlade aj s ustanovením § 38 ods. 3 Tr. zák. v danom prípade správne ustálil
trestnú sadzbu trestu odňatia slobody v rozsahu 1 rok až 3 roky a 8 mesiacov. Preto uloženie trestu

odňatia slobody obžalovanému na dolnej hranici správne ustálenej trestnej sadzby (vo výmere 12
mesiacov) s poukazom na sklony obžalovaného k porušovaniu záujmov chránených Trestným zákonom
ani podľa názoru odvolacieho súdu nevykazuje znaky neprimeranej prísnosti uloženého trestu v zmysle
§ 321 ods. 1 písm. e) Tr. por.

Podľa názoru odvolacieho súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku sú podrobne uvedené úvahy,
akým spôsobom okresný súd v danom prípade v zmysle § 34 ods. 3 Tr. zák. (po materiálnej stránke)
vyhodnotil existenciu jednej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Tr. zák. a dvoch poľahčujúcich
okolností, najmä s poukazom na to, že v prípade zistenia poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n)
Tr. zák. na základe vyhlásenia obžalovaného o vine súdna prax ustálila možnosť, nie však povinnosť,

použiť pri ukladaní trestu analógiu ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d) Tr. zák. (viď R 44/2017).

Na druhej strane však odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanom prípade aj napriek
napomáhaniu obžalovaného pri objasňovaní trestnej činnosti uvedeným spôsobom nie sú v
prejednávanom prípade dané podmienky na postup podľa analógie § 39 ods. 2 písm. d) Tr. zák. Pokiaľ

sa obhajoba v dôvodoch odvolania domáhala uloženia miernejšieho trestu odňatia slobody, teda pod
dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby, odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to,
že z hľadiska posudzovania osoby obžalovaného v jeho neprospech svedčia sklony k páchaniu trestnej
činnosti. Preto podľa názoru odvolacieho súdu uloženie trestu obžalovanému v danom prípade na samejdolnej hranici trestnej sadzby v sebe už zahŕňa aj dôsledné a úplné prihliadnutie na zistené poľahčujúce
okolnosti podľa § 36 písm. l), písm. n) Tr. zák. nakoľko v prípade ich absencie by obžalovanému hrozil
podstatne prísnejší trest z dôvodu prevahy priťažujúcej okolnosti a aplikácie § 38 ods. 4 Tr. zák.

Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že uložený trest nevykazuje znaky neprimeranej
prísnosti v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por.

Následne odvolací súd preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutých výrokov rozsudku okresného

súdu aj z hľadiska existencie prípadných chýb, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania.

Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
dovolanie možno podať, ak
a) vo veci rozhodol nepríslušný súd,
b) súd rozhodol v nezákonnom zložení,

c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,
d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na
to neboli splnené zákonné podmienky,
e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť
vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,

f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje,
g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,
h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý
zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,
i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom

použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd
nemôže skúmať a meniť,
j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,
k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné,
l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo

zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu,
že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania,
m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote
uvedenej v § 364 ods. 3,
n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné

prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.

Na základe preskúmania napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov
odvolací súd v prejednávanom prípade nezistil existenciu vád napadnutého rozsudku, uvedených v
ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže s poukazom na
vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora a obžalovaného nie sú dôvodné,
rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.