Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, October 26, 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15CoP/17/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7521204933
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:7521204933.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej

a členov senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a JUDr. Zuzany Biščákovej v právnej veci navrhovateľa K.. M.
T., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX F. XXX, zastúpený advokátkou JUDr. Viktóriou Hajduovou, so
sídlom v Trebišove, Advokátska kancelária M. R. Štefánika 3197/32, 075 01 Trebišov, proti odporkyni
K.W.. N. J., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX F. XXX, právne zastúpenej JUDr. Vladimírom
Mačíkom, advokátom so sídlom v Prešove, Slovenská 69, 080 01 Prešov, za účasti maloletej V. J., nar.
X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenej v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny V., v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletej V. na čas po

rozvode, o odvolaní otca voči rozsudku Okresného súdu Košice - okolie, č.k. 9P/110/2021 - 242 zo dňa
28. júna 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Mení rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku IV. tak, že otca zaväzuje prispievať na výživu mal. V.
sumou 500 eur mesačne, z toho sumou 300 eur na bežné výživné k rukám matky vždy do 15. dňa v
mesiaci vopred a sumu 200 eur na tvorbu úspor pre maloletú, ktoré bude poukazovať vždy do 15. dňa
v mesiaci vopred na osobitný účet maloletej zriadený matkou, ktorý je matka povinná zriadiť a oznámiť
jeho názov a číslo účtu otcovi do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu sa
navrhovateľ podaným návrhom zo dňa 25.8.2021 domáhal rozvodu manželstva a zverenia maloletej V.
do osobnej starostlivosti matky a uložením povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletej V. sumou
200 eur mesačne a upraviť styk s maloletou počas bežného roka, ako aj počas Vianoc, veľkonočných
sviatkov a letných prázdnin. Zároveň navrhol, aby súd zaviazal matku maloletej dcéry na styk ju riadne
pripraviť a odovzdať ju otcovi a umožniť mu nerušený výkon jeho práva styku s maloletou, riadne a včas.

Zároveň navrhol nepriznať účastníkom konania nárok na náhradu trov konania.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Súd prvej inštancie Okresný súd Košice - okolie rozsudkom č. k. 9P/110/2021 - 242 zo dňa 28. júna
2022 rozhodol tak, že cit.:

„I. Manželstvo účastníkov konania M. T. C.. T., nar. XX.X.XXXX a N. J. C.. J., nar. XX.X.XXXX uzavreté
dňa XX.X.XXXX zapísané v knihe manželstiev matričného úradu V. - A. vo zväzku XX, ročník XXXX,
na str. XXX, pod poradovým číslom XXX r o z v á d z a.II. Maloletú V. J., nar. X.X.XXXX na čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti matky.

III. Obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.

IV. Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletej V. sumou 500 EUR mesačne, vždy do 15. dňa v
mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou výroku rozsudku o rozvode manželstva.

V. Upravuje styk otca s maloletou V. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny
kalendárny týždeň v piatok v čase od 13:00 hod do 16:00 hod., vždy za asistencie odborného pracovníka
organizácie L. Ú. E. H. I..A.., so sídlom Š. XX, F., v priestoroch pobočky V. XX, V. bez prítomnosti matky
počas adaptačného obdobia prvých troch mesiacov od právoplatnosti tohto výroku rozsudku.
Matka je povinná maloletú na asistovaný styk s otcom riadne pripraviť a pred začiatkom realizácie styku
zabezpečiť prítomnosť maloletej v priestoroch L. Ú. E. H. I..A.., V. XX, V., kde je po ukončení intervalu

stretnutia povinná maloleté dieťa vyzdvihnúť.

VI. Ďalej upravuje styk otca s maloletou V. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý
nepárny kalendárny týždeň v sobotu od 10:00 hod. do 18:00 hod. počas adaptačného obdobia šiestich
mesiacov od ukončenia obdobia asistovaného styku upraveného vo výroku V. tohto rozsudku.

VII. Po uplynutí adaptačného obdobia podľa VI. výroku tohto rozsudku je otec oprávnený stretávať sa
s maloletou každý nepárny kalendárny týždeň v čase od soboty 10:00 hod do nedele do 15:00 hod.

VIII. Ďalej je otec oprávnený sa s maloletou stretávať

- v čase Vianoc každý nepárny rok od 23.12 od 17:00 hod. do 25.12 do 17:00 hod.,
- v čase Veľkonočných sviatkov každý párny rok od Veľkonočného piatka od 17:00 hod do Veľkonočného
pondelka do 17:00 hod.,
- v čase letných prázdnin vyhláseným Ministerstvom školstva SR pred daný rok od 1.7. od 10:00 hod do
14.7 do 19:00 hod a od 1.8 od 10:00 hod do 14.8 do 19:00 hod počnúc letnými prázdninami roku 2023.

IX. Matka maloletú na styk s otcom riadne a včas pripraví a odovzdá mu ju v mieste svojho bydliska.
Otec je oprávnený a povinný maloleté dieťa v čase určenom na styk v uvedenom mieste prevziať a po
ukončení časového intervalu styku matke v mieste jej bydliska vrátiť.

X. Ukladá obom rodičom výchovné opatrenie vo forme povinnosti podrobiť sa odbornému poradenstvu
na referáte poradensko - psychologických služieb Úradu práce, sociálnych služieb a rodiny V. po dobu
troch mesiacov.

XI. V prevyšujúcej miere návrh navrhovateľa a odporkyne zamieta.

XII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“

3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na príslušné ustanovenia Zákona
o rodine, konkrétne § 22, § 23 ods. 1 až ods. 3, § 24 ods. 1, ods. 4, § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 4, ods. 5,

§ 75 ods. 1, § 25 ods. 2, § 37 ods. 2 písm. d), ako aj § 52 Civilného mimosporového poriadku.

4. Súd na základe vykonaného dokazovania rozviedol manželstvo účastníkov konania a maloletú V.
J., nar. X.X.XXXX na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia sú
oprávnení a povinní maloletú zastupovať a spravovať jej majetok a zároveň zaviazal otca prispievať

na výživu maloletej V. sumou 500 eur mesačne a upravil styk s maloletou tak, že otec je oprávnený
sa stretávať s maloletou každý týždeň v piatok v čase od 13.00 hod. do 16.00 hod. za asistencie
odborného pracovníka organizácie L. H. Ú. E. H., I.. A.. so sídlom pobočky V. XX, V., bez prítomnosti
matky, počas adaptačného obdobia prvých troch mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku. Ďalším
výrokom VI. upravil stretávanie otca s maloletou každý nepárny kalendárny týždeň v sobotu od 10.00

hod. do 18.00 hod. počas adaptačného obdobia šiestich mesiacov od ukončenia obdobia asistovaného
styku upraveného vo výroku V. tohto rozsudku a po uplynutí adaptačného obdobia podľa výroku VI.
rozsudku je otec oprávnený stretávať sa s maloletou každý nepárny kalendárny týždeň v sobotu v čase
od 10.00 hod. do nedele do 15.00 hod. Ďalej súd prvej inštancie upravil oprávnenie stretávania sa otcas maloletou počas Vianoc, veľkonočných sviatkov, ako aj letných prázdnin. Čo sa týka prípravy styku
maloletej s otcom, zaviazal matku riadne a včas pripraviť a odovzdať ju v mieste svojho bydliska, pričom
otec je oprávnený a povinný maloleté dieťa v čase určenom na styk v uvedenom mieste prevziať a

po jeho ukončení časového intervalu odovzdať matke v mieste jej bydliska. Obidvom rodičom uložil
zároveň výchovné opatrenie vo forme povinnosti podrobiť sa odbornému poradenstvu na Referáte
poradensko - psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny V. po dobu troch mesiacov.
V prevyšujúcej časti návrhy oboch rodičov zamietol. Zároveň rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 CMP
o trovách konania.

5. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie vychádzal z rozsiahleho dokazovania listinnými dôkazmi,
výsluchom účastníkov konania, ako aj výsluchom maloletej V. za prítomnosti kolízneho opatrovníka, ako
aj za prítomnosti psychologičky a za prítomnosti sudkyne.

III. Obsah odvolania otca a vyjadrenie k odvolaniu

6. Proti rozsudku, a to proti výroku IV. ohľadom výživného na maloletú V. podal odvolanie otec, pričom
argumentoval tým, že v súčasnej dobe, teda v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie pracoval ako
robotník vo Š.K., pričom jeho čistý mesačný zárobok činil 3 850 eur a poukázal na všetky výdavky, ktoré

v súvislosti s výkonom práce, ako aj s pobytom vo Š. a cestovaním za maloletou má mesačne. Vzhľadom
na výdavky je ochotný platiť 400 eur výživné na maloletú V..
Čo sa týka samotnej realizácie styku s maloletou, argumentoval tým, že aj keď má určený súdom
asistovaný styk s maloletou, tento sa nekoná z dôvodu, že matka maloletej neustále bráni v realizácii
uvedeného styku.

Komunikácia medzi rodičmi je veľmi zložitá, pričom otec dôvodí tým, že matka mu neustále obmedzuje
styk s maloletou. Matka argumentuje tým, že maloletá V. je zdravotne na tom veľmi zle. Po stretnutiach
s otcom má problémy zdravotného charakteru, má záchvaty, ktoré sú takého charakteru, že dieťa si
tlačí rúčky na hruď, nechce rozprávať s nikým a matka argumentuje tým, že uvedené správanie a teda
samotné záchvaty sú dôsledkom toho, že sa stretla s otcom.

7. Kolízny opatrovník vo vyjadrení navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny a zákonný potvrdiť,
pričom poukázal na správy a zápisy zo stretnutí maloletej V. J.j s otcom za asistencie spoločnosti L. Ú.L.
E. H., I..A.., sídliacej na V. XX U. V.. Psychológ Y.. E. R. argumentovala viacerými zápismi o stretnutiach
maloletej s otcom, pričom uvedené stretnutia sa realizovali za prítomnosti pracovníka spoločnosti buď

konkrétne jej alebo H.. T.. Y. J.Ľ., T..
Kolízny opatrovník s poukazom na uvedené stretnutia maloletej s otcom a vzhľadom na správanie sa
matky maloletej V. navrhol rozsudok ako vecne správny a zákonný potvrdiť.

8. Matka vo svojich vyjadreniach k odvolaniu uvádza, že otec nepreukázal jednak svoj čistý mesačný

príjem,pričompoukazujenamajetkovépriznanie,podľaktoréhomáotecčistýmesačnýpríjem4880eur,
pričom vychádzala zo sumy 58 566 eur a matka dôvodí tým, že pokiaľ má také vysoké životné náklady,
aj maloletá V. sa má podieľať na jeho životnej úrovni, a preto si myslí, že výživné vo výške 500 eur
je adekvátne výdavkom, ktoré matka preukázala a ktorými argumentuje v súvislosti so starostlivosťou
o maloletú V.. Táto má zdravotné problémy, pričom matka navštevuje psychológa, neurológa, ako aj

zabezpečuje dcére cvičenia jogy, ako aj príjem vitamínov. Otec podľa nej nepreukázal svoje príjmy, ako
aj výdavky v takom rozsahu, v akom poukazuje v odvolaní, a preto navrhla rozsudok ako vecne správny,
čo sa týka napadnutého výroku IV., potvrdiť.
K vyjadreniu matky sa vyjadril otec, ktorý dôvodil tým, že zo základu dane 58 566 eur zaplatil daň 12
362 eur, teda čistý mesačný príjem bol 3 850 eur.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

9. Krajský súd v Prešove (ďalej ako „odvolací súd“) po zistení, že odvolanie otca bolo podané
včas oprávnenou osobou, ako účastníkom konania, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie

prípustné, preskúmal napadnuté rozhodnutie postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keď
deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej
podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako bol vyvesený na úradnej tabuli a dospel k záveru,
že rozsudok súdu vo výroku o výživnom je potrebné zmeniť s poukazom na preukázané skutočnosti adôvody uvedené otcom v odvolaní. V dôsledku toho rozsudok súdu vo výroku IV. o výživnom odvolací
súd zmenil tak, že 300 eur ako časť výživného otca zaviazal uhradiť mesačne k rukám matky a zvyšnú
sumu 200 eur určil uhradiť ako tvoriace úspory, ktoré je povinný otec mesačne hradiť na príslušný

účet, ktorý matka maloletej V. vytvorí pre túto potrebu. S poukazom na to, že boli splnené podmienky v
ustanovení § 388 CSP, rozsudok vo výroku o zaviazaní na platenie na úhradu výživného zo strany otca
vo či matke bol zmenený v rozsahu, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

10. Odvolací súd v ostatných častiach sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku s poukazom

naustanovenie§387ods.2CMP,pretonauvedenédôvodysamotnéhorozhodnutiasúduprvejinštancie
poukazuje v celom rozsahu ako na vecne správne a zákonné.

11. Odvolací súd čo sa týka výroku IV. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý bol napadnutý odvolaním,
poukazuje na citáciu ustanovenia § 62 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, podľa ktorého obaja
rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

12. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadal aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa
o dieťa osobne stará. Matka zabezpečuje o maloletú V. osobnú starostlivosť, čo je nutné považovať za
formu plnenia výživného. V súlade s ustanovením § 28 Zákona o rodine je súčasťou rodičovských práv

a povinností najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný rozvoj
maloletého dieťaťa. V zmysle tohto zákonného ustanovenia je garantované právo rodičov vychovávať
svoje deti a naopak, deťom sa zaručuje právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Tento zaručený
princíp ochrany práv teda zahŕňa zo strany rodičov zabezpečenie podmienok materiálnej i nemateriálnej
povahy k tomu, aby sa dieťa mohlo dostatočne rozvíjať. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tieto sa

realizujú prostredníctvom povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti k svojim deťom
podľa kritérií uvedených v § 62 ods. 2 Zákona o rodine, pričom povinnosťou súdu je vždy prihliadnuť k
všetkým dôležitým okolnostiam u každého rodiča zvlášť, pričom je potrebné zo strany súdu prihliadať
predovšetkým na vek, vyspelosť dieťaťa, prihliadnuť na nevyhnutné potreby a potreby, ktoré sú nad
rámec bežných potrieb, náklady, ktoré súvisia so zdravotným stavom maloletého dieťaťa. Pritom je

nutné prihliadnuť na majetkové pomery oboch rodičov a následne až tak zhodnotiť možnosti, schopnosti
otca ako povinného a zhodnotiť odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Ako vyplýva z vykonaného
dokazovania súdu prvej inštancie, maloletá V. je v celodennej starostlivosti matky.

13. Ďalej z vykonaného dokazovania vyplýva, že otec maloletej V. pracoval v čase vydania rozhodnutia o

určenívýživnéhovoŠvajčiarskuakorobotníksčistýmmesačnýmpríjmom3850eur,čobolopreukázané
dokazovaním súdom prvej inštancie, preto odvolací súd v tejto súvislosti sa stotožnil s vykonaným
dokazovaním súdu prvej inštancie. K uvedenému argumentuje odvolací súd tým, že rozhodovanie o
výživnom a najmä skúmanie pomerov povinného rodiča nie je vždy mechanické. Súd sa môže odchýliť
od povinným rodičom preukazovaných skutočností a prípadne ich nezohľadniť, ak sú na to relevantné

dôvody. Vyživovacia povinnosť by sa mala určovať tak, aby životná úroveň dieťaťa zostala zásadne
zachovaná. Na dosiahnutie životnej úrovne svojich rodičov má právo podieľať sa aj ich dieťa, poukazuje
pri tom odvolací súd na ustanovenie § 62 ods. 2 druhá veta Zákona o rodine, a to v pozitívnom aj
negatívnom zmysle. Rozdielnosť životnej úrovne rodičov sa musí premietnuť aj do výšky vyživovacej
povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Vyživovacia povinnosť rodičov k

dieťaťu má svoju kvantitatívnu aj kvalitatívnu stránku. Kvantitatívna je u oboch rodičov v zásade rovnaká,
pričom rozdiely v kvalite sú však determinované schopnosťami a možnosťami každého rodiča. Preto
rozsah vyživovacej povinnosti každého rodiča závisí od jeho schopností a možností, ktoré sa posudzujú
individuálne, bez ohľadu na kvalitatívnu stránku tejto povinnosti.

14. Mechanické porovnávanie životnej úrovne však nie je správne. Rovnaká životná úroveň nespočíva
v matematicky rovnakom finančnom zabezpečení dieťaťa a rodiča, teda, že rodič dieťaťa musí mať
k dispozícii rovnakú sumu finančných prostriedkov, pretože v zásade sú potreby dospelého človeka v
produktívnom veku nákladnejšie, ako potreby dieťaťa a najmú tiež odlišné. Preto musí súd uvažovať aj
o finančných prostriedkoch, ktoré bude rodič potrebovať na priame financovanie potrieb maloletého a

ponechať ich v dispozícii tohto rodiča.
Zároveň odvolací súd poukazuje na to, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Rodič je
povinný využívať svoje možnosti a schopnosti na dôsledné zabezpečenie výživy svojho dieťaťa.Určenie výšky výživného (či už bežného alebo na tvorbu úspor) je vždy výsledkom posúdenia vysoko
individuálnych, jedinečných skutkových okolností každej prejednávanej veci, ktoré sú nezameniteľné s
okolnosťami relevantnými v iných veciach, pretože kritériá na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti

sú rozdielne v každej veci a odlišujú sa od prípadu k prípadu. Iný výklad by viedol k rozporu so
záujmami dieťaťa, ktorému sa výživné priznáva. Každé jedno rozhodnutie o výživnom na dieťa je
založené na riešení čisto individuálnych otázok, ktoré nemôže byť považované za pravidlo pre iné
prípady. Pri posúdení a hodnotení zákonom ustanovených východísk na určenie výživného postupujú
súdy vždy diferencovane v každom konkrétnom prípade a nezotrvávajú na striktných hraniciach. V takto

individualizovanom rámci zovšeobecnenie ani neprichádza do úvahy. Základné pravidlá pri určovaní
výšky výživného stanovuje súd (uznesenie NS SR sp. zn. 8 Cdo 50/2017).

15. Odvolací súd argumentuje ďalej tým, že okrem bežného výživného, t. j. výživného, ktoré je potrebné
na pokrytie bežných potrieb dieťaťa, môže súd určiť aj výživné na tvorbu úspor, pokiaľ to odôvodňujú
majetkové pomery povinného rodiča. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného,

ktorá je určená na tvorbu úspor a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet
maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti.Nanakladaniesprostriedkaminaúčtemaloletéhodieťaťajepotrebnýsúhlassúduvsúlade
s ustanovením § 63 ods. 3 Zákona o rodine.
Ústavný súd Českej republiky vyslovil v tejto súvislosti názor, že nie je povinnosťou rodičov v priebehu

obdobia, keď povinný musí vyživovať svoje dieťa, snažiť sa ho v maximálnej možnej miere finančne
zaistiť aj pre ďalšiu časť života, a to ani v prípade, že to umožňuje ich majetková situácia. Výška tvorby
úspor by mala byť zásadne taká, aby umožnila dieťaťu v prvom rade štúdium a následne možno aj
zabezpečenie určitého typu štartovacieho bývania, prípadne ďalších racionálnych výdobytkov. Rodičia
však podľa svojej úvahy môžu zvoliť aj komfortnejší prístup k zabezpečeniu svojho potomka. Vytvorenie

finančných rezerv, či úspor, by malo byť zásadne také, aby dieťa neprišlo o prirodzenú životnú motiváciu,
ktorá núti človeka bojovať za svoj vlastný úspech a miesto v živote, aby nebolo odsúdené na život
odtrhnutý od reality. Pokiaľ rodič zaviazaný vyživovacou povinnosťou sám dobrovoľne dbá o budúce
materiálne zabezpečenie dieťaťa nejakou formou investovania, teda napríklad sporenia v prospech
dieťaťa, je potrebné ním zvolenú formu investovania akceptovať, pokiaľ sa vzhľadom na pomery rodiča

nejaví nedostatočná.
Ako vyplýva z rozsahu dokazovania, nebolo preukázané, že by povinný otec vytvoril sporiaci účet pre
maloletú V., preto odvolací súd zmenil v časti IV. výroku rozsudok Okresného súdu Košice - okolie sp.
zn. 9P/110/2021 - 426 z 28. júna 2022 tak, že časť určeného výživného vo výške 300 eur zaviazal otca
prispievať k rukám matky a časť vo výške 200 eur na tvorbu úspor tak, ako to klasifikoval v svojom

rozhodnutí vyššie.
Odvolací súd má za to, že takouto formou bude zabezpečená nielen dennodenná starostlivosť matky o
maloletú V., ale aj zo strany povinného otca bude zabezpečená nielen finančná čiastka na výživu, ale i
na jej budúcnosť. Otec na maloletú V., ktorá je v osobnej starostlivosti matky sa takto bude aj úhradou
výživného podieľať na tvorbe úspor maloletého dieťaťa do budúcnosti.

16. Odvolací súd takto v súlade so záverom súdu prvej inštancie má za to, že je v možnostiach
a schopnostiach otca maloletej V. zabezpečiť si dostatočný príjem na finančné zabezpečenie výživy
maloletej V., pričom vyživovacia povinnosť voči nej je prvoradou povinnosťou rodiča a táto, ako už
odvolací súd konštatoval, má prednosť pred ostatnými výdavkami.

Zároveň odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ otec deklaruje, že jeho príjem je vo výške
3 850 eur avšak v budúcnosti chce pracovať na území Slovenskej republiky, ide o zmenu podmienok, na
ktoré poukázal v doplnení odvolania zo dňa 1.8.2023. Na tieto skutočnosti však odvolací súd nemôže
prihliadať, pretože ide o dôvody odvolania uvedené po lehote. Odvolací súd nemôže na ne prihliadať s
poukazom na ustanovenie § 365 ods. 3 CSP. Pokiaľ k takejto zmene zo strany povinného otca dôjde, má

otec právo kedykoľvek požiadať súd prvej inštancie o zmenu vyživovacej povinnosti voči maloletej V..

17. V súvislosti s určením výšky výživného zo strany povinného rodiča je potrebné zo strany odvolacieho
súdu takisto poukázať na to, že neexistujú žiadne záväzné kritériá na jeho určenie a vždy súd vychádza
z individuálneho posúdenia. Napriek tomu judikatúra súdov v súčasnosti zastáva názor, že výška

výživného by sa mala pohybovať v rozsahu od 20 do 30 % čistého mesačného príjmu povinného rodiča.
HocinaúzemíSlovenskejrepublikyneexistujetabuľkováúpravavýškyvýživného,zktorejbybolomožné
vychádzať, je možné vzhľadom na podobnosť právneho prostredia vziať do úvahy materiál Ministerstva
spravodlivosti Českej republiky z roku 2010 pod názvom „Doporučená výchozí rozmezí pro stanovenívýše výživného za účelem sjednocení rozhodovací praxe soudů v otázkách výživného na nezaopatřené
děti“, podľa ktorého výška výživného na dieťa vo veku od 0 do 5 rokov by mala predstavovať 11 až 15
% čistého mesačného príjmu povinného rodiča. Vychádzajúc z čistého príjmu otca, ktorý dosahoval v

čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie, a to 3 850 eur predstavuje výška výživného na maloletú
V. 11 % z tohto príjmu. Odvolací súd preto posúdením všetkých relevantných zákonných kritérií dospel
k záveru, že určené výživné vo výške 500 eur stanovené súdom prvej inštancie bol stanovený správne,
avšak s poukazom na príjem matky, ako aj na preukázané výdaje maloletého dieťaťa, odvolací súd
upravil uvedenú výšku a zmenil pôvodné rozhodnutie napadnuté odvolaním otca v tom zmysle, že určil

časť výživného v sume 300 eur, ktoré je povinný otec platiť k rukám matky a časť vo výške 200 eur je
povinný uhradiť na účet zriadený matkou pre maloletú V. na tvorbu úspor.

18. Žiadne iné odvolacie námietky tak zo strany otca ani matky neboli vznesené, preto považuje odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie v ostatných výrokoch za správny a vydaný v súlade so zákonom. Vo
vzťahu k výroku o úprave styku s maloletou V., čo sa týka otca, odvolací súd zdôrazňuje, že dochádza

zo strany matky k mareniu tohto výkonu a ako vyplýva z rozhodnutia Mestského súdu Košice, ktorý
uznesením pod sp. zn. K3-21Em/1/2023 - 147 dňa 23.8.2023 nariadil výkon rozhodnutia rozsudku
Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 9P/110/2021 zo dňa 28.6.2022 vo výrokoch V., VI., VII., VIII. a
IX. Okrem uvedeného konania na Okresnom súde Košice - vidiek prebiehalo aj konanie na Mestskom
súde Košice, ktorý dňa 11. augusta 2023 pod č. k. K3 - 21P/130/2022 - 114 zamietol návrh matky na

nariadenie neodkladného opatrenia z 12.7.2023 na úpravu stretávania sa otca s maloletou V., ktoré
uznesenie Krajský súd v Prešove sp. zn. 15CoP/59/2023 dňa 17.10.2023 potvrdil ako vecne správne
a zákonné.

19. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd ďalej si dovoľuje konštatovať, že samotná úprava styku nie

je obligatórnou súčasťou rozhodnutia o rozvode manželstva, o úprave styku rodiča, ktorému nie je dieťa
zverené do osobnej starostlivosti súd nerozhoduje, ak rodičia výslovne nežiadajú, aby styk upravený
nebol, avšak v tomto prípade uvedená otázka musela byť vyriešená už v samotnom rozsudku.
Z čl. 9 Dohovoru o právach dieťaťa vyplýva, že dieťa má právo nebyť oddelené od svojich rodičov proti
ich vôli, iba že súdne rozhodnutie určí, že oddelenie je potrebné v záujme dieťaťa. S poukazom na

ustanovenie § 25 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
ods.1,súdupravístykrodičovsmaloletýmdieťaťomvrozhodnutíorozvodevzmysle§25ods.2Zákona
o rodine. Ak je potrebné v záujme maloletého dieťaťa súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom
alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa
obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom. Priznaním práva na styk rodiča s dieťaťom sa realizuje

zákonom a ústavou priznané práva rodiča na starostlivosť o dieťa s poukazom na ustanovenie § 24
ods.4 druhá veta a § 28 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine, ako aj čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.

20. Právo na styk rodiča, ktorému dieťa nie je zverené do starostlivosti, s dieťaťom je jeho základným
právom, ktorému sa poskytuje ochrana a napriek tomu, že nie je výslovne vymedzené v Listine

základných práv a slobôd, má ústavnoprávny základ. Článok 32 ods. 4 Listiny základných práv a
slobôd, poskytuje rodičom a deťom ochranu, zaručuje im aj právo na vzájomný styk, ktorým je možné
realizovať starostlivosť a výchovu maloletého dieťaťa. Dieťa, ktoré je oddelené od rodiča, má právo
na pravidelné osobné kontakty s ním, ak to nie je v rozpore so záujmami dieťaťa s poukazom na čl.
3 Dohovoru o právach dieťaťa. Styk rodiča s maloletým dieťaťom chápeme ako základný prostriedok,

ktorým vzniká, udržuje sa a rozvíja vzťah medzi rodičom a jeho potomkom, prostriedok, ktorý medzi
nimi vzniká bezprostredné a celoživotné, osobné, citové, rodinné puto, prostriedok, ktorým môže rodič
pôsobiť na dieťa a uplatňovať voči nemu výchovné prostriedky, ako aj prostriedok, ktorým dieťa naopak
môže od svojho rodiča získať životné skúsenosti a vzory. Bez osobného styku rodičov s dieťaťom by
nebolo možné realizovať rodičovstvo v plnom rozsahu. Uvedené si dovolil odvolací súd konštatovať s

poukazom na nepriaznivé, ba priam až nevyhovujúce a zlé vzťahy rodičov medzi sebou.
Z obsahu spisu, ako aj z rozsudku súdu prvej inštancie, z vyjadrení tak matky, ako aj otca, skutočnosti
ohľadom styku otca s maloletou V. mal odvolací súd za preukázané, a preto bolo povinnosťou
odvolacieho súdu na uvedené právo rodiča, ktorému nebolo zverené dieťa do osobnej starostlivosti v
plnom rozsahu poukázať.

21. Na základe podaného odvolania otcom maloletého dieťaťa súd preto v súlade s príslušným
ustanovením § 388 CSP zmenil iba včas podaným odvolaním výrok IV. rozsudku súdu prvej inštancie
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.22. V závere svojho rozhodnutia argumentuje odvolací súd ešte tým, že pri úprave styku by mala byť
zachovaná proporcionalita, teda pomer materskej aj otcovskej lásky a starostlivosti a rešpektované

rovnaké práva oboch rodičov pri výchove maloletého dieťaťa.

23. Odvolací súd rozhodol zároveň aj o trovách odvolacieho konania podľa § 52 Civilného
mimosporového poriadku tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu odvolacieho
konania.

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere 3:0 hlasov (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).