Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 27, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoP/94/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4321203078
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Benkovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:4321203078.2

Rozhodnutie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Benkovičovej a sudcov
JUDr. Daniela Ilavského a JUDr. Táne Šefčíkovej, v právnej veci manželov: manželky – A. A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, zastúpená JUDr. Jana Ondrášiková, advokátka so sídlom Ul.
F. Hečku 34/A, Levice a manžela – A. E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. G. H. XXXX/XX, I.,
zastúpený Špireková & Partners s.r.o., Námestie Matice slovenskej 6, Žiar nad Hronom, IČO: 47 232

811, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: H. B.,
nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, o návrhu otca
na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Levice č. k.
10P/115/2021-462 zo dňa 29.05.2023, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd odvolaním napadnutým uznesením zamietol návrh otca na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal v konaní o rozvod manželstva rozšírenia styku s maloletou
H., a to každú párnu stredu v čase od 17,00 hod. do 19,00 hod., každý párny štvrtok v čase od 17,00
hod. do 19,00 hod. a každú nepárnu sobotu a nedeľu v čase od 10,00 hod. do 17,00 hod. bez prítomnosti
matky. Zároveň sa domáhal uloženia povinnosti matke ho pravidelne informovať o zdravotnom stave
a školských výsledkoch maloletého dieťaťa.

2. Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa § 2 ods. 1, veta prvá, § 111 písm. b), § 360 ods. 1
Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329
ods. 1, 2, § 330 ods. 1, § 331 ods. 1, § 332 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), §
28 Zákona o rodine, čl. 24 Charty základných práv Európskej únie, čl. 3 ods. 1, čl. 18 ods. 1 Dohovoru
o právach dieťaťa, čl. 41 ods. 4 Ústavy SR a dospel k záveru o nedôvodnosti návrhu otca na nariadenie

neodkladného opatrenia, pretože nepreukázal (neosvedčil) žiadne relevantné skutočnosti osvedčujúce
naliehavosť zmeny úpravy styku otca s maloletým dieťaťom neodkladným opatrením. Poukázal na
skutočnosť, že zákonným dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia nie sú nezhody medzi
rodičmi ohľadne výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, pričom by sa vyžadoval
taký stav, aby ich charakter a intenzita boli natoľko vážne, že ich existencia by priamo ohrozovala
realizáciu práv dieťaťa upravených v dohovore. Nezhody rodičov len o rozsahu styku nad rámec jeho

súčasnej realizácie nie sú dôvodom pre okamžitú ingerenciu súdu formou nariadenia neodkladného
opatrenia. Konštatoval, že k styku otca s maloletou dochádza (čo otec v návrhu ani nepopiera), aj keď
nie podľa jeho predstáv, vyjadril síce nespokojnosť so správaním matky, jej prítomnosťou pri styku a ňou
nastolenými pravidlami pri styku. Z konania o rozvod a úprave výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletej zjavne vyplýva, že vzťahy medzi rodičmi maloletej sú problematické a konfliktné, dôsledné
skúmanie týchto vzťahov si vyžaduje rozsiahle a časovo náročnejšie dokazovanie, presahujúce rámec

konania o nariadenie neodkladného opatrenia a skutočnosti uvádzané v návrhu otca sú síce relevantné
pre rozhodnutie vo veci samej, avšak nie pre okamžitý zásah súdu formou nariadenia neodkladnéhoopatrenia, teda nezistil zákonný dôvod upravovať styk otca s maloletou, keďže je upravený rozsudkom
Okresného súdu Levice č. k. 10P/326/2012-162 zo dňa 04.12.2012, v spojení s opravným uznesením
č. k. 10P/326/2012-167 zo dňa 14.12.2012 a aktuálne upravený styk dieťaťa s otcom zabezpečuje

zachovanie ich vzťahových väzieb. Zároveň poukázal na dokazovanie vykonávané vo veci samej, a to
nariadenie znaleckého dokazovania, v rámci ktorého budú rodičia s maloletou podrobení odbornému
psychologickému vyšetreniu a po doručení znaleckého posudku bude okresný súd posudzovať všetky
aspekty relevantné z hľadiska prijatia konečného rozhodnutia o úprave práv a povinností k maloletej,
pričom dokazovanie bude smerovať aj k tomu, aby bol zistený čo najoptimálnejší rozsah úpravy styku

dieťaťa s otcom a v prípade potreby príjme aj vhodné výchovné opatrenie. Nepovažoval za súladný so
záujmom maloletej i s poukazom na to, že rodičia doposiaľ nepreukázali skutočnú snahu o vyriešenie ich
vzájomných konfliktov pre akýkoľvek zásah súdu do úpravy styku otca s maloletým dieťaťom v danom
štádiu konania, pričom bez skutočnej zmeny postojov a správania sa rodičov navzájom, ktorí vlastné
záujmy uprednostňujú pred záujmami dieťaťa, nie je možné očakávať pozitívnu zmenu postoja maloletej
k otcovi. Rovnako nezistil dôvod pre uloženie povinnosti matke neodkladným opatrením ju zaviazať

pravidelne informovať otca o zdravotnom stave a školských výsledkoch maloletej, keďže otec má
zachované všetky rodičovské práva a uvedené informácie má právo získať sám dopytom v školskom
zariadení, ktoré maloletá navštevuje, ako aj u ošetrujúcej lekárky maloletej, bez ohľadu na prípadný
nesúhlas matky maloletej.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal otec v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací
súd napadnuté rozhodnutie prvoinštančného súdu zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie alebo aby
vo veci rozhodol sám a jeho návrhu vyhovel.

4. Podstatou odvolacích námietok otca boli odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a), f) a h) CSP.

Trval na tom, že nariadenie neodkladného opatrenia bolo a stále je dôvodné, keďže situácia je naliehavá
a existuje potreba okamžitého zásahu, pričom zamietnutie jeho návrhu je v rozpore so záujmami
maloletej, jej právom na rodinný život a aj zásahom do jeho rodičovských práv. Uviedol, že v súčasnosti
prebieha stretávanie s maloletou vo veľmi obmedzenom režime, každú párnu sobotu a nedeľu v čase
od 17,00 hod. do 19,00 hod. a každý nepárny týždeň v utorok a štvrtok od 17,00 hod. do 19,00 hod.

výlučne za prítomnosti matky, a to na základe súdneho rozhodnutia Okresného súdu Levice vedeného
predtým pod sp. zn. 10P/326/2012, v ktorom čase rozhodovania maloletá nemala ani 1 rok, a tak má
možnosť v súčasnosti s ňou tráviť čas len 16 hodín v mesiaci, a to aj len za prítomnosti matky, ktorej
prítomnosť nie je pri stretnutiach nutná, ale táto navyše aj marí budovanie vzťahu medzi ním a maloletou.
Pretrvávajúce súdne konanie o rozvod manželstva viac ako 2 roky bez meritórneho rozhodnutia, ako aj

minimálny rozsah styku prebiehajúci navyše bez bezdôvodnej neustálej prítomnosti matky, mimoriadne
negatívnym spôsobom vplývajú na vývoj vzťahu medzi ním a maloletou. Prvoinštančný súd podľa otca
nesprávne vyhodnotil nezhody rodičov ako dôvod naliehavosti bezodkladnej úpravy pomerov, pričom od
začiatku rozvodového konania poukazoval na konfliktné vzťahy medzi rodičmi a ich vzájomné nezhody
ovplyvňujúc vytváranie si pozitívneho vzťahu medzi ním a maloletou. Poukázal v predmetnom návrhu

na bezdôvodnú prítomnosť matky pri stretnutiach s maloletou, ktorá bráni vo vytváraní si zdravého
a prosperujúceho vzťahu medzi ním a maloletou. Do konania predložil nahrávky zo stretnutí, hlasových
správ s maloletou, ako aj písomnú komunikáciu medzi rodičmi, ktoré preukazovali, že jeho vzťahy
s maloletou sa nezlepšujú, práve naopak. Rovnako preukázal, že počas stretnutí sa snaží s maloletou
komunikovať, pýta sa jej na školu, jej aktivity, avšak maloletá mu odmieta bezdôvodne odpovedať, ako aj

komunikovať, keď počas stretnutí komunikuje výlučne s matkou a jeho hrubo ignoruje, pokiaľ aj odpovie
sporadicky, jej správanie je arogantné a neprimerané veku. Matka počas stretnutí nikdy neupozorní
maloletú na jej správanie a nepodporuje ju v komunikácii s ním, naopak ju v správaní podporí a jeho
priamo pred maloletou osočuje. Z uvedeného dôvodu maloletá počas stretnutí s ním nemá dôvod si
rozvíjať vzájomný vzťah, keďže má oporu zo strany jej matky a cíti, že správanie voči otcovi je pre matku

prijateľné. Poukázal na od počiatku rozvodového konania zlé vzťahy a komunikáciu medzi rodičmi, a to
napriek jeho snahe o zlepšenie, pričom zo strany matky dochádza k úmyselnému mareniu riadneho styk
s maloletou, ktorá kopíruje správanie svojej matky a k nemu sa správa arogantne či odmietavo. Žiadal
matku o zmenu stretnutí, o zmenu miesta stretnutí, avšak odpoveď bola zo strany maloletej arogantná
a negatívna, ale snaží sa situáciu nehrotiť a pristupovať k maloletej chápavo. Pretrvávajúce nezhody

medzi rodičmi a neochotu matky usmerniť maloletú a podporiť ju v riadnom styku s ním, odôvodňuje
vylúčenie prítomnosť matky na stretnutí s maloletou. V záujme maloletej je, aby nestrácala kontakt
a stretávala sa s ním častejšie, ako len 16 hodín počas jedného mesiaca, a to aj za prítomnosti matky,
a nešlo len o formálne stretnutie za účelom dodržania súdneho rozhodnutia. Poukázal na aktuálny vekmaloletej 11 rokov, pričom matke takéto obmedzené stretávanie sa s maloletou vyhovuje, teda pod jej
dohľadom,čovšakniejevzáujmemaloletejamátonegatívnyvplyvnarozvíjanieichvzájomnýchväzieb,
dokonca to pôsobí deštruktívne. Maloletá po celý čas komunikuje výlučne s matkou a svoje požiadavky

adresuje výlučne jej a s ním odmieta komunikovať. Zároveň poukázal na dohovor o právach dieťaťa,
a to konkrétne čl. 3, ako aj čl. 9 ods. 3, čl. 18 ods. 1 a čl. 7 ods. 1. Podstatným problémom vo veci nie
je riešenie ochrany maloletého dieťaťa zo strany matky, ale nevyriešený vzťah matky k nemu, ktorým
negatívne zasahuje do práv maloletej, ktorá sa stáva rukojemníkom negatívnych emócií matky voči
nemu, preto je potrebné autoritatívne rozhodnutie súdu s prihliadnutím na závažnosť situácie a postupné

odcudzovanie sa maloletej k nemu. Prvoinštančný súd napadnutým rozhodnutím opomenul podstatu
nariadenia neodkladného opatrenia, ktorou bola jeho snaha o zabezpečenie riadneho styku s dieťaťom
počassúdnehokonaniaorozvodmanželstva,trvajúcetakmer2roky,pričomjepredpoklad,žebudetrvať
dlhší čas a pokiaľ styk bude naďalej pretrvávať za neustálej prítomnosti matky, podľa predchádzajúceho
rozhodnutia z pred viac ako 10 rokov, nemá možnosť si s maloletou vybudovať plnohodnotný vzťah
a kontakt. Matka počas stretnutí opakovane bezdôvodne zasahuje do stretnutí, nahráva si ho a vytvára

konflikty, preto vzťah maloletej k nemu postupne upadá. Zotrval na potrebe okamžitej úpravy jeho styku
s maloletou vylúčením prítomnosti matky formou neodkladného opatrenia a ako aj rozšírením styku.

5. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca mala za to, že nie je nutné v danom prípade rozhodovať
neodkladným opatrením o styku otca s maloletou, ktorý je upravený, realizuje sa a jej prítomnosť nijako

neohrozuje. Napriek súdnej úpravy styku, maloletá plynutím času mentálne a fyzicky vyspela a otec 10
rokov neprejavil žiadny záujem o zmenu styku, nepokúsil sa s ňou ani v jednom prípade dohodnúť, že
by maloletá chodila k nemu bez nej a na dlhší čas, že by u neho prespala, pričom boli obdobia kedy
nadviazali s otcom intímny vzťah, chodili s maloletou do jeho bytu a všetci traja trávili denný či viacdenný
výlet, kedy očakávala, že otec prejaví o maloletú záujem, čo sa nestalo, že by chcel byť s maloletou sám.

Domnievala sa, že založia spoločnú domácnosť a budú rodina, no otec sa vyhovoril na svoju školu, že
nie je pripravený, následne s ním ukončila intímny vzťah a nadviazala známosť. Otec na ňu následne
zanevrel a maloletú identifikuje s ňou, mstí sa jej prostredníctvom maloletej, sústreďuje sa na jej osobu.
Po jeho zistení, že má známosť síce nástojil na doterajšom styku, avšak maloletej nevenoval žiadnu
pozornosť, na stretnutie iba prišiel a bol tam, dokonca sa stalo, že sa pred maloletou skrýval, prestal

s ňou hovoriť a odišiel bez vysvetlenia na iné miesto, ale v čase ukončenia styku sa vrátil, nadával
na jej partnera pred maloletou a vyhrážal sa trestným oznámením, dokonca nedávno zaslal nahrávku
maloletej vedeniu školy. Napriek uvedenému konaniu podal na súd návrh na rozšírenie styku. Excesy
pri stretnutiach nie sú ojedinelé, ale ide o roky trvajúci stav, ktorý maloletá nevníma pozitívne, voči otcovi
a kontaktom s ním vzdoruje. V danom prípade je vzťah rodiča a dieťaťa neštandardný a osobitný, je

potrebné dokazovať všetky skutočnosti, pre ktoré maloletá otca odmieta, pričom vzhľadom na jeho vek
je schopné vyjadriť svoju vôľu a názor na vzťah s rodičom, preto by mal súd pristupovať k prejavenej vôli
dieťaťa a za tým účelom ho vypočuť. Podrobili sa tiež rodičovskej terapii, ktorá nepriniesla očakávané
výsledky a vzťah otca s maloletou sa neposunul. Nikdy maloletej v rozvíjaní vzťahu s otcom nebránila
a ani nebráni, maloletú proti otcovi neovplyvňuje, i keď je maloletá na ňu naviazaná, avšak styk nemarí,

pravidelne ho dodržiava a ak dieťa mešká viac ako 5 minút, oznámi to otcovi, ktorý však odchádza zo
stretnutí v presne určený čas, neakceptuje žiadne náhradné termíny pokiaľ má maloletá iný program
a nedokáže vyjsť maloletej v ústrety a jeho odpovede sú jednoslabičné alebo strohé. Počas stretnutí otec
po položení tých istých piatich otázok maloletej, si nahráva uvedené na telefón, prípadne sa presunie
na vzdialené miesto a maloletá zostane sama bez nej, keďže sa ona vzďaľuje, ale ani vtedy nie je

otec schopný k maloletej podísť a pokúsiť sa o komunikáciu. Tvrdila, že otec nemá skutočný záujem
omaloletú,nemározvinutýrodičovskýcitajehovzťahsmaloletoujeneúprimný,pretožeotecjesamotár,
nespôsobilý založiť si a udržať rodinu a rodinné väzby. Hoci otec podal návrh o rozvod manželstva,
v skutočnosti mu o rozvod a zmenu úpravy styku nejde, predlžuje rozvodové konanie, pretože mu
ide o platenie čo najnižšieho výživného a o odďaľovanie prípadného uzavretia jej nového manželstva

s partnerom. Keďže styk otca s maloletou je upravený a realizuje sa, aj keď za jej prítomnosti, ktorá
nijako neohrozuje život ani zdravie maloletej, nie je dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia.

6. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba – otec (§ 359, § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento
opravnýprostriedokprípustný(§355ods.2a§357písm.d/CSP),postupombeznariadeniaodvolaciehopojednávania preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na
rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

9. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

11. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia vo všeobecnosti vyplýva, že sa jedná o inštitút, ktorého
základnou funkciou je dočasne upraviť pomery účastníkov, pričom nárok, prípadne právo, ktorému sa
má poskytnúť dočasná ochrana formou neodkladného opatrenia, nemusí byť nepochybne preukázaný,
musí byť však osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou. Zo zákonnej úpravy

neodkladného opatrenia je tiež zrejmé, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré
by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej a obmedzí sa len na osvedčenie
najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť dočasnej úpravy pomerov, pričom je
vždy potrebné posúdiť, či touto dočasnou úpravou pomerov nedochádza k zásahu do základných práv
jednotlivých účastníkov nad nevyhnutnú mieru a či dočasná úprava pomerov sleduje legitímny cieľ.

V súvislosti s potrebou dočasnej úpravy pomerov súd konštatuje, že neodkladné opatrenia upravujú
nielen faktické pomery účastníkov, ale upravujú i právne pomery, i keď len dočasne. Súd musí v konaní
predovšetkým skúmať, či je nárok navrhovateľa osvedčený, tiež je potrebné skúmať, či je neodkladné
opatreniepotrebnévydať,tedanaliehavosťsituácie.Nevyhnutnosťúpravysatuponechánavoľnúúvahu
súdu.

13. Neodkladné opatrenie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých slúži na poskytovanie rýchlej,
efektívnej ale zásadne len bezodkladnej úpravy rodinnoprávnych vzťahov. Bezodkladnosť opatrenia
spočíva v tom, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov konania, ani tretích osôb, pričom pri jeho
nariaďovaní prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku

toho sa tu nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním rozhodnutia vo
veci samej, pretože takéto dokazovanie presahuje rámec konania v časti o nariadenie neodkladného
opatrenia, keďže je v rozpore so zmyslom okamžitej a rýchlej ochrany dieťaťa. Z tohto dôvodu zákon
ani nepredpokladá, aby pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd vykonával dokazovanie (§ 329
ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku). Je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, od ktorých sa

odvodzuje opodstatnenosť návrhu, aspoň osvedčené. Posúdenie, či a kedy je daná naliehavá potreba
bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov, je ponechané na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo
skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka nariadením neodkladného opatrenia. Pod
potrebou bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov sa rozumie stav vzťahov účastníkov, ktorý neznesie
odklad.

14. Z obsahu spisu vyplýva, že aktuálne je na Okresnom súde Levice vedené konanie o rozvod
manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností pod sp. zn. 10P/115/2021, v rámci ktorého
konania podal otec návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal zmeny úpravy
styku s maloletou, ktorá úprava bola určená, a to v konaní vedenom na Okresnom súde Levice pod

sp. zn. 10P/326/2012 o úpravu rodičovských práv a povinností, a to rozsudkom č. k. 10P/326/2012-162
zo dňa 04.12.2012 v spojení s opravným uznesením č. k. 10P/326/2012-167 zo dňa 14.12.2012,
ktorým bol upravený styk otca s maloletou, každý párny týždeň v sobotu a nedeľu od 17,00 hod. do
19,00 hod. a každý nepárny týždeň v utorok a vo štvrtok od 17,00 hod. do 19,00 hod., každoročne
dňa 25.12. od 17,00 hod. do 19,00 hod. v prítomnosti matky. Predmetným rozhodnutím bola maloletá

zverená do starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej sumou 80,- eur
mesačne. V danom prípade okresný súd vzhliadol pri úprave styku vek dieťaťa, jeho denný režim, ako aj
zamestnanie otca a skutočnosť, že maloletá nikdy nebola od narodenia s otcom osamote a daná úprava
dala otcovi možnosť utužovať s maloletou citové väzby a aspoň s časti sa podieľať na jej výchove.15. Z obsahu spisu vedenom na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 6P/111/2021 bolo zistené, že otec
sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia vo veci úpravy styku s maloletou každý nepárny týždeň

v utorok a štvrtok od 15,00 hod. do 18,00 hod. a každý párny týždeň v sobotu a nedeľu od 10,00 hod.
do 18,00 hod., ako aj určenia výživného vo výške 120,- eur, zároveň sa vo veci samej domáhal zverenia
maloletej do osobnej starostlivosti matky a jemu určenia výživného vo výške 120,- eur, ako aj úpravy
styku, každý nepárny týždeň v utorok a štvrtok od 15,00 hod. do 18,00 hod. a každý párny týždeň
v sobotu a nedeľu od 10,00 hod. do 18,00 hod. Uznesením č. k. 6P/111/2021-37 zo dňa 06.09.2021

bol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý pre neosvedčenie potreby okamžitého
zásahu súdu nariadením neodkladného opatrenia, keďže otec sa s maloletou stretáva v pravidelných
intervaloch v zmysle posledného rozhodnutia súdu, a to za účasti matky maloletej, pričom maloletej
podľa jej vyjadrenia, daný spôsob stretávania vyhovoval a je naň zvyknutá. Predmetné konanie bolo
následnezastavenéprespäťvzatienávrhuotca,atouznesenímč.k.6P/111/2021-75zodňa13.12.2021.

16. Z obsahu konania vedeného pod sp. zn. 10P/115/2021 o rozvod manželstva a úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností vyplýva, že predmetný návrh podal otec dňa 17.08.2021, vo veci sa
vykonáva dokazovanie, a to aj znalecké dokazovanie a v rámci prebiehajúceho konania podal otec
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci úpravy styku, o ktorom rozhodol prvoinštančný
súd zamietnutím jeho návrhu odvolaním napadnutým uznesením z dôvodov neosvedčenia neodkladnej

úpravy pomerov vo veci styku otca s maloletou.

17. Prvoinštančný súd predmetný návrh zamietol podľa dôvodov vymedzených v bodoch 29., 30.
napadnutého uznesenia, s ktorými sa odvolací súd plne stotožňuje.

18. Odvolací súd nad rámec uvedeného poukazuje aj na ust. § 100 CMP, podľa ktorého je s konaním
o rozvod manželstva spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po
rozvode, teda predmetom konania o rozvod manželstva je úprava pomerov maloletých detí vždy len
týkajúca sa obdobia po rozvode manželstva a rozvodový súd nemá právomoc v akomkoľvek rozhodnutí
o úprave pomerov maloletých detí rodičov, ktorých manželstvo sa rozpadlo, na dobu pred rozvodom,

resp. do rozvodu. Nie je preto oprávnený vydať v tejto veci ani neodkladné opatrenie. Ak treba upraviť
pomery maloletých detí pre dobu pred rozvodom manželstva rodičov, musí sa tak stať v konaní vo
veciach starostlivosti súdu o maloleté, ktoré vedie súd k tomu príslušný a iba tento súd je tiež oprávnený
vydať v danej veci neodkladné opatrenie.

19. Odvolací súd dodáva, že o konečnej úprave styku bude rozhodnuté vo veci samej po vykonaní
riadneho a potrebného dokazovania za účelom zistenia skutočného stavu veci. Nateraz je styk otca
zabezpečený, aj keď podľa otca v obmedzenom rozsahu, na vzhľadom na vyššie uvedené dôvody nie
je možné a potrebné rozhodovať o styku či informačnej povinnosti matky neodkladným opatrením.

20. Ďalšie odvolacie argumenty otca odvolací súd považoval pre rozhodnutie za nerozhodné, bez
potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu

poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorú nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na
podstatné a relevantné argumenty strán sporu (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04,
III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí
dať odpoveď na každú otázku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúcivýznamprerozhodnutieoodvolaníalebosúnevyhnutnénadoplneniedôvodovrozhodnutia,

ktoré sa preskúmava (II. ÚS 78/05). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu otca zaoberajúcu sa
ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, vzhľadom na uvedené závery už irelevantnú a nespôsobilú
ovplyvniť rozhodnutie, i s poukazom na princíp hospodárnosti konania (čl. 17 OSP), odvolací súd
nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

21. Z uvedených dôvodov ani odvolací súd nevzhliadol dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia
týkajúceho sa úpravy styku otca s maloletou a uloženie informačnej povinnosti matke, ktorá otázka
je predmetom rozhodovania vo veci samej o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností.22. Odvolací súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že otec predchádzajúci návrh vo veci zmeny úpravy
styku, ktoré konanie bolo vedené pod sp. zn. 6P/111/2021 na Okresnom súde Levice vzal späť, pričom

už v predmetnom konaní bol jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý.

23. Preto odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne
potvrdil.

24. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania nerozhodoval, nakoľko nejde o konečné rozhodnutie
a o trovách konania bude rozhodnuté vo veci samej v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu
rozhodnutia vo veci samej ako konečného rozhodnutia len vtedy, ak neodkladné opatrenie konzumuje
vec samu. Ide o návrh na neodkladné opatrenie podaný po skončení konania, ďalej podaný pred začatím
konania, na ktoré nenadväzuje žaloba (návrh), alebo o prípad, ak by súd prvej inštancie musel vec

skončiť procesne bez toho, aby ju prejednal (obdobne pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.
zn.8Cdo/83/2017).Žiadnazuvedenýchprocesnýchsituáciivprejednávanomprípadenenastala,apreto
o trovách konania súvisiacich s neodkladným opatrením rozhodne súd prvej inštancie až v rozhodnutí
vo veci samej, v ktorom rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania v súlade s § 396 ods. 1 CSP
a § 262 ods. 1 CSP.

25. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods.
2 veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1 000,- eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o

zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).