Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, August 21, 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/41/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115205701
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8115205701.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov

senátu JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci žalobcu A. B., nar. XX.X.XXXX,
C. XX, D., zast. advokátom JUDr. Vincent Lechman, advokát, Popradská 80, Košice, proti žalovanému
E. F., nar. XX.X.XXXX, F. XX, zast. advokátom JUDr. Ivanom Savčákom, advokátom, Partizánska 45,
Bardejov, o zaplatenie sumy 9.904,46 s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Bardejov č.k. 1C/112/2016 – 600 zo dňa 06.04.2022, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti v rozsahu do sumy
3.301,25 Eur.

II. P r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalobcovi,
o výške ktorej bude rozhodnuté osobitným uznesením vyšším súdnym úradníkom.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozhodol následovne:
„Žalovaný je p o v i n n ý žalobcovi zaplatiť 4.471,11 eur, náklady spojené s uplatnením pohľadávky
v sume 400,- eur a s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 4.871,11 eur od 9.3.2015
do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

Stranám sporu nepriznáva nárok na náhradu trov konania.“

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil § 652, § 653 ods. 1, 2, § 654 ods. 1, 2, § 655 ods. 1, 2, § 631, § 633 ods.
1, § 420 ods. 1 – 3, § 441, § 442 ods. 1, § 457, § 48, § 563, § 517 ods. 1, 2, § 121 ods. 3 O.z.

3. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že sa zaoberal nárokmi na základe uzavretej ústnej zmluvy
o rekonštrukcii rodinného domu patriaceho žalobcovi, ktoré vykonával žalovaný. Nároky uplatnil v rámci
reklamácie a vychádzal tiež zo záverov znaleckých posudkov, pričom ich znenie žalovaný nijakým
spôsobom nespochybnil. Vypočul strany sporu a tiež navrhovaných svedkov. V zmysle toho sporným
medzi stranami ostal rozsah vykonaných prác, rozsah uplatnených nárokov žalobcu, a či boli vykonané
vadne alebo nie, akým spôsobom vykonával rekonštrukčné práce žalovaný, a aká žalobcovi vznikla na
základe týchto prác škoda. Dospel k záveru, že žaloba je dôvodná len čiastočne. Súd prvej inštancie

priznal žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 2.806,11 eur (použitý materiál, znehodnotený materiál
súvisiaci s opravou vád diela), a sumu 1.665,- eur, ktoré vynaložil žalobca na odstránenie vád diela
vykonaného žalovaným. Tento nárok priznal titulom náhrady škody podľa § 420 O.z. vychádzajúc zo
znaleckého posudku G. F., na základe ktorej bolo možné dospieť k záveru kto bol škodcom, aká škodavznikla, a že príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného a vznikom škody, bola preukázaná, pričom
postačuje čo i len nedbanlivé zavinenie.

4. Ďalej vychádzal z posudku G. H. E.. Záver znalkyne nebol v priebehu konania nijakým iným dôkazom
vyvrátený. Uvedená suma zodpovedala nákladom na odstránenie vád diela, a vychádzajúc pri cene prác
a materiálov obvyklých k 10.12.2014 a ohodnoteniu stavebných prác vyplývajúcich z tohto posudku.
Priznal aj nárok vo výške 400,- eur, ktoré zaplatil žalobca na vypracovanie znaleckého posudku G. C.
F., ktorý tvoril základ pre podanie žaloby, teda išlo o náklady, ktoré nemuseli byť vynaložené, ak by

stavebné práce žalovaný poskytol riadne. Pokiaľ išlo o výšku trov na znalecké dokazovanie a znalecký
posudok G. H. E., tieto náklady vznikli v priebehu konania, a tak výška nákladov tvorí trovy tohto súdneho
konania.Nazákladetohotedapriznalžalobcovisumu4.471,11eur,spoluspríslušenstvom,tedaúrokom
z omeškania, a to od 09.03.2015, počnúc dňom podania žaloby na súd až do jej zaplatenia, podľa § 517
ods. 2, § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995. Zaoberal sa ďalšími nárokmi žalobcu, konkrétne v sume
1.039,26 eur a 692,84 eur, čo malo predstavovať ušlý zisk žalobcu. Tento ušlý zisk žalobca pomenoval

ako sumu 346,42 eur mesačne, čo predstavovali jednak nájom 200,- eur v byte, v ktorom býval dlhšie
ako počítal, keďže sa nemohol presťahovať do rodinného domu, a 146,42 eur ako služby spojené
s užívaním tohto bytu. Pôvodne v žalobe uplatnil nárok na 3 mesiace, v sume 346,42 eur, neskôr rozšíril
žalobu na ďalšie dva mesiace, dokopy teda uplatňoval nárok na sumu 1.039,26 + 692,84 eur. Vychádzal
z toho, že tento ušlý zisk znamená to, že poškodený v dôsledku škodovej udalosti mal majetkovú ujmu,

teda nedošlo k rozloženiu majetkových hodnôt, ktoré sa dalo očakávať. Žalobca žiadnym spôsobom
nepreukázal, že mu hrozila alebo vznikla strata očakávaného výnosu v dôsledku konania žalovaného.
Nepreukázal, že by v minulosti byt prenajímal alebo že by mal reálnych záujemcov o prenájom bytu
v cene, ktorú udával ako ušlý zisk mesačne. Preto nemohlo ísť len o hypotetický príjem žalobcu, ale mal
tento príjem byť reálne a exaktne preukázaný.

5. Žalobca uplatňoval rovnako nárok na vyplatenie sumy 3.301,25 eur, v ktorej časti nárok žalobcu súd
prvej inštancie zamietol. Dôvodom bola tá okolnosť, že zo strany žalobcu nebolo preukázané platné
odstúpenie od zmluvy podľa § 48 O.z., respektíve zrušenie zmluvy podľa § 655 ods. 1 O.z. Túto
sumu žiadal vrátiť titulom odstúpenia, respektíve zrušenia zmluvy uzavretej so žalovaným, teda nešlo

o zľavu z ceny, opravy, alebo úpravy. Skutkovo, teda akýmto spôsobom bol vymedzený nárok samotným
žalobcom na vyplatenie sumy 3.301,25 eur, a súd nemal možnosť zasahovať do skutkových vymedzení
žaloby a meniť tak skutkové ako aj právne závery, pokiaľ by išlo o tento nárok.

6. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 2 CSP, vychádzajúc z miery úspechu. Dospel

k záveru, že strany sporu boli rovnako úspešné a neúspešné, preto vyslovil výrok, že stranám sporu
nepriznal nárok na náhradu trov konania.

7. Proti tomuto rozsudku vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a trovách konania podal
odvolanie iba do sumy 3.301,25 eur žalobca. Nesúhlasil s odôvodnením zamietnutia žaloby súdom prvej

inštancie v tejto časti. Domnieval sa že riadne preukázal skutočnosť, že odstúpil od zmluvy, respektíve jej
zrušenie nebolo spornou okolnosťou medzi stranami sporu. Od zmluvy odstúpil telefonicky a žalovaný
túto skutočnosť nenamietal, preto považoval túto okolnosť za preukázanú. Pre úplnosť k odvolaniu
pripája list z 15.02.2015, z ktorého vyplýva jednostranné odstúpenie od zmluvy, podľa § 655 ods. 1
O.z. Súd prvej inštancie mal vychádzať z vyjadrenia žalovaného z 28.02.2017, kde uznal že žalobca

vykonal úkon odstúpenia od ústnej zmluvy o dielo. Poukazuje na ust. § 366 písm. c/ a d/ CSP, vo vzťahu
k dôkazu, ktorý predkladá spolu s odvolaním. Žalobným návrhom sa žalobca domáhal voči žalovanému
vrátenia sumy 3.301,25 eur, ktorá predstavovala rozdiel zaplatenej sumy žalovanému vo výške 4.025,-
eur, a sumou 723,75 eur, ktoré odzrkadľovali práce, ktoré neboli opravované. Žalobca doručoval na
poštu tento list žalovanému, ale zásielka sa vrátila späť. Už predtým telefonicky odstúpil od zmluvy. Ak

súd prvej inštancie uznal náhradu za poškodený materiál a taktiež sumu na odstránenie zle vykonaných
prác, potom je nepochopiteľné, že neznal sumu na vrátenie, ktorú žalobca uhradil za túto nekvalitnú
prácu. Preto sa domnieva, že je potrebné zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie a priznať žalobcovi
nárok na sumu 3.301,25 eur s príslušenstvom, a priznať mu aj náhradu trov konania vo výške 65,02%.

8. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Poukázal na to, že rozhodnutie, aj keď nesúhlasí s obsahom
napadnutého rozsudku, považuje za zákonné. Na základe toho uhradil nárok žalobcovi vo výške
6.630,79 eur. Išlo o istinu, príslušenstvo, náklady spojené s uplatnením pohľadávky. S prihliadnutím na
to, žiada odvolací súd, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil.9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací prejednal rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo
v zmysle zásad uvedených v ust. § 378, § 379 a § 380 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie

je dôvodné. Súd prvej inštancie zistil správne skutkový stav a vec aj správne právne posúdil. Na týchto
skutkových a právnych záveroch sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

10. Z obsahu spisu nateraz vyplýva, že medzi stranami sporu došlo ústne k uzavretiu zmluvy o dielo,
konkrétne k zmluve o oprave a úprave veci v mesiaci august 2014 (žalovaný reagoval na dopyt

žalobcu dňa 14.8.2014 na internetovej stránke) v zmysle ust. § 652 a nasl. OZ (samozrejme za použitia
všeobecných ust. týkajúcich sa zmluvy o dielo - § 631 a nasl. OZ a ust. § 52 a nasl. OZ, keďže
sa jedná o spotrebiteľský vzťah - spotrebiteľ a dodávateľ). Uvedené nebolo medzi stranami sporné.
Zmluva sa týkala rekonštrukcie rodinného domu patriacom žalobcovi (ul. C. XX, D., viď LV č. XXXX,
k.ú. D.), konkrétne pôvodne montáž sadrokartónov, zateplenie domu, priečky, obklad, založenie okien,
vchodových dverí, ďalej obklady a dlažby v kúpeľniach, vnútorné omietky (veranda, vstupná hala, nové

priečky), vysprávky omietok (uvedené vyplýva z predložených mailov a zápisov k prácam vykonávaných
žalovaným, podľa ktorého boli vyplácané jeho odmeny na čl. 31-39 spisu, rovnako z výpovedí strán
sporu, aj svedkov, pričom ich kvalita bola predmetom posúdenia v znaleckom posudku G. F.). Práce
sa vykonávali v obývačke, kúpeľniach, na chodbe, a týkali sa prác s tým súvisiacich (lepidla, sieťky,
kastliky, demontáž okien, montáž, vyspravenie, rohovníky, murovanie, špalety, čistenie a ďalšie). Práce

sa vykonávali postupne, aj sa postupne dopĺňali. O uvedenom nemal súd pochybnosti. Aj keď uvedené
žalovaný namietal, na preukázanie svojich tvrdení neoznačil žiadne relevantné dôkazy, ani žiadne
nenavrhoval vykonať (okrem výsluchu strán), dokonca len spochybňoval všetky žalobcom predložené
dôkazy, či výpovede tak žalobcu ako aj vypočutých svedkov. Žalovaný rovnako nepreukázal žiadne
tvrdenia týkajúce sa svedkov a blízkeho vzťahu so žalobcom (samozrejme okrem otca a syna, pre blízky

príbuzenský vzťah ). Skutočnosť, že niekto vykonáva práce pre žalobcu, neznamená automaticky,
že jeho výpoveď je zaujatá. K uvedenému neboli produkované žiadne dôkazy. Avšak aj ich svedecké
výpovede (otec, syn žalobcu ) boli podporené inými objektívne vykonanými dôkazmi v konaní a to
ďalšími výpoveďami svedkov a znaleckými posudkami v kontexte tvrdení žalobcu (čo do časovej a
vecnej argumentácie). Uvedené plynie aj z predloženej fotodokumentácie predloženej žalobcom (nebola

ako taká spornou), aj z fotodokumentácie priložených k znaleckým posudkom predložených žalobcom.
Z toho plynie aj / aktívna vecná legitimácia žalobcu a na strane druhej pasívna vecná legitimácia
žalovaného. Keďže tvrdenia strán boli v tomto sporné, ako súd už uviedol, vychádzal pri posúdení
uvedeného z objektívnych dôkazov a to znaleckých posudkov, výpovedí svedkov, tvrdení oboch strán
( ich zhodnotení v kontexte vyššie uvedeného - najmä žalobcu), fotografií. Že žalovaný tieto práce

vykonával uvedené dôkazy potvrdili, rovnako vypovedajú o rozsahu prác a ich kvalite, resp. či boli
dodržiavané technologické postupy.

11.Výkonprácžalovaným začal vdruhejpolovici08/2014apokračovaliaždo začiatkunovembra2014,
kedy došlo k ukončeniu spolupráce medzi nimi. Uvedené sporné medzi stranami nebolo, sporným ostal

dôvod ukončenia vykonávania prác žalovaným.

12. Vykonanie prác žalovaným v rozsahu uvedenom v znaleckom posudku korešponduje s listinami na
čl. 31-39 spisu, výpovedí svedkov, rovnako žalobcu a čiastočne aj výpovede žalovaného.

13. Žalobca si vady vykonanej rekonštrukcie uplatnil u žalovaného v rámci plynutia reklamačnej doby (§
654ods.1OZ, vlehote18mesiacovpoprevzatíveciobjednávateľomaukončeníprác),učiniltakmailom
adresovanom žalovanému, predžalobnými výzvami zo dňa 4.12.2014, 15.2.2015, žalovaný na výzvu
reagoval podaním zo dňa 22.12.2014, že si nie je vedomý žiadneho pochybenia, že žalobca nesplnil
podmienky reklamácie, a že žalobca vyžadoval práce naviac, preto s podaním žalobcu nesúhlasí. V

rámci týchto podaní žalobca presne poukázal o aké vady sa týka, žiadal o ich opravu, resp. následne
o náhradu škody. Povinnosti žalovaného s tým súvisiace vyplývajú z ust. § 655 OZ. Preto námietka
žalovaného v tejto otázke nemôže byť úspešná ( ani čo do uplatnenia vád, ani otázky premlčania - viď
vyššie ).

14. Rozsah vadne ( neodborne ) vykonaných prác žalovaného vyplýva zo znaleckého posudku znalca
z odboru stavebníctvo G. C. F. zo dňa 27.1.2015, pričom znalec zistil stavebno-technického stavu
domu k 10.12.2014. Zo záveru znaleckého posudku vyplýva, že posudzované stavebné práce neboli
vykonané v súlade s technickými normami, predpismi a všeobecne zaužívanými postupmi ( § 43g zák.č. 50/1976 Zb. ). Zistené vady považuje znalec z hľadiska vplyvu na úžitkové vlastnosti rodinného
domu za podstatné a z hľadiska možnosti ich odstránenia ta odstrániteľné. Viď bod 9.10 odôvodnenia
( 1.1. sadrokartónové podhľady, obklady, priečka : zhotoviteľ vykonal v posudzovanom dome montáž

sadrokartónových podhľadov v l.NP a 2.NP, obklady zvislých potrubí v 1.NP a 2.NP a priečku nad
schodišťom v 2. NP; 1.2. vnútorné obklady stien : predmetom posúdenia je keramický obklad stien v
kúpeľniach v 1.NP a v 2.NP, v kuchyni na 2. NP a obklad imitujúci režné tehelné murivo v 1. NP a 2.NP;
1.3.keramická dlažba : predmetom posúdenia je keramická dlažba v kúpeľni na 2. NP; 1.4. vnútorné
omietky; 1.5. vysprávky omietok. Za vykonanie znaleckého posudku žalobca uhradil sumu 400,- eur. Že

došlo k vadne vykonaným prácam potvrdili aj výpovede svedkov.

15. Vyčíslenie nákladov na odstránenie vád diela po rekonštrukčných prácach na rodinnom dome s.č.
XXX na pozemku parc. č. XXXX/XX k.ú. Lipany, C. XX, pri cenách prác a materiálov obvyklých ku
10.12.2014, ohodnotenie stavebných prác vyplývajú zo Znaleckého posudku č. 28/2019 znalca z
odboru stavebníctvo G. H. E. zo dňa 20.5.2019. Znalec oi. vychádzal zo znaleckého posudku č.

11/2015 znalca z odboru stavebníctvo G. C. F. zo dňa 27.1.2015. Záver posudku je, že náklady na
odstránenie vád diela po rekonštrukčných prácach vykonaných zhotoviteľom ( E. F. ) na rodinnom dome
s.č. XXX na pozemku parc. č. XXXX/XX k.ú. Lipany, C. XX, pri cenách prác a materiálov obvyklých
ku dňu 10.12.2014 je 7.535,50 eur bez DPH + 1.507,10 eur ( DPH 20 % ) = 9.042,60 eur s DPH.
Predmetom ohodnotenia boli búracie práce a nové konštrukcie. Znalecký posudok obsahuje doložku

podľa § 209 ods. 2 CSP. Zároveň bol predložený dôkaz o zaplatení sumy znalečného žalobcom v sume
504,20 eur zo dňa 20.5.2019.

16. Podľa § 655 ods. 1 OZ mal žalobca právo na bezplatné odstránenie vady, keďže vady boli posúdené
ako odstrániteľné. Až keď vadu nemožno odstrániť alebo ak ju zhotoviteľ neodstráni v dohodnutej

lehote alebo ak sa vada vyskytne znovu, má objednávateľ právo na zrušenie zmluvy alebo na primerané
zníženie ceny opravy alebo úpravy.

17. Podľa § 48 OZ od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie

je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

18. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd prejednáva vec v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadom akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený, ale aj
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

19. Odvolací súd v konaní relevantne posudzuje konkrétne dôvody uvádzané v odvolaní, a to či bol
zistený skutkový stav správne a úplne a či sa aplikovali správne príslušne právne predpisy, pričom v

odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument, ale na tie, ktoré
majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd SR II. ÚS/78/2005).
20. Odvolací súd podrobil prieskumu rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., v ktorom prevyšujúcej
časti žalobu zamietol do sumy 3.301,25 eur, vzhľadom k tomu, že odvolanie žalobcu smerovalo k tejto
istine (zvyšná časť ktorou súd prvej inštancie zamietol nárok žalobcu, odvolaním nebola napadnutá).

Z odvolania žalobcu vyplýva, že nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie vtom duchu, že nepriznal
mu nárok na zaplatenie sumy 3.301,25 eur, ktorá má predstavovať vrátenie zálohy vyplatenej žalobcom
prežalovaného(celázálohabolavyplatenávovýške4.025,-eur,asumu723,75eurpredstavovalipráce,
ktoré neboli opravované, tento nárok teda žalobca neuplatnil). Uviedol, že bolo riadne odstúpené od
zmluvyodielo,apretoajsprávnemalabyťvrátenážalobcovizáloha.Nepochybovaloplatnomodstúpení

od zmluvy z jeho strany, že je to sporná okolnosť, keďže z vyjadrenia žalovaného toto nevyplýva,
a z tohto dôvodu vychádzal z toho, že jednak telefonicky odstúpil od zmluvy, následne poslal zásielku
žalovanému, ktorá mala obsahovať toto písomné odstúpenie od zmluvy, ktorá sa mu však vrátila.

21. Žalobca poukázal na to, že v odvolaní pripája toto odstúpenie od zmluvy vo fotokópií s tým, že táto

listová zásielka sa mu vrátila a je obsahom prílohy v odvolaní. Čo však v prípade, ak zmluvu potrebujete
zrušiť, no nechcete zároveň plniť povinnosti z nej vyplývajúce. Občiansky (ďalej iba "OZ"), pozná právny
inštitút odstúpenia od zmluvy, ako jeden zo spôsobov zániku záväzku, ktorý je možné dojednať akozmluvný záväzok pre jednu alebo obidve zmluvne strany, viažúc toto právo na určitú právnu skutočnosť,
udalosť, alebo možnosť odstúpenia poskytuje samotný zákon pri jednotlivých zmluvných typoch.

22. Podľa ust. § 48 OZ platí, že od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom
zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.
Možnosť odstúpenia od zmluvy dávajú viaceré ustanovenia OZ pri jednotlivých typoch zmlúv, ako aj iné
zákony, napr. Zákonník práce, zákon o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, zákon o
ochrane spotrebiteľa pri poskytovaní niektorých služieb cestovného ruchu, atď.

23. Základným predpokladom možnosti odstúpenia od zmluvy (bez ohľadu na to, či sa jedna o
odstúpenie podľa OZ, ObZ alebo iného zákona) je skutočnosť, že zmluva, od ktorej chceme odstúpiť je
platná. Ak by totiž zmluva nebola platná, nie je možné ju ani zrušiť prostredníctvom odstúpenia.
Odstúpenie je v zásade možné dojednať pre akýkoľvek dôvod, ktorý nie je v rozpore so zákonom
alebo dobrými mravmi (platí pre oblasť občianskoprávnych vzťahov), v prípade obchodnoprávnych

vzťahov, by dojednanie možnosti odstúpenia od zmluvy nemalo byť v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku, nakoľko v zmysle úst. § 265 ObZ výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami
poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

24. Odstúpenie od zmluvy predstavuje jednostranný právny úkon, ktorý nevyžaduje súhlas druhej

zmluvnej strany. Je však prípustná aj dohoda o odstúpení od zmluvy na základe vzájomnej dohody
zmluvných strán. Ako uvádza súdna prax, nie je možná súčasná aplikácia jednostranného odstúpenia
od zmluvy a súčasná dohoda o odstúpení a to z dôvodu rozdielnych účinkov odstúpenia od zmluvy
vzhľadom na čas. V praxi sa stretávame aj s tým, že účastník, ktorý v súlade so zákonom alebo zmluvou
odstúpil od zmluvy, je sankcionovaný druhým účastníkom zmluvy uložením pokuty. Tu poukazujeme na

rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1ObdoV119/2005 z 31. 1. 2008 : "Keďže odstúpenie od zmluvy
nie je zmluvnou povinnosťou, ale výkonom práva s ním spojeného, sankcionovanie odstúpenia je preto
zo zákona vylúčené."

25. Všeobecne platí, že z právneho úkonu odstúpenia od zmluvy musí vyplývať vôľa spôsobiť zánik

zmluvy alebo jej časti. Je možné požiť aj iný termín než "odstúpenie od zmluvy", je však nutné, aby z
tohto úkonu vyplývala vôľa dosiahnuť účinky odstúpenia od zmluvy. Potom je však spravidla potrebné
resp. nutné uviesť dôvod, ktorý zodpovedá dôvodom na odstúpenie od zmluvy. Inak samotný právny
úkon označený ako odstúpenie od zmluvy nevyžaduje, aby v ňom boli obsiahnuté dôvody na odstúpenie
od zmluvy. Tieto dôvody stanovené zákonom však musí strana, ktorá od zmluvy odstúpila, v prípade

súdneho sporu preukázať.

26. OZ v žiadnom ustanovení nehovorí, že treba uviesť dôvod odstúpenia. Súdna prax však zastáva
ten názor, že ak by bol dôvod odstúpenia uvedený v listine o odstúpení, tento dôvod je možné meniť.
Pre náležitosti samotného odstúpenia treba vedieť, že sa jedna o jednostranný právny úkon, pri ktorom

sa žiadne osobitne náležitosti nevyžadujú a na inštitút odstúpenia sa vzťahujú všeobecne ustanovenia
o právnych úkonoch. Odstúpenie od zmluvy sa môže realizovať ústne, písomnou formou musí byť
vykonané vždy v prípade, ak samotná zmluva, od ktorej sa odstupuje bola uzavretá písomne. Možno
zhrnúť, že neexistencia dôvodov odstúpenia deklarovaných v odstúpení spravidla nemusí vylučovať
platnosť odstúpenia z iných skutočne existujúcich dôvodov. Vždy je však potrebné skúmať, či vôbec

dôvody na odstúpenie aj reálne existujú, či už zmluvne alebo zákonné.

27. Na nastúpenie účinkov odstúpenia je nevyhnutné jeho riadne doručenie druhej zmluvnej strane ako
adresátovi, ak ten nebol fyzicky prítomný pri jeho vykonaní.

28. Odvolací súd nemôže prehodnotením dokazovania, ktoré vykonal súd prvej inštancie, odlišne
posúdiť skutkový stav prejednávanej veci. Táto zásada vyplýva z princípu neúplnej apelácie. Výnimku
z tejto zásady predstavuje prípad, v ktorom odvolací súd dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakuje.
Urobí tak v prípade, ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Ak sa má vykonať pred odvolacím súdom dokazovanie,

je potrebné nariadiť pojednávanie. Touto úpravou sa sleduje dôsledné rešpektovanie procesných práv
strán sporu. Z hľadiska skutkového stavu možno uviesť, že pokiaľ odvolací súd vychádza z iných
skutkových záverov ako súd prvej inštancie, musí jeho rozhodnutiu predchádzať pojednávanie, naktorom sa zopakujú dôkazy alebo sa dokazovanie doplní vykonaním ďalších dôkazov. (uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 20. júna 2018, sp. zn. 2Obdo/33/2017)

29. Odvolací súd sa domnieva, že pokiaľ žalobca podával žalobu, disponoval listinou, ktorou oznamoval
žalovanému odstúpenie od zmluvy o dielo, táto mala byť prílohou k žalobe ako listinný dôkaz, bez ohľadu
na to, či sa mu podarilo doručiť túto listinu žalovanému alebo nie. Žalobcovi nič nebránilo túto listinu už
v čase podania žaloby. Predloženie dôkazu odvolaciemu súdu, z toho dôvodu vzhľadom na ust. § 366
CSP, nie sú splnené dôvody, pre ktoré je nemožné takýto dôkaz akceptovať aj v priebehu odvolacieho

konania.

30. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

31. Z týchto dôvodov sa domnieva odvolací súd že postup súdu prvej inštancie v tejto časti uplatneného

nároku žalobcom bol vecne správne posúdený.

32. Z vyššie uvedených dôvodov, odvolací súd v napadnutej časti odvolaním žalobcu rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny potvrdil do sumy 3.301,25 eur, podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

33. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto
súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Zodpovedané majú byť len tie otázky, ktoré majú pre
vec zásadný význam, prípadne dostatočne objasnený skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,

aby zachádzali do všetkých detailov sporu, uvádzaných účastníkmi konania (Ruiz Toria c. Španielsko z
09.12.1994, séria A č. 303-A, str. 12, § 29). Ústavný súd SR vyslovil, že súčasťou obsahu základného
práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s
predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. S poukazom

na vyššie uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné vyjadriť sa k ostatným dôvodom odvolania,
nakoľko tieto pre rozhodnutie vo veci samej boli bez významu.

34. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP.
Vzhľadom k tomu, že úspech v konaní v odvolacom konaní mal žalovaný, priznal mu odvolací súd nárok

na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% voči žalobcovi.

35. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).