Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, December 6, 2022

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 35Snr/2/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9021200017
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hatalová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2022:9021200017.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany

Hatalovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej, JUDr. Pavla Naďa, Mgr. Michala
Novotného a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. (sudkyňa spravodajkyňa) v právnej veci žalobcu: I.. Ľ.
T., M.. XX. J. XXXX, S.W. XXX/XX, P. F., zastúpeného Legal & Corp s.r.o., advokátska kancelária,
Gajova 11, Bratislava, IČO 47 237 325, proti žalovanému: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky na
preskúmavanierozhodnutíNárodnéhobezpečnostnéhoúradu,sosídlom:NámestieAlexandraDubčeka
1, 812 80 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. CRD-2394-3/2020-VPRNBU
zo dňa 26. februára 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. CRD-2394-3/2020-
VPRNBU zo dňa 26. februára 2021 a rozhodnutie Národného bezpečnostného úradu č. SP-
PB-3301-16/2019-Ž-60443z23.októbraavraciaNárodnémubezpečnostnémuúradunaďalšiekonanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred správnymi orgánmi a žaloba

1. Vojenské spravodajstvo vykonalo bezpečnostnú previerku žalobcu, zhromaždilo na ňu potrebný

materiál a zistilo skutočnosti, ktoré mohli byť prekážkou na vydanie osvedčenia na oboznamovanie
sa s utajovanými skutočnosťami pre žalobcu. V nadväznosti na to vykonalo so žalobcom postupne tri
bezpečnostné pohovory, kde sa žalobca mohol vyjadriť ku zisteným skutočnostiam. Následne vykonalo
psychofyziologické overenie pravdovravnosti a návrh na spôsob ukončenia bezpečnostnej previerky
predložilo Národnému bezpečnostnému úradu (ďalej „NBÚ“).

2. NBÚ rozhodnutím č. SP-PB-3301-16/2019-Ž-60443 z 23.10.2020 rozhodol tak, že:

· Podľa § 10 ods. 1 písm. g) v spojení s § 14 ods. 1 a ods. 2 písm. c) bod 6 zákona č. 215/2004 Z.z. o
ochraneutajovanýchskutočnostíaozmeneadoplneníniektorýchzákonovvzneníneskoršíchpredpisov
(ďalej „zákon č. 215/2004 Z.z.“) navrhovanú osobu: I.. Ľ. T. nemožno považovať za bezpečnostne
spoľahlivú osobu preto, že u neho bolo zistené bezpečnostné riziko, lebo preukázal svojím konaním a
vyjadrením nečestnosť, nedôveryhodnosť vo vzťahu k ochrane utajovaných skutočností;
· Podľa § 26 ods. 2 zákona č. 215/2004 Z.z. vydaním tohto rozhodnutia NBÚ ukončuje bezpečnostnú

previerku navrhovanej osobe: I.. Ľ. T..

3. Pre rozhodnutie NBÚ boli podstatné nasledovné skutočnosti:· Z vyjadrení žalobcu v bezpečnostnom dotazníku, pri bezpečnostných pohovoroch a
psychofyziologickom vyšetrení vyplýva, že užil/užíval omamné a psychotropné látky marihuanu a
metamfetamín opakovane a pomerne dlhú dobu (04/2012-05/2017);

· Bol si vedomý, že konzumuje nelegálne drogy a že toto konanie má znaky protiprávnosti;
· Tieto látky mali na jeho organizmus vplyv (nevoľnosť, uvoľnenie, nabudenie);
· Počas bezpečnostnej previerky menil čas a frekvenciu ich užívania (najskôr uvádzal, že s ich užívaním
skončil v prvej pol. roku 2017, neskôr pripustil, že nie je možné vylúčiť, že v opitom stave užil omamnú
látku aj v roku 2018);

· Polygrafický špecialista konštatoval, že nekonzistentné výpovede žalobcu k užívaniu nelegálnych drog
korešpondujú aj s fyziologickými reakciami v grafickom vyhotovení, nakoľko z nich nie je možné udať
jednoznačný výsledok.
NBÚ vychádzajúc z účelu zákona č. 2015/2004 Z.z. a rozhodovacej praxe súdov zdôraznil verejný
záujem na ochrane utajovaných skutočností, preventívny charakter opatrení a prostriedkov, ktorými sa
napĺňa účel tohto zákona a uzavrel, že oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami

môže vzniknúť len fyzickej osobe, ktorá spĺňa zákonom stanovené predpoklady kumulatívne. Jednou
z podmienok je bezpečnostná spoľahlivosť osoby, pričom za takúto osobu sa nepovažuje osoba, u
ktorej bolo zistené bezpečnostné riziko. Pod pojmom „bezpečnostné riziko“ treba v zmysle konštantnej
judikatúry Najvyššieho súdu SR rozumieť samotné podozrenie z existencie bezpečnostných rizík
(2Sž/7/2016 z 20.6.2019, 10Snr/1/2017/ z 27.9.2017, 3 Snr/1/2017 z 16.5.2019, 2Snr/1/2016 z

20.6.2019, obdobne aj Nejvyšší správní soud ČR v rozsudku č.j. 7 As 31/2011-101, publ. pod č.
2602/2012 Sb. NSS). NBÚ uzavrel, že na základe zistení z bezpečnostnej previerky v spojení so závermi
odbornej literatúry nie je možné s istotou vylúčiť predikciu rizika recidívy. V súčasnosti bezpečnostné
riziko u žalobcu nie je možné eliminovať a považovať ho za bezpečnostne spoľahlivú osobu.

4. Žalobca podal voči rozhodnutiu NBÚ odvolanie, kde uviedol, že:

· K ozbrojeným silám vstúpil, lebo chce slúžiť svojej vlasti a kladú sa tu požiadavky ako vernosť,
oddanosť, disciplinovanosť a čestnosť, on sám seba považuje za čestného a tak ho vníma aj blízke
okolie;

· Pri vyplňovaní dotazníka ho ani nenapadlo klamať či zahmlievať, odpovedal tak, ako si pamätal;
· Išlo o obdobie mladíckej nerozvážnosti, navštevovania chát a diskoték, teraz vedie s manželkou a
dcérou slušný a rodinný život;
· Nezrovnalosti vo vyjadreniach sú spôsobené dlhším časovým horizontom, na presný počet si
nespomína, uvádzal približný počet užití;

· Dané látky ako profesionálny vojak neužíval, ani na ne nemyslel;
·Prevýkonsvojejfunkcieabsolvovalrozsiahlepsychologickévyšetrenie,zktoréhojezrejmé,žeudalosti,
ktoré sa stali pred jeho vstupom do ozbrojených síl na ňom nezanechali následky;
· Má za to, že tieto udalosti nemajú zásadný vplyv na ukončenie bezpečnostnej previerky.

5. Žalovaný rozhodnutím č. CRD-2394-3/2020-VPRNBU zo dňa 26. februára 2021 (ďalej „napadnuté
rozhodnutie“):

· vo výroku I. odvolanie žalobcu zamietol;
· vo výroku II. konštatoval, že žalobcu nemožno podľa § 10 ods. 1 písm.g) v spojení s § 14 ods. 1

a ods. 2 písm. c) bod 6 zákona č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon č. 215/2004 Z.z.“) navrhovanú
osobu: I.. Ľ. T. nemožno považovať za bezpečnostne spoľahlivú osobu preto, že u neho bolo zistené
bezpečnostné riziko, lebo preukázal svojím konaním a vyjadrením nečestnosť vo vzťahu k ochrane
utajovaných skutočností.

6. Žalovaný vychádzal zo zistení NBÚ a stotožnil sa s jeho závermi. Dôvody uvedené v odvolaní
nepovažoval za relevantné. Konštatoval, že záver NBÚ nebol založený na tom, že by žalobca uvádzal
nepravdivé údaje o užívaní omamných a psychotropných látok, ale na zistení, že ho vzhľadom na
komplexné zhodnotenie všetkých zistení nemožno považovať za bezpečnostne spoľahlivú osobu, keďže

u neho bolo zistené bezpečnostné riziko. Žalovaný zdôraznil, že:

· Nešlo o jednorazovú, náhodnú resp. experimentálnu záležitosť, ale opakovanú, pomerne dlhodobú a
spoločenskú záležitosť;· Žalobca užíval opakovane dva druhy nelegálnych látok, a to ľahkú drogu (marihuana) a tvrdú drogu
(metamfetamín);
· Nebol si istý a nevedel vylúčiť užitie takejto látky ani v roku 2018, t.j. bezprostredne pred vstupom do

ozbrojených síl (14.9.2019);
· Nepovažuje za vierohodné vyjadrenie žalobcu, že mu omamné a psychotropné látky ponúkli
bezdôvodne, nezištne a bezplatne jemu neznámi ľudia, keďže ide o protiprávne konanie a nemalú
finančnú investíciu;
· Podľa odbornej literatúry je užívanie tvrdých drog spojené s veľkým rizikom recidívy;

· Žalobca svoje tvrdenia o vplyve konzumácie omamných a psychotropných látok na jeho organizmus
nepodložil žiadnymi relevantnými dôkazmi, napr. výsledkom odborného lekárskeho vyšetrenia
zameraného na jeho aktuálny zdravotný stav, resp. špeciálneho skríningového vyšetrenia na prítomnosť
takýchto látok v jeho organizme;
· Žalobca vierohodne nepreukázal, že omamné a psychotropné látky neužíva a ich dlhodobé užívanie
na ňom nezanechalo negatívne následky.

Žalovaný uzavrel, že rozhodnutie NBÚ nevykazuje žiadne relevantné nedostatky či pochybenia a preto
odvolanie zamietol.

7. Žalobou podanou dňa 8.4.2021 na Najvyšší súd SR sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia
žalovaného, pričom uviedol tri žalobné body:

I. rozhodnutie je nepreskúmateľné pre zmätočnosť dôvodov:

· žalovaný vo výroku tvrdí, že sa žalobca mal preukázateľne dopustiť svojím konaním a vyjadrením
nečestnosti a nedôveryhodnosti vo vzťahu k ochrane utajovaných skutočností, ale z odôvodnenia

rozhodnutiavyplýva,žežalovanýajNBÚsaobávajúmožnejzávislosti/recidívynadrogách,ktoréžalobca
v minulosti užíval a prípadného negatívneho dopadu užívania na žalobcov fyzický a psychický stav (toto
súčasne žalobca považuje za nesprávne právne posúdenie);
· ust. § 14 ods. 2 písm. c) bod 4 zákona č. 215/2004 Z.z. za osobitné bezpečnostné riziko považuje to,
ak je osoba preukázateľne závislá od konzumácie alkoholických nápojov alebo iných návykových látok,

podobne podľa § 13 písm. a) tohto zákona sa za osobu, ktorá svojím správaním zaručuje, že zabezpečí
ochranu utajovaných skutočností, sa nepovažuje ten, kto podľa záverov lekárskeho vyšetrenia je závislý
od požívania alkoholických nápojov alebo od požívania iných návykových látok. Podľa žalobcu je možná
závislosť na návykových látkach osobitný dôvod pre neudelenie oprávnenia na oboznamovanie sa s
utajovanými skutočnosťami;

·niejezrejmé,ktorékonkrétnekonanieavyjadreniepovažuježalovanýzataké,žepreukazuježalobcovu
nečestnosť, nedôveryhodnosť vo vzťahu k ochrane utajovaných skutočností, toto nebolo v konaní
preukázané.

II. Nedostatočné zistenie skutkového stavu a nedostatočné odôvodnenie:

· Aj keď § 81 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z.z. vylučuje aplikáciu všeobecného predpisu o správnom
konaní, to neznamená, že sa neuplatnia všeobecné zásady správneho konania (§ 3 správneho
poriadku), žalobca cituje rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sž/19/2015 z 25.11.2015;
· Žalovaný a NBÚ náležite nezistili a nekonfrontovali svoje pochybnosti o zdravotnom a psychickom

stave žalobcu s jeho zdravotnou dokumentáciou, ani do nej nenahliadli, hoci mali k tomu jeho súhlas;
· Neoznámili a neposkytli žalobcovi dostatočnú a účinnú možnosť a lehotu brániť sa voči pochybnostiam
o jeho zdravotnom a psychickom stave;
· Žalobca predkladá dôkazy:
i. Psychologickú správu Ústrednej vojenskej nemocnice Ružomberok

ii. Výsledky laboratórnych vyšetrení o náleze omamných a psychotropných látok.

III. V rozhodnutí sú uvedené nesprávne skutkové závery, ktoré sú v rozpore so zistenými skutočnosťami
a mohli mať vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia

· Ak žalobca v bezpečnostnom pohovore uviedol, že „nevie vylúčiť to, či náhodou v podnapitom
stave mal len tabakovú cigaretu v roku 2018“, je nesprávne a neodôvodnené uzavrieť, že toto
vyjadrenie je nedôveryhodné vzhľadom k tomu, že pri opakovanej skúsenosti s užívaním omamných a
psychotropných látok mal žalobca rozoznať vôňu a účinky marihuanovej cigarety od tabakovej. Žalobcaneuviedol, že mohol nevedomky užiť marihuanovú cigaretu, uviedol, že sa nemuselo jednať len o
tabakovú cigaretu. Mohlo teda ísť o akúkoľvek inú návykovú látku, čo žalobca nemusel rozoznať;
· žalovaný bez zisťovania uzavrel, že je nedôveryhodné tvrdenie žalobcu o tom, že mu drogy nezištne

ponúkli známi, alebo jemu neznámi ľudia na chatách a diskotékach, keďže podľa žalovaného ide o
nelegálne konanie a nemalú finančnú investíciu (nie je zrejmé o akú investíciu má ísť, nie je zrejmá
dávka, a teda záver je špekulatívny).

8. Vzhľadom na uvedené žalovaný žiadal rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím NBÚ zrušiť

a vec vrátiť NBÚ na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žiadal tiež priznať nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100%. Trval na nariadení pojednávania.
9. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním z 2.11.2021 a zotrval na svojej doterajšej argumentácii. Žalobca
reagoval vyjadrením zo dňa 10.2.2022 a taktiež zotrval na svojich záveroch. Na toto podanie reagoval
opäť žalovaný podaním z 21.9.2022, obhajujúc správnosť svojho konania a rozhodnutia v súlade s
doterajšími vyjadreniami.

II. Posúdenie Najvyšším správnym súdom SR

10. Dňa 1. januára 2021 nadobudla účinnosť novela Ústavy Slovenskej republiky, ústavný zákon č.
422/2020 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších

predpisov, ktorou bol zriadený Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (čl. 143 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky). K 1. augustu 2021 prevzal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky agendu
správneho kolégia Najvyššieho súdu v správnom súdnictve, vrátane prerokúvanej veci. V súlade s
rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NSS“) na rok 2021 bola
prerokúvaná vec pridelená náhodným výberom na rozhodnutie senátu 11S a je vedená pod pôvodnou

spisovou značkou.

11. NSS ako súd vecne príslušný podľa § 11 písm. a), v zložení podľa § 21 písm. b) zákona č.
162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), v spojení s čl.
5 ústavného zákona č. 254/2006 Z. z. o zriadení a činnosti Výboru Národnej rady Slovenskej republiky

na preskúmanie činnosti Národného bezpečnostného úradu v znení neskorších predpisov (ďalej len
„ústavný zákon č. 254/2006 Z.z.“) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Rozhodol na nariadenom pojednávaní dňa
7.12.2022.

12. Na pojednávaní sa žalovaný vyjadril k prítomnosti verejnosti v pojednávacej miestnosti a poukázal
na § 33 zákona č. 215/2004 Z.z. o bezpečnostnom spise osoby a čl. 2 ústavného zákona č. 254/2006
Z.z. o povinnosti mlčanlivosti členov výboru.

13. K tejto námietke NSS uvádza, že ani z jedného z predmetných ustanovení nemožno priamo

vyvodiť všeobecnú požiadavku na neverejnosť súdneho konania o prieskume rozhodnutí žalovaného.
Naopak, poukazuje na č. 48 ods. 2 veta druhá Ústavy SR cit: „Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch
ustanovených zákonom.“ NSS dodáva, že v predmetnom prípade nebolo potrebné na pojednávaní
oboznamovaťžiadnučasťutajovanejdokumentácie,tátosavpojednávacejmiestnostianinenachádzala
a skutkové a právne posúdenie bolo možné vykonať na základe tých častí spisu, ktoré neboli označené

ako utajované. Požiadavku na neverejnosť konania preto NSS neakceptoval.

14. NSS sa vzhľadom na žalobné dôvody ďalej zaoberal žalobným dôvodom, spočívajúcim v namietanej
nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Za
nepreskúmateľné sa považuje rozhodnutie, ktoré je alebo nezrozumiteľné, teda nejasné, alebo

protirečivé. Nezrozumiteľnosť znamená aj nezrozumiteľnosť jazykovú či logickú, keď napríklad nie je
zrejmé, či a aké dôkazy orgán verejnej správy vykonal, a pod. Za nedostatočne odôvodnené sa považuje
rozhodnutie,zktoréhoniejezrejmé,akéúvahyviedliorgánverejnejsprávyprivyhodnotenídokazovania,
pri právnom posudzovaní veci atď. Podľa NSS napadnuté rozhodnutie požiadavku zrozumiteľnosti a
odôvodnenia spĺňa, keďže z neho možno vyvodiť, aké skutočnosti považoval žalovaný za prekážku

bezpečnostnej spoľahlivosti žalobcu, aj pod aké ustanovenie zákona č. 215/2004 Z.z. zistený skutkový
stav subsumoval.15. NSS preto prikročil k preskúmaniu namietanej správnosti právneho posúdenia, t.j. k výkladu normy,
ktorú na posudzovaný prípad aplikoval žalovaný. Žalovaný rozhodol tak, že žalobcu nemožno podľa §
10 ods. 1 písm.g) v spojení s § 14 ods. 1 a ods. 2 písm. c) bod 6 zákona č. 215/2004 Z.z. považovať

za bezpečnostne spoľahlivú osobu preto, že u neho bolo zistené bezpečnostné riziko, lebo preukázal
svojím konaním a vyjadrením nečestnosť vo vzťahu k ochrane utajovaných skutočností.

16.NSSpovažovalzakľúčovývýklad pojmov„bezpečnostnériziko“vspojenístextom„preukázalsvojím
konaním a vyjadrením nečestnosť vo vzťahu k ochrane utajovaných skutočností“. Vychádzal pritom z

nasledovných ustanovení zákona č. 215/2004 Z.z.:

Podľa § 10 (Predpoklady na vznik oprávnenia) zákona č. 215/2004 cit:
„(1) Oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami pre stupne utajenia Prísne tajné,
Tajné, Dôverné alebo Vyhradené môže vzniknúť, ak tento zákon neustanovuje inak, iba navrhovanej
osobe, ktorá ...

f) svojím správaním zaručuje, že zabezpečí ochranu utajovaných skutočností,
g) je bezpečnostne spoľahlivá,
...“
Podľa § 14 (Bezpečnostná spoľahlivosť navrhovanej osoby) zákona č. 215/2004 cit:
„(1)Za bezpečnostne spoľahlivú osobu sa nepovažuje ten, kto uviedol nepravdivé údaje v osobnom

dotazníku, v bezpečnostnom dotazníku alebo pri bezpečnostnom pohovore, kto bol pracovne zaradený
a aktívne vykonával činnosť v ustanovených štruktúrach bývalej Štátnej bezpečnosti podľa prílohy
č. 1 alebo bývalej spravodajskej správy Generálneho štábu Československej ľudovej armády do 31.
decembra 1989 s výnimkou osoby, ktorá vykonávala v týchto štruktúrach len obslužné alebo len
zabezpečovacie činnosti, alebo vedome spolupracoval s týmito štruktúrami, alebo u koho bolo zistené

bezpečnostné riziko.

(2)Za bezpečnostné riziko sa považuje
...
c)zistenie, že osoba

...
4. je preukázateľne závislá od konzumácie alkoholických nápojov alebo od iných návykových látok,
...
6. preukázala svojím konaním alebo vyjadrením nečestnosť, nedôveryhodnosť vo vzťahu k ochrane
utajovaných skutočností,

...“

17. Z citovaných ustanovení vyplýva, že zákon kladie na navrhovanú osobu dve požiadavky, ktoré
musia byť splnené kumulatívne: požadované správanie tejto osoby a jej bezpečnostnú spoľahlivosť.
Bezpečnostná spoľahlivosť osoby je ďalej vymedzená tak, že o.i. vylučuje osoby, u ktorých bolo zistené

bezpečnostné riziko. Za bezpečnostné riziko sa považuje aj to, že navrhovaná osoba preukázala svojím
konaním alebo vyjadrením nečestnosť, nedôveryhodnosť vo vzťahu k ochrane utajovaných skutočností.

18. NSS zdôrazňuje znenie zákona, ktoré explicitne zakotvuje pojmy „zistené“ bezpečnostné riziko,
„zistenie, že osoba preukázala“ svojím konaním alebo vyjadrením nečestnosť atď. Priamo z textu

zákona je teda zrejmé, že zákonodarca pre kvalifikáciu navrhovanej osoby ako nie bezpečnostne
spoľahlivej vyžaduje určitú kvalitatívnu úroveň rizika, ktoré musí byť v danom administratívnom procese
zistené a preukázané.

19. NSS dopĺňa, že správnosti takéhoto prístupu nasvedčuje aj proces prijímania zákona č. 215/2004

Z.z. V predkladanom návrhu (vládny návrh zákona, III. vol. obdobie, tlač 452) § 14 ods. 2 písm.
d) bod. 6 znel: „Za bezpečnostné riziko sa považuje ... zistenie, že osoba ... preukázala svojím
konaním alebo vyjadrením nečestnosť, nelojálnosť, nedôveryhodnosť alebo nediskrétnosť vo vzťahu k
ochrane utajovaných skutočností,“. Uznesenie č. 179 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre
obranu a bezpečnosť z 19. januára 2004 k tejto časti návrhu obsahovalo pripomienku cit: „V bode 6

sa vypúšťa slovo „nelojálnosť a slovo „nediskrétnosť“ s odôvodnením, že sa tým odstraňuje možnosť
úvahy pri stanovení bezpečnostného rizika. Rovnaké pripomienky výbor vzniesol k viacerým bodom
tohto ustanovenia s totožným cieľom.20. NSS nespochybňuje žalovaným uvádzané závery rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR o tom,
že cit: „Prístup k utajovaným skutočnostiam nie je nárokom, ktorý patrí všetkým okrem tých, ktorí sú z
toho či onoho dôvodu vylúčení, ale naopak výnimkou udelenou len niektorým. Zákon vymedzuje okruh

osôb,naktorésatátovýnimkamôževzťahovať.Priznanietakýchtoprivilégiísasamozrejmemusíopierať
o rozumný dôvod verejného záujmu a nesmie vykazovať znaky svojvôle.“ (PL ÚS 6/04-67 z 19.10.2005).
Zdôrazňuje však požiadavku, ktorú formuloval aj Ústavný súd SR, a to oporu rozhodnutia žalovaného
v zákone a vylúčenie znakov svojvôle.

21. Žalovaný v rozhodnutí neposkytol bližší výklad pojmu bezpečnostné riziko, ktoré by bolo
spojené s preukázaným konaním alebo vyjadrením nečestnosti, nedôveryhodnosti vo vzťahu k
ochrane utajovaných skutočností. Bližšie usmernenie neposkytuje ani dôvodová správa k zákonu,
okrem informácie, že ide o zosúladenie bezpečnostných rizík s rizikami, ktoré sú posudzované pri
bezpečnostnej spoľahlivosti osôb v rámci NATO.

22. Z gramatického výkladu však možno vyvodiť, že slovné spojenie „preukázala svojím konaním alebo
vyjadrením nečestnosť, nedôveryhodnosť vo vzťahu k ochrane utajovaných skutočností“ vyžaduje, aby
žalovaný pri aplikácii tejto normy zistil, že navrhovaná osoba sa dopustila takého konania, ktoré nedáva
záruku, že bude spôsobilá chrániť utajované skutočnosti. Zákon pritom jednoznačne stanovuje, že
musí ísť o konanie týkajúce sa ochrany utajovaných skutočností. Do tejto kategórie rizika teda budú

nepochybne spadať všetky prípady, keď bude zistené, že navrhovaná osoba už mala určitý vzťah k
ochrane utajovaných skutočností a dopustila sa v tejto oblasti nečestnosti alebo nedôveryhodnosti.

23. NSS rešpektuje, že pod pojmom „bezpečnostné riziko“ treba v zmysle konštantnej judikatúry
Najvyššieho súdu SR rozumieť samotné podozrenie z existencie bezpečnostných rizík (2Sž/7/2016 z

20.6.2019, 10Snr/1/2017/ z 27.9.2017, 3 Snr/1/2017 z 16.5.2019, 2Snr/1/2016 z 20.6.2019, obdobne
aj Nejvyšší správní soud ČR v rozsudku č.j. 7 As 31/2011-101, publ. pod č. 2602/2012 Sb. NSS).
Tieto rozhodnutia uvádzal aj žalovaný. Z nich však vyplýva aj záver, že cit: „Preto niekedy pre záver
o existencii bezpečnostného rizika postačí zistenie, že je pravdepodobné, že príslušná zákonom
predvídaná skutková podstata bola naplnená. Môže to tak byť však len v prípade, že takáto eventualita

je najpravdepodobnejším vysvetlením skutkových zistení a že na základe dostupných údajov sa javia
byť významne pravdepodobnejšie ako iné do úvahy pripadajúce vysvetlenia.“ Nie je vylúčené, aby
žalovaný bezpečnostné riziko vo forme preukázania nečestnosti, nedôveryhodnosť vo vzťahu k ochrane
utajovaných skutočností identifikoval aj u osôb, ktoré s ochranou utajovaných skutočností zatiaľ do
styku neprišli, avšak svojím konaním či vyjadrením preukázali nečestnosť, nedôveryhodnosť vo vzťahu

k ochrane iných chránených skutočností, napríklad obchodnému tajomstvu, daňovému tajomstvu,
ochrane osobných údajov a pod., a na základe toho bude možné ustáliť, že ich konanie nedáva záruku,
že by sa takto nezachovali aj pri ochrane utajovaných skutočností. Tieto okolnosti však musí mať
žalovaný v konaní riadne zistené a preukázané.

24. V posudzovanom prípade žalovaný vnímal u žalobcu bezpečnostné riziko v súvislosti s tým, že tento
v minulosti preukázateľne užil určité psychotropné a omamné látky. Zo zákona č. 215/2004 Z.z. však
vyplýva,žezákonodarcabezpečnostnérizikásúvisiacesužívanímnávykovýchlátokpokrylvustanovení
o správaní navrhovanej osoby:

Podľa § 13 (Správanie navrhovanej osoby) zákona č. 215/2004 cit:
„Za osobu, ktorá svojím správaním zaručuje, že zabezpečí ochranu utajovaných skutočností, sa
nepovažuje ten,
a) kto podľa záverov lekárskeho vyšetrenia je závislý od požívania alkoholických nápojov alebo od
požívania iných návykových látok,11)

b) komu bola v posledných piatich rokoch opakovane uložená sankcia za priestupok na úseku ochrany
utajovaných skutočností podľa § 78.“
a tiež v ustanoveniach o bezpečnostnej spoľahlivosti navrhovanej osoby:

Podľa § 14 (Bezpečnostná spoľahlivosť navrhovanej osoby) zákona č. 215/2004 cit:

„(1)Za bezpečnostne spoľahlivú osobu sa nepovažuje ten, kto uviedol nepravdivé údaje v osobnom
dotazníku, v bezpečnostnom dotazníku alebo pri bezpečnostnom pohovore, kto bol pracovne zaradený
a aktívne vykonával činnosť v ustanovených štruktúrach bývalej Štátnej bezpečnosti podľa prílohy
č. 1 alebo bývalej spravodajskej správy Generálneho štábu Československej ľudovej armády do 31.decembra 1989 s výnimkou osoby, ktorá vykonávala v týchto štruktúrach len obslužné alebo len
zabezpečovacie činnosti, alebo vedome spolupracoval s týmito štruktúrami, alebo u koho bolo zistené
bezpečnostné riziko.

(2)Za bezpečnostné riziko sa považuje
...
c)zistenie, že osoba
...

4. je preukázateľne závislá od konzumácie alkoholických nápojov alebo od iných návykových látok,
...“

25. Systematickým výkladom zákona NSS dospel k záveru, že pokiaľ zákonodarca v samostatných
ustanoveniach vylučuje z možnosti získať oprávnenie oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami
osobám v súvislosti s užívaním návykových látok, pričom stanovuje požiadavku preukázania závislosti

na týchto látkach, nemôže žalovaný bez ďalšieho obavy súvisiace s možným vplyvom týchto látok na
organizmus žalobcu, resp. obáv z možnej recidívy, subsumovať pod iné ustanovenie zákona. Nie je
tiež bez významu, že § 14 ods. 2 zákona č. 215/2004 Z.z. definujúci pojem bezpečnostné riziko je
konštruovaný ako taxatívny výpočet skutočností a nie ako generálna klauzula, čo znamená, že žalovaný
musí byť pri aplikácii tohto ustanovenia schopný zistený skutkový stav podradiť pod niektorú z nich.

26.Právnymposúdenímveciječinnosťorgánuverejnejsprávy,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzuje
právnezáveryaaplikujekonkrétnuprávnunormunazistenýskutkovýstav.Nesprávneprávneposúdenie
veci znamená, že orgán verejnej správy podriadil zistený skutkový stav pod právnu normu, ktorá sa na
vec nevzťahuje alebo sa nevzťahuje v uvedenom rozsahu.

27. NSS konštatuje, že žalovaný sa v posudzovanom prípade dopustil nesprávneho právneho
posúdenia, keď na zistenia, týkajúce sa užívania návykových látok, aplikoval ustanovenie týkajúce sa
konania alebo vyjadrenia nečestnosti, nedôveryhodnosti vo vzťahu k ochrane utajovaných skutočností.
Toto nesprávne právne posúdenie je spojené s nedostatočne zisteným skutkovým stavom, keďže vo

vzťahu k norme, ktorú žalovaný aplikoval, si nezadovážil dostatočné podklady a dôkazy.

V.
Záver

28. Na základe uvedeného NSS dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného trpí vadami podľa § 191
ods. 1 písm. c) a e). Rovnakou vadou trpí aj rozhodnutie prvostupňového orgánu. NSS preto považoval
za potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP aj toto rozhodnutie a vec vrátiť na ďalšie konanie
prvostupňového orgánu. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v
zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.

29. O nároku na náhradu trov rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP a
vzhľadom na úspech v konaní bol žalobcovi tento nárok priznaný v plnom rozsahu.

30. Toto rozhodnutie prijal NSS v senáte pomerom hlasov 5:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.