Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, October 25, 2022

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Sžk/29/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200281
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2022:1019200281.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána

Trenčana a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v právnej
veci žalobcu (v konaní sťažovateľ): J.. R. T., R.., narodený XX.XX.XXXX, bytom S. Y. XXXX/XX, U.,
zastúpeného: JUDr. Richard Piliar, advokát so sídlom Školská 4, Brezno, proti žalovanému: Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti listu
žalovaného č. SPOU-PO6-2018/004984-4 z 18. decembra 2018, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu
proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/229/2019-68, ECLI:SK:KSBA:2020:1019200281.2,
takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.

II. Účastníkom sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Postup pred orgánmi verejnej správy

1. Sťažovateľ podnetom z 12.11.2018 požiadal ministra vnútra Slovenskej republiky, aby zrušil
personálny rozkaz riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Brezne č. 26 z 11.02.2014
(ďalej „personálny rozkaz“), ktorým bol dňom 31.03.2014 uvoľnený zo služobného pomeru príslušníka

Policajného zboru, na základe jeho vlastnej žiadosti z 31.01.2014 (ďalej „žiadosť o uvoľnenie“). Tvrdil,
že jeho žiadosti predchádzalo nezákonné, diskriminačné a perzekučné konanie vtedajšieho riaditeľa
Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Brezne, a snaha o potupnú dehonestáciu sťažovateľa.
Mal za to, že personálny rozkaz bol nulitný, pričom poukazoval na to, že správny súd zrušil skôr
vydané rozhodnutie z 19.12.2013 o ustanovení sťažovateľa do funkcie referent Obvodného oddelenia
Policajného zboru, odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Brezne,
Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici, služobného úradu Ministerstva vnútra

Slovenskej republiky, ktoré predchádzalo jeho žiadosti o uvoľnenie, z čoho odvodzoval nedostatok
právomoci okresného riaditeľa konať vo veciach sťažovateľovho služobného pomeru. Tvrdil tiež, že jeho
žiadosť o uvoľnenie bola podaná v omyle a nebola doručená jeho nadriadenému.
2. Žalovaný listom ministerky vnútra č. SPOU-PO6-2018/004984-4 z 18.12.2018 označeným „Podnet
na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania - oznámenie“ (ďalej „list žalovaného“) oznámil
sťažovateľovi, že na základe jeho podnetu bol personálny rozkaz s predchádzajúcim konaním
preskúmaný mimo odvolacieho konania podľa § 246 zákona č. 73/1998 o štátnej službe príslušníkov

Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej
republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o štátnej službe“), pričom
preskúmaním sa zistilo, že personálny rozkaz bol vydaný v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona
a ostatnými predpismi, preto sťažovateľov podnet ministerka zamietla ako nedôvodný.II. Konanie na správnom súde

3. Žalobca sa správnou žalobou domáhal na Krajskom súde v Bratislave (ďalej „krajský súd“ či „správny
súd“) zrušenia listu žalovaného a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Tvrdil, že list žalovaného
je kvôli absencii odôvodnenia nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, a že mu

predchádzalo nedodržanie procesných právnych predpisov a nezistenie skutkového stavu v potrebnom
rámci.
4. Namietal, že list žalovaného ako opatrenie orgánu verejnej správy nemôže byť vylúčený z
preskúmania v správnom súdnictve a že ho možno preskúmať na základe všeobecnej správnej žaloby
v zmysle § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku (ďalej „SSP“).
5. Správny súd rozsudkom č. k. 1S/229/2019-68 z 19.11.2020, ECLI:SK:KSBA:2020:1019200281.2

(ďalej „napadnutý rozsudok“) zamietol správnu žalobu a žalovanému nepriznal právo na náhradu trov
konania.
6. Správny súd dospel k záveru, že list žalovaného je spôsobilý súdneho prieskumu, pretože ide o
individuálny správny akt - opatrenie orgánu verejnej správy, ktorý bol vydaný pri výkone jeho pôsobnosti
a ktorého účinkami môžu byť práva, právom chránené záujmy a povinnosti žalobcu priamo dotknuté.

7. Ďalej uviedol, že jeho úlohou bolo primárne posúdiť, či existovali dôvody na preskúmanie rozhodnutia
mimo odvolacieho konania podľa § 246 zákona o štátnej službe na základe sťažovateľovho podnetu,
ďalej či žalovaný vec správne právne posúdil a či postupoval správne a zákonne, keď nevydal
rozhodnutie, ale zaslal sťažovateľovi len písomné oznámenie, teda či sťažovateľ bol listom žalovaného
ukrátený na svojich právach.

8. Ďalej krajský súd po sumarizácii zistení z administratívneho spisu najmä dôvodil, že:
- z administratívneho spisu bolo preukázané, že sťažovateľ urobil právny úkon sám a dobrovoľne, keď
podal u žalovaného žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru, a preto žalovaný postupoval podľa
ustanovenia § 191 ods. 1 zákona o služobnom pomere, v zmysle ktorého policajt musí byť uvoľnený zo
služobného pomeru, ak o to požiada;

- v žiadosti sťažovateľa o uvoľnenie zo služobného pomeru ako prejavu jeho vôle nevidel obmedzenie
slobody a vážnosti vôle, ktoré činia právny úkon absolútne neplatným;
- v konaní nebolo preukázané, že tento právny úkon sťažovateľa je neplatný;
- odstrániť sa mohla len nezákonnosť personálneho rozkazu, ktorá existovala už v čase jeho vydania;
nemôže sa zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie, ak sa po jeho vydaní dodatočne zmenili rozhodujúce

skutkové okolnosti, z ktorých pôvodné rozhodnutie vychádzalo;
- neopodstatnená je námietka sťažovateľa o nedostatočnom odôvodnení listu žalovaného, ktorý je
dostatočne jasný a zrozumiteľný, a preto ho možno považovať za riadne odôvodnený, keďže žalovaný
nevydal meritórne rozhodnutie a sťažovateľovi oznámil neformálnym listom, že personálny rozkaz bol
vydaný v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o služobnom pomere a ostatnými predpismi.

III. Kasačná sťažnosť žalobcu, vyjadrenie žalovaného
A)
9. Sťažovateľ podal prostredníctvom advokáta včas kasačnú sťažnosť, ktorou žiadal zmeniť napadnutý
rozsudok tak, že sa zruší list žalovaného a vec sa žalovanému vráti na ďalšie konanie. Tvrdil, že krajský

súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočniť jemu patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP), a že rozhodol na
základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).
10. Sťažovateľ namietal proti jednotlivým čiastkovým východiskám a záverom krajského súdu, a okrem
iného tvrdil, že:

- spôsob vybavenia podnetu nie je precizovaný a ustanovenie § 246 zákona o štátnej službe neurčuje
postup v prípade zamietnutia. Napriek tomu by pre jeho vybavenie mali byť splnené určité legálne
podmienky. Prvým predpokladom na zamietnutie podnetu je najmä existencia zákonného dôvodu. Z
hľadiska kategorizácie vybavenia podnet možno vybaviť iba písomne, zároveň musí byť vybavený
preukázateľnýmanespochybniteľnýmspôsobom,jednoznačneaadresnepriamosubjektu,vočiktorému

sa uplatňuje. Z procesného hľadiska postup nie je jednoznačný a žalovaný vo svojom vyjadrení k
žalobe tvrdí, že „V zmysle zaužívanej aplikačnej praxe je výsledkom preskúmania rozhodnutia mimo
odvolacieho konania podľa § 246 Zákona o štátnej službe buď rozhodnutie alebo oznámenie“;- jediným zákonným a možným záverom konania vo veciach služobného pomeru je v zmysle § 241
zákona o štátnej službe vydanie rozhodnutia, žiadna iná forma ukončenia tohto konania nie je prípustná,
lebo zákon nemá žiadne iné ustanovenie, ktoré by pripúšťalo inú možnosť ukončenia konania;

- za použitia analógie pri vybavení podnetu a jediného možného použitia § 241 zákona o štátnej službe
boli náležitosti listu žalovaného v rozpore s týmto ustanovením;
- za najpodstatnejší nedostatok listu žalovaného považoval absenciu odôvodnenia, pričom krajský súd
to v napadnutom rozsudku žiadnym spôsobom neriešil a nevysporiadal sa s týmto argumentom. Tvrdil,
že v samotnej žalobe na tento nedostatok poukazoval a odôvodňoval, prečo považuje list žalovaného

za nepreskúmateľný a nezákonný. Pri vybavení podnetu sú podľa neho nevyhnutné nielen materiálne
náležitosti, ale aj všetky formálne, musí byť dodržaná jeho odôvodnenosť, princíp povinnosti správneho
orgánu preukázať svoje tvrdenia, poučenie o opravnom prostriedku a o preskúmateľnosti rozhodnutia
súdom;
- zákonodarca neumožnil ministrovi svojvôľu, trval na tom, že v prípade zamietnutia podnetu musí
odôvodniť svoje skutkové a právne závery, pretože rozhodnutie sa už riadi Správnym poriadkom;

- ak ide o skutkový alebo právny argument účastníka konania, ktorý je pre vydanie účastníkom konania
požadovaného súdneho rozhodnutia objektívne rozhodujúci, v odôvodnení rozhodnutia súdu sa vždy
vyžaduje špecifická odpoveď práve na tento skutkový alebo právny argument;
- napadnutým rozsudkom mu neboli komunikované relevantné dôvody a právne odôvodnenie, pre ktoré
súd žalobu zamietol a preto je presvedčený, že napadnutý rozsudok nespĺňa minimálne kvalitatívne

požiadavky kategoricky kladené v zmysle ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu a spravodlivý
súdny proces na odôvodnenia súdnych rozhodnutí. Rozsudok je tak podľa sťažovateľa objektívne
nepreskúmateľný, nesie známky arbitrárnosti a významným spôsobom porušuje jeho základné právo
na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na
spravodlivý súdny proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Nerešpektovaním základných obsahových a kvalitatívnych požiadaviek kladených vo všeobecnosti
na ústavne konformné odôvodnenie súdneho rozhodnutia tak krajský súd podľa sťažovateľa zaťažil
svoje konanie neodstrániteľnou vadou spočívajúcou v porušení všeobecných procesných zásad
a princípov, pričom (vychádzajúc z doterajšej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, Ústavného súdu Slovenskej republiky ako aj právnej praxe) takáto procesná vada konania je

podľa neho subsumovateľná pod dôvod nezákonnosti rozsudku vyjadrený v § 440 ods. 1 písm. f) SSP
a predstavuje tak dôvod na zrušenie rozsudku;
- minister vnútra aj krajský súd si vykladajú znenie právnych noriem podľa vlastných potrieb, v čom videl
ohýbanie práva.
B)

11. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril tak, že s právnym názorom sťažovateľa nestotožnil a
navrhol jej zamietnutie.

IV. Výber z relevantných zákonných ustanovení

Podľa § 246 zákona o štátnej službe ak sa dodatočne zistí, že právoplatné rozhodnutie je v rozpore s
právnymi predpismi a ostatnými predpismi, môže ho minister zmeniť alebo zrušiť.

V. Právne závery kasačného súdu

12. Dňa 1. augusta 2021 začal činnosť Najvyšší správny súd Slovenskej republiky a prešiel naň výkon
súdnictva aj vo veciach kasačných sťažností, v ktorých bol dovtedy príslušný Najvyšší súd Slovenskej
republiky (§ 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov v spojení s § 11 písm. h/ S.s.p.). Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
ako súd kasačný (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal napadnutý rozsudok v medziach sťažnostných

bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2 S.s.p.), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola
podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o rozhodnutie,
proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), zohľadniac § 455 SSP nenariadil
pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie
je dôvodná, a preto po predchádzajúcom zverejnení termínu verejne vyhlásil dňa 26.10.2022 tento

rozsudok, ktorým podľa § 461 SSP kasačnú sťažnosť zamietol.
13.Kasačnýsúdmusíhneďuviesť,žeprisvojomrozhodovaníbolviazanýsťažnostnýmibodmi,vzmysle
§ 439 ods. 3 písm. b) a § 441 SSP však nemohol prihliadať na neprípustné novoty, ktoré sťažovateľ
predtým neuplatnil v správnej žalobe. Krajský súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku podujal naskutkovú a právnu analýzu viacerých momentov z administratívneho konania v širšom zmysle, a tak
dával vlastné odpovede na sťažovateľov podnet z 12.11.2018, pričom sa v podstate snažil vysvetliť
sťažovateľovi, prečo nebolo možné vyhovieť tomuto podnetu. Pritom sťažovateľ nič také v správnej

žalobe od krajského súdu nepožadoval - žiadal však zrušenie listu žalovaného kvôli jeho chýbajúcemu
odôvodneniu a nedostatočne zistenému skutkovému stavu; tiež ho považoval za svojvoľný a arbitrárny.
14. Taktiež kasačný súd poznamenáva, že z napadnutého rozsudku nevyrozumel, na základe akých
úvah považoval krajský súd list žalovaného za opatrenie spôsobilé súdneho prieskumu. Neformálny list,
ktorým orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania oznamuje podávateľovi

podnetu, že nevzhliadol dôvod pre zrušenie rozhodnutia, totiž vo všeobecnosti možno podľa súdnej
praxe považovať za vylúčený zo súdneho prieskumu (napr. pozri m. m. uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3Sž 94/97 zo 18.10.1994, publikované ako R 51/1995, tam vo vzťahu k §
65 Správneho poriadku). Hlavnými argumentami, ktoré takéto závery podkladajú, sú tie, že sa takýmto
listom nezasahuje do práv, právom chránených záujmov a povinností fyzickej osoby alebo právnickej
osoby, keďže na jej právnom postavení sa uvedeným aktom nič nemení, a že pri takomto preskúmavaní

právoplatných rozhodnutí ide o uplatnenie dozorovej právomoci nadriadeného orgánu.
15.Kasačnýsúdchápe,žesasťažovateľpokúsiltaktoponúknutúšancuvyužiťasvojukasačnúsťažnosť
nasmeroval najmä proti týmto čiastkovým záverom krajského súdu (rozvíjal dôvody nulity vlastnej
žiadosti o uvoľnenie, presviedčal o nedostatku právomoci riaditeľa okresného riaditeľstva tvrdeniami
o zrušení rozhodnutia o ustanovení sťažovateľa do funkcie ex tunc, a podobne). Kasačný súd však

musel prihliadať pri posudzovaní prípustnosti týchto sťažnostných bodov aj na to, či majú tieto časti
odôvodnenia napadnutého rozsudku nejaký súvis s odpoveďou správneho súdu na žalobné námietky.
16. Kasačný súd dospel k záveru, že krajským súdom formulované dôvody, prečo bol podľa neho
personálny rozkaz v súlade so zákonom a nemal byť preto v mimo odvolacom konaní zrušený, nesúvisia
s tým, či mal byť list žalovaného ako opatrenie bližšie skutkovo a právne odôvodnený, čo sťažovateľ

uplatnil v správnej žalobe ako jediný dôvod jeho nezákonnosti. Preto za relevantné pre konanie o
kasačnej sťažnosti bolo možné považovať v podstate len tie sťažnostné body, ktoré sa dotýkajú záverov
krajského súdu k odôvodneniu listu žalovaného.
17. V žalobe sťažovateľ tvrdil, že list žalovaného je potrebné zrušiť preto, že nemá žiadne odôvodnenie
a je nepreskúmateľné, a nie je tak z neho zrejmé, v akom rozsahu bol zistený skutkový stav pre riadne

posúdenieveci-taktožalobusumarizovalajkrajskýsúdvbode45napadnutéhorozsudku.Ajsťažnostné
body tvrdiace, že žalovaný mohol vydať iba rozhodnutie a nie neformálne oznámenie, sú tak novotou
nad rámec správnej žaloby.
18. Z napadnutého rozsudku možno k týmto žalobným námietkam vztiahnuť len časť bodu 43
odôvodnenia, kde krajský súd uvádza, že skúmal, „či žalovaný postupoval správne a zákonným

spôsobom, keď po posúdení veci vyslovil vyššie uvedený záver s tým, že nevydal v predmetnej
veci rozhodnutie, ale zaslal žalobcovi len písomné oznámenie, a teda, či žalobca týmto opatrením
žalovaného bol ukrátený na svojich právach.“; ďalej v bode 48 uvedené konštatovanie: „Správny súd mal
v konaní zistené z napadnutého opatrenia, že v preskúmavanej veci žalovaný nezistil zákonný dôvod na
preskúmanie rozhodnutia žalovaným, a preto vo veci nevydal meritórne rozhodnutie a žalobcovi oznámil

neformálnym listom, že na základe preskúmania veci dospel k záveru, že personálny rozkaz č. 26 bol
vydaný v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 73/1998 Z. z. a ostatnými predpismi.“; a napokon
záver krajského súdu v bode 53: „Vzhľadom na uvedené skutočnosti, sa správny súd nestotožnil s
námietkou žalobcu ohľadne nedostatočného odôvodnenia napadnutého opatrenia, zastávajúc názor,
že napadnuté opatrenie je dostatočne jasné a zrozumiteľné, a preto ho možno považovať za riadne

odôvodnené, keďže žalovaný nevydal meritórne rozhodnutie a žalobcovi oznámil neformálnym listom,
že personálny rozkaz č. 26 bol vydaný v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 73/1998 Z. z.
a ostatnými predpismi.“
19. Kasačný súd považuje citovaný bod 53 odôvodnenia napadnutého rozsudku za veľmi stručnú,
ale napriek tomu správnu odpoveď na žalobné námietky. Aj kasačný súd má za to, že zo zákona

o štátnej službe nevyplýva povinnosť ministra vnútra, aby na podnet na preskúmanie rozhodnutia
mimo odvolacieho konania reagoval rozhodnutím vydaným v správnom konaní, vrátane odôvodnenia
obsahujúceho právne posúdenie a reakciu na skutkové okolnosti, ako to požaduje sťažovateľ.
20. List žalovaného treba chápať ako neformálny akt, ktorým minister vnútra ako dozorový orgán
informuje podávateľa podnetu, že na jeho základe nedôjde k zmene či zrušeniu právoplatného

rozhodnutia.
21. S ohľadom na to, že list žalovaného nijako nezasahuje do práv, právom chránených záujmov a
povinností podávateľa podnetu, podľa kasačného súdu ho nie je v podstate ani možné považovať za
opatrenie v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP. Ak na základe osobitostí prípadu krajský súd takýto listpovažuje za spôsobilý súdneho prieskumu, mal by aj uviesť konkrétne (aspoň potenciálne) dopady na
právne postavenie žalobcu, ktoré odôvodňujú súdny prieskum.
22. Iná situácia by nastala, keby minister rozhodnutím zmenil alebo zrušil určité právoplatné rozhodnutie

- v takom prípade zákon o štátnej službe v § 246 ods. 5 umožňuje podať rozklad, a s ohľadom na to,
že takýmto zmeňujúcim alebo zrušujúcim rozhodnutím sa spravidla zasahuje do právneho postavenia
určitej osoby, do úvahy by pri splnení ďalších predpokladov prichádzal aj jeho súdny prieskum.
23. Kasačný súd opäť poznamenáva, že s ohľadom na charakter listu žalovaného a žalobné body, ani
nebolo potrebné, aby sa krajský súd bližšie vyjadroval k dôvodom, ktoré sťažovateľ uvádzal v podnete.

24. Kasačný súd tak nepovažoval za dôvodné tie sťažnostné body, ktoré boli s ohľadom na správnu
žalobu a posúdenie krajského súdu relevantné, a dospel k záveru o zamietnutí kasačnej sťažnosti.
Kasačný súd tak rozhodol napriek tomu, že má vyššie uvedené výhrady k postupu krajského súdu,
ktorý list žalovaného preskúmaval bez toho, aby bolo zrejmé, na základe akej úvahy ho považoval za
spôsobilý súdneho prieskumu, a ktorý posudzoval aj skutkové a právne otázky mimo žalobných bodov,
čím do istej miery urobil svoje rozhodnutie zmätočným.

25. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP a contrario k § 167
ods. 1 a § 168 SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov kasačného konania,
pretože sťažovateľ nebol v kasačnom konaní úspešný a vo vzťahu k žalovanému nedošlo k naplneniu
predpokladu obsiahnutého v § 168 SSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok n i e j e prípustný.