Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, October 24, 2022

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 7Sžsk/55/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8020200112
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Reisenauerová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2022:8020200112.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky

Reisenauerovej /sudca spravodajca/ a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a Mgr. Michala
Novotného, v právnej veci žalobcu: O.. B. W., nar. XX.XX. XXXX, trvale bytom G. I. XXX, právne
zastúpeného JUDr. Martinou Fabianovou, advokátkou, so sídlom Hencovská 2043, Hencovce, proti
žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, pracovisko Košice, Zádielska 2,
Košice, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. UPS/US6/SSVODPPKPC2/
SOC/2018/3141 zo dňa 14. marca 2018, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v
Prešove, č. k. 6Sa/7/2020-66 zo dňa 07. októbra 2020, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.

Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie pred krajským súdom
1. Krajský súd v Prešove napadnutým rozsudkom č. k. 6Sa/7/2020-66 zo dňa 07. októbra 2020 v znení
opravného uznesenia zo dňa 20.05.2021, č. k. 6Sa/7/2020-111, podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z.
Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania

zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US6/SSVODPPKPC2/SOC/2018/3141 zo dňa 14. marca
2017 (správne mal byť uvedený rok 2018), ktorým podľa § 59 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní (správny poriadok) (ďalej len „zák. č. 71/1967 Zb.“) odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou č. VT1/OPPNKAPČ/SOC/2015/36508-0006
zo dňa 04.08.2015 potvrdil. Prvostupňovým rozhodnutím VT1/OPPNKAPČ/SOC/2015/36508-0006 zo
dňa 04.08.2015 nebolo podľa ust. § 17 ods. 1 zák. č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na
kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 447/2008 Z. z.“) žiadosti žalobcu o vyhotovenie parkovacieho
preukazu vyhovené. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd poukazom na ust. § 167 ods. 1 a §
168 ods. 1 SSP tak, že neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

2. Krajský súd z predloženého administratívneho spisu zistil, že žalobca podal dňa 10.07.2015 na
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou (ďalej len „prvostupňový správny orgán“)
žiadosť o vyhotovenie parkovacieho preukazu podľa zákona č. 447/2008 Z. z. Na základe tejto žiadosti

posudkový lekár vypracoval Lekársky posudok podľa § 11 zákona č. 447/2008 Z. z. zo dňa 04.08.2015,
č. 2015/36508-5, v ktorom popísal anamnézu, subjektívne ťažkosti, objektívny nález, na základe
ktorého uviedol ako diagnosticko-funkčné hodnotenie poruchy chrbtice v časti krčnej - stav po operácii
medzistavcových platničiek, 2x implantátom cage Cespace PEEK - 30.06.2015, bez ťažkej poruchyfunkcie s radikulopatiami a motorickým deficitom na periférii trvalého charakteru - XII.A.1.b) s mierou
funkčnej poruchy 30 %. Konštatoval, že ďalšie postihnutia nepresiahli mieru funkčnej poruchy 50 % ani
navýšením, a že astma bronchiale v náleze je uvedená ako stredne ťažkého stupňa, avšak hodnoty

FEV1 (zo dňa 15.05.2015) sú hodnotami stupňa ľahkého. Konštatoval, že v danom prípade nejde o
fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a nespĺňa kritéria odkázanosti podľa § 14 ods. 6 písm.
a), b), c) zákona č. 447/2008 Z. z. Na základe žiadosti žalobcu a lekárskeho posudku prvostupňový
správny orgán vydal dňa 04.08.2015 rozhodnutie č. VT1/OPPNKAPČ/SOC/2015/36508-0006, ktorým
podľa § 52 písm. a) bod 2 zákona č. 447/2008 Z. z. a § 46 zákona č. 71/1967 Zb. rozhodol tak, že žiadosti

žalobcu nevyhovel podľa § 17 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. Proti tomuto rozhodnutiu prvostupňového
správneho orgánu podal včas odvolanie žalobca o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. UPS/
US6/SSVODPPKPC2/BEZ/2015/19378 zo dňa 26.10.2015 tak, že podľa § 14 ods. 6, § 17 ods. 1,
§ 15 ods. 3, § 55 ods. 7 a 13 zákona č. 447/2008 Z. z. a podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku
odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Na
základe podanej žaloby žalobcu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Krajský súd v Prešove vo veci

rozhodol rozsudkom č. k.: 5S/43/2015-35 zo dňa 28.09.2016 a to tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného
č. UPS/US6/SSVODPPKPC2/BEZ/2015/19378 zo dňa 26. októbra 2015 a vec vrátil žalovanému
na ďalšie konanie. Žalovaný na základe rozsudku Krajského súdu v Prešove opätovne preskúmal
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, konanie doplnil o Lekársky posudok č. UPS/US6/
SSVODPPKPC2/SOC/2017/3552 zo dňa 02.03.2017, v ktorom posudkový lekár konštatoval, že žalobca

nie je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a vo veci odvolania žalobcu opätovne
rozhodol rozhodnutím č. UPS/US6/SSVODPPKPC2/SOC/2017/3553 zo dňa 13.03.2017 a to tak, že
odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. VT1/OPPNKAPČ/
SOC/2015/36508-0006 zo dňa 04.08.2015 potvrdil. Toto rozhodnutie žalobca opätovne napadol žalobou
na Krajský súd v Prešove, ktorý vo veci rozhodol rozsudkom č. k.: 1Sa/10/2017-29 zo dňa 28. septembra

2017, ktorým zrušil rozhodnutie žalovaného č. UPS/US6/SSVODPPKPC2/SOC/2017/3553 zo dňa
13.03.2017 a uložil žalovanému zaoberať sa všetkými lekárskymi nálezmi, ktoré v konaní predložil
žalobca pre posúdenie jeho zdravotného stavu a podmienok pre vydanie parkovacieho preukazu, k
posudzovaniuprizvaťžalobcuaumožniťmuvyjadriťsakzisteniamkonštatovanýmposudkovýmlekárom
a vo veci opätovne rozhodnúť a rozhodnutie v zmysle uvedeného odôvodniť. V zmysle zrušovacieho

rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn.: 1Sa/10/2017-11 žalovaný opätovne odstúpil spisovú
dokumentáciu posudkovému lekárovi ústredia za účelom vykonania lekárskej posudkovej činnosti.
Zdravotný stav žalobcu bol hodnotený dvoma posudkovými lekármi ústredia. Posudkoví lekári po
preskúmaní predložených odborných nálezov a zhodnotení zdravotného stavu žalobcu vydali Lekársky
posudok č. UPS/US6/SSVOUPPKPC2/SOC/2018/3141 zo dňa 09.02.2018. Na podklade vyššie

uvedeného posudku posudkového lekára ústredia žalovaný opätovne vo veci rozhodol rozhodnutím č.
UPS/US6/SSVODPPKPC2/SOC/2018/3141 zo dňa 14.03.2018, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a
napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. VT1/OPPNKAPČ/SOC/2015/3658-0006
zo dňa 04.08.2015 potvrdil. Rozhodnutie žalovaného č. UPS/US6/SSVODPPKPC2/SOC/ 2018/3141 zo
dňa 14.03.2018 je predmetom prieskumu v tomto konaní.

3. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v
intenciách zákona č. 447/2008 Z. z. citujúc právnu úpravu ustanovenú v § 2 ods. 3, 17 ods.
1, § 10 ods. 1, § 12 ods. 1 ako i ust. § 53 ods. 1 a 2, postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v
tretej hlave tretej časti Správneho súdneho poriadku, upravujúcej správnu žalobu v sociálnych veciach,
za primeraného použitia ustanovení o všeobecnej správnej žalobe podľa prvej hlavy tretej časti SSP a

dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby.

4. Krajský súd v zmysle ust. § 10 ods. 1 zák. č. 447/2008 Z. z. uviedol, že rozhodnutiu žalovaného
predchádzala lekárska posudková činnosť a to lekársky posudok posudkových lekárov ústredia,
ktorí posudzovali zdravotný stav žalobcu na základe predložených aktuálnych lekárskych nálezov a

odborných vyšetrení a vypracoval lekársky posudok č. UPS/US6/SSVODPPKPC2/SOC/2018/3141 zo
dňa 09.02.2018, v ktorom stanovili mieru funkčnej poruchy u žalobcu 40 % podľa prílohy č. 3 zákona
č. 447/2008 Z. z., kapitoly IX.4.c) - bronchiálna astma a stredne ťažká perzistujúca. Na základe tohto
záveru aj konštatovali, že u žalobcu sa nejedná o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím.

5. Krajský súd vo vzťahu k námietke žalobcu o rozpore lekárskeho posudku s ust. § 11 zák. č. 447/2008
Z. z. poukázal na to, že žalobca nešpecifikoval, v čom videl rozpor. Nestotožnil sa s názorom žalobcu, že
vposudkusúibaformálneprepísanévšetkynímpredloženélekárskesprávy,ktorénebolizohľadnenépri
posudzovaní jeho zdravotného stavu, že posudkoví lekári síce popísali objektívne nálezy z lekárskychspráv a odborných vyšetrení, avšak vo svojich záveroch neuviedli, ktoré konkrétne odborné vyšetrenie,
a aký konkrétny popis zdravotného stavu a diagnostický záver odôvodňuje stanovenie hlavnej diagnózy.

6. Krajský súd v tejto súvislosti zdôraznil, že Lekársky posudok zo dňa 09.02.2018 bol vypracovaný
posudkovými lekármi podľa § 11 ods. 15 zákona č. 447/2008 Z. z., podľa ktorého, ak je miera funkčnej
poruchy fyzickej osoby menej ako 50 %, lekársky posudok obsahuje len mieru funkčnej poruchy,
vyjadrenie, že nejde o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a odôvodnenie tohto vyjadrenia.
Keďžeužalobcubolamierafunkčnejporuchymenejako50%,podľanázorukrajskéhosúdu,postupovali

posudkoví lekári pri vyhotovení lekárskeho posudku v súlade s týmto citovaným ustanovením zákona.
Podľa posudku posudkového lekára zo dňa 09.02.2018, ktorý tvorí obsah administratívneho spisu
žalovaného, bolo zrejmé, že v tomto lekárskom posudku v rámci objektívneho nálezu sú popísané
všetky odborné lekárske vyšetrenia predložené žalobcom, vrátane aktuálnych lekárskych správ v čase
hodnotenia zdravotného stavu žalobcu s ich diagnostickými závermi. Ďalej sú uvedené klinické diagnózy
a druh zdravotného postihnutia podľa prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. s určením miery funkčnej

poruchy podľa jednotlivých zdravotných postihnutí. Z posudku nesporne vyplýva, že rozhodujúcim
zdravotným postihnutím je bronchiálna astma, stredne ťažká perzistujúca astma zaradené do kapitoly
IX.4. písm. c) s mierou funkčnej poruchy 40 %. V odôvodnení tohto posudku posudkový lekár popísal
toto rozhodujúce zdravotné postihnutie a stanovenie miery funkčnej poruchy a uviedol, že ide o
imunoalergológom opakovane dokumentovanú a zakaždým rovnako klasifikovanú diagnózu stredne

ťažkej perzistujúcej astmy, ktorej závažnosť sa stanovuje okrem laboratórnych hodnôt spirometrického
vyšetrenia aj z hodnotenia klinického nálezu a efektu liečby. Na podporu správnosti postupu pri
posudzovaní tejto diagnostickej entity uvádzal zdôvodnenie opierajúce sa o odbornú literatúru (MUDr.
Suchánková Milica, CSc. a spol., posudkové lekárstvo, posudzovanie chorôb dýchacieho traktu,
Slovenská zdravotnícka univerzita Bratislava, 2011, str. 89), v ktorej sa uvádza, že bronchiálna astma

sa od iných respiračných hodnôt líši predovšetkým svojou variabilitou, ktorá spôsobuje, že sa v
krátkych časových intervaloch klinický obraz mení. Nespočetné množstvo látok v okolí môžu pôsobiť
ako spúšťače záchvatu... Je dôležité si uvedomiť, že medzi záchvatmi môže byť klinický nález a
spirometrické vyšetrenie v medziach normy, čo svedčí o dobre kontrolovanej astme z hľadiska účinnosti
liekov a celkového managementu tohto ochorenia. Posudkový lekár sa opiera o nález pneumológa -

alergológa a aj v prípade, že spirometrický nález je opakovane v norme, je medicínskou chybou, ak
v takýchto prípadoch oduzná, zníži alebo neuzná posudzovaného invalidným. Posudkový lekár musí
teda brať do úvahy nielen funkčné vyšetrenie pľúc, ale predovšetkým adekvátnosť a účinnosť liečby a
z hľadiska nej aj dobrú čiastočnú kontrolovanosť alebo nekontrolovanosť, ktorá sa vždy prejaví zmenou
klinického stavu. Toto zdôvodnenie zodpovedá lekárskej správe z imunoalergologického vyšetrenia zo

dňa 29.11.2017, M.. Š. - K. s diagnostickým záverom astma bronchiale perzist. stredne ťažkého stupňa.

7. Podľa prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. bronchiálna astma je zaradená do kapitoly IX.
Dýchacia sústava, bod 4. K tomuto zdravotnému postihnutiu prislúcha tabuľka č. 2 Stupne závažnosti
a symptomatológia bronchiálnej astmy, kde pod písm. c) je uvádzaná bronchiálna astma stredne ťažká

perzistujúca, ku ktorej je priradená miera funkčnej poruchy 40 %, čo zodpovedá miere funkčnej poruchy
stanovenej posudkovými lekármi v lekárskom posudku.
8. Za nedôvodné považoval krajský súd námietky žalobcu, že posudkoví lekári nevzali do úvahy aj
lekárske správy neurochirurga M.. C. zo dňa 22.08.2016 a M.. C. zo dňa 28.08.2017. Z obsahu
lekárskeho posudku zo dňa 09.02.2018 pri aktuálnom posudzovaní doložených lekárskych správ je

konštatované neurochirurgické vyšetrenie M.. C. zo dňa 22.08.2016, ako aj neurochirurgické vyšetrenie
primára M.. C. zo dňa 28.08.2017 s popisom diagnostického záveru, ktorý uvádza v žalobe aj žalobca,
t.j. „prognóza ochorenia nepriaznivá vzhľadom na základné ochorenie, tiež nález na LS chrbtici,
prítomné aj známky krčnej myelopatie, ktoré žiadnym operačným zákrokom t. č. upraviť nevieme, takže
rezid. neurol. príznaky budú stále, telesné šetrenie, LTV dlhodobo“. Rovnako je v neurochirurgickom

vyšetrení primára M.. C. zo dňa 28.08.2017 v lekárskom posudku posudkového lekára popísaná
konštatácia „pretrvávajú bolesti medzi lopatkami a ľavá horná končatina stŕpnutá a necitlivá pri cervik.
myelopatii, posledný čas však poruchy koordinácie, neurológom vypísané žiadanky na CT mozgu“.
Posudkový lekár rovnako podrobne popísal aj neurologické vyšetrenia M.. I. zo dňa 01.12.2015,
05.01.2016, 15.02.2016, 09.08.2016, 27.10.2016, 10.03.2017, 07.04.2017, 30.06.2017, 23.08.2017,

30.06.2017. Posudkoví lekári sa k meraniu svalovej sily, ktorú namietal žalobca v žalobe, a ktorá
mala byť podľa jeho názoru v rozpore s tým, čo je konštatované v neurologických vyšetreniach
M.. I., sa podľa názoru krajského súdu v lekárskom posudku riadne vysporiadali, keď uviedli, že
v prípade žalobcu neurologický stav zachytávajú predovšetkým nálezy neurológa, ktorého žalobcapravidelnenavštevuje,jedokumentovanýakosyndrómkrčnejmyelopatiivprogresiivzmyslezánikového
koreňového syndrómu C5/6 vľavo, ľavostrannej hemiparézy, bolestivý chrbticový syndróm driekovo-
krížovej chrbtice vľavo, v inervačnej oblasti neurokoreň L5 a syndróm karpálneho kanála vpravo.

Závažnosť týchto príznakov / stupeň postihnutia jednotlivých svalových skupín dňa 30.01.2018 bol
objektivizovaný osobným vyšetrením žalobcu na základe doporučenia rozsudku Krajského súdu v
Prešove zo dňa 28.09.2017 sp. zn.: 1Sa/11/2017-31. Žalobca bol osobne vyšetrený konzíliom dvoch
posudkových lekárov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny M.. Y. O. a M.. E. Q., pričom svalová
sila jednotlivých svalových skupín vpravo hodnotená ako plná a vľavo ako 4/5, t. j. len ľahko oslabená

(stupeň 4 na 5-stupňovej škále, kde 5 predstavuje plnú svalovú silu, bez oslabenia a 4 schopnosť
vykonávať pohyb pri gravitácii a zároveň oslabenie sily proti fyzickému odporu vyšetrujúceho lekára).
Žalobca je samostatne chodiaci, s použitím jednej vychádzkovej paličky (nie francúzske ani nemecké
barleaniezložitáortopedickákompenzačnápomôcka),máľahkooslabenúcitlivosťvľavo(viacnahornej
končatine), rozsah pohyblivosti chrbtice v krčnej aj driekovej oblasti znížená o polovicu. Tieto zistenia
sú v súlade so všetkými predloženými pooperačnými vyšetreniami klinických špecialistov, pričom ani

v jednom objektívnom náleze sa nenachádza údaj o výraznej alebo ťažkej motorickej slabosti ľavej
hornej alebo dolnej končatiny, ako ani zmienka o stredne ťažkom alebo ťažkom stupni radikulopatie
alebo myelopatie. Zakaždým sa uvádza myelodeficit explicitne „frustný“ (mierny), či už pri hodnotení
radikulopatie (fyziater) alebo myelopatie (neurológ). Postihnutie krčnej chrbtice, miechy a miechových
koreňovtedaniejemožnéklasifikovaťakoporuchychrbtice,stavpooperáciichrbticeamedzistavcových

platničiek, rozsiahle degeneratívne zmeny III. a IV. stupňa s ťažkými poruchami funkcie (XII.A.1.d)
a je potrebné použiť kategóriu XII.A.1.b, t. j. poruchy chrbtice, degeneratívne zmeny na chrbtici a
medzistavcových platničkách, s trvalým postihnutím funkcie a častými recidívami a dráždenia nervov a
svalov, s poruchou svalového korzetu stredného stupňa, s mierou funkčnej poruchy 30 %. Postihnutie
driekovej chrbtice podľa MR nálezu hodnotí ako mierne, pretože všetky vyklenutia medzistavcových

platničiek majú za následok len možnú iritáciu miechových koreňov (čiže dráždenie bez významnejšieho
tlaku), čomu zodpovedá aj neurologický nález bez tzv. zánikového koreňového syndrómu (t. j. bez
motorickej slabosti), prejavujúci sa predovšetkým bolesťou. Vyššie uvedené závery posudkového lekára
prevzal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia aj žalovaný, ktorým reagoval na námietku žalobcu,
že jeho zdravotné postihnutie je potrebné zaradiť do kapitoly XII.A.1. písm. d) prílohy č. 3 zákona č.

447/2008 Z. z. a túto námietku predniesol aj v žalobe.

9. Podľa názoru krajského súdu sa posudkoví lekári ústredia podrobne a dôsledne vysporiadali s touto
námietkou žalobcu v zmysle zásad logického myslenia a v rámci zákonných medzí a z tejto správnej
úvahy vyplýva zaradenie zdravotného postihnutia žalobcu ako poruchy chrbtice, degeneratívne zmeny

na chrbtici a medzistavcových platničkách, stavy po operáciách s trvalým postihnutím funkcie a častými
recidívami a dráždenia nervov a svalov, s poruchou svalového korzetu stredného stupňa, so strednou
poruchou dynamiky a statiky chrbtice, zaradené do kapitoly XII.A.1. písm. b) prílohy č. 3 zákona č.
447/2008 Z. z., pri ktorom je priradená miera funkčnej poruchy 30 %.

10. Krajský súd vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že klasifikácia choroby podľa MKCH 10, kód M50.0 a
M50.1 zodpovedá zaradeniu jeho zdravotného postihnutia podľa prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z. z.
kapitola XII.A.1. písm. d) toto považoval za zmätočné a nesprávne, pretože podľa klasifikácie chorôb
MKCH 10 diagnóza M50.0 je uvádzané poškodenie krčnej medzistavcovej platničky s myelopatiou a
M50.1 ako poškodenie krčnej medzistavcovej platničky s radikulopatiou. Podľa lekárskeho posudku

posudkového lekára ústredia a jeho záverov tieto diagnózy sú konštatované aj v prípade žalobcu.
Predmetnom posúdenia posudkovými lekármi bol v prípade tohto zdravotného postihnutia hlavne jeho
stupeň a závažnosť.

11. Krajský súd ďalej zdôraznil, že nie každý nepriaznivý zdravotný stav možno považovať za taký,

ktorý spĺňa kritéria ťažkého zdravotného postihnutia, ktoré spĺňa podmienky pre kompenzáciu ťažkého
zdravotného postihnutia. Zákon č. 447/2008 Z.z. v prílohe č. 3 popisuje v jednotlivých kapitolách
medicínske diagnózy a ich charakteristiky určujúce špecifické požiadavky na stupeň (druh, kvalitu,
rozsah, či štádium) zdravotného postihnutia a určuje mieru funkčnej poruchy vyjadrenú v percentách.
Až po zistení prítomnosti vyššie uvedených atribútov závažnosti uvedenej pri jednotlivých diagnózach,

ktoré zodpovedajú miere funkčnej poruchy viac ako 50 %, možno konkrétne ochorenie kvalifikovať ako
ťažké zdravotné postihnutie. Posudzovanie miery funkčnej poruchy podľa zákona č. 447/2008 Z. z.
patrí výlučne do právomoci príslušných posudkových lekárov a iba takýto lekársky posudok môže byť
podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu vo veci kompenzácie, resp. rozhodovania o žiadosti ovydanieparkovaciehopreukazu.Vrámciposudzovaniazákonnostinapadnutýchrozhodnutísprávnysúd
neposudzuje vecnú správnosť odborných medicínskych záverov, ale len zákonnosť postupu, pri ktorom
boli medicínske závery prijaté. Správny súd pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného a z

administratívneho konania, ktoré mu predchádzalo, nezistil pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti
žiadny rozpor so zákonom. Zo záveru lekárskeho posudku jednoznačne vyplýva, že žalobcu nemožno
považovať za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, lebo miera funkčnej poruchy u žalobcu
nepresahuje hranicu 50 %. Z uvedených dôvodov žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán, rozhodli
podľanázorukrajskéhosúduvsúladesozákonom,akzamietližiadosťžalobcuopriznanieparkovacieho

preukazu.

12. Vo vzťahu k požiadavke žalobcu na vykonanie znaleckého dokazovania vypracovaním znaleckého
posudku nemal krajský súd v danom prípade pochybnosti o skutkových zisteniach zo strany správnych
orgánov a ich posudkových lekárov a závery uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
žalovaného sú dostatočne presvedčivé a odôvodňujúce rozhodnutie správneho orgánu vo veci samej,

preto nevidel dôvod na nariadenie dokazovania znaleckým posudkom.

13. Krajský súd sa odklonil od rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn.: 8Sa/34/2018 zo dňa
28.02.2019 z dôvodu, že sa s jeho závermi nestotožnil. (Len pre úplnosť kasačný súd uvádza,
že predmetom konania na Krajskom súde v Prešove sp. zn. 8Sa/34/2018 bol prieskum konania

žalovaného vo veci žiadosti žalobcu o vydanie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím so sprievodcom). Krajský súd v konaní nezistil, že by odôvodnenie rozhodnutia vykazovalo
znaky nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. Poukázal na to, že základným predpokladom pre
posúdenie žiadosti fyzickej osoby o vydanie parkovacieho preukazu je hľadisko, či ide o fyzickú osobu s
ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej miera funkčnej poruchy je podľa prílohy č. 3 zákona č. 447/2008

Z. z. najmenej 50 % (§ 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z.). Posúdenie miery funkčnej poruchy patrí do
právomoci príslušných posudkových lekárov (Rozsudok NS SR sp. zn.: 7Sžso 51/2011). Podkladom pre
rozhodnutie vo veci bol lekársky posudok vyhotovený podľa § 11 zákona č. 447/2008 Z. z., v ktorom
sa posudzuje ako rozhodujúca medicínska otázka, nemožno správnemu orgánu vytknúť „nekritické“
prevzatie záverov tohto posudku do odôvodnenia rozhodnutia tak, ako to vytkol správny súd v rozsudku

vo veci sp. zn.: 8Sa/34/2008 Z. z. Správny orgán teda musel vychádzať pri rozhodovaní z obsahu
a záverov lekárskeho posudku posudkového lekára. Podľa názoru krajského súdu posudkoví lekári
dostatočne a na základe logických záverov vyhodnotili u žalobcu jeho zdravotný stav pre posúdenie
žiadosti o vyhotovenie parkovacieho preukazu a určenie miery funkčnej poruchy. Nestotožnil sa ani s
tvrdením správneho súdu, že v závere posudku absentuje konkrétne odborné vyšetrenie, konkrétny

popis zdravotného stavu a diagnostický záver, ktorý odôvodňuje stanovenie hlavnej diagnózy. Lekársky
posudok obsahuje v objektívnom náleze imunoalergologický nález (29.11.2017, M.. Š.-K.) s uvedením
diagnostickéhozáverusodôvodnením,ktorésprávnysúdcitujevodôvodnenísvojhorozsudku.Rovnako
sa dostatočne posudkoví lekári vysporiadali aj s lekárskymi nálezmi M.. C. a M.. I., čo vyplýva z
odôvodnenia lekárskeho posudku, na ktorý poukazuje aj krajský súd, taktiež v odôvodnení rozsudku.

14. Krajský súd záverom uviedol, že o porušenie základného práva na súdnu ochranu a právo
na spravodlivý proces nejde, ak súd nerozhodne podľa predstáv účastníka konania a jeho návrhu
nevyhovie, ak je toto rozhodnutie v súlade s objektívnym právom (Uznesenie ÚS SR sp. zn.: III.ÚS
19/2019-11 zo dňa 16.01.2019). To isté sa týka aj rozhodnutí orgánov verejnej správy. Žalobca v

predmetnom konaní námietky založil na tvrdení, že jeho zdravotný stav je potrebné posúdiť konkrétnym
spôsobom, t. j. podľa prílohy č. 3 kap. XII.A.1.d), avšak tento jeho názor okrem subjektívneho tvrdenia
nepodložil takými dôkazmi, ktoré by spochybnili závery žalovaného uvedené v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia.

15. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd podľa § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú
zamietol.

II.
Kasačná sťažnosť žalobcu

16. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. V
dôvodoch kasačnej sťažnosti namietal, že krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f) SSP), taktiež, že rozhodol na základe nesprávnehoprávneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe
kasačného súdu (§440 ods. 1 písm. h) SSP) Navrhol, aby kasačný súd rozsudok Krajského súdu v
Prešove č. k. 6Sa/7/2020-66 zo dňa 07. október 2020 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie eventuálne,

aby zrušil rozhodnutie žalovanej č. UPS/US6/SSVODPPKPC2/SOC/2018/3141 zo dňa 14. marca 2017
(správne malo byť 2018 pozn. kasačného súdu) a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

17. Žalobca vytýkal rozhodnutiu krajského súdu, že je nedostatočne odôvodnené, arbitrárne, súd sa v
ňom vôbec nevysporiadal so žalobnými dôvodmi, pričom v konaní došlo k porušeniu princípu právnej

istoty a princípu predvídateľnosti práva, vrátane predvídateľnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy,
keď súd v skutkovo rovnakej veci rozhodol rozdielne. Namietal taktiež zaujatosť zákonnej sudkyne,
pričom poukázal na zápisnicu z pojednávania zo dňa 08.07.2020 v právnej veci sp. zn. 6sa/21/2019 a
6Sa/7/2020. Vyhrážanie sa sudkyne v konaní vedenom pod sp. zn. 6Sa/21/2019 účastníkovi konania,
má podľa názoru žalobcu, naznačovať jej zaujatosť.

18. Žalobca úvodom popísal priebeh administratívneho konania. Vyslovil názor, že sa správny orgán
a ani správny súd nevysporiadali s odvolacími námietkami žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu
a ani so žalobnými námietkami, ako aj so závermi rozsudku Krajského súdu v Prešove vo veci sp.
zn. 1Sa/11/2017, 8Sa/34/2018. (pre doplnenie kasačný súd uvádza, že žalobca požiadal žalovaného
o vydanie parkovacieho preukazu ako aj o vydanie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným

postihnutím so sprievodcom. V oboch konaniach boli vypracované lekárske posudky a takmer identické
rozhodnutia, na základe obdobných skutkových okolností. V konaní vo veci týkajúcej sa preukazu ŤZP-
S, vedenom na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 8Sa/34/2018, v skutkovo obdobnej veci a totožných
účastníkov, na základe lekárskeho posudku zo dňa 09.02.2018, súd rozsudkom zo dňa 28.02.2019
zrušil rozhodnutie žalovaného, č. UPS/US6/SSVODPPKPC2/SOC/2018/374 zo dňa 14.03.2018 s tým,

že žalovaný sa v rozhodnutí nevysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu proti prvostupňovému
rozhodnutiu a ani so žalobnými námietkami a závermi rozsudku krajského súdu vo veci, sp. zn.
1Sa/11/2015. Konštatoval, že vo veci nebol dostatočne zistený skutočný stav veci a došlo k podstatnému
porušeniu ustanovení v konaní pred orgánom verejnej správy.)

19.Vtejtočastikasačnejsťažnostižalobcataktiežpoukázalnahlavnýavýznamnýdôkazneobjektívnosti
posudkových lekárov V.. O. Q. V.. Q. a to na rozhodnutie ÚPSVaR vo Vranove nad Topľou zo
dňa 08.09.2020 č. VT1/OPPnKaPČ/SOC/2020/38962-5, v ktorom vyhoveli žiadosti žalobcu zo dňa
17.07.2020 na kompenzáciu ZŤP - parkovací preukaz, ktorý mu bol už vydaný. V ďalšej žiadosti o
ZŤP so sprievodcom mu nebolo vyhovené. Bol mu však priznaný preukaz fyzickej osoby s ťažkým

zdravotným postihnutím a to na základe hlavnej diagnózy: porucha chrbtice XII.A.1.d - 50%-60% stavy
po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, rozsiahle degeneratívne zmeny III. a IV. stupňa s
ťažkými poruchami funkcie (recidivujúcimi chronickými iritáciami nervov až radikulopatiami s motorickým
deficitom na periférii trvalého charakteru, insuficiencia svalového korzetu).

20. Krajský súd podľa názoru žalobcu v danom prípade neodôvodnil námietku týkajúcu sa nekritického
prevzatia záverov, ku ktorým dospel posudkový lekár, pretože správny orgán náležite nedbal na
presvedčivé a zrozumiteľné odôvodnenie a to aj uvedením konkrétnych odborných argumentov, na
základe ktorých bol odborný lekársky záver vyhodnotený. Je vecou správneho orgánu, aby odborné
posudky, ktoré tvoria podklad pre vydanie rozhodnutia boli po obsahovej stránke náležite vyčerpávajúce

a boli tak relevantným podkladom pre ďalšie rozhodovanie.

21. Žalobca následne doslovne zopakoval svoje žalobné námietky. Vytýkal krajskému súdu, že sa
nevysporiadal s tým, že žalovaný neodôvodnil tú skutočnosť, že žalobca je po operácii, pre zhoršujúci
sa stav ďalšia operácia nie je možná, jeho ochorenie je chronické, poškodenie krčnej medzistavcovej

platničky s radikulopatiou (M.. C., 22.08.2016) diagnostikovaná mu je radikulopatia, správy obsahujú
údaje o útlaku nervov (progresia), poruchou kinetiky (napr. M.. B., 15.02.2016, M.. I., 05.01.2016) a
koordinácie (M.. C.F., 28.08.2017) s poukazom na definíciu insuficiencie ako nedostatočnosť, zlyhávanie
svalového korzetu. Žalobcovi nebolo z rozhodnutia žalovaného a posúdenia posudkovými lekármi
zrejmé, vzhľadom na vyššie uvedené a jeho zdravotný stav, prečo nebol zaradený do kategórie

XII.A.1.d. V tomto rozhodnutie žalovaného považoval za nepreskúmateľné. Taktiež vytýkal rozhodnutiu
žalovaného absenciu vlastnej správnej úvahy, skutkové vyhodnotenie veci a najmä právne posúdenie.
Ďalej uviedol, že prejavy jednotlivých ochorení vo vzťahu k potrebe ich kompenzácie musia byť
preskúmateľným spôsobom vyhodnotené, teda z rozhodnutia musí vyplývať preskúmateľný záver.Krajský súd sa obmedzil len na holé konštatovanie s poukazom na lekársky posudok, jeho záver a citáciu
príslušných ustanovení Zákona o peňažných príspevkoch.

22. Žalobca poukázal tiež na to, že Najvyšší súd SR sa už prostredníctvom svojej ustálenej praxe
vyslovil k zámerom zákonodarcu, ktorý má byť pri aplikácii ustanovení zákona o peňažných príspevkoch
na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia braný konajúcim správnym súdom na zreteľ napr. z
rozhodnutia NS SR sp. zn. 1Sžso/1/2021 zo dňa 28.02.2012, vyplýva, že; „Základným cieľom konania
o kompenzácii je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do

spoločnosti vrátane nepriameho zabezpečenia nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných
životných potrieb za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti, minimalizácia sociálnych
dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, ktoré nie je postihnutá osoba schopná prekonať vlastným
úsilím a prostriedkami, ako aj zmierenie jej nepriaznivej sociálnej situácie..“ Sledujúc takto vymedzený
účel zákona mal žalovaný podľa názoru žalobcu pristúpiť k výkladu §16 uvedeného zákona spôsobom,
ktorý eliminuje možné pochybnosti o jeho formalizme. Namietal, že s touto námietkou sa krajský súd

nevysporiadal a dostatočne ju neodôvodnil.

23. Záverom žalobca uviedol, že vydaný rozsudok porušuje ústavnoprávne a medzinárodnoprávne
garantovaných základných princípov (zásad) materiálneho právneho štátu, najmä princípu materiálnej
spravodlivosti a materiálnej ochrany zákonnosti vrátane princípov riadneho a spravodlivého procesu,

princípu právnych istôt, a princípu predvídateľnosti práva vrátane predvídateľnosti rozhodnutí orgánov
verejnej moci, ako aj princípu ochrany legitímnych očakávaní.

III.
Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti

24. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadril písomne podaním zo dňa 18.12.2020. Zotrval na
svojich vyjadreniach. Žalobou napadnuté rozhodnutie považoval za vecne správne, vydané v súlade so
zákonom č. 447/2008 Z. z. Žalovaný sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozsudku krajského
súdu.

IV.
Konanie pred kasačným súdom
25. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky bol formálne zriadený ústavným zákonom č. 422/2020 Z.
z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov
dňa 1. januára 2021 a na základe zák. č. 423/2020 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v

súvislosti s reformou súdnictva.

26. Podľa ust. § 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení zákona č. 423/2020 Z. z., najvyšší správny súd začne činnosť 1. augusta 2021.

27. Podľa ust. § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z., o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z. z., výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z najvyššieho
súdu na najvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc
najvyššieho správneho súdu.

28. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ v spojení s § 438 ods. 2
SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, kasačnú
sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol
zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk (§ 452 ods. 1 v spojení s ust.§ 137 ods. 4 SSP) a dospel k

záveru o nedôvodnosti kasačnej sťažnosti žalobcu.
29. Predmetom prieskumného konania na kasačnom súde bol rozsudok Krajského súdu v Prešove, č.
k. 6Sa/7/2020-66 zo dňa 07. októbra 2020, ktorým krajský súd zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US6/SSVODPPKPC2/SOC/2018/3141 zo dňa 14. marca
2018.

30. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu kasačný súd vychádzal
zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril
dávkový spis žalovaného správneho orgánu.31. Predmetom preskúmavacieho súdneho konania v danej veci bolo rozhodnutie žalovaného UPS/
US6/SSVODPPKPC2/SOC/2018/3141 zo dňa 14. marca 2018, ktorým podľa ust. § 59 ods. 2 zák. č.

71/1967 Zb. odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov
nad Topľou č. VT1/OPPNKAPČ/SOC/2015/36508-0006 zo dňa 04.08.2015 potvrdil.

32. Kasačný súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že správne súdnictvo v Slovenskej republike
vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby

verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na kontrole verejnej správy, či
táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb,
do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho
súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb
a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom
právneho štátu zaručujúcim každej osobe, či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv

pred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná
ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na
dodržiavaní práva štátnymi orgánmi. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam
alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a
rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 2 ods. 1 SSP). Konanie pred správnym

súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených
záujmov účastníkov administratívneho konania (§ 5 ods. 2 SSP). Na rozhodnutie správneho súdu
je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania
opatrenia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP). Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať
ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu

verejnej správy (§ 177 ods. 1 SSP).

33. Kasačný súd dáva tiež do pozornosti, že správny súd nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou
pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej hlavy tretej časti
Správneho súdneho poriadku (§§ 199 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie

si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav,
či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými
právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho
orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V súdnom
prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v sociálnych veciach správny súd

nie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ak žalobca je fyzickou osobou, ktorou namieta
nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu
a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych
právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho
orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Správny súd v konaní súdneho prieskumu

zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy teda preskúmava, či orgán štátnej správy konal a
rozhodol v súlade so zákonom, či v správnom konaní postupoval v súčinnosti s účastníkom konania, či
savysporiadalsjehonámietkamiačinazákladeskutkovýchzisteníanazákladelogickéhoarozumného
uváženia ustálil správne svoj právny záver.

34. Kasačný súd zistil, že krajský súd v danej veci v procese súdneho prieskumu zákonnosti
napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu náležite postupoval v súlade s procesnými
pravidlami zákonodarcom nastolenými v prvej a tretej hlave tretej časti Správneho súdneho poriadku,
keď súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, napadnutého žalobou,
vykonal náležite v zmysle platnej právnej úpravy zákona č. 447/2008 Z. z. a svoju právnu úvahu, na

základe ktorej ustálil svoj právny záver, aj riadne odôvodnil.

35. Kasačný súd po vykonaní súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení
s prvostupňovým správnym rozhodnutím a konaní im predchádzajúcich pri aplikácii zákonnej úpravy
uvedeného právneho predpisu postupom podľa Správneho súdneho poriadku dospel k zhodnému

záveru ako krajský súd o nedôvodnosti žaloby. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej
sťažnosti žalobcu vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu po tom, ako sa oboznámil s
obsahom administratívneho a súdneho spisu, s námietkami žalobcu uvedenými v kasačnej sťažnosti a
s prihliadnutím na § 461 SSP dospel k záveru, že v zásade nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil odlogických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych
noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné
východiská pre vyslovenie výroku rozsudku.

V.
Právne posúdenie kasačným súdom

36. Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je

zvrchovaný, demokratický a právny štát.

37. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu
a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

38. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov

a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.

39. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 ústavy je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho
právneho štátu. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť
práva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s

právomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako
určuje právny poriadok. Z citovanej právnej úpravy ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne
záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Pozitivistický právny prístup k aplikácii
zákonov je preto v činnosti štátnych orgánov modifikovaný ústavne konformným výkladom, ktorý v
závislosti od ústavou chránených hodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných

pojmov. Obsah zákonnej právnej normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu
zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a
výklad zákona je podmienkou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Mocenské
orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v
zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou

v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe
Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne
záväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie.

40. V danej súvislosti kasačný súd dáva tiež do pozornosti rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej

republiky sp. zn. III. ÚS 341/07, v ktorom ústavný súd uvádza: „Ústavný súd SR už v rámci svojej
rozhodovacej činnosti konštatoval, že nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov zahŕňajúcej
aplikáciu abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov je zisťovanie
obsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy o
metodologický postup, v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť, pričom

jednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne
zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu. Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych
predpisov je nepochybne treba vychádzať najprv z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným
znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného
znenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona,

systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne
záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 ústavy). Samozrejme, že sa v takýchto prípadoch
musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na
racionálnej argumentácii. V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho
predpisu(umožňujúcehonapr.viacverziíinterpretácie)alebovprípaderozporutohtozneniasozmyslom

a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť
výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom. Viazanosť štátnych orgánov
zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy totiž neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť
doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie čl. 2 ods. 2 ústavy
nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona“.

41. Zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia upravuje
právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého
zdravotného postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotnýmpostihnutím, vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom,
parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím a právne vzťahy na účely
posudzovania potreby osobitnej starostlivosti poskytovanej podľa osobitného predpisu. Cieľom úpravy

právnych vzťahov uvedených v odseku 1 je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým
zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za
podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom. (§ 1 ods. 1,2 zákona)

42. Podľa § 11 ods. 2, 3, 4, 6, 8, 9, 13 a 15 zákona č. 447/2008 Z. z., lekársku posudkovú činnosť

vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu. Posudkový lekár pri vykonávaní lekárskej posudkovej
činnosti spolupracuje najmä s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo
a s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore pediatria, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú
starostlivosť pre deti a dorast, alebo s lekárom so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore
a sociálnym pracovníkom príslušného orgánu. Pri výkone lekárskej posudkovej činnosti posudkový
lekár vychádza z aktuálneho lekárskeho nálezu na účely kompenzácie, na účely preukazu, na účely

parkovacieho preukazu, na účely posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej
osobyvykonávaťopatrovanieaposudzovaniafyzickejschopnostiapsychickejschopnostifyzickejosoby
s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6 (ďalej len „lekársky nález“),
ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho nálezu je uvedený v prílohe č. 1. Ak fyzická osoba
v priebehu konania vo veciach kompenzácie, preukazu alebo parkovacieho preukazu predloží ďalšiu

zdravotnú dokumentáciu, ktorá nie je obsahom lekárskeho nálezu, posudkový lekár túto zdravotnú
dokumentáciu posúdi a zohľadní ju v lekárskom posudku. Lekársky nález je na účely tohto zákona
aktuálny, ak nie je starší ako šesť mesiacov. Posudkový lekár môže vychádzať aj z lekárskeho nálezu,
ktorý je starší ako šesť mesiacov, ak je podľa posudkového lekára zdravotný stav fyzickej osoby
chronický s trvalým poškodením a miera funkčnej poruchy je definitívna a od ďalšej liečby nemožno

očakávaťzlepšenie.Posudkovýlekármôžepredvolaťfyzickúosobunaposúdeniejejzdravotnéhostavu,
akmápochybnostiosprávnostidiagnostickéhozáveruvyplývajúcehozpredloženéholekárskehonálezu
alebo je potrebné overiť objektívnosť alebo úplnosť diagnostického záveru. V ostatných prípadoch
posudkovýlekárvykonáposúdeniebezprítomnostiposudzovanejfyzickejosoby.Naúčelyparkovacieho
preukazu lekársky posudok obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s

ťažkým zdravotným postihnutím, vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je
odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom alebo či fyzická osoba má praktickú
alebo úplnú slepotu oboch očí a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu. Ak je miera funkčnej
poruchy fyzickej osoby menej ako 50%, lekársky posudok obsahuje len mieru funkčnej poruchy,
vyjadrenie, že nejde o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a odôvodnenie tohto vyjadrenia.

43. Podľa ust. § 53 ods. 1 citovaného zákona, na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o
preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní s
odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak.
44. Podľa ust. § 53 ods. 2 citovaného zákona, ustanovenia § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 61 až

68 všeobecného predpisu o správnom konaní sa nevzťahujú na konanie vo veciach kompenzácie, na
konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze.
45.Podľaust.§55ods.8citovanéhozákona,Aksafyzickáosobapodľalekárskehoposudkunepovažuje
za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, je lekársky posudok podklad na rozhodnutie o
peňažnom príspevku na kompenzáciu a o parkovacom preukaze.

46. Kasačný súd po preskúmaní kasačnou sťažnosťou napadnutého rozhodnutia krajského súdu
nezistil skutočnosti, ktoré by odôvodňovali jeho zrušenie. Žalobca vytýkal krajskému súdu nedostatočné
odôvodnenie jeho rozhodnutia, ktoré považoval za arbitrárne. V konaní podľa jeho názoru došlo k
porušeniu právnej istoty a predvídateľnosti práva, keď v skutkovo zhodnej veci rozhodol súd rozdielne.

47. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že obsahom základného práva na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania, ako aj iného zainteresovaného subjektu na
rozhodnutie, ktorého dôvody sú zjavné a zreteľné, pretože práve odôvodnenie rozhodnutia je zárukou
toho, že výkon spravodlivosti nebude arbitrárny. (bližšie pozri rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn.
I. ÚS 117/07) Nie je nutné, aby na každú otázku bola daná súdom podrobná odpoveď ani nemusí

rozhodovať v súlade s právnym názorom účastníka konania, pokiaľ samotné rozhodnutie reaguje na
skutkovo a právne významné skutočnosti. V predmetnej veci mal kasačný súd preukázané, jednak
postupom krajského súdu ako i jeho samotným rozhodnutím splnenie týchto atribútov. Krajský súd v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia (bod 48 až 70) dáva logickú a zrozumiteľnú odpoveď na zásadnénámietky žalobcu, ako aj krajský súd náležitým spôsobom uviedol dôvody a svoju úvahu, na základe
ktorej vo veci samej rozhodol.

48. Kasačný súd sa nestotožnil ani s argumentáciou žalobca, ktorou v kasačnej sťažnosti namietal, že
krajský súd vo svojom rozhodnutí sa nevysporiadal so závermi rozsudku Krajského súdu v Prešove
8Sa/34/2018. K uvedenej námietke kasačný súd konštatuje. V odôvodnení rozhodnutia v bode 65)
krajský súd konštatuje jednoznačné a presvedčivé dôvody odklonu od rozhodnutia prijatého vo veci
vedenej na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 8Sa/34/2018, čo je v súlade s názorom vysloveným v

zrušujúcom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 9Sžsk/81/2019 v danej veci. Odklon od už prijatého
názoru (v inom rozhodnutí) by mohol predstavovať zásah do základných práv a slobôd účastníka
konania len za predpokladu, že by bol dôsledkom arbitrárnosti alebo zjavnej neodôvodnenosti súdneho
rozhodnutia.

49. Žalobca i naďalej spochybňoval objektívnosť posudkových lekárov v danej veci a to poukazom

na skutočnosť, že na základe jeho žiadosti zo dňa 17.07.2020 mu bol preukaz ŤZP - parkovací
preukaz na základe hlavnej diagnózy; porucha chrbtice XII.A.1.d - 50%-60% stavy po operácii chrbtice
a medzistavcových platničiek, rozsiahle degeneratívne zmeny III. a IV. stupňa s ťažkými poruchami
funkcie (recidivujúcimi chronickými iritáciami nervov až radikulopatiami s motorickým deficitom na
periférii trvalého charakteru, insuficiencia svalového korzetu) vydaný. V nadväznosti na uvedené v tu

prejedávanej veci nebolo žalobcovi zrejmé, prečo nebol jeho zdravotný stav zaradený do kategórie
XII.A.1.d. už v čase vyhotovenia lekárskeho posudku zo dňa 09.02.2018 a v tejto súvislosti namietal
aj nekritické prevzatie záverov, ku ktorým dospel posudkový lekár, do rozhodnutia správneho orgánu.
K uvedenej námietke žalobcu kasačný súd konštatuje. Lekársky posudok vyhotovený podľa ust. §
11 zák. č. 447/2008 slúži ako podklad rozhodnutia správneho orgánu. Posudzovanie miery funkčnej

poruchy je odbornou medicínskou otázkou zverenou posudkovým lekárom, a hoci je správny orgán
oprávnený hodnotiť dôkazy, nemôže svojím úsudkom nahrádzať odborné posúdenie otázok lekárom.
Z toho dôvodu skutočnosť, že správne orgány v oboch stupňoch pri vydaní rozhodnutia vychádzali z
predloženéholekárskehoposudku,jelegitímna.Vkonanížalobcanepredložilžiadnytakýdôkaz,ktorýby
záver posudkových lekárov vyvracal a potvrdzoval správnosť jeho tvrdenia, resp. žeby lekársky posudok

nezodpovedal obsahu spisov. Z lekárskeho posudku, tak ako už konštatoval aj krajský súd, vyplynulo,
z akého dôvodu nebolo možné postihnutie krčnej chrbtice, miechy a miechových koreňov klasifikovať
ako „poruchy chrbtice, stav po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, rozsiahle degeneratívne
zmeny III. a IV. stupňa s ťažkými poruchami funkcie“(XII.A.1.d).

50. K poukazovaniu žalobcu na už vydaný preukaz ŤZP - parkovací preukaz, v inom konaní na základe
jeho neskoršej žiadosti, kasačný súd konštatuje, že už v preskúmavanej veci bolo zistené, že zdravotný
stav žalobcu, najmä s ohľadom na jeho ochorenie chrbtice, nebol ustálený (bol v progresii), preto jeho
prípadné zhoršenie mohlo viesť k zmene posúdenia jeho zdravotného postihnutia a následne k vydaniu
preukazu ŤZP - parkovacieho preukazu. Uvedená skutočnosť, však nemôže spochybniť objektívnosť

posudkových lekárov, ktorý v roku 2018 posudzovali zdravotný stav žalobcu a vychádzali o.i. aj z
predložených lekárskych správ. V danej súvislosti kasačný súd upriamuje pozornosť žalobcu na to,
že pre rozhodnutie správneho súdu a následne aj pre kasačný súd v súdnom prieskume zákonnosti
napadnutého rozhodnutia správneho orgánu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia
orgánu verejnej správy ( § 135 ods.1, prvá časť vety v spojení s § 452 odds.1 SSP). Z uvedeného

dôvodu pre posúdenie zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v danom prípade tak
pre krajský súd ako aj pre kasačný súd bol rozhodujúci stav (posúdenie zdravotného stavu žalobcu),
ktorý bol v čase právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, t.j.19.3.2018.

51. Vychádzajúc z preukázaných skutkových zistení vo veci a právnych záverov uvedených vyššie

najvyšší správny súd dôvody, žalobcom vznesené v kasačnej sťažnosti, ktorými namietal nezákonnosť
rozhodnutia krajského súdu z dôvodov podľa § 440 ods.1, písm. f/, g/, h/ SSP, vyhodnotil ako
nedôvodné, ktoré nemohli spochybniť vecnú a právnu správnosť napadnutého rozhodnutia krajského
súdu. Z uvedených dôvodov najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť žalobcu podľa § 461 SSP ako
nedôvodnú zamietol.

52. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že účastníkom konania
náhradu trov kasačného konania nepriznal. Žalobcovi ich náhradu nepriznal z dôvodu neúspechu vtomto konaní (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanému ich nepriznal, lebo to
nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta prvá SSP)

53. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd v senáte pomerom hlasov 3:0 ( § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.