Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Sunday, February 27, 2022

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 8Sžk/7/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8019200618
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Vačok
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2022:8019200618.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny
Berthotyovej PhD. a sudcov prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., (sudca spravodajca) a JUDr. Mariána
Trenčana v právnej veci žalobcu: BEST MEAT, s. r. o., IČO: 46 645 217, so sídlom: Jenisejská 45A, 040
12 Košice - mestská časť Nad jazerom, právne zastúpeného: KVAŠŇOVSKÝ & PARTNERS/ ADVOKÁTI
s. r.o., IČO: 51 003 848, so sídlom: Dunajská 2317/32, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto,

proti žalovanému: Daňový úrad Prešov, Hviezdoslavova 7, 080 01 Prešov, v konaní o žalobe proti
inému zásahu orgánu verejnej správy, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v
Prešove, č. k. 7Sa/23/2019-19, zo dňa 31. marca 2020, ECLI:SK:KSPO:2020:8019200618.1, v spojení
s opravným uznesením, č. k. 7Sa/23/2019-119, zo dňa 26. novembra 2020, ECLI:SK:KSPO:2020:
8019200618.2, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .

II. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania n
e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh konania na správnom súde

1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“ alebo „správny súd“) napadnutým uznesením, č.
k. 8Sžk//7/2021 - 19, zo dňa 31. marca 2020, zamietol ako nedôvodnú správnu žalobu, ktorou sa
žalobca domáhal preskúmania iného zásahu žalovaného, spočívajúceho vo výkone daňovej kontroly
vykonávanej správcom dane na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane
z pridanej hodnoty alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie október 2013 (ďalej aj „daňová kontrola“).
Žalobca sa správnou žalobou podľa § 252 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku

v účinnom znení (ďalej len „SSP“) konkrétne domáhal, aby správny súd žalovanému správcovi dane -
Daňový úrad Prešov, uložil zákaz pokračovať v daňovom konaní vedenom voči žalobcovi na základe
daňovej kontroly, začatej dňa 21. januára 2014 na základe Oznámenia o daňovej kontrole na zistenie
oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu č. 9701401/5/82621/2014/Dra zo dňa 09. januára
2014. Ďalším výrokom rozhodnutia správny súd účastníkom konania nepriznal náhradu trov konania.
2. Správny súd z administratívneho spisu zistil, že žalobca si v zdaňovacom období október 2013 v

daňovom priznaní uplatnil nárok na odpočet v sume 99.433,36 eura. Správca dane v protokole o daňovej
kontrole vyčíslil rozdiel v sume nadmerného odpočtu vo výške 93.373,48 eura. Nadmerný odpočet
zistený správcom dane po kontrole v sume 6.059,88 eura bol daňovému subjektu poukázaný v zmysle §
79 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v účinnom znení (ďalej len „zákon o DPH“).
3. Pri preskúmavaní správnej žaloby sa v prvom rade zaoberal posúdením otázky, či je možné výkon
daňovej kontroly považovať za iný zásah orgánu verejnej správy, spadajúci pod právny režim v zmysle

§ 252 SSP. Poukázal na závery uznesenia Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, sp. zn.
2Afs/144/2004-110, podľa ktorého je neudržateľný právny názor, v zmysle ktorého by sa daňový subjektmohol brániť proti výkonu daňovej kontroly až v žalobe smerujúcej proti rozhodnutiu o samotnej daňovej
povinnosti. Daňová kontrola sama o sebe, pokiaľ ide o výber typu žaloby v konaní pred správnym
súdom, predstavuje zásah správneho orgánu definovaný v Správnom súdnom poriadku. Či ide o zásah

nezákonný, porušujúci subjektívne právo žalobcu alebo o zásah, ktorý je v súlade s právom, je už
záverom o vecnej legitimácii. Nevyhnutná je súdna ochrana pred nezákonnou daňovou kontrolou v
tom smere, že zahájenie i vedenie daňovej kontroly môže byť podľa okolností prípadu nezákonným
zásahom, proti ktorému je možné podať žalobu v zmysle Správneho súdneho poriadku o ochrane pred
nezákonným zásahom.

4. Ďalej sa zaoberal žalobnými námietkami spochybňujúcimi zákonnosť dôkazov a informácií získaných
v rámci medzinárodnej výmeny informácií (ďalej len „MVI“), realizovanej spôsobom podľa osobitného
predpisu - zákona č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní a Nariadenia
Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 07. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom
v oblasti DPH (ďalej len „Nariadenie č. 904/2010“), založených na tvrdení žalobcu o nemožnosti
realizovať svoje procesné práva, najmä právo vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam. Správny súd v

tejto súvislosti zdôraznil závery rozsudku Súdneho dvora Európskej únie č. 276/12, v právnej veci Jiří
Sabou proti Finančnímu ředitelství pro hlavní město Prahu, zo dňa 22. októbra 2013. Súdny dvor EÚ v
predmetnom rozsudku v bode 44 vyjadril názor, že dodržanie práv daňovníka na obhajobu nevyžaduje,
aby sa daňovník podieľal na žiadosti o informácie, ktorú adresuje dožadujúci členský štát dožiadanému
členskému štátu. Nevyžaduje ani to, aby bol daňovník vypočutý v čase, keď sa v dožiadanom členskom

štáte uskutočňujú vyšetrovania, ktoré by mohli zahŕňať výsluch svedkov ani predtým, ako tento členský
štát poskytne informácie dožadujúcemu členskému štátu.
5. Následne sa vysporiadal s argumentáciou žalobcu o porušení zásady proporcionality zo strany
žalovaného postupom, v rámci ktorého správca dane prekročil zákonom ustanovenú maximálnu dobu
trvania daňovej kontroly. Účelom prerušenia daňovej kontroly bolo získanie odpovede na MVI. Z obsahu

administratívneho spisu zistil, že daňová kontrola začala 21. januára 2014. Správca dane daňovú
kontrolu prerušil dňom 25. novembra 2014 rozhodnutím č. 9701401/5/5122927/2014/Dra zo dňa 20.
novembra 2014, z dôvodu podania žiadosti o MVI. Oznámením, č. 101247161/2017, zo dňa 07. júna
2017, správca dane žalobcovi oznámil pokračovanie v daňovej kontrole, pretože pominuli dôvody, pre
ktorébolakontrolaprerušená.Krajskýsúdpoukázalnaúpravubodu25Nariadeniač.904/2010,vzmysle

ktorého sa lehoty ustanovené v nariadení na poskytovanie informácií majú chápať ako maximálne lehoty,
ktorésanemajúprekračovať.Podľačl.10odd.2Nariadeniažiadanýorgánposkytneinformácieuvedené
v čl. 7 a 9 tak rýchlo, ako je to možné, no najneskôr tri mesiace po dni prijatia žiadosti. Pokiaľ žiadaný
orgán nie je schopný odpovedať na žiadosť v stanovenej lehote podľa čl. 12 odd. 2 nariadenia, okamžite
písomne informuje žiadajúci orgán o dôvodoch, prečo tak neurobil. Podľa názoru správneho súdu pokiaľ

žalobca tvrdil, že zo strany správcu dane nebol zachovaný postup a lehoty na vybavenie žiadosti o MVI,
v dôsledku čoho daňová kontrola vrátane prerušenia trvala dlhšie ako jeden rok, mohol sa svojich práv
a právom chránených záujmov domáhať v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy.
6. Krajský súd dĺžku vykonanej daňovej kontroly u žalobcu považoval za súladnú so zákonom, pretože
dobu prerušenia kontroly podľa § 61 ods. 1, ods. 5 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní v účinnom znení

(ďalej len „Daňový poriadok“) nemožno zarátať do doby jej trvania. Daňová kontrola preto nepresiahla
zákonom maximálne vymedzenú dĺžku trvania daňovej kontroly v rozsahu jedného roka (§ 46 ods. 10
Daňovéhoporiadku).Pokiaľideolehotunaposkytnutieinformáciívdĺžke3mesiacov,ideolehotuurčenú
pre cudzozemský daňový orgán, ktorej nesplnenie nemožno ako procesnú vadu pričítať žalovanému.
7. Správny súd zistenia a závery správcu dane vo vzťahu k obchodným spoločnostiam HYDINA SK

s. r. o., Mirbes, s. r. o. a nesplnením zákonných predpokladov pre intrakomunitárne dodania tovarov
od poľských spoločností („CEDROB“, BESKID, SPOLKA JAWNA MIKULEC a ďalších) a použitia
dôkazu, najmä výpovede svedkyne M. S. považoval za dostatočne preukázané a zákonným spôsobom
vyhodnotené dôkazy, s ktorými sa správca dane presvedčivým spôsobom vysporiadal.
8. K žalobnej námietke týkajúcej sa pochybenia správcu dane pri spôsobe doručovania písomností

zo strany žalovaného žalobcovi uviedol, že na písomnosti správcu dane doručované elektronickými
prostriedkami sa vzťahujú ustanovenia zákona a osobitného predpisu (zákon č. 305/2013 Z. z. o
elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci v účinnom znení (ďalej len „zákon o e -
Governmente“). V zmysle § 165b ods. 3 prechodných a záverečných ustanovení Daňového poriadku,
podľa § 32, § 33 ods. 1, ods. 3 a § 56 sa postupuje najskôr od 01. januára 2016 vo vzťahu k jednotlivým

druhom daní podľa oznámenia finančného riaditeľstva, uverejneného na jeho webovom sídle. Žalovaný
tak doručoval písomnosť o daňovej kontrole podľa zákonom stanoveného postupu. Správny súd tak
nezistil porušenie zákona v preskúmavanej veci a preto správnu žalobu proti inému zásahu orgánu
verejnej správy ako nedôvodnú zamietol.9. O nepriznaní náhrady trov konania rozhodol podľa § 175 ods. 1 SSP v spojení s § 167 a § 168 SSP.

II. Kasačná sťažnosť žalobcu, vyjadrenie žalovaného

10. Žalobca (ďalej len „kasačný sťažovateľ“) podal proti uzneseniu krajského súdu kasačnú sťažnosť
podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci správnym súdom.
Kasačnú sťažnosť odôvodnil v prvom rade tým, že bol vylúčený z účasti na získavaní informácií,
čím došlo k porušeniu jeho procesných práv. Odpovede na žiadosť správcu o MVI nemožno podľa

sťažovateľa považovať za konkrétny vykonávaný dôkaz, pretože ide o informáciu o výsledkoch
dokazovania vykonaného správcom dane, ktorý bol v rámci prejednacej zásady podľa § 24 ods.
4 Daňového poriadku povinný umožniť kontrolovanému daňovému subjektu vyjadriť sa ku všetkým
vykonávaným dôkazom a k spôsobu ich zistenia (viď. 8Sžf/13/2013). Správca dane pochybil, pretože
informácie získané prostredníctvom dožiadania MVI žalobcovi iba oznámil, ale neumožnil mu zasiahnuť
do procesu ich získavania. Nedodržanie tohto procesného postupu je nielen ohrozením účelu daňového

konania, ale predovšetkým porušením práv daňového subjektu. Ďalšie pochybenie vzhliadol v tom, že
správca dane na preverenie pravdivosti informácií získaných v rámci MVI nevykonal žiadne dokazovanie
a tieto nepotvrdil vykonaním dokazovania.
11. Prekročenie lehôt podľa čl. 10 a 12 Nariadenia č. 904/2010, stanovujúcich podmienky pre osobitné
kategórie prípadov, predovšetkým pri výnimočne zložitých prípadoch na strane dožiadaného orgánu

alebo žiadajúceho správcu dane, nemôže zostať na svojvôli správnych orgánov. Dožiadané informácie
majú (musia) byť poskytnuté najneskôr v lehote troch mesiacov od prijatia žiadosti. Žalovaný a správca
dane pravidelne pri výkone daňových kontrol prekračujú zákonné lehoty na vykonanie dožiadaní, čím
dochádza k výraznému zásahu do práv žalobcu. Ďalej sa zaoberal zmenou vo výpovedi svedkyne,
ktorá v prvotných výpovediach výslovne potvrdila ekonomickú činnosť spoločnosti Mirbes, s. r. o. a to aj

po prevode obchodného podielu v spoločnosti s tým, že sama rozhodovala o jednotlivých obchodoch,
v rámci výsluchu menovite označila hlavných obchodných partnerov a dodávateľov spoločnosti. Na
podklade konštatovaných skutočností dospel sťažovateľ k názoru o nesprávnom právnom posúdení veci
krajským súdom. Kasačnému súdu navrhol, aby napadnuté rozhodnutie krajského súdu zrušil a vec
vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie.

12. Sťažovateľ v doplnení kasačnej sťažnosti zdôraznil, že cieľom súdnej ochrany podľa § 252 SSP a
nasl. je ukončenie nezákonného zásahu správneho orgánu, proti ktorému sa fyzická alebo právnická
osoba nemôže brániť inými prostriedkami. Zásah orgánu verejnej správy súd nemôže zrušiť, môže však
správnemuorgánuzakázať,abyvporušovanídotknutéhoprávapokračovalaakjetomožné,správnemu
orgánu prikázať, aby obnovil stav pred zásahom. Trvanie zásahu do svojich práv žalobca vzhliadol v tom,

že nezákonný zásah postup žalovaného v rámci daňovej kontroly vytvára podmienky pre žalovaného,
ktorých výsledkom bude ich následné uplatňovanie v ďalšom štádiu daňového konania, ktoré prinesie
negatívne následky v podobe očakávaného rozhodnutia vydaného žalovaným v rámci vyrubovacieho
konania, čím sú alebo môžu byť jeho práva, právom chránené záujmy priamo dotknuté. Prerušenie
daňovej kontroly musí byť v súlade so zákonom a nariadením, účelné a nevyhnutné na preukázanie

skutočností, ktoré správcovi dane nie sú známe a majú vplyv na zistenie potrebných skutočností, za
účelom ktorých je daňová kontrola vykonávaná. Daňová kontrola má predstavovať prípravné konanie,
slúžiace na získanie a zhromaždenie dôkazného podkladu pre následné rozhodnutie správcu dane,
vydané vo vyrubovacom konaní. Za účelom posúdenia, či bola dodržaná maximálna dĺžka trvania
daňovej kontroly je dôležité vymedziť deň jej začatia a následne aj deň jej skončenia, nakoľko táto je

limitom determinujúcom zákonnosť uskutočňovanej daňovej kontroly. Pominutie dôvodov, pre ktoré sa
daňová kontrola prerušila je ohraničené maximálnou dĺžkou lehôt v smernici pre poskytovanie informácií.
Správca dane má pri výkone daňovej kontroly dodržiavať zásadu proporcionality a účelnosti a primeranú
rýchlosť konania.
13. Sťažovateľ ďalej v doplnení kasačnej sťažnosti poukázal na prejudiciálne otázky predložené

Súdnemu dvoru podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v konaní, vedenom na Najvyššom
súde Slovenskej republiky, uznesením, sp. zn. 5Sžfk/34/2018, zo dňa 05. marca 2020.
14. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti a jej doplneniu v stanovenej lehote nevyjadril.

III. Relevantné zákonné ustanovenia

Podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP na účely tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej správy
faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva,
právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; inýmzásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného
predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby
a právnickej osoby priamo dotknuté.

Podľa § 252 ods. 1 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej
správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie.
Podľa § 252 ods. 2 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného
iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku
1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu.

Podľa § 46 ods. 9 Daňového poriadku daňová kontrola je ukončená dňom a) doručenia protokolu podľa
odseku 8, b)doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2 , alebo c) zániku nároku na
vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu.36a)
Podľa§46ods.10Daňovéhoporiadkulehotanavykonaniedaňovejkontrolyjenajviacjedenrokododňa

jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61 . Ak ide o daňovú kontrolu zahraničných
závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu,36b) druhostupňový orgán môže lehotu
podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12

kalendárnych mesiacov.
Podľa § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku správca dane daňové konanie môže prerušiť, ak začalo
konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie
spôsobom podľa osobitného predpisu.

IV. Právne závery kasačného súdu

15. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (ďalej len „kasačný súd“), na ktorý
prešiel odo dňa 1. augusta 2021 výkon súdnictva aj vo veciach kasačných sťažností, v ktorých bol
dovtedy príslušný Najvyšší súd Slovenskej republiky [§ 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v spojení s § 11 písm. h) SSP],
preskúmal kasačnú sťažnosť, ktorá bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442
ods. 1 SSP), za splnenia podmienok povinného zastúpenia podľa § 449 SSP a zároveň obsahovala
zákonom stanovené náležitosti (§ 445 SSP), pričom ňou bolo napadnuté rozhodnutie, proti ktorému je
jej podanie prípustné (§ 439 ods. 1, ods. 2, ods. 3 SSP). Po neverejnej porade senátu bez nariadenia

pojednávania (§ 455 SSP) kasačný súd jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je
dôvodná.
16. Kasačný súd ďalej považuje v prvom rade za potrebné uviesť, že iným zásahom v zmysle § 3
ods. 1 písm. e) SSP je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa
osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti

fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. Postupom pri výkone kontroly alebo inšpekcie sa
rozumie vrchnostenské uplatňovanie kontrolných a inšpekčných oprávnení orgánmi verejnej správy,
ktoré majú rôzny dopad na subjektívne práva tých osôb, voči ktorým sú tieto smerované, napríklad iné
majetkové následky, nevyplatenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. o
dani z pridanej hodnoty.

17. Procesná úprava rozoznáva dva typy žalôb uplatniteľných proti inému zásahu, a to jednak negatórnu
žalobu (§ 252 ods. 1 SSP) a určovaciu (§252 ods. 2 SSP). Podstatou negatórnej zásahovej žaloby
je domáhanie sa ochrany pred trvajúcim alebo hroziacim, opakujúcim sa iným zásahom. Negatórny
charakter tejto ochrany vyplýva z úpravy rozhodnutia správneho súdu v § 262 ods. 1 SSP, v zmysle
ktorého takáto žaloba smeruje k uloženiu zákazu orgánu verejnej správy pokračovať v napadnutom inom

zásahu. Negatórna zásahová žaloba môže mať aj čiastočnú reštitučnú povahu spočívajúcu v tom, že ak
je to možné, má žalovaný obnoviť stav pred iným zásahom. Z ust. § 252 ods. 1 SSP a contrario súčasne
vyplýva, že musí ísť o neskončený zásah, za ktorý sa považuje trvajúci (prebiehajúci) iný zásah a iný
zásah, ktorého následky trvajú a vykonaný iný zásah, u ktorého hrozí jeho opakovanie.
18. Zákon pre podanie určovacej zásahovej žaloby proti už skončenému (odznelému) inému zásahu

zákon ustanovuje dva predpoklady, a to jej subsidiaritu k negatórnej zásahovej žalobe a reparačnú
alebo inú ochrannú povahu. Určovaciu zásahovú žalobu tak možno podať len vtedy, ak sa iný zásah
už skončil a počas jeho trvania nebolo možné podať negatórnu zásahovú žalobu. Pod nemožnosťou
podania žaloby počas trvania iného zásahu treba v zmysle dôvodovej správy rozumieť najmä objektívnunemožnosť spočívajúcu v dĺžke a okolnostiach zásahu. Takouto prekážkou nebude možné rozumieť
pasivitu alebo nezáujem žalobcu chrániť svoje subjektívne práva. Druhým predpokladom uplatnenia
určovacej zásahovej žaloby je preukázanie, že rozhodnutie správneho súdu o jej vyhovení je dôležité

pre náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu (viď. Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A.
a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018, s. ....).
19. Z administratívneho spisu kasačný súd zistil, že daňová kontrola na zistenie oprávnenosti
nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za mesiac október 2013 vo vzťahu k žalobcovi začala
dňa 21. januára 2014. Správca dane kontrolu prerušil 25. novembra 2014. na základe rozhodnutia

č. 9701401/5/5122927/2014/Dra, zo dňa 20. novembra 2014, o prerušení daňovej kontroly. Daňová
kontrola bola prerušená z dôvodu podania žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií. Správca dane
následne oznámením, č. 101247161/2017, zo dňa 07. júna 2017, žalobcovi oznámil pokračovanie v
daňovej kontrole, pretože pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená. Daňová kontrola
bola ukončená doručením protokolu z daňovej kontroly č. 101541244/2017, zo dňa 13. júla 2017,
vyhotoveného v zmysle § 46 ods. 8 Daňového poriadku. Protokol o kontrole spolu s výzvou na vyjadrenie

sa k zisteniam uvedeným v protokole boli daňovému subjektu doručené dňa 24. júla 2017. Správca
dane následne daňovému subjektu doručoval podanie - „Oboznámenie s vykonaným úkonmi správcu
dane a jeho zisteniami pri výkone daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie NO
alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie október 2013“ zo dňa 10. júla 2017, doručeným 19. júla 2017,
v ktorom sťažovateľa oboznámil s vykonanými úkonmi a skutočnosťami zistenými v rámci daňovej

kontroly, najmä s poznatkami z vykonaných dožiadaní od dožiadaných správcov dane v Slovenskej
republike a povinných osôb vrátane informácií zistených od poľských orgánov daňovej správy.
20. Kasačný sťažovateľ iný zásah orgánu verejnej správy podľa § 252 SSP, konkrétne nezákonný
postup pri výkone kontroly vzhliadol predovšetkým v porušení základných zásad daňového konania,
najmä zásady proporcionality, resp. primeranosti dĺžky trvania daňovej kontroly v prípade prerušenia z

dôvodu realizácie MVI ako aj v porušení procesných práv, spočívajúcich v nepriznaní práva zúčastniť sa
výsluchov a vyjadriť sa k výsledkom medzinárodných dožiadaní podľa § 45 ods. 1 Daňového poriadku.
21. Sťažovateľ sa teda správnou žalobou proti inému zásahu orgánu domáhal, aby súd zakázal
žalovanému správcovi dane pokračovať v daňovom konaní voči žalobcovi, vedenom na základe daňovej
kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za október 2013, začatej u

žalobcudňa21.januára2014nazákladeOznámeniaodaňovejkontrolenazistenieoprávnenostinároku
na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti č. 9701401/5/82621/2014/Dra zo dňa 09. januára
2014.
22. Kasačný súd preskúmaním správnej žaloby proti inému zásahu podľa § 252 ods. 1 SSP, berúc na
zreteľ predovšetkým spôsob konkrétneho formulovania žalobného petitu, ktorým sa sťažovateľ domáhal,

aby súd žalovanému „zakázal pokračovať v daňovom konaní voči žalobcovi“ považoval nepochybné,
že sťažovateľ podal negatórnu žalobu. Touto negatórnou žalobou sa tak sťažovateľ mohol domáhať
ochrany pred trvajúcim iným zásahom a jeho následkami alebo ochrany v prípade existencie hrozby
opakovania tvrdeného iného zásahu orgánu verejnej správy. Z konštatovaných skutočností je však
zrejmé, že sťažovateľom identifikovaný iný zásah - daňová kontrola bola podľa § 46 ods. 9 písm. a)

Daňového poriadku v čase podania správnej žaloby dňa 18. septembra 2017 ukončená doručením
protokolu z daňovej kontroly č. 101541244/2017, zo dňa 13. júla 2017, daňovému subjektu dňa 24. júla
2017. Doručením protokolu z daňovej kontroly tak došlo tiež k ukončeniu iného zásahu, nejednalo sa
teda o podanie negatórnej správnej žaloby proti trvajúcemu a prebiehajúcemu inému zásahu či zásahu,
ktorého následky trvali ani o zásah u ktorého hrozilo jeho opakovanie.

23. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že daňová konanie pozostáva z daňovej kontroly a
vyrubovacieho konania. Účelom daňovej kontroly je zistiť alebo preveriť skutočnosti rozhodujúce pre
správne určenie dane alebo dodržiavanie osobitných predpisov. Následne, účelom vyrubovacieho
konania je, na základe zistení vyplývajúcich z daňovej kontroly, správne určiť daň alebo vznik daňovej
povinnosti daňového subjektu. Pokiaľ teda v čase podania správnej žaloby doručením protokolu

zákonným spôsobom preukázateľne došlo k ukončeniu prvej časti daňového konania - daňovej kontroly,
sťažovateľ nebol oprávnený uplatňovať svoje nároky negatórnou žalobou. Vyrubovacie konanie začalo
deň nasledujúci po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 Daňového poriadku. Sťažovateľ

tak bol oprávnený vo vyrubovacom konaní predkladať pripomienky a dôkazy, spochybňujúce zákonnosť
postupu správcu dane pri vedení daňovej kontroly a porušenie procesných práv a nezákonnosť
zabezpečených dôkazov (§ 68 ods. 3 Daňového poriadku).24. Pochybenie sťažovateľa spočívajúce v tom, že správnou žalobou nenapadol trvajúci iný zásah -
daňovú kontrolu v čase jej trvania nemožno odstrániť ani kvalifikáciou správnej žaloby podľa § 252 ods.
2 SSP ako určovacej zásahovej žaloby. Určovacia zásahová žaloba má totiž vo vzťahu k negatórnej

žalobe subsidiárny charakter a túto možno podať za predpokladu, že počas trvania iného zásahu nebolo
možné podať negatórnu zásahovú žalobu. Kasačný súd v tejto súvislosti zastáva názor, že sťažovateľovi
v priebehu daňovej kontroly, ktorá podľa jeho tvrdení trvala neprimerane dlhý čas, a to 1273 dní vrátane
jej prerušenia v trvaní 925 dní, nevznikla objektívna prekážka brániaca podať v čase trvania daňovej
kontroly negatórnu žalobu. Kasačný sťažovateľ tak mal k dispozícii dostatočný časový priestor, aby sa

domáhal súdnej ochrany proti neprimerane trvajúcej dĺžke daňovej kontroly, obzvlášť pokiaľ tvrdil, že
vedením kontroly presahujúcej zákonné lehoty došlo zo strany správcu dane k závažnému porušeniu
princípu proporcionality pri výkone daňovej kontroly a ďalších procesných práv.
25. Právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument
prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska
výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci „(Ruiz Torija v. Španielsko, rozsudok ESĽP

z roku 1994)“. Kasačný súd sa tak vzhľadom na skutočnosť, že ďalšie uplatnené námietky sťažovateľa
nemali rozhodný význam pre rozhodnutie, v súlade so záujmom na hospodárnosti správneho súdneho
konania nezaoberal.
26. Kasačný súd tak vzhľadom na nedôvodnosť sťažovateľom uplatnenej argumentácie kasačnú
sťažnosť, i keď na podklade odlišných právnych záverov, ako tých ku ktorým dospel správny súd v

preskúmavanom napadnutom uznesení, ako nedôvodnú v súlade s § 461 SSP zamietol.
27. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd v zmysle § 467 ods. 1 v spojení s §
167 ods. 1 a § 168 druhej vety SSP spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku. Žalobcovi náhradu trov
konania nepriznal, pretože v kasačnom konaní nebol úspešný. Kasačný súd nepriznal trovy konania ani
žalovanému. Ten bol síce v konaní úspešný, avšak má postavenie orgánu štátnej správy a kasačný súd

nevzhliadol žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania v zmysle § 168 druhej
vety SSP priznané.
28. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky jednomyseľne (§ 139 ods. 4 veta
prvá SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.