Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Sunday, February 27, 2022

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 5Sžfk/57/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201514
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Berthotyová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2022:1017201514.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny

Berthotyovej, PhD. a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v
právnej veci sťažovateľa (pôv. žalobca): Prima - manufaktúra s.r.o., Hradská 27/a, Bratislava, právne
zastúpený: JUDr. Pavel Polakovič, advokát, so sídlom Detvianska 14, Bratislava, proti žalovanému:
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie
rozhodnutia žalovaného, o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave
č. k. 1S/212/2017-61 zo 14. mája 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky m e n í rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.

1S/212/2017-61 zo 14. mája 2020 tak, že rozhodnutie žalovaného č. 101472721/2017 z 03.07.2017 z
r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
II. Najvyšší správny súd priznáva sťažovateľovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie pred orgánmi verejnej správy

1. Žalovaný rozhodnutím č. 101472721/2017 z 03.07.2017 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“),
potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava (ďalej len „správca dane“) č. 100492010/2017 z

20.03.2017, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5, zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový
poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový
poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 17.358,52 Eur na dani z príjmov právnickej osoby
(ďalej len „daň“) podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“)
za zdaňovacie obdobie roka 2011.
2. Z rozhodnutia správcu dane vyplynulo, že tento vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z
príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2011, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č.

104360418/2016 zo dňa 25.11.2016. Z protokolu vyplýva, že žalobca v podanom daňovom priznaní
k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2011 priznal daň vo výške 0,- eur, čo
predstavuje o 17.358,52 eura menej, ako zistil správca dane daňovou kontrolou.
3. Správca dane počas daňovej kontroly zistil že, spoločnosť AsiaNet Hungary Kft. Bola dodávateľom
fotovoltaickej elektrárne pre žalobcu podľa zmluvy o dielo č. 01/05/2010 zo dňa 06.08.2010 vo výške
4.278.571,- eur bez DPH, zmluva mala byť realizovaná v rokoch 2010-2011.
4. Podľa zistení správcu dane žalobca v roku 2010 obstaral dlhodobý hmotný majetok fotovoltaickú

elektráreň na základe zahraničných dodávateľských faktúr:
10ZF0001 AsiaNet Hungary Kft. 175.157,- eur
10ZF0002 AsiaNet Hungary Kft. 1.139.725,83 eur
10ZF0003 AsiaNet Hungary Kft. 305.180,- eur10ZF0004 AsiaNet Hungary Kft. 186.095,- eur
10ZF0005 AsiaNet Hungary Kft. 276.580,- eur
10ZF0006 AsiaNet Hungary Kft. 162.817,20 eur

10ZF0007 AsiaNet Hungary Kft. 443.456,- eur
spolu 2.689.011,03 eur.
5. Podľa knihy došlých faktúr za rok 2011 spoločnosť AsiaNet Hungary Kft. realizovala v roku 2011
dielo fotovoltaickú elektráreň v sume 305.493,97 eura v zmysle obojstranne podpísanej prílohy k
dodávateľskej faktúre interné číslo 11ZF0003 od dodávateľa AsiaNet Hungary Kft. Celková preukázaná

suma za realizáciu fotovoltaickej elektrárne firmou AsiaNet Hungary Kft. bola 2.994.505,- eur, ktorá
bola neskôr znížená o garanciálne vady v sume 98.314,- eur, pričom toto zníženie ceny nemá vplyv na
nepreukázané nadobudnutie dlhodobého hmotného majetku v sume 1.284,066,- eur.
6. Žalobca predložil správcovi dane faktúru č. CO8LA0451178 s predmetom fakturácie služby podľa
kontraktu z 01.05.2010, zálohová platba 30% s dátumom vystavenia 19.08.2010 a s dátumom platby
19.08.2010. K uvedenej zálohovej faktúre bol pripojený účtovný zápis zo dňa 28.02.2011, podľa

ktorého zaúčtoval žalobca zálohovú faktúru pod číslom dokladu 11ZF0001 ako dodávateľskú faktúru.
V predloženej knihe došlých faktúr za rok 2011 je pod číslom 11ZF0001 evidovaná faktúra dodávateľa
TOMKET, s.r.o. na sumu 177,84,- eur.
7. Podľa správcu dane za sumu 1.284.066,- eur nebol fakturovaný ani dodaný žiadny dlhodobý hmotný
majetok, uvedenú faktúru žalobca zaúčtoval dvakrát - v roku 2010 ako zálohovú faktúru na účet 0,52 a

v roku 2011 ako dodávateľskú faktúru na účet 0,42.
8. Podľa správcu dane žalobca neviedol účtovníctvo správne, nakoľko žalobca účtoval o zálohovej
faktúre ako o daňovom doklade. Žalobca nepredložil správcovi dane potrebné dôkazy, ktoré by zakladali
možnosť zmeny upraveného základu dane a na základe ktorých by bolo nevyhnutné predvolať svedkov.
9. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí konštatoval, že žalobca nepredložil správcovi dane potrebné

dôkazy, ktoré by zakladali dôvod na zmenu upraveného základu dane uvedeného v protokole č.
104360418/2016 zo dňa 25.11.2016. Správca dane pri výkone daňovej kontroly postupoval podľa § 3
ods. 2 a 3 daňového poriadku v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom, pričom dbal na to, aby bolo
daňovému subjektu počas celého výkonu daňovej kontroly umožnené uplatňovať si práva v zmysle §
45 zákona. Predkladané dôkazy hodnotil správca dane podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo

a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

II.
Konanie na správnom súde

10. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. 1S/212/2017-61 zo 14.05.2020
(ďalej len „napadnutý rozsudok“) podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej
len „S.s.p.“) zamietol správnu žalobu žalobcu.
11. V odôvodnení rozsudku správny súd po rekapitulácii zistení správcu dane najmä uviedol, že
- žalobca zaúčtoval v roku 2011 na účet 0,52 DAL (počiatočný stav) poskytnuté preddavky na dlhodobý

hmotný majetok a na účet 042 100 - obstaranie dlhodobého hmotného majetku, na ktorom sa účtuje
obstarávaný dlhodobý hmotný majetok a jeho technické zhodnotenie do času jeho uvedenia do užívania
vrátane nákladov súvisiacich s jeho obstaraním, zaúčtoval sumu 1.284.066,00 eur nepreukázanú
nadobudnutím dlhodobého majetku a následne zaradil sumu 1.284.066,00 eur na účte 022 200
samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí ako súčasť sumy 4.220.058,33 eur;

- faktúra číslo BD8LA0061120 (interné číslo 31ZF0003) obsahuje sumy realizačných faktúr v celkovej
sume 2.689.011,03 eura a sumu 1.284.066,00 eur zo zálohovej faktúry CO8LA0451178, ktorej realizácia
nebola preukázaná;
- žalobca nepreukázal nadobudnutie majetku v sume 1.284.066,00 eur;
- cena za kompletné vyhotovenie elektrárne bola v zmysle zmluvy o dielo v hodnote 4.278.571,00 eur;

- v účtovníctve žalobcu bola preukázaná realizácia diela v hodnote 2.994.505,00 eur, ktorá bola aj
uhradená a platby prijaté spoločnosťou AsiaNet Hungary Kft., a preto tak, ako konštatoval správca dane,
žalobca účtovníctvo neviedol správne;
- maďarská daňová správa uviedla, že spoločnosť AsiaNet Hungary Kft. vystavila dňa 19.8.2010 faktúru
č.CO8LA0451178vsume1.284.066eur(bolauhradenážalobcom),nezaúčtovalavyššieuvedenúsumu

do príjmov, ale zaúčtovala ju ako preddavok - zálohu, ktorá bola presunutá z účtovníctva maďarského
DS na koniec toho istého roku. Maďarský DS tiež prijal faktúru dňa 19.8.2010 od nemeckej spoločnosti
Enviro Contact GmbH v sume 1.284.066 euro, ktorú maďarský DS zaúčtoval vo svojom účtovníctvetiež ako zálohu/preddavok. Po bankovom prevode od žalobcu smerom na účet AsiaNet Hungary Kft.,
maďarský DS presunul celú sumu na bankový účet nemeckého DS.
- o vyššie uvedenej skutočnosti bol žalobca informovaný na ústnom pojednávaní dňa 4.11.2016;

- zálohová faktúra č. CO8LA0451178 zo dňa 19.08.2010 neobsahuje údaje v zmysle § 74 ods. l písm.
d/ a f/ zákona o dani z pridanej hodnoty, a to konkrétne dátum dodania tovaru alebo služby, množstvo
a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby;
- účtovná jednotka eviduje zálohovú faktúru a účtuje len o jej úhrade;
- je pravdou, že zákon o dani z pridanej hodnoty sa nevzťahuje na maďarský daňový subjekt, avšak bolo

na žalobcovi, aby so svojim dodávateľom zabezpečil, aby údaje uvedené na faktúre boli v súlade so
slovenskýmprávnymporiadkom,abyvprípadepodozrenia,žeobchodnátransakcianeprebehlatak,ako
sa deklaruje na faktúrach vystavených jeho dodávateľom, vedel vierohodným a zákonným spôsobom
preukázať svoje tvrdenia;
- účtovný prípad je účtovná operácia, ktorá vzniká pri plnení hospodárskej spolupráce, a ktorá je
predmetom evidencie v účtovníctve. Vecná podstata účtovného prípadu je účtovný zápis. Účtovný zápis

môže byť vykonaný v účtovných knihách na základe doloženia účtovného dokladu. Účtovná jednotka
je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi. Účtovanie účtovných prípadov v účtovných
knihách môže vykonať iba na základe účtovných dokladov, čo však v preskúmavanej veci žalobcom
preukázané nebolo;
- vyhlásenie nie je účtovný doklad a zástupcovia spoločnosti AsiaNet Hungary Kft. len potvrdzujú

vybudovanie elektrárne v celkovej sume 4.278.571,00 eur a vyúčtovanie celkovej hodnoty diela na
základe konečnej faktúry č. BD8LA0061120 s uvedeným dátumom plnenia dňa 20.04.2011;
- konatelia spoločnosti AsiaNet Hungary Kft. mali v prípade dodania tovaru, prípadne služieb v sume
1.284.066,00 eur zaslať žalobcovi účtovné doklady, ktoré však nezaslali;
- „Skutočným dôvodom neuznania predmetného výdavku za daňový výdavok bola tá skutočnosť, že

žalobca nepreukázal, že vynaložením výdavku v sume 1.284.066 eur získal nejaký konkrétny zdaniteľný
príjem (súvislosť medzi výdavkom a príjmom). Takýto príjem v čase daňovej kontroly neexistoval.
Nestačí, aby žalobca preukázal určité zámery za účelom dosiahnutia zdaniteľného príjmu, ale je nutné,
aby takýto príjem skutočne dosiahol a jeho výšku správcovi dane hodnoverne preukázal. Jednoznačne
to vyplýva z ustanovení § 2 písm. i/ a § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. Celková cena vybudovanej

elektrárne predstavovala v zmysle zmluvy o dielo 4.278.571,00 EUR. Táto cena nie je však cena za
realizáciu.“.

III.
Kasačná sťažnosť žalovaného, vyjadrenie žalobcu

12. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca (sťažovateľ) včas kasačnú sťažnosť odôvodnenú
podľa § 440 ods. 1 písm. g/ a h/ S.s.p., v ktorej najmä namietal, že

-zodôvodnenianapadnutéhorozsudkuniejemožnézistiť,čobolodôvodomneuznaniaročnýchodpisov
zo sumy 1.284.066,- eur;
- daňové orgány ani súd nespochybňovali, že sťažovateľ uzavrel s maďarským DS zmluvu na dodávku
FVE za cenu vo výške 4.278.571,- eur, a že dielo bolo zhotovené, čo potvrdzuje preberací protokol ako
aj vyhlásenie zhotoviteľa;

- cena diela bola v plnej výške uhradená;
- je nepochopiteľné, prečo daňové orgány a správny súd odmietajú zahrnúť zálohu do výslednej ceny
diela, ktorého realizáciu nespochybňujú;
- záver správneho súdu, týkajúci sa predloženého znaleckého posudku je nesprávny, nakoľko ak by
mala byť obstarávacou cenou výrobná cena, vylučovalo by to možnosť dosiahnutia zisku u dodávateľa;

- pri platbe vo výške 1.284.066,- eur je účtovným dokladom faktúra číslo C08LA0451178;
- skutočnosť, že daňovým výdavkom je náklad na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných
príjmov znamená len toľko, že musí ísť o výdavok, ktorý je v spojení s ďalšími výdavkami spôsobilý
v budúcnosti generovať príjem, sťažovateľ nie je povinný preukazovať konkrétny príjem a súvis s
výdavkom, dokonca k dosiahnutiu príjmu reálne ani nemusí dôjsť;

- nie je zrejmý význam záveru o tom, že zmluvne dohodnutá cena za vybudovanie FVE nie je cenou
za realizáciu;- z napadnutého rozsudku ani z rozhodnutí daňových orgánov nie je možné zistiť, prečo správny súd
odmieta akceptovať celú obstarávaciu cenu diela ako jeho hodnotu pre účely odpisovania a čo ho vedie
k tomu, že zaplatenú zálohu nepovažuje za súčasť dohodnutej ceny;

- správny súd iba mechanicky prebral argumentáciu žalovaného, pričom napadnutý rozsudok
neobsahuje vlastné právne posúdenie veci;
- daňové orgány ani správny súd nespochybnili dodanie diela ani jeho hodnotu, dohodnutú cenu, pričom
je nesporné, že sťažovateľ nadobudol hmotný majetok v obstarávacej cene 4.278.571,- eur, určený na
dosahovanie ďalšieho príjmu;

- v súvislosti s namietaným odklonom od ustálenej rozhodovacej praxe poukazuje na uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 46/2017 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 3Sžf/101/2008.
13. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zrekapituloval priebeh a výsledky administratívneho
konania, pričom uviedol, že s posúdením veci správnym súdom sa stotožňuje. Navrhol, aby kasačný
súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.

IV.
Závery kasačného súdu

14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný preskúmal rozsudok správneho súdu

v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2 S.s.p.), pričom po zistení,
že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2
písm. a/ S.s.p.) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 a
ods. 2 S.s.p.), vo veci v zmysle § 455 S.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu
jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. Kasačný súd preto postupom podľa §

462 ods. 2 S.s.p. zmenil napadnutý rozsudok tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
15. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol
zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28. februára 2022 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods.
1 S.s.p.).

Podľa § 2 písm. i/ zákona o dani z príjmov, na účely tohto zákona sa rozumie daňovým výdavkom
výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený
daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6
ods. 11 alebo 14, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa§21ods.1vetaprvázákonaodanizpríjmov,daňovýmivýdavkaminiesúvýdavky(náklady),ktoré

nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady),
ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané.
16. Kasačný súd v prvom rade poukazuje na to, že pokiaľ má byť určitá obchodná transakcia uznaná
ako výdavok v zmysle zákona o dani z príjmov, musí byť podľa citovaných ustanovení takýto výdavok
dostatočne preukázaný. Splnenie zákonných podmienok nie je samozrejme viazané len na ich formálne

preukázanie, ale podstatné je, aby formálne deklarované úkony mali svoj reálny a preukázateľný
skutkový základ.
17. V prejednávanej veci bolo preukázané, že spoločnosť AsiaNet Hungary Kft. bola dodávateľom
fotovoltaickej elektrárne pre sťažovateľa podľa zmluvy o dielo č. 01/05/2010 zo dňa 06.08.2010 vo výške
4.278.571,- eur bez DPH, pričom dodanie sa malo realizovať v rokoch 2010-2011.

18. Žalovaný mal za to, že nebolo preukázané obstaranie časti diela v sume zaplatenej zálohy 1.284.066
Eur, pričom však z napadnutého rozsudku ani z rozhodnutia žalovaného nie je možné zistiť, prečo
odmietol akceptovať obstarávaciu cenu diela v plnej výške. V konaní pritom nebolo spochybnené,
že došlo k dodaniu diela maďarským dodávateľom v rozsahu zmluvy o dielo, uzavretej medzi ním a
sťažovateľom a že sťažovateľ týmto dielom disponuje. Rovnako mali daňové orgány a správny súd za

preukázané, že platba vyššie uvedenej zálohy bola vykonaná z účtu sťažovateľa na účet dodávateľa.
19. Daňové orgány opakovane poukazovali na skutočnosť, že faktúra číslo C08LA0451178 (týkajúca sa
zálohovej platby) nespĺňa náležitosti podľa § 74 ods. l písm. d/ a f/ zákona o dani z pridanej hodnoty,
t. j. dátum dodania tovaru alebo služby a množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh
dodanej služby. Vystaveniu faktúry číslo C08LA0451178 pritom predchádzalo vyhotovenie preberacieho

protokolu medzi sťažovateľom a jeho dodávateľom, v zmysle ktorého dodávateľ vykonal práce v hodnote
30% z dohodnutej sumy a vyúčtovania, obsahujúceho rozpis dodaných služieb. Následne vo vzťahu k
faktúre č. BD8LA0061120 týkajúcej sa vyúčtovania zmluvne dohodnutej ceny diela (so započítaním užzaplatených súm; medzi nimi aj sumy zaplatenej zálohy) žalovaný uviedol, že táto nespĺňa náležitosti
súhrnnej faktúry, pričom tieto závery ďalej nerozviedol.
20. V tejto súvislosti kasačný súd uvádza, že formálne nedostatky na predloženom účtovnom doklade

nemôžu automaticky viesť k dovyrubeniu dane z príjmov. Daňovému subjektu musí byť poskytnutý
priestor na preukázanie faktického obstarania časti diela (prislúchajúcej zaplatenej zálohe) inými
prostriedkami. Nemožno teda dospieť k záveru, že sťažovateľ neuniesol dôkazné bremeno len
na základe formálnych nedostatkov predložených faktúr, pokiaľ doposiaľ nebolo spochybnené, že
deklarované plnenie bolo sťažovateľovi v súlade s uzavretou zmluvou o dielo (t. j. v celku, ako to potvrdil

samotný dodávateľ a čo napokon žalovaný ani nespochybňoval) dodané, bol bez ďalších pochybností
identifikovaný subjekt, ktorý ho dodal a je preukázané, že sťažovateľ za jeho dodanie zaplatil sumu
deklarovanú na faktúre.
21. Pokiaľ ide o poukaz žalovaného na zistenia orgánov maďarskej daňovej správy, v zmysle ktorých
dodávateľ sťažovateľa nemal prijatú zálohovú platbu zaevidovanú vo svojom účtovníctve, pričom ešte
v deň jej prijatia túto previedol na účet iného subjektu v Nemecku, spoločnosti EnviroContact GmbH

(ktorého úloha v tomto obchodnom prípade nebola v preskúmavanom rozhodnutí bližšie ozrejmená; na
základe obsahu administratívneho spisu sa však javí, že mohlo ísť o subdodávateľa) žiadnym spôsobom
nespochybňuje obstaranie diela (v zmluvne dojednanom rozsahu) a s tým súvisiace vynaloženie
výdavkov zo strany sťažovateľa. Z rozhodnutí nevyplýva, ako tieto zistenia hodnotil žalovaný, pričom
nie je ani zrejmé či informácie poskytnuté maďarským správcom dane (vo vzťahu k nepreukázaniu

dodania časti diela v sume zaplatenej zálohy) predstavujú jeho nemenný záver alebo ide o preverované
skutočnosti.
22. Preskúmaním obsahu rozhodnutia žalovaného kasačný súd navyše zistil, že žalovaný vyhodnotil
odvolacie námietky sťažovateľa ako nedôvodné len na základe zopakovaných skutkových a právnych
záverov správcu dane bez akejkoľvek logickej, vecnej a skutkovo, či právne podloženej vlastnej úvahy

k ich spôsobilosti, resp. nespôsobilosti zvrátiť skutkové a právne závery správcu dane. Žalovaný tak
iba mechanicky prebral argumentáciu správcu dane bez toho aby zrozumiteľným spôsobom ozrejmil
dôvody neuznania nadobudnutia majetku v hodnote zaplatenej zálohy. Takéto odôvodnenie rozhodnutia
žalovaného nezodpovedá § 63 ods. 5 Daňového poriadku, pretože neobsahuje vysporiadanie sa s
námietkami daňového subjektu.

23. Navyše k objasneniu sporu neprispel ani správny súd, ktorý v zásade iba zopakoval zistený skutkový
stav veci a právne posúdenie daňových orgánov, pričom doplnil, že skutočným dôvodom neuznania
výdavku v sume 1.284.066 Eur bola tá skutočnosť, že sťažovateľ nepreukázal, že jeho vynaložením
získal nejaký konkrétny zdaniteľný príjem, čo však nekorešponduje so závermi daňových orgánov, ktoré
spochybňovali nadobudnutie majetku za vyššie uvedenú sumu (ako protihodnotu).

24. Sťažovateľom namietaný odklon správneho súdu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu
nebol opodstatnený. Kasačný súd pripomína, že v zmysle ústavných princípov (čl. 1 ods. 1 veta prvá
Ústavy Slovenskej republiky) pod ustálenou rozhodovacou praxou kasačného je nutné chápať doterajšiu
rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako odvolacieho súdu vykonávanú podľa
PiatejčastiObčianskehosúdnehoporiadkuanáslednerozhodovaciučinnosťNajvyššiehosúduvzmysle

S.s.p. ako súdu kasačného. V súvislosti s týmto dôvodom kasačnej sťažnosti sťažovateľ poukázal
na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 46/2017, ktoré však v zmysle vyššie
uvedenéhonepredstavujerozhodovaciupraxkasačnéhosúdu,narozdielodrozsudkuNajvyššiehosúdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/101/2008, z ktorého obsahu nevyplývajú žiadne závery, aplikovateľné
na prejednávanú právnu vec (čo platí aj pokiaľ ide o vyššie uvedené uznesenie Ústavného súdu).

V.
Záver

25. Z uvedených dôvodov dospel kasačný súd k záveru, že krajský súd porušil zákon v zmysle
ustanovenia § 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p., kasačná sťažnosť teda je dôvodná a preto kasačný súd
napadnutý rozsudok zmenil v súlade s ust. § 462 ods. 2 S.s.p tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia.

Podľa § 462 ods. 2 S.s.p. ak kasačný súd dospeje k záveru, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej
správy nie je v súlade so zákonom, a krajský súd žalobu zamietol, môže rozhodnutie krajského súdu
zmeniť tak, že zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vec mu vráti na ďalšie konanie.26. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s § 167 ods.
1 a § 175 ods. 1 S.s.p. tak, že úspešnému sťažovateľovi priznal nárok na úplnú náhradu trov kasačného
konania, ako aj trov konania pred správnym súdom. V zmysle § 175 ods. 2 S.s.p. o výške náhrady trov

konania bude rozhodnuté samostatným uznesením krajského súdu.
27. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v pomere hlasov
3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.