Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, December 15, 2021

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 8Sžk/31/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4019200241
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Šabová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2021:4019200241.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny

Benczovej a z členiek senátu Mgr. Kristíny Babiakovej a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. (sudkyňa
spravodajkyňa) v právnej veci žalobcu (sťažovateľ): NUBIUM, s.r.o., so sídlom Trenčianska 705/55,
Bratislava, IČO: 47 545 674, právne zastúpený: JUDr. Ján Mišura, PhD., advokát so sídlom Záhradnícka
27, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky so sídlom
Štefánikova trieda 69, 949 01 Nitra, za účasti: Mesto Nitra, so sídlom Štefánikova trieda 60,
950 06 Nitra, o správnej žalobe zo dňa 15. mája 2019 proti rozhodnutiu žalovaného č. OU-NR-
OVBP2-2019/014053-002 zo dňa 19. februára 2019, konajúc o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti

rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/20/2019-138 zo dňa 11. novembra 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.

II. Účastníkom sa náhrada trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Odôvodnenie
I.
Priebeh administratívneho konania

1. Dňa 29. decembra 2017 žalobca požiadal Mesto Nitra (ďalej len „stavebný úrad“ alebo „správny
orgán prvého stupňa“) o zmenu doby trvania reklamnej stavby: „2ks obojstrannej reklamnej stavby typu
„Billboard“, ktoré sú umiestnené popri Hviezdoslavovej ulici, na pozemku parcelné č. 7261/105, reg. T.
D., D. Ú. E., rozmer reklamnej plochy 5,1 x 2,4 m, identifikačné č. 53“, ktorá mu naposledy bola povolená
rozhodnutím č. 16908/2015-003-La na obdobie do 31. decembra 2017. Stavebný úrad rozhodnutím č.
112/2018-007-Re zo dňa 20. marca 2018 podľa § 60 ods. 2 písm. c) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom
plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný

zákon“) zastavil konanie o zmenu doby trvania reklamnej stavby. Žalovaný na základe odvolania žalobcu
vydal rozhodnutie č. OU-NR-OVBP2-2018/024685-002 zo dňa 18. júla 2018, ktorým podľa § 59 ods. 3
zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len
„správny poriadok“) rozhodnutie Mesta Nitra č. 112/2018-007-Re zo dňa 20. marca 2018 zrušil a vec
mu vrátil na nové rozhodnutie. Stavebný úrad na základe predchádzajúceho rozhodnutia žalovaného,
vydal rozhodnutie č. 112/2018-013-Re zo dňa 23. novembra 2018, ktorým podľa § 60 ods. 2 písm. b)
stavebného zákona zastavilo konanie o zmenu doby trvania reklamnej stavby. Proti tomuto rozhodnutiu

podal žalobca odvolanie.

2. Rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2019/014053-002 zo dňa 19. februára 2019 (ďalej len „napadnuté
rozhodnutie“) žalovaný podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu a potvrdilrozhodnutie stavebného úradu č. 112/2018-013-Re zo dňa 23. novembra 2018. Uvedené rozhodnutie
odôvodnil tým, že po preskúmaní predloženého odvolania spolu so spisovým materiálom mal za to,
že stavebný úrad rozhodol správne, keď konanie o zmene doby trvania reklamnej stavby zastavil na

základe ust. § 60 ods. 2 písm. b) stavebného zákona z dôvodu, že odvolateľ v konaní nepreukázal
iné právo k pozemku, na ktorom je umiestnená reklamná stavba. Súčasťou administratívneho spisu
bola aj žaloba na vypratanie nehnuteľnosti zo dňa 18. januára 2018 (podaná na Okresný súd Nitra dňa
29. januára 2018), ktorú podalo Mesto Nitra ako vlastník pozemku proti žalovanému, ako vlastníkovi
reklamných stavieb, ktorá bola predmetom tohto odvolania. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol,

že skutočnosti, ktoré nie sú medzi účastníkmi sporné do uplynutia lehoty na podanie námietok sa v
stavebnom konaní považujú za nesporné. Stavebný úrad je povinný skúmať, či stavebník predložil
požadované dokumenty z úradnej povinnosti a nie len na námietku účastníka, čo aj urobil a predloženú
nájomnú zmluvu a doplnené podklady vyhodnotil ako doklad, ktorým stavebník nepreukázal iné právo
k pozemku. Podľa názoru žalovaného nebol dôvod na to, aby stavebný úrad prerušoval konanie podľa
§ 137 ods. 2 stavebného zákona z dôvodov, že vlastník pozemku podaním návrhu na vypratanie

nehnuteľnosti na súd v stanovenej lehote splnil podmienku danú ust. § 676 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), na základe ktorej
bola predmetná nájomná zmluva ukončená.

II.

Priebeh konania pred správnym súdom

3. Žalobou zo dňa 15. mája 2019 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-NR-
OVBP2-2019/014053-002 zo dňa 19. februára 2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) v spojení s
rozhodnutím stavebného úradu č. 112/2018-013-Re zo dňa 23. novembra 2018 sa žalobca domáhal

aby Krajský súd v Nitre (ďalej len „správny súd“) zrušil rozhodnutie žalovaného a stavebného úradu a
vec podľa § 191 ods. 4 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „SSP“) vrátil stavebnému úradu na ďalšie konanie.

4. Podľa žalobcu sa žalovaný vôbec nezaoberal námietkou predpojatosti, s ktorou sa správny

orgán prvého stupňa vysporiadal absolútne nepreskúmateľným spôsobom. Žalobca namietal zaujatosť
zamestnancov správneho orgánu prvého stupňa, ktorí mimo svojej právomoci konali spôsobom, ktorým
sa snažili zasiahnuť do rôznych súkromnoprávnych vzťahov žalobcu k tretím osobám, a to v konkrétnych
prípadoch, ktoré žalobca aj riadne označil a uviedol aj vo svojom odvolaní.

5. Podľa žalobcu ani jeden zo správnych orgánov nezistil, či iniciované konanie prebieha, aké otázky s
vplyvom na správne konanie sa v ňom riešia, keď sa neriešila len jedna otázka v podobe zániku/trvania,
resp. obnovenia nájomného vzťahu podľa ust. § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ale aj ďalšie otázky,
ktoré majú na túto otázku vplyv, a to konkrétne, či druhý účastník konania vykonal vôbec perfektný
úkon, ktorý možno v zmysle platnej právnej úpravy považovať za návrh na vypratanie, či má konajúci

súd po podaní žaloby príslušnosť a právomoc o žalobe konať, či došlo k zmene žaloby počas konania
(v skutočnosti žalobca zmenil žalobu v dôsledku reakcie na prednesenú procesnú obranu podaním zo
dňa 11. mája 2018), či je konanie právoplatne ukončené meritórne alebo iným spôsobom s vplyvom
na účinky, ktoré potom taká žaloba môže vyvolávať v nadväznosti na ust. § 676 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, resp. či žaloba môže byť úspešná s ohľadom na formuláciu petitu. Občianskoprávnu

námietku vzniesol druhý účastník konania, keď spochybnil platnosť predloženej nájomnej zmluvy a
skutočnosť obnovenia nájmu podľa ust. § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka s poukazom na to, že
podal žalobu o vypratanie nehnuteľnosti, ktorú považoval za úkon podľa uvedeného ustanovenia (návrh
na vypratanie) a ktorý mal byť prekážkou obnovenia nájmu. Žalovaný zároveň nezohľadnil fakt, kedy
bola pôvodná žiadosť žalobcu podaná, kto je druhým účastníkom konania a ani fakt, že konanie na súde

nie je do dnešného dňa právoplatne ukončené.

6. Podľa žalobcu nebolo zrejmé, ako si žalovaný preveril/zistil skutočnosť, či sa aj v súčasnosti
koná obsahovo o tej istej žalobe, ktorú pôvodne predložil druhý účastník do správneho konania a
či sú účastníkmi tie isté subjekty a rovnako tak aj v čase rozhodovania žalovaného o skutočnosti,

či vlastníkom reklamných stavieb je žalobca. Pritom žalobca ešte dňa 11. februára 2019, teda pred
vydaním rozhodnutia žalovaného, previedol vlastnícke právo k reklamným stavbám na právneho
nástupcu, ktorým je A. T., nar. XX. augusta XXXX, K. S. XX, XXX XX J. TN, J. republika. Rozhodnutie
žalovaného pritom nebolo doručené žalobcovi ako zástupcovi, ale ako účastníkovi, čo je zrejmé ajpriamo z tohto rozhodnutia, ktoré nereflektuje žiadneho právneho nástupcu, ktorému pravdepodobne
nebolo rozhodnutie doručené vôbec a je zjavné, že hoci mal byť účastníkom konania, nebol ním a je
opomenutým účastníkom konania, ktorý môže podať žalobu podľa ust. § 179 SSP.

7. Ďalej žalobca namietal porušenie jeho procesných práv ako účastníka konania, nakoľko mu postupom
správnychorgánovbolaodňatámožnosťnáležiteargumentovať.Rozhodnutienevychádzazospoľahlivo
zisteného skutkového stavu, nespĺňa kvalitatívne podmienky predpokladané zákonom, nakoľko správne
orgány nepostupovali pri zisťovaní skutkového stavu v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, čím bolo

zasahované do práva žalobcu na spravodlivé konanie. Namietal najmä porušenie povinností správneho
orgánu podľa ust. § 3 ods. 1, 2, 4 a 5 správneho poriadku v spojení s ust. § 32 ods. 1 a § 46 správneho
poriadku, a to povinnosti zistiť spoľahlivo a úplne skutočný stav veci, náležite a presvedčivo ho odôvodniť
s uvedením úvah, ktorými sa spravoval pri vydávaní svojho rozhodnutia a postupovať pritom v úzkej
súčinnosti s účastníkmi konania a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne
obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy.

8. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe reagoval na jednotlivé námietky žalobcu, pričom navrhol, aby správny
súd žalobu zamietol. K námietke predpojatosti zamestnancov stavebného úradu žalovaný uviedol,
že žalobca toto v priebehu konania nenamietal, a preto sa ani stavebný úrad s touto námietkou
nemohol vysporiadať. Žalobca bol v konaní poučený o tom, do akého termínu je možné uplatňovať

námietky, pričom žiadne neuplatnil a námietku predpojatosti uviedol až v odvolaní. Nakoľko v stavebnom
konaní platí koncentračná zásada, žalovaný prihliadal len na námietky, ktoré boli v určenom termíne
uplatnené, pretože na neskôr podané námietky sa neprihliada. Dôvody, ktoré by nasvedčovali vylúčenie
zamestnancov stavebného úradu bolo potrebné konkretizovať, čo znamená, že nepostačuje len
vyslovenie pochybnosti bez uvedenia relevantných dôvodov. Žalovaný zdôraznil, že účastník konania

má právo kedykoľvek v priebehu konania uplatniť svoje právo v zmysle ust. § 10 správneho poriadku, ale
v predmetnej veci bol toho názoru, že námietka žalobcu má špekulatívny obsah a nie je uvedené, kedy
sa žalobca ako účastník správneho konania dozvedel o dôvode vylúčenia zamestnancov správneho
orgánu. Je absurdné, aby žalobca zistil, že zamestnanci stavebného úradu sú zamestnancami Mesta
Nitra len v deň podania odvolania. Žalobca mohol vedieť a určite vedel, že zamestnanci stavebného

úradu Mesta Nitra, ktorí rozhodujú v správnom konaní sú zamestnancami druhého účastníka konania
Mesta Nitra ako vlastníka pozemku, na ktorom sa stavba nachádza. Z uvedených dôvodov podľa
žalovaného nebol žiadny dôvod na to, aby sa o špekulatívnej námietke bez náležitostí v zmysle zákona
vôbec rozhodovalo a rozhodlo.

9. K ďalšej námietke žalobcu žalovaný uviedol, že z predloženého administratívneho spisu je zrejmé,
že vlastník pozemku, na ktorom sa nachádza predmetná reklamná stavba, nesúhlasí s tým, aby sa
reklamná stavba naďalej nachádzala na pozemku v jeho vlastníctve. Nájomná zmluva medzi žalobcom
a vlastníkom pozemku Mestom Nitra bola uzavretá na dobu neurčitú, ale dodatkom č. 8 sa zmenila
doba nájmu na dobu určitú do 31. decembra 2017 a vlastník pozemku podal dňa 29. januára 2018

na Okresný súd Nitra žalobu o vypratanie nehnuteľnosti. Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca
nepreukázal vlastnícke a ani iné právo k pozemku, na ktorom sa reklamná stavba nachádza. Žalobca
okrem iného v žalobe uviedol, že dňa 11. februára 2019, teda ešte pred vydaním rozhodnutia žalovaného
zo dňa 19. februára 2019, previedol vlastnícke právo k predmetným stavbám na právneho nástupcu
(A. T.), ktorý bol v rozhodnutí opomenutý ako účastník konania. Žalovaný vychádzal z predloženého

spisu, z ktorého je zrejmé, že žalobca bol stavebníkom (žiadal o zmenu doby trvania reklamnej stavby)
a taktiež i odvolateľom (podal odvolanie proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa) a nemal
žiadnu vedomosť o prevedení vlastníckeho práva, pretože mu táto informácia nebola oznámená. Bol
toho názoru, že v prvostupňovom konaní a rozhodnutí nebol porušený procesný postup, konanie bolo
vedené v súlade so zákonom a vydané rozhodnutie je taktiež v súlade so zákonom.

10. Uznesením zo dňa 04. decembra 2019 správny súd pribral do súdneho konania vlastníka pozemku
- Mesto Nitra ako účastníka administratívneho (stavebného) konania. Pribratý účastník konania sa k
podanej žalobe a jej prílohám nevyjadril.

11. K vyjadreniu žalovaného sa podaním zo dňa 22. júna 2020 vyjadril žalobca, ktorý k tvrdeniu
žalovaného o tom, že počas konania nenamietal predpojatosť zamestnancov, a preto sa s ňou správny
orgán prvého stupňa ani nemohol vysporiadať, uviedol, že toto tvrdenie nie je v súlade so skutkovým
stavom. Skutočnosti, ktoré uviedol žalobca ešte vo svojom odvolaní, boli známe správnemu orgánuprvého stupňa ako i žalovanému zo všetkých konaní, ktoré boli začaté pred 29. septembrom 2017
(oznámenie a výzva na upustenie od neoprávneného konania zo dňa 20. septembra 2017), keď žalobca
v živých konaniach namietal a pro futuro upozornil na predpojatosť osôb konajúcich za správny orgán

prvého stupňa. Následne žalobca zistil aj ďalšie skutočnosti, ktoré sa týkajú priamo oprávnenosti
niektorých z týchto osôb konať v konaniach stavebného úradu o predlžovaní doby trvania reklamných
staviebžalobcu,nakoľkozlistínpredloženýchspolusodvolanímvyplývaloorganizačnézaradenietýchto
osôb na Útvar hlavného architekta mesta Nitra a nie na stavebný úrad mesta Nitra, čo bolo potvrdené
zoznamom zamestnancov stavebného úradu mesta Nitra, medzi ktorými menované osoby nefigurovali,

čo bol postup v rozpore s ust. § 117 ods. 3 stavebného zákona. Požiadavky na spravodlivý, nestranný a
nepredpojatý výkon činnosti zo strany správneho orgánu existovali bez ohľadu na to, či formálne bola v
konaní vznesená námietka predpojatosti, na ktorú žalobca poukázal vo svojom odvolaní. Pokiaľ v konaní
konali osoby, ktoré mali byť od počiatku vylúčené a/alebo súčasne osoby, ktoré nespĺňali požiadavky
podľaust.§117ods.3stavebnéhozákona,nemožnohovoriťozákonnomkonaníarozhodnutísprávnym
orgánom prvého stupňa a žalovaný uvedené mal riešiť z úradnej povinnosti, najmä pokiaľ predmetné

námietky zazneli v odvolacom konaní a dotknuté osoby mali vedomosť o namietaných skutočnostiach
zo svojej vlastnej úradnej činnosti.

12. Žalobca ďalej uviedol, že z podkladov, ktoré sa nachádzali v administratívnom spise bolo možné
vyvodiť len záver, že medzi stranami je spor, resp. že Mesto Nitra sa domáha vypratania pozemku,

či odstránenia reklamných stavieb v súdnom konaní a vznieslo preto námietku. Konanie pred civilným
súdom nebolo právoplatne ukončené. Správny orgán prvého stupňa, ani žalovaný nezabezpečili a
neoboznámili sa s obsahom civilného súdneho spisu a ani obranou žalobcu v konaní a nepostupovali
ani podľa ust. § 137 stavebného zákona. Vznesením námietky zo strany ďalšieho účastníka vecne
vznikol spor o otázke, ktorú nepatrí riešiť správnemu orgánu prvého stupňa a ani žalovanému, vecne

sa rieši v civilnoprávnom konaní ako predbežná otázka k otázke oprávnenosti žalobného nároku a
prípadný formálny spor o určenie existencie, či neexistencie práva na súde predpokladal správny postup
správnych orgánov podľa ust. § 137 stavebného zákona a vyhodnotenie vecnej neexistencie sporu o
tejto otázke v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 12C/9/2018, čo však správne orgány
neskúmali a nehodnotili.

III.
Rozhodnutie správneho súdu

13. Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k. 11S/20/2019 zo dňa 11. novembra 2020 podľa § 190 SSP

žalobu zamietol. Správny súd posudzoval správnosť postupu a právnych záverov správnych orgánov
pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu zo dňa 29. decembra 2017 o zmenu doby trvania reklamnej stavby
(2 kusy obojstrannej reklamnej stavby typu „billboard“ s najväčšou plochou reklamnej stavby 5,1 x 2,4
m, umiestnené na parc. č. XXXX/XXX v katastrálnom území E., popri G. Q.), a to po dobu platnosti
nájomnej zmluvy.

14. K opakovaným námietkam žalobcu správny súd uviedol, že žalobca v podstate namietal, že
žalovaný sa nezaoberal jeho námietkou predpojatosti proti zamestnancom správneho orgánu prvého
stupňa, že nebol dostatočne zistený skutkový stav na posúdenie veci (správne orgány nezisťovali
stav a okolnosti súdneho konania začatého na základe žaloby, ktorú podalo Mesto Nitra, rozhodnutie
nereflektuje skutočnosť, že žalobca ešte pred vydaním rozhodnutia žalovaného previedol vlastnícke

právo k reklamným stavbám na iný subjekt), že správne orgány sa nepokúsili o dohodu medzi účastníkmi
stavebného konania, a teda nepostupovali podľa ust. § 137 stavebného zákona a že boli porušené jeho
procesné práva ako účastníka konania a bola mu odňatá možnosť náležite argumentovať.

15. Vzhľadom na tvrdenia žalobcu v podanej žalobe, obsah administratívneho spisu a kúpnu zmluvu

zo dňa 11. februára 2019 uzavretú medzi žalobcom a Massimilianom T. ako kupujúcim (predmetom
ktorej bol predaj tam uvedených reklamných stavieb), ktorú žalobca predložil ako prílohu k žalobe,
správny súd v prvom rade skúmal aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie správnej žaloby v predmetnej
veci, nakoľko v prípade, ak by žalobca nebol aktívne legitimovaný na jej podanie, jednalo by sa
o neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky súdneho konania a súd by musel takúto žalobu

odmietnuť ako žalobu podanú zjavne neoprávnenou osobou. V predmetnej veci bol žalobca ako
právnická osoba a stavebník riadnym účastníkom konania o zmenu doby trvania reklamnej stavby
(stavebného konania) a v priebehu tohto konania, ktoré bolo ukončené vydaním rozhodnutia žalovaného
zo dňa 19. februára 2019, žiadnym spôsobom neoznámil, ani nepreukázal, že reklamné stavby vpriebehu konania predal inej osobe. Žalovaný teda mohol a zároveň musel svoje rozhodnutie vydať len
vo vzťahu k žalobcovi ako k účastníkovi konania, pričom v tomto smere správny súd nezistil žiadne
jeho pochybenie, a to ani pokiaľ ide o doručovanie, resp. oznamovanie tohto rozhodnutia, nakoľko nebol

zistený žiadny dôvod na oznamovanie tohto rozhodnutia inému subjektu ako žalobcovi. Okrem toho,
že žalobca bol preukázateľne účastníkom stavebného konania, zároveň v žalobe okrem iného tvrdil,
že v tomto konaní (ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia) boli porušené jeho procesné práva a bola
mu odňatá možnosť náležite argumentovať. Z uvedeného podľa názoru správneho súdu bolo možné
celkom jednoznačne vyvodiť, že namietal ukrátenie na svojich procesných právach. Žalobca teda splnil

kumulatívne stanovené podmienky v ust. § 178 ods. 1 SSP a naplnil tak predpoklady pre aktívnu žalobnú
legitimáciu v predmetnom súdnom konaní.

16. V súvislosti so žalobcom namietanou predpojatosťou zamestnancov stavebného úradu, správny súd
z administratívneho spisu zistil, že žalobca v správnom (stavebnom) konaní, ktoré sa začalo na základe
jeho žiadosti o zmenu doby trvania reklamnej stavby, žiadnu námietku predpojatosti proti zamestnancom

stavebného úradu ako správneho orgánu prvého stupňa nevzniesol. Podanie zo dňa 20. septembra
2017 (oznámenie a výzva na upustenie od neoprávneného konania, ktoré žalobca predložil súdu ako
prílohu svojho vyjadrenia zo dňa 22. júna 2020), v ktorom žalobca namietal predpojatosť zamestnancov
správneho orgánu prvého stupňa, bolo doručené tomuto správnemu orgánu dňa 29. septembra 2017,
teda jednoznačne ešte pred začatím správneho konania v tejto predmetnej veci. Naviac bolo správnemu

súdu z jeho rozhodovacej činnosti známe (konanie vo veci vedenej pod sp. zn. 11S/135/2019), že o
vznesenej námietke predpojatosti rozhodol príslušný správny orgán v rozhodnutí č. 16914/2015-015-Re
zo dňa 30. októbra 2017 tak, že ju zamietol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť podľa vyznačenia
dňa 23. novembra 2017, teda ešte predtým ako sa začalo konanie v tejto veci. Správny súd teda
nevideldôvodnato,abysažalovanýnámietkoupredpojatostizamestnancovstavebnéhoúraduosobitne

zaoberal. Naviac žalovaný ako odvolací správny orgán ani nie je orgánom oprávneným rozhodovať o
námietke predpojatosti proti zamestnancom stavebného úradu, ani v prípade, ak by takáto námietka
podaná bola.

17. Vo vzťahu k námietke žalobcu, ktorú uviedol v rámci svojho podania, že v konaní pred správnym

orgánom prvého stupňa konali osoby, ktoré okrem toho, že mali byť od začiatku vylúčené, nespĺňali ani
požiadavky ust. § 117 ods. 3 stavebného zákona, správny súd uviedol, že táto námietka bola podaná
po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby a naviac žalobca nie je osobou, ktorá by bola oprávnená
posudzovať, kto je alebo nie je a na základe čoho oprávnený konať za stavebný úrad ako správny orgán
prvého stupňa.

18. Správny súd dospel k záveru, že žalobca podal neúplnú žiadosť o zmenu doby trvania reklamnej
stavby, ktorú ani na výzvu stavebného úradu nedoplnil, a preto stavebný úrad ešte pred posúdením
samotnej žiadosti bol povinný konanie zastaviť v zmysle ust. § 60 ods. 2 písm. b) stavebného zákona,
nakoľko žalobca nerešpektoval zákonnú požiadavku stavebného úradu na doplnenie svojej žiadosti a

nepredložildokladpreukazujúciprávokpozemku,naktoromsúumiestnenépredmetnéreklamnéstavby,
ktorých dobu trvania žiadal predĺžiť. Predložená nájomná zmluva oprávňovala žalobcu užívať predmetný
pozemok iba do 31. decembra 2017, na čo bol žalobca vlastníkom pozemku písomne upozornený v
oznámení zo dňa 5. septembra 2017 a zároveň bol vyzvaný na odstránenie dočasných reklamných
stavieb z pozemku v lehote do 7. januára 2018, čo nerešpektoval a podanie občianskoprávnej žaloby

vlastníkom pozemku voči žalobcovi je len dôsledok jeho správania a nerešpektovania dvojstranných
právnych úkonov. Správne orgány nie sú oprávnené vstupovať do postupov súdu pri posudzovaní
dôvodnosti podanej žaloby o vypratanie nehnuteľnosti a jej perfektnosti ako právneho úkonu, skúmať
právomoc a príslušnosť súdu, resp. okruh účastníkov súdneho konania a možnosť úspešnosti žaloby.
Okolnosti súdneho konania a jeho postup správne orgány nemohli posudzovať ani vyhodnocovať,

nakoľko z hľadiska ich rozhodovania bolo podstatné, že v dôsledku podania žaloby na vypratanie
nehnuteľnosti v zákonom stanovenej lehote nedošlo k obnoveniu nájomného vzťahu a žalobca teda
nepreukázal iné právo k predmetnému pozemku.

19. K námietke, že správne orgány neskúmali, či účastníkmi konania sú tie isté subjekty, resp. či žalobca

jevlastníkomreklamnýchstavieb,správnysúduviedol,žežalobcavsprávnomkonanínepredložilžiadne
doklady preukazujúce prevod vlastníckeho práva k predmetným reklamným stavbám. Kópiu kúpnej
zmluvy zo dňa 11. februára 2019, uzavretú medzi žalobcom a A. T., žalobca predložil až ako prílohu
žaloby. V administratívnom spise sa takáto kúpna zmluva nenachádza a žalobca ani do rozhodnutiažalovaného jej uzavretie neoznámil, ani nepreukázal, čo znamená, že žalovaný nemal dôvod zaoberať
sa existenciou zmluvy, o ktorej nemal žiadnu vedomosť. Ak sa žalobca s poukazom na tvrdené uzavretie
kúpnej zmluvy už necítil byť účastníkom správneho konania, správnemu súdu nebolo zrejmé, prečo

rozhodnutie (ako jemu nepatriace) nevrátil žalovanému, ale podal proti nemu správnu žalobu.

20. K námietke žalobcu, že stavebný úrad sa nepokúsil o dohodu medzi účastníkmi a nesprávne
aplikoval ust. § 137 stavebného zákona správny súd uviedol, že v predmetnej veci nebola žiadosť o
zmenu doby trvania stavby úplná z dôvodu, že žalobca nepreukázal iné právo k pozemku, na ktorom

boli zriadené dve reklamné stavby v jeho vlastníctve, a preto stavebný úrad ani nepristúpil k vydaniu
oznámenia o začatí stavebného konania. Z uvedeného potom vyplýva, že stavebný úrad musel vydať
procesné rozhodnutie o zastavení stavebného konania a v merite veci podanú žiadosť o zmenu doby
trvania stavby ani neposudzoval, čo znamená, že sa nemohol zaoberať ani aplikáciou ust. § 137
stavebného zákona a pokúsiť sa o dohodu medzi vlastníkom pozemku a žalobcom.
IV.

Argumentácia účastníkov v kasačnom konaní

21. Proti rozsudku správneho súdu podal v zákonnej lehote žalobca (sťažovateľ) kasačnú sťažnosť
podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) SSP a navrhol, aby kasačný súd zrušil napadnuté rozhodnutie
žalovaného v spojení s rozhodnutím stavebného úradu a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa

na ďalšie konanie.

22. Sťažovateľ poukázal na odôvodnenie krajského súdu v bode 27 napadnutého rozsudku, v zmysle
ktorého správne orgány nenahrádzajú činnosť civilných súdov a namietal, že správny súd nesprávne
aplikoval § 137 stavebného zákona, ako aj článok 2 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa názoru

sťažovateľa žalovaný a správny orgán prvého stupňa neaplikáciou § 137 stavebného zákona nahradili
činnosť civilného súdu svojou činnosťou a tak prejudikovali rozhodnutie civilného súdu občianskoprávnej
otázke. Ďalej namietal, že žalovaný a správny orgán prvého stupňa neposudzovali ani to, že by tu otázka
sporu o akejkoľvek občianskoprávnej námietke bola a bez ohľadu na obsah spisu o takej otázke rozhodli,
čo je zrejmé aj z ich odôvodnení. V tejto súvislosti poukázal na to, že správne orgány posudzovali

aplikáciu § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, čo vo svojom dôsledku považoval správny súd za
správny postup pri hodnotení dôkazov, a to napriek tomu, čo uvádza v prvej časti bodu 27 svojho
odôvodnenia. Z tejto časti odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že správny súd považuje postup podľa
§ 137 stavebného zákona za neopodstatnený a neefektívny, pričom z citácie je prekvapivo zrejmé, že
správne orgány v správnom konaní sledujú, aby bola zaistená správna aplikácia hmotného práva.

23. Predpoklad, že len podanie žaloby ďalším účastníkom je dôvodom pre neunesenie dôkazného
bremena sťažovateľa k trvaniu nájmu, predstavuje prejudikovanie rozhodnutia civilného súdu a taký
postup správnych orgánov, ktorý bezdôvodne celkom eliminuje možnosti zamietnutia civilnej žaloby
pre jej nedôvodnosť alebo dokonca zastavenie konania z dôvodu späťvzatia ďalšieho účastníka. Podľa

názoru sťažovateľa rozhodnutie správneho súdu, stotožňujúce sa v druhej časti bodu 27 odôvodnenia s
argumentáciou žalovaného, je buď nesprávnym alebo neúplným právnym posúdením viacerých otázok
vyplývajúcich z povinností správnych orgánov podľa § 137 stavebného zákona a/alebo v spojení s ust. §
676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorú by správny súd nemal pripustiť. Z vyššie uvedených dôvodov
podľa sťažovateľa správny súd nesprávnym procesným postupom v podobe nepreskúmateľného

odôvodnenia rozhodnutia zasiahol do práva sťažovateľa na spravodlivý proces v podobe práva na
presvedčivé a pre priemerného adresáta pochopiteľné odôvodnenie rozhodnutia.

24. Pokiaľ správny súd z obsahu administratívneho spisu vyvodil, že žiadosť sťažovateľa nebola úplná,
podľa jeho názoru sa stotožnil s postupom správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného, ktorý vyslovil

názor a predpisoval, že je potrebné doložiť doklad o existencii práva, napriek tomu, že zákon netreba
dokazovať. Podľa sťažovateľa mal byť uplatnený postup podľa § 137 stavebného zákona, pričom z
popisu priebehu konania správnym súdom vyplýva, že konanie začaté bolo a žiadosť pre konanie o
predĺžení trvania reklamnej stavby bola úplná a s ohľadom na obsah zákona postačujúca.

25. Závery správneho súdu podľa sťažovateľa nekorešpondujú s obsahom administratívneho spisu,
ktorý zjavne neobsahuje všetky podklady a nebol predložený v riadne vedenej a úplnej podobe, najmä
v časti spisu pred správnym orgánom prvého stupňa. Obsah administratívneho spisu totiž neumožňujeďalšiemu účastníkovi, ktorý namietal zánik právneho vzťahu, aby vo veci konal, či sa vyjadroval, ak mu
nebolo oznámené začatie konania podľa § 61 ods. 1 stavebného zákona.

26. V nadväznosti na uvedené sťažovateľ poukázal na právo na spravodlivý proces, v zmysle článku 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré obsahuje aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatneným nárokom a s obranou proti takému uplatneniu
(IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03, III. ÚS 209/04). Sťažovateľ uviedol, že hoci odôvodnenie rozhodnutia

nemusí dať odpoveď na každú poznámku či pripomienku strany, ktoré nastolila, napadnutý rozsudok
krajského súdu tieto predpoklady zákonnosti nespĺňa.

27.Pokiaľideoneakceptovanienámietkytýkajúcejsaprevoduvlastníckehoprávakreklamnýmstavbám
na právneho nástupcu, sťažovateľ namieta, že mu nie je zrejmé, akým inštitútom malo byť vrátené

rozhodnutie žalovaného žalovanému, aký by mal mať takýto úkon účinky a kde je takýto úkon upravený
ako zákonný postup, ktorý by mal za následok zrušenie alebo zmenu rozhodnutia vo vzťahu k žalobcovi.
Kúpnu zmluvu sťažovateľ predložil Okresnému súdu Nitra vo veci 12C/9/2018, a preto navrhoval aby
sa so spisom oboznámil správny súd, a teda ju dal do dispozície aj ďalšiemu účastníkovi správneho
konania, pričom Mesto Nitra vykonáva prostredníctvom stavebného úradu aj prenesený výkon štátnej

správy .

28. K otázke namietanej predpojatosti sťažovateľ uviedol, že táto námietka bola vo všeobecnosti podaná
ešte pred podaním žiadosti na prvostupňový orgán v tejto veci a smerovala voči všetkým konaniam ktoré
sú prejednávané na prvostupňovom orgáne. V čase podania námietky nenamietal sťažovateľ ani to, že

by menovaní zamestnanci nemali byť osobami, ktoré nespĺňajú požiadavky ust. § 117 ods. 3 stavebného
zákona, teda že v skutočnosti nejde o zamestnancov obce zabezpečujúcich činnosť stavebného úradu,
ale o zamestnancov obce, ktorí zabezpečujú činnosti Útvaru hlavného architekta mesta Nitra, pričom
táto skutočnosť vyplynula až neskôr z iných konaní. Podľa sťažovateľa tento konflikt záujmov mali riešiť
správne orgány z úradnej povinnosti, a to bez námietky žalobcu. Správny súd sa s touto skutočnosťou

vysporiadal len tak, že v administratívnom spise žiadnu námietku nenašiel a obsah listov označených
v odvolaní z hľadiska spravodlivosti konania pred správnym orgánom prvého stupňa a odôvodnenia
rozhodnutia žalovaného vecne neskúmal.

29. Sťažovateľ s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS

SR“) sp. zn. 4 Sžo 3/2011 namietal, že správny súd sa odchýlil od ustálenej rozhodovacej praxe.
Zároveň namietal, že rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa nespĺňajú kritériá preskúmateľnosti
požadované zákonom a správny súd sa odchýlil od ustálenej rozhodovacej praxe NS SR (5 Sži 1/2009,
1 Sžo 23/2010, 1 Sžd 12/2011), keď sťažovateľovi naďalej zostáva upretá možnosť pochopiť právne
závery nevybočujúce z logiky aplikácie práva a vedúce k myšlienke obsiahnutej vo výrokovej časti

rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa a po ňom žalovaného.

30. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa uviedol, že sa plne stotožňuje so závermi
obsiahnutými v rozsudku správneho súdu a žiada, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol.

III.
Posúdenie kasačného súdu

31. Dňa 1. januára 2021 nadobudla účinnosť novela Ústavy Slovenskej republiky, ústavný zákon

č. 422/2020 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení
neskorších predpisov, ktorou bol zriadený Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (čl. 143 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky). K 1. augustu 2021 prevzal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
kasačnú agendu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v správnom súdnictve,
vrátane prerokúvanej veci (čl. 154g ods. 4, 5 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 1 a 2 a § 8a ods.

1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov). V súlade s rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2021
bola prerokúvaná vec pridelená náhodným výberom na rozhodnutie senátu 3 S a bola v kasačnom
konaní vedená pod pôvodnou spisovou značkou.32. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) po tom, čo zistil,
že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou (§

442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), má predpísané náležitosti
(§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok z dôvodov a v rozsahu uvedenom
v podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP) a dospel k záveru, že kasačná
sťažnosť je nedôvodná.

33. Kasačný súd konštatuje, že predmetom kasačného konania (účastníkov NUBIUM, s. r. o. proti
žalovanému Okresný úrad E., odbor výstavby a bytovej politiky) je skutkový a právny stav týkajúci sa
zastavenia konania o žiadosti o zmenu doby trvania reklamnej stavby „2ks obojstrannej reklamnej stavby
typu „Billboard“, ktoré sú umiestnené popri Hviezdoslavovej ulici, na pozemku parcelné č. XXXX/XXX,
reg. C KN, katastrálne územie E., rozmer reklamnej plochy 5,1 x 2,4 m, identifikačné č. 53“. Nakoľko
obdobná vec rovnakých účastníkov konania (a s totožnými sťažnostnými bodmi) bola predmetom

konania a rozhodovania senátu NS SR z 25. februára 2021, sp. zn. 5 Sžk 38/2020, s ktorým sa kasačný
súd stotožňuje, v súlade s § 464 ods. 1 SSP preberá relevantnú časť jeho odôvodnenia v doslovnom
znení:

21. Kasačný súd považuje za kľúčové pre rozhodnutie vo veci posúdenie otázky, či bolo zákonným

postupom, keď prvostupňový orgán podľa § 60 ods. 2 písm. b) stavebného zákona zastavil konanie
o zmenu doby trvania reklamnej stavby z dôvodu, že sťažovateľ ako stavebník nepreukázal dokladmi
vlastníctvo resp. iné právo k pozemku, na ktorom boli umiestnené predmetné reklamné stavby, a to bez
toho, aby aplikoval § 137 stavebného zákona.
22. Kasačný súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, ktorého súčasťou bol aj predložený

administratívny spis žalovaného a prvostupňového správneho orgánu konštatuje, že sa v plnej miere
stotožňuje s odôvodnením kasačnou sťažnosťou napadnutého rozsudku správneho súdu a na jeho
odôvodnenie v plnom rozsahu odkazuje. Z uvedených dôvodov opakované skutkové a právne závery
krajského súdu explicitne nezdôvodňuje. Naviac, kasačný súd udáva, že krajský súd sa so všetkými
relevantnými žalobnými bodmi, riadne vysporiadal a podrobne až vyčerpávajúco zdôvodnil svoje

rozhodnutie, pričom racionálne odôvodnil svoje úvahy a vyvodil správne skutkové aj právne závery.
23. Kasačný súd k aplikácii § 137 stavebného zákona uvádza, že v konaniach upravených v stavebnom
zákone sa môžu vyskytnúť tzv. občianskoprávne a iné námietky, o ktorých prináleží rozhodovať súdu.
Pôjde predovšetkým o námietky týkajúce sa vlastníckych a užívacích práv k pozemkom a stavbám.
Cieľom tohto ustanovenia je o. i. chrániť vlastnícke a užívacie práva oprávnených subjektov, t. j.

vlastníkov pozemkov a osôb, ktoré majú užívacie práva k týmto pozemkom. V tejto súvislosti je však
potrebné vziať do úvahy rozhodujúce skutkové okolnosti, ktorými je v prvom rade dostatočne jasné
a presné určenie konca prenájmu pozemku, na ktorom sa nachádzala dotknutá reklamná stavba,
pričom podľa nájomnej zmluvy bola predmetná zmluva uzavretá na dobu určitú a to do 31. decembra
2017. Ďalšou skutkovou okolnosťou bolo, že sťažovateľ bol prenajímateľom vopred upozornený na

koniec nájomnej zmluvy resp. neskôr vyzvaný na odstránenie reklamnej stavby. Sťažovateľ nepreukázal
vlastnícke alebo iné právo k pozemku, keďže nepredložil ani novú nájomnú zmluvu ani výpis z listu
vlastníctva. Práve naopak, výpisom z listu vlastníctva a vyjadrením prenajímateľa pozemku o skončení
nájmu, bol preukázaný vlastnícky vzťah Mesta Nitra k pozemku a vyvrátené ,,iné právo k pozemku“
zo strany sťažovateľa. Okrem uvedeného vlastník pozemku podal žalobu na vypratanie nehnuteľnosti

v zmysle § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, takže je zrejmé, že doba nájmu sa taktiež zo zákona
nepredĺžila.
24. Pri aplikácii § 137 stavebného zákona stavebný úrad musí dôsledne vyhodnotiť charakter
námietok, či ide skutočne o občianskoprávne námietky alebo námietky územno-technického,
prípadne stavebnotechnického charakteru, ktoré sú upravené inými právnymi predpismi. Kasačný

súd však zdôrazňuje, že nemožno akceptovať, aby akákoľvek otázka, ktorá môže mať presah do
občianskoprávnej oblasti, a ktorú si účastník v konaní podľa stavebného práva uplatní, automaticky a
bez prihliadnutia na jej obsah zakladala zákonný dôvod na postup podľa § 137 stavebného zákona.
Obsahom námietky sťažovateľa, ktorá mala občianskoprávny presah nebolo domáhanie sa ochrany
vlastníctva, ale namietané predĺženie doby nájmu, čo však, ako správne konštatoval aj krajský súd v

napadnutom rozsudku nemalo oporu v zákone a teda kasačný súd s ohľadom na skutkové okolnosti
uvedené nepovažuje za tzv. predbežnú otázku, pri ktorej by bolo potrebné aplikovať § 137 stavebného
zákona. Kasačný súd v tejto súvislosti konštatuje, že judikatúra (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 6Sžp/23/2013 zo dňa z 30. apríla 2014) pripúšťa, že správny orgán v stavebnom konaní v rámcisvojej rozhodovacej právomoci je oprávnený a aj povinný riešiť aj otázky, ktoré patria do pôsobnosti
iných orgánov (t. j. iného správneho orgánu alebo súdu), ak to zákon priamo nevylučuje, vychádzajúc i
zo zásady zákonnosti a hospodárnosti konania. Keďže v tomto prípade však podľa kasačného súdu ani

nejde o predbežnú otázku, tak ani jej prípadný občianskoprávny presah z nej nečiní občianskoprávnu
námietku resp. inú námietku, pri ktorej by mali príslušné správne orgány postupovať podľa §137
stavebného zákona. Povinnosťou príslušného stavebného úradu je vždy posúdiť charakter a obsah
nastolenej otázky, a na základe toho posúdiť svoju kompetenciu, či je oprávnený sám si ju vyhodnotiť,
alebo či je potrebné aplikovať § 137 stavebného zákona.

25. Námietku sťažovateľa o zmätočnom a nejasnom odôvodnení rozhodnutia krajského súdu kasačný
súd považuje za nedôvodnú, keďže krajský súd, aj s odvolaním sa na skutkové zistenia dostatočne
ozrejmil právne závery, aj spolu s citáciou relevantných právnych predpisov.

34. V rovnakej právnej veci sťažovateľa rozhodoval aj Ústavný sud Slovenskej republiky (ďalej len
„ústavný súd“), ktorý uznesením zo dňa 29. júna 2021 sp. zn. II. ÚS 347/2021-13 odmietol ústavnú

sťažnosť sťažovateľa, ktorý namietal porušenie princípu rovnosti, nepreskúmateľnosť rozsudku NS SR
a skutočnosť, že odôvodnenie napadnutého rozsudku nie je pre adresáta pochopiteľné. Ústavný súd
mal v danom prípade za to, že otázky týkajúce sa § 137 stavebného zákona zodpovedal správny
súd aj NS SR vyčerpávajúcim a ústavne udržateľným spôsobom. Sťažovateľ mal uzavretú s Mestom
Nitra nájomnú zmluvu na dobu určitú, sťažovateľ bol vopred písomne upozornený, že nebude možné

predĺžiť nájomnú zmluvu, a napokon sťažovateľ nepredložil žiadny dôkaz o inom práve k pozemku.
Navyše z ústavnej sťažnosti ani z obsahu rozhodnutí k nej priložených nevyplývalo, akým relevantným
spôsobom sťažovateľ požadoval trvanie, či už nájomnej zmluvy, alebo iné právo k pozemku. Práve táto
skutočnosť bola totiž esenciálnou v okolnostiach danej veci a vo vzťahu k povoleniu zmeny doby trvania
reklamnej stavby. Uvedené okolnosti boli podľa názoru ústavného súdu podstatnými pre posúdenie

otázky možného predĺženia doby trvania reklamnej stavby, resp. posúdenia zákonnosti zastavenia
správneho konania.

35. S poukazom na uvedené Najvyšší správny súd uzatvára, že rozsudok správneho súdu je
zrozumiteľný, dostatočný a v súlade so zákonom, pričom k rovnakému záveru dospel NS SR v rozsudku

z 8. decembra 2020, sp. zn. 8 Sžk 45/2020.

IV.

Záver

36. Kasačný súd poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti konštatuje, že správny súd sa v odôvodnení
svojho rozhodnutia vysporiadal so všetkými pre vec zásadnými námietkami účastníkov konania, svoje
závery formuloval zrozumiteľne a presvedčivo, pričom sťažovateľ v kasačnej sťažnosti neuviedol žiadne

také relevantné skutočnosti, ktorými by spochybnil vecnú správnosť rozsudku správneho súdu. Dospel
preto k záveru, že kasačnú sťažnosť je potrebné ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietnuť.

37. O trovách konania rozhodol podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s ustanoveniami § 167 ods. 1 a §
175 ods. 1 SSP a contrario tak, že sťažovateľovi nepriznal náhradu trov konania z dôvodu neúspechu

v konaní a žalovanému nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva.
38. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 147 ods. 2 v
spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok