Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, December 16, 2020

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Ek/363/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120244110
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Soňa Sura PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2020:6120244110.5

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného X/: mal. E. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom X. XX, XXX XX X., oprávneného X/: mal. E. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XX, XXX XX X.,
obe zast. zákonným zástupcom matkou: K. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XX, XXX XX X., právne
zast.B.kanceláriaN.,s.r.o.,sosídlomQ.námestieXXX/X,XXXXXK.H.N.,vmenektorejkonáadvokát
a konateľ A.. P. N., proti povinnému: Z. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX/X, XXX XX X., právne

zast. advokátom A.. P. S. U., so sídlom N. námestie 5, XXX XX K. H. N., o vymoženie zameškaného
výživného a bežného výživného, vedenej u súdneho exekútora A.. B. I., so sídlom exekútorského úradu
U. 5, XXX XX E., pod. sp. zn. XXXEX XXX/XX, rozhodujúc o sťažnosti povinného proti uzneseniu X.
súdu C. C. sp. zn. XXEk/XXX/XXXX zo dňa 5. októbra XXXX, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť povinného voči II. a IV. výrokovej vete uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp.
zn. 15Ek/363/2020 zo dňa 5. októbra 2020 z a m i e t a.

II. Súd oprávneným p r i z n á v a náhradu trov konania o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Ek/363/2020 zo dňa 5.októbra 2020, pozostávajúcich z trov právneho
zastúpenia vo výške 28,68 EUR.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na základe návrhu oprávnených 1/ a 2/, doručeného súdu dňa 26.02.2020 sa začalo proti povinnému

exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky priznanej na základe vykonateľného exekučného
titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. 10.06.2019, ktorý nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 19.06.2019 (ďalej len „exekučný titul“). Exekučným titulom bol
povinný zaviazaný plniť vyživovaciu povinnosť na dcéru Klaudiu nar. 03.07.2007 v sume vo výške 150
EUR a na dcéru Kláru, nar. 22.03.2016 v sume vo výške 100 EUR, počnúc od 01.05.2019, ktoré výživné
je povinný uhrádzať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Návrhom na vykonanie exekúcie

sa oprávnení 1/ a 2/, domáhali vymoženia zameškaného výživného od 01.05.2019 do 26.02.2020
vo výške 605 EUR a bežného výživného, počnúc výživným splatným v marci 2020, spolu 250 EUR
mesačne.

2. Vykonaním exekúcie poveril tunajší súd Poverením dňa 11.03.2020 súdneho exekútora JUDr. Atilu
Ádama, so sídlom exekútorského úradu Čajakova 5, 040 01 Košice. Doručením poverenia súdnemu

exekútorovi dňa 13.03.2020 sa začala exekúcia vykonávaná v neprospech povinného.

3. Napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Ek/363/2020 zo dňa 05.10.2020,
vydaným vyšším súdnym úradníkom, súd v časti zameškaného výživného vo výške 245 EUR zastavil
v I. výrokovej vete exekúciu v zmysle ustanovenia § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku a vo
zvyšnej časti návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 61l ods. 3 Exekučného

poriadku II. výrokovou vetou zamietol. V súvislosti s uvedeným vyšší súdny úradník v predmetnom
uznesení rozhodol III. výrokovou vetou aj o zastavení exekúcie v časti vymoženia trov právnehozastúpenia oprávneného v exekučnom konaní týkajúcich sa podania návrhu na vykonanie exekúcie, a
to vo výške 15,94 EUR a samostatnou IV. výrokovou vetou rozhodol o priznaní trov právneho zastúpenia
oprávnenému v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 28,68 EUR.

4. Vyšší súdny úradník uvedené rozhodnutie odôvodnil tak, že súd mal po preskúmaní všetkých dôkazov
a vyjadrení za preukázané, že povinný pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie uhradil výživné
v celkovej výške 1890 EUR, pričom v zmysle exekučného titulu bol povinný zaviazaný na platenie
výživného v súhrnnej výške 250 EUR mesačne na obe maloleté oprávnené, a to počnúc mesiacom máj

2019 do podania návrhu na vykonanie exekúcie t.j. do mesiaca február 2020, teda v celkovej výške
2250 EUR (9 x 250). Poukazom na uvedené vyčíslenie vyšší súdny úradník dospel k záveru, že povinný
mal dlh na výživnom ku dňu začatia exekučného konania v celkovej výške 360 EUR (2250 EUR -
1890 EUR), na základe čoho mal za preukázané, že exekučné konanie sa v časti 245 EUR začalo
nedôvodne (605 EUR - 360 EUR), keď oprávnené sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhali od
povinného vymoženia zameškaného výživného vo výške 605 EUR, a teda nie v zmysle uvedeného

prepočtu zameškaného výživného len vo výške 360 EUR. Vo zvyšnej časti považoval vyšší súdny
úradník návrh povinného na zastavenie exekúcie za nedôvodný, nakoľko povinný nepreukázal žiadne
skutočnosti vedúce k zastaveniu exekúcie v zmysle ustanovenia § 61k ods. 1 Exekučného poriadku.
V nadväznosti na uvedené skutočnosti, že si oprávnené v exekučnom konaní uplatnili podľa názoru
vyššieho súdneho úradníka nedôvodne časť vymáhaného nároku zodpovedajúceho sume 245 EUR,

súd pristúpil k prepočítaniu náhrady výdavkov oprávnených na ich právne zastupovanie v exekučnom
konaní , a to zo sumy dôvodne vymáhaného nároku a v zmysle tohto prepočtu vyšší súdny úradník
rozhodolajozastaveníexekúcievčastivymoženiatrovprávnehozastúpeniaoprávnenéhovexekučnom
konaní týkajúcich sa podania návrhu na vykonanie exekúcie, a to vo výške 15,94 EUR.

5. Proti takémuto uzneseniu vyššieho súdneho úradníka podal povinný dňa 20.10.2020, teda v zákonnej
lehote sťažnosť, a to konkrétne v časti jeho II. a IV. výrokovej vety, ktorú odôvodnil tým, že má za to,
že exekúcia vedená proti nemu je nedôvodná a nezákonná, nakoľko má za to, že sumu výživného,
ktorú mal v prospech oprávnených uhradiť za celé obdobie od mája 2019 do októbra 2020 (t.j. do
podania sťažnosti), ktorá suma predstavuje 4500 EUR, povinný do dňa podania sťažnosti riadne

uhradil. K jednotlivým úhradám výživného povinný zahrnul aj úhradu zo dňa 29.04.2019 vo výške 300
EUR s odôvodnením, že by bolo nezákonné, keby súd na túto platbu výživného na mesiac 2019
neprihliadal. Povinný ďalej uviedol, že nakoľko aktuálne nemá žiaden dlh na výživnom voči oprávneným
a bežné výživné si voči nim riadne plní, má za to, že sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti
exekučného titulu, z dôvodu čoho žiada exekúciu v celom rozsahu vrátane výživného do budúcna

zastaviť.

6. K sťažnosti povinného sa dňa 06.11.2020 vyjadrili oprávnení, ktorí uvádzajú, že zo strany povinného
bola ku dňu podania vyjadrenia zrealizovaná úhrada výživného spolu vo výške 4250 EUR, z čoho
vyplýva, že povinný dlží na výživnom stále sumu 250 €, nakoľko úhrada zo dňa 29.04.2019 sa podľa

tvrdení oprávnených netýkala úhrady výživného za mesiac máj 2019 ako to tvrdí povinný. K samotnému
návrhu povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu oprávnení uvádzajú, že s takýmto postupom
sa nestotožňujú, a to poukazom na skutočnosť, že povinný síce platí výživné v prospech oprávnených,
avšak nejedná sa o riadne a včas platené výživné, čo má za následok existenciu dôvodnej obavy, či si
bude povinný svoju vyživovaciu povinnosť riadne a včas plniť aj do budúcna po tom, ako by bola táto

exekúcia zastavená, aby sa tak predišlo situácií, že v prípade, ak bude povinný opätovne porušovať
zákonnúpovinnosťplatiťvýživnériadneavčas,budúoprávnenínútenípodávaťnovýnávrhnavykonanie
exekúcie, čo považujú za nehospodárne. Z uvedených dôvodov oprávnení navrhujú sťažnosť povinného
ako nedôvodnú zamietnuť a zároveň si uplatňujú nárok na trovy sťažnostného konania za vyjadrenie k
podanej sťažnosti vo výške 36,65 EUR.

7.Vzmysle §202ods.1druhávetazákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti
(ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,
proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

8. V zmysle § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.9. V zmysle § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalejlen„CSP“),protiuzneseniusúduprvejinštancievydanémusúdnymúradníkom,ktorétrebadoručiť,
je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia

nie je prípustná.

10. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

11. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta

sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

12. V zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný
titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sa uznanie alebo výkon cudzieho

exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods. 2), d) sú tu iné
skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

13. Po preskúmaní veci sa súd stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho
úradníka, ktoré považoval za dostatočné, jasné, zrozumiteľné a presvedčivé. Súd naň v podrobnostiach

preto odkazuje. Vyšší súdny úradník sa v dostatočnom rozsahu a právne správne vysporiadal s
tvrdeniami povinného uvedenými v podanom návrhu na zastavenie exekúcie, ako aj s tvrdeniami
oprávnených. Súd preto dospel k záveru, že sťažnosť povinného je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť.

14. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 11. odôvodnenia, súd nad rámec uvedeného,

k argumentom povinného v ním podanej sťažnosti konštatuje, že v prejednávanej veci, z návrhu
na vykonanie exekúcie zistil, že oprávnení 1/ a 2/ žiadali vykonať exekúciu na základe exekučného
titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. 10.06.2019, ktorý nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 19.06.2019. Exekučným titulom bol povinný zaviazaný plniť
vyživovaciu povinnosť na dcéru Klaudiu nar. 03.07.2007 v sume vo výške 150 EUR a na dcéru Kláru,

nar. 22.03.2016 v sume vo výške 100 EUR, počnúc od 01.05.2019, ktoré výživné je povinný uhrádzať
k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Návrhom na vykonanie exekúcie sa oprávnení 1/ a
2/, domáhali vymoženia zameškaného výživného od 01.05.2019 do 26.02.2020 vo výške 605 EUR a
bežného výživného, počnúc výživným splatným v marci 2020, spolu 250 EUR mesačne. Povinný žiadal
zastaviť exekúciu z dôvodu, že dlh na výživnom uhradil povinným 1/ a 2/ v období od mája 2019 do

októbra 2020 sumou 4500 EUR. Uhradenie uvedených platieb výživného povinný preukázal súdu aj
dokladmi o úhrade.

15. Už z uvedených skutočností je zrejmé, že pokiaľ ide o jednotlivé úhrady povinného, povinný a
rovnako tak ani oprávnení nerozporujú, že ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie bol dlh

povinného na zameškanom výživnom za obdobie máj 2019 až február 2020 vo výške 360 EUR, z čoho
je zrejmé, že exekučné konanie sa v časti zameškaného výživného vo výške 360 EUR začalo dôvodne,
a preto exekúciu nemožno považovať v tejto časti za nezákonnú. Rovnako tak za nezákonnú nemožno
považovaťaniexekúciunabežnévýživné,nakoľko,neplatenímbežnéhovýživnéhoriadneavčasvznikol
oprávneným zákonný nárok vymáhať voči povinnému ich nárok na jeho zaplatenie.

16. Po začatí exekučného konania a exekúcie povinný realizoval jednotlivé platby na úhradu jednak
uvedeného zameškaného výživného ako aj na úhradu bežného výživného. Tu je potrebné zdôrazniť, že
dôvod na zastavenie exekúcie na základe splnenia vymáhaného nároku zo strany povinného (v zmysle
§ 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku), je v zásade daný iba vtedy, ak k splneniu judikovanej

pohľadávky oprávneného došlo v čase od vzniku exekučného titulu do začatia exekučného konania.
Ak nastane splnenie vymáhaného nároku oprávneného povinným až po začatí exekučného konania
(začaté dňa 26.02.2020), resp. až po začatí exekúcie (začatá dňa 13.03.2020), ako tomu bolo aj v tomto
prípade, keď nárok oprávnených 1/ a 2/ povinný plnil až po začatí exekučného konania, resp. exekúcie,
nejde o dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle uvedeného ustanovenia. Ide o plnenie považované

za vymožené súdnym exekútorom (s výnimkou úhrad pred začatím exekúcie), ktoré spôsobuje reálne
zastavenie exekúcie (t.j. ipso facto) samotným týmto plnením, o čom nie je potrebné rozhodovať
uznesením súdu. Uvedené plnenia iba zohľadní súdny exekútor pri ďalšom vedení exekúcie.17. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na ustanovenia Exekučného poriadku týkajúce sa priority
uspokojenia vymáhaných nárokov, pričom v prípade vymáhania pohľadávky na výživnom, sa prijaté
plnenie vždy použije najskôr na bežné výživné. Účelom a zmyslom výživného je totiž zabezpečenie

pravidelných opakujúcich sa odôvodnených potrieb dieťaťa (strava, bývanie, ošatenie, zdravotná
starostlivosť, vzdelávanie a pod.), pravidelnými opakujúcimi sa platbami výživného. Návrh povinného na
zastavenie exekúcie vo zvyšnej časti preto vyšší súdny úradník správne zamietol ako nedôvodný.

18. Súdny exekútor zastaví exekúciu iba z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení § 61n ods. 1

Exekučného poriadku a súd tak urobí iba z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení § 61k ods. 1
Exekučného poriadku. V posudzovanej veci súd preto konštatuje, že nezistil, že by bol daný dôvod
na zastavenie exekúcie ani v zmysle § 61n ods. 1 Exekučného poriadku a ani v zmysle § 61k ods. 1
Exekučného poriadku a exekúcia nebola ukončená ani iným spôsobom v zmysle § 61o Exekučného
poriadku.

19. Na tomto mieste je ešte potrebné uviesť, že súd sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym
záverom prijatým vyšším súdnym úradíkom ohľadne neprihliadania na úhradu realizovanú povinným
dňa 29.04.2019 vo výške 300 EUR (z toho 250 EUR bolo povinným určené na úhradu výživného a
50 EUR išlo podľa určenia povinného nad rámec výživného), ktorý túto úhradu realizoval ešte pred
termínom 01.05.2019, počnúc ktorým bol povinný exekučným titulom zaviazaný na platenie výživného

voči oprávneným, nakoľko v rámci posudzovania návrhu na zastavenie exekúcie je súd oprávnený
prihliadaťlenavýlučnenatieskutočnosti,ktorénastalipovznikuvymáhanéhonároku.Zuvedenéhoteda
vyplýva, že ak aj bolo ku dňu podania sťažnosti v tomto konaní preukázané, že povinný za obdobie máj
2019ažoktóber2020skutočneuhradilnazameškanéabežnévýživnésumu4250EUR(bezzapočítania
úhrady výživného vo výške 250 EUR dňa 29.04.2019), je potrebné uviesť, že neprihliadnutím na vyššie

uvedenú úhradu zo dňa 29.04.2019 evidujú oprávnený voči povinnému minimálne zameškané výživné
vo výške 250 EUR.

20. Neuhradené výživné v rozsahu v akom vyplýva z exekučného titulu (bežné aj zameškané vo
výške 250 EUR) a doposiaľ neuhradené trovy exekúcie sú totiž stále nárokom vymáhaným v naďalej

prebiehajúcej exekúcii, zákonný dôvod na zastavenie ktorej povinným preukázaný nebol.

21. Okrem uvedeného, je ďalej potrebné poukázať aj na skutočnosť, že pokiaľ ide o bežné výživné
(spolu 250 EUR mesačne), toto povinný taktiež neuhrádzal včas a riadne. Exekučný súd vychádza z
právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, na základe ktorého a v rozsahu ktorého vykonáva

právo ním priznané v prospech toho subjektu, v prospech ktorého bolo priznané. Súd ďalej zdôrazňuje,
že právo na výživné je osobným právom dieťaťa, nie rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej
starostlivosti. Tento rodič je iba platobné miesto na plnenie výživného.

22. Vychádzajúc zo skutočnosti, že povinný neuviedol a nepreukázal v návrhu na zastavenie exekúcie

žiadne skutočnosti odôvodňujúce v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, právny záver o zániku
vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti
exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd
podanú sťažnosť považoval za nedôvodnú a zamietol ju, pretože nezistil žiadny zákonný dôvod na
zastavenie exekúcie.

23. Podľa ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

24. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie
exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v
exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

25.Podľa§199evetyprvejadruhejpobodkočiarkuExekučnéhoporiadkuakjezástupcomoprávneného
alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej
odmene (§ 9 až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. oodmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do
začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny
za dva úkony právnej služby.

26. Keďže povinný inicioval návrhom na zastavenie exekúcie exekučný spor s oprávnenými 1/ a 2/, súd
rozhodoval v súlade s § 199d a nasl. Exekučného poriadku aj o náhrade trov exekučného konania s
tým súvisiacich.

27. Oprávnení si uplatnili trovy právneho zastúpenia v návrhu na vykonanie exekúcie. Vychádzajúc
z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku o trovách exekúcie, súd priznal oprávneným
trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní. Súd konštatuje, že oprávnení majú v tomto konaní o
sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Ek/363/2020 zo dňa
05.10.2020, nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za úkony právnej služby, ktoré si uplatnili, a to
za písomné vyjadrenie k návrhu povinného na zastavenie exekúcie a za písomné vyjadrenie k sťažnosti

povinného. Nakoľko súd oprávneným priznal náhradu trov právneho zastúpenia za úkon písomné
vyjadrenie k návrhu povinného na zastavenie exekúcie už v napadnutom uznesení, konkrétne v jeho
IV. výrokovej vete, voči ktorej súd sťažnosť v tomto konaní zamietol, súd v tomto sťažnostnom konaní
rozhodoval už len o náhrade trov právneho zastúpenia oprávnených vo vzťahu k úkonu vyjadrenie
k sťažnosti povinného, a teda priznal oprávneným trovy právneho zastúpenia, vychádzajúc z tarifnej

hodnoty 360 EUR, vo výške 13,28 EUR +10,62 EUR režijný paušál +20% DPH, t.j. spolu vo výške 26,68
EUR.

28. Po právoplatnosti tohto uznesenia bude súd postupovať v súlade s § 199d Exekučného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).