Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 11, 2020

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 7T/6/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8420010032
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Bašistová

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2020:8420010032.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok samosudca JUDr. Lucia Bašistová v trestnej veci obžalovaných R. Z. R. F.. pre

prečin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 odsek 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11. novembra 2020 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní
1/ R. Z., nar. XX. X. XXXX v M., trvale bytom M. X. XXX,
okres M.,
2/ U. Z., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom M. X. XXX, okres M.,

u z n á v a j ú s a z a v i n n ý c h , ž e

obžalovaná R. Z. ako konateľka podnikateľského subjektu vystupujúceho pod názvom R. Z., so sídlom
M. X. Č.. XXX, okres M., C.: XX XXX XXX a obžalovaný U. Z. ako osoba vykonávajúca podnikateľskú
činnosť v mene podnikateľského subjektu R. Z. so sídlom M.D. X. Č.. XXX, okres M. na základe
splnomocnenia R. Z., obaja ako zodpovedné osoby vyššie uvádzaného podnikateľského subjektu, s
prihláseným a vedeným jedným zamestnancom, v období od mesiaca január 2016 až do mesiaca jún

2016, úmyselne reálne zadržali a neodviedli určenému príjemcovi Sociálnej poisťovni, pobočka Poprad,
so sídlom ul. 1. mája 4053/24, Poprad, poistné na sociálne poistenie, ktoré zrazili podľa zákona č.
461/2003 o sociálnom poistení účinného do 1.1.2004, v znení neskorších predpisov, z príjmov svojho
zamestnanca,pričomneodviedlipoistnézaobdobiemesiacajanuár2016,splatnéku10.2.2016vovýške
122,20 €, poistné za obdobie mesiaca február 2016, splatné ku 10.3.2016 vo výške 122,20 €, poistné
za obdobie mesiaca marec 2016, splatné ku 10. 4. 2016 vo výške 75,20 €, poistné za obdobie mesiaca
apríl 2016, splatné ku 10.5.2016 vo výške 75,20 €, poistné za obdobie mesiaca jún 2016, splatné ku
10. 7. 2016 vo výške 75,20 € a poistné za obdobie mesiaca júl 2016, splatné ku 10.8.2016 vo výške

75,20 €, pričom z finančných prostriedkov získaných z podnikateľskej činnosti za jednotlivé mesiace U.
Z. vyčlenil časť svojej manželke R. Z. na vedenie domácnosti a zostatok finančných prostriedkov minul
pre vlastnú potrebu na alkohol a automaty, čím takto spôsobil pre Sociálnu poisťovňu Poprad škodu
neodvedením poistného v celkovej sume najmenej 620,40 €,

t e d a

v malom rozsahu zadržali a neodviedli príjemcovi splatné poistenie na sociálne poistenie, ktoré zrazili
podľa zákona, v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech,

č í m s p á c h a l i

prečin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 odsek 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Trestného zákona.Z a t o sa o d s u d z u j ú

Obžalovaná R. Z.

Podľa § 277 odsek 1 Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona na trest odňatia

slobody v trvaní 16 ( šestnásť ) mesiacov.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a / Trestného zákona s použitím § 50 odsek 1 Trestného zákona súd
obžalovanej výkon uloženého trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v
trvaní 36 ( tridsaťšesť ) mesiacov.

Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona súd u k l a d á obžalovanej trest zákazu činnosti
vykonávať podnikateľskú činnosť v trvaní 3 ( troch ) rokov.

Obžalovaný U. Z.

Podľa § 277 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 36 písmeno l/ Trestného zákona, § 38 odsek 2,
odsek 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 18 ( osemnásť ) mesiacov.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a / Trestného zákona s použitím § 50 odsek 1 Trestného zákona
súd obžalovanému výkon uloženého trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 36

( tridsaťšesť ) mesiacov.

Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona súd u k l a d á obžalovanému trest zákazu činnosti
vykonávať podnikateľskú činnosť v trvaní 3 ( troch ) rokov.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Kežmarok podal dňa 15.01.2020 na Okresný súd Kežmarok obžalobu
na obvinenú R. Z. a obvineného U. Z. pre prečin neodvedenia dane a poistného podľa § 277
odsek 1 Trestného zákona, ktorého sa mali dopustiť na tom skutkovom základe tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný U. Z. v zmysle § 257 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku urobil
vyhlásenie, že je vinný zo skutku, ktoré sa mu kladú za vinu. Na to súd postupoval podľa § 333 odsek 3
písmeno c, d, f, g, h/ Trestného poriadku, kde obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal ,,áno“ .

V zmysle § 257 odsek 6 Trestného poriadku, súd zistil stanovisko prokurátora, ktorý súhlasil s tým, aby

súd prijal vyhlásenie obžalovaného U. Z..

Následne súd uznesením rozhodol, že toto vyhlásenie prijíma a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v
rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná a na hlavnom pojednávaní
vykoná iba dôkazy súvisiace s rozhodnutím o treste.

Obžalovaná R. Z. sa na hlavné pojednávania napriek riadne a včas doručenému predvolaniu
nedostavila, svoju neúčasť súdu riadne ospravedlnila. Keďže obžalovaná mala možnosť vyjadriť
sa ku skutku, ktorý je predmetom obžaloby, obžaloba Okresného prokurátora jej bola riadne doručená
a zároveň bola súdom na hlavné pojednávanie riadne a včas predvolaná, pričom na možnosť vykonať

hlavné pojednávanie v jej neprítomnosti bola upozornená (v predvolaní na hlavné pojednávanie) a súd
mal za to, že vec možno spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť aj bez prítomnosti
obžalovanej (§ 252 odsek 2 Trestného poriadku), súd vykonal hlavné pojednávanie v jej neprítomnosti
a výpovede obžalovanej postupom podľa § 258 odsek 4 Trestného poriadku prečítal. Vo výpovedi z
prípravného konania zo dňa 18.12.2019, po vznesení obvinenia, obžalovaná využila svoje zákonné

právo a odmietla vypovedať.Súd vykonal dokazovanie výsluchom svedka P. F., ktorý vo výpovedi na hlavnom pojednávaní
zotrval na výpovedi z prípravného konania a ku skutku uviedol, že v roku 2016 prerábal rodinný

dom, kde potreboval nejakých chlapov na prerábku, opýtal sa chlapov v dedine, či mu nechcú prísť robiť
na dom, povedali mu, že oni už pracujú a dali mu číslo na p. Z., ozval sa mu a on mu poslal chlapov,
ktorý mu prerábali dom, p. Z. všetko zaplatil cez faktúru. Keď zisťoval od p. Z., prečo je firma na jeho
ženu povedal mu, že je to v poriadku.

Súd so súhlasom prokurátora a obžalovaného postupom podľa § 263 odsek 1 Trestného poriadku
prečítal výpovede svedkyne poškodenej U.. F., svedkov U. U. a X. I.. Súd zároveň vykonal dokazovanie
aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi v rozsahu uvedenom v zápisnici o hlavnom pojednávaní.

Svedkyňa poškodená U.. F., zamestnankyňa Sociálnej poisťovne, a. s., pobočka Poprad vo
výpovedi v prípravnom konaní uviedla, že podnikateľský subjekt R. Z., so sídlom M. X. XXX, C.: XX XXX

XXX, preukázateľne na základe účtovných dokladov ako odvádzateľ poistného neodviedol od mesiaca
január 2016 do mesiaca júl 2016 poistné v celkom výške 620,40 eur za svojho jedného zamestnanca,
ktorý u neho v danom období pracoval. Týmto konaním z jeho strany nedošlo k splneniu odvodových
povinností voči Sociálnej poisťovni, ktoré mu vyplývajú z § 141 odsek 2 zákona 461/2003 Z. z., kde
podľa uvedeného je zamestnávateľ povinný vykonať zrážku z poistného na nemocenské

poistenie, na dôchodkové poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti, ktoré je
povinný platiť za zamestnanca a tieto za zamestnanca odvádza zamestnávateľ. Podnikateľský subjekt
R. Z. na základe mesačných výkazov poistného predkladaných zamestnávateľom v rozhodnom období
Sociálnej poisťovni vykonal zrážky poistného u každého zamestnanca, avšak tieto zrážky v celkovej
výške 620,40 eur do Sociálnej poisťovne neodviedol.

Svedok U. U. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že pozná podnikateľský subjekt
R. Z.. U. Z. od 01.01.2016 do 30.06.2016 pracoval preňho v K., vykonával pomocné
práce v lese, čistil haluzinu. Peniaze mu vyplácal v hotovosti, na ruku, v dňoch, v ktorých boli vyhotovené
pokladničné doklady. K výsluchu priložil zmluvu o dodávke prác, faktúry a k tomu prislúchajúce príjmové

a výdavkové pokladničné doklady.

Svedok X. I. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že v minulosti viedol účtovníctvo
podnikateľskému subjektu R. Z.. Všetko za tento subjekt riešil U. Z., R. Z. ani nevidel. Podnikateľský
subjekt mal jedného zamestnanca U. Z.. Niekedy v mesiaci september alebo október 2019 prišiel U.

Z. a zobral si všetko účtovníctvo súvisiace s podnikateľským subjektom R. Z., pretože už skončili s
podnikaním a potreboval papiere pre políciu. Kópie účtovníctva nemal, nevedel sa vyjadriť k príjmom
a výdavkom.

Obžalovaný U. Z. sa ku spáchaniu skutku priznal, vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že

pracoval u svojej manželky obžalovanej R. Z., ktorá podnikala pod obchodným meno R. Z., C.: XX XXX
XXX. Bol jej jediným zamestnancom a bol splnomocnený na všetky úkony. Uzatváral dohody, preberal
peniaze a odvádzal povinné platby štátu. Manželka sa o nič nestarala. V roku 2016 robil viacero robôt
pre pána F., pána U. a iných ľudí. Je si vedomý, že mal odvádzať odvody do Sociálnej poisťovne, ale
neurobil tak, pretože všetky peniaze, ktoré zarobil, prehral na automatoch a minul na alkohol. V súlade

s výpoveďou obžalovaného vyznela aj výpoveď svedka U.. F., ktorá uviedla, že spoločnosť R. Z., C.:
XX XXX XXX v danom období neplnila svoje odvodové povinnosti voči Sociálnej poisťovni. V súlade
s jej výpoveďou vyzneli aj listinné dôkazy: rozpis nezaplateného poistného na sociálne poistenie za
zamestnanca za obdobie od januára 2016 do októbra 2016 vo výške 766,57 eur.

Zo zabezpečených listinných dôkazov, a to z účtovných dokladov, vyplýva, že podnikateľský
subjekt k 05.02.2016 disponoval finančnými prostriedkami vo výške 866,40 eur, k 07.03.2016 jej bolo
uhradených 769,50 eur, k 11.03.2016 suma 2 250,- eur, k 04.04.2016 suma 826,50
eur, k 01.05.2016 suma 2 124,- eur, k 05.05.2016 suma 923,40 eur, k 13.06.2016 suma 706,80 eur, k
08.07.2016 suma 866,40 eur, k 29.07.2016 suma 3 000,- eur, k 01.08.2016 suma 1 752,- eur. Za mesiac

september a október 2016 nie je preukázaná žiadna podnikateľská činnosť, teda žiadne príjmy.

Podľa § 277 odsek 1 Trestného zákona sa trestného činu neodvedenia dane a poistného dopustí
ten, kto v malom rozsahu zadrží a neodvedie určenému príjemcovi splatnú daň, poistné na sociálnepoistenie, verejné zdravotné poistenie alebo príspevok na starobné dôchodkové sporenie, ktoré zrazí
alebo vyberie podľa zákona, v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, potrestá sa
odňatím slobody na jeden až päť rokov.

Pokiaľ ide o otázku trestnej zodpovednosti, trestne zodpovednou osobou za žalovaný trestný
čin môže byť len fyzická osoba. Konateľ má pri výkone svojej funkcie zverené nielen oprávnenia, ale aj
povinnosti, medzi ktoré bezpochyby patrí aj povinnosť vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou
starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti. Neobstojí tak v tomto smere tvrdenie

obžalovaného, že obžalovaná ako konateľka fakticky spoločnosť neriadila, a teda nemala
vedomosť o vedení účtovníctva a finančné a ekonomické záležitosti mal na starosti. Obžalovaná vedela,
že svojím konaním, resp. nečinnosťou môže ohroziť právo veriteľa - príjemcu poistného na uspokojenie
pohľadávky.

Objektom tejto skutkovej podstaty trestného činu je záujem štátu na zákonnom a riadnom odvádzaní

daní a poistného. Ide v podstate o určitý druh sprenevery, keď prostriedky, ktoré má určitá osoba
vo svojej dispozícii, nepoužije tak, ako to predpokladá zákon (neodvedie ich do zákonom definovaného
rozpočtu resp. fondu), ale s nimi naďalej disponuje. Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva v
konaní páchateľa, ktorý v malom rozsahu zadrží a neodvedie určenému príjemcovi splatnú daň, poistné
na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie alebo príspevok na starobné dôchodkové sporenie,

ktoré zrazí alebo vyberie podľa zákona, v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech.

Trestnú zodpovednosť za trestný čin neodvedenia dane a poistného možno voči zodpovednej osobe
vyvodzovať len vtedy, ak zamestnávateľ svojim zamestnancom z hrubej mzdy skutočne zrazil príslušné
čiastky poistného a neodviedol ich, t. j. ak mal dostatok peňazí na výplatu hrubých miezd a čiastky

zrazené zamestnancom použil na iný účel, alebo si ich ponechal na účte v banke alebo v hotovosti v
pokladni. Aj vo vzťahu k trestnému činu nezaplatenia dane a poistného platí, že trestná zodpovednosť
môže vzniknúť zodpovednej osobe len za predpokladu, že osoba, v mene ktorej koná, v čase splatnosti
dane, alebo poistného reálne disponuje s takým objemom finančných prostriedkov, z ktorých môže
svoju platobnú povinnosť splniť. Pri trestnosti konania spočívajúceho v neodvedení dane a poistného

a nezaplatení dane a poistného je podmienená zistením, že zodpovedná osoba mala
k dispozícii potrebné finančné prostriedky, t. j. že príslušné čiastky zo mzdy svojich zamestnancov z
ich hrubých miezd skutočne zrazila a v rozpore so zákonom ich nedoviedla oprávneným príjemcom,
ale ich použila k inému účelu. Samotná skutočnosť, že právny subjekt je dlžníkom
Sociálnej poisťovne, nie je trestným činom. Podnikateľský subjekt spoločnosť R. Z. nebola v rozhodnom

období od januára 2016 do júna 2016 v strate. Mesačné výdavky podľa výsluchu obžalovaného neboli
žiadne. Na základe uvedeného, vzhľadom na výšku príjmom a výdavkov, počet zamestnancov, je možné
konštatovať, že obžalovaní, ako osoby konajúce za subjekt, a teda za odvedenie odvodov, mali k
dispozícií dostatok finančných prostriedkov, na to aby uhradili odvody a preddavky. Teda podnikateľský
subjekt bol v žalovanom období v dobrej finančnej situácii, nemal dlhy. Z vykonaného dokazovania mal

súd bez pochybností za preukázané, že skutok uvedený v skutkovej vete výroku o vine sa stal a
spáchalihoobžalovaní.Zospáchaniaskutkuichjednoznačneusvedčujúokremvýpovedeobžalovaného
aj výpovede vypočutých svedkov, ale aj listinné dôkazy založené v spise. Nebolo sporné
medzi stranami a vykonaným dokazovaním, predovšetkým výsluchom obžalovaného, že spoločnosť
mala v žalovanom období zamestnanca, ktorému bola povinná zraziť zo mzdy okrem iného poistné

a odviesť ho Sociálnej poisťovni. Obžalovaný ani nespochybňoval, že Sociálnej poisťovni spoločnosť
neodviedla splatné poistné na nemocenské poistenie, starobné poistenie, invalidné poistenie a poistenie
v nezamestnanosti za zamestnancov za obdobie januára 2010 až do júla 2010, čím
podnikateľskému subjektu vznikol dlh v celkovej výške 620,40 eur.

Podnikateľ ako fyzická osoba (živnostník) koná osobne alebo v zastúpení inou osobou na základe
splnomocnenia. Podľa ustanovenia § 13 odsek 3 Obchodného zákonníka je podnikateľ v zásade
zaviazaný z konania osôb, vykonávajúcich pôsobnosť štatutárneho orgánu, aj keď svojím konaním
prekročili rozsah predmetu podnikania. Podnikateľa však nezaväzuje konanie, ak štatutárny orgán
prekročil svoju pôsobnosť, ktorú mu zveruje zákon. Vo všeobecnosti platí, že kto bol pri prevádzkovaní

podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti
obvykle dochádza.
Z výpisu zo Živnostenského registra je zrejmé, že obžalovaná mala oprávnenie na výkon podnikateľskej
činnosti ako samostatne zárobkovo činnej osoby podnikajúcej pod obchodným menom R. Z., smiestom podnikania M. X., C.: XX XXX XXX. Z výpisu z živnostenského registra preukázateľne
vyplýva, že v žalovanom období bola obžalovaná jediným konateľom spoločnosti a
obžalovaný bol na základe splnomocnenia zo dňa 04.08.2015 splnomocnený na vykonávanie prác,

preberanie zmlúv, k fakturovaniu a k preberaniu finančných prostriedkov a k vybavovaniu záležitostí na
daňovom úrade, sociálnej poisťovni a zdravotnej poisťovni a bol jediným zamestnancom. Z výpovede
obžalovaného, jednoznačne vyplynulo, že to bol obžalovaný, ktorý rozhodoval o tom, ako bude
nakladané s finančnými prostriedkami spoločnosti. Daná skutočnosť nevylučuje
trestnú zodpovednosť obžalovanej týkajúcu sa neodvádzania poistného. Obžalovaná ako konateľka

malavedomosťotom,žeplnenieodvodovýchpovinnostíjeprvoradé, avšakpoužilafinančnéprostriedky
na zabezpečenie chodu domácnosti. Nepochybne jednou z elementárnych povinností obžalovaných
bolo platenie odvodov do Sociálnej poisťovne, o ktorej povinnosti ako konateľka a ako zástupca
mali vedomosť, keďže mali prístup k finančným prostriedkom spoločnosti. Samotná spoločnosť pritom
deklarovala plnenie odvodovej povinnosti tým, že pravidelne v mesačných intervaloch predkladala
Sociálnej poisťovni mesačné výkazy s vypočítanou výškou poistného, ktoré listiny boli na pojednávaní

riadne oboznámené.. Konanie obžalovaných možno definovať ako nezodpovedné vo vzťahu k výkonu
podnikateľskej činnosti. Z výpovede obžalovaného vyplynulo, že podnikateľský subjekt mal dostatok
peňažných prostriedkov na úhradu a odvedenie poistného do Sociálnej poisťovne v rozhodnom období.
Vykonané dôkazy vrátane výpovede obžalovaného dokazujú, že spoločnosť finančnými prostriedkami
disponovala, keď aj z výpovede obžalovaného vyplýva, že podnikateľský subjekt vykonával

viacero prác a nemal žiadne výdavky, nemal prenajatú žiadnu kanceláriu, nekupoval žiadne zariadenia,
stroje a materiály.

Trestný čin neodvedenia dane a poistného, z hľadiska naplnenia subjektívnej stránky skutkovej podstaty
trestného činu, a tak z hľadiska formy zavinenia, si vyžaduje úmyselné konanie páchateľa

podľa § 15 Trestného zákona. Trestný čin podľa § 277 Trestného zákona si vyžaduje naviac aj motív (v
úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech) ako súčasť subjektívnej stránky skutkovej
podstatytrestnéhočinu.Vposudzovanomprípadebolskutok,zaktorýboliobžalovaníuznanízavinných,
vymedzený tak, že obaja ako zodpovedné osoby podnikateľského subjektu R. Z., s prihláseným a
vedeným jedným zamestnancom, v období od mesiaca január 2016 až do mesiaca jún 2016, úmyselne

reálne zadržali a neodviedli určenému príjemcovi Sociálnej poisťovni, pobočka Poprad, so sídlom ul. 1.
mája 4053/24, Poprad, poistné na sociálne poistenie, ktoré zrazili podľa zákona č. 461/2003 o sociálnom
poistení účinného do 1.1.2004, v znení neskorších predpisov, z príjmov svojho zamestnanca, pričom
neodviedli poistné za obdobie mesiaca január 2016, splatné ku 10.2.2016 vo výške 122,20 €, poistné
za obdobie mesiaca február 2016, splatné ku 10.3.2016 vo výške 122,20 €, poistné za obdobie mesiaca

marec 2016, splatné ku 10. 4. 2016 vo výške 75,20 €, poistné za obdobie mesiaca apríl 2016, splatné
ku 10.5.2016 vo výške 75,20 €, poistné za obdobie mesiaca jún 2016, splatné ku 10. 7. 2016 vo výške
75,20 € a poistné za obdobie mesiaca júl 2016, splatné ku 10.8.2016 vo výške 75,20 €, pričom z
finančných prostriedkov získaných z podnikateľskej činnosti za jednotlivé mesiace U. Z. vyčlenil časť
svojej manželke R. Z. na vedenie domácnosti a zostatok finančných prostriedkov minul pre vlastnú

potrebu na alkohol a automaty, čím takto spôsobil pre Sociálnu poisťovňu Poprad škodu neodvedením
poistného v celkovej sume najmenej 620,40 €. Takto naformulovaný skutok je konštatáciou daného
stavu, ktorý je trestný. Z vyššie uvedenej formulácie je zrejmé, že obžalovaní konali úmyselne a aký mali
motív. V skutku, pre ktorý bolo vznesené obvinenie je vyjadrená subjektívna stránka skutkovej
podstaty trestného činu, a to „ ... splatné poistné ... neodviedli hoci spoločnosť mala ku dňu splátok

dostatok disponibilných prostriedkov, keďže U. Z.Š. vyčlenil časť svojej manželke R. Z. na vedenie
domácnosti a zostatok finančných prostriedkov minul pre vlastnú potrebu na alkohol a automaty“. Čo
sa týka poistného, ide o poistné na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie alebo príspevok na
starobné dôchodkové sporenie, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ. Podľa konštantnej judikatúry sa
tohto trestného činu môže páchateľ dopustiť iba v prípade, že zrazil príslušné čiastky

z hrubej mzdy zamestnanca a tieto neodviedol príslušnému príjemcovi napriek tomu, že mal dostatok
prostriedkov na ich úhradu.

Podľa § 20 Trestného zákona, ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo
viacerých páchateľov (spolupáchatelia), zodpovedá každý z nich, ako keby trestný čin spáchal sám.

Spolupáchateľstvo predpokladá spáchanie trestného činu spoločným konaním a úmysel k tomu
smerujúci. O spoločné konanie pôjde vtedy, ak každý zo spolupáchateľov naplnil svojím konaním všetky
znaky skutkovej podstaty trestného činu, alebo ak každý zo spolupáchateľov svojím konaním uskutočnil
len niektorý zo znakov skutkovej podstaty trestného činu, ktorá je potom naplnená len súhrnom týchtokonaní. Vždy však spolupáchateľstvo ako spoločné konanie dvoch alebo viacerých osôb musí napĺňať
znaky konania popísaného v príslušnej skutkovej podstate daného trestného činu. K naplneniu pojmu
spolupáchateľstvo nie je potrebné, aby sa všetci spolupáchatelia zúčastnili na trestnej činnosti rovnakou

mierou. Stačí aj čiastočné prispenie, hoci aj v podriadenej úlohe, keď je vedené rovnakým úmyslom ako
činnosť ostatných páchateľov, a je tak objektívne aj subjektívne zložkou deja, ktorý vo svojom celku tvorí
trestné konanie.

Pri hodnotení dôkazov významných pre rozhodnutie o vine obžalovanej súd postupoval podľa § 2

ods. 12 Trestného zákona, teda hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich vzájomnom súhrne. Vykonaným
dokazovaním mal súd nepochybne preukázané, že obžalovaná svojím konaním naplnila skutkovú
podstatu trestného činu kvalifikovaného ako prečin neodvedenia dane a poistenia podľa § 277
odsek 1 Trestného zákona, teda že spáchala skutok tak, ako je to uvedené v rozsudku.

Z miesta bydliska boli obžalovaní hodnotení všeobecne. Menovaní neboli riešení pre verejný priestupok.
Obžalovaná nemá v evidencii priestupkov záznam a obžalovaný spáchal jeden priestupok na úseku
dopravy. Z odpisu registra trestov bolo zistené, že obžalovaná bola štyrikrát súdne trestaná, naposledy
trestným rozkazom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 6T 48/2016 zo dňa 07.06.2017, právoplatný dňa
27.06.2017, kedy bola uznaná vinnou z prečinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 odsek 1

Trestného zákona, za čo jej bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 14 mesiacov so skúšobnou dobou
v trvaní 36 mesiacov, t. j. do 27.06.2020. Dňa 10.09.2020 sa osvedčila. Obžalovaný bol
doposiaľ deväťkrát súdne trestaný, naposledy trestným rozkazom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp.
zn. 3T 80/2013 zo dňa 30.05.2013, právoplatný dňa 18.06.2013, kedy bol uznaný za vinného
z prečinu podvodu podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody

v trvaní 5 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 1 rok a 4 mesiace, t. j. do 18.10.2014.

Súd potom zvážil všetky okolnosti rozhodné pre druh a výmeru trestu, prihliadol najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti a na osoby
páchateľa, ich pomery a možnosť ich nápravy.

Súd sa pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu zaoberal aj existenciou poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností, pričom u obžalovanej nebola zistená ani poľahčujúca ani priťažujúca
okolnosť. Vzhľadom na popisované okolnosti nebolo potrebné upravovať hranice zákonom stanovenej
trestnej sadzby. Pri aplikácii ustanovenia § 38 odsek 2 Trestného zákona po zohľadnení všetkých kritérií

významných pre určenie trestu, vzhľadom na osobu páchateľky, súd mal za to, že v
danom prípade postačí na nápravu páchateľa a ochranu spoločnosti uloženie trestu odňatia slobody v
trvaní 16 mesiacov, výkon ktorého jej v zmysle § 50 odsek 1 Trestného zákona podmienečne odložil na
skúšobnú dobu v trvaní 36 mesiacov. U obžalovaného bola zistená jedna poľahčujúca okolnosť, a to
priznanie sa k spáchanému skutku (§ 36 písmen l/ Trestného zákona), bez zistenia

priťažujúcej okolnosti. Vzhľadom k tomu súd pri výmere trestu u obžalovaného postupoval v
zmysle § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona a ukladal obžalovanému trest odňatia slobody v rámci
upravenej trestnej sadzby, kedy po znížení jej hornej hranice o jednu tretinu bolo možné uložiť trest
odňatia slobody od 1 rok a do 3 rokov a 8 mesiacov. Súd mal za to, že v danom prípade
postačí na nápravu páchateľa a ochranu spoločnosti uloženie trestu odňatia slobody

v trvaní 18 mesiacov, výkon ktorého mu v zmysle § 50 odsek 1 Trestného zákona podmienečne odložil
na skúšobnú dobu v trvaní 36 mesiacov. K uloženému trestu zákazu činnosti vykonávať podnikateľskú
činnosť súd uvádza, že jeho účelom bolo zabrániť obžalovaným, aby po dobu výkonu trestu vykonávali
činnosť, pri ktorej sa dopustili skutku v tejto trestnej veci.
v malom rozsahu zadržali a neodviedli príjemcovi splatné poistenie na sociálne poistenie, ktoré zrazili

podľa zákona, v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo
dňa jeho vyhlásenia na Krajský súd v Prešove cestou
tunajšieho súdu.