Čiastočný rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 7, 2020

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 20Cb/40/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617207226
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., LL.M. Ivana Stehlíková
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2020:5617207226.10

Čiastočný rozsudok

Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Ivanou Stehlíkovou, LL.M., v právnej veci žalobcu:
Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti
žalovanému: ST. NICOLAUS, a.s., so sídlom Ul. 1. mája 113, 031 28 Liptovský Mikuláš, IČO: 31 563
066, právne zastúpenému: G. Lehnert, k. s., so sídlom: Budova ORBIS, Rajská ul. č. 7, Bratislava, IČO:
31 347 76, o zaplatenie 6.023.286,35 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na zastavenie konania sa z a m i e t a.

II. Návrh na prerušenie konania sa z a m i e t a.

III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 615.316,53 eur, spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8 % ročne zo sumy 615.316,53 eur od 22.07.2016 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa

právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. O trovách konania súd r o z h o d n e v rozsudku, ktorým rozhodne o celom uplatnenom nároku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou súdu dňa 15.11.2017, sa žalobca domáha od žalovaného titulom bezdôvodného
obohatenia zaplatenia sumy 6.023.286,35 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo

sumy 6.023.286,35 eur od 22.07.2016 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Žalobca žalobu
odôvodnil tým, že dňa 07.06.2000 podal žalovaný proti právnemu predchodcovi žalobcu žalobu o
zaplatenie 162.920.499 Sk titulom neoprávneného majetkového prospechu podľa § 123 vyplývajúcu
z úveru na trvalo sa obracajúce zásoby. Právoplatne bol spor skončený rozhodnutím Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.04.2007 pod sp. zn. 4Obo/347/2005, ktorým súd žalobu zamietol
a zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy prvostupňového aj odvolacieho konania celkovo vo

výške 4.224.110 Sk (140.214,77 eur). Žalovaný uhradil právnemu zástupcovi žalobcu dňa 18.06.2007
trovy konania v plnej výške. Na základe dovolania bol uvedený rozsudok Najvyšším súdom Slovenskej
republiky ako dovolacím súdom zrušený uznesením zo dňa 29.06.2009, sp. zn. 4Obo/150/2008 a
vec bola tomuto súdu vrátená na ďalšie konanie. Následne Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo
dňa 11.03.2010, sp. zn. 49Cb/59/2000 uložil žalobcovi zaplatiť žalovanému sumu 5.407.696,83 eur
(istina) a zároveň zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému sumu 579.314,67 eur ako náhradu trov konania.

Najvyšší súd ako odvolací súd uvedený rozsudok potvrdil a zároveň ako dovolací súd dovolanie žalobcu
odmietol. Žalobca podal dňa 04.07.2013 sťažnosť na Ústavný súd Slovenskej republiky. Ústavný súd
Slovenskej republiky konštatoval vo svojom náleze zo dňa 11.06.2015, sp. zn. II. ÚS 777/2014 porušenie
práv žalobcu a zrušil ostatné rozhodnutie vo veci a vrátil vec Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie
konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky dňa 26.05.2016 vydal uznesenie, ktorým ako dovolací súd
zrušil rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.05.2011, č. k. 1Obo 107/2010-702 a

rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 11.03.2010, č. k. 49Cb/59/2000-606 a vec vrátil Krajskémusúdu v Bratislave na ďalšie konanie. V súčasnosti je konanie vedené na Krajskom súde v Bratislave pod
sp. zn. 13Cb/1/2016, zatiaľ bez meritórneho rozhodnutia.

2. Žalobca na základe rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 11.03.2010, č. k. 49Cb/59/2000-606,
v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.05.2011, 1Obo 107/2010-702,
uhradil žalovanému sumu 6.009.512,50 eur, ktorá pozostávala z istiny 5.407.696,83 eur, trov
prvostupňového konania 579.314,67 eur a trov odvolacieho konania 22.501 eur. Na základe rozsudku
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.03.2013, č. k. 1MObdoV/3/2012, uhradil žalobca

žalovanému sumu 13.500,86 eur ako trovy dovolacieho konania. Nakoľko nálezom Ústavného súdu
Slovenskej republiky zo dňa 11.06.2015, sp. zn. II. ÚS 777/2014, došlo k zrušeniu rozhodnutí, na
základe ktorých žalobca plnil žalovanému, došlo na jeho strane k bezdôvodnému obohateniu v celkovej
výške 6.023.286,35 eur. Uvedená suma pozostáva z istiny 5.407.969,82 eur, trov prvostupňového
konania 579.314,67 eur, trov odvolacieho konania 22.501 eur a trov dovolacieho konania 13.500,86
eur. Žalobca si nárok na zaplatenie sumy 6.023.286,35 eur uplatnil titulom bezdôvodného obohatenia

a to na základe skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia - plnenie z právneho dôvodu, ktorý
odpadol. Výzvou zo dňa 11.07.2016 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy. Žalovaný
na výzvu reagoval odpoveďou zo dňa 13.09.2016, v ktorej uviedol, že považuje jeho výzvu za
predčasnú, nakoľko podľa jeho názoru v zmysle judikatúry právny dôvod plnenia trvá aj v prípade
zrušenia rozhodnutia, ktoré ho deklarovalo, pričom v takom prípade nemožno hovoriť o bezdôvodnom

obohatení až dovtedy, kým súd opätovne nevydá rozhodnutie o uplatnenom nároku (napr. uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 5 MCdo 17/2009 zo dňa 23.11.2010), pričom tieto závery
sa pritom vzťahujú aj na príslušenstvo. Žalobca v žalobe poukázal na to, že žalovaný v súčasnosti
tvrdí, že nejde o bezdôvodné obohatenie pokým súd opätovne nerozhodne vo veci samej, no sám
postupoval opačne v inom spore, kde boli so žalovaným v opačnom postavení, a to v konaní o

zaplatenie 103.701,45 eur vedenej na Okresnom súde Bratislava 1. č. k. 30Cb/73/2009. Pokiaľ sa týka
premlčania nároku žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súd Českej republiky, sp, zn. 31 Cdo
3309/2011, podľa ktorého „Jestliže na základě povinnosti uložené pravomocným rozhodnutím soudu,
které neodpovída skutečným hmotněprávním poměrům, žalovaný plnil na neexistujúci dluh, pak žalobci
vzniká bezdůvodné obohacení, a to okamžikem, kdy bylo rozhodnutí, na jehož základě bylo plněno,

pravomocně zrušeno. Tímto okamžikem též začína běh promlčecí doby k uplatnění nároku na vydání
bezdůvodného obohacení.“
3.Uznesenímzodňa23.11.2017,č.k.20Cb/40/2017-81súdvyzvalžalovaného,abysavyjadrilkžalobe,
a ak uplatneny´ na´rok v celom rozsahu neuzna´va uviedol vo vyjadreni´ rozhoduju´ce skutocˇnosti,
pripojil listiny, na ktore´ sa odvola´va a oznacˇil do^kazy na preuka´zanie svojich tvrdeni´. Žalovaný vo

vyjadrení zo dňa 08.12.2017 uviedol, že nárok žalobcu v celom rozsahu neuznáva. Pomerne obsiahlo
sa vyjadril k základu žalobcom uplatneného nároku. Žalobca svoj na´rok na vydanie bezdo^vodne
´ho obohatenia opiera o skutocˇnostˇ, zˇe v pra´vnej veci ST. NICOLAUS, a.s. proti Slovenska´
konsolidacˇna´, a.s. o zaplatenie 5.407.969,82 eur s pri´sl. vedenej na Krajskom su´de v Bratislave
(ako su´de prvostupnˇovom) pod sp. zn. 49Cb/59/2000 Najvysˇsˇi´ su´d Slovenskej republiky uzneseni

´m zo dnˇa 26.05.2016, sp. zn. 1MObdo V 3/2012, zrusˇil rozsudok Krajske´ho su´du v Bratislave zo
dnˇa 11.03.2010, sp. zn. 49Cb/59/2000-606, v spojeni´ s rozsudkom Najvysˇsˇieho su´du Slovenskej
republiky zo dnˇa 31.05.2011, sp. zn. 1Obo 107/2010-702, na za´klade ktory´ch zˇalovany´ (v tomto
konani´ zˇalobca) zaplatil zˇalobcovi (v tomto konani´ zˇalovane´mu) sumu 5.407.696,83 eur z titulu
vydania neopra´vnene´ho majetkove´ho prospechu ako aj sumu 579.314,67 eur z titulu na´hrady trov

prvostupnˇove´ho konania, sumu 22.501 eur z titulu na´hrady trov druhostupnˇove´ho konania a sumu
13.500,86 eur z titulu na´hrady trov dovolacieho konania. Zˇalovany´ (v tomto konani´ zˇalobca) pritom
predmetne´ sumy zaplatil zˇalobcovi (v tomto konani´ zˇalovane´mu) dnˇa 27.06.2011 a 11.06.2013
a ked'zˇe dosˇlo na´sledne k zrusˇeniu rozhodnuti´, na za´klade ktory´ch zˇalovany´ (v tomto konani
zˇalobca) plnil, odpadol podlˇa tvrdenia zˇalobcu pra´vny do^vod na za´klade ktore´ho plnil, a teda je

naplnena´ skutkova´ podstata bezdo^vodne´ho obohatenia podľa § 451 ods. 2 Obcˇianskeho za´konni
´ka. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe slovenských súdov samotny´m rozhodnuti´m su´du vydany
´m v konaniach o mimoriadnom opravnom prostriedku, ktory´m do^jde k zrusˇeniu pra´voplatne´ho a
vykonatelˇne´ho rozsudku deklarato´rnej povahy, na za´klade ktore´ho strana sporu plnila, nedocha
´dza k zi´skaniu bezdo^vodne´ho obohatenia na strane povinne´ho subjektu (strane sporu, ktorej bolo

plnene´), a teda nezaklada´ bez dˇalsˇieho pra´vo strany v konani´ navra´tenie poskytnute´ho plnenia,
pretozˇe rozhoduju´ce je, cˇi pra´vny do^vod plnenia spocˇi´val na rea´lne existuju´com hmotnopra´vnom
za´klade, ktory´ sa ale bude aj po vydani´ zrusˇuju´ceho rozhodnutia nadˇalej sku´matˇ v prebiehaju
´com konani´, alebo (v pri´pade skoncˇenia take´hoto konania inak ako merito´rnym rozhodnuti´m) akoota´zka predbezˇna´ v konani´ o vydanie bezdo^vodne´ho obohatenia. Znamena´ to, zˇe taky´mto pra
´voplatny´m a vykonateľny´m rozsudkom, ktory´ bol na´sledne zrusˇeny´, bola len deklarovana´ (nie teda
konsˇtituovana´) existencia hmotnopra´vneho do^vodu plnenia. Samotne´ pra´voplatne´ a vykonateľne

´ rozhodnutie preto nepredstavuje pra´vny do^vod plnenia, ale len formu autoritati´vnej su´dnej ochrany
do^sledkovexistencietohtopra´vnehodo^vodu,atedavpri´padejehona´sledne´hozrusˇenianemozˇno
hovoriť o tom, zˇe by odpadol do^vod plnenia v zmysle ust. § 451 ods. 2 Obcˇianskeho za´konni´ka.
O na´roku na vydanie bezdo^vodne´ho obohatenia je potom mozˇne´ rozhodovatˇ azˇ potom, cˇo sa
vyriesˇi ota´zka existencie hmotnoprávneho nároku, ktorá sa má primárne riešiť v základnom konaní

(pôvodne pod sp. zn. 49Cb/59/2000, v su´cˇasnosti pod sp. zn. 13Cb/1/2016) a len v pri´pade jeho
skoncˇenia inak ako merito´mym rozhodnuti´m sa ma´ existencia hmotnopra´vneho na´roku sku´matˇ
v tomto konani´. Ak totizˇ tento na´rok existoval a zˇalovany´ (v tomto konani´ zˇalobca) ho splnil,
nemohol sa zˇalobca (v tomto konani´ zˇalovany´), ktore´mu bolo plnene´, bezdo^vodne obohatitˇ. Na
´rok zˇalobcu (v tomto konani´ zˇalovane´ho) uplatnˇovany´ v konani´ vedenom na Krajskom su´de v
Bratislave pod sp. zn. 13Cb/1/2016 ma´ jednoznacˇne svoj za´klad v § 123 Hospoda´rskeho za´konni

´ka, a teda nemo^zˇe bytˇ pochy´b o tom, zˇe ide o na´rok hmotnopra´vnej povahy. V tejto súvislosti
žalovaný poukázal na judikatúru súdov, ako aj odborné právne názory prezentované v rámci rôznych
právnych publikácii a odborných článkov. Zároveň žalovaný vyjadril názor, že pokiaľ ide trovy konania,
ktoré žalobca zaplatil žalovanému a ktoré žalobca rovnako žiada vydať ako bezdôvodné obohatenie,
trovy konania tvoria podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvo pohľadávky na vydanie

neoprávneného majetkového prospechu, a tak znášajú osud „hlavnej veci“. Žalovaný vo vyjadrení
vzniesol námietku premlčania a argumentoval, že bezdo^vodne´ obohatenie v tomto pri´pade pritom
vznika´ uzˇ okamihom prijatia plnenia, za predpokladu, zˇe zˇalovany´ (v tomto konani´ zˇalobca) plnil
bez existencie hmotnopra´vneho na´roku zˇalobcu (v tomto konani´ zˇalovane´ho); ak totizˇ zˇalovany´
(v tomto konani´ zˇalobca) nemal pra´vnu povinnost' plnitˇ zˇalobcovi (v tomto konani´ zˇalovane´mu),

nemal tu´to pra´vnu povinnostˇ uzˇ ani v cˇase samotne´ho plnenia, a teda uzˇ v tom cˇase plnil bez
pra´vneho do^vodu. Uzˇ ty´mto okamihom zacˇi´na plynu´tˇ trojrocˇna´ objekti´vna premlcˇacia lehota
v zmysle ust. § 107 ods. 2 Obcˇianskeho za´konni´ka. Vycha´dzaju´c z tohto predpokladu je potom
zˇalobcov na´rok (ak by aj existoval) premlcˇany´, kedˇzˇe zˇalovany´ (v tomto konani´ zˇalobca) zaplatil
zˇalobcovi (v tomto konani´ zˇalovane´mu) dnˇa 27.06.2011 a 11.06.2013 sumu celkom 6.023.286,35

eur a zˇalobu podal azˇ dnˇa 15.11.2017, teda po viac ako 4 rokoch od úplného zaplatenia. Vzhľadom
na uvedené argumenty žiadal žalovaný žalobu zamietnuť.
4. Uznesením zo dňa 18.12.2017, č. k. 20Cb/40/2017-95 súd vyzval žalobcu, aby sa vyjadril k vyjadreniu
žalovaného a uviedol ďalšie skutocˇnosti a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalobca sa
v replike doručenej súdu dňa 09.01.2018 vyjadril, že pokiaľ súd prisvedčí argumentácií žalovaného

ohľadom základu nároku žalobcu, navrhol, aby rozhodol čiastočným rozsudkom a konanie o zaplatenie
5.407.696,83 eur s príslušenstvom prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného na Krajskom
súde v Bratislave pod sp. zn. 13Cb/1/2016. Žalobca nesúhlasil s argumentáciou žalovaného týkajúcou
sa skutočnosti, že trovy konania tvoria príslušenstvo pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Občianskeho
zákonníka. Podľa názoru žalobcu, povinnostˇ zaplatit' trovy konania je vzˇdy konsˇtituovana´ azˇ pra

´voplatnostˇou su´dneho rozhodnutia, ktory´m bola ta´to povinnostˇ strane ulozˇena´. Rozhodnutie o
trova´ch konania nevyply´va z hmotne´ho pra´va, ale je zalozˇene´ azˇ rozhodnuti´m su´du na za´klade
procesnopra´vnych predpisov a za´visi´ od rozhodnutia vo veci samej. Rozhodnutie o trova´ch ma´ preto
vzˇdy procesnopra´vny charakter a je ni´m konsˇtituovana´ nova´ pra´vna povinnostˇ. Vy´rok su´du o
trova´ch konania ma´ preto vzˇdy, na rozdiel od vy´roku vo veci samej konsˇtituti´vnu povahu. Preto

je vzˇdy do^lezˇite´ do^sledne rozlisˇovat' su´dne rozhodnutia, resp. vy´roky, ktore´ maju´ deklarato´rny
charakter, ktory´ch neskorsˇi´m zrusˇeni´m k vzniku bezdo^vodne´ho obohatenia nedocha´dza, od vy
´rokov, ktore´ maju´ konsˇtituti´vny charakter, pri ktory´ch zrusˇeni´ docha´dza k odpadnutiu do^vodu na
za´klade, ktore´ho sa plnilo a teda aj k vzniku bezdo^vodne´ho obohatenia. Preto vy´rok su´du o trova´ch
konania ma´ vzˇdv konsˇtituti´vny charakter.mRozhodnutie Najvysˇsˇieho su´du Slovenskej republiky, sp.

zn. 5 M Cdo 17/2009 sa ty´ka len deklarato´mych rozhodnuti´, preto za´very v nˇom vyslovene´ nie je
mozˇne´, a to ani analogicky, aplikovatˇ na konsˇtituti´vne rozhodnutia. Pod pojmom trovy konania, ako
to vyply´va z ustanovenia § 251 CSP treba rozumietˇ tie vy´davky, ktore´ su´ spojene´ so su´dnym konani
´m a slu´zˇia na to, aby bola zabezpecˇena´ cˇinnostˇ su´du. Charakter trov konania maju´ predovsˇetky
´m v uvedenom ustanoveni´ citovane´ vy´davky. Zaplatena´ na´hrada trov konania podlˇa pra´voplatne

´ho su´dneho rozhodnutia, ktore´ bolo neskorsˇie zrusˇene´ netvori´ su´cˇastˇ predmetu po^vodne´ho
konania, t.j. ani konania pokracˇuju´ceho po tomto zrusˇeni´ rozhodnutia a preto by nebolo mozˇne´
rozhodovanie o lej u´hrade odo^vodnˇovatˇ ustanoveniami Civilne´ho sporove´ho poriadku o na´hrade
trov konania. Ak teda zˇalobca zaplatil zˇalovane´mu na´hradu trov konania podlˇa neza´konny´ch auzˇ zrusˇeny´ch rozhodnuti´, ide o plnenie z pra´vneho do^vodu, ktory´ odpadol a zˇalobca mo^zˇe
pozˇadovat' ich vra´tenie ako bezdo^vodne´ obohatenie. Podlˇa § 396 ods. 3 CSP ak do^jde k zrusˇeniu
napadnute´ho rozhodnutia, su´d ktore´ho rozhodnutie bolo zrusˇene´, kona´ d alej vo veci a su´d prvej

insˇtancie rozhodne o na´hrade trov v novom rozhodnuti´ o veci. V novom rozhodnuti´ rozhodne su´d
znova ai o trova´ch po^vodne´ho konania. Vy´rok su´du o trova´ch konania ma´ vzˇdv konsˇtituti´vny
charakter azaklada´ strane sporu novu´ pra´vnu povinnost' - zaplatit' trovy konania. Pokialˇ teda na za
´klade mimoriadneho opravne´ho prostriedku dosˇlo k zrusˇeniu po^vodne´ho pra´voplatne´ho rozsudku,
vra´tane vy´roku o trova´ch konania a vec bola vra´tena´ na nove´ konanie, bude pri novom prejednani

´ veci znovu rozhodnute´ aj o trova´ch konania. Ak ten, komu boli trovy vyplatene´ ich po zrusˇeni
´ rozsudku dobrovolˇne nevra´ti, zadrzˇiava ich od momentu vyhla´senia zrusˇuju´ceho rozsudku bez
pra´vneho do^vodu. Taky´mto postupom žalovaného vznikol objekti´vny pra´vny stav, ktory´ hmotne
´ pra´vo nazy´va bezdo^vodny´m obohateni´m (nakolˇko žalovanému sa plnilo z pra´vneho do^vodu,
ktory´ odpadol), ale tento stav je aj v rozpore s procesny´m pra´vom, a to najma¨ ust. § 252 CSP
(po^vodne § 140 OSP) a ustanoveniami o na´hrade trov konania. Trovy zaplatene´ na za´klade zrusˇene

´ho rozhodnutia je preto žalovaný povinny´ vra´tiť. Nakol'ko na´rok na na´hradu trov konania vycha´dza
z procesne´ho pra´va, a teda pra´vny do^vod plnenia v danom pri´pade nespocˇi´va v hmotnom pra´ve
- zrusˇeni´m rozsudku Krajske´ho su´du v Bratislave zanikol pra´vnv do^vod na na´hradu trov konania
vo vztˇahu medzi zˇalobcom a zˇalovany´m, lebo dˇalej neexistoval pra´voplatny´ rozsudok ukladaju´ci
povinnostˇ na na´hradu trov konania. Pokiaľ sa týka námietky premlčania, žalobca reagoval zacˇiatok

plynutia premlcˇaci´ch do^b je urcˇeny´ okamihom, keď dosˇlo k zi´skaniu bezdo^vodne´ho obohatenia.
Vsˇeobecne mozˇno povedať, zˇe ide o okamih splnenia vsˇetky´ch predpokladov zodpovednosti za
bezdo^vodne´ obohatenie. Aby bolo mozˇne´ hovoritˇ o premlcˇani´ pra´va, musi´ toto pra´vo najsko^r
vzniknu´tˇ. Bezdo^vodne´ obohatenie zi´skane´ plneni´m, ktore´ho pra´vny do^vod nesko^r odpadol,
objekti´vnevznika´apremlcˇaciadobanajehovydaniezacˇi´naplynu´ťokamihomodpadnutiapra´vneho

do^vodu poskvtnute´ho plnenia. Zacˇiatok plynutia premlcˇacej doby je urcˇeny´ okamihom, keď dosˇlo
k zi´skaniu bezdo^vodne´ho obohatenia. Ma´me za to, zˇe premlcˇacia doba v zmysle obchodne´ho za
´konni´ka v pri´pade zrusˇenia pra´voplatne´ho su´dneho rozhodnutia zacˇne plynu´tˇ dnˇom dorucˇenia
zrusˇuju´ceho rozhodnutia u´cˇastni´kom su´dneho konania. V cˇase pra´voplatnosti rozsudkov Krajske
´ho su´du v Bratislave zo dnˇa 11.03.2010 (cˇ.k. 49 Cb 59/2000-606), rozsudku Najvysˇsˇieho su

´du Slovenskej republiky zo dnˇa 31.05.2011 (cˇ.k. 1Obo/107/2010) a rozsudku Najvysˇsˇieho su
´du Slovenskej republiky zo dnˇa 26.03.2013 (cˇ.k. 1MObdoV/3/2012), nemohol zˇalobca podatˇ proti
žalovanému. zˇalobu o vydanie bezdo^vodne´ho obohatenia, nakolˇko predmetny´ na´rok bol priznany´
pra´voplatny´mi rozhodnutiami su´dov, ktore´ predstavovali preka´zˇku res iudicata. Zˇalobca preto nebol
opra´vneny´ pred zrusˇeni´m predmetny´ch rozhodnuti´ podat' zˇalobu, tak ako to uva´dza zˇalovany´,

nakolˇko konanie by v pri´pade podania zˇaloby nemohlo byt' prerusˇene´, ale muselo by byt' zastavene
´ z do^vodu uvedenej neodstra´nitelˇnej procesnej preka´zˇky postupu konania.
5. Uznesením zo dňa 12.01.2018, č. k. 20Cb/40/2017-114 súd vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k
replike žalobcu a uviedol ďalšie skutocˇnosti a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný
v duplike vyjadril súhlas s na´vrhom zˇalobcu na prerusˇenie konania o zaplatenie 5.407.696,83 EUR,

s príslušenstvom azˇ do pra´voplatnosti skoncˇenia veci vedenej na Krajskom su´de v Bratislave pod
sp. zn. 13Cb/1/2016 a zhodne navrhol prerusˇenie konania. S vydaním čiastočného rozsudku žalovaný
nesúhlasil. Opätovne poukázal na to, že pohlˇada´vka na na´hradu trov konania ma´ charakter pri
´slusˇenstva pohlˇada´vky na vydanie neopra´vnene´ho majetkove´ho prospechu v zmysle ust. § 123
ods. 1 Hospoda´rskeho za´konni´ka ako pohlˇada´vky hlavnej a kedˇzˇe za´kon samotny´ neurcˇuje

niecˇo ine´, zna´sˇa pri´slusˇenstvo pohlˇada´vky pra´vny osud samotnej hlavnej pohlˇada´vky. Taky
´to za´ver vyply´va aj z uznesenia velˇke´ho sena´tu obcˇianskopra´vneho a obchodne´ho kole´gia
Najvysˇsˇieho su´du Cˇeskej republiky zo dnˇa 15.06.2011, sp. zn. 31Cdo/488/2009. Pokiaľ sa týka
argumetácie žalovaného, že na premlčanie nároku sa má aplikovať Obchodný zákonník, žalobca
uviedol, že pra´vna teo´ria do^sledne odlisˇuje situa´ciu, z ktorej vzniklo bezdo^vodne´ obohatenie, a

teda cˇi ta´to situa´cia ma´ po^vod v obchodnopra´vnom vztˇahu v zmysle ust. § 261 ods. 1 Obchodne
´ho za´konni´ka alebo nie, a to aj napriek tomu, zˇe oba subjekty pra´vneho vztˇahu z bezdo^vodne
´ho obohatenia su´ podnikatelˇmi. Aj v tomto pri´pade aj napriek tomu, zˇe vztˇah z bezdo^vodne´ho
obohatenia vznikol medzi stranami sporu, ktore´ su´ podnikatelˇmi v zmysle ust. § 2 ods. 2 pi´sm. a)
Obchodne´ho za´konni´ka, vznikol zo situa´cie, kedy medzi nimi nebol vztˇah su´visiaci s podnikani

´m. Ak by aj na´rok zˇalobcu na vydanie bezdo^vodne´ho obohatenia v sume 5.407.696,83 eur s pri
´sl. existoval, nevznikol z obchodnopra´vneho vztˇahu, a teda na jeho premlcˇanie sa bude vztˇahovatˇ
Obcˇiansky za´konni´k. Taky´to za´ver plati´ potom aj vo vztˇahu k zˇalobcom uplatnˇovane´mu na´roku
na vydanie bezdo^vodne´ho obohatenia v sume 615.316,53 eur s pri´sl. predstavuju´cemu zaplatenu´ na´hradu trov konania, kedˇzˇe podlˇa na´sˇho na´zoru tento na´rok ma´ rovnako hmotnopra´vnu
povahu. Ak by mal su´d za to, zˇe tento na´rok ma´ povahu procesne´ho na´roku, potom plati´, zˇe jeho
vznik bol konsˇtituovany´ su´dnym rozhodnuti´m a v do^sledku zrusˇenia tohto rozhodnutia, odpadol pra

´vny do^vod, pre ktory´ zˇalovany´ (v tomto konani´ zˇalobca) plnil, avsˇak potom pra´vnym za´kladom
takto vzniknute´ho vztˇahu z bezdo^vodne´ho obohatenia bol jednoznacˇne zrusˇuju´ci rozsudok su´du
(konkre´tne uznesenie Najvysˇsˇieho su´du Slovenskej republiky sp. zn. 1MObdo V 3/2012 zo dnˇa
26.05.2016), a teda procesne´ rozhodnutie, ktore´ nezaklada´ obchodnopra´vny vztˇah medzi stranami
sporu. Aj v tomto pri´pade je potom zrejme´, zˇe aj vo vztˇahu k tomuto na´roku bude rezˇim premlcˇania

podriadeny´ Obcˇianskemu za´konni´ku. Z vysˇsˇie uvedene´ho je zrejme´, zˇe zˇalobcom uplatnˇovany
´ na´rok sa premlcˇuje v dvojročnej subjekti´vnej a trojrocˇnej objekti´vnej lehote. V pri´pade objekti´vnej
trojrocˇnej lehoty ta´to pritom zacˇi´na plynu´tˇ okamihom, kedy dosˇlo k bezdo^vodne´mu obohateniu,
cˇo v pri´pade na´roku na vydanie neopra´vnene´ho majetkove´ho prospechu, ktory´ je hmotnopra´vnym
na´rokom znamena´, zˇe objekti´vna trojrocˇna´ lehota na vydanie bezdo^vodne´ho obohatenia zacˇala
plynu´tˇokamihom,kedyzˇalobcaplnilzˇalovane´munaza´kladerozsudkuKrajske´hosu´duvBratislave

zo dnˇa 11.03.2010, sp. zn. 49Cb/59/2000-606 v spojeni´ s rozsudkom Najvysˇsˇieho su´du Slovenskej
republiky zo dnˇa 31.05.2011, sp. zn. 1Obo 107/2010-702 predmetny´mi rozsudkami priznanu´ sumu
5.407.696,83 eur z titulu vydania neopra´vnene´ho majetkove´ho prospechu ako aj sumu 579.314,67 eur
z titulu na´hrady trov prvostupnˇove´ho konania, sumu 22.501 eur z titulu na´hrady trov druhostupnˇove
´hokonaniaasumu13.500,86eurztituluna´hradytrovdovolaciehokonania.Zˇalobcapredmetne´sumy

zaplatil zˇalovane´mu dnˇa 27.06.2011 a 11.06.2013, a teda pra´vo zˇalobcu sa premlcˇalo 27.06.2014,
resp. 11.06.2016, cˇo je v oboch pri´padoch pred podani´m zˇaloby. Pra´vo uplatnene´ zˇalobcom je tak
v celom rozsahu premlcˇane´. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na judikatúru súdov a odborné články
a publikácie. A uzavrel, že nech by sa premlčanie v tomto prípade posudzovalo podľa ktoréhokoľvek
zákonníka, tak či tak by bol nárok premlčaný.

6. Uznesením zo dňa 10.07.2018, č. k. 20Cb/40/2017-216 súd prerušil konanie až do právoplatného
skončenia konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 13Cb/1/2016. Toto uznesenie
nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 05.06.2019, a to v spojení s uznesením Krajského súdu
v Žiline zo dňa 14.05.2019, č. k. 13Cob/199/2018-312. Krajský súd v Žiline uvedeným uznesením
uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 10.07.2018, č. k. 20Cb/40/2017-216, v spojení s

opravným uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 01.10.2018, č. k. 20Cb/40/2017-269,
zmenil tak, že návrh žalovaného na prerušenie konania vedeného pred Okresným súdom Liptovský
Mikulášsp.zn.20Cb/40/2017včastionárokunazaplatenie615.316,53eurspríslušenstvomzamietol.V
odôvodnenítohtouzneseniaKrajskýsúdvŽilinekonštatoval,ževovztˇahukcˇastiuplatnene´hona´roku
na zaplatenie istiny 5.407.696,83 eur s pri´slusˇenstvom, požadovanej titulom vydania bezdo^vodne´ho

obohatenia, sporove´ strany zhodne navrhli v konani´ okresny´m su´dom prerusˇenie konania. Pokiaľ
sa týka prerušenia konania v časti o zaplatenie sumy 615.316,53 eur krajský súd vyslovil právny názor,
že trovy konania nie sú nárokom hmotno-právnej povahy. Ďalej uviedol, že na´rok na na´hradu trov a
jeho uplatnenie je na´rokom procesny´m, pretože ma´ za´klad v procesnom pra´ve. Až na za´klade pra
´voplatne´ho rozhodnutia o priznani´ na´hrady trov konania možno hovoritˇ o hmotno- pra´vnom na´roku

a v su´vislosti s ty´m o pohlˇada´vke. Na´rok na na´hradu trov konania vznika´ strane civilne´ho sporove
´ho konania, ak bola vo veci u´spesˇna´, a to na za´klade pra´voplatne´ho rozhodnutia su´du o na´roku
na na´hradu trov konania. Konanie o na´roku na na´hradu trov konania je tak za´visle´ od vy´sledku
konania vo veci samej. V tejto su´vislosti krajsky´ su´d poukázal na za´very vyjadrene´ v rozhodnutiach
Najvysˇsˇieho su´du Slovenskej republiky, sp. zn. 3Sžo 32/2016, 2Sžo 36/2014, 4 Sžo/56/2016. Aj z

rozhodnutia Najvysˇsˇieho su´du Slovenskej republiky, sp. zn. 4 Cdo 12/2006, vyply´va, že na´rok na na
´hradu trov konania ma´ za´klad v procesnom pra´ve a pohlˇada´vka na na´hradu trov konania vznika
´ azˇ na za´klade pra´voplatne´ho rozhodnutia su´du (rozhodnutie su´du ma´ v tomto smere konsˇtituti
´vnu povahu). V su´vislosti s povinnostˇou su´du rozhodnu´tˇ o na´roku na na´hradu trov konania, krajsky
´ su´d poukázal aj na rozhodnutie sp. zn. 1Cz 35/88, z ktore´ho vyply´va, že povinnostˇ su´du rozhodnu

´tˇ podlˇa § 243 ods. 2 O.s.p. v novom rozhodnuti´, znovu i o trova´ch po^vodne´ho konania, zahr
´nˇa len rozhodnutie o skutocˇny´ch trova´ch po^vodne´ho konania a nie o tom, cˇo bolo na tieto na
´klady uzˇ zaplatene´. Z tohto rozhodnutia dˇalej vyply´va i to, že o cˇiastkach zaplateny´ch na na´hradu
trov konania nemožno rozhodovatˇ podlˇa ust. § 142 a nasl. O.s.p.. Podlˇa rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2 Cz 71/87 zaplatena´ na´hrada trov konania podlˇa pra´voplatne´ho

su´dneho rozhodnutia, ktore´ bolo neskorsˇie zrusˇene´, nie je uzˇ su´cˇastˇou trov su´dneho konania
pokracˇuju´ceho po tomto zrusˇeni´ rozhodnutia. Odvolaci´ su´d je toho na´zoru, že za stavu nesporne
´ho zistenia zrusˇenia pra´voplatny´ch rozhodnuti´, ktory´m sa konsˇtituovali pra´va a povinnosti stra´n
sporu vo vztˇahu k trova´m konania, potom na konanie o žalobcom uplatnenom na´roku o zaplatenie615.316,53 eur, oznacˇenej ako sumy uhradeny´ch trov konania, na za´klade pra´voplatny´ch su´dnych
rozhodnuti´, ktore´ vsˇak boli zrusˇene´, nema´ vplyv prebiehaju´ce konanie pred Krajsky´m su´dom v
Bratislave sp. zn. 13Cb/1/2016.

7.Žalovanýpodaldňa29.07.2019generálnemuprokurátorovipodnetnapodaniedovolaniagenerálneho
prokurátora proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline zo dňa 14.05.2019, č. k. 13Cob/199/2018-312
a dňa 31.07.2019 a rovnako proti tomuto uzneseniu na Ústavný súd Slovenskej republiky ústavnú
sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhol
prerušiť konanie až do rozhodnutí o uvedených podaniach zo strany žalovaného. Uznesením zo dňa

25.09.2019, č. k. 20Cb/40/2017-380, súd prerušil konanie v časti o nároku na zaplatenie 615.316,53 eur
s príslušenstvom do skončenia konania o ústavnej sťažnosti zo dňa 29.07.2019, vedenej na Ústavnom
súde Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 1370/2019. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť a
vykonateľnosť dňa 12.10.2019. Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 06.02.2020, sp. zn.
II. ÚS 51/2020, rozhodol, že ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti ST. NICOLAUS a. s. odmieta ako
zjavne neopodstatnenú. Žalobca preto žiadal pokračovať v konaní v tej časti, ktorá nebola prerušená,

t. j. v časti o zaplatenie 615.316,53 eur s prísl.
8. Žalovaný sa bez predchádzajúcej výzvy podaním, doručeným súdu dňa 05.05.2020, vyjadril k
ďalšiemu priebehu konania. Uviedol, že pri prerušení konania uznesením súdu prvej inštancie zo dňa
10.07.2018, č. k. 20Cb/40/2017-216 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 14.05.2019,
č. k. 13Cob/199/2018-312, oba súdy konštatovali, že strany sporu zhodne navrhli prerušenie konania v

časti o zaplatenie 5.407.696,83 eur s príslušenstvom až do právoplatného skončenia konania vedeného
na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 13Cb/1/2016. Konanie tak bolo prerušené podľa § 163
CSP. Ak je konanie prerušené podľa § 163 CSP, súd v ňom pokračuje na návrh ktorejkoľvek strany.
Ak sa návrh na pokračovanie v konaní nepodá do šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia o
prerušení konania, súd konanie zastaví. Procesný kódex tak po prerušení konania na základe zhodnej

vôle sporových strán predpokladá aktivitu zo strany žalobcu. Keďže konanie bolo v časti o zaplatenie
5.407.696,83 eur s príslušenstvom prerušené na základe zhodného návrhu strán sporu a žiadna zo
strán nepodala návrh na pokračovanie v konaní, podľa názoru žalovaného, je potom súd povinný
rozhodnúť o zastavení konania. Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie 615.316,53 eur s príslušenstvom,
žalovaný opätovne poukázal na to, že ho považuje za premlčaný. Naďalej trvá na tom, že tento nárok

je zvláštnym nárokom hmotno-právne povahy, keďže ide o nárok na náhradu nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky v sume 5.407.696,83 eur s príslušenstvom, podľa § 121 ods. 3 Občianskeho
zákonníka. Ide o príslušenstvo, ktoré musí nepochybne znášať právny osud hlavnej veci. A zároveň
podľa názoru žalovaného je potrebné dôsledne rozlišovať situáciu, keď je pri uplatňovaní peňažného
nárokupriznanýnároknanáhradutrovkonaniažalovanémuakeďjepriznanýžalobcovi,ktorýsiúspešne

uplatňoval svoju pohľadávku voči žalovanému. Ak žalobca v spore neuspeje a je zaviazaný žalovanému
na náhradu trov konania, táto pohľadávka sa konštituuje až samotným vydaním rozhodnutia, ktorým
sa tento nárok priznáva. Ide o samostatnú pohľadávku, ktorá netvorí príslušenstvo žiadnej pohľadávky.
Iná je však situácia, ak je žalobca v spore úspešný, je mu priznaný nárok a zároveň aj nárok na
náhradutrovkonania.Vtakomtoprípadetvorížalobcovapohľadávkanazaplatenienáhradytrovkonania

jednoznačne príslušenstvo súdom priznanej pohľadávky na zaplatenie peňažnej pohľadávky. Žalovaný
poukázal opäť na premlčanie nároku, čo je dôvod na zamietnutie žaloby.
9. Na prejednanie a rozhodnutie nároku uplatneného žalobou v časti o zaplatenie 615.316,53 eur s
prísl. súd nariadil pojednávanie. Súd sa v rámci dokazovania oboznámil s právnou argumentáciu strán
sporu v písomných podaniach ako aj z ich ústnych prednesov, výpisom z obchodného registra žalobcu,

výpisom z obchodného registra žalovaného, rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 11.03.2000,
č. k. 49Cb/59/2000-606, rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.05.2011, č.
k. 1Obo/107/2010-702, Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.03.2013, č. k.
1MObdoV/3/2012, Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 11.06.2015, č. k. II. ÚS
777/2014-67, Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.05.2016, č. k. 1M ObdoV

3/2015,výzvounazaplateniezodňa11.07.2016spolusdoručenkou,akoajostatnýmilistinnýmidôkazmi
založenými v spise. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:
10. Z výpisu z obchodného registra vedeného Okresným súdom Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. 2257/
B, bolo preukázané, že žalobca je podnikateľom od 10.11.1999 doposiaľ a z výpisu z obchodného
registra vedeného Okresným súdom Žilina, oddiel Sa, vložka č. 113/L, bolo preukázané, že žalovaný je

podnikateľom od 30.04.1992 doposiaľ.

11. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 11.03.2010, č. k. 49Cb/59/2000-606, súd zaviazal
žalobcu, aby zaplatil žalovanému sumu 5.407.696,83 eur (ako istinu) a sumu 579.314,67 eur akonáhradu trov konania. Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.05.2011, č. k.
1Obo/107/2010-702, bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 11.03.2010, č. k.
49Cb/59/2000-606 a žalobcovi bola uložená povinnosť uhradiť žalovanému náhradu trov odvolacieho

konania vo výške 22.501 eur. Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.03.2013,
č. k. 1MObdo V/3/2012 bolo mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky
zamietnuté a súd zároveň zaviazal žalobcu uhradiť žalovanému trovy dovolacieho konania vo výške
13.500,86 eur. Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom zo dňa 11.06.2015, č. k. II. ÚS 777/2014-67
rozhodol, že základné právo žalobcu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej

republiky a jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod
sp. zn.1 M ObdoV 3/2012 a jeho rozsudkom zo dňa 26.03.2013 boli porušené a zároveň zrušil
Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.03.2013, č. k. 1MObdo V/3/2012 a vec
vrátil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky
uznesením zo dňa 26.05.2016, č. k. 1M Obdo V 3/2015 zrušil rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky zo dňa 31.05.2011, č. k. 1Obo/107/2010-702 a rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa
11.03.2010, č. k. 49Cb/59/2000-606 a vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie. To je
aktuálne vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 13Cb/1/2016. Do právoplatného skončenia
tohto konania je predmetné konanie prerušené čo do zaplatenia istiny vo výške 5. 407.696,83 eur s prísl.

12. Výzvou zo dňa 11.07.2016 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie sumy 6.009.785,49 eur v lehote
8 dní od doručenia tejto výzvy na účet žalobcu. Žalovaný podľa priloženej doručenky prevzal výzvu
dňa 13.07.2016. Na výzvu žalovaný reagoval odpoveďou zo dňa 13.09.2016, ktorou odmietol žalobcovi
požadovanú sumu uhradiť, z odôvodnením, že do opätovného rozhodnutia vo veci neexistuje právny
titul, na základe ktorého by bol žalobca oprávnený požadovať vrátenie predmetnej sumy, ktorá podľa

názoru žalovaného nie je na jeho strane bezdôvodným obohatením. Po vykonanom dokazovaní súd
spor nasledovne právne posúdil:

13. Podľa § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné
záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

14. Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú
ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa
predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa
obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

15. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy
medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

17. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

18. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

19. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

20. Podľa § 101 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.21. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

22. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

23. Podľa § 369 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo
požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby
osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky
z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

24. Podľa § 1 ods. 1, 2, 3 nariadenia vlády SR č. 21/2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodnéhozákonníka,sadzbaúrokovzomeškaniasarovnázákladnejúrokovejsadzbeL.B.T.,platnej
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto
určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.
Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z

omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe L. B. T. platnej k prvému dňu príslušného
kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov
z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. Ak veriteľ požaduje úroky
z omeškania určené podľa odseku 2, použije sa tento spôsob určenia úrokov z omeškania počas celej
doby omeškania.

25. Súd sa pri svojom rozhodovaní spravoval citovanými ustanoveniami zákonov, ktoré aplikoval
na dokazovaním preukázaný skutkový stav veci. Predmetom rozhodovania bola (iba) časť nároku
uplatneného žalobou, a to nárok na zaplatenie 615.316,53 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
8 % ročne od 22.07.2016 do zaplatenia. Konanie v časti o zaplatenie 5.407.696,82 eur s prísl., je

prerušené až do právoplatného skončenia konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp.
zn. 13Cb/1/2016. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že nárok, o ktorom bolo čiastočným
rozsudkom rozhodované, je dôvodný, preto v tejto časti žalobe v celom rozsahu vyhovel. V otázke,
či možno rozhodovať čiastočne o nároku vo výške 615.316,53 eur s prísl., bol súd viazaný právnym
názorom súdu vyššieho stupňa, uvedeným v uznesení Krajského súdu v Žiline zo dňa 14.05.2019, č.

k. 13Cob/199/2018-312. Týmto uznesením súd druhej inštancie rozhodoval o odvolaní žalobcu proti
uzneseniu súdu prvého stupňa, ktorým prerušil (celé) konanie až do právoplatného skončenia konania
vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 13Cb/1/2016. Podľa názoru krajského súdu, trovy
konania, ktorých vydania titulom bezdôvodného obohatenia sa žalobca domáha voči žalovanému práve
v časti o zaplatenie 615.316,53 eur s prísl., sú nárokom, ktorý má základ v procesnom práve. Jeho

uplatnenie je na´rokom procesny´m a nie je nárokom hmotno-právnej povahy. O hmotno- pra´vnom na
´roku možno hovoriť až na za´klade pra´voplatne´ho rozhodnutia o priznani´ na´hrady trov konania. Na
´rok na na´hradu trov konania vznika´ strane civilne´ho sporove´ho konania na za´klade pra´voplatne´ho
rozhodnutia su´du o na´roku na na´hradu trov konania. Rozhodnutie su´du ma´ v tomto smere konsˇtituti
´vnu povahu. A zároveň, vzhľadom na situáciu, ktorá nastala v spore medzi žalobcom a žalovaným, keď

na Krajskom súde v Bratislave prebieha (znovu ) konanie, pokiaľ sa týka trov konania, v zmysle ustálenej
judikatúry zaplatena´ na´hrada trov konania podlˇa pra´voplatne´ho su´dneho rozhodnutia, ktore´ bolo
neskorsˇie zrusˇene´, nie je uzˇ su´cˇastˇou trov su´dneho konania pokracˇuju´ceho po tomto zrusˇeni
´ rozhodnutia. Preto podľa názoru súdu druhej inštancie za stavu nesporne´ho zistenia zrusˇenia pra
´voplatny´ch rozhodnuti´, ktory´m sa konsˇtituovali pra´va a povinnosti stra´n sporu vo vztˇahu k trova

´m konania, potom na konanie o žalobcom uplatnenom na´roku v časti o zaplatenie 615.316,53 eur
(uhradené trovy konania), na za´klade pra´voplatny´ch su´dnych rozhodnuti´, ktore´ vsˇak boli zrusˇene
´, nema´ vplyv prebiehaju´ce konanie pred Krajsky´m su´dom v Bratislave sp. zn. 13Cb/1/2016.

26. Žalovaný v rámci procesnej obrany argumentoval tým, že sú tu okolnosti, ktoré bránia rozhodnutiu

vo veci samej (čiastočným rozsudkom), pretože tieto okolnosti zakladajú dôvody pre zastavenie konania
a prerušenie konania. Podľa názoru žalovaného bol súd povinný konanie zastaviť, pretože v časti o
zaplatenie istiny 5.407.696,82 eur s prísl., súd konanie prerušil de facto na základe zhodného návrhu
strán sporu, t. j. podľa § 163 CSP a podľa § 163 ods. 2 CSP žiadna zo strán sporu nepodala došiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania návrh na pokračovanie v konaní.
Súd sa s takouto argumentáciou nestotožnil a je iného názoru, preto návrh žalovaného na zastavenie
konania zamietol. Konanie bolo v časti o zaplatenie istiny 5.407.696,82 eur prerušené uznesením súdu

prvej inštancie zo dňa 10.07.2018, č.k. 20Cb/40/2017-216. Súd na predbežnom prejednaní sporu dňa
28.03.2018 v jeho závere vyhlásil uznesenie, že pojednávanie zatiaľ neurčuje za účelom zváženia
ďalšieho procesného postupu. Súd následne rozhodol o prerušení celého konania. Súd odhliadnuc
od toho, že sa strany sporu stotožnili s prerušením konania čo do zaplatenia istiny 5.407.696,82
eur s prísl., rozhodol o prerušení celého konania a bol by tak rozhodol aj bez toho, aby strany k

tomu zaujali akékoľvek stanovisko. Skutočnosť, že sa strany vyjadrili, že zhodne navrhujú prerušiť
konanie iba v časti o zaplatenie 5.407.696,82 eur s prísl., nič nemení na tom, že súd prerušil celé
konanie podľa § 164 CSP. Súd neprerušil konanie na základe iniciatívy strán sporu, ale fakultatívne z
dôvodu hospodárnosti konania, pretože na inom súde (Krajský súd v Bratislave) prebieha iné súdne
konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Aj za situácie, že by
strany sporu navrhli prerušenie konania a súd by konanie prerušil výlučne na základe ich zhodného

návrhu, taký výklad ustanovenia § 163 ods. 2 CSP, aký uviedol žalovaný, na posudzovanú procesnú
situáciu, neobstojí. Ak by totiž strany sporu aj zhodne navrhli prerušenie konania čo do zaplatenia istiny
5.407.696,82 eur s prísl., ide v danom prípade o prerušenie konania až do právoplatného skončenia
konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 13Cb/1/2016. Strany sporu sa zhodli na
prerušení konania v uvedenej časti s takým obsahom, že bude konanie prerušené až do právoplatného

skončenia konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave, preto je právne nelogické a zároveň bez
právneho významu (keďže je konanie prerušené až do skončenia iného konania) požadovať podanie
návrhu na pokračovanie v konaní po uplynutí šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení
konania. Súd poukazuje na to, že je nereálne riadne pokračovať v konaní, pokiaľ by aj takýto návrh
bol podaný, keď dôvod pre ktorý bolo konanie prerušené stále trvá. Zákon v ustanovení § 163 ods.

2 CSP upravuje zásadne iné situácie, kedy je strana v prípade prerušenia konania povinná podať
návrh na pokračovanie v konaní, inak súd konanie zastaví. Ide o konania, kde strany vedú mimosúdne
rokovania a preto potrebujú na určitý čas prerušiť konanie. Zásadne teda býva dôvodom návrhu na
prerušenie konania podľa § 163 CSP snaha o mimosúdne vyriešenie sporu. V takom prípade, pokiaľ
ktorákoľvek strana nepodá návrh na pokračovanie v konaní, súd konanie zastaví, pretože strany takýmto

spôsobom (nečinnosťou) prezentujú názor, že nemajú záujem, aby spor ďalej pokračoval. Toto však
nie je posudzovaný prípad, keďže strany sporu jasne prezentovali svoj postoj k prerušeniu konania, že
toto má trvať až do skončenia iného konania, teda majú záujem o to, aby bol spor vedený a súd ho aj
autoritatívne rozhodol, ale až potom ako bude skončené iné konanie, ktoré má na toto konanie vplyv.

27. Pokiaľ žalovaný navrhoval opätovne prerušiť konanie aj čo do zaplatenia sumy 615.316,53 eur
s prísl., tento návrh prezentoval až na pojednávaní dňa 07.10.2020, a to spôsobom ktorý vzbudzuje
pochybnosti o riadnom návrhu. V rámci prednesu na pojednávaní právny zástupca žalovaného uviedol,
že žalovaná strana navrhne prerušenie konania, pretože sa zmenila situácia ohľadom žalovaného
nároku pred Krajským súdom v Bratislave v súvislosti so zmenou žaloby prednesenou tam žalujúcou

stranou, uskutočnenou na konci roka 2019. Predmetom konania pred Krajským súdom v Bratislave
je nárok určovací. Uvedená skutočnosť podľa názoru žalovaného mení náhľad na základ nároku v
prípade trov konania, keď podľa žalovaného ide na základe zmeny žaloby o hmotnoprávne príslušenstvo
základnej pohľadávky, o ktorej sa pred Krajským súdom v Bratislave rozhoduje. Súd uvádza, že
žalovaný ďalej konkrétny návrh na prerušenie konania nepredniesol, nešpecifikoval dôvody, ktoré by

mal súd vzhliadnuť a zvážiť prerušenie konania, aj pokiaľ ide o nárok na náhradu trov konania vo
výške 615.316,53 eur. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní prezentoval prednesenie návrhu
na prerušenie konania, ale do skončenia pojednávania návrh prednesený nebol. Preto súd návrh na
prerušeniekonaniazamietol,ajtolenzopatrnosti,keďžetentonávrhnebolprednesenýriadne.Žalovaný
súdu vôbec neozrejmil, akým spôsobom zmenil žalobu v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave

pod sp. zn. 13Cb/1/2016, čo malo byť podľa jeho názoru dôvodom na prerušenie konania.

28. Pokiaľ sa týka samotného nároku na zaplatenie 615.316,53 eur medzi stranami nebolo sporné,
že žalobca zaplatil žalovanému dňa 27.06.2011 sumu 579.314,67 eur a sumu 22.501 eur a dňa
11.06.2013 sumu 13.500,86 eur. Ako už bolo uvedené, sumu 579.314,67 eur a sumu 22.501 eur

uhradil žalobca žalovanému na základe rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 11.03.2010, č. k.
49Cb/59/2000-606, v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.05.2011,
1Obo 107/2010-702 ako trovy prvostupňového konania (579.314,67 eur) a ako trovy odvolacieho
konania (22.501 eur). Na základe rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.03.2013,č. k. 1MObdoV/3/2012, uhradil žalobca žalovanému sumu 13.500,86 eur ako trovy dovolacieho konania.
Žalobca si podanou žalobou uplatnil nárok na vrátenie uhradených trov konania titulom bezdôvodného
obohatenia, nakolˇko pra´vny do^vod, na za´klade ktore´ho vyplatil uvedené sumy titulom trov konania

zˇalovanému odpadol, pretože rozsudky prvoinsˇtancˇne´ho a odvolacieho su´du boli nesko^r zrusˇene
´ (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 11.06.2015, č. k. II. ÚS 777/2014-67 a následne
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.05.2016, č. k. 1M ObdoV 3/2015).
29. Základny´m predpokladom vzniku bezdo^vodne´ho obohatenia je vznik majetkove´ho prospechu u
obohatene´ho, pricˇom k zva¨cˇsˇeniu jeho majetku dosˇlo v rozpore s pra´vom uznany´mi do^vodmi.

Medzi osobitne´ skutkove´ podstaty vzniku bezdo^vodne´ho obohatenia upravene´ v § 451 ods. 2
Občianskeho zákonníka patri´ aj plnenie bez pra´vneho do^vodu, respekti´ve plnenie z pra´vneho
do^vodu, ktory´ odpadol. O plnenie bez pra´vneho do^vodu ide tam, kde pra´vny do^vod od same´ho
zacˇiatku neexistoval, ale aj vtedy ak dodatocˇne odpadol. V predmetnej pra´vnej veci ide o plnenie z
pra´vneho do^vodu, ktory´ odpadol. Skutkova´ podstata bezdo^vodne´ho obohatenia zi´skane´ho plneni
´m z pra´vneho do^vodu, ktory´ odpadol, ma´ dosah na tie pri´pady, kedˇ v okamihu poskytnutia plnenia

existuje pra´vny do^vod plnenia, ale na´sledne v do^sledku dˇalsˇej pra´vnej skutocˇnosti stratil svoje
pra´vne u´cˇinky (odpadol). Okamihom odpadnutia pra´vneho do^vodu sa poskytnute´ plnenie sta´va
bezdo^vodny´m obohateni´m. Bezdo^vodny´m obohateni´m zi´skany´m plneni´m z pra´vneho do^vodu,
ktory´ odpadol, je tiezˇ platba na za´klade rozhodnutia su´du, ktore´ bolo na´sledne zrusˇene´. U zˇalobcu
dosˇlo na za´klade pra´vneho titulu, ktory´ nesko^r odpadol, k zmensˇeniu jeho majetku. Na´hrada trov

konaniabolapriznana´zˇalovanémuakou´spesˇnejstranesporu.Vpri´padezrusˇeniarozhodnutísu´du,
na za´klade ktorých boli platene´ trovy konania druhej strane, je strana sporu povinna´ na pozˇiadanie
vra´titˇ plnenie. Ak tak neurobi´, bezdo^vodne sa obohacuje, nema´ totiž pra´vny titul na zadrzˇiavanie
ty´chto prostriedkov, kedˇzˇe odpadol pra´vny do^vod, na za´klade ktore´ho ich prijala. Zodpovednostˇ
za bezdo^vodne´ obohatenie je objekti´vneho charakteru, a predpokladom jeho vzniku nie je protipra

´vny u´kon obohatene´ho ani jeho zavinenie, podstatne´ je iba to, zˇe stav obohatenia vznikol. Ako
judikoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 3Cdo/124/2002 a tiež Ústavný súd
Slovenskej republiky v náleze IV. ÚS 554/2012, insˇtitu´t bezdo^vodne´ho obohatenia vyjadruje za´sadu
obcˇianskeho pra´va, zˇe nikto sa nesmie bezdo^vodne obohatitˇ na u´kor ine´ho a pokialˇ k tomu do^jde,
je povinny´ takto zi´skany´ prospech vra´tiť.

30. K vznesenej námietke premlčania bolo predovšetkým potrebné posúdiť, k akému okamihu sa
žalovaným prijatá náhrada trov konania stala bezdôvodným obohatením a súčasne kedy možno označiť
začiatok plynutia premlčacej lehoty. V tejto súvislosti súd uvádza, že vzťah z bezdôvodného obohatenia
v posudzovanom prípade sa spravuje komplexne Občianskym zákonníkom, teda aj pokiaľ ide o dĺžku
premlčacej lehoty. Súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že premlčanie je potrebné posudzovať podľa

Obchodného zákonníka (a teda má sa uplatňovať štvorročná premlčacia doba), nakoľko ide o vzťah
medzi podnikateľmi. Súd tu prisvedčil argumentácií žalovaného, že je potrebné dôsledne odlíšiť situáciu,
z ktorej vzniklo bezdôvodné obohatenie, teda či táto situácia má pôvod v obchodnoprávnom vzťahu
podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, alebo nie a to aj napriek tomu, že oba subjekty právneho
vzťahu z bezdôvodného obohatenia sú podnikateľmi. Všeobecne pri posudzovaní, o aký vzťah medzi

stranami ide, nie je dôležité, ktorý právny predpis ho upravuje, ale rozhodujúca je povaha vzťahov. Preto
aj v posudzovanom prípade napriek tomu, že ide o dva podnikateľské subjekty podľa § 2 ods. 2 písm. a)
Obchodného zákonníka, vznikol medzi stranami sporu vzťah z bezdôvodného obohatenia zo situácie,
kedy medzi nimi nebol vzťah súvisiaci s podnikaním. Preto je potrebné na otázky premlčania aplikovať
úpravu v Občianskom zákonníku.

31.Podľa§107ods.1Občianskehozákonníkasaprávonavydanieplneniazbezdôvodnéhoobohatenia
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa
na jeho úkor obohatil (tzv. subjektívna lehota) a najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky odo dňa, keď k nemu došlo (tzv. objektívna lehota). Žalobca poskytol

žalovanému plnenie dňa 27.06.2011 a dňa 11.06.2013 a žalobca podal žalobu dňa 15.11.2017. V
posudzovanom prípade však nie je dôležité, kedy boli plnenia poskytnuté žalovanému, ale podstatný
pre počítanie premlčania je okamih, kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo, čo v danom prípade nie
je totožný okamih s okamihom poskytnutého plnenia. Najprv musí k bezdôvodnému obohateniu reálne
dôjsť a až od toho momentu možno začať počítať lehoty potrebné pre uplatnenie práva z bezdôvodného

obohatenia. Rozhodnutie súdu o trovách konania je rozhodnutie procesného charakteru. Do momentu
rozhodnutia vo veci samej nárok ako taký neexistuje. Ide teda v prípade trov konania o rozhodnutie,
ktoré má konštitutívny účinok. Až rozhodnutím vzniká nárok na náhradu trov konania. Pokiaľ dôjde k
jeho zrušeniu (z akýchkoľvek dôvodov) dochádza k bezdôvodnému obohateniu zo strany toho, vočikomu bolo plnené. Zrušením rozhodnutia odpadne právny dôvod, na základe ktorého k plneniu došlo.
Už zo samotnej skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia - plnenie z pra´vneho do^vodu, ktory
´ odpadol, vyplýva, že najprv bolo plnenie dôvodné a následne sa stalo bezdôvodným obohatením,

pretože prvotný dôvod plnenia následne odpadol, zanikol. Až okamihom odpadnutia pra´vneho do^vodu
sa poskytnute´ plnenie sta´va bezdo^vodny´m obohateni´m. Nie je preto právne ani logicky možné, aby
v jednom okamihu rozhodnutie o trovách konania ukladalo určitému subjektu povinnosť plniť druhému
subjektu a zároveň v tom istom okamihu toto rozhodnutie zakladalo právo na vydanie bezdôvodného
obohatenia ako to argumentoval žalovaný. Až okamihom zrušenia takéhoto rozhodnutia možno hovoriť

o vzniku bezdôvodného obohatenia a teda až od tohto momentu začína plynúť objektívna trojročná
premlčacia doba na uplatnenie práva z bezdôvodného obohatenia. Objektívna premlčacia (trojročná)
dobazačínatotižplynúťododňa,keďkbezdôvodnémuobohateniudošlo.Súdpoukazujenarozhodnutie
R 11/1977, sp. zn. 1CZ 53/75, podľa ktorého premlčacia doba na uplatnenie nároku na vydanie
neoprávneného majetkového prospechu z plnenia, ktorého právny dôvod odpadol, keď právoplatné
rozhodnutie správneho orgánu o priznaní tohto plnenia bolo zrušené, začína plynúť až od právoplatnosti

rozhodnutia o zrušení pôvodného rozhodnutia, nie skôr, ani neskôr. K zrušeniu rozsudku Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.05.2011, č. k. 1Obo 107/2010-702 a rozsudok Krajského súdu v
Bratislave zo dňa 11.03.2010, č. k. 49Cb/59/2000-606 došlo uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 26.05.2016, kedy vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie po
náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 11.06.2015, sp. zn. II. ÚS 777/2014. Najskôr

preto objektívna trojročná premlčacia doba na uplatnenie žalobcovho práva na vydanie bezdôvodného
obohatenia začala plynúť odo dňa 26.05.2016 a subjektívna dvojročná premlčacia doba potom od
okamihu, kedy sa žalobca o zrušovacom rozhodnutí dozvedel, čo je nepochybne neskorší dátum než
ten, kedy začala plynúť objektívna premlčacia doba. Keď žalobca podal žalobu na súd dňa 15.11.2017,
žaloba bola podaná včas, teda v objektívnej aj subjektívnej premlčacej dobe. Vzhľadom na uvedené

skutočnosti námietku premlčania vznesenú žalovaným súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

32. Na základe uvedeného súd konštatujúc preukázanie dôvodnosti uplatneného nároku žalobcu na
vrátenie bezdôvodného obohatenia, rozhodol tak, že žalobe žalobcu v časti o zaplatenie 615.316,53
eur vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi túto dlžnú sumu. Žalobca si uplatnil právo

na zaplatenie príslušenstva pohľadávky. Súd žalovaného zaviazal aj na úhradu úrokov z omeškania.
Žalobca vyzval zˇalovaného na vydanie bezdo^vodne´ho obohatenia výzvou zo dňa 11.07.2016, ktorú
žalovaný prevzal dňa 13.07.2016. žalobca vo výzve určil 8 dňovú lehotu na zaplatenie od doručenia
tejto výzvy. Žalovaný v uvedenej žalobcom poskytnutej lehote (od 14.07.2016 do 21.07.2016) svoj dlh
nesplnil, preto sa nasleduju´cim dnˇom (22.07.2016) dostal do omesˇkania. Su´d prvej insˇtancie preto

priznal zˇalobcovi aj u´rok z omesˇkania v su´lade s ustanoveni´m § 369 ods. 1, ods. 2 Obchodného
zákonníka, ako aj ustanovením § 1 ods. 1, 2, 3 Nariadenia vla´dy Slovenskej republiky cˇ. 21/2013 Z. z.,
ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, t. j. 8 % ročne zo sumy 615.316,53
eur od 22.07.2016 do zaplatenia.

32. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 3 CSP, podľa ktorého ak súd
rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym rozsudkom, môže rozhodnúť, že o trovách
konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch
alebo o celom uplatnenom procesnom nároku. Preto súd rozhodol tak, že o trovách konania rozhodne
v rozsudku, ktorým rozhodne o celom uplatnenom nároku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O
odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený
skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.