Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 11, 2020

Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 4Csp/67/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3719203296
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Krivulčíková

ECLI: ECLI:SK:OSPB:2020:3719203296.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Považská Bystrica sudkyňou JUDr. Katarínou Krivulčíkovou v spore žalobkyne Z.. K. Z.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom S., T. L. XXXX/XX, právne zastúpenej Advokátkou kanceláriou JUDr. Petra
Rybára, s.r.o., so sídlom Košice, Kuzmányho 29, IČO: 47 234 466, proti žalovanému PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25,, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Advokátskou
kanceláriou JUDr. Andrey Cvikovej, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, 47 233 516, o zaplatenie
1.350,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 1.350,- eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy
1.350,- eur od 05.12.2019 do zaplatenia, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobkyňa m á nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, ktorú náhradu
trov konania je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške
náhrady trov konania, ktoré po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáha uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni sumu
1.350,- eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.350,- eur od 05.12.2019 do
zaplatenia. Podanú žalobu žalobkyňa odôvodnila skutočnosťou, že dňa 21.06.2013 žalovaný podpísal
zmluvu o spotrebiteľskom úvere označenú ako Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva

o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej mala byť zo strany veriteľa žalobkyni
poskytnutá suma vo výške 1.500,- eur. Žalobkyňa sa na základe predmetnej úverovej zmluvy mala
zaviazať v pravidelných mesačných splátkach po 80,37 eur v počte 42 vrátiť veriteľovi istinu úveru
spolu s odplatou za poskytnutý úver vo výške 3.375,54 eur. Podanou žalobou sa žalobkyňa domáha
vydania bezdôvodného obohatenia a to z dôvodu, že žalovaný ako veriteľ nemal nárok na žiadne plnenie
presahujúce ním skutočne poskytnuté finančné prostriedky žalobkyni. Uvedené je podľa žalobkyne dané
tým, že zmluva o úvere je neplatná. Žalobkyňa poukázala na tú skutočnosť, že po zaslaní žiadosti

o poskytnutie revolvingového úveru v bode 5 predmetnej zmluvy bola táto žiadosť doplnená o údaje
v bode 6 a takisto došlo k zmene niektorých údajov v bode 6 predmetnej zmluvy ako je napríklad
údaj o RPMN ale údaj o ročnej úrokovej sadzbe úrokov z omeškania. Na základe týchto zmien tak
podľa žalobkyne došlo k poskytnutiu úverového produktu žalobkyni, ktorý je pre ňu nevýhodnejší, než
poskytnutia ktorého sa podanou žiadosťou domáhala. Toto doplnenie údajov do bodu 6 predmetných
zmlúv žalobkyňa považuje za prijatie návrhu s dodatkami, ktoré sa považuje za nový návrh v zmysle
ustanovenia § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Nakoľko v prejednávanom prípade došlo k novému

návrhu na uzavretie zmluvy (tým že návrh na uzavretie zmluvy bol doplnený a zmenený), nemohlo
tak podľa žalobkyne dôjsť k platnému uzavretiu úverovej zmluvy, nakoľko zmena návrhu považovaná
za nový návrh nebola druhou zmluvnou stranou prijatá. Skutočnosť, že takýmto spôsobom uzavretú
zmluvu nie je možné považovať za platne uzavretú bola judikovaná už vo viacerých prípadoch (aj vkonaniach proti samotnému žalovanému). Ďalej žalobkyňa uviedla, že zmluva o úvere je vzhľadom
na chýbajúce alebo nesprávne uvedené obligatórne náležitosti zákona o spotrebiteľských úveroch
bezúročná a bezpoplatková, a preto veriteľ (žalovaný) nemal nárok na žiadne plnenie prevyšujúce istinu,

teda sumu skutočne poskytnutých finančných prostriedkov. Zmluva o úvere podľa žalobkyne obsahuje
nesprávny údaj o druhu spotrebiteľského úveru, nakoľko v zmluve je uvedené, že spotrebiteľke mal
byť poskytnutý tzv. revolvingový úver, ktorý sa vyznačuje postupným čerpaním finančných prostriedkov,
na rozdiel od jednorazového poskytnutia finančných prostriedkov ako tomu bolo v prípade predmetnej
úverovej zmluvy. Z uvedeného podľa žalobkyne vyplýva, že údaj o druhu spotrebiteľského úveru je v

zmluve uvedený nesprávne a preto naň je potrebné hľadieť ako by v zmluve úplne absentoval. Ďalej
žalobkyňauviedla,žezmluvaoúverebolauzatvorenáprostredníctvomzástupcuveriteľap.E.D.,pričom
pokiaľ ide o finančného agenta, je potrebné uviesť všetky tie identifikačné údaje, ktoré sa uvádzajú
pri samotnom veriteľovi, t.j. najmä údaj o adrese trvalého pobytu. Tento údaj v predmetnej zmluve
absentuje, čo má taktiež podľa žalobkyne za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetného
úveru. Zo znenia predmetnej úverovej zmluvy rovnako podľa žalobkyne vyplýva, že táto neobsahuje

vymedzenie doby trvania zmluvy a ani termín konečnej splatnosti tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 9
ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch. Zmluvu je preto potrebné považovať za bezúročnú
a bezpoplatkovú. Zmluva o úvere ďalej podľa žalobkyne neobsahuje správnu výšku poskytnutého
úveru. Uvedené je dané tým, že v zmluve sa síce uvádza, že výška poskytnutých prostriedkov je
1.500,- eur, avšak tento údaj nezodpovedá skutočnosti, nakoľko hneď na začiatku úverového vzťahu

bol spotrebiteľovi zrazený poplatok uvedený v bode 8.1 vo výške 215,75 eur, t.j. spotrebiteľovi boli v
skutočnosti poskytnuté iba finančné prostriedky vo výške 1.284,25 eur a nie 1.500,- eur ako sa uvádza
v zmluve. Uvedený zrazený poplatok nie je podľa žalobkyne len neprijateľnou zmluvnou podmienkou
ale tento postup veriteľa ovplyvnil všetky podstatné parametre zmluvy, a to najmä samotnú výšku
poskytnutého úveru a výšku RPMN. Posudzovaná úverová zmluva ďalej podľa žalobkyne obsahuje

aj nesprávnu výšku ročnej percentuálnej miery nákladov. RPMN je v zmluve uvedená nesprávne a v
neprospech spotrebiteľa, keď je vyjadrená v bode 5 hodnotou 70,01 % a následne v bode 6 predmetnej
zmluvy hodnotou 64,88 %. Avšak ani jeden z predmetných údajov podľa žalobkyne nie je správny. Podľa
žalobkynesprávnemalabyťmieraRPMNuvedenávpodstatnevyššejhodnoteatovhodnotehoribilných
92,98 %. Z uvedeného tak vyplýva, že údaj o hodnote RPMN v predmetnej zmluve o úvere je uvedený

nesprávne a v neprospech spotrebiteľa, čo ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d) zákona o spotrebiteľských
úveroch sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru. Ďalej žalobkyňa uviedla,
že zmluva neobsahuje ani presnú výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
Žalobkyňa poukázala aj na skutočnosť, že v zmysle ustanovenia § 1a ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej
republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonáva ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka platí, že

celková výška odplaty (RPMN) za poskytnutie spotrebiteľského úveru nesmie prevyšovať dvojnásobok
priemernej hodnoty RPMN na finančnom trhu za obdobné úverové produkty. V čase uzavretia úverovej
zmluvy priemerná hodnota RPMN na finančnom trhu dosahovala mieru 16,41 % ročne. Maximálna
prípustná miera RPMN, ktorú by bolo možne rešpektovať tak mohla dosahovať úroveň maximálne
32,82 % ročne, teda o 60,16 % menej, než ju dosahuje hodnota RPMN v zmysle predmetnej úverovej

zmluvy. Je teda podľa žalobkyne zrejmé, že dohodu o výške odplaty (RPMN) v miere 92,98 % ročne je
potrebné považovať za dohodu výrazne odporujúcu dobrým mravom i zákonu. V dôsledku uvedeného
potom žalovaný nemá nárok na akékoľvek plnenie v rozsahu odplaty za poskytnutie úveru. Vzhľadom
na absolútnu neplatnosť predmetnej zmluvy o úvere a neuvedenie viacerých obligatórnych náležitostí
vyžadovaných ustanovením § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v úverovej zmluve nemal

žalovaný na základe predmetnej úverovej zmluvy nárok na akékoľvek plnenie zo strany žalobkyne nad
rámec ňou poskytnutých finančných prostriedkov (1.284,25 eur). Zo strany žalobkyne však bolo na
základe predmetnej úverovej zmluvy na účet žalovaného poukázané plnenie celkovo v sume 3.245,45
eur. Z uvedeného tak podľa žalobkyne vyplýva, že na účet žalovaného bolo na základe predmetnej
úverovej zmluvy zo strany žalobkyne poukázané plnenie o 1.961,20 eur viac, než mal žalovaný na jej

základe nárok. V rozsahu sumy 1.961,20 eur tak došlo na základe predmetnej zmluvy k bezdôvodnému
obohateniu na strane žalovaného. Z uvedenej zmluvy si však žalobkyňa uplatňuje nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia iba v rozsahu sumy 1.350,- eur, čo predstavuje súčet plnení nad rámec istiny
poskytnutého úveru poukázaných na účet žalovaného počnúc splátkou zo dňa 30.11.2016 (vrátene)
a nasledujúcich podľa priložených dokladov. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný do dnešného dňa

ani napriek výzve žalobkyne dlžnú sumu nevrátil, uplatňuje si žalobca okrem zaplatenia dlžnej sumy aj
zákonný úrok z omeškania zo sumy 1.350,- eur odo dňa 05.12.2019 (nasledujúci deň po konci lehoty
na dobrovoľné vrátenie dlžnej sumy). Žalobkyňa k žalobe priložila Žiadosť o poskytnutie revolvingovéhoúveru/Zmluva o revolvingovom úvere, Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, potvrdenia o
vykonaných transakciách a predžalobnú výzvu.

2. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný odpor. V odpore žalovaný uviedol,
že žiada žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný poprel tvrdenia žalobcu o vzniku nároku, a o
dôvodoch, pre ktoré/na základe ktorých by mal žalovaný nárok vzniknúť. Žalovaný poprel tvrdenie
žalobcu, že nedošlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, pretože
jediný rozdiel medzi návrhom na uzavretie zmluvy a prijatím návrhu sa týka údaju o RPMN. Keďže

však nejde o údaj, ktorý sa dá dohodnúť (a teda ani navrhnúť), potom nemôže ísť o prípad odmietnutia/
neprijatia návrhu na uzavretie zmluvy. Žalovaný tvrdil, že hodnota RPMN úveru sa medzi stranami
úverovej zmluvy nikdy nedojednáva a preto sa účastníci zmluvy na tejto náležitosti dohodnúť ani
nemôžu. K určeniu údaja o RPMN žalovaný uviedol, že ak má byť údaj o RPMN určený tak, že je
vypočítaný na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy, potom to znamená, že pri jeho určení
sa vychádza z údajov jestvujúcich v danom čase. Medzi tieto údaje patrí aj dátum prvého čerpania

úveru (ktorý je známy v čase uzavretia zmluvy, nie v čase kedy sa podáva žiadosť o poskytnutie úveru).
Zákonná úprava určenia RPMN teda nielen svojím textom (v podobe spojenia „vypočítané na základe
údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere“), ale aj spôsobom jeho určenia (viď
údaje, ktoré sú rozhodujúce pre určenie RPMN) vychádza z toho, že nejde o údaj dohodnutý, ale určený
presne stanoveným spôsobom. Ak by žalovaný neurčil údaj RPMN schváleného úveru postupom podľa

zákona č. 129/2010 Z.z., teda by tento údaj neurčil výpočtom podľa vzorca stanoveného zákonom v čase
uzavretia zmluvy, ale by uviedol hodnotu zhodnú s „predpokladanou RPMN“ uvedenou v bode 5 každej
zmluvy, potom by porušil zákona č. 129/2010 Z.z. Porušenie by práve vyplývalo z toho, že by uviedol
rovnakú RPMN ako údajne „navrhol“ žalobca v oboch zmluvných vzťahoch. Pretože v takom prípade
by takto určená RPMN nebola vypočítanou podľa zákona č. 129/2010 Z.z. RPMN podľa žalovaného

nepredstavuje predmet záväzku; je to iba informácia určená spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Z
povahy niektorých náležitostí uvedených v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. vyplýva, že nemôžu
byť predmetom konsenzu, a zákon takýto konsenzus ani nepredpokladá (čo je na prvý pohľad zrejmé
pri údajoch ako adresa a označenie kontrolného orgánu, ktorý je určený zákonom, priemerná hodnota
RPMN,ktorýúdajurčujeMinisterstvofinanciíSR).Žalovanýďalejpopreltvrdeniežalobkyneoneuvedení

druhu spotrebiteľského úveru. Už v názve zmluvy je uvedené, že ide o „revolvingový úver.“ Z tvrdení
žalobkyne preto podľa žalovaného nie je zrejmé, na základe čoho usudzuje, že náležitosť - druh úveru
absentuje. Rovnako je podľa žalovaného mylnou, a po vecnej stránke nedôvodnou, argumentácia,
že nejde o revolvingový úver. Z ustanovení zmluvy vyplývajú podmienky čerpania úveru, a čerpania
revolvingu/ov. Je tiež mylné a v celom rozsahu nedôvodné tvrdenie žalobkyne, že zmluva bola uzavretá

prostredníctvom pani E. D. ako finančným agentom. Táto osoba bola zamestnancom žalovaného. Zo
zmluvy o revolvingovom úvere vyplýva, že finančným agentom podieľajúcim sa na úkonoch spojených
s podaním žiadosti o revolvingový úver bol B. C., miesto podnikania S. XXXX/X, H. Z. H. N., P.: XX
XXX XXX. Z verejne dostupnej registrácie finančných agentov - zoznam vedený Národnou bankou
Slovenska vyplýva, že B. C. bol ako viazaný finančný agent registrovaný pre sektor poskytovanie úverov,

spotrebiteľských úverov pod registračným číslom XXXXXX v období od 21.01. 2011 do 16.05. 2016.
Ďalej žalovaný uviedol, že zmluva o úvere obsahuje zákonom vyžadovanú výšku splátky (80,37 eur),
termín splatnosti splátky (ku ktorému dňu sa platí - 18. deň v mesiaci, rovnako uvedené v Oznámení
Veriteľa o schválení úveru Dlžníkovi,) a počet splátok (42 splátok), teda aj náležitosť podľa § 9 ods.
2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch. Žiadny rozpis splátky, ako to tvrdí žalobkyňa, nebol

a nie je podľa žalovaného potrebný. Žalovaný poprel aj tvrdenia žalobkyne o nesprávne uvedenej
RPMN. Žalobkyňa podľa žalovaného svoje tvrdenia ani žiadnym spôsobom nepreukázala. Žalovaný
určil hodnotu RPMN spôsobom, ktorý vyplýva z prílohy č. 2 k zákonu č. 129/2010 Z.z. (na rozdiel od
žalobcu, pretože zákon žiadnu internetovú kalkulačku nepovažuje ani za spôsob výpočtu RPMN a ani za
dôkaz o správnosti výpočtu). K tvrdeniu žalobkyne o odplate dohodnutej v rozpore so zákonom žalovaný

uviedol, že žalobkyňa neprávne odkazuje na právnu úpravu účinnú od 01.06.2014. Zákonodarca v čase
uzavretia zmluvy reguloval celkovú odplatu v súvislosti so spotrebiteľským úverom, nie iba jej jednu
zložku - ročnú úrokovú sadzbu úveru. Logicky to vyplýva aj z tej skutočnosti, kedy pri dvoch rôznych
poskytovateľoch úverov - bankových a nebankových subjektoch - síce môže byť úroková sadzba (jej
výška) výrazne odlišná, avšak napríklad pri bankových poskytovateľoch celková odplata je tvorená aj

správou úverového účtu,rôznymi poplatkamiza vyhotovenia výpisov a pod. Zákonodarca preto výslovne
stanovil, že sa bude právne regulovať celková odplata za poskytnutie finančných prostriedkov - uvedené
teda nenachádza oporu v oblasti komparácie s úrokovými sadzbami bankových subjektov. V zákone
bolo teda výslovne určené, že pri porovnávaní sa má zobrať nielen hodnota obvyklej odplaty, ale ajspôsob a miera zabezpečenia záväzku, objem poskytnutých prostriedkov a lehota splatnosti. Žalobca
toto vôbec nerešpektuje, rovnako ako fakt, kedy aplikáciu ním označeného ustanovenia vylučuje práve
hore citované ustanovenia podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Porovnávanie s údajmi bánk

je samo o sebe nesprávne - banka si svoj „zisk“ účtovala v danom období aj za vedenie úverového
účtu, spracovanie platieb a pod., čiže úrok nebol pre ňu jediný výnos za požičanie peňazí, ale bol tam
celý rad ďalších položiek, ktoré musel dlžník zo spotrebiteľského vzťahu platiť. Obvyklá výška odplaty
bola 48,52 %, a táto nebola podstatne prevýšená. Žalovaný poprel aj uplatňovaný nárok na úrok z
omeškania, nakoľko dňa 05.02. 2019 sa do žiadneho omeškania dostať nemohol a nebol vyzývaný

na zaplatenie žalovanej sumy. K odporu žalovaný priložil žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/
Zmluvu o revolvingovom úvere, Súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských
úveroch veriteľmi za 1. štvrťrok 2013 a Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti
PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy

o revolvingovom úvere, oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, potvrdení o vykonaných
transakciách, predžalobnej výzvy, dokumentu s názvom Súhrnné informácie o údajoch o
novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 1. štvrťrok 2013 a Zmluvných dojednaní Zmluvy
o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.

4. Zo Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere súd zistil, že táto bola
uzatvorená dňa 21.06.2013 medzi žalovaným ako veriteľom, ktorý zmluvu uzatváral prostredníctvom
viazaného finančného agenta B. C., miestom podnikania H. Z. H. N., S.Š. XXXX/XX, P.: XX XXX
XXX a žalobkyňou ako dlžníkom. V bode 5. tejto žiadosti/zmluvy boli uvedené údaje o požadovanom
revolvingovom úvere. V zmysle týchto súd zistil, že žalobkyňa žiadala žalovaného o poskytnutie

úveru (úverového limitu) vo výške 1.500,- so splatnosťou v 42 mesiacoch, pri mesačnej splátke
80,37 eur. Celková čiastka, ktorú mala žalobkyňa uhradiť bola 3.375,54 eur Predpokladaná RPMN
bola uvedená ako 70,01 %, ročná úroková sadzba ako 70,01 %, priemerná RPMN ako 48,52 %.
Poskytnutá čiastka revolvingu bola uvedená v sume 790,84 eur a celková čiastka pri revolvingu, ktorú sa
zaviazalažalobkyňazaplatiťboladohodnutánasumu1.928,88eur.PredpokladanáRPMNpoposkytnutí

revolvingu bola stanovená na 63,32 % a ročná úroková sadzba revolvingu na 76,21 %. V bode 6.
tejto žiadosti/zmluvy sa nachádzali údaje o schválenom revolvingovom úvere. Poskytnutá čiastka úveru
(úverový limit) bola stanovená na sumu 1.500,- eur, splatnosť úveru v 42 splátkach po 80,37 eur
mesačne. Celková čiastka, ktorú sa žalobkyňa zaviazala zaplatiť bola určená vo výške 3.375,54 eur, pri
RPMNzaúver64,88%,ročnejúrokovejsadzbe70,01%,priemernejRPMN48,52%.Poskytnutáčiastka

revolvingu bola dohodnutá na sumu 790,84 eur, pri celkovej čiastke revolvingu, ktorú sa žalobkyňa
zaviazala zaplatiť 1.928,88 eur, predpokladanej RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 70,01 %, ročnej
úrokovej sadzbe revolvingu 76,21 % a ročnej úrokovej sadzbe úrokov z omeškania 5,5 %. V tejto
žiadosti/ zmluve bola včlenená aj samostatná Dohoda o poskytnutí služby, ktorá bola uzatvorená v ten
istý deň. Predmetom tejto dohody o poskytnutí služby bol záväzok žalovaného poskytnúť žalobkyni na

jej žiadosť a po splnení vymedzených podmienok službu, spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne
troch akýchkoľvek splátok úveru resp. revolvingu poskytnutého na základe žiadosti/zmluvy a záväzok
žalobkyne zaplatiť žalovanému odplatu a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu
splatnosti splátok úveru vo výške 215,75 eur a b) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu
splatnosti splátok revolvingu vo výške 112,08 eur. Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok

úverubolasplatnádňomuzatvoreniatejtodohodyoposkytnutíslužieb,pričomsazmluvnéstranydohodli
na započítaní vzájomných pohľadávok, a to pohľadávky dlžníka (žalobkyne) na poskytnutie schválenej
výšky úveru oproti pohľadávke veriteľa (žalovaného) na zaplatenie odplaty.

5. Z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi súd zistil, že tento list zo dňa 21.06.2013, podpísaný

len žalovaným, obsahuje údaje o schválenom úvere. Na rozdiel od údajov o schválenom revolvingovom
úvere v bode 6. žiadosti/zmluvy, obsahuje tento list aj dátum splatnosti prvej splátky úveru dňa
19.08.2013, dátum splatnosti poslednej splátky úveru dňa 19.01.2017, a odplatu vo výške 215,75 eur
za poskytnutie služieb v zmysle článku 8 ods. 8.1 písm. a) Dohody o poskytnutí služby.

6. Z potvrdení o vykonaných transakciách súd zistil, že tieto predstavujú potvrdenia Československej
obchodnej banky, a.s. o vykonaní platieb žalobkyne v prospech žalovaného, a to nasledovných platieb:
zo dňa 28.06.2013 vo výške 80,37 eur, zo dňa 30.08.2013 vo výške 20,- eur, zo dňa 27.09.2013 vo výške
61,- eur, dňa 19.12.2013 vo výške 80,37 eur, dňa 14.01.2014 vo výške 80,37 eur, dňa 06.05.2014 vovýške80,37eur,dňa09.07.2014vovýške80,37eur,dňa28.08.2014vovýške80,37eur,dňa30.09.2014
vo výške 50,- eur, dňa 03.112014 vo výške 50,- eur, dňa 02.12.2014 vo výške 50,- eur, dňa 02.01.2015
vo výške 50,- eur, dňa 02.02.2015 vo výške 50,- eur, dňa 28.01.2016 vo výške 50,- eur, dňa 29.02.2016

vo výške 50,- eur, dňa 02.03.2015 vo výške 50,- eur, dňa 02.04.2015 vo výške 50,- eur, dňa 04.05.2015
vo výške 50,- eur, dňa 02.06.2015 vo výške 50,- eur, dňa 02.07.2015 vo výške 50,- eur, dňa 03.08.2015
vo výške 50,- eur, dňa 02.09.2015 vo výške 50,- eur, dňa 02.10.2015 vo výške 50,- eur, dňa 02.11.2015
vo výške 50,- eur, dňa 16.12.2015 vo výške 50,- eur, dňa 31.03.2016 vo výške 50,- eur, dňa 29.04.2016
vo výške 50,- eur, dňa 31.05.2016 vo výške 50,- eur, dňa 03.06.2016 vo výške 50,- eur, dňa 28.07.2016

vo výške 50,- eur, dňa 30.08.2016 vo výške 50,- eur, dňa 30.09.2016 vo výške 50,- eur, dňa 31.10.2016
vo výške 50,- eur, dňa 30.11.2016 vo výške 50,- eur, dňa 27.12.2016 vo výške 50,- eur, dňa 31.01.2017
vo výške 50,- eur, dňa 28.02.2017 vo výške 50,- eur, dňa 31.03.2017 vo výške 50,- eur, dňa 27.04.2017
vo výške 50,- eur, dňa 31.05.2017 vo výške 50,- eur, dňa 30.06.2017 vo výške 50,- eur, dňa 31.07.2017
vo výške 50,- eur, dňa 29.09.2017 vo výške 50,- eur, dňa 31.10.2017 vo výške 50,- eur, dňa 30.11.2017
vo výške 50,- eur, dňa 30.04.2018 vo výške 50,- eur, dňa 30.11.2016 vo výške 50,- eur, dňa 27.12.2017

vo výške 50,- eur, dňa 24.01.2018 vo výške 50,- eur, dňa 22.02.2018 vo výške 50,- eur, dňa 03.2018 vo
výške 50,- eur, dňa 30.05.2018 vo výške 50,- eur, dňa 28.06.2018 vo výške 50,- eur, dňa 30.07.2018
vo výške 50,- eur, dňa 28.09.2018 vo výške 50,- eur, dňa 29.11.2018 vo výške 50,- eur, dňa 18.01.2019
vo výške 50,- eur, dňa 22.03.2019 vo výške 50,- eur, dňa 29.05.2019 vo výške 50,- eur, dňa 11.07.2019
vo výške 50,- eur, dňa 27.09.2019 vo výške 50,- eur. Spolu tak žalobkyňa uhradila na účet žalovaného

sumu 3.255,22 eur.

7. Z predžalobnej výzvy súd zistil, že táto bola zaslaná žalovanému prostredníctvom právneho zástupcu
žalobkyne. Žalovaný bol touto výzvou vyzvaný na vrátenie sumy 1.961,20 eur. Súd zistil, že predmetná
výzva bola žalovanému doručovaná e-mailom na adresu elektronickej pošty [email protected]

dňa 29.11.2019.

8. Z dokumentu s názvom Súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch
veriteľmi za 1. štvrťrok 2013 súd zistil, že pri ostatných spotrebiteľských úveroch vo výške do 1.500,- eur
vrátene a so splatnosťou 1 až 5 rokov bola RPMN v danom čase vo výške priemerne 48,52 %.

9. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obch. zák. touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu
účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere.

10. Podľa § 497 Obch. zák. zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v

jehoprospechpeňažnéprostriedkydourčitejsumy,adlžníksazaväzujeposkytnutépeňažnéprostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

11. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako zákon o spotrebiteľských

úveroch) v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

12. Podľa § 2 písm. a), b), d) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu

uzatvorenia zmluvy, a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania
alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva,
ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským

úverom.

13. Podľa § 9 ods. 2 písm. a), b), f), g), j) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
ku dňu uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné

meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto
podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak
je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako uveriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, f) dobu trvania
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku
a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, j) ročnú percentuálnu

mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných
v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet
tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

14. Podľa § 11 ods. 1 písm. b), d) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia

zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o
spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), d) v zmluve
o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech
spotrebiteľa.

15. Podľa § 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka, (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva

bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

16.Podľa§451Občianskehozákonníka,(1)Ktosanaúkorinéhobezdôvodneobohatí,musíobohatenie
vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,
plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

17. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

18. Podľa § 458 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, (1) Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo
bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo

výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. (2) S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia
vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.

19. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

20. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané a nesporné, že žalobkyňa a žalovaný uzatvorili
zmluvu o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného

zákonníka v spojení s § 2 písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu
uzatvorenia zmluvy. Zmluvou sa žalovaný v rámci predmetu svojej činnosti zaviazal poskytnúť žalobkyni
ako fyzickej osobe - nepodnikateľovi peňažné prostriedky a žalobkyňa sa tieto zaviazala splácať v
pravidelných splátkach. Konkrétne mal súd za preukázané a medzi sporovými stranami nesporné, že
dňa 21.06.2013 žalovaný podpísal zmluvu o spotrebiteľskom úvere označenú ako Žiadosť o poskytnutie

revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX. Rovnako bolo nesporné, že sa
žalobkyňa na základe predmetnej úverovej zmluvy zaviazala v pravidelných mesačných splátkach po
80,37 eur v počte 42 vrátiť žalovanému ako veriteľovi istinu úveru spolu s odplatou za poskytnutý úver vo
výške 3.375,54 eur. Nesporným bolo aj to, že zo strany žalobkyne bolo na základe predmetnej úverovej
zmluvy na účet žalovaného poukázané plnenie celkovo v sume 3.245,45 eur.

21. Sporným medzi sporovými stranami bolo, či došlo k uzatvoreniu predmetnej úverovej zmluvy.
Rovnako sporným bolo aj to, či je zmluva bezúročná a bez poplatkov z dôvodu žalobkyňou tvrdeného
nesprávneho označenia úverovej zmluvy (druhu úveru), absencie doby trvania zmluvy, absencie
termínu konečnej splatnosti, absencie výšky, počtu a termínu splátok, nesprávneho uvedenia RPMN

v neprospech spotrebiteľa a nesprávne uvedenej výšky úveru. Spornými boli aj, či dojednaná odplata
bola v rozpore so zákonom z dôvodu prekročenia maximálne prípustnej výšky odplaty, či došlo na
strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu a či bol žalovaný vyzvaný na vrátenie bezdôvodného
obohatenia22. Súd mal preskúmaním predmetnej zmluvy o úvere za to, že došlo k jej platnému uzatvoreniu. S
námietkami žalobkyne o neuzatvorení úverovej zmluvy, z dôvodu uskutočnenia rozdielnych prejavov

vôle, sa nemožno stotožniť. Žalobkyňou tvrdený rozdiel v „žiadanej“ a „schválenej“ RPMN nepredstavuje
skutočnosť, ktorá by viedla k neplatnosti zmluvy. Bolo potrebné prikloniť sa k názoru žalovaného, že
v čase podania žiadosti nebola žiadna zo strán objektívne spôsobilá RPMN vypočítať, nakoľko pred
uzatvorením samotnej zmluvy nemá žiadna zo zmluvných strán všetky potrebné vstupné údaje pre
výpočet RPMN. Tieto vstupné údaje sú známe až v momente samotného uzatvárania zmluvy. Zároveň

je potrebné podotknúť, že aj keby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala nesprávny údaj o RPMN,
prípadne tento údaj neobsahovala vôbec, toto by nespôsobovalo neplatnosť zmluvy. Pre platnosť musí
zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať len všeobecné náležitosti podľa Obchodného zákonníka
a musí byť uzatvorená písomne. Tieto podmienky dodržané boli a teda došlo k platnému uzatvoreniu
úverovej zmluvy. Ďalšie náležitosti musí obsahovať špeciálne zmluva o spotrebiteľskom úvere s tým, že
v prípade ak ich neobsahuje, je bezúročná a bez poplatkov.

23. Súd preskúmal úverovú zmluvu, či obsahuje náležitosti, ktoré podľa zákona o spotrebiteľských
úveroch daná zmluva musí obsahovať. Preskúmaním zmluvy súd zistil, že zmluva obsahuje
označenie druhu spotrebiteľského úveru a rovnako aj identifikačné údaje viazaného finančného agenta,
prostredníctvom ktorého veriteľ (žalovaný) zmluvu uzatvoril. V tejto časti tak mal súd za to, že

námietky žalobkyne, uvedené spochybňujúce, sú nedôvodné. Zmluva o spotrebiteľskom úvere však
neobsahuje všetky náležitosti predpokladané a vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch.
Absentuje predovšetkým doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti. Tieto sú uvedené až v
oznámení veriteľa o schválení úveru, čo nie je súčasťou zmluvy ale jednostranné oznámenie veriteľa.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere teda neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o

spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy.

24.Ďalejsúdpovažovalzarozpornésozákonomkonaniežalovaného,ktorýžalobkyniposkytolnamiesto
dojednanej výšky úveru 1.500,- eur len sumu vo výške 1.284,25 eur. Uvedené bolo dané tým, že
zmluvné strany spolu s úverovou zmluvou uzatvorili aj dohodu o poskytnutí služieb. Predmetom tejto

dohody bol záväzok žalovaného poskytnúť žalobkyni službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne
3 splátok úveru za odplatu vo výške 215,75 eur. Žalovaný priamo o túto odplatu znížil výšku poskytnutej
sumy úveru, keď vzájomne započítal svoju pohľadávku na túto odplatu a pohľadávku žalovanej na
vyplatenie požičanej sumy. Táto dohoda bola podpisovaná súčasne so zmluvou o revolvingovom
úvere a bola spísaná na jednej listine so zmluvou o revolvingovom úvere. Bez uzatvorenia zmluvy o

revolvingovom úvere by samotná dohoda nemala žiaden význam. Dôvodom, pre ktorý bola táto dohoda
uzatvorená bola snaha žalovaného o vyňatie odplaty za poskytnutie služby z úverovej zmluvy. Súd však
poukazuje na ustanovenie § 9 ods. 2 písm. n) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
v čase uzatvorenia zmluvy, podľa ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať uvedenie
všetkých poplatkov súvisiacich s poskytnutým úverom. Uvedené v danom prípade naplnené nebolo, keď

odplata za poskytnutie služby nebola zakotvená priamo v úverovej v zmluve, ale v zdanlivo samostatnej
dohode o poskytnutí služieb. Za takéhoto stavu je zrejmé, že úverová zmluva neobsahuje jednoznačné
uvedenie všetkých poplatkov súvisiacich s úverom. Postavenie odplaty za poskytnutie služby mimo
rámca úverovej zmluvy vedie nutne k podhodnoteniu RPMN, keďže pre jej výpočet je nevyhnutná
znalosť a zohľadnenie všetkých plnení. Vzájomné započítanie odplaty za poskytnutie služby a sumy

úveru vedie aj k tomu, že v úverovej zmluve je nesprávne uvedená výške spotrebiteľského úveru,
keď v skutočnosti bol úver poskytnutý len vo výške 1.284,25 eur. Toto neoprávnené započítanie a tým
zníženie poskytnutej sumy úveru opätovne vedie k nesprávnosti výpočtu RPMN, ktorej výpočet závisí
aj od celkovej výšky úveru. Súd tak má za to, že pre výpočet RPMN bolo potrebné počítať s výškou
poskytnutého úveru 1.284,25 eur a ako ďalšie náklady zahrnúť aj odplatu za poskytnutie služby. Pri

výpočte, ktorý by zohľadňoval tieto skutočnosti, by nevyhnutne bola výsledkom iná, nepochybne vyššia,
percentuálna sadzba RPMN.

25. Súd na tomto mieste poukazuje aj na rozhodnutie Súdneho dvora zo dňa 21.04.2016 vo veci Ernst
Georg Radlinger, Helena Radlingerová proti FINWAY a.s., podľa ktorého do celkovej výšky úveru (v

zmysle článku 3 písm. l) a článku 10 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z
23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere) nemožno zahrnúť nijakú zo súm určených ako
odmenu za záväzky dohodnuté z dôvodu predmetného úveru, ako sú administratívne poplatky, úroky,
provízie a akékoľvek ďalšie poplatky, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť. Podľa súdneho dvora sa článok 3písm. l) a článok 10 ods. 2 smernice ako aj bod I prílohy I tejto smernice majú vykladať v tom zmysle,
že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii
spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s

predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené.

26. Keďže zmluva, na základe ktorej žalobkyňa plnila, neobsahuje údaje o výške úveru, ktorý bol
dlžníkovi reálne poskytnutý, o výške RPMN, o termíne konečnej splatnosti a dobe trvania úveru, resp.
tieto obsahuje v nesprávnej výške, teda neobsahuje zákonom požadované náležitosti alebo ich uvádza

v inej výške v neprospech spotrebiteľa, je tento úver v zmysle § 9 ods. 2 písm. f), g), j) v spojení s §
11 ods. 1 písm. b) a písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia
zmluvy bezúročný a bez poplatkov.

27. Povinnosťou žalobkyne tak bolo vrátiť len reálne poskytnuté plnenia vo výške 1.284,25 eur. Keďže
žalobkyňaplnilanadrozsahskutočneposkytnutýchpeňažnýchprostriedkov,došlonastranežalovaného

k bezdôvodnému obohateniu. Žalovaný nespochybnil výšku plnenia žalovanej a žalovaná svoje plnenie
preukázala, preto jej súd priznal nárok na vrátenie bezdôvodného obohatenia v žiadanej výške.

28. Súd neuveril tvrdeniu žalovaného, že mu nebola doručená výzva na vydanie bezdôvodného
obohatenia. Z predložených dokladov mal súd za preukázaná, že výzva bola žalovanému doručená

prostriedkami elektronickej pošty na emailovú adresu [email protected] dňa 29.11.2020. Táto
adresa elektronickej pošty je zverejnená ako kontaktná adresa aj na oficiálnom webovom sídle
žalovaného.

29. Žalobkyňa tak má nárok aj na úrok z omeškania v uplatnenej výške 5 % ročne za obdobie od

05.12.2019 (deň nasledujúci po lehote splatnosti určenej v predžalobnej výzve) do zaplatenia.

30. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v konaní plne úspešná,
preto jej patrí nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške trov konania rozhodne po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku cestou Okresného
súdu Považská Bystrica na Krajský súd v Trenčíne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je

určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, uvedenie spisovej značky, čo sa ním sleduje a podpis; § 127 ods.
1,2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, a) že neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Ak žalovaný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže žalobca podať návrh
na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu (Exekučný poriadok).