Uznesenie Judgement was issued on Thursday, April 29, 2020

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 9Sžsk/83/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2018200101
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Nevedelová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:2018200101.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Y.. Z. Q., W.. XX.XX.XXXX, F. XXX XX Q.,
Q. XX/XX, právne zastúpený: Advokátska kancelária Borgulová & Péteriová s.r.o., Farská 4, 949 01
Nitra, IČO: 46 104 020 proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10,
Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej č. 24062-3/2018-BA zo dňa
31.01.2018, v konaní o kasačnej sťažnosti sťažovateľky (žalovanej) proti rozsudku Krajského súdu v

Trnave, č. k. 43Sa/9/2018-98 zo dňa 18.03.2019, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie p r e r u š u j e do rozhodnutia Veľkého senátu správneho
kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom na najvyššom súde pod sp. zn.
1Vs/3/2019 ohľadom právnej veci vedenej pod sp. zn. 9Sžsk/94/2018.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania rozhodnutia žalovanej č. 24062-3/2018-BA zo dňa

31.01.2018, ktorým bolo odvolanie žalobcu zamietnuté a potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne,
pobočka Trnava, č. 56877-62/2017-TT z 26.06.2017 o tom, že žalobcovi povinné nemocenské poistenie
a povinné dôchodkové poistenie nezaniklo dňa 30.06.2006, ale zaniklo dňa 30.06.2008.

2. Krajský súd v Trnave rozsudkom č. k. 43Sa/9/2018-98 zo dňa 18.03.2019 podľa § 191 ods. 1 písm. d)
a g) Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovanej, vec jej vrátil na ďalšie

konanie a žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

3. Krajský súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, keď preskúmavané rozhodnutie
považoval za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov ako aj pre podstatné porušene ustanovení o
konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

Licencia L1A je podľa § 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z.z. dokladom, na základe ktorého je možný výkon
zdravotníckeho povolania jednou z jeho foriem, ktorý výkon nie je dôvodné stotožňovať s vykonávaním
činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení. Samotná
držba licencia pre výkon samostatnej zdravotníckej praxe nepostačuje, čo podľa názoru krajského súdu
vyplýva už z definície obsiahnutej v ust. § 10 ods. 1 a 2 zák. č. 578/2004 Z.z., podľa ktorej samostatná
zdravotnícka prax je poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje

iný poskytovateľ - t.j. osoba poskytujúca zdravotnú starostlivosť na základe povolenia, alebo na inom
miesteakovzdravotníckomzariadení,pričomtýmitookolnosťamisažalovanávrozhodnutínezaoberala.

4. Proti rozsudku krajského súdu podala kasačnú sťažnosť žalovaná z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm.
g) SSP a navrhla rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Podľa jej názoru
krajský súd vec nesprávne právne posúdil. Trvala na tom, že zákon o sociálnom poistení upravuje

povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby ako „jedno
poistenie“ a nie ako niekoľko od seba nezávislých poistení a v zmysle § 21 ods. 1 zákona o sociálnompoistení nie je rozhodujúce na základe akého oprávnenia na vykonávane činnosti dosiahla samostatne
zárobkovo činná osoba príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Rozhodujúca je
len tá skutočnosť, že fyzická osoba, ktorá spĺňa právnu definíciu samostatne zárobkovo činnej osoby

na účely sociálneho poistenia, dosiahla v rozhodujúcom roku príjem podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č.
595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. Zdôraznila tiež, že zákon o sociálnom poistení jej neukladá
povinnosť pri posudzovaní vzniku, trvania resp. zániku povinného nemocenského poistenia a povinného
dôchodkové poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby skúmať z akých úkonov a na základe akého
výkonu práce dosiahla samostatne zárobkovo činná osoba príjem z podnikania a z inej samostatnej

zárobkovej činnosti.

5. Právne posúdenie relevantné pre rozhodnutie danej veci riešil Veľký senát Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky (ďalej len „veľký senát“) v uznesení sp. zn. 1Vs/1/2019 zo dňa 30. apríla 2019
(ďalej aj „rozhodnutie veľkého senátu“). V uvedenom uznesení veľký senát odpovedal na nastolené
otázky nasledovne:

Odpoveď na 1. otázku - Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej
starostlivosti zdravotníckych pracovníkoch stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov samostatná zdravotnícka prax je
poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ

na základe povolenia alebo na inom mieste ako zdravotníckom zariadení, a preto licencia L1A nemá
charakter oprávnenia na výkon činnosti predpokladaného v § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z.
o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, keď sama o sebe nezakladá jej držiteľovi aj
možnosť vykonávať licencovanú činnosť, ktorú môže vykonávať až na základe dohody /zmluvy/ s iným
poskytovateľom.

Pojem samostatná zdravotnícka prax v zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z.z. vykonávaná na
základe licencie L1A nie je možné bez ďalšieho stotožniť s pojmom samostatná zárobková činnosť v
zmysle § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. a pojem licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe s
pojmom oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu pre účely sociálneho poistenia.

Odpoveď na 2. otázku - Povinnosťou Sociálnej poisťovne pri rozhodovaní o vzniku alebo zániku
povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia poistenca - lekára, v zmysle
§ 178 ods. 1 písm. a/ bod prvý v spojení s § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v
znení neskorších predpisov je posudzovať príjmy poistenca - lekára osobitne vo vzťahu k licencii L1A

a skúmať, či všetky príjmy vykázané v jeho daňovom priznaní v príslušnom zdaňovacom období sú aj
príjmami lekára považovaného za samostatne zárobkovo činnú osobu (SZČO) v zmysle § 5 písm. c/
zákona č. 461/2003 Z.z..
Odpoveď na 3. otázku - Konanie podľa § 178 ods. 1 písm. a/ bod prvý zákona č. 461/2003 Z.z.
o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov začaté z podnetu organizačnej zložky Sociálnej

poisťovne v zmysle § 184 ods. 8 v spojení s § 185 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. nezbavuje Sociálnu
poisťovňu povinnosti zabezpečiť účastníkovi konania ochranu jeho oprávnení, ktoré sú konkretizáciou
základného práva na inú právnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, prípadne i
základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a ktoré mu priznávajú aj medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná v

zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky.

6. Senát 9S Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa so závermi vyjadrenými v rozhodnutí veľkého
senátu (1Vs/1/2019) nestotožnil a v právnej veci vedenej pod sp. zn. 9Sžsk/94/2018 (týkajúcej sa
rovnakej problematiky), sa chce od záverov prijatých veľkým senátom odchýliť, v dôsledku čoho dňa

24.09.2019uznesenímNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.9Sžsk/94/2018zodňa23.09.2019
postúpil túto právnu vec na prejednanie a rozhodnutie veľkému senátu správneho kolégia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky podľa § 466 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku.

7. Podľa § 100 ods. 2 písm. a) SSP, ak správny súd neurobí iné vhodné opatrenie, môže konanie

uznesením prerušiť, ak prebieha súdne konanie alebo administratívne konanie, v ktorom sa rieši otázka,
ktorá môže mať význam na rozhodnutie správneho súdu, alebo ak správny súd dal na takéto konanie
podnet.8. Nakoľko právna vec vedená pod sp. zn. 9Sžsk/94/2018 bola postúpená veľkému senátu správneho
kolégia tunajšieho súdu, pričom sa jedná o obdobnú právnu vec s právnou problematikou totožnou ako je

vec žalobcu (vedená pod sp. zn. 9Sžsk/83/2019) predložená tunajšiemu súdu na rozhodnutie o kasačnej
sťažnosti žalovanej, kasačný súd pristúpil k procesnému postupu podľa § 100 ods. 2 písm. a) SSP a
konanie v danej právnej veci prerušil z dôvodu, že na tunajšom súde prebieha konanie, v ktorom sa
riešia otázky, ktoré môžu mať význam pre rozhodnutie kasačného súdu v právnej veci žalobcu.

9. Podľa § 100 ods. 3 SSP, ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa procesné úkony a neplynú lehoty
podľa tohto zákona. Len čo odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, alebo uplynul čas, na
ktorý sa konanie prerušilo, predseda senátu aj bez návrhu uznesením rozhodne o pokračovaní v konaní.
Ak sa v konaní pokračuje, začínajú lehoty plynúť znova.

10. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.