Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, April 22, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/249/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201563
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Barková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1019201563.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobkyne: Z.źyna K. J., štátna občianska N. republiky, nar.
XX.XX.XXXX, bytom: D. I. XX, T. XXXX, C. konfederácia zastúpená: Dentons Europe CS LLP, One
Fleet Place 1, EC4P 4GD Londýn, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, konajúca
prostredníctvom organizačnej zložky Dentons Europe CS LLP, organizačná zložka, Štefánikova 15, 811
05 Bratislava, IČO: 36 861 391 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná

63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102340758/2019 zo
dňa 10.10.2019 a o priznanie odkladného účinku správnej žalobe

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 19.11.2019 sa žalobkyňa domáha preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102340758/2019 zo dňa 10.10.2019 (ďalej len ako „napadnuté

rozhodnutie“), ktoré jej bolo doručené prostredníctvom jej právneho zástupcu v daňovom konaní dňa
21.10.2019 a ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane - Daňového úradu pre vybrané daňové
subjekty č. 101549012/2019 zo dňa 25.06.2019 (ďalej len ako „prvostupňové rozhodnutie“), na základe
ktorého vyrubil žalobkyni ako daňovému subjektu rozdiel dane v sume XX XXX XXX, XX eura a neuznal
daňovú stratu v sume XX XXX, XX eura, na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie
roka 2014. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa v odvolacom konaní nepredložila

žiadne nové dôkazy a skutočnosti, na základe ktorých by bola oprávnená žiadať, aby príjem z podnikania
vovýškeXXXXXXXXX,XXeura akopríjemkomplementáranazákladeúčastivkomanditnejspoločnosti
nebol zdanený napriek skutočnosti, že uvedený príjem je v zmysle vnútroštátneho predpisu t.j. zákona
č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o dani z príjmov“)
predmetom dane -je zdaniteľným príjmom a nie je oslobodený od dane. Uviedol, že žalobkyni ako
komplementárovi komanditnej spoločnosti V. k.s., U. XX, XXX XX D., X.: XX XXX XXX (od 11.08.2016 V.

D.k.s.vlikvidácii), vzniklanaúzemíI.republikystálaprevádzkareň,ktorájepovinnázdaniťvšetkypríjmy
z podnikania dosiahnuté na území Slovenskej republiky (okrem príjmov oslobodených od dane) a že jej
dosiahnutý príjem nie je oslobodený od dane v zmysle vnútroštátneho právneho predpisu ani na základe
Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia v odbore
dane z príjmov a z majetku č. 95/1996 Z. z. (ďalej len ako „ZZDS“), nakoľko výkon komplementára patrí
medzi riadiace činnosti, ktoré nemožno považovať v zmysle tejto ZZDS za podpornú činnosť, pretože ide

o aktívnu činnosť z podnikania a je nutné ho odlišovať od pasívneho príjmu - dividendy. Komplementár
je teda štatutárnym orgánom, ktorému je vyplácaný príjem na základe výkonu jeho aktívnej činnosti a
nezdanením podielu na výsledku hospodárenia, teda podielu na zisku komplementára, ktorý sa vypláca
pred zdanením, by bola porušená zásada jediného priameho zdanenia a zásada rovnakého daňového
zaobchádzania.
2. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že žalovaný rovnako ako aj správca dane - Daňový úrad pre vybrané

daňové subjekty vykladali a aplikovali príslušné ustanovenia zákona o dani z príjmov neústavným a
nezákonným spôsobom, keď nad rámec jeho príslušných ustanovení jej ukladali povinnosti, ktoréjej tieto ustanovenia neukladajú a ktoré sa z nich nedajú odvodiť ani pomocou žiadnych prípustných
výkladových metód. Ďalej namietala, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí poprel svoje vlastné skoršie
právne stanoviská a metodický pokyn a taktiež zavádzajúco argumentoval odbornou literatúrou ako aj

poukazovaním na poučenie k formuláru daňového priznania.
3. Žalobkyňa zároveň žiadala správny súd o priznanie odkladného účinku správnej žalobe do
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa ustanovenia § 185 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny
súdnyporiadok(ďalejlen,,SSP“)aakodôvoduviedla,žeokamžitýmvýkonomnapadnutéhorozhodnutia
alebo jeho dobrovoľným splnením jej hrozí značná hospodárska a finančná škoda, ako aj iný

vážny nenapraviteľný následok, pričom priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným
záujmom. Poukázala na to, že uložená daňová povinnosť je veľmi pravdepodobne najvyššou daňovou
povinnosťou, aká bola kedy uložená fyzickej osobe v Slovenskej republike v oblasti dani z príjmu a
že keďže napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie sú zjavne nezákonné, už len výška tejto
daňovej povinnosti predurčuje vznik priamych a nepriamych škôd, ktorý jej hrozí v prípade, že by musela
splniť povinnosť uloženú napadnutým rozhodnutím v spojení s prvostupňovým rozhodnutím alebo v

prípade ich núteného výkonu. Uviedla, že uložená daňová povinnosť je taká vysoká, že nikto nemôže od
žiadnejrozumneaobozretnekonajúcejosoby(akokoľvekmajetnej)očakávať,žebudedržaťtakúvysokú
sumu na bežnom účte, alebo mať alokovanú v likvidných aktívach premeniteľných na hotovosť v krátkom
čase a takýto postup by bol totiž v rozpore so základnými princípmi investovania a zhodnocovania
peňažných prostriedkov s odbornou starostlivosťou.

4. Žalobkyňa uviedla, že v súčasnosti nemá dostatok likvidného majetku (finančného a iného) na to,
aby dokázala túto daňovú povinnosť splniť (či už dobrovoľne alebo nútene). Ďalej žalobkyňa uviedla,
že je renomovanou filantropkou a investorkou, ktorá svoj majetok investuje a zhodnocuje za účelom
zabezpečenia svojej pokojnej staroby a následne s cieľom jeho zachovania pre svoje budúce generácie
v súlade so štandardnými investičnými postupmi a metódami, využívajúc investície s dlhodobým

investičným horizontom s tým, že väčšina jej majetku je investovaná do projektov v oblasti rastového
kapitálu (venture capital - startupy), v akciách spoločností, ktoré nie sú verejne obchodovateľné,
realitných investícií, filantropických projektoch a uzavretých nelikvidných investičných a alternatívnych
fondov, všetko s dlhodobým investičným horizontom v dĺžke 5 - 10 rokov, pričom pre tieto investície
neexistuježiadensekundárnytrh,čoznamená,žeakbyichmuselaodpredaťpreduplynutímpríslušného

horizontu, musela by ich predať s výrazným diskontom, čím by utrpela značnú a najmä nenapraviteľnú
škodu ešte nad rámec uloženej daňovej povinnosti. Uviedla, že od vyplatenia príjmu, z ktorého jej
bola vyrubená daňová povinnosť, uplynulo 5 rokov a keďže sa v dobrej viere spoliehala na príslušné
ustanovenia zákona o dani z príjmov, nepočítala a ani nemohla rozumne počítať s tým, že jej bude
vyrubená predmetná daňová povinnosť, a preto na jej splnenie si logicky nevytvárala žiadne likvidné

rezervy, ale tento príjem investovala.
5. Ďalej uviedla, že pokiaľ ide o jej likvidný majetok, ktorý nie je blokovaný ako zábezpeka (kolaterál)
na zabezpečenie jej záväzkov z úverov slúžiacich na financovanie investícií, tento predstavuje čiastku
alokovanú na pokrytie jej životných nákladov a jej rodiny a nepredvídateľných výdavkov na najbližšie tri
roky s tým, že výška tejto likvidnej zložky jej majetku v súčasnosti dosahuje len zanedbateľné percento

sumy uloženej daňovej povinnosti, a preto z pohľadu jej splnenia ide o relatívne bezvýznamnú sumu.
Žalobkyňa zároveň dôvodila tým, že skutočnosť, že nemá dostatočný likvidný majetok na splnenie
uloženej daňovej povinnosti, nie je z jej strany preukázateľná, pretože platí negatívne dôkazná teória, v
zmysle ktorej od nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby preukazoval reálnu neexistenciu určitej
skutočnosti (NS SR 6 Cdo/81/2010) a teda dôkazné bremeno na spochybnenie tejto jej obrany preto

zaťažuje žalovaného, ktorý pokiaľ by chcel túto obranu spochybňovať, musí preukázať, že má likvidný
majetok v dostatočnej výške na splnenie uloženej daňovej povinnosti.
6. Hrozbu hospodárskej a finančnej škody žalobkyňa odôvodnila tým, že predajom investícií za účelom
získania likvidných peňažných prostriedkov na úhradu uloženej daňovej povinnosti, by jej hrozila ako
investorke väčšia strata nielen na ušlom výnose, ale aj na investovanej listine. Zároveň poukázala

na to, že ak by uhradila uloženú daňovú povinnosť či už dobrovoľne alebo nútene a súd by žalobe
vyhovel, financovala by tak bezúročne štátny rozpočet Slovenskej republiky po dobu, kým by jej v
dôsledku zrušenia napadnutého rozhodnutia vznikol nárok na vrátenie daňového preplatku a zároveň
by vzhľadom na výšku tejto škody hrozilo, že by ju musela od štátu súdne vymáhať, čo by trvalo ďalšie
dlhé obdobie. Žalobkyňa taktiež uviedla, že jej hrozí finančná škoda aj v prípade, že na podklade

napadnutého rozhodnutia, jej správca dane uloží pokutu za správny delikt. Podľa žalobkyne jej hrozí iný
vážny nenapraviteľný následok v dôsledku dobrovoľného splnenia uloženej daňovej povinnosti alebo
núteného výkonu napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, ktorý spočíva v
tom, že každá z investícií je v podstate unikátnym a neopakovateľným aktívom, ktorého strata nie je preňu nahraditeľná, pretože by bola nedobrovoľne (a v rozpore so zákonom) pripravená o unikátnu časť
svojho majetku, ktorú v tom čase už nebude mať možnosť tento istý majetok získať naspäť a dosiahnuť
uvedenie do pôvodného stavu.

7. Žalobkyňa má za to, že navrhovaný odkladný účinok nie je v rozpore s verejným záujmom, pretože
umožní predísť vzniku značných škôd, za ktoré by niesol štát zodpovednosť v prípade, ak by bola nútená
predčasne zlikvidovať časť svojich investícií na to, aby dokázala splniť uloženú daňovú povinnosť (a
prípadnú pokutu za správny delikt) a súd by následne tejto žalobe vyhovel. Zdôraznila, že je osobou
požívajúcouu veľmi dobrú reputáciu a povesť vo všetkých krajinách, v ktorých podnikateľsky a osobne

pôsobí a plneniu svojich zákonných povinností sa nevyhýba a svoj majetok pred daňovými orgánmi
neukrýva, a preto neexistuje žiadne riziko nezaplatenia zákonne uloženej daňovej povinnosti z jej strany
ak by táto bola potvrdená súdmi Slovenskej republiky po vyčerpaní všetkých prostriedkov právnej
ochrany. Žalobkyňa zdôraznila, že pokiaľ existujú dôvodné a významné pochybnosti o zákonnosti
uloženia tejto predmetnej daňovej povinnosti, je v záujme prevencie vzniku značných škôd na jej strane
aj na strane štátu priznať správnej žalobe odkladný účinok.

8. Žalovaný sa podrobne vyjadril k žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
v písomnom vyjadrení zo dňa 27.03.2020, doručeným Krajskému súdu v Bratislave dňa 27.03.2020,
v ktorom uviedol, že žalobkyňa bola od 13.05.2011 do 05.04.2016 komplementárom v komanditnej
spoločnostiV.D.k.s.aboladaňovníkomsobmedzenoudaňovoupovinnosťou, ktorámalapríjemplynúci
zo zdrojov na území Slovenskej republiky. V prípade žalobkyne vznikla stála prevádzkareň na území

Slovenskej republiky v zmysle ustanovenia § 16 ods.1 písm. a) a ods. 3 zákona o dani z príjmov a
teda príjem v nej dosahovaný bol aj príjem komplementárov komanditnej spoločnosti (daňovníkov s
obmedzenou daňovou povinnosťou) a ktorý im plynul z účasti v týchto spoločnostiach a z úverov a
pôžičiek poskytnutých týmto spoločnostiam. Ďalej žalovaný uviedol, že správca dane pri zisťovaní a
preverovaní základu dane a iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a dodržiavaní

ustanovení zákona o dani z príjmov postupoval v súlade s ustanovením § 3 Daňového poriadku, so
všeobecne platnými právnymi predpismi, pričom bral do úvahy skutočný obsah právneho úkonu a
zistených skutočností rozhodujúcich pre zistenie alebo vyrubenie dane, a to tak, že chránil záujmy
štátu a dbal pritom na zachovávanie práva a právom chránených záujmov kontrolovaného daňového
subjektu. Žalovaný nesúhlasil s odkladným účinkom správnej žaloby, vzhľadom na to, že žalobkyňa

nezamestnáva žiadnych zamestnancov, nemá výrobnú resp. obchodnú činnosť, v ktorej by vymáhanie
nedoplatku správcom dane jej spôsobilo finančné problémy.
9. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.
10.Podľa§185písm.a)SSP,správnysúdmôženanávrhžalobcuapovyjadrenížalovanéhouznesením

priznať správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom,

11. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
12. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, súd nepreskúmava v
medziach žalobných bodov žalobou napadnuté výroky rozhodnutia, ale zisťuje len existenciu uvedených
zákonných predpokladov pre priznanie odkladného účinku.
13. Z dikcie ustanovenia § 185 písm. a) SSP vyplýva, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe

prichádza do úvahy na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného iba za takého stavu, ak by mal správny
súd z obsahu administratívneho spisu, z obsahu súdneho spisu, ale predovšetkým z podaní strán v
súdnom konaní preukázanú existenciu takých nespochybniteľných skutočností, ktoré predstavujú reálnu
hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody alebo závažnej ujmy na životnom
prostredí, prípadne iných závažných nenapraviteľných následkov tým, že by došlo k okamžitému výkonu

alebo iným právnym následkom napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia
orgánu verejnej správy. Priznanie odkladného účinku je navyše viazané na splnenie zákonom danej
podmienky neexistencie rozporu takéhoto postupu správneho súdu s verejným záujmom.
14. Rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žaloby je potrebné považovať
za výnimočné rozhodnutie. Pozastavenie účinkov rozhodnutia sa vzťahuje na rozhodovanie správnych

orgánov oboch stupňov vydaných v inštančnom postupe. Osobitnou náležitosťou návrhu je tvrdenie o
tom, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého
rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma resp. iný vážny nenapraviteľný následok
a osvedčenie vzniku predpokladanej ujmy, resp. následku. Žalobca nie je povinný preukazovať, žepríslušná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje sa preukázanie, že výkonom napadnutého
rozhodnutia mu určitá závažná ujma hrozí.
15. V danom prípade z návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe obsiahnutého v správnej

žalobe nevyplýva, že žalobkyni okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí závažná ujma,
hrozba závažnej ujmy, značná hospodárska škoda či finančná škoda resp. vážne ohrozenie jeho
podnikateľskej činnosti, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.
16. Správny súd zastáva názor, že žalobkyňa má povinnosť niektorý zo zákonných dôvodov uvedených
pre priznanie odkladného účinku správnej žaloby nielen tvrdiť, ale tieto dôvody musí v konaní aj

preukázať. Súd má za to, že takýmto dôkazom nie je žalobkyňou doložené právne stanovisko Univerzity
Komenského, Právnická fakulta č. sekr. 509/2019 A III/1 - „Zdaňovanie príjmu z účasti v komanditnej
spoločnosti v roku 2014“ zo dňa 13.12.2019, nakoľko neosvedčuje zákonné dôvody podľa ustanovenia
§ 185 písm. a) SSP, v zmysle ktorého, správny súd môže priznať správnej žalobe odkladný účinok.
Je potrebné si uvedomiť, že rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe nezbavuje
žalobkyňu povinnosti zaplatenia daňových pohľadávok a v zásade jeho priznanie odôvodňuje prechodný

stav, keď by jej okamžitým výkonom rozhodnutia hrozila závažná ujma, a nie ju privodilo splnenie
uloženej povinnosti ako takej. Pokiaľ žalobkyňa súdu nepreukázala žiaden dôvod, pre ktorý by mal súd
priznať správnej žalobe odkladný účinok, súd dospel k záveru, že neosvedčila, že okamžitým výkonom
napadnutéhorozhodnutiajejhrozízávažnáujma,vážneohrozeniejejpodnikateľskejčinnosti,čifinančná
škoda, resp. iný vážny nenapraviteľný následok, v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia,

a preto súd nepriznal žalobe odkladný účinok.
17. Na základe uvedených skutočností postupoval správny súd v súlade s ustanovením § 188 SSP, a
rozhodol o návrhu žalobcu tak ako je uvedené vo výroku uznesenia.
18. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení
s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. a SSP).