Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/169/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117205385
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2117205385.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudcov:

JUDr. Martin Holič a Mgr. Renáta Gavalcová, v právnej veci žalobcu: VOLKSWAGEN Finančné služby
Slovensko, s.r.o., IČO: 31 341 438, so sídlom Bratislava, Vajnorská 98, zastúpeného AK: JUDr. Elena
Štefančíková, so sídlom Bratislava, Veternicová 1, proti žalovanej: O. P., nar. X.X.XXXX, bytom T., o
zaplatenie sumy 1.588,08 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Trnava č. k. 32Csp/59/2017-103 zo dňa 12. marca 2019 - II., III. výrok, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom II. a III. výroku p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej n e p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.NapadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancieI.výrokomuložilžalovanejzaplatiťžalobcovisumu500,38
Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne počítaným zo sumy 500,38 Eur od 1.9.2016 až
do zaplatenia, a to v lehote do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, II. výrokom vo
zvyšku žalobu zamietol, III. výrokom žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 488, § 489, § 497 Obchodného
zákonníka, § 52 ods. 1, 2, § 420 ods. 1, § 442 ods. 1, § 121 ods. 3, § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka,

§ 1 ods. 1, § 2 písm. d), g), h), i), § 9 ods. 2 písm. j), § 19 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 písm. b), d), § 11 ods. 2
zákona č. 129/2012 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon
o spotrebiteľských úveroch“), § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, s poukazom aj na procesné ust. § 290, §
255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1, čl. 4 ods. 1, 2, čl. 17 Civilného sporového poriadku.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že dňa 29.10.2014 bola uzavretá zmluva, ktorou

sa žalovaná zaviazala splácať úver vo výške 9.920,- Eur mesačnými splátkami 181,28 Eur, (vrátane
poistenia) 233,36 Eur, akontáciou 2.480,- Eur, bol dohodnutá RPMN 19,86 %. Celková čiastka bola
uvedená nie priamo v zmluve, ale v splátkovom kalendári vo výške 13.052,16 Eur. Dňa 29.10.2014
bolo vozidlo odovzdané žalovanej. Žalobcovi vznikli náklady za odobratie vozidla v sume 159,34 Eur
a 79,67 Eur, náklady na ocenenie vozidla v podobe posudku v hodnote 75,72 Eur, náklady za odťah
vozidla v sume 86,40 Eur, náklady v podobe dražobných nákladov 1.141,84 Eur. Cena dosiahnutá
vydražením bola vo výške 9.500,- Eur. V článku VI bod 11 bolo dojednané, že žalovaná je pre prípad

porušenia zmluvy v podobe omeškania splátok a ukončenia zmluvy (jej zosplatnenia), z uvedeného
dôvodu povinná znášať náklady na vydanie, získanie, odobratie, prevoz a predaj predmetu financovania.4. Z vykonaného dokazovania právne uzavrel, že právny vzťah založený zmluvou o spotrebiteľskom
úvere je nevyhnutné posudzovať podľa ustanovení Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka,
zákona o spotrebiteľských úveroch. Zaoberal sa jednotlivými náležitosťami zmluvy, pričom konštatoval,

že žalobca v zmluve uviedol RPMN neprospech spotrebiteľa. Po dosadení jednotlivých hodnôt do vzorca
(uvedeného v odseku 23) je hodnota RPMN o výške 21,37 % a nie 19,86% ako je uvedené v zmluve.
Žalobca pri výpočte vychádzal z nekorektných (nesprávnych) údajov, nakoľko žalovanej bol reálne
poskytnutý úver nie v sume 9.920,- Eur, ale 9.694,36 Eur, nakoľko v rámci akontácie zaplatila už prvú
splátku (záloha na vozidlo, čo plynie tak zo splátkového kalendára, ako aj z obsahu faktúry predajcu), a

teda vlastne splátok bolo 71. Už prvotný údaj bol uvedený nesprávne. Keďže bola nesprávne uvedená
hodnota RPMN, nesprávna je aj úroková sadzba, ktorá je reálne vo výške nie 9,5 % ročne, ale reálne
vo výške 9,92 % ročne (žalovaná reálne splácala nižšiu sumu, rovnakými splátkami). V zmluve (a to ani
v splátkovom kalendári) nikde nie je uvedená riadne celková suma, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť, a teda
chýba ďalšia náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže v zmluve
(splátkovom kalendári) nie je uvedená táto čiastka. Za splnenie tejto povinnosti nemožno považovať

uvedenie sumy 13.052,16 Eur, keď táto suma nereflektuje sumu poistenia, ktoré bolo započítané do
výpočtu RPMN (čo jednoznačne plynie z hodnoty RPMN) a teda malo byť započítané aj do celkovej
sumy, ktorá má byť splatená. Takto vypočítaná suma predstavuje výšku 16.406,20 Eur, ktorá sa v
zmluve nenachádza. V zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona 129/2010 Z.z. zákon vyžaduje v zmluve o
spotrebiteľskom úvere uvádzať všetky predpoklady použité na výpočet RPMN, pričom je nepochybné,

že do kategórie týchto predpokladov je potrebné zaradiť i matematický výpočet, na základe ktorého
veriteľ dospel k určitej výške RPMN. Ako inak by spotrebiteľ mohol preveriť správnosť takéhoto výpočtu
RPMN, ako jednej z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere umožňujúcej posúdiť
výhodnosť úveru, čo nepochybne má zásadný vplyv na jeho rozhodnutie vstúpiť do úverového vzťahu s
veriteľom. Preskúmaním zmluvy okresný súd nezistil uvedenie predpokladov pre výpočet RPMN. Ďalej

v zmluve nie je uvedený druh úveru, čo je podstatnou náležitosťou zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 písm. a)
zákonaospotrebiteľskýchúveroch,vzáhlavíjeoznačenálenakozmluvaoúvere.Žalobcanepostupoval
s odbornou starostlivosťou a nezisťoval dlžníkove pomery pred poskytnutím úveru, nakoľko z obsahu
žaloby, ani zmluvy toto neplynie. Z obsahu zmluvy plynie, že dlžník predložil len doklad totožnosti,
avšak z obsahu žaloby a príloh nemal tvrdené ani preukázané, že by poskytovateľ úveru nahliadol do

príslušnej databázy o spotrebiteľoch, resp. inak zisťoval príjmy. Nezisťovanie dlžníkových pomerov pred
poskytnutím úveru súd vyhodnotil ako hrubé porušenie povinnosti žalobcu podľa § 7 ods. 1 zákona o
spotrebiteľských úveroch. Uvedené obsahové nedostatky zmluvy ako aj porušenie povinností žalobcu
majú za následok, že úver je potrebné v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) a d), § 11 ods. 2 zákona o
spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca svojou neúčasťou na

pojednávaní nevyužil svoje procesné oprávnenia, ktoré má, pričom za uvedeného zisteného skutkového
stavu rozhodoval na základe predložených dôkazov. Žalobe vyhovel len v časti nezaplateného skutočne
poskytnutého úveru, t.j. v sume 9.694,36 Eur (9.920,- Eur) po odpočítaní zaplatenej sumy splátok vo
výške 1.400,16 Eur (t.j. 6 splátok), pri zohľadnení výnosu z predaja vozidla vo výške 9.500,- Eur a
priznaní nákladov spojených s odobratím a predajom predmetu leasingu. T.j. 9.920,-Eeur + 159,34 Eur

(odobratie vozidla) + 79,67 Eur (prevoz vozidla) + 75,72 Eur posudok + 24 Eur prevoz vozidla + 1.141,84
Eur náklady dražby = celkom nárok žalobcu 11.400,54 Eur so zmluvného vzťahu - 9.500,- Eur v podobe
ceny predaného vozidla a - zaplatené splátky 1.400,16 Eur = 500,38 Eur. Aj v časti
požadovaného úroku z omeškania žalobe vyhovel, vo výške 5 % odo dňa vzniku omeškania, t.j. od
1.9.2016, od momentu márneho uplynutia lehoty na plnenie stanovenej vo finančnom vyrovnaní. Vo

zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol.

5.Onáhradetrovkonaniaprvoinštančný súdrozhodolvsúladesozásadamiuvedenýmivčl.17,čl.4ods.
2 Civilného sporového poriadku tak, že náhradu trov konania žalovanej nepriznal, keď vypočítal úspech
žalobcu 31,51 % (žalobca bol úspešný čo do zaplatenia sumy 500,38 Eur, pričom sa domáhal zaplatenia

sumy 1.588,08 Eur, t.j. 500,38 Eur /1.588,08 Eur x 100=31,51%/) a úspech žalovanej predstavoval 68,49
%. Zistil čistý úspech žalovanej po odpočítaní úspechu žalobcu 68,49% - 31,51% = 36,98 %.

6. Proti tomuto rozsudku výlučne II. a III. výroku podal odvolanie žalobca, pričom navrhol rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne

zmeniť a žalobe vyhovieť v celom rozsahu. Poukázal na odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d),
f), g), h) Civilného sporového poriadku. Argumentoval tým, že v súlade so zmluvy, konkrétne časťou
„Dohodnuté zmluvné vzťahy“, ods. 4, záväznou súčasťou zmluvy boli aj Všeobecné zmluvné podmienky
Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, splátkový kalendár stanovujúci výšku, početa termíny splatnosti jednotlivých splátok úveru v členení každej splátky v legislatívne požadovanom
členení (istina, úrok), vrátane poslednej, 72 mesačnej splátky splatnej dňa 29.9.2020, čo predstavuje
termín konečnej splatnosti poskytnutého úveru a tiež Formulár o zmluvných podmienkach zmluvy o

spotrebiteľskom úvere, s ktorými sa žalovaná oboznámila, ktoré podpísala. Výška poskytnutého úveru
je v zmluve stanovená na sumu 9.920,- Eur, ktorá je uvádzaná vo všetkých súvisiacich listinách, aj
v splátkovom kalendári. Kúpna cena financovaného motorového vozidla predstavuje sumu 12.400,-
Eur , žalovaná vopred uhradila časť kúpnej ceny (tzv. akontácia) v sume 2.480,- Eur, pričom rozdiel
je 9.920,- ktorá je potrebná na dofinancovanie motorového vozidla. Skutočnosť, že spolu s akontáciou

bola zo strany žalovanej voči žalobcovi a následne tiež zo strany žalobcu voči predajcovi v deň podpisu
zmluvy uhradená aj prvá splátka v žiadnom prípade nespochybňuje výšku poskytnutého úveru vo
forme odloženej platby kúpnej ceny motorového vozidla ani počet dohodnutých splátok, v ktorých bola
žalovaná povinná poskytnutý úver žalobcovi vrátiť. Nie je zrejmé na základe čoho okresný súd dospel
k výške RPMN 21,73 %, nie je zrejmé aké predpoklady na výpočet použil, či do uvedeného výpočtu
započítal aj splátky poistenia alebo nie a pod. Pokiaľ okresný súd pri výpočte RPMN a formulácii

konštatovania o tom, že RPMN nie je uvedená správne vychádzal z predpokladu o úvere poskytnutom
žalovanej v nižšej výške ako uvádza zmluva, je zrejmé že nemohol dospieť k správnemu, skutočnému
a reálnemu výsledku. Zmluva uvádza RPMN vo výške 19,86 %, pri výpočte ktorej postupoval v súlade
s ustanovením § 19 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. V zmluve uvádza všetky použité
predpoklady potrebné pre výpočet RPMN, t.j. výšku úveru, výšku splátky, jej interval, počet splátok,

uvedenie výšky úrokovej sadzby a prípadných poplatkov. Matematický vzorec pre daný výpočet je
uvádzaný v prílohe č. 2 k zákonu o spotrebiteľských úveroch, pričom platná legislatíva v žiadnom prípade
nevyžadujeuvádzanieakéhokoľvekmatematickéhovýpočtuvzmluve.Nesúhlasísozáverom,žezmluva
neobsahuje údaj o celkovej sume úveru, keďže tento údaj je uvedený vo Formulári k zmluve v časti
2 v číselnom vyjadrení ako suma vo výške 13.052,16 Eur, pričom v zmysle ustanovenia § 2 písm. h)

zákona o spotrebiteľských úveroch ju tvorí súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru (t.j. 9.920,- Eur)
a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, čo v tomto prípade podľa
ustanovenia § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch (dohodnutý úrok (3.132,16 Eur) uvedených
v splátkovom kalendári. Súčet všetkých dohodnutých 72 mesačných splátok úveru predstavuje sumu
13.052,16 Eur, ktorá nereflektuje sumu celkového poistenia, ktoré si žalovaná individuálne dohodla s

tretím subjektom, mala záujem ho splácať spolu s poskytnutým úverom. Predpokladom pre započítanie
poistného do celkových nákladov spotrebiteľa sú dve, kumulatívne splnené podmienky, a to povinnosť
uzavrieť ďalšiu zmluvu o doplnkovej službe, napr. poistení a nemožnosť získania spotrebiteľského
úveru bez tohto ďalšieho právneho úkonu. V súlade s článkom V, ods. 1. všeobecných zmluvných
podmienok bol žalobca povinný uzavrieť k motorovému vozidlu povinné zmluvné poistenie, pričom

povinnosť uzavrieť havarijné poistenie sa v zmysle ods. 2. toho istého článku vyžadovala len v prípade,
ak sa strany nedohodli inak, z čoho vyplýva, že ani jedno z daných poistení nebolo podmienkou pre
získanie spotrebiteľského úveru a uzavretie zmluvy. V prípade povinného zmluvného poistenia ide o
zákonnú povinnosť v zmysle zákona č. 381/2011 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, preto tieto náklady nie sú súčasťou celkových

nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, na základe čoho nie sú premietnuté do
hodnoty RPMN. No v prípade havarijného poistenia motorového vozidla ide o zmluvný spôsob ochrany
motorového vozidla. Článok V., ods. 9. VZP poskytoval možnosť uhrádzať poistné spolu so splátkami
poskytnutého úveru, ktorú žalovaná využila a prejavila záujem, preto v postavení príkazcu poverila
veriteľa (žalobcu) v postavení príkazníka uhrádzaním splátok poistného, pričom sa príkazca zaviazal

poskytnúť príkazníkovi prostriedky na realizovanie daného príkazu, t.j. žalovaná poskytovala vlastné
prostriedky na splnenie daného príkazu. Vôľa žalovanej uzavrieť poistnú zmluvu bola vyjadrená v listine
označenej ako „Informačný leták (záznam) finančného agenta“ zo dňa 29. 10. 2014 nasledovne: „Týmto
vyhlasujem a svojím podpisom potvrdzujem, že som bol na základe svojho slobodného a uváženého
výberu druhu a typu poistenia z mojej strany dôkladne oboznámený s poistným produktom“. Pokiaľ

ide o poistenie, ktoré súvisí výlučne s predmetom, ktorý je zakúpený z prostriedkov úveru, a ktoré
si žalovaná dohodla individuálne s tretím subjektom, pričom na plnenie uvedených splátok poskytla
žalobcovi vlastné finančné prostriedky, nemôže žalobca uvedené akceptovať. Žalobca je však povinný
v súlade s platnou legislatívou i zámerom zákonodarcu paradoxne uvedený náklad zahrnúť do výpočtu
RPMN, a to z dôvodu, aby spotrebiteľ bol jasne a zrozumiteľne oboznámený o celkových nákladoch,

keďže ide o jeden z najzásadnejších ukazovateľov pri porovnaní viacerých obdobných úverov. V tejto
súvislosti sa žalobca domnieva, že platná legislatíva v tomto smere nerieši všetky reálne situácie, ktoré
môžu pri poskytovaní spotrebiteľských úverov nastať. Súd prvej inštancie zobral pri svojom rozhodovaní
do úvahy skutočnosti, ktoré z predložených dôkazov nevyplynuli, na základe čoho zotrváva na tom, žežalovanej poskytnutý vo výške 9.920,- Eur, s ročnou fixnou úrokovou sadzbou vo výške 9,50 %, RPMN
19,86 %, celkovými nákladmi vo výške 13.052,16 Eur tak, ako tieto vyplývajú zo zmluvy, splátkového
kalendára či formulára k Zmluve. Zmluva obsahuje všetky náležitosti, na základe čoho nie je možné

považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov.

7. Okresný súd bez akéhokoľvek odôvodnenia predpokladá (odsek 29) negatívne správanie veriteľa voči
spotrebiteľovi v podobe porušenia zákonnej povinnosti postupovať pri uzatváraní zmluvy s odbornou
starostlivosťou, voči čomu sa žalobca ohradzuje. V konaní táto skutočnosť nebola sporná, okresný

súd sa nezaujímal o dôvody uzavretia zmluvy, či žalobca skúmal platobnú schopnosť alebo majetkové
pomery dlžníka. Žalobca postupoval s odbornou starostlivosťou aj v prípade žiadosti o poskytnutie
úveru žalovanou, prihliadal na to, že žalovaná je matkou troch detí, v čase podpisu zmluvy, maloletých,
pričom dve z nich trpeli ťažkým zdravotným postihnutím, čo si vyžadovalo celodennú starostlivosť. Pri
skúmaní majetkových pomerov žalobca zistil, že jedno z detí dokonca už poberalo od Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Piešťany peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich

so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Žalobca nemal pochybnosť o tom, že
žalovaná je v situácii, kedy pre účely svojich maloletých detí a zabezpečovania ich potrieb a presunov,
potrebovala zakúpiť motorové vozidlo. Vychádzal z priložených listín: rozhodnutie UPSVAR Piešťany
zo dňa 21.7.2011 o zvýšení peňažného príspevku na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím, rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 16.10.2013, záznamom UPSVAR Piešťany o

zdravotnom stave dieťaťa na účely štátnych sociálnych dávok zo dňa 6.2.2013, potvrdenia UPSVAR
Piešťany zo dňa 24.10.2014 o poberaní prídavkov na deti zo dňa 24.10.2014, o poberaní peňažného
príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky motorového
vozidla, o poberaní peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou
alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia, o poberaní peňažného príspevku

na opatrovanie a potvrdenia o poberaní rodičovského príspevku, všetko za rok 2014 a potvrdenie
Sociálnej poisťovne zo dňa 24.10. 2014 o výške poskytnutých dôchodkových dávok. Záverom poukázal
na to, že zmluva je označená ako „Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 853212“, spoločne s ostatnými
pripojenými listinami ako sú Všeobecné zmluvné podmienky Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, splátkový
kalendár k zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 853212, či Formuláru k Zmluve, v ktorom je v časti 2. jasne

a zrozumiteľne ako druh spotrebiteľského úveru označený účelový úver. V tejto súvislosti tak tvrdenia
súdu prvej inštancie neobstoja.

8. Žalovaná odvolanie nepodala, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadrila.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
- zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil

zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d/, f/, g/, h/ CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s
prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods.
2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať
alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.

1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a
na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru,
že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutom
zamietnutí žaloby ako aj v časti o náhrade trov konania vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené
podmienky pre jeho potvrdenie podľa § 387 CSP.

10. Predmetom konania na súde prvej inštancie bola požiadavka na zaplatenie sumy 1.588,08 Eur, úrok
z omeškania 5 % ročne zo sumy 1.588,08 Eur od 1.9.2016 do zaplatenia.
11. Vyhovujúci I. výrok (suma 500,38 Eur s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 500,38 Eur od
1.9.2016 do zaplatenia) nebol napadnutý odvolaním, preto nadobudol právoplatnosť.

12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu bolo
posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak žalobu (II. výrokom) zamietol v sume1.087,70 Eur, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 1.087,70 Eur od 1.9.2016 do zaplatenia a to s
poukazom na odvolacie argumenty uplatnené odvolateľom.

13. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý vo náležitom rozsahu vykonal
dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo
vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, a pretože v podstatnom zdieľa i jeho právny
záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia v napadnutom rozsahu, s poukazom

na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na dostatočné,
správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd
nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie v
napadnutom rozsahu odchýliť a nemôže, preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:

14. Súd prvej inštancie správne posúdil predmetnú úverovú zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle
§ 52 ods. 1 (a nasl.) Občianskeho zákonníka, keď ide štandardnú formulárovú zmluvu, uzavretú medzi
žalobcomakoveriteľomažalovanýmiakospotrebiteľmi,pričompredmetnázmluvajezároveňzmluvouo
spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase jej uzavretia,
čo nespochybnil ani žalobca. Žalobca ako právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania úver

žalovaným, ktorí nekonali v rámci predmetu svojho povolania alebo podnikania. Predmetom zmluvného
vzťahu bolo poskytnutie úveru, teda poskytnutie finančných prostriedkov formou spotrebiteľského úveru.
Spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
apovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľaapokiaľzmluvaobsahujetakétoneprijateľné
podmienky, tak tieto sú neplatné. Okrem tohto v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv

platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Z uvedeného potom vyplýva, že právny vzťah medzi
účastníkmi zmluvy ňou založený je nevyhnutné posudzovať podľa zákona o
spotrebiteľských úveroch. A to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261
ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka). S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex
specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zákon

o spotrebiteľských úveroch, ako aj § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou
úpravou, ktorou je Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah posudzovať podľa
citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských
úveroch.

15. Žalobca si vyčíslil žalovanú sumu 1.588,08 Eur ako rozdiel sumy 11.088,08 Eur (pozostávajúcej zo
sumy 700,08 Eur dlžná čiastka splatná ku dňu stanovenia kúpnej ceny + 8.900,86 Eur nesplatená
časť istiny + 1.487,14 Eur náklady spojené so zaistením vozidla a realizáciou predaja) a sumy 9.500,-
Eur (výnos z predaja predmetu financovania).

16. Strany uzavreli dňa 29.10.2014 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 853212, na základe ktorej
žalobca poskytol žalovanej úver v sume 9.920,- Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala uhrádzať pravidelnými
mesačnými splátkami po 181,28 Eur v počte 72 splátok, zároveň si dohodli RPMN 19,86 %, priemernú
RPMN 13,07 %, ročnú úrokovú sadzbu 9,50%, výškou úroku 3.132,16 Eur, celkovou sumou na splatenie
13.052,16 Eur, dátum prvej splátky 29.10.2014 a dátumom poslednej splátky 29.9.2020, ako aj mesačné

poistné - poistenie SEAT 52,08 Eur.

17. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď predmetnú zmluvu podrobil kontrole, či obsahuje všetky
obligatórne náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Výklad a aplikácia
ust. § 11 zákona o spotrebiteľských úveroch musí byť v súlade so zmyslom a účelom citovaného

zákona. Tým, že zákonné dodržanie iba niektorých obsahových náležitostí zmluvy, ako aj písomnej
formy postihuje neplatnosťou, robí z týchto náležitostí nevyhnutné podstatné obsahove náležitosti
zmluvy. Predpísaná písomná forma musí byť zachovaná vo vzťahu k esenciálnym, teda podstatným
obsahovým náležitostiam zo zmluvy vyplývajúcimi jednak z ust. § 497 Obchodného zákonníka a jednak
vo vzťahu k tým náležitostiam, ktoré sú vymenované v § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch

a zároveň aj v § 11 ods. 1 citovaného zákona. Pokiaľ zmluva uzavretá medzi stranami niektorú z
náležitostí vymenovaných v ust. § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch neobsahuje, nie je
zároveň vo vzťahu k tejto náležitosti zachovaná písomná forma a poskytnutý úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov. Zistil, že predmetná zmluva obsahu údaj RPMN 19,86 %, pričom zmluvao spotrebiteľskom úvere musí určito, jasne a zrozumiteľné obsahovať tie podstatné náležitosti, ktoré
majú nepochybne vplyv na schopnosť spotrebiteľa posúdiť, či je pre neho akceptovateľné získať úver za
daných podmienok. K údaju o RPMN (ročnej percentuálnej miere nákladov) odvolací súd zdôrazňuje,

že ide o jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí
spotrebiteľ za úver uhradiť, a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti
úveru. Odvolací súd má za to, že pri údaji o RPMN sa musia uviesť všetky predpoklady použité na jeho
výpočet, teda nestačí len uvedenie jeho výšky. Keďže v predmetnej úverovej zmluve je uvedená celková
čiastkasplatnáspotrebiteľom13.052,16Eurprisúčasnomuvedenívýškymesačnejsplátkyúveru181,28

Eur + poistenie 52,08 Eur (mesačne) a počte splátok úveru 72, je nepochybné, že celková čiastka,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť uvedená v zmluve je v rozpore so skutočnou celkovou čiastkou, ktorú
musí spotrebiteľ zaplatiť (16.406,20 Eur vyčíslenú súdom prvej inštancie, resp. 16.639,56 Eur vyčíslenú
odvolacím súdom v súlade s obsahom splátkového kalendára), a ktorá je vypočítaná na základe
údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Takýto rozpor môže objektívne
spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah jeho záväzku. Je zrejmé, že údaj o celkovej čiastke,

ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť nie je vyjadrený dostatočne určitým a zrozumiteľným spôsobom,
nevyvolávajúc pochybnosti spotrebiteľa o celkovej čiastke, ktorú musí zaplatiť titulom uzavretej zmluvy
o spotrebiteľskom úvere. Spotrebiteľ tak bez presného číselného uvedenia celkovej čiastky, ktorú
je povinný zaplatiť, nemá možnosť bez akýchkoľvek pochybností posúdiť rozsah svojho záväzku.
Vzhľadom na uvedené rozdielne možnosti určenia tohto údaja je namieste trvať na presnom vyčíslení

sumu, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť, a v dôsledku absencie tohto údaja je poskytnutý úver
bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, tak ako
to správne uzavrel aj súd prvej inštancie. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že zákonodarca
jasne stanovil, že nepostačuje uvedenie len výšky RPMN, ale v zmluve je potrebné uviesť aj všetky
predpoklady, ktoré boli použité pre výpočet RPMN. Je nepochybné, že v predmetnej úverovej zmluve

tento údaj chýba, nie je uvedené aké predpoklady boli použité pre výpočet RPMN, a konštatuje, že
hoci úverová zmluva obsahuje údaj o výške RPMN, tento nie je v súlade s požiadavkou § 9 ods. 2
písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, a aj preto je potrebné úver považovať za bezúročný a bez
poplatkov. Ďalej odvolací súd sa stotožňuje so záverom okresného súdu, že zákon vyžaduje v zmluve o
spotrebiteľskom úvere uvádzať všetky predpoklady použité na výpočet RPMN, pričom do tejto kategórie

nepochybne treba zaradiť i matematický výpočet, na základe ktorého veriteľ dospel k určitej výške
RPMN. V tejto súvislosti poukazuje na to, že obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere
je uvedenie predpokladov použitých pre výpočet RPMN aj podľa transponovanej smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2008/48/ES <. z 23.4.2008, a to v článku 10 odsek 2 písm. g/ cit.: „Zmluva o
úvere zrozumiteľne a stručne uvádza: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí

spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v čase uzavretia zmluvy o úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité
na výpočet tejto miery“. Ako inak by spotrebiteľ mohol preveriť správnosť takéhoto výpočtu RPMN, ako
jednej z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere umožňujúcej posúdiť výhodnosť úveru,
čo nepochybne má zásadný vplyv na jeho rozhodnutie vstúpiť do úverového vzťahu s veriteľom. Pričom
z obsahu zmluvy takýto výpočet ani nevyplýva. Aj z uvedeného dôvodu je poskytnutý úver za bezúročný

a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom žalovanej vznikla
teda povinnosť zaplatiť (iba) istinu poskytnutého úveru (9.920,- Eur). Žalobca nenapadol osobitnou
odvolacou argumentáciou postup okresného súdu pri vyčíslovaní priznanej sumy, keď okrem sumy istiny
úveru 9.920,- Eur zohľadnil aj náklady žalobcu (159,34 + 79,67 Eur + 75,72 Eur + 24,- Eur + 1.141,84
Eur), od ktorých následne odpočítal 9.500,- Eur (cena predaného vozidla) a zaplatené splátky 1.400,16

Eur, t.j. sumu 500,38 Eur priznal žalobcovi a následne žalobu v časti 1.087,70 Eur (rozdiel 1.588,16 Eur
- 500,38 Eur) ako nedôvodnú zamietol (pozri odsek 30 odôvodnenia napadnutého rozsudku), odvolací
súd sa s vyčíslením okresného súdu stotožnil a považoval ho za správny. Prvoinštančný súd správne
zamietol žalobu aj v časti úrokov z omeškania 5 % ročne zo zamietnutej sumy od 1.9.2016, keďže
zamietol aj nárok v časti požadovanej sumy 1.087,17 Eur.

18.Spoukazomnavyššieuvedené,pokiaľsúdprvejinštancierozsudkomvnapadnutejzamietnutejčasti
(v poradí II. výrok), žalobu zamietol, rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd, po vysporiadaní sa
s podstatnými tvrdeniami odvolateľa, s použitím § 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok v napadnutom rozsahu
vrátane správneho III. výroku o náhrade trov konania potvrdil.

19. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnej žalovanej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho
konania (v zmysle § 255 ods. 1 § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP), o ktorom v zmysle §
262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmtorozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle §
262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

20. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bola žalovaná v odvolacom konaní pasívna, nevykonala
žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnila, ani nevyčíslila a podľa obsahu spisu mu ani
žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

21.Civilnýsporovýporiadokvýslovneneriešisituáciuakstrana,ktoránazákladeprocesnýchustanovení
má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu
jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli.

22. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia CSP alebo iného zákona
(analogialegisalebojuris).OdvolacísúdpretospoužitímZákladnýchprincípovčl.4ods.2CSPaplikoval

na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov
žalobcu rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom
z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v
konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcich procesnú ekonómiu
rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodnutie

postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na
náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď
žalovanémužiadnetrovyvkonanínevznikli,bybolozjavnenielennerozumné,aleivrozporesozásadou
hospodárnosti civilného súdneho sporu.

23.Sohľadomnauvedenéodvolacísúdžalovanejnároknanáhradutrovodvolaciehokonanianepriznal.

24. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali

do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je
však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na
ďalšiu argumentáciu odvolateľa týkajúcu sa bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v dôsledku absencie

náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, už nespôsobilú ovplyvniť
posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti, odvolací súd nepovažoval za potrebné
reagovať špecifickou odpoveďou.

25. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval

ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).