Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 24, 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/24/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3620010010
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Javorková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3620010010.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Javorkovej a sudcov
JUDr. Ondreja Samaša a JUDr. Mariána Dunčka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 24. marca 2020
prejednal odvolanie prokurátora v trestnej veci obžalovaného
S. P.,

nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom W., U. W. XXX/XX, t.č. v Ústave na výkon väzby Ilava
ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Partizánske sp.zn. 2T/4/2020 zo dňa 10.02.2020 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný S. P. uznaný za vinného zo spáchania prečinu
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139

ods. 1 písm. c/ Tr. zák. v spojení s § 127 ods. 4 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa 20.10.2019 v
čase okolo 19.00 h v rodinnom dome v W. na ul. U. W. č. XXX/XX pristúpil ku svojej manželke B. P., ktorá
sedela na pohovke v obývačke a telefonovala s dcérou a žiadal ju, aby mu dala dve eurá, lebo si chce ísť
vypiť, čo ale ona odmietla, že mu peniaze na alkohol nedá, na čo sa jej obžalovaný vyhrážal slovami "Daj
mi ich, lebo ťa zabijem!", peniaze mu však poškodená odmietla dať, po čom si obžalovaný chcel vziať jej
dámsku kabelku, ktorá bola položená vedľa pohovky, kde poškodená sedela, na čo ho odstrčila, vzala

si kabelku, vybrala z nej svoju peňaženku a v obave z napadnutia odovzdala obžalovanému drobné
mince v hodnote 1,50 €, na čo jej obžalovaný povedal, že to má málo a nebude mu to stačiť, poškodená
odvetila, že mu viac nedá, po čom obžalovaný odišiel z domu, čím svojim konaním vzbudil dôvodnú
obavu o život a zdravie poškodenej B. P..

Bol za to odsúdený podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/, l/ Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., na

trest odňatia slobody vo výmere osem mesiacov nepodmienečne, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2
písm. a/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a podľa § 73 ods.
2 písm. d/ Tr. zák. súd uložil obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

Rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho odvolaním podaným čo do výroku o vine aj treste
napadol prokurátor. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že prekvalifikácia skutku na prečin

nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr.zák. bola nezákonná a nesprávna.
Odôvodnenie súdu považuje v tejto veci za nepodložené a nepresvedčivé, zľahčujúce konanie
obžalovaného. Vôbec nemožno súhlasiť s argumentáciou súdu, že išlo o peniaze spoločné, ktorá
skutočnosť nevylučuje naplnenie všetkých zákonných znakov zločinu vydierania. Cieľom obžalovaného,
ako to vyplynulo z výpovedí bolo donútenie poškodenej hrozbou násilia, aby niečo konala, teda dala
mu peniaze na alkohol. Postup súdu bol v rozpore s požiadavkou náležitého zistenia trestných činov

a spravodlivého potrestania páchateľov v rámci upevňovania zákonnosti. Za nezákonný napokon
považuje aj výrok o treste, navrhla preto zrušiť rozsudok vo výroku o vine a treste a uznať ho vinným naskutkovom základe uvedenom v obžalobe, a uložiť mu podľa § 189 ods. 2 Tr.zák., § 38 ods. 3 Tr.zák.,
§ 36 písm. j/, l/ Tr.zák. trest odňatia slobody v I. polovici upravenej trestnej sadzby, so zaradením do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Obhajca obžalovaného zaslal súdu vyjadrenie k odvolaniu prokurátora, pričom v tomto uviedol, že
rozsudok obžalovaný považuje za zákonný, vecne správny, navrhol preto odvolanie prokurátora
zamietnuť ako nedôvodné.

Na verejnom zasadnutí prokurátor zotrval na podanom odvolaní a doplnil, že súd prvého stupňa
aj neprocesne postupoval v danom prípade, keď s obžalovaným prokurátor uzavrel dohodu o vine.
Predmetom konania na súde prvého stupňa teda malo byť iba vymeranie trestu. Obžalovaný navrhol
odvolanie prokurátora zamietnuť.

Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania podľa § 316 ods.

1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na podklade
podaného odvolania prokurátora vykonal verejné zasadnutie a postupom podľa § 317 ods. 1 Tr.
por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.
Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa

§ 371 ods. 1 Tr. por.
K procesným námietkam prokurátora ohľadom dohody o vine uzatvorenej medzi obžalovaným a
prokurátorom v danej veci je potrebné uviesť, že tak prokurátorka, ako aj súd prvého stupňa postupovali
v zmysle ustanovenia § 232 ods. 5 Tr.por., pričom obžalovaný na hlavnom pojednávaní s dohodou o
vine nesúhlasil /čl. 140/.

V rámci preskúmavania súdom prvého stupňa zisteného a ustáleného skutkového stavu odvolací súd
dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal vo veci všetky do úvahy prichádzajúce dôkazy v rozsahu
nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci, a tieto aj správne vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne
tak, ako mu to ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10, ods. 12 Tr. por. , a dospel ku správnym skutkovým
zisteniam.

Odvolací súd sa stotožnil s právnymi závermi súdu prvého stupňa, pokiaľ tento konanie obžalovaného
prekvalifikoval zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. na prečin nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr.zák.

Vychádzajúc z vykonaného dokazovania by sa v tejto trestnej veci mohlo z formálneho hľadiska javiť,
že obžalovaný mohol naplniť všetky zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu vydierania podľa § 189
Tr.zák.. Tu je však potrebné vychádzať z celkových okolností prípadu, najmä z kontextu spolužitia
obžalovaného s manželkou. Z výpovedí obžalovaného a poškodenej jednoznačne vyplynulo, že k
takýmto situáciám, kedy si obžalovaný pýtal spoločné peniaze na alkohol od manželky dochádzalo

pravidelne, a bolo to spojené aj s protestami manželky a vulgárnymi nadávkami obžalovaného aj v
minulosti. Jeho manželka - poškodená však nikdy jeho konanie neoznamovala, a teda obžalovaný sa
mohol oprávnene domnievať, že uvedené konanie nemôže poškodená vnímať ako vydieranie, alebo
ako nútenie ju nejakým spôsobom konať, keďže mu to v iných prípadoch tolerovala. Sama poškodená
uviedla, že spoločné peniaze boli pre obžalovaného v byte vždy dostupné, a to aj v deň skutku.

Súčasne však pri hodnotení možného naplnenia zákonných znakov trestného činu nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 Tr.zák. vzhľadom na vyššie uvedené, je potrebné skonštatovať, že obžalovaný
dňa 20.10.2019 jednoznačne použil výraz, že poškodenú „zabije“, ktorá vyhrážka už v nej vyvolala
odôvodnene strach. Tento je možné vyvodiť z jej následného konania kedy zavolala políciu, a išla podať

trestné oznámenie. Z použitej vyhrážky obžalovaného adresovanej poškodenej preto správne súd
prvého stupňa dospel k záveru, že posudzujúc komplexne konanie obžalovaného toto nenaplnilo všetky
zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu vydierania, objektom ktorého je slobodné rozhodovanie
človeka.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu nešlo teda v tomto prípade o typické vydieranie, tak ako to má na
mysli ustanovenie § 189 Tr. zák., nútenie iného, aby niečo konal, čo nechce. Zo strany obžalovaného
išlo jednoznačne o vyhrážku voči poškodenej zabitím, ak mu nedá peniaze na alkohol, urobené v
úmysle dostať sa k aj svojim peniazom.Na základe v dostatočnom rozsahu zistenom a ustálenom skutkovom stave, tak ako bol uvedený v
napadnutom rozsudku, súd prvého stupňa preto správne posúdil konanie obžalovaného ako prečin

nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1
písm. c/ Tr. zák. a § 127 ods. 5 Tr. zák., pretože použil hrozbu usmrtením, ktorá bola spôsobilá vyvolať
v jeho manželke obavu, že splní, čím sa vyhrážal.

Následne pri rozhodovaní o treste súd prvého stupňa správne priznal obžalovanému dve poľahčujúce

okolnosti podľa § 36 písm. j), písm. l) Tr. zák., teda, že viedol pred spáchaním trestného činu riadny
život, a ku skutku sa doznal a tento úprimne oľutoval.

U obžalovaného preto prichádzalo do úvahy uloženie trestu odňatia slobody po príslušnej úprave podľa
§ 38 ods. 3 Tr. zák. / prevaha poľahčujúcich okolností / vo výmere 6 mesiacov až 26 mesiacov. Odvolací
súd dospel k záveru, že trest odňatia slobody uložený mu vo výmere 8 mesiacov je trestom primeraným

a postačujúcim pre splnenie jeho účelu, v zmysle § 34 Tr. zák.

Takýto trest zodpovedá všetkým zásadám na ukladanie trestov, je plne spôsobilý zabezpečiť nápravu
a prevýchovu obžalovaného, a zodpovedá aj zásadám generálnej a individuálnej prevencie. Keďže
obžalovaný nebol doposiaľ vo výkone trestu odňatia slobody, zaradil ho súd prvého stupňa správne

pre výkon uloženého trestu podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia.

Napokon súd správne uložil obžalovanému aj ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou
podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák., a to vzhľadom na závery znaleckého posudku z odvetvia psychiatrie,

ktoré napomôže náprave obžalovaného, keďže jeho prvotným problémom je jeho závislosť na alkohole,
ktorá bola spúšťačom jeho trestnej činnosti.

Z takto uvedených dôvodov rozhodol preto odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny
opravný prostriedok.