Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 11, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2To/17/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1519010459
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Blažová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1519010459.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Magdalény Blažovej a sudcov JUDr.
Petra Šamka a JUDr. Danice Veselovskej, v trestnej veci obžalovaného ml. H. F. a spol., pre prečin
výtržníctva spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a iné, o
odvolaní obžalovaných ml. H. F. a ml. O. F. proti rozsudku samosudcu Okresného súdu Bratislava V, sp.
zn. 3T/49/2019 z 21.11.2019, na verejnom zasadnutí konanom 11. marca 2020, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolania obžalovaných ml. H. F., nar. XX.XX.XXXX v A. a ml. O. F., nar.
XX.XX.XXXX v G. z a m i e t a j ú .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom samosudcu Okresného súdu Bratislava V z 21.11.2019, sp. zn. 3T/49/2019 boli obžalovaní
ml. H. F. a ml. O. F. uznaní za vinných z prečinu výtržníctva spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 364
ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu

s pokusom prečinu ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. k § 20 k § 156
ods. 1 Tr. zák. na tom skutkom základe, že

dňa 06.03.2018 v čase o 17.00 hod. v G. na H. ulici na nástupišti železničnej stanice G.-K. a následne aj
na parkovisku pred železničnou stanicou fyzicky napadli poškodeného I. K. tým spôsobom, že po tom,
čo poškodený vystúpil z vlaku na nástupište, prišiel k nemu obv. ml. H. F., ktorý ho udrel boxerom do

oblasti ľavého líca a následne k poškodenému pristúpil aj obv.ml. O. F., ktorý ho udrel zovretou päsťou
do oblasti pravého líca, pričom po tom, ako sa presunul poškodený na parkovisko pred železničnou
stanicou, pristúpil k nemu obv. ml. O. F. a nastriekal mu do tváre a očí slzotvorný plyn (kaser), čím obaja
obvinení spôsobili poškodenému I. K. zranenie - pomliaždene mäkkých častí tváre, ktoré si vyžiadalo
jednorazové ošetrenie bez práceneschopnosti.

Za uvedený prečin boli prvostupňovým súdom odsúdení obaja obžalovaní, a to ml. H. F. a ml. O. F. podľa
§ 364 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 37 písm. h/ Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 4, § 117 ods. 1, § 41 ods. 1 Tr.
zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd obom obžalovaným výkon trestu podmienečne odložil a podľa
§ 119 ods. 1 Tr. zák. súd im určil skúšobnú dobu 15 mesiacov.

Proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie riadne a včas obaja obžalovaní, ktoré odôvodnili
prostredníctvom svojich obhajcov.

Obžalovaný ml. H. F. v písomných dôvodoch odvolania doručeného Okresnému súdu Bratislava V
21.01.2020 (č.l. 245-246) odôvodneného prostredníctvom svojej obhajkyne uviedol, že sa necíti byť

vinným a nesúhlasí s uloženým trestom. Dôvodil tým, že od počiatku prípravného konania, ako aj na
samotnom hlavnom pojednávaní tvrdil, že je nevinný a skutok nespáchal. Poukázal na to, že poškodenýI. K. a jeho matka, E. P. v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní využili svojho práva a odmietli
vypovedať. Samotná lekárska správa, ako aj fotodokumentácia, na ktoré súd v odôvodnení rozsudku
poukazuje, nepotvrdzujú skutok tak, ako mu je kladený za vinu. Pokiaľ ide o jeho výpoveď z prípravného

konania a hlavného pojednávania, táto nevykazuje obsahový rozdiel. V ďalšom popísal priebeh skutku a
upriamil pozornosť odvolacieho súdu na nepresné zaznamenanie výpovedí svedkov, ako aj nedôsledné
preskúmanie ich tvrdení v prípravnom konaní. Podľa jeho názoru sa okresný súd neriadil zákonnou
zásadou trestného konania uvedenou v § 2 ods. 10 Tr. por. a nepostupoval tak, aby bol náležite zistený
skutkový stav veci. Taktiež je presvedčený, že okresný súd nevenoval rovnakú starostlivosť objasneniu

okolnosti svedčiacich v jeho prospech. Navrhol preto, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a spod
obžaloby ho oslobodil, alternatívne, aby zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil prvostupňovému súdu,
aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Obžalovaný ml. O. F. v písomných dôvodoch odvolania z 14.01.2020 (č.l. 241) uviedol, že sa
nestotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku. Poukazuje pritom na skutočnosť, že na hlavnom

pojednávaní nebol produkovaný taký súhrn priamych a nepriamych dôkazov, ktoré by vo svojom celku
spoľahlivo preukázali všetky okolnosti žalovaného skutku. Dodal, že poškodený K. je človek, ktorý svojim
spôsobom života (aktívny užívateľ drog) zobral jemu a jeho bratovi mamu, ktorá sa následne dostala
do väzenia. Vo vzťahu ku kaseru, ktorý mal pri sebe upresnil, že býva na N. XX v G., ktorá budova je
známa vysokým výskytom narkomanov a ľudí žijúcich na okraji spoločnosti. Navrhol preto, aby odvolací

súd napadnutý rozsudok zrušil a spod obžaloby ho v celom rozsahu oslobodil.

K odvolaniam obžalovaných sa prokurátor písomne nevyjadril.

Verejné zasadnutie bolo vykonané v zmysle ustanovenia § 293 ods. 5 Tr. por. v neprítomnosti

obžalovaného ml. H. F. vzhľadom na to, že tento doručenie predvolania na verejné zasadnutie mal
vykázané fikciou doručenia v zmysle ustanovenia § 65 ods. 4 Tr. por. dňom 24.02.2020, kedy sa zásielka
vrátil s tým, že adresát je neznámy.

V zmysle ustanovenia § 65 ods. 4 Tr. por. sa písomnosť považuje za doručenú adresátovi aj vtedy, ak

sa zásielka vráti z adresy, ktorú na tieto účely, uviedol s tým, že adresát je neznámy a to dňom, keď bola
zásielka vrátená orgánu činnému v trestnom konaní alebo súdu, aj keď sa adresát o tom nedozvedel.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajkyňa obžalovaného ml. H. F. predniesla dôvody
odvolania v súlade s písomne podaným odvolaním a navrhla obžalovaného spod obžaloby oslobodiť,

alternatívne zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátiť na nové konanie a rozhodnutie.

Obhajca obžalovaného ml. O. F. sa na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu pridržal písomne
vypracovaného odvolania.

Kolízna opatrovníčka obžalovaných a Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny sa na verejnom zasadnutí
nevyjadrili.

Prokurátorka Krajskej prokuratúry Bratislava na verejnom zasadnutí uviedla, že navrhuje odvolanie
oboch obžalovaných ako nedôvodné zamietnuť.

Obžalovaný ml. O. F. sa na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu pridržal prednesu svojho obhajcu.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 315 Tr. por.) primárne konštatoval prípustnosť odvolania (§
306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por. a preto

podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti
ktorým odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa
pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Zistil pritom, že odvolania obžalovaných ml. H. F. a ml. O.
F. nie sú dôvodné, vzhľadom na správnosť a zákonnosť napadnutého prvostupňového rozsudku.

Po splnení prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že okresný súd v rámci procesného postupu
rešpektoval a dodržal všetky základné zásady trestného konania uvedené v ustanovení § 2 Tr. por.,najmä však zásady zákonného procesu - § 2 ods. 7 Tr. por., práva na obhajobu - § 2 ods. 9 Tr. por.,
voľného hodnotenia dôkazov - § 2 ods. 12 Tr. por., i rovnosti strán (kontradiktórnosti) - § 2 ods. 14 Tr. por.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú pochybnosti a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z
úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou
starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho
prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Trestný poriadok teda ustanovuje, že primárnym cieľom zásady náležitého zistenia skutkového stavu
veci je umožniť súdu spravodlivé rozhodnutie. Súvisí to s predmetom zákona a jeho účelom, ktorým
je náležité zistenie trestných činov a spravodlivé potrestanie páchateľov a uskutočnenie spravodlivého
procesu.

Orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia (voľného
uváženia), ktoré však neznamená možnosť ľubovôle z ich strany, ale musí byť založené na logickom
úsudku vyplývajúcom zo starostlivého uváženia všetkých dôkazov získaných a vykonaných zákonným
spôsobom.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní, vyhodnotení a posúdení
dôkazného stavu ustálil vo výroku o vine svojho rozsudku priebeh skutkového deja, zodpovedajúci
všetkým vykonaným dôkazom. Výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade vyznievajú
jednoznačne a tvoria úplne ucelenú reťaz tak priamych ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých možno
vyvodiť bezpečný záver, že obžalovaní spáchali skutok tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti

rozsudku súdu prvého stupňa.

Právna kvalifikácia súdeného skutku ako prečinu výtržníctva spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 364
ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu
s prečinom ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 k § 156 ods. 1 Tr. zák. formou

spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. aj podľa názoru krajského súdu zodpovedá správnym úvahám
súdu prvého stupňa v tomto smere a všetkým zákonným predpokladom na posúdenie prejednávaného
skutku práve podľa vyššie uvedeného zákonného ustanovenia.

V nadväznosti na odvolacie námietky obžalovaných krajský súd poukazuje najmä na výpoveď

obžalovaného ml. O. F. v prípravnom konaní, ktorý priznal, že je pravdou, čo je napísané v uznesení
o vznesení obvinenia, pričom podrobne popísal priebeh skutku s tým, že jeho brat ml.H. F. udrel
poškodeného I. K. s boxerom, ktorý držal vo svojej ľavej ruke do oblasti tváre, konkrétne pod ľavé oko.
Následne po ďalšej výmene názorov predovšetkým s poškodeným I. K., tomuto nastriekal kaserom
do očí. Treba uviesť, že pri výsluchu tohto obžalovaného v prípravnom konaní bol prítomný obhajca,

sociálna kurátorka, opatrovníčka, ako aj prokurátor okresnej prokuratúry, a preto obhajobné námietky
obžalovaného prednesené na hlavnom pojednávaní, že on tak nevypovedal, napísal to len vyšetrovateľ,
nie je možné akceptovať v odvolacom konaní, pretože za prítomnosti vyššie spomenutých osôb
je nepravdepodobné a až vylúčené, aby boli zaznamenané také okolnosti, o ktorých obžalovaný
nevypovedal. Keďže obžalovaný svojou výpoveďou usvedčuje aj svojho brata ml. H. F., nebolo možné

akceptovať ním prednášané odvolacie námietky, že skutkový stav nebol dostatočne zistený. V tejto
súvislosti odvolací súd poukazuje na výpoveď svedka V. I. z prípravného konania, ktorý uviedol, že videl
ako jeden z chlapcov držal v rukách boxer, s ktorým udrel I. K. do tváre a po pribehnutí k nemu videl,
že tento krváca. Neskôr druhý obžalovaných pristúpil k poškodenému a s kaserom mu nastriekal do
očí. Výpoveď citovaného svedka je podopretá výpoveďou svedkyne D. K., ktorá potvrdila, že jej syna

- poškodeného I. K. napadol obžalovaný ml. H. F. úderom do tváre a následne ho napadol i ml. O.
F.. Z výpovede svedka S. F., otca oboch obžalovaných je zrejmé len to, že syn - obžalovaný ml. O. F.
nastriekal poškodenému do tváre kaser.

Závery okresného súdu prezentované vo výrokovej časti rozsudku, týkajúce sa výroku o vine a

vysvetlenie týchto záverov v odôvodnení napadnutého rozsudku, si v celom rozsahu krajský súd osvojil,
a preto v zásade na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa odkazuje.V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd stručne, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo vysvetlil,
ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa
spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaných a akými

právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení
zákona v otázke viny a trestu. Odôvodnenie rozsudku teda učinil súd prvého stupňa v súlade s
ustanovením § 168 Tr. por.

Krajský súd preto uzatvára, že súd prvého stupňa rozhodol správne, keď priebeh skutkového deja ustálil

tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaných, ich zavinenie,
následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti ich nápravy a v neposlednom rade aj priťažujúce
okolnosti, aj odvolací súd vychádzal zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda
musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest je jedným z

prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v
ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému
sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy
k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym páchateľom,
voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov

spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa.

Pri rozhodovaní o druhu a výmery trestu súd dbal na riadne naplnenie účelu trestu (§ 34 ods. 1 Tr. zák.),
pričom prihliadal na zákonom určené podmienky (§ 34 ods. 4 Tr. zák).

Súd v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zák. prihliadal na pomer a mieru závažnosti prípadných poľahčujúcich a
priťažujúcich okolností. Na strane obžalovaných súd nezistil existenciu žiadnej poľahčujúcej okolnosti,
pričom zistil u obžalovaných jednu priťažujúcu okolnosť, že obžalovaní spáchali viac trestných činov (§
37 písm. h/ Tr. zák).

Keďže obžalovaným bolo potrebné ukladať trest za zbiehajúcu sa trestnú činnosť podľa § 41 ods. 1 Tr.
zák. a ukladať trest podľa zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie
trestný, ktorým je v danom prípade prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 2 Tr. zák., za ktorý zákon
umožňuje ukladať trest od 6 mesiacov do 3 rokov, pričom v prípade mladistvých sa v zmysle § 117
ods. 1 Tr. zák. trestná sadzba odňatia slobody znižuje na polovicu, čo v danom prípade predstavuje 3

mesiaceažjedenapolroka,avšakpriprevahepriťažujúcichokolnostísazvyšujedolnáhranicazákonom
stanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu (§ 38 ods. 4 Tr. zák.), ktorá pri základnej trestnej sadzbe
predstavuje možnosť ukladania trestu od 16 mesiacov až 3 roky a pri mladistvých od 8 mesiacov až 18
mesiacov, možno považovať trest uložený súdom prvého stupňa na dolej hranici zákonom stanovenej
trestnej sadzby s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu za primeraný a zodpovedajúci zákonu.

Na základe vyššie uvedených skutočností krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.