Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 10, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/141/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8819201280
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8819201280.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu

JUDr. Martina Barana a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,
Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného: JUDr. Pavol Pospecha, advokát, so
sídlom Lichnerova 23, Senec, proti žalovanému: X. Z., K.. XX.XX.XXXX, I. V. XXX XX, Ď. XX, G.. O. Z.,
K.. XX.XX.XXXX, XXX XX, Ď. XX, o zaplatenie 247,68 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 25.07.2019, č. k. 7Csp/59/2019-50 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzujerozsudokvovýrokuozamietnutížalobyvprevyšujúcejčasti avovýrokuotrováchkonania.

II. Náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit:

„ Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 29,70 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne od 10.7.2016 do zaplatenia a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.
Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.“

2. Spor právne posúdil podľa ust. § 261 ods. 6 písm. d), § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného
zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. a) a b), § 3 ods. 3, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „ZoSÚ), § 44 ods. 1, 2, § 46 ods. 2, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 54 ods. 1, 2, § 451
ods.1, 2, § 457, § 517, § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

3. V odôvodnení okrem iného uviedol, že v prejednávanej veci sa žalobca podanou žalobou domáhal,
aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 247,68 eur spolu so zmluvnou pokutou vo výške
0,04 % denne a úrok z omeškania vo výške 0,4 % ročne zo sumy 247,68 eur od 10.07.2016 do
zaplatenia tak, že tento úrok z omeškania a táto zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 510 eur
a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej
pokuty dosiahne sumu 510 eur, len 5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 247,68 eur do zaplatenia,
ako aj náhradu trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca uzatvoril dňa 04.12.2014 so

žalovaným Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej
žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 510 eur. Žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním
splátok,pretovzhľadomnaomeškaniežalovanéhosúhradousplátkyč.16oviacakotrimesiace,napriek
predchádzajúcemu upozorneniu na uplatnenie práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka(ďalej len „OZ“), došlo k uplatneniu tzv. straty splátok dňa 10.07.2016, kedy bol žalovaný povinný
uhradiť doposiaľ neuhradené splátky úveru. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania so splácaním
jednotlivých splátok aj celej zosplatnenej sumy, žalobcovi vznikol voči žalovanému nárok na zmluvné

pokuty podľa čl. 8 ods. 8.1 zmluvy vo výške 0,04 % denne - zo sumy 247,68 eur od 10.07.216
do zaplatenia. Žalobca k žalobe doložil Žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového
typu č. XXXXXXXXXX. V písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 17.07.2019 žalobca uviedol, že
žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 510 eur a žalovaný uhradil splátky vo výške 429,36 eur - z toho
325,88 eur na istinu, 103,48 eur na úroky. V žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru sa nachádza

údaj o RPMN vo výške 26,14 % ročne a v údajoch o schválenom revolvingovom úvere údaj o RPMN
vo výške 26,07 % ročne.

4. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že žalobca pri schvaľovaní úveru 04.12.2014 zmenil
základný údaj o výške RPMN. Pôvodne žalovanému pri podpise zmluvy uviedol údaj o RPMN vo výške
26,14 % a po jej podpise žalobcom bol údaj o RPMN zmenený na 26,07 %. Takáto zmena sa považuje

za nový návrh (§ 44 ods. 2 OZ), ktorý už žalovanému nebol predložený k prijatiu, a teda nemohla
vzniknúť ani platná zmluva. Zákon vyžaduje na platné uzavretie zmluvy písomné prijatie návrhu zmluvy,
ako to vyplýva z § 46 ods. 2 veta prvá OZ. Nedostatok písomnej formy spôsobuje, že sa poskytnutý
spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ. Z obsahu
zmluvy zistil, že v zmluve chýba uvedenie podstatnej náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ, teda

správna výška RPMN. Prepočtom podľa internetovej stránky súd zistil, že pri údajoch ako sú uvedené v
zmluve a pri zohľadnení, ako aj pri nezohľadnení poplatku za odklad splátky, výška podľa zmluvy by mala
byť 26,14 %. Dôsledkom nesprávneho uvedenia RPMN je nutné v zmysle ustanovenia § 4 ZoSÚ v čase
uzavretia zmluvy považovať predmetný spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. Neprimeraná
je aj výška zmluvnej pokuty 14,6 % ročne za stavu, kedy sadzba zákonného úroku z omeškania sa

pohybuje okolo hodnoty 5 % ročne. Na skutočne poskytnutý čerpaný úver v sume 459 eur žalovaný
uhradilsumu429,36eur,apretožalovanýtakdlžížalobcovisumu29,70eur.Ostatnéuplatnenénároky,a
to prevyšujúcu istinu, úroky z úveru a zmluvnú pokutu súd nepriznal. Pri priznaní úroku z omeškania súd
zohľadnil, že žalobca žiadal priznať plnenie odo dňa 10.07.2016, kedy bola základná úroková sadzba
európskej centrálnej banky vo výške 0,00 %, preto výšku úroku z omeškania súd stanovil vo výške 5

% ročne.

5. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP.

6. Žalobca v zákonnom stanovenej lehote podal odvolanie voči výroku II. a III. napadnutého rozhodnutia.

Uviedol, že zmluva o revolvingovom úvere má písomnú formu. Návrh na uzavretie zmluvy a rovnako
prijatie návrhu na uzavretie zmluvy sa nachádzajú na tej istej listine. Rozdiel medzi uvedenými časťami
je pritom v údaji RPMN. Samotný údaj RPMN sa dohodnúť objektívne nedá, pričom táto skutočnosť
vyplýva z právnej úpravy a súdnej praxe. Ak má byť údaj o RPMN určený tak, že je vypočítaný na základe
údajov platných v čase uzavretia zmluvy, potom to znamená, že pri jeho určení sa vychádza z údajov

existujúcich v danom čase. Ak by žalobca neurčil údaj RPMN schváleného úveru či revolvingu postupom
podľa zákona č. 129/2010 Z.z., teda by tento údaj určil podľa vzorca stanoveného zákonom v čase
uzavretia zmluvy, ale by uviedol hodnotu zhodnú s predpokladanou RPMN uvedenou hodnotou v bode
5 každej zmluvy, potom by porušil tento zákon. Porušenie by vyplývalo z toho, že by uviedol rovnakú
RPMN ako údajne navrhol žalobca v zmluvnom vzťahu. Súd prvej inštancie v súvislosti s výpočtom

RPMN neposúdil výšku poskytnutého úveru v zmysle zákonných ustanovení. Súd posúdil nesprávne
to, čo sa rozumie pod poskytnutím úveru. Ani z jedného ustanovenia nevyplýva, že poskytnutie úveru
je zhodné s vyplatením úveru. Vyplatiť znamená spôsob plnenia, poskytnutie úveru je však širší pojem,
neznamenálenvyplatenie,aleajinéspôsobyplneniazáväzku.Druhoupodstatnouotázkoubolo,čidošlo
k poskytnutiu úveru v sume 510 eur alebo 459 eur. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že časť záväzku

bola poskytnutá v rámci započítania s poplatkom za poskytnutie úveru. Ak by žalovaný zaplatil poplatok
ihneďpriposkytnutíúveru,taksaúvervyplatívcelejsume.Tvrdípreto,žesúdnesprávneposúdilotázku,
čo je poskytnutým úverom. Rovnako namieta aj posúdenie v časti uplatneného nároku na zmluvnú
pokutu. Skutočnosť, že ustanovenie o zmluvnej pokute nie je individuálne dojednané, nespôsobuje jeho
neplatnosť. Zmluvná pokuta dohodnutá v zmluve zodpovedá § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a

jeho vykonávacieho predpisu (§ 3a nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.). Odvolanie proti výroku o trovách
odôvodňuje tým, že ide o závislý výrok od rozhodnutia vo veci samej. Žalobca v nadväznosti na uvedené
navrhuje, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie v napádanej časti tak, že žalobe vyhovie a žalovaného
zaviaže k povinnosti náhrady trov konania žalobcu v celom rozsahu.7. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie,
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich
z § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

9. So zreteľom na obsah odvolania žalobcu, v odvolacom konaní bol preskúmavaný výrok napadnutého
rozsudku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, ako aj súvisiaci výrok o trovách konania,
a preto výrok rozsudku, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené, ktorý odvolaním napadnutý nebol, v
odvolacom konaní preskúmavaný nebol a ako taký nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods. 2 CSP).

10. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto
správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania,
pričom nemožno mať pochybnosti ani o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej

inštancie.

11. Podľa § 44 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu
na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie
návrhu. Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím

návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah
navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

12. Podľa § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde
k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť

prejavy účastníkov na tej istej listine.

13. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu
uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva

o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva
o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo
do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom
úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ
spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

14. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že na základe Zmluvy o úvere zo dňa
04.12.2014 žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 510 eur, ktorý sa
žalovaný zaviazal vrátiť spolu s úrokmi a poplatkom za poskytnutie úveru v sume 728,04 eur. V žiadosti
o požadovanom revolvingovom úvere sa uvádza údaj o RPMN vo výške 26,14 % ročne (predpokladaná

RPMN ako aj RPMN úveru po poskytnutí revolvingu) a v údajoch o schválenom revolvingovom úvere
údaj o RPMN vo výške 26,07 % ročne.

15. Predpokladom vzniku zmluvy je návrh toho, kto mieni uzavrieť zmluvu. Návrh zmluvy musí byť
prejavom vôle smerujúcej k uzavretiu zmluvy, musí byť adresovaný, určitý.

16. Včasné vyhlásenie osobou, ktorej bol návrh určený, a z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím
návrhu. Ide o jednostranný adresovaný právny úkon adresáta návrhu, ktorým akceptuje návrh (ofertu) v
jeho celom rozsahu (obsahu), a tým prejavuje súhlas s uzavretím zmluvy.

17. Forma tohto včasného vyhlásenia nie je predpísaná, okrem prípadov, keď ju určuje zákon alebo
dohoda účastníkov. Platným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy je zmluva uzavretá a nadobúda
účinnosť.18. Dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné podstatné zmeny, ktoré sú obsiahnuté v prijatí návrhu na
uzavretie zmluvy, sa považujú za nový návrh adresáta pôvodného návrhu a súčasne platí, že takýto
prejav vôle je aj odmietnutím návrhu (oferty). Uvedené bráni tomu, aby zmluva vznikla inak, než na

základe konsenzu zmluvných strán.

19. Vzhľadom na uvedené odvolací súd poukazuje na § 44 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a
konštatuje, že žalovanému bol predostretý nový návrh na uzavretie zmluvy o poskytnutí úveru a to bez
toho, aby žalovaným došlo k prijatiu tohto nového návrhu.

20. Ak žalobca mal v úmysle poskytnúť žalovanému úver na základe podmienok iných ako boli uvedené
v žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, mal uzavrieť zmluvu, obsahom ktorej by boli jeho nové
podmienky. Nemohlo sa to udiať iba formou vyplnenia údajov čl. 6 zmluvy označeného ako „údaje o
schválenom revolvingovom úvere“. Je zrejmé, že žalovaný v čase podpisu žiadosti o poskytnutie úveru
dňa 27.11.2014 nemal vedomosť o výške RPMN, resp. bola mu známa len „predpokladaná RPMN“,

pričom konkrétnu výšku RPMN vzťahujúcu sa na daný úver až následne uviedol žalobca v čl. 6 zmluvy,
a to dňa 04.12.2014.

21. Proces uzatvárania zmluvy je možné rozdeliť na fázu návrhu a fázu jeho akceptácie, ale stále musí
ísť o prijatie návrhu bez jeho podstatných zmien. Ak nie je návrh akceptovaný v celom rozsahu, ide

o nový návrh, ktorý musí byť prijatý druhou stranou. Ani prípadná zmluvná voľnosť a mechanizmus
vzniku zmlúv, ktorý by mal byť dohodnutý v rozpore so zákonom upravujúcim uzatváranie zmlúv, nemôže
mať za následok vznik platnej zmluvy. Ak teda žalobca v časti zmluvy „údaje o schválenom úvere“ a
v „oznámení veriteľa o schválení úveru“ uvádzal iné údaje ako údaje uvedené v žiadosti o poskytnutie
revolvingového úveru, išlo o nový návrh, ktorý mala žalovaná prijať. Žalobca teda nebol oprávnený sám

jednostranne meniť akýkoľvek podstatný údaj.

22. V žiadosti bol údaj týkajúci sa RPMN vo výške 26,14 %, pričom v zmysle údajov o schválení úveru
RPMN predstavovala výšku 26,07 %. V tejto súvislosti neobstojí argument žalobcu, že RPMN nemôže
byť predmetom dohody, a že jej výpočet je konkrétne určený, jej výška však musí byť riadne určená a

predostretá spotrebiteľovi najneskôr v čase, kedy vstupuje do zmluvného vzťahu. V opačnom prípade
by sa minulo účinku ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v
rozhodnom čase, ktorého cieľom bolo zabezpečiť, aby bol spotrebiteľ v potrebnom rozsahu informovaný
o základných skutočnostiach týkajúcich sa zmluvného vzťahu už v čase jeho vzniku. Údaj o RPMN
preto nemôže byť zmenený jednostranným úkonom zo strany žalobcu. Žalobcovi nič nebránilo, aby svoj

nový návrh (už obsahujúci presnú, nie iba predpokladanú výšku RPMN) na uzavretie zmluvy predostrel
žalovanému za účelom jeho písomného vyjadrenia súhlasu s takýmto novým návrhom.
23. V danom prípade je potrebné stotožniť sa so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého pri
uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere dňa 04.12.2014 nebola dodržaná predpísaná písomná
forma, nakoľko v bode 5. zmluvy sa nachádza žiadosť žalovaného o poskytnutie úveru vo výške 510 eur.

Táto žiadosť bola žalovaným podpísaná v Z.D.H. K. I. dňa 27.11.2014. Žalobca úver s požadovanými
parametrami neschválil, čo nepochybne vyplýva z bodu 6. zmluvy, nakoľko zmenil údaj o výške RPMN.
Žalobca zmluvu podpísal v Bratislave dňa 04.12.2014.

24. Žiadosť o poskytnutie úveru obsiahnutá v bode 5. zmluvy predstavuje návrh na uzavretie zmluvy

podľa § 43a Občianskeho zákonníka. Ak žalobca zmenil výšku RPMN, fakticky išlo v zmysle § 44 ods.
2 Občianskeho zákonníka o odmietnutie návrhu žalovanej, ktoré je potrebné považovať za nový návrh.
Ust. § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka nerozlišuje medzi zmenami podstatnými a nepodstatnými, a
teda za nový návrh je potrebné považovať i prijatie návrhu obsahujúce zmeny nepodstatné, tak ako v
tomto prípade týkajúce sa výšky RPMN.

25.Zodôvodneniarozhodnutiapritomvyplývaďalšiapodstatnáskutočnosťmajúcavplyvnanedodržanie
predpísanej písomnej formy uzatvorenej zmluvy. V prípade úveru vo výške 510 eur, suma 51 eur,
predstavujúca poplatok za poskytnutie úveru, mala byť uhradená započítaním pri poskytnutí úveru
(č. l. 9 spisu). Je teda nepochybné, že žalobca do spotrebiteľského úveru zahrnul i poplatok za jeho

poskytnutie. Súčasťou celkovej výšky spotrebiteľského úveru nie je poplatok za poskytnutie úveru,
pretože uvedený poplatok, ktorý má charakter odmeny poskytovateľovi služby, treba považovať len
za náklady spotrebiteľského úveru. Ak žalobca do celkovej výšky spotrebiteľského úveru zahrnul aj
poplatok za poskytnutie úveru, ide o postup v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti veriteľa,ktorý mohol podstatne narušiť ekonomické správanie spotrebiteľa vo vzťahu k poskytnutiu úveru, pričom
takéto konanie zákonodarca považuje za nekalú obchodnú praktiku a súčasne ju zakazuje. Žalovanému
teda bol poskytnutý úver v skutočnosti nie vo výške 510 eur, ale vo výške 459 eur. Vo vzťahu k úveru

vo výške 459 eur však žiadna písomná zmluva uzatvorená nebola.

26. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia
zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Jej nedodržanie však nie je
sankcionované neplatnosťou. Dôsledkom nedodržania písomnej formy vyplývajúcej z § 11 ods. 1 písm.

a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy je
to, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

27. Rovnako je zrejmé, že ak žalobca pri výpočte RPMN do celkovej výšky úveru zahrnul aj poplatok za
jeho poskytnutie, bez akýchkoľvek pochybností došlo k podhodnoteniu RPMN, ktorej výpočet je závislý
od celkovej výšky úveru. Taktiež nesprávne uvedená ročná percentuálna miera nákladov v neprospech

spotrebiteľa je sankcionovaná bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru v súlade s § 11
ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy.

28. Pokiaľ ide o formu dojednania zmluvnej pokuty, odvolací súd konštatuje, že samotný podpis

zmluvy o úvere nemožno považovať za splnenie podmienky preukázania individuálne dojednanej
zmluvnej podmienky. Dojednanie o zmluvnej pokute je nepochybne súčasťou formulárovej zmluvy o
úvere. Občiansky zákonník obsahuje demonštratívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok. To
znamená, že súdu nebráni žiadna prekážka, aby vyvodil dôsledky zo zmluvného dojednania štandardnej
formulárovej zmluvy, ak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom

a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný ako
spotrebiteľ a ako slabšia strana sporu, nemal možnosť participovať na vytvorení formulárovej zmluvy
a nepochybne je z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou. V zmluve o
revolvingovom úvere v článku 8 je upravené dojednanie o zmluvnej pokute. Už len samotné zakotvenie
v rámci formulárovej zmluvy nevyvoláva žiadne pochybnosti o tom, že nejde zo strany spotrebiteľa o

osobitne vyjednanú zmluvnú podmienku.

29. Odvolací súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Azis C-415/11: „na účely
určenia, či dôjde k nerovnováhe napriek požiadavke dôvery, treba preveriť, či predajca alebo dodávateľ,
ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne mohol rozumne očakávať, aby tento spotrebiteľ

súhlasil s dotknutou podmienkou v individuálnom dojednaní.

30. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne poukázal
na rozdielny údaj uvedený vo formulárovej zmluve o revolvingovom úvere č. zo dňa 04.12.2014, v ktorej
časti 5 formulára je uvedená výška RPMN 26,14 % a v časti 6 je výška RPMN 26,07 %. Dôvodom

pre záver súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru tak bola absencia RPMN resp.
nesprávny údaj o výške RPMN v neprospech spotrebiteľa, s ktorým právnym posúdením sa odvolací súd
stotožnil. Uplatnená námietka nesprávneho právneho posúdenia žalobcom preto nebola opodstatnená.
Právny vzťah medzi stranami sporu síce vznikol, avšak z dôvodu nedostatku náležitostí spotrebiteľskej
zmluvy žalobcovi nebolo možné priznať uplatnené nároky v plnom rozsahu.

31. Vychádzajúc z uvedených dôvodov, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým
bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, postupom podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny
potvrdil, vrátane závislého výroku o trovách konania.

32. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa
ktorého žalovaný ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu
trov tohto štádia konania proti žalobcovi, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Žalovanému žiadne
preukázateľne trov odvolacieho konania nevznikli, preto súd vyslovil, že stranám sporu náhradu trov
odvolacieho konania nepriznáva.

33. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).