Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 5, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/26/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7517211483
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7517211483.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň

JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Aleny Mikovej, v spore žalobcu O.. Q. O., nar. X.X.XXXX, O. B. S.,
O. XX, toho času ÚVTOS, v Dubnici nad Váhom, Dukelská štvrť 941/10, proti žalovanej B. R.R., K..
XX.X.XXXX, bývajúcej v Č., W. XXX/XX, zast. JUDr. Ľudmilou Raffáčovou, advokátkou so sídlom v
Košiciach, Nerudova 6, o vydanie veci, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice -
okolie, č. k. 18C/363/2017-194 zo dňa 19.8.2019 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

P r i z n á v a žalovanej náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Košice - okolie ako súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu,
ktorou sa domáhal od žalovanej vydania hnuteľnej veci, konkrétne troch kusov trezorov značky Mauser
v hodnote 3.000 €, 6.800 € a 5.000 €, ďalej poplašného zariadenia v hodnote 1.800 €, desiatich kusov
kovových regálov v hodnote 1.200 €, troch kusov váh na zlato v hodnote 600 €, dvoch kusov drevených
stolov v hodnote 300 € z dôvodu, že je ich vlastníkom. Neskôr žalobný návrh doplnil o alternatívny
petit v znení, že žiada, aby mu žalovaná uhradila 18.900 €, pretože tieto veci si privlastnila bez jeho
súhlasu a vedomia tak, že ich zobrala z priestorov v Medzeve, ktoré mala prenajaté spoločnosť RADMA

s.r.o.. Žalobca uviedol, že je konateľom a súčasne spoločníkom tejto firmy a tieto veci patria jeho osobe.
Žalovanú písomne vyzval na vrátenie vecí, ona však zámerne zásielku v odbernej lehote neprebrala.

2. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť, uviedla, že nárok žalobcu neuznáva. Nie je pravdivý dôvod, o
ktorom tvrdí žalobca, že došlo k privlastneniu hnuteľných vecí jej osobou ako samostatne zárobkovo
činnou osobou, ale neuznala nárok ani čo do kvantity vecí. Nie je držiteľkou vecí, ktorých sa žalobca

domáha a preto nie je ani vecne pasívne legitimovanou v tomto spore. Poukázala na to, že je vlastníčkou
obchodného podielu spoločnosti RADMA s.r.o. spolu so svojou dcérou Q. I.. Obchodná spoločnosť
podnikala prostredníctvom troch prevádzok, neskôr boli dve prevádzky zrušené a tretia bola prevedená
na žalovanú ako samostatne zárobkovo činnú osobu. Vzápätí spolu s dcérou previedli obchodné
podiely na žalobcu za kúpnu cenu po 150,- Sk, pretože táto cena zodpovedala hospodárskej hodnote
spoločnosti, ktorá už nevlastnila žiadne hnuteľné ani nehnuteľné veci, ani iný majetok. Žalobca na
túto spoločnosť chcel podnikať, v tom čase ho brala ako za zaťa, pretože žil s jej dcérou a očakávali

narodenie dieťaťa. Poukázala na to, že v dôsledku neharmonického spolužitia po dlhých rokoch útrap
v roku 2015 jej dcéra podala na žalobcu trestné oznámenie pre týranie jej osoby a osobu ich syna a na
revanš žalobca podal na jej dcéru takmer 700 trestných oznámení.3. Žalobca v replike uviedol, že uvedené hnuteľné veci zapožičala žalovaná svojej dcére Q. I., ktorá
prevádzkuje momentálne prevádzku v Q.. Tiež tvrdil, že pokiaľ argumentuje žalovaná zmluvou o

prevode práv a povinností medzi spoločnosťou RADMA, s. r. o. ako predávajúcou a jej osobou ako
nadobúdateľom zo dňa 10.5.2008, tak táto zmluva upravuje len práva a povinnosti k záložným zmluvám
a nie dispozičné právo k veciam, ktorých sa v tomto konaní domáha. Na to žalovaná v duplike
uviedla že, nie je vlastníčkou ani držiteľkou vecí, ktorých vydania sa žalobca domáha, pretože tieto veci
nikdy nemala, nevlastnila, ani ich neužívala. Tieto skutočnosti uvádzali strany sporu aj v konaní pred

policajnými orgánmi. Žalovaná poukázala tiež na to, že žalobca ničím nepreukázal, že je vlastníkom
hnuteľných vecí, ktorých vydania sa domáha ani spoločnosť RADMA tieto veci nevlastnila.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie a vec právne posúdil podľa § 123, § 126 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.

5. Vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že v konaní nebola preukázaná aktívna vecná legitimácia
žalobcu, teda nepreukázal svoje vlastnícke právo k hnuteľným veciam, ktorých vydania sa domáha,
resp. ktorých hodnoty sa domáha. Naopak, v spore bolo preukázané, že spoločnosť RADMA, s. r. o.

prevádzkovala tri záložne, z toho dve boli zrušené v roku 2008 a časť ich zariadenia bola presťahovaná
do záložne v Q., ktorá v činnosti pokračovala po 10.6.2008 už ako prevádzka B. R. SZČO, ktorú
skutočnosť žalovaná tvrdila nielen v tomto spore, ale už pred podaním žaloby zo strany žalobcu v konaní
ČVS: ORP-97/5-VYS-KE-2016, už tam žalovaná uvádzala, že Q. O. mal záujem o kúpu spoločnosti
RADMA, s. r. o., pričom predmetné tri pobočky záložní, ktoré RADMA riadila ho nezaujímali a preto sa

s dcérou žalovanej dohodli, že sa zrušia uvedené pobočky záložní a jedna z nich - záložňa v Q. sa
následne po jej zrušení prevedie na žalovanú ako živnostníčku. Súd poukázal na to, že ani vykonaným
dokazovaním sa nepodarilo jednoznačne stotožniť hnuteľné veci patriace spoločnosti RADMA, s. r.
o. s hnuteľnými vecami, ktorých vydania sa žalobca domáhal. Vykonaným dokazovaním jednoznačne
vyplynulo, že žalovaná ku dňu vyhlásenia rozsudku nedisponuje žiadnou so žalovaných hnuteľných

vecí, pretože už podnikateľskú činnosť nevykonáva a v prevádzkovaní záložne pokračuje jej dcéra
Q. I.Č., žalovaná má totiž pozastavenú podnikateľskú činnosť od 1.7.2017. Pokiaľ žalobca tvrdil, že
na neho ako fyzickú osobu bolo prevedené vlastnícke právo k uvedeným veciam písomnou zmluvou
spoločnosti RADMA, s. r. o., tak túto zmluvu nepredložil. Keď v žalobe tvrdil, že hnuteľné veci,
ktorých sa domáha patria jeho osobe, po spochybnení jeho aktívnej legitimácie žalovanou predložil

súdu Zmluvu o postúpení pohľadávok z 1. 1. 2017, kde spoločnosť RADMA s.r.o. bola uvedená ako
postupca a žalobca ako postupník podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. Keď bol upozornený
právnou zástupkyňou žalovanej, že takouto zmluvou nemožno previesť vlastnícke právo, následne
vypovedal, že zo spoločnosti RADMA na svoju súkromnú osobu previedol majetok spoločnosti RADMA
zmluvou o prevode práv a povinností z 11.6.2008. Toto produkovanie nových tvrdení žalobcom podľa

vývoja dôkaznej situácie potvrdzuje aj neotvorená zásielka predložená žalobcom na pojednávaní, ktorá
obsahovala výzvu žalobcu žalovanej na vrátenie žalovaných hnuteľných vecí s odôvodnením, že tieto
získal na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou RADMA s. r. o. a
postupníkom Q. O. zo dňa 1.1.2017. Po oboznámení tohto dôkazu súdom žalobca uviedol, že v tejto
výzve urobil pisársku chybu, a to v dátume zmluvy o postúpení pohľadávok, a že ide o 11.6.2008 a

nejedná sa o zmluvu o postúpení pohľadávok, ale o zmluvu o prevode práv a povinností. Pozornosti
súdu neušlo ani to, že obálka bola na rube prelepená priesvitnou lepiacou páskou, k čomu došlo po
odoslaní zásielky, pretože na rube obálky vpravo hore sa nachádzal text oznámené 8.2.2017 a podpis,
ktorého časť sa nachádza pod lepiacou páskou. Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal
svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore, teda že je vlastníkom predmetných hnuteľných vecí, ktorých sa

v spore domáha a preto súd prvej inštancie jeho žalobu ako nedôvodnú v plnom rozsahu zamietol.

6. O trovách konania rozhodol súd podľa § 251, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP a zaviazal
neúspešného žalobcu zaplatiť úspešnej žalovanej všetky trovy konania, t. j. v rozsahu 100 %.

7. V zákonnej lehote proti uvedenému rozsudku podal žalobca odvolanie a tvrdil, že v predmetnom
konaní boli vydané dva rozsudky, a to dňa 13.8.2019 na pojednávaní na Okresnom súde Košice - okoliea následne ďalší rozsudok ako druhý v poradí, a to v písomnom vyhotovení zo dňa 19.8.2019 (č. k.
18C/363/2017-194) na ktorom pojednávaní sa strana sporu nezúčastnila, čo je úplné neakceptovateľné.
Takýmto postupom súd prvej inštancie znemožnil, aby strana uskutočňovala jej patriace procesné práva

vtakejmiere,žedošlokporušeniuprávanaspravodlivýproces.Napojednávanídňa13.8.2019súdprvej
inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a to konkrétne
vypočutie svedkyne U. Y.. V odôvodnení rozsudku zo dňa 19.8.2019 v bode 10. súd nesprávne uvádzal,
že na pojednávaní dňa 19.8.2019 žalobca predložil uzavretú obálku, lebo také pojednávanie nikdy v
právnej veci nebolo. Nesúhlasil ani s odôvodnením rozsudku v bode 18. jeho odôvodnenia a poprel,

že by sa v spise nachádzal výpis zo živnostenského registra z 19.8.2019 na obchodné meno B. R.,
miesto podnikania Čaňa, ani sa nikdy v spise nenachádzal. Do dňa 13.8.2019 sa s takýmto výpisom
neoboznámil a súd prvej inštancie iba čiastočne doplnil dokazovanie a následne pridal skutkové a
právne závery na jemu neznámom pojednávaní (19.8.2019). Vydal v poradí druhý rozsudok napriek
tomu, že okolnosti významné pre svoje rozhodnutie neverifikoval dostatočným spôsobom a v zákonom
predpísanejpodobe.Keďžedošlokporušeniuprávnychpredpisovsúdomprvejinštancievydanímdvoch

rozsudkov (na pojednávaní 13.8.2019 č. k. 18C/363/2017-170), ktorý do dnešného dňa nebol vydaný s
odôvodnením, v písomnej podobe a druhý rozsudok zo dňa 19.8.2019 č. k. 18C/363/2017-194, na ktoré
ho súd prvej inštancie ako procesnú stranu ani neprizval. V konečnom dôsledku všetky tieto okolnosti
spôsobujú nepresvedčivosť výroku rozsudku ani jeho preskúmateľnosť a preto žiadal, aby bol rozsudok
v plnom rozsahu zrušený a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. K odvolaniu sa písomne vyjadrila žalovaná a poukázala na to, že predmetné odvolanie nespĺňa
požiadavky podľa ust. § 363 CSP a nie je riadne odôvodnené. V odvolacom konaní platí systém
neúplnej apelácie čo znamená, že neprávoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie možno napadnúť

len z dôvodov, ktoré sú taxatívne uvedené v ust. § 365 ods. 1 CSP. Ak odvolateľ uvedie v odvolaní do
uplynutia lehoty na podanie odvolania dôvody odvolania, je nimi súd viazaný a iné odvolacie dôvody,
než tie, ktoré odvolateľ uviedol, odvolací súd v odvolacom konaní už ani nemôže posudzovať, ani
zisťovať aj keby následne v odvolacom konaní najavo vyšli, nemôže na ne prihliadať. Žalobca okrem
ťažkopádnych úvah o neúčasti žalovanej, ktorá sa rozhodla ďalších pojednávaní nezúčastniť neuviedol,

prečo považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne, aj keď bol v písomnom vyhotovení tohto
rozhodnutia riadne poučený o náležitostiach odvolania vrátane odvolacích dôvodov, ktoré všetky sú
v poučení uvedené. Žalovaná navrhla, aby súd odvolanie žalobcu odmietol z dôvodu toho, že nemá
náležitosti podľa Civilného sporového poriadku.

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie ako podané včas oprávnenou osobou
bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP preskúmal rozsudok aj konanie, ktoré
mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 ods. 1,2 CSP a z hľadísk uplatnených
odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený

na Krajskom súde v Košiciach dňa 5. 3. 2020, pričom verejné vyhlásenie bolo v zmysle ust. § 219 ods.
1, 3 CSP riadne oznámené.

10. Napriek námietke žalovanej, že odvolanie žalobcu nemá náležitosti, pretože neobsahuje odvolacie

dôvody v Civilnom sporovom poriadku uvedené, odvolací súd vzhľadom na skutočnosť, že žalobca
namietal nesprávny procesný postup súdu vydaním údajných dvoch rozsudkov a tým, že strana sporu
nebrala účasť na pojednávaní dňa 19.8.2019, došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, odvolací
súd uvádza, že v podstate ide o opis odvolacieho dôvodu uvedeného v § 365 ods. 1 písm. b) CSP, preto
odvolací súd odvolanie žalobcu prejednal.

11. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený, ak súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ide o taký procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu

odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým
sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní
za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. K odňatiu možnosti pred súdom konaťdochádza tiež vtedy, keď súd nedostatočne odôvodní svoje rozhodnutie, t.j. že dôvody rozhodnutia
nespĺňajú požiadavky kladené ustanovením § 220 ods. 2,3 CSP.

12. V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody nie sú naplnené. Rozsudku
súdu prvej inštancie, ktorý bol napadnutý odvolaním nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov, alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli a ani inak nevyšli za konania
najavo alebo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi

preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor. Tiež nebolo zistené, že by
na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité
zákonné ustanovenie nesprávne vyložil. Súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, náležite zistil
skutkový stav a vykonané dôkazy hodnotil v súlade so zákonom a z týchto dôkazov dospel k správnym
skutkovým zisteniam na ktorých založil aj svoje rozhodnutie, zo zisteného stavu vyvodil aj správny
právny záver. Podľa názoru odvolacieho súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je dostatočne

odôvodnený a spĺňa kritériá riadneho odôvodnenia podľa § 157 ods. 2 O.s.p. (teraz § 220 ods. 2
CSP). Ani ďalšie skutočnosti uvedené v odvolaní neumožňujú odvolaciemu súdu prijať iné závery a nie
sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého výroku rozsudku, preto odvolací súd rozsudok
napadnutý odvolaním ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

13. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozsudku, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody. Na doplnenie
správnosti rozhodnutia odvolací súd dodáva:

14. Z obsahu spisu (vzhľadom na namietané skutočnosti v odvolaní) odvolací súd zistil, že súd prvej
inštancie nariadil pojednávanie na deň 13.8.2019, kde bol prítomný žalobca, ktorý bol predvedený a bola
prítomná žalovaná ako aj jej právna zástupkyňa. Aj v zápisnici o pojednávaní je konštatované, že sa

dostavili strany sporu ako aj predvolaní svedkovia, pričom sa dostavila aj právna zástupkyňa žalovanej,
ktorá predložila do spisu plnú moc. Na č. l. 177 súdneho spisu (č. l. 8 Zápisnice o pojednávaní zo
dňa 13.8.2019) sa nachádza zaprotokolované uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým pripustil podľa §
142 CSP rozšírenie žalobného petitu o alternatívny petit a znenie tohto petitu je v zápisnici uvedené.
Uzneseniebolovyhlásenésodôvodnenímapoučením.Natomtopojednávaníakoužbolokonštatované,

bol žalobca prítomný a bolo ukončené tak, že bolo odročené na deň 19.8.2019 s tým, že prítomní
vzali termín pojednávania na vedomie a nebudú už predvolaní. Ďalej je tam uvedené, že preročenie
pojednávania bolo uvedené na predvolaní eskorte. Žalobca žiadal doručenie zápisnice z pojednávania
do výkonu trestu. Ďalej zo spisu mal odvolací súd za preukázané, že dňa 19.8.2019 sa uskutočnilo ďalšie
pojednávanie, kde bol žalobca prítomný, bola prítomná aj právna zástupkyňa žalovanej JUDr. Ľudmila

Raffáčová, žalovaná prítomná nebola. Súd podľa § 180 CSP konal v jej neprítomnosti a pojednávanie
riadneprebehlo.Takžalobcaakoajzástupkyňažalovanejdostalipriestornazáverečnérečiauznesením
podľa § 182 CSP súd vyhlásil dokazovanie za skončené a následne bol vyhlásený rozsudok v znení,
ktorého výrok sa odrazil aj v písomnom vyhotovení rozsudku č. k. 18C/363/2017-194 s tým, že v
zápisnici je zaprotokolované, že tento rozsudok bol vyhlásený s odôvodnením a poučením o opravnom

prostriedku.

15. Odvolací súd teda konštatuje, že tvrdenia žalobca a jeho odvolacie námietky nie sú pravdivé, pretože
neexistujú dva rozsudky súdu prvej inštancie v tejto veci. Podľa názoru odvolacieho súdu sa zrejme

mylne žalobca domnieva, že súd pokiaľ protokoloval uznesenie o pripustení alternatívneho petitu jeho
žaloby zrejme v priamej reči, čo je aj zaprotokolované v zápisnici o pojednávaní zo dňa 13.8.2019,
žalobca pokladal toto pripustenie žalobného petitu za rozsudok vo veci samej, čo však nie je pravda.
Rozsudok bol vyhlásený až v závere pojednávania 19.8.2019 aj s poučením o opravnom prostriedku a
na tomto pojednávaní bol žalobca prítomný a tento rozsudok bol aj písomne vyhotovený.

16. Pokiaľ dôvodí žalobca, že nebola žalovaná prítomná na druhom pojednávaní, t. j. dňa 19.8.2019
a súd pojednával v jej neprítomnosti, nepredstavuje to taký procesný postup súdu, ktorý by mal zanásledok odňatie spravodlivosti žalobcovi. Žalovaná sa dobrovoľne tohto pojednávania nezúčastnila,
bola však prítomná jej právna zástupkyňa a ona nesprávny postup súdu ani nenamietala. Nemôže
namietať žalobca odňatie výkonu spravodlivosti tým, že žalovaná nebola prítomná na pojednávaní, na

ktorom bol vyhlásený rozsudok vo veci samej.

17. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok ako vecne správy potvrdil vrátane súvisiaceho výroku
o trovách konania.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1,2 CSP v spojení
s § 225 ods. 1 CSP. Žalobca nebol so svojím odvolaním úspešný, preto má úspešná žalovaná nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 poslednej vety CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).