Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 27, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22Co/141/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118312247
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:6118312247.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov

senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o. so
sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: Advokátska kancelária
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej:
F. X., J.. XX.X.XXXX, G. M. XXXX/XX, XXX XX K. - S., o zaplatenie 1.952,67 eura s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 24.05.2019 č. k. 8Csp/14/2019-147
takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok.

II. Náhrada trov odvolacieho konania sa stranám sporu nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) zamietol žalobu a
nepriznal žalovanej náhradu trov konania.

2.Citovalustanovenia§53ods.8,§524a§526Občianskehozákonníka,§92ods.8zákonač.483/2001
Z. z. o bankách.

3. V odôvodnení okrem iného uviedol, že prvotne skúmal z úradnej povinnosti platnosť zmluvy o
postúpení pohľadávky. Absolútna neplatnosť tohto právneho úkonu znamená, že priamo zo zákona
od počiatku sa na dotknutý právny úkon hľadí, ako keby nebol urobený. Keďže žalobca nadobudol
pohľadávku uplatňovanú v predmetnom konaní postúpením od pôvodného veriteľa, ktorý má postavenie
banky v zmysle zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, pristúpil súd prvej inštancie k skúmaniu, či boli
dodržané sprísnené pravidlá postúpenia pohľadávky vzniknutej z bankového úveru v zmysle § 92 ods.
8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. Zodpovedanie tejto otázky je priamo spojené so skúmaním

existencie aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu. Dôkazná povinnosť splnenia podmienok
je na žalobcovi, ktorý v danom prípade čo do splnenia zákonných podmienok neuniesol dôkazné
bremeno. Dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že pohľadávka, ktorú nadobudol od právneho
predchodcu, bola splatná. Žalobca nepredložil oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru.
Zároveň nepreukázal ani doručenie výziev z 18.08.2015 a 02.09.2015 žalovanej, čím nie je splnená
ani ďalšia podmienka na platné postúpenie pohľadávky podľa § 92 ods. 8 č. 483/2001 Z. z. o bankách.
Žalobca tieto podmienky, najmä predchádzajúcu písomnú výzvu žalovanej nepredložil, preto nenastalo

platné postúpenie tejto bankovej pohľadávky (§ 39 Občianskeho zákonníka). Žalobca nie je v danom
prípade aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby pre neunesenie dôkazného bremena o splnení
všetkýchpodmienokplatnéhopostúpeniaprávazČeskoslovenskejobchodnejbanky,a.s.,najehoosobu
tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách.4. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 261 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“). V konaní bola plne úspešná žalovaná, ktorej by patrilo voči žalobcovi

právo na náhradu trov konania. Preukázateľne jej však žiadne trovy nevznikli, preto aj v súlade s čl. 17
základných zásad CSP žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

5. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca v zákonnej lehote z dôvodov uvedených v § 365 ods.
1 písm. f) a h) CSP. Poukázal na Oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti zo dňa 26.11.2015,

ku ktorému predložil aj kópiu doručenky, z ktorej je zrejmé, že žalovaný predmetné podanie prevzal
dňa 30.11.2015. V zmysle predmetného písomného podania došlo dňa 25.11.2015 k zosplatneniu
úveru. Ďalej žalobca v konaní predložil aj písomné podanie označené ako Posledná výzva na úhradu
pohľadávky zo dňa 02.10.2015, ku ktorej žalobca pripojil kópiu doručenky, ktorá preukazovala doručenie
tejto výzvy žalovanej dňa 05.10.2015. Preto nie je pravdivé tvrdenie súdu, že zároveň nepreukázal
ani doručenie výziev. Na základe uvedeného mal za jednoznačne preukázané zosplatnenie úveru a

doručenie výzvy. Ďalej žalobca uviedol, že žalovaná v konaní nespochybnila doručenie predmetnej
výzvy, ani zosplatnenie výzvy, teda tvrdenia žalobcu je potrebné považovať za nesporné. V sporovom
konaní súd nevykonáva dôkazy na preukázanie nesporných skutkových tvrdení. Na základe uvedeného
navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že vyhovie žalobe, resp. ho zrušil a vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná. Okrem iného uviedla, že žalobca klame, pokiaľ tvrdí
súdu, že doručil oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru zo dňa 26.11.2015 a doručenku.
Poukázala na to, že už v jej odpore proti platobnému rozkazu bolo uvedené, že takýto doklad žalobca
súdu vôbec nedodal. Žalovaná sa stotožnila so závermi súdu a je toho názoru, že žalobca v odvolaní

neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by podporovali jeho nárok. Navrhla, aby odvolací súd potvrdil
rozsudok ako vecne správny v celom rozsahu.

7. Vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej žalobca oznámil, že trvá na svojom odvolaní zo dňa 19. 08. 2019.

8. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná, ktorá zopakovala svoju argumentáciu z vyjadrenia k
odvolaniu.

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,

proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a
webovej stránke odvolacieho súdu a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v plnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o

odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

11. K odvolacej námietke, že žalovaná nespochybnila aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, odvolací súd
uvádza, že skúmanie vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej), je imanentnou súčasťou každého
súdneho konania; súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, ak ju žiadna zo

strán sporu nenamieta. Zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby.
„Vecnou legitimáciu je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho
konania (navrhovateľ) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne
vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (odporca) je subjektom hmotnoprávnej
povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný)“ (z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III.

ÚS 517/2011-9 zo dňa 22.11.2011). Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp.zn. 3Cdo/192/2004
vyslovil, že: „Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-
právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ako podá žalobu (v takomto prípade sa stáva žalobcom)
alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobcav spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje
žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník
subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom

konania, sa v občianskom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie
nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti
byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo
nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom
hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom tohto hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v

konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o ktorom žalobca tvrdí,
že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o
ktorú v konaní ide.“ Aj po prijatí nového procesného predpisu (CSP) sú vyššie citované závery plne
aplikovateľné.

12. V prejednávanej veci bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že je účastníkom hmotno-právneho

vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný žalobou uplatňovaný nárok.

13. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie je zrejmé, že žalobca si v predmetnom konaní
uplatnil nárok na zaplatenie peňažnej sumy vo výške 1.952,09 eura s príslušenstvom na základe zmluvy
o postúpení pohľadávok uzatvorenej podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka zo dňa 27.11.2017

medzi postupcom Československou obchodnou bankou, a.s. a žalobcom. Postupca uzatvoril so
žalovanou dňa 05.06.2014 zmluvu o úvere č. XXXXX B., na základe ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský
úver vo výške 2.000 eur. Počet splátok bol 60. Dátum prvej splátky 25.07.2014 a dátum poslednej splátky
25.06.2019.

14. Podľa § 92 ods. 8 ZoB, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej
klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného
záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej
banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej
osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo

banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky
uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane
jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho
istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri
postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj

dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

15. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

16. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách môže byť iba
pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už (1) splatná, a to za predpokladu predchádzajúcej (2) písomnej

výzvy banky a skutočnosti, že klient banky je napriek výzve (3) nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky
banky. Musia byť kumulatívne splnené v čase postúpenia pohľadávky. Uvedené ustanovenie je lex
specialis k inštitútu cesie.

17. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky.
Predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 7Cdo/26/2017 zo dňa 28.03.2018, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/147/2017
zo dňa 24.04.2018).

18. Ustanovením § 92 ods.8 ZoB sa sledovalo sprísnenie postúpenia - cesie bankovej pohľadávky
zo sféry kontrolovanej centrálnou bankou a umožniť dlžníkovi, ktorý poruší zmluvné podmienky, aby v
primeranomčasevykonalnápravuazotrvalvovzťahusbankou,sktoroudojednalfinančnúslužbu(„Toto
právo banka nemá, ak klient uhradil omeškaný peňažný záväzok ešte pred postúpením pohľadávky...).Zákonné podmienky akými sú napr. postúpenie iba splatnej pohľadávky, písomná výzva, 90 dňová
lehota nepodporuje záver, že by hlavným cieľom sprísnenia cesie bankovej pohľadávky bola ochrana
bankového tajomstva.

19. Sprísnenie zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky môže byť považované za
zákonný predpoklad z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom už nad pohľadávkou nie
vždy je zachovaná kontinuita dôležitého dohľadu centrálnej banky, ktorá kontrola je osobitne dôležitá v
priebehu trvania úverového vzťahu.

20. Nedodržaním zákonných podmienok postúpenia bankovej pohľadávky sa takéto postúpenie dostáva
do rozporu s dikciou zákona s priamym dopadom na platnosť právneho úkonu. Prezumpcia znalosti
predpisov zverejnených v zbierke zákonov pritom vylučuje dobromyseľnosť postupníka.

21. Pre platnosť zmluvy ako právneho úkonu je právne významný moment, kedy tento právny úkon bol

urobený. Ak zmluva o postúpení pohľadávok v čase jej uzatvárania nespĺňala náležitosti vyžadované
ustanovením § 92 ods. 8 ZoB, išlo o neplatný právny úkon odporujúci zákonu. Neplatnosť podľa
ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka je neplatnosťou absolútnou, čo znamená, že právny úkon
takouto absolútnou neplatnosťou postihnutý nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik práv a
povinností. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí od začiatku voči

každému.

22. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v konaní nebolo preukázané, že pred
uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky medzi pôvodným veriteľom - Československou obchodnou
bankou a.s. - t.j. bankou ako postupcom a žalobcom ako postupníkom došlo k zosplatneniu celého dlhu

žalovanej resp. k predčasnému ukončeniu zmluvy o úvere pôvodným veriteľom. Oznámenie o vyhlásení
predčasnej splatnosti zo dňa 26.11.2015 a kópia doručenky o doručení tohto oznámenia žalovanej dňa
30.11.2015, na ktoré poukázal žalobca vo svojom odvolaní, nie sú obsahom spisu súdu prvej inštancie. V
tomto smere žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Odvolací súd zastáva názor, že v tomto prípade bolo
možné platne postúpiť len splátky, ktoré ku dňu postúpenia už boli splatné v zmysle uzavretej úverovej

zmluvy, a to za splnenia podmienky omeškania a doručenia výzvy podľa § 92 ods. 8 ZoB.

23. Keďže žalobcom nebolo preukázané naplnenie všetkých predpokladov možnosti postúpenia
pohľadávky tak, ako to vyžaduje § 92 ods. 8 ZoB (mimoriadne zosplatnenie úveru), postúpenie
pohľadávky nie je možné považovať za platné, a to s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka. Keďže

na žalobcu nebola platne postúpená pohľadávka uplatňovaná v konaní, súd prvej inštancie správne
postupoval, ak žalobu z dôvodu nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu zamietol.

24. Odvolací súd preto postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP rozsudok ako vecne správny
potvrdil.

25.Otrováchodvolaciehokonaniabolorozhodnutépodľa§396ods.1CSPvspojenís§255ods.1CSP.
Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovaná bola úspešná, no v priebehu
odvolacieho konania jej žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalobcovi ako procesne neúspešnej
strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol. Odvolací súd vychádza z čl. 17 Základných

princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP
v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom
prvej inštancie o výške náhrady trov konania za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy konania
nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho
konania.

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).