Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Bratislava II

Judgement was issued by Mgr. Patrícia Železníková

Legislation area – Rodinné právo

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/456/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1518206133
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1518206133.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek

senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti:
H. N., nar. XX.XX.XXXX a H. N., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, deti rodičov: matka -
M. O., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt N. - A., súčasný pobyt M. 9, XXX XX N., a otec - H. N., nar.
XX.XX.XXXX, trvalý pobyt N. - F., súčasný pobyt S. hrdlo XX, XXX XX N., zastúpený advokátskou
kanceláriou Okenica Šula & Co. s.r.o., so sídlom Pražská 11, 811 04 Bratislava, IČO:36 866 512, v
konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného a návrhu otca na zmenu zverenia, na odvolanie otca proti

rozsudku Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 30.09.2019, č.k. 59P/334/2018-145, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo dňa 30.09.2019, č.k. 59P/334/2018-145, zvýšil výživné na
maloletého H. N., nar. XX.XX.XXXX, z doterajšej sumy 100 eur mesačne na sumu 150 eur mesačne a
na maloletého H. N., nar. XX.XX.XXXX, z doterajšej sumy 100 eur mesačne na sumu 150 eur mesačne
od 16.10.2018, ktoré uložil otcovi platiť vždy do 15. dňa v každom kalendárnom mesiaci k rukám matky.

Zročné výživné za obdobie od 16.10.2018 do 30.09.2019 v celkovej sume 575,76 eur na H. a v celkovej
sume 575,76 eur na H., povolil otcovi splácať u každého maloletého po 50 eur mesačne, spolu s bežným
výživným pod stratou výhody splátok od októbra 2019. Návrh otca zamietol. Zmenil rozsudok Okresného
súduBratislavaVzodňa21.03.2017,č.k.20P/233/2016-74včastivýrokuovýživnom.Otrováchkonania
tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 65

ods. 1, § 75 ods. 1 a § 77 ods. 1, § 78 ods. 1,3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon
o rodine“), § 217 ods. 1, 2, § 231 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len
„CSP“), § 121 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), keď na
základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný,
návrh otca ako nedôvodný zamietol. Ustálil opodstatnenosť zvýšenia výživného na základe preukázanej
významnej zmeny pomerov na strane maloletých detí, keď maloletý H. v 9/2018 nastúpil na základnú
školu, čím sa matke zvýšili výdaje spojené s jeho výživou, majúce za následok aj zúženie okruhu potrieb

pre maloletého H., ktoré bolo v jej možnostiach mu financovať. Skonštatoval, že výživné v sume 100 eur
u detí vo veku H. a H. je neprimerane nízke vo vzťahu k ich potrebám a predstavuje u každého dieťaťa
príspevok od otca len v priemernej výške 3,33 eur na jeden deň v kalendárnom mesiaci, čo znamená, že
podstatná časť ich výživy spočíva na matke. Uviedol, že obidve deti sú vo veku intenzívneho fyzickéhoaj mentálneho vývoja a musia mať zabezpečené riadne nielen všetky materiálne potreby primerané ich
veku, ale tiež možnosti duševného rozvoja, napr. účasťou na záujmových aktivitách. Porovnávajúc brutto
zárobok otca za celý rok 2018 v priemernej výške 1.456,55 eur s jeho brutto zárobkom preukázaným

v predošlom konaní v priemernej výške 1.221 eur, ustálil jeho nárast priemerne za rok 2018 o 235 eur,
v roku 2019 ešte vyšší. Na strane matky zohľadnil výkon jej osobnej starostlivosti o maloleté deti, ako
aj využitie štátneho prídavku na každé dieťa v sume 24,34 eur mesačne, neprihliadol na jej súčasný
zárobok,ktoréhozníženiesispôsobilasama.Porovnávajúcrodinnéasociálnepomeryrodičov,nastrane
otca súd zohľadnil krytie výdavkov na bývanie a domácnosť z dvoch príjmov, keďže otec žije v spoločnej

domácnosti so zárobkovo činnou partnerkou. Výživné zvýšil od podania návrhu na súd, zročné výživné
zaobdobieod16.10.2018do30.09.2019vsume575,76eurnaH.avsume575,76euruH.povolilotcovi
splácať u každého z nich po 50 eur mesačne, spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok
od októbra 2019, v súlade s ustanovením § 232 CSP. Skonštatoval, že započítateľné a aj preukázané
plneniaotcavprospechzročnéhovýživnéhosúduoznámenéneboli.Vdôsledkuneexistenciezákonných
dôvodovprezmenuzvereniamaloletýchdetízosobnejstarostlivostimatkydoosobnejstarostlivostiotca,

súd prvej inštancie návrh otca zamietol. Uviedol, že v konaní neboli zistené, žiadne skutočnosti, ktoré by
aktuálne matku diskvalifikovali ako rodiča, ktorý už ďalej nie je spôsobilý z nejakého dôvodu poskytovať
deťom adekvátnu opateru. Mal za to, že pokiaľ by v starostlivosti matky jestvovali také nedostatky, ktoré
by činili návrh otca dôvodným, bezpochyby by mala o nich vedomosť predovšetkým škola, ktorú deti
navštevujú. Z hodnotenia základnej školy za zrejmé považoval, že deti sú po materiálnej stránke v

škole vždy riadne vybavené, ich oblečenie nemá žiadne nedostatky, deti majú uhradené všetky poplatky,
matka sa zaujíma o ich školské prosperovanie, so školou riadne spolupracuje, dbá na prípravu detí na
vyučovanie. Za nedôvodné pre zmenu zverenia považoval tvrdenie otca o silnejšej postave maloletého
H., na čo údajne matka nedbá a nerieši s lekármi. Ďalšie tvrdenia otca o matkinej nestarostlivosti
súd prevej inštancie vyhodnotil ako jeho účelovú obranu proti návrhu na zvýšenie výživného. Uviedol,

že otec sám neinicioval zmenu zverenia maloletých detí, tejto sa domáhal len v súvislosti s návrhom
matky. Uzavrel, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by matka zanedbávala deti po
materiálnej stránke (oblečenie, hygiena, školské potreby), ani po výchovnej (príprava na vyučovanie,
správanie). Podmienky na strane otca pre starostlivosť a výchovu maloletých detí v jeho domácnosti
nepovažoval za adekvátne, aj vzhľadom na charakter a rozlohu bytu, počet osôb s poukazom na

vyjadrenie detí o ich vzťahu k jeho partnerke. Dôvodil, že pri rozhodovaní vychádza z aktuálneho stavu
a nie z predpokladaného stavu, ktorý by nastal až v budúcnosti, týka sa to vyjadrenia otca, že pokiaľ by
mu boli deti zverené, zadováži si väčší byt. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu

odvolanie otec, navrhujúc odvolaciemu po doplnení dokazovania rozsudok zmeniť a návrh matky na
zvýšenie výživného zamietnuť, maloleté deti zveriť do jeho osobnej starostlivosti, matke určiť povinnosť
platiť výživné na každé z nich po 100 eur, styk matky s maloletými deťmi neurčiť a priznať mu nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %, alebo rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na
ďalšie konanie. Súdu prvej inštancie vytkol, že nesprávne zistil skutočný stav veci, na základe ktorého

následne dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam v časti zvýšenia výživného. Mal za to, že nedošlo k
tak výraznej zmene pomerov u žiadneho z maloletých detí, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného.
Uviedol, že aj keď maloletý H. nastúpil na základnú školu a maloletý H. do druhého stupňa základnej
školy, priamo úmerne sa im znížili náklady na ich život. Mal za to, že k skutočnej zmene pomerov
došlo iba u maloletého H. nástupom na základnú školu v septembri 2018 spočívajúcej v počiatočnom

navýšení výdavkov na výbavu pre prváka, ktoré však maloletému na žiadosť matky zakúpil. Uviedol,
že súd nezohľadnil, že nástupom H. na základnú školu sa zároveň znížia výdavky o sumu uhrádzanú
za stravu dieťaťa v materskej škole a nástupom maloletého H. na druhy stupeň základnej školy sa
mu znížili výdavky na školský klub. Namietal, že súd sa nevysporiadal s jeho argumentami, že obom
deťom kupuje tak oblečenie ako aj veci bežnej potreby a nesúhlasil s tvrdením matky, že veci, ktoré

maloletýmdeťomkúpilostávajúuneho.Malzato,ževýživnéktoréplatí,matkamíňaprevlastnúpotrebu.
Poukázal na splátky spotrebných úverov a exekúcií, ktoré vznikli výlučne zo spolužitia s matkou, z
ktorých finančné prostriedky boli použité na zabezpečenie potrieb maloletých detí. Namietal, že súd
prvej inštancie sa nevysporiadal s jeho problémom v komunikácii s matkou, či zamedzeniu mu stretávať
sa s maloletými deťmi počas pracovného týždňa. Namietal nedostatočnú starostlivosť matky o maloleté

deti v súvislosti s dosahovaním slabých študijných výsledkov, či ich telesnej kondícii. Mal za to, že
súd nesprávne vyhodnotil výšku jeho mesačného príjmu, do ktorého započítal aj kvartálne prémie.
Nesúhlasilsozáveromsúduojehoneadekvátnychbytovýchpodmienkach,ktorýjevrozporesozistenímkolízneho opatrovníka, ktorý na jeho strane nezistil žiadne nedostatky. Uviedol, že maloleté deti sa pred
ním niekoľkokrát vyjadrili, že chcú bývať práve u neho.

4. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca žiadala rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť.
Poukázala na vyčíslené odôvodnené výdavky na maloleté deti, o ktoré sa stará sama, pričom býva v
byte za ktorý platí 500 eur mesačne. Poprela, že by otec prispel na pracovné zošity, učebnice, pomôcky,
ZRPŠ maloletých detí. Uviedla, že po vynesení rozsudku otec deťom už nič nekúpil. Nesúhlasila s
tvrdenímotcaojejnedostatočnejstarostlivosti,uviedla,žedeťomkupujevždynovéveci,avtomtosmere

poukázala na stanovisko školy ktorú maloleté deti navštevujú. Potvrdila, že jej komunikácia s otcom je
takmer nulová, ako aj to, že deti sa s otcom stretávajú mimo pracovných dní, kedy sa musia pripravovať
so školy. Uviedla, že otec má dostatočný príjem, býva s priateľkou a je zabezpečený. Namietala tvrdenia
otca, že by deti chceli bývať s ním a poukázala na prejavený názor maloletých detí.

5. Odvolací súd preskúmal vec v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa

§ 65 a § 66, zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej CMP), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa 378 ods. 1, § 385 ods. 1, § 219 ods. 1, zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej CSP), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel k
záveru,žeodvolanieotcadôvodnénieje.Súdprvejinštancieriadnezistilskutočnýstavveci,keďvykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia otázky

zvýšenia výživného ako aj vhodnosti zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností rodičov
k maloletým deťom, vrátane zisťovania názoru maloletých detí, výsledky vykonaného dokazovania
správne zhodnotil a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. Rozhodnutie
súdu prvej inštancie je postačujúce, spĺňajúce podmienky § 220 ods.2 CSP, súd prvej inštancie sa
v rozhodnutí vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami týkajúcimi sa predmetu konania. V

odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by súd prvej inštancie nevzal do úvahy a ktoré
by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd nezistil nesprávny procesný
postup súdu prvej inštancie majúci za následok porušenie práva na spravodlivý proces a ani dôvodnosť
odvolacieho návrhu otca na zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie a jeho vrátenie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej

inštancie, na ktoré ako správne poukazuje.

6. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia treba považovať
podstatnú zmenu pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa alebo rodičov. Úlohou súdov pri
rozhodovaní o zmene výživného je preto potrebné zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov

od posledného rozhodnutia o výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky
výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1 Zákona
o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na
zárobkové možnosti, schopnostiam a majetkové pomery rodičov.

8. V danej prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky
skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloleté deti z
hľadiska ich súčasných odôvodnených potrieb, ako aj z hľadiska schopností a možností rodičov a
tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine), porovnal so
skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného v čase posledného rozhodnutia súdu o výživnom

rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 21.03.2017, č.k. 20P/233/2016-74.

9. Vychádzajúc z okolností zistených vykonaným dokazovaním je aj odvolací súd zhodne ako súd
prvej inštancie toho názoru, že od posledného rozhodnutia o výživnom došlo na strane maloletých
detí k zmene pomerov, ktorú je potrebné premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o zmenu

pomerov na strane maloletých detí túto súd prvej inštancie správne ustálil, správne určil rozsah
zmeny pomerov vyčíslených matkou. Rovnako správne ustálil aj počiatok zmeny pomerov na strane
maloletých detí porovnaním obdobia posledného rozhodnutia súdu o výživnom v roku 2017. Odvolací
súd dáva do pozornosti otca, že nemožno považovať za sporné zvyšovanie potrieb maloletéhodieťaťa jeho vekom a rastom životných nákladov, pričom v danej prejednávanej veci okrem bežného
zvýšenia potrieb maloletých detí spojených s rastom životných nákladov došlo aj k zmene pomerov
spojených so zvýšením finančných výdavkov v súvislosti s ich školskou dochádzkou. Touto okolnosťou

došlo okrem zvýšenia bežných odôvodnených potrieb aj k zmene charakteru výdavkov spojených s
platením priamych poplatkov v škole, nákupom školských potrieb, platenia akcií poriadaných školou
či mimoškolských záujmových aktivít a pod. Otec starostlivosť a výchovu maloletých detí osobne
nezabezpečuje, preto je potrebné povedať, že za takejto situácie osobná starostlivosť matky o
maloleté deti naďalej čiastočne nahrádza jej povinnosť finančne prispievať na ich výživu, a rovnako

to znamená, že zvýšenú časť krytia odôvodnených potrieb maloletých detí musí zabezpečiť otec.
Pokiaľ ide o možnosti a schopnosti otca, tieto súd prvej inštancie správne vyhodnotil a tieto sú aj
podľa názoru odvolacieho súdu spôsobilé na pokrytie zvýšených odôvodnených potrieb maloletých detí,
ktorých rozsah súd správne premietol do výšky zvýšeného výživného. Podľa názoru odvolacieho súdu
predmetný záver korešponduje s právom maloletého dieťaťa, ktoré má zo zákona nárok na primerané
výživné zo strany rodičov, pričom ochrana záujmov maloletého dieťaťa je v konaní starostlivosti o

maloleté dieťa zo strany súdu prioritná, a to aj na úkor práv rodičov. S námietkou otca, ktorý súdu prvej
inštancie vytkol nesprávne vyhodnotenie charakteru a výšky jeho príjmu sa odvolací súd nestotožnil,
keď súd prvej inštancie pri vyčíslení príjmov rodičov vychádzal z predložených potvrdení o ich príjme,
a na strane otca správne do celkového jeho ročného príjmu zahrnul aj vyplatené odmeny, ktoré sú
jeho súčasťou. Správne súd prvej inštancie vyhodnotil dokazovanie vo vzťahu k návrhu otca na zmenu

zverenia maloletých detí podaného v priebehu konania o návrhu matky na zvýšenie výživného, správne
zohľadnil doposiaľ vykonávanú osobnú starostlivosť matky o maloleté deti ako aj vyjadrený názor
maloletých detí. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd uzatvára, že na skutočnosti uvedené otcom v jeho
odvolaní, z ktorých pri svojom rozhodnutí súd prvej inštancie vychádzal a správne vyhodnotil, nemožno
prihliadať a považovať ich za dôvody na zrušenie, resp. zmenu napadnutého rozhodnutia.

10. Súd prvej inštancie správne rozhodol o zvýšení výživného na maloleté deti, ktoré spĺňa za daného
zisteného skutočného stavu rozhodné kritériá pre jeho určovanie, ako aj o návrhu otca na zmenu
zverenia maloletých detí. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa
§ 387 ods. 1 CSP.

11. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP.

12. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.