Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 11, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/72/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213212468
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7213212468.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.LadislavaCakocihoačlenovsenátu

JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Petra Tutka v právnej veci žalobcu R. V. W.. XX.XX.XXXX, F. U. V., R.
XX,IČO:XXXXXXXX,zastúpenéhoJUDr.MichalomTreščákomml.,advokátomAdvokátskejkancelárie
so sídlom v Košiciach, Thurzova 6, proti žalovanému Mestu Košice, Tr. SNP 48/A, IČO: XX XXX XXX, o
zaplatenie 3.364,58 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice
II zo dňa 12.11.2018 č.k. 29C/95/2013-252 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 3.364,58
eur s 1 % ročným úrokom z omeškania z prisúdenej sumy za obdobie od 27.02.2013 do zaplatenia,
to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 40 %.

2. Týmto rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 11.392,87
eur spolu s úrokom z omeškania, ktorého sa voči žalovanému domáhal na základe tvrdenia, že dňa

17.09.2009 bola uzatvorená Zmluva o dielo - generálna oprava a rekonštrukcia havarijného stavu ZUŠ
Jantárová 6 Košice, a to medzi žalovaným a spoločnosťou Kories - Moss, spol. s r.o. Poukázal na to,
že on a uvedená spoločnosť Kories - Moss, spol. s r.o. uzatvorili za účelom vykonania diela Zmluvu
o združení podnikateľov podľa § 820 a nasl. Občianskeho zákonníka. Uplatnená suma prestavuje
neuhradenú faktúru žalobcu ako dodávateľa za práce vykonané naviac, teda nad rozsah pôvodnej
zmluvy o dielo.

3. Súd prvej inštancie odôvodnil rozsudok tým, že pridržiavajúc sa právneho názoru vysloveného v
tejto veci Krajským súdom v Košiciach v jeho rozsudku zo dňa 06.06.2018 sp.zn. 1Co/249/2017 -238,
ktorým bol potvrdený rozsudok v zamietavom výroku do výšky 8.028,29 eur spolu s príslušenstvom a v
prevyšujúcom zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania bol tento zrušený a vrátený súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie. Konštatoval, že predmetom konania takto zostala časť nezaplatenej sumy
vo výške 3.364,58 eur spolu s úrokom z omeškania. Súd prvej inštancie konštatoval, že vykonaným
dokazovaním mal súd za preukázané a medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný ako

objednávateľ a spoločnosť Kories - Moss, s.r.o., Košice ako zhotoviteľ dňa 17.9.2009 podpísali písomne
uzatvorenúzmluvuodielopodľa§536anasl.Obch.zákonníka,ktorejpredmetombolagenerálnaoprava
a rekonštrukcia havarijného stavu - ZUŠ, Jantárová č. 6 v Košiciach. Zhotoviteľ sa zaviazal realizovať
stavebné práce v zmysle projektovej dokumentácie spracovanej Stavoprojektom Košice a na základevydaného stavebného povolenia. Zmluva bola uzatvorená v súlade s § 3 Zákona o verejnom obstarávaní
s úspešným uchádzačom z realizovaného verejného obstarávania na uskutočnenie stavebných prác.
Termín diela bol stanovený najneskôr do 31.7.2011 a cena bola stanovená na sumu 508.948,75

€. V článku VI. bodu 6.3 si strany dohodli úpravu rozsahu diela a to naviac práce, ktoré nebudú
mať vplyv na zmenu zmluvnej ceny, v bode 6.4 naviac práce, ktoré je zhotoviteľ povinný písomne
oznámiť objednávateľovi vopred pred ich začatím spolu s finančným ohodnotením a k realizácii pristúpi
bezodkladne potom čo tieto práce budú obidvoma zmluvnými stranami schválené formou písomného
dodatku k zmluve a v pod bode k tomuto bodu t.j. 6.4.1 si dohodli faktúrovanie stavebných prác, ktoré

sú uvedené vo výkaze výmer s ocenenými položkami stavebných prác, kde zhotoviteľ bude účtovať
jednotkové ceny, ktoré zodpovedajú jednotkovým cenám v tomto výkaze výmer - rozpočte stavby a v
podbode 6.4.2 faktúrovanie stavebných prác, ktoré nie sú uvedené vo výmere bude zhotoviteľ účtovať
cenu na základe platného cenníka Cenekon-u. V podbode 6.4.3 ceny sa budú upravovať v zmysle
štatistických indexov a to 2 krát ročne. V bode 6.5. už sú uvedené menej práce. Cena diela bola v zmysle
článku VII. bod 7.2 stanovená ako konečná bez možnosti navýšenia s výnimkou úpravy v dôsledku

zmeny rozsahu diela. V bode 7.3 bola možnosť upraviť cenu pokiaľ dôjde počas vykonávania diela k
zmene rozsahu diela z dôvodu nevyhnutnosť naviac prác, príp. zníženia rozsahu diela a v bode 7.1
bola upravená možnosť zmeniť ceny v prípade, ak dôjde k zmenám sadzby DPH. Vykonanie všetkých
naviac prác bol povinný zhotoviteľ oznámiť objednávateľovi vopred pred ich začatím a to písomným
zápisom v stavebnom denníku a k ich vykonaniu mohol pristúpiť bezodkladne po podpísaní dodatku k

zmluve obidvoma zmluvnými stranami. Žalovaná istina vo výške 11.392,87 € pozostávala z dvoch častí
a to po 1./ z naviac prác vo výške 6.746,46 € bez DPH/8.028,29 € s DPH a malo ísť o naviac práce
týkajúcesadruhupovlakovejkrytinydopriestorovučebnítancaapo2./sadrokartónovýchpriečokhrúbky
100 mm a zvukovo-izolačných sendvičových sadrokartónových priečok hrúbky 155 mm. Pri povlakovej
krytine nárast oproti rozpočtu o 1.517,28 €, pri 100 mm sadrokartónovej priečky nárast o 1.613,60 €

a pri sadrokartónovej priečke hrúbky 150 mm nárast o 3.615,58 € bez DPH. Druhá časť žalovanej
istiny pozostávala z tzv. indexácii cien na základe faktúry č. 1/2013 zohľadňujúcej úpravu cien podľa
príslušných štatistických indexov a to v zmysle bodu č. 6.4.3 zmluvy o dielo, kde bol nárast cien oproti
rozpočtu vo výške 3.364,58 € v zmysle faktúry č. 2013/1. V konaní bolo medzi stranami sporu sporné a
namietal to žalovaný, či sa vôbec jedná o naviac práce a zároveň namietal aj indexáciu cien. Žalobcom

prezentované naviac práce v zmysle jeho žiadosti zo dňa 22.10.2010 pod názvom Žiadosť o navýšenie
rozpočtu na rekonštrukciu ZUŠ Jantárová 6, Košice (čl. 25 spisu), žalovaný považoval nie za naviac
práce, ale o zámenu materiálu v zmysle jeho vyjadrenia zo dňa 3.4.2013 a čo sa týka indexácie cien
uskutočnenej na základe faktúry č. 2013/1 indexácia rastu cien v zmysle štatistických ukazovateľov v
zmysle bodu 6.4.3 sa týka postupu fakturácie len pri naviac prácach, nie pri vykonaní všetkých prác.

Podľa výkladu žalobcu táto indexácia sa týka fakturácie všetkých prác. K indexácii cien tak, ako je
uvedená v zmluve o dielo vyplýva, že táto je zakotvená v článku VI. zmluvy upravujúcom cenu za
dielo a to v bode 6.4, ktorý upravuje všetky naviac práce a je podbodom tohto bodu pod označením
6.4.3. Bod zmluvy označený 6.4. sa týka úpravy finančného ohodnotenie tzv. prác naviac. Súd prvej
inštancie ďalej konštatoval, že bez ohľadu na to, že ďalšie odseky sú vyznačené ako podbody bodu 6.4

však ich samotný obsah nenasvedčuje tomu, že tieto sa mali týkať výlučne prác naviac. Podľa obsahu
bodu 6.4.1 „v prípade stavebných prác ktoré sú uvedené vo výkaze výmer s ocenenými položkami
stavebných prác - rozpočet stavby, ktorý tvorí prílohu č. 1 tejto zmluvy, bude zhotoviteľ účtovať jednotlivé
ceny, ktoré zodpovedajú jednotkovým cenám v tomto výkaze výmer - rozpočte stavby. Podľa bodu
6.4.2 v prípade stavebných prác, ktoré nie sú uvedené vo výkaze výmer bude zhotoviteľ účtovať cenu

na základe platného cenníka CENEKON. Z gramatického výkladu týchto ustanovení teda vyvodil, že
v nich je riešená otázka fakturovania stavebných prác, ktoré sú uvedené vo výkaze výmer, z čoho
jednoznačne vyplýva, že ide o práce, ktoré sú súčasťou zmluvy o dielo a v týchto dvoch bodoch sa rieši
ich fakturovanie podľa toho, či v tomto výkaze výmer už boli uvedené ako ocenené položky stavebných
prác v prílohe č. 1 a v bode 6.4.2 je riešená situácia, pokiaľ niektoré stavebné práce, ktoré sú uvedené

v tzv. výkaze výmer čiže v rozpočte stavby neboli ocenenými položkami a v takomto prípade mali
byť fakturované na základe konkrétneho cenníka CENEKON. Uviedol, že znenie týchto bodov podľa
názoru odvolacieho súdu potvrdzuje tvrdenia žalovaného o tom, že tieto body sa týkali oceňovania
jednotlivých stavebných prác, ktoré boli súčasťou rozpočtu stavby a teda nejde o práce naviac. Na tieto
body nadväzuje aj bod 6.4.3 podľa ktorého „ceny sa budú upravovať v zmysle štatistických indexov

a to 2x ročne. Logickým výkladom tohto ustanovenia možno dospieť k záveru, že tento bod sa týka
stavebných prác špecifikovaných v predchádzajúcich dvoch bodoch, teda prác, ktoré sú súčasťou tzv.
výkazuvýmer,tedapráctvoriacichsúčasťrozpočtustavby.Zjavnenelogickoubybolaúpravauvedeného
bodu podľa ktorého sa takto označené ceny majú upravovať v zmysle štatistických indexov a to 2xročne, pokiaľ by sa mali dotýkať iba prác naviac. Na základe vyššie uvedeného teda súd považoval
nárok žalobcu v časti zaplatenia sumy 3.364,58 eur titulom indexácie cien podľa príslušných štatistických
indexov za dôvodnú, keďže vyhodnotil obsah týchto bodov vo vzťahu k ostatným ustanoveniam zmluvy

a nie len ich formálne usporiadanie a zároveň vyhodnotil obsah tejto zmluvy vo vzájomnej súvislosti
s ostatnými dôkazmi. K úhrade naviac prác vo výške 6.746,46 eur bez DPH/8.028,29 eur s DPH
súd uvádza nasledovné: Zmluvné strany si naviac práce upravili v článku VI. bodu 6.4 s tým, že
vykonávanie všetkých naviac prác spolu s ich finančných ohodnotením zhotoviteľ bol povinný písomne
oznámiť objednávateľovi vopred pred ich začatím a k ich realizácii pristúpi až potom čo tieto práce boli

obidvoma zmluvnými stranami schválené formou písomného dodatku k zmluve a v zmysle článku VII.
bodu 7.4 vykonanie všetkých naviac prác spolu s ich finančným ohodnotením v zmysle bodu 6.2 bol
zhotoviteľ povinný oznámiť objednávateľovi vopred pred ich začatím písomným zápisom v stavebnom
denníku a k ich vykonaniu pristúpi bezodkladne po podpísaní dodatku k zmluve oboma zmluvnými
stranami. Zároveň v článku VII. bode 7.7. cenu diela bude možné meniť len písomnými dodatkami k
zmluve odsúhlasenými oboma zmluvnými stranami. Žalobca naviac práce oznámil žalovanému listom

zo dňa 22.10.2010, ktorý žalovaný prevzal dňa 2.11.2010, čo vyplýva z podacej pečiatky (dokument
na čl. 25 spisu) a zároveň je o tom urobená aj poznámka v stavebnom denníku stavebným dozorom
K.. X. I., Z.., kde je vyslovene uvedené súd zo strany stavebného dozoru cituje:... „Stavebný dozor
súhlasí so zmenou druhu dodaných stavebných materiálov ako i s odôvodnením nutnosti týchto zmien
a stavebný dozor odporúča investorovi vyhovieť požiadavkám zhotoviteľa v zmysle jeho listu zo dňa

22.10.2010“..., pričom žalobca si splnil túto povinnosť naviac prác spolu s ich finančným ohodnotením
písomne oznámiť objednávateľovi vopred v zmysle bodu 6.4 zmluvy a zároveň vykonanie naviac prác
v zmysle bodu 7.4 uviesť písomným zápisom v stavebnom denníku, pričom nie je tam uvedené v
stavebnom denníku ich finančné ohodnotenie, avšak vzhľadom na to, že stavebný dozor odkazuje na
list zhotoviteľa zo dňa 22.10.2010, kde už finančné ohodnotenie je, je možné toto považovať za splnenie

požiadavky uvedenia finančného ohodnotenia. Zároveň ale nie je splnená požiadavka druhej vety bodu
6.4 a bodu 7.4, že k ich realizácii, resp. k vyhotoveniu zhotoviteľ pristúpi bezodkladne potom, čo tieto
práce boli obidvoma zmluvnými stranami schválené formou písomného dodatku k zmluve. Žalobca síce
vypracoval dodatok č. 2 k predmetnej zmluve, ktorý aj podpísal a to dňom 27.5.2011, t.j. cca po 7
mesiacoch od oznámenia a finančného ohodnotenia týchto naviac prác, avšak tento dodatok č. 2 zo

strany žalovaného podpísaný nebol. V danom prípade súd súhlasí s názorom žalovaného uvedeného
v podaní zo dňa 12.3.2014, že sa nejedná o práce naviac, keďže prácami naviac sú také práce, ktoré
neboli zahrnuté do rozpočtu, pričom sadrokartónové priečky a podlahy zahrnuté do rozpočtu boli, čo
nebolo medzi stranami sporné a potvrdzuje to aj samotný žalobca v liste zo dňa 22.10.2010, kde pri
povlakovej krytine do priestorov učebne tanca a pri sadrokartónových priečkach hrúbky 100 mm a 150

mm uvádza nárast oproti rozpočtu, na základe toho teda je možné ustáliť, že nešlo o naviac práce,
ale išlo o zmenu použitého materiálu, ktorý si v prípade povlakových krytín vyžiadal regionálny úrad
verejného zdravotníctva, čo vyplýva aj z výpovede riaditeľky ZUŠ p. Márie Takáčovej a zo záznamu
z rokovania zo dňa 16.3.2009, kde mala byť špeciálna povrchová úprava podlahy v tanečnej sále a
zároveň zvukovo-izolačné sadrokartónové priečky, o ktoré zástupkyňa hygieny požiadala preukázaním

dodržania protihlukových opatrení pri sadrokartónových priečkach. Na základe vyššie uvedeného súd
mal za to, že sa jedná o zmenu diela v časti druhu použitých materiálov, pričom v zmysle § 549 ods. 2
Obch. zák. súd cituje: „ Ak sa strany po uzavretí zmluvy dohodnú na zmene diela a ak nedojednajú jej
dôsledky na výšku ceny, je objednávateľ povinný cenu zaplatiť zvýšenú alebo zníženú s prihliadnutím
na rozdiel v rozsahu potrebnej činnosti a v účelných nákladoch spojených so zmenením vykonávaním

diela“.Zuvedenéhoustanoveniajezrejmé,ženárokzhotoviteľanazaplateniezvýšenejcenydielavzniká
uzatvorením dohody o zmene diela medzi ním a objednávateľom a argumentom a contrario teda platí, že
v prípade, ak k takejto dohode nedôjde, nárok zhotoviteľa na zaplatenie zvýšenej ceny diela nevzniká.
V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok NS ČR sp. zn. 32Odo 1043/2005 zo dňa 27.6.2007: ...
„Pokud se týka položení jiné (drahší) podlahové krytiny, nelze nárok na zaplacení této podlahové krytiny

považovat za nárok na úhradu více práci. Tento nárok je nutné pomeřit ustanovením § 549 ods. 2
Obch. zák. Podle tohoto ustanovení dohodnou-li se strany po uzavření smlouvy na smene díla a
nesjednáji-li její dusledky na vyšší ceny, je objednávatel povinnen zaplatiť cenu zvyšenou nebo zníšenou
s přihlednutím k rozdílu v rozsahu nutné činnosti a v účelných nákladech spojených se smeneným
provadením díla. K vzniku nároku zhotovitele na zvýšenou cenu díla v případe jeho rozšírení nebo

zvýšeníjehokvalityjevšaknezbytnápředchozídohodaobjednávateleazhotovitelenavlastnímrozšírení
díla nebo jeho kvalitatívni zmene, čili dohoda o zmene smlouvy o dílo“.... Na základe vyššie uvedeného,
keďže medzi stranami sporu k dohode o zmene diela nedošlo, nie je oprávnený nárok žalobcu na úhradu
sumy8.028,29€sDPHzdôvoduzmenypoužitéhomateriálu.Skutočnosť,ženedošlokdohodeozmenemateriálu a teda o zmene diela spočívajúcej v jeho kvalitatívnej zmene, potvrdzuje aj samotný žalobca
v žalobe. Tomuto záveru neodporuje ani tá skutočnosť, že zmeny boli schválené K.. I. ako technickým
dozorom žalovaného, keďže tento nebol oprávnený konať za žalobcu v zmluvných veciach. Takéto

hodnotenie činnosť K.. I. ako stavebného dozoru nie je možné považovať ani za exces v zmysle ust. §
20 ods. 2 Obč. zák., keďže žalobcovi by takéto konanie muselo byť známe a aj zo samotného zápisu v
stavebnom denníku vyplýva, že stavebný dozor „iba“ odporúča vyhovieť žiadosti objednávateľa, k čomu
však nedošlo. Ani tvrdenie žalobcu vychádzajúce z predchádzajúcej praxe so žalovaným týkajúcim sa
navýšenia inej ceny, ktoré bolo realizované len na základe žiadosti žalobcu bez samotného spísania

dodatku k zmluve ho nezbavuje povinnosti dodržiavať jednotlivé ustanovenia zmluvy o dielo a takéto
konanie žalobcu s poukazom na § 272 ods. 2 Obch. zák. nemôže mať za následok zmenu zmluvy a
s tým súvisiaci nárok na zaplatenie zvýšenej ceny za vykonanie diela. Zároveň z výpovede riaditeľky
ZUŠ Márii Takáčovej vyplynulo, že v procese výberu podlahy nevyberala ani druh ani šírku ani značku
podlahy, vyberala len farbu. V kontexte vyššie uvedeného súd sa nezaoberal námietkou dôveryhodnosti
svedka K.. I.. Na základe vyššie uvedeného súd vyhovel žalobe v časti zaplatenia sumy 3.364,58 € s 1%

ročným úrokom z omeškania z predmetnej sumy od 27.2.2013 do zaplatenia a to titulom tzv. indexácie
cien. Žalovaný mal sumu 3.364,58 € uhradiť na základe faktúry do 25.2.2013, dňom nasledujúcim, t.j.
26.2.2013 sa dostal s jej úhradou do omeškania, avšak žalobca požadoval úrok z omeškania až počnúc
dňom 27.2.2013. Výšku úroku z omeškania si strany sporu dohodli v zmluve o dielo zo dňa 17.9.2009
v čl. VIII bode 8.7. vo výške 1% ročne. Vo zvyšku nároku, t.j. v sume 8.028,29 € s prísl. rozsudok

súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť dňom 6.8.2018. Rozhodnutie o trovách konania súd
prvej inštancie založil na ust. § 255 ods. 2 C.s.p. a s prihliadnutím na pomer úspechu v konaní priznal
žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 40 %.

4. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Tento žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu v

celom rozsahu zamietnuť a žalovanému priznať náhradu trov konania. V odvolaní uviedol, že závery
súdu ohľadne nároku žalobcu na zaplatenie sumy 3.364,58 eur sú nesprávne. Má za to, že súd prvej
inštancie na základe vykonaného dôkazu, a to zmluvy o dielo dospel k nesprávnemu skutkovému
zisteniu o tom, že bod 6.4.2. pojednáva o ocenení prác zahrnutých v rozpočte stavby, pričom na tomto
nesprávnom skutkovom závere založil svoje rozhodnutie. Vo vzťahu k záverom súdu o tom, že „zjavne

nelogickou by bola úprava uvedeného bodu, podľa ktorého sa takto označené ceny majú upravovať
v zmysle štatistických indexov, a to dvakrát ročne, pokiaľ by sa mali dotýkať iba prác naviac“ uviedol,
že nevidí žiaden logický nedostatok takejto úpravy. Logiku skôr postráda samo sebe odporujúce
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia podčiarknuté nesprávnym gramatickým výkladom súdu, ktorý je
vpriamomrozporesobsahomust.6.4.2.ZOD.Vprospechtvrdenia,žebody6.4.1,6.4.2a6.4.3satýkajú

oceňovania iba prác naviac, svedčí gramatický výklad ust. 6.4. podľa ktorého vykonávanie všetkých
naviac prác spolu s finančným ohodnotením je zhotoviteľ povinný písomne oznámiť vopred pred ich
začatím. K ich realizácii pristúpi zhotoviteľ bezodkladne potom, čo tieto práce boli obidvomi zmluvnými
stranami schválené formou písomného dodatku. Tieto skutočne vykonané práce budú fakturované
nasledovné: z textu bodu 6.4. nespochybniteľne vyplýva, že tento sa venuje úprave prác naviac,

navyše z jeho poslednej vety ukončenej dvojbodkou je zrejmé, že zmluvné strany veľmi zrozumiteľne
vyjadrili vôľu, aby sa nasledujúce body 6.4.1, 6.4.2 a 6.4.3 týkali prác naviac. Má za to, že ani logický
výklad nedáva za pravdu žalobcovi a súdu. Pokiaľ sa jedná o bod 6.4.1, tento sa uplatní v situácii,
ak vznikne potreba prác naviac, ktorých jednotková hodnota bola stanovená vo výkaze výmer, ktorý
tvorí rozpočet stavby. Keďže zhotoviteľ v čase predloženia jeho ponuky poznal rozsah diela v zmysle

projektovej dokumentácie, ceny za ktoré vedel a mohol v tom čase požadovaný materiál zabezpečiť
a tiež zazmluvniť stavebné práce, prispôsobil svoju cenovú ponuku aktuálne situácii na trhu. Keďže
pred ukončením dohodnutého termínu odovzdania diela vyvstala potreba ďalších prác naviac, s ktorými
zhotoviteľ pri predkladaní cenovej ponuky nemohol počítať, nemal nakúpený materiál a zazmluvnené
práce, nebolo by spravodlivé, aby musel tieto práce vykonať za cenu podľa výkazu výmer, keďže ceny na

trhu sa v priebehu realizácie zmenili. V takomto prípade by mal zhotoviteľ k dispozícii ustanovenie bodu
6.4.3 a fakturoval by ceny upravené podľa štatistických indexov. Ustanovenie bodu 6.4.1 má ekonomický
význam aj pre objednávateľa, pretože ceny podľa výkazu výmer sú spravidla nižšie ako ceny podľa
CENEKON - u a to aj po ich indexácii. Bod 6.4.2 upravuje situáciu, kedy jednotková cena naviac prác
nebola vo výkaze výmer uvedená, keďže s prácami a materiálmi tohto druhu sa v pôvodnom projekte

nepočítalo. V takom prípade sa uplatnia ceny podľa CENEKON-u, pričom tieto budú v prípade dlhšieho
času potrebného na vykonanie prác indexované. Ustanovenie bodu 6.4.2 nachádza svoje opodstatnenie
v tom, že v prípade potreby prác naviac nedochádza k prestojom z dôvodu vyjednávania o cene ale
priamo sa uplatní cena podľa CENEKON-u. Keďže v takom prípade nemá zhotoviteľ na tvorbu ceny prinacenení naviac prác žiaden priestor zohľadňujúci možný nárast cien, má k dispozícii aspoň možnosť
upraviť ceny v zmysle štatistických indexov. Má za to, že na základe toho došlo k naplneniu odvolacích
dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) C.s.p.

5. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Tento žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiťapriznaťmunáhradutrovkonania.Vovyjadreníuviedol,žezarozhodujúcuskutočnosťpovažuje
to, že v tejto veci už bolo vydané jedno zrušujúce rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach ako súdu
odvolacieho, ktorý aj vyjadril svoj záväzný právny názor na posúdenie predmetu spornej zmluvy. Súd

prvej inštancie preto bol povinný tento názor odvolacieho súdu rešpektovať a bol ním viazaný. Z tohto
dôvodu zhodnosť názorov oboch súdov nemôže sama o sebe zakladať nesprávnosť napadnutého
rozhodnutia. Stanovisko žalobcu považuje za nekalé úmyselné zavádzanie, keď sa tento snaží v
odvolaní predostrieť akúsi rozporuplnosť a nelogickosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

6. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie bez nariadenia odvolacieho pojednávania

postupom podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
nie je dôvodné. Súd prvej inštancie v rozsahu ostávajúceho nároku vo výške 3.364,58 eur vykonal vo
veci dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, vykonané dôkazy vyhodnotil postupom
zodpovedajúcim úprave § 191 ods. 1 C.s.p., vec v tejto časti aj správne právne posúdil aj vecne správne
vo veci rozhodol, pokiaľ žalobe vyhovel. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo žiadne také nové

skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie, než ako rozhodol súd prvej inštancie. Za vecne
správne a výstižné považuje odvolací súd aj dôvody prvoinštančného rozsudku a preto sa v súlade s
ust. § 387 ods. 2 C.s.p. obmedzuje na konštatovanie tejto správnosti a s poukazom na obsah odvolacích
námietok žalovaného považuje k týmto dôvodom za potrebné dodať:

7. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že ohľadne výkladu spornej časti zmluvy o dielo zaujal právny
názor v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení a na tomto nemá dôvod nič meniť. Zotrváva na tom, že
obsah časti zmluvy o dielo označenej bodmi 6.4. ako aj 6.4.1, 6.4.2, 6.4.3 nemožno vykladať v zmysle
formálneho usporiadania týchto bodov, ale v zmysle ich obsahu. Z konštrukcie a obsahu tejto zmluvy
totiž vyplýva, že obsah jednotlivých časti zmluvy nie vždy zodpovedá samotnému označeniu časti, v

rámciktoréhosúzaradené.Dôkazomtejtoskutočnostijeajto,žepodbodVI.zmluvyoznačenejakocena
za dielo sú priradené body, ktoré sa netýkajú iba samotnej ceny, ale aj iných otázok napr. v bode 6.3, teda
v bode podriadenom pod bod VI. je uvedená úprava rozsahu diela a rovnako aj bod 6.4 nerieši samotnú
otázku cenu diela, ale taktiež sa dotýka otázky rozsahu diela v súvislosti s realizovaním prác naviac
až nasledujúce body 6.4.1, 6.4.2 a 6.4.3 sa týkajú samotnej ceny diela. Už samotné tieto skutočnosti

nasvedčujú tomu, že pri výklade zmluvy sa nemožno pridržiavať iba formálne označených častí, podľa
poradia ale tieto je potrebné vykladať v zmysle ich obsahu. V opačnom prípade by totiž k bodom 6.3
a 6.4 nebolo možné vôbec prihliadnuť, keďže tieto by neboli systémovo zaradené správne pod bod
VI. zmluvy označenej ako cena za dielo. Z tohto pohľadu ani bod 6.4.1 zmluvy nemožno hodnotiť iba v
zmysle jeho zaradenia a to tak, že tento sa má týkať výlučne prác naviac, keďže z jeho obsahu je zrejmé,

že sa týka spôsobu fakturovania stavebných prác, ktoré sú uvedené vo výkaze výmer, teda zjavne nie
prác naviac. Vychádzajúc z obsahu tohto ustanovenia, ako aj na neho nadväzujúcich ustanovení 6.4.2
a 6.4.3 má odvolací súd za to, že v bode 6.4.1 je špecifikovaný spôsob fakturovania prác uvedených
vo výkaze výmer s tým, že tieto budú fakturované v zmysle jednotkových cien uvedených vo výkaze
výmer - rozpočte stavby. V bode 6.4.2 je uvedený spôsob fakturovania tých stavebných prác, ktoré nie

sú uvedené vo výkaze výmer, a to tak, že tieto bude dodávateľ účtovať na základe cenníka CENEKON.
Keďže nasledujúci bod 6.4.3 sa týka upravovania cien v zmysle štatistických indexov 2 x ročne bez toho,
aby bolo špecifikované, o ktoré konkrétne ceny sa má jednať, nemožno tento bod vykladať inak, ako že
sa dotýka upravovania (indexácie) všetkých fakturovaných prác v zmysle štatistických indexov a to 2 x
ročne. Z takejto formulácie bodu 6.4.3 nemožno vyvodiť žalovaným tvrdený záver, že tento sa dotýka

iba prác naviac.

8. Odvolací súd považuje za potrebné na doplnenie dôvodov prvoinštančného rozsudku v tejto spornej
otázke dodať, že v danom prípade bola v zmluve dojednávana cena diela v stavebníctve na základe
verejného obstarávania a obstarávatelia majú v takomto prípade podmienky kontraktačného procesu

regulované zložitejšie ako bežní účastníci zmluvy o dielo. V takom prípade sa aplikuje špecifický
kontraktačný proces, ktorý je upravený v zákone o verejnom obstarávaní a do zmluvnej slobody
účastníkov takéhoto kontraktačného procesu zasahujú aj iné predpisy verejného práva, ako napr. zákon
o cenách, zákon o verejných prácach a podobne. Z pohľadu časovej realizácie stavby je potrebnérozlišovať medzi odhadovanou cenou, ktorá slúži objednávateľovi (investorovi) na zorientovanie,
prípadne prípravu výkazu výmer so smernými cenami, na použitie katalógov cien a ďalej medzi
cenou ponukovou, ktorú predkladajú jednotliví uchádzači a najčastejšie nacenením výkazu výmer a

objednávateľ má takto možnosť porovnať ponuky viacerých uchádzačov a vybrať najnižšiu ponuku,
prípadne porovnať ju so smernými cenami. Vyššie uvedené ceny je potrebné odlíšiť od tzv. zmluvnej
ceny, ktorá predstavuje najvýhodnejšiu cenu potvrdenú v zmluve a aj túto cenu je potrebné odlíšiť o tzv.
realizačnej ceny, ktorá je skutočne vyplatenou cenou za riadne vykonanie diela. Z uvedeného je zrejmé,
že cena diela takmer vždy podlieha úprave na základe špecificky dohodnutých situácii aj napr. z dôvodov

indexácie (cena materiálov, cena práce, inflácia), kurzové doložky, daňové doložky. Už z uvedeného
vyplýva rozdiel vo výške tzv. zmluvnej ceny a tzv. realizačnej ceny a to práve z dôvodov indexácie
cien materiálov, cien práce, inflácie a podobne. Vyššie uvedené definície cien v stavebníctve vyplývajú
z plynutia doby od okamihu uzavretia zmluvy do termínu realizácie diela, počas ktorej dochádza k
podstatným zmenám v cene materiálov, v cene práce ako aj inflácii, ktorá sa do zmluvy premieta
samotnou indexáciou týchto cien. Vyššie uvedené zásady tvorby jednotlivých druhov cien nedávajú

teda žiadny podklad k takému výkladu zmluvy, akej vykonal žalovaný, teda že indexácia cien sa dotýka
výlučne prác vykonaných naviac. Nelogičnosť takéhoto výkladu spočíva v tom, že pri prácach naviac
vzniká nepomerne kratšie časové obdobie počas ich realizácie, čo zjavne znižuje aj samotnú reguláciu
ceny formou jej indexácie. Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacou námietkou žalovaného, súčasťou
ktorej je aj jeho stanovisko v tom, že zhotoviteľ v čase predloženia ponuky v zmysle rozsahu diela

a v zmysle projektovej dokumentácie vedel ceny, za ktoré mohol v tom čase požadovaný materiál
zabezpečiť a taktiež zazmluvniť stavebné práce. Je totiž zrejmé, že samotná výška cien materiálu ako
aj prác, ktorá bola zhotoviteľovi diela zrejmá v čase realizácie jeho ponuky, nezodpovedá skutočnej
realizačnej cene, keďže tento materiál nakupoval priebežne počas celej realizácie diela a nie za fixnú
cenu vo výške existujúcej v čase realizácie jeho ponuky, ale za skutočné ceny, ktoré sa v priebehu

realizácie diela mohli v podstatnej miere meniť a rovnako to platí aj pre cenu samotných stavebných
prác. Práve vývoj týchto cien je dôvodom pre indexáciu ceny.

9. S poukazom na tieto dôvody odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej ako
vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. v spojení so správnym výrokom o trovách konania.

10. Rozhodnutie o trovách dovolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1
C.s.p. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu patrí plná náhrada trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.