Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, February 18, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1CoE/185/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6312205232
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Ľupták, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6312205232.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina
Ľuptáka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Silvie
Zdráhalovej Rúfusovej, v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom
Karadičova 10, 814 53 Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnému: Q. D., nar. XX.X.XXXX, trvale
bytom M. XXXX/X, XXX XX R., o vymoženie 132,67 Eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ing.

Štefan Hrebík, Exekútorský úrad so sídlom Duklianskych hrdinov 2946/6, 901 01 Malacky, pod sp. zn.
EX 2357/2012, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Brezno č. k. 3Er/1935/2012-13
zo dňa 19. júna 2019, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a v e c m u v r a c i a n a ď
a l š i ek o n a n i e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením Okresný súd Brezno (ďalej len „súd prvej inštancie“) zastavil
exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Exekučný poriadok“) z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súd
prvej inštancie uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške
63,36 Eur.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia uviedol, že súdny exekútor
doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie, z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu
trov exekúcie. Súd prvej inštancie preverením predložených dokladov a zabezpečených zo súdneho
registra mal preukázané, že povinný nedisponuje na území Slovenskej republiky žiadnym nehnuteľným
majetkom, nie je vlastníkom motorového vozidla a nemá účet vedený v peňažných ústavoch. Teda

nedisponuje žiadnym relevantným hnuteľným majetkom, ktorý by podliehal exekúcii a nie je reálny
predpoklad zmeny majetkových pomerov povinného v budúcnosti. Pre nemajetnosť povinného nie
je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie upravený v Exekučnom poriadku.
Súd prvej inštancie má za to, že ďalšie pokračovanie v predmetnej exekúcii by bolo v rozpore so
zásadou hospodárnosti a účelnosti. Zároveň súd prvej inštancie poznamenal, že aj keď je povinný v
produktívnom veku, v danom prípade nie je splnená podmienka na pokračovanie v exekúcii, nakoľko

z vyššie uvedeného vyplýva, že povinný nedisponuje žiadnym majetkom ani príjmami, ktoré by mohli
byť predmetom exekúcie. Samotná skutočnosť, že povinný v budúcnosti môže nadobudnúť, respektíve
mať príjem je významná len v tom, že oprávnený môže opakovane v budúcnosti podať nový návrh na
začatie exekúcie.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktoré

odôvodnil tým, že povinný je v produktívnom veku, pričom v budúcnosti nie je vylúčené, že bude mať
príjem, resp. nadobudne majetok iným spôsobom. Oprávnený poukázal na skutočnosť, že povinný môževlastniť aj hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo dôjsť k uspokojeniu pohľadávky oprávneného.
Podľa jeho názoru súdny exekútor nedostatočne preskúmal to, či povinný je vlastníkom tých práv,
ktoré možno postihnúť výkonom exekúcie (napr. práv na plnenie z poistných zmlúv uzatvorených

s povinným). Oprávnený považoval zastavenie exekúcie za predčasné. Poukázal na skutočnosť,
že pohľadávka predstavuje neuhradené poistné, pričom výkon verejného zdravotného poistenia je
činnosť vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami, preto je dôležite,
aby sa pri dobrovoľnom neplnení povinností postupovalo obzvlášť dôsledne. Účelom exekučného
konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do absolútnych majetkových práv

povinného s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného. Súd prvej inštancie pritom musí postupovať
v súlade s príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku, pričom ak nezistí dôvod na to, aby sa v
exekúcii dočasne alebo trvalo nepokračovalo, musí umožniť pokračovanie v exekúcii. Z týchto dôvodov
oprávnený navrhol, aby odvolací súd zmenil odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie.
resp. aby toto zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

4. Povinný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

5. K odvolaniu oprávneného sa vyjadril súdny exekútor, ktorý uviedol, že v danom prípade bola zistená
negatívna majetková podstata povinného, ktorá je okrem iného podporená aj výpisom z Centrálneho
registra exekúcií. Z výsledkov lustrácií je možné konštatovať nemajetnosť povinného, preto ďalšie

vedenieexekúciebyvdanomprípadebolozbytočnéavrozporesozásadouhospodárnosti.Poukázalna
skutočnosť, že rozhodnutie o zastavení exekúcie pre nemajetnosť nepredstavuje prekážku právoplatne
rozhodnutej veci (res iuducatae) pre začatie konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi
tými istými účastníkmi konania. V zmysle uvedeného navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej
inštancie potvrdil.

6. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase vydania tohto rozhodnutia; ak tento
zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia
podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

7.KrajskýsúdvBanskejBystriciakosúdodvolací[§34zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok
(ďalej aj „CSP“)], vec preskúmal podľa § 379 CSP a § 380 ods. 1, 2 CSP, bez nariadenia pojednávania
podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia
§ 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a v zmysle ustanovenia § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Odvolací súd zistil, že dňa 11.06.2012 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie
exekúcie proti povinnej. Následne súdny exekútor požiadal dňa 14.06.2012 o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie vydal dňa 22.06.2012 poverenie na vykonanie exekúcie.
Exekučným titulom v predmetnej veci je výkaz nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.04.2012.

Podaním zo dňa 09.03.2019 predložil súdny exekútor súdu prvej inštancie podnet na zastavenie
exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Odvolaním napadnutým uznesením súd
prvej inštancie návrhu na zastavenie exekúcie vyhovel, pretože mal dostatočne preukázaný záver o
nemajetnosti povinnej. Oprávnený podal proti predmetnému uzneseniu súdu prvej inštancie v zákonom
stanovenej lehote odvolanie.

9. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku; exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

10. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku; exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

11. Aplikácia ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku prichádza do úvahy pri
nemajetnosti, resp. nedostatku majetku povinného. Predpokladom pre postup súdu podľa tohto
zákonného ustanovenia je náležité zistenie majetku povinného v celom rozsahu s tým, že výsledky tohto
zisťovania musia byť preukázané a aktuálne v čase, kedy ich konajúci súd vzhľadom na účelnosť a

hospodárnosť ďalšieho vedenia exekúcie vyhodnocuje. V § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku je
zakotvený princíp ochrany osoby povinného spočívajúci v povinnosti súdu zastaviť exekúciu, ak priebeh
výkonu rozhodnutia preukazuje, že výťažok, ktorý možno v exekúcii dosiahnuť, nepostačí ani na úhradu
trov exekúcie. Tento princíp je konfrontovaný s právom oprávneného na vymoženie pohľadávky, ktorámu bola priznaná právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, preto je k jeho využitiu potrebné
pristupovať s náležitou opatrnosťou.

12. Podľa § 220 ods. 2 CSP; v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté

dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

13. Podľa § 234 ods. 2 CSP ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku.

14. Odôvodnenie je dôležitou náležitosťou rozhodnutia, ktoré musí nadväzovať na výrokovú časť
rozhodnutia a musí byť s ňou v súlade. Z citovaného ust. § 220 ods. 2 CSP vyplýva, že súd je povinný
v odôvodnení rozhodnutia uviesť všetky podstatné skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, t.j.
opísať predmet konania, poukázať na skutkové zistenia, uviesť dôkazy, z ktorých vychádzal pri vydaní
rozhodnutia, ako sa vyporiadal s návrhmi na vykonanie dôkazov, prípadne s námietkami k vykonaným

dôkazom. Zároveň v odôvodnení súd musí uviesť aké právne ustanovenia použil. Odôvodnenie
rozhodnutia musí byť dostatočné a zrozumiteľné tak, aby závery súdu boli preskúmateľné.

15. Súčasťou práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy
Slovenskej republiky je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré

je jasné a zrozumiteľné a dáva odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom súdnej ochrany. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia je bližšie upravené v §
220 ods. 2 CSP. V zmysle uvedeného, v rozhodnutí všeobecného súdu musia byť uvedené dostatočné
dôvody, na ktorých je založené rozhodnutie.

16. Skutkové a právne závery súdu prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí vychádzajú len z
tzv. súhrnného zistenia, teda všeobecne uvedených vykonaných šetrení na podklade ktorých sa
súdnemu exekútorovi nepodarilo zistiť majetkovú hodnotu povinného, ktorá by mohla byť speňažená
za účelom uspokojenia vymáhaného nároku. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva len
to, že povinný nedisponuje na území Slovenskej republiky žiadnym nehnuteľným majetkom, nie je

vlastníkom motorového vozidla a nemá vedený účet v peňažnom ústave. Z uvedeného nevyplýva,
na podklade ktorých konkrétnych zistení, respektíve ktorých konkrétnych šetrení, dospel súd prvej
inštanciekzáveruozastaveníexekúcieprenemajetnosťpovinného,nakoľkoodôvodnenienapadnutého
rozhodnutia neobsahuje špecifikáciu šetrenia vykonaného súdnym exekútorom, respektíve výsledky
vykonanýchlustráciímajetkupovinnéhovykonanýchsúdnymexekútoromzaspolupráceosôbpovinných

súčinnosťou podľa § 34 Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie tak nedal presvedčivú a jasnú
odpoveď na podstatné otázky týkajúce sa dôvodu zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h)
Exekučného poriadku. Z uvedeného dôvodu musel odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie pre
nerešpektovanie zásad uvedených v § 220 ods. 2 CSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

17. Okrem uvedeného odvolací súd nesúhlasí s tvrdením súdu prvej inštancie, podľa ktorého aj keď
je povinný v produktívnom veku tak nie je naplnená podmienka na pokračovanie v exekúcii, teda
neexistencia majetku podliehajúceho exekúcii pričom nie je reálny predpoklad zmeny majetkových
pomerov povinného. Odvolací súd dáva do pozornosti, že v danom prípade má z predloženého
súdneho ako aj exekučného spisu preukázané, že povinná je fyzická osoba (nar. v roku 1985), pričom

nebolo žiadnym spôsobom preukázané ani osvedčené, že by zdravotný stav alebo iné osobné pomery
povinnému nedovoľovali zabezpečiť príjem. Na strane povinnej ide o osobu v produktívnom veku,
pričom skutočnosti uvádzané súdom prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozhodnutí odvolací súd
nepovažoval za postačujúce pre vyvodenie záveru o tom, že nie je u povinnej predpoklad nadobudnutia
majetku v budúcnosti, prípadne príjmu, ktorý by mohol byť predmetom exekúcie. Záver, podľa ktorého by

dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku bolo každé zistenie
nedostatku majetku bez prihliadnutia na ďalšie okolnosti, by bol v rozpore s exekučným konaním.18. V ďalšom konaní súd prvej inštancie znova posúdi, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie
podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného a v prípade, že dospeje k záveru, že je daný dôvod na
zastavenie exekúcie v zmysle tohto ustanovenia, tento dôvod dostatočne určitým spôsobom špecifikuje

v odôvodnení súdneho rozhodnutia.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacie súdu pomerom hlasov 3:0.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacie súdu pomerom hlasov 3:0

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).