Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 20, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/13/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6219010744
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bobor
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6219010744.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici na verejnom zasadnutí 20. februára 2020 v senáte zloženom z predsedu
senátu JUDr. Jána Bobora a sudcov JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a JUDr. Jozefa Mikluša prejednal
odvolanie okresného prokurátora a obžalovaného F. O. proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš z
09. 12. 2019, sp. zn. 10T 91/2019 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora a obžalovaného F. O. sa z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš bol obžalovaný F. O. uznaný za vinného z prečinu
mareniavýkonuúradnéhorozhodnutiapodľa§348ods.1písm.a/Tr.zák. natomskutkovomzáklade,že
odo dňa 05.08.2019 do 22,08.2019 v meste Q. O. na ulici N. X a inde svojím konaním maril výkon
rozhodnutia súdu tým, že bez vážneho dôvodu nenastúpil výkon trestu odňatia slobody v lehote
stanovenej súdom, ktorý trest vo výmere 1 roka nepodmienečne so zaradením do ústavu na

výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia mu bol uložený trestným rozkazom
Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 11.06.2019, č.k. 10T/38/2018-63, ktorý nadobudol právoplatnosť
a vykonateľnosť dňa 22.06.2019, hoci dňa 05.08.2019 prevzal výzvu Okresného súdu Veľký Krtíš na
nastúpenievýkonutrestusp.zn.10T/38/2019z02.07.2019,abynastúpil vpriebehudňaihneďdoÚstavu
na výkon väzby v W. W., čo však nerešpektoval a do ústavu nenastúpil.
Bol mu za to uložený podľa § 348 ods. 1 Tr.zák., za použitia § 37 písm. m/, § 38 ods. 2, 4, § 39 ods. 1

Tr.zák. trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr.zák. pre výkon trestu odňatia slobody bol obžalovaný zaradený do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Svoje rozhodnutie zdôvodnil samosudca tým, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že
obžalovaný potom, ako bol vyzvaný na nástup do výkonu trestu, tak to neurobil a v dobe od 5.8.2019 do
22.8.2019 maril výkon rozhodnutia súdu, pričom jeho námietka o tom, že nemal dostatok peňazí, aby

sa dostavil do ústavu na výkon trestu, neobstojí.
Proti tomuto rozsudku zahlásil odvolanie obžalovaný so svojím obhajcom ako aj okresný prokurátor.
Okresný prokurátor napádal len výrok o treste, keď mal za to, že samosudca pri ukladaní trestu
nadbytočne uložil trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby za použitia ust. § 39 ods. 1 Tr.zák., pretože
na to neboli zistené žiadne zákonné dôvody. Domáhal sa potom, aby krajský súd zrušil napadnutý
rozsudok, sám rozhodol o treste a uložil obžalovanému trest, ktorý je zvýšený o jednu tretinu dolnej

hranice trestnej sadzby vo výmere minimálne 8 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia.
Naproti tomu obžalovaný napádal výrok okresného súdu čo do zistenia skutkového stavu ako aj
do výmery trestu, keď mal za to, že sa nemohol dopustiť spáchania žalovaného prečinu marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Tr.zák., pretože nemal dostatok finančných
prostriedkov na to, aby sa dostavil do ÚVTOS do W. W. a za tohto stavu sa nemohol dopustiť

spáchaniažalovanéhotrestnéhočinu.Domáhalsapotom,abybolspodobžalobyokresnéhoprokurátora
oslobodený, pretože nenaplnil skutkovú podstatu predmetného trestného činu po subjektívnej stránke.Krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, proti ktorým odvolateľ môže podať odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo a zistil, že prvostupňový súd rozhodol na základe správne zistenom skutkovom stave,

pretože mal oporu v dôkazoch, ktoré vykonal na hlavnom pojednávaní.

Podľa § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd stručne a jasne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané
a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných
dôkazov, najmä pokiaľ si navzájom odporovali. Z odôvodnenia je zrejmé, ako sa súd vyrovnal

s obhajobou obžalovaných a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané
skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu.

Pokiaľ ide o zistenie skutkového stavu, nemožno prvostupňovému súdu vyčítať, že by tento náležite
neobjasnil. Bolo objektívne preukázané, že obžalovaný bol vyzvaný súdnou tajomníčkou na nástup do
výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený vo výmere 1 roka nepodmienečne so zaradením do

ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keď bol odsúdený pre prečin neoprávneného
vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa §
219 Tr.zák., keď trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť 22.6.2019 a nariadenie na výkon trestu obdržal
dňa 05.08.2019, pričom mal okamžite nastúpiť do výkonu trestu odňatia slobody. Obrana obžalovaného
v tom smere, že nemal dostatok finančných prostriedkov, nie je akceptovateľná, s čím sa stotožňuje

aj krajský súd. Bolo tak preukázané, že obžalovaný tak maril výkon rozhodnutia súdu tým, že bez
vážneho dôvodu nenastúpil výkon trestu odňatia slobody v lehote stanovenej súdom, čím po objektívnej
i subjektívnej stránke naplnil skutkovú podstatu prečinu merania výkonu úradného rozhodnutia podľa
§ 348 ods. 1 písm. a/ Tr.zák.

Pokiaľ ide o uložený trest, samosudca obžalovanému uložil trest za použitia priťažujúcej okolnosti podľa
§ 37 písm. m/ Tr.zák., pretože bol už za trestný čin odsúdený. Súčasne pri ukladaní trestu bol mu uložený
trest za použitia ust. § 39 ods. 1 Tr.zák., teda uložil mu trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby. Krajský
súd sa s takýmto postupom stotožňuje a má za to, že je zákonný.

Podľa § 39 ods. 1 Tr.zák., ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa
má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane
prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi
uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanovenej týmto zákonom. Pokiaľ sa týka okolnosti prípadu,
krajský súd poukazuje na to, že skutočne pokiaľ ide o výzvu na nástup do výkonu trestu, obžalovanému

nebola daná žiadna primeraná lehota na to, aby si svoje záležitosti zabezpečil, pričom zákonodárca v
zmysle § 408 ods. 3 Tr.por. umožňuje postup, že ak niet obavy, že odsúdený , ktorý je na slobode, ujde
alebo sa bude skrývať, môže mu predseda senátu na nastúpenie do výkonu trestu poskytnúť primeranú
lehotu, aby si mohol obstarať svoje záležitosti. Táto lehota nesmie byť dlhšia ako 1 mesiac odo dňa,
keď rozhodnutie v zmysle § 408 ods. 1 Tr.por. nadobudne právoplatnosť. Ďalej treba poukázať na tú

skutočnosť, že obžalovaný vlastne maril výkon rozhodnutia súdu len po krátku dobu od 05.08.2019
do 21.08.2019, čo je 16 dní a čo je prelomová doba, ktorá umožňuje konanie páchateľa kvalifikovať
ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 Tr.zák. tieto okolnosti prípadu
vyhodnotil samosudca vo svojom postupe, keď obžalovanému uložil za použitia § 39 ods. 1 Tr.zák. trest
na samej dolnej hranici trestnej sadzby a uložil mu trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov bez toho,

že by prihliadol k závažným ustanoveniam § 37 písm. m/ Tr.zák. a teda že by mu musel uložiť trest vo
výmere aspoň 8 mesiacov nepodmienečne.

Z týchto dôvodov krajský súd odvolanie tak okresného prokurátora ako aj obžalovaného F. O. ako
nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.