Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, February 10, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1To/9/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5619011410
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Polka

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5619011410.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Polku a sudcov JUDr. Vladimíra

Kuráka a JUDr. Moniky Liptákovej, na verejnom zasadnutí konanom 11. februára 2020 prejednal
odvolanie podané prokurátorom proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 0T/52/2019-87
z 19.10.2019 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš,
sp.zn. 0T/52/2019 z 19.10.2019 vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por., pri nezmenenom výroku o vine rozsudku Okresného súdu Liptovský

Mikuláš, sp.zn. 0T/52/2019 z 19.10.2019,

obžalovaného K. T., nar. XX.X.XXXX v Q. K., trvale bytom
C. XXX, okres Q. K.,

o d s u d z u j e :

Podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j), l) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo
výmere 3 (tri) mesiace.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určuje skúšobnú dobu vo výmere 1 (jeden) rok a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. ukladá obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá vo
výmere 2 (dva) roky a 2 (dva) mesiace.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a), ods. 4 Tr. zák. obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci - nákladného
vozidla VOLKSWAGEN TOUAREG VAN 7L, EČ: BB549GO, VIN: WVGZZZ7LZ5D074161,
typ motora: AYH 018122, farba: čierna metalíza.

Podľa § 60 ods. 5 Tr. zák. vlastníkom prepadnutej veci - nákladného vozidla VOLKSWAGEN TOUAREG
VAN 7L, EČ: BB549GO, VIN: WVGZZZ7LZ5D074161, typ motora: AYH 018122, farba: čierna metalíza,

sa stáva štát.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 0T/52/2019-87 z 19.10.2019 bol obžalovaný K. T.
uznaný za vinného, že:dňa 17.10.2019 približne o 21.30 hodine po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov viedol
osobné motorové vozidlo zn. Volkswagen Touareg Van 7/L s evidenčným číslom BB 549GO po ceste
III/2358 v obci Dovalovo v smere na Liptovskú Kokavu, okres Liptovský Mikuláš, pričom s vozidlom

neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam a vlastnostiam vozidla, v dôsledku čoho pri rodinnom
dome č. XXX dostal šmyk, s vozidlom zišiel mimo komunikáciu a v pretáčavom šmyku sa dostal na
miestnu komunikáciu vpravo, kde sa s vozidlom prevrátil na ľavý bok; krátko po dopravnej nehode bol
hliadkou Obvodného oddelenia PZ Liptovský Hrádok podrobený dychovej skúške prístrojom Dräger
Alcotest 7510, výr. čísla ARMF 0593, ktorým mu bolo v čase 22.01 hodine toho dňa nameraná hodnota

0,98 mg/l alkoholu v dychu, čo po prepočte predstavuje 2,04 promile alkoholu v krvi,

čímspáchalprečinohrozeniapodvplyvomnávykovejlátkypodľa§289ods.1Tr.zák.Zatobolodsúdený
podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 3, § 36 písm. j), l) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 3
mesiace. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a
podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu na 1 rok a 6 mesiacov. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.

uložil obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá vo výmere 2 roky a 2 mesiace.

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní z 19.10.2019 (č.l. 80-86 spisu) vyplýva, že po vyhlásení rozsudku,
jeho odôvodnení a po poučení o opravnom prostriedku obžalovaný uviedol, že sa vzdáva práva podať
odvolanie aj za oprávnené osoby a prokurátor uviedol, že podáva odvolanie proti výroku o treste z

dôvodu, že súd nerozhodol o treste prepadnutia veci. V prípade ostatných výrokov sa vzdal práva podať
odvolanie.

Dňa 17.12.2019 okresnému súdu bolo doručené odôvodnenie odvolania prokurátora, ktorý uviedol
nasledovné odvolacie argumenty:

„Dôvodom podania odvolania bola okolnosť, že súd neuložil obžalovanému K. T. aj trest prepadnutia
veci - osobného motorového vozidla zn. Volkswagen Touareg Van 7/L ev.č. BB 549GO.
Nestotožňujem sa s názorom súdu v tom, že uloženie trestu prepadnutia veci K. T. by bolo neprimerane
prísne a v rozpore s účelom trestu v zmysle § 34 ods. 1 Trestného zákona vzhľadom k doterajšej

bezúhonnosti obžalovaného, ako aj z dôvodu, že podľa názoru súdu neboli splnené materiálne
podmienky na uloženie trestu prepadnutia veci.
Na rozdiel od právneho stanoviska súdu k otázke splnenia podmienok na uloženie trestu prepadnutia
veci zastávam názor, že podmienky na uloženie tohto trestu sú splnené.
Je nesporným faktom, že obžalovaný predmetné motorové vozidlo použil na spáchanie trestného činu a

takisto bolo jednoznačne dokazovaním preukázané, že vozidlo patrilo výlučne obžalovanému. Uloženie
trestu prepadnutia veci aj napriek splneniu formálnych podmienok na jeho uloženie je limitované
ustanovením ods. 6 písm. b/ § 60 Trestného zákona, podľa ktorého je možné taký trest uložiť jedine
za podmienky, že hodnota veci (ktorá je predmetom prepadnutia) nie je v zjavnom nepomere k miere
závažnosti prečinu. Uvedené ustanovenie určuje povinnosť skúmať hodnotu veci, ktorá je predmetom

prepadnutiaazávažnosťprečinu,zaktorýjepáchateľstíhaný.Vnašomprípadehodnotaveci-osobného
motorového vozidla bola odborným vyjadrením určená na sumu 6 500,- €. Pri skúmaní závažnosti
prečinu je nutné vychádzať z ustanovenia § 10 ods. 2 Trestného zákona, prostredníctvom ktorého sa v
trestnom konaní uplatňuje tzv. materiálny korektív a ktorý determinujú okolnosti, za ktorých bol prečin
spáchaný, spôsob jeho spáchania, následky ako aj miera zavinenia a pohnútka páchateľa. Ako vyplýva

z výsledkov dokazovania, obžalovaný viedol v inkriminovaný deň osobné motorové vozidlo v stave
vylučujúcom spôsobilosť na vedenie motorového vozidla, keď dychovou skúškou mu bol zistený taký
obsah alkoholu vdychu, ktorý po prepočte predstavuje 2,04 promile alkoholu. Obžalovaný teda viedol
vozidlo v stave ťažkej opitosti. V tomto stave viedol vozidlo takým spôsobom, že v obci nezvládol jeho
riadenie, zišiel mimo komunikáciu a v pretáčavom šmyku sa dostal na miestnu komunikáciu vpravo, kde

sa prevrátil na ľavý bok. Sám obžalovaný pri výsluchu potvrdil, že príčinou nehody bola neprimeraná
rýchlosť, ktorou viedol vozidlo. K nehode došlo v zastavanej časti obce Dovalovo vo večerných hodinách
a je len veľkým šťastím, že obžalovaný pri tejto nehode inému účastníkovi cestnej premávky nespôsobil
ujmu na zdraví resp. smrť. Obžalovaný je živnostníkom, ktorý pôsobí v oblasti poskytovania stavebných
prác. Jeho príjem podľa vlastného udania predstavuje 700,- €, je slobodný, nemá žiadnu vyživovaciu

povinnosť.
Vzhľadom k vyššie popísaným skutkovým okolnostiam prípadu, najmä vzhľadom k spôsobu spáchania
prečinu ako aj okolností, za ktorých bol prečin spáchaný, je možné konštatovať, že v danom prípade je
závažnosť prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky vyššia ako len v prípade vedenia motorovéhovozidla v stave vylučujúcom spôsobilosť napr. v stave ľahkého stupňa opitosti a bez spôsobenia nehody.
V prejednávanom prípade je závažnosť prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky determinovaná
práve nehodou, ktorú obžalovaný v stave ťažkej opitosti spôsobil.

Z ustanovenia § 34 ods. 1 Trestného zákona okrem iného vyplýva zásada generálnej prevencie,
teda trestom pozitívne ovplyvniť ostatných členov spoločnosti tak, aby jednoznačne vnímali, že za
porušovanie spoločenských pravidiel môžu byť odsúdení. V súvislosti s postihom páchateľov za trestný
čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky spáchaný vedením motorového vozidla však ich doterajšie
sankcionovanieneprinieslopožadovanýefekt,ktorýbysapremietoldozníženiapočtutakýchtoprípadov.

Len v okrese Liptovský Mikuláš za rok 2019 (do 12.12.2019) bolo resp. je stíhaných za trestný
činpodľa§289Trestnéhozákonacelkom64osôb,vroku2018týchtoosôbbolo83, vroku2017
ich bolo 66 a v roku 2016 - 65. Z uvedeného je zrejmé, že početnosť skutkov uvedeného trestného činu
sa v našom okrese výrazne nemení a teda doterajšie súdom ukladané sankcie - spravidla peňažný trest
a zákaz činnosti nemali v rámci generálnej prevencie taký vplyv na ostatných členov spoločnosti, aký sa
uložením trestu očakáva. Z vyššie uvedeného je preto podľa môjho názoru potrebné sprísniť

sankcionovanie tohto druhu trestnej činnosti tak, aby trest bol pre páchateľa citeľný, aby si páchateľ
uloženým trestom uvedomil závažnosť svojho konania ale najmä aby ostatní členovia spoločnosti takisto
vnímali prísnosť ukladania trestov za uvedenú trestnú činnosť a boli si vedomí toho, že pokiaľ po požití
návykovej látky budú viesť motorové vozidlo, môžu o toto vozidlo prísť.
Je síce pravdou, že v našom prípade je páchateľom osoba, ktorá pred spáchaním prejednávaného

skutku nebola odsúdená, v odpise registra trestov nemá záznam, avšak táto skutočnosť podľa môjho
názoru nemôže byť plošným dôvodom k záveru, že takýmto páchateľom sa trest prepadnutia veci
nebude ukladať. Je samozrejme na súde, aký trest páchateľovi uloží, avšak v záujme dodržania kritérií
pre ukladanie trestov nie je vylúčené, aby v takýchto prípadoch súd napr. s trestom zákazu činnosti (ako
trestom v zásade obligatórnym) uložil len trest prepadnutia veci - motorového vozidla. Som toho názoru

(a doterajšia diskusia o možnosti uloženia trestu prepadnutia veci - motorového vozidla v
masových komunikačných prostriedkoch mi dáva za pravdu), že práve uloženie trestu prepadnutia veci
- motorového vozidla aj doteraz bezúhonnému páchateľovi môže mať pozitívny a "varovný" vplyv na
ostatných vodičov, ktorí sa rozhodnú pred jazdou motorovým vozidlom požiť alkoholický nápoj.
Vzhľadom k vyššie uvedenému zastávam názor, že sú v prejednávanom prípade pre uloženie trestu

prepadnutia veci splnené tak formálne ako aj materiálne podmienky a preto navrhujem, aby Krajský súd
Žilina podľa § 322 ods. 2 Trestného poriadku vrátil vec na doplnenie výroku o uložení trestu prepadnutia
veci - motorového vozidla prvostupňovému súdu.“

Obžalovaný K. T. sa k odvolaniu prokurátora a jeho dôvodom nevyjadril.

Na verejnom zasadnutí v konaní pred odvolacím súdom prokurátorka navrhla, aby krajský súd zrušil
odvolaním napadnutý výrok o treste a sám rozhodol tak, že uloží obžalovanému pôvodne uložené tresty
odňatia slobody a zákazu činnosti, ale i trest prepadnutia veci, a to nákladného motorového vozidla
VOLKSWAGEN TOUAREG VAN 7L, EČ: BB549GO, VIN: WVGZZZ7L2Z5D074161, čiernej metalízy,

typ motora: AYH 018122. Obžalovaný navrhol, aby sa súd priklonil k názoru okresného súdu a ponechal
mu uložený trest, ktorý je preňho dostatočne výchovný. Auto by chcel v prípade vrátenia predať a takto
kompenzovať svoje finančné straty.

Krajský súd, ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317

Tr. por., zistil, že odvolanie prokurátora bolo podané včas, v lehote stanovenej § 309 Tr. por., odvolanie
bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. a) Tr. por. v neprospech
obžalovaného, obsah odvolania spĺňa náležitosti § 311 ods. 1, ods. 2 Tr. por. a nedošlo k vzdaniu sa
práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por., a preto
odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie

dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa si vytvoril dostatočný skutkový základ k rozhodnutiu o
druhu a výmere trestu, ktorý sám vo svojom výroku o treste uložil obžalovanému K. T.. Odvolateľ v
podstate ani nenapáda správnosť výrokov o treste odňatia slobody a treste zákazu činnosti vodiča,ktoré boli obžalovanému rozsudkom súdu prvého stupňa uložené, ale namieta neprimeranosť trestu,
pretože okresný súd neuložil obžalovanému aj prokurátorom na hlavnom pojednávaní navrhnutý trest
prepadnutia veci.

Treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému
trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu) a je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu
Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na
ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje

dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne
súčasne v každom treste.

Všeobecne treba uviesť, že Trestný zákon vychádza zo zásady, že základným účelom a cieľom trestu
je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a ich páchateľmi. Zmysel existencie a prípadnej aplikácie
noriem trestného práva je predovšetkým v tom, aby sa trestné činy buď vôbec nepáchali, alebo páchali

v čo najmenšej miere. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vrátane ochrany práv
a slobôd jednotlivých občanov, robí tak z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými
činmi. Trest má však okrem toho pôsobiť výchovne, a to nielen na páchateľa, ale aj na ostatných
členov spoločnosti. Pritom generálna prevencia sa má uskutočňovať prostredníctvom individuálnej
prevencie. Ak sa teda páchateľovi zabráni v ďalšej trestnej činnosti, dáva sa tým najavo aj ostatným

členom spoločnosti, ktoré správanie je nežiaduce, proti čomu je namierený Trestný zákon a takýmto
spôsobom možno ovplyvňovať pozitívnu hodnotovú orientáciu občanov spoločnosti. Trest súčasne
vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Z hľadiska týchto úvah odvolacieho súdu možno
potom dospieť k záveru, že účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. tvorí jednotu, lebo sa musí vzájomne
doplňovať. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou,

ktorú súd uloženým trestom poskytuje chráneným záujmom spoločnosti, štátu a občanom pred útokmi
páchateľov trestných činov.
Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol
riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov
od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov

spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie,
za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti
a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a
generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi
jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu tak na

páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.

V súvislosti s namietanou neprimeranosťou uloženého trestu odvolateľom treba dodať, že záver o
primeranosti trestu je daný vtedy, ak sa opiera o rozumnú väzbu medzi legitímnym cieľom a zvoleným
prostriedkom jeho realizácie. Možno konštatovať, že páchateľa môže so spravodlivosťou, a teda aj

so spoločnosťou zmieriť len spravodlivý trest. Trest sa musí rovnať spôsobenému bezpráviu, z toho
vyplýva, že v prípade, ak bude trest, resp. odplata obsiahnutá v treste prísnejšia ako bezprávie
spôsobené trestným činom, nedôjde len k negácii tohto bezprávia, ale zároveň uloženým trestom
vznikne nové bezprávie - bezprávie voči neprimerane potrestanému páchateľovi trestného činu. Trest,
ktorým štát a spoločnosť reaguje na spáchaný trestný čin ako na nespravodlivé konanie, by mal

nespravodlivosť spôsobenú trestným činom napraviť, a nie ešte viac rozmnožiť. Neprimeraný trest
nemožno považovať za spravodlivý. Spravodlivý je vždy len primeraný trest. Požiadavka primeranosti
trestu a jeho individualizácie núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na
jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému postupovaniu súdu pri rozhodovaní o treste.

Krajský súd sa nestotožnil s tvrdením okresného súdu, podľa ktorého uloženie trestu prepadnutia
veci v okolnostiach daného prípadu by bolo aj v rozpore s jeho účelom, ktorým je odňať páchateľovi
vec, ktorá môže slúžiť k ďalšiemu páchaniu trestného činu, prípadne sťažiť páchateľovi podmienky k
ďalšej trestnej činnosti. Naopak, krajský súd sa plne stotožnil s odvolacími argumentmi prokurátora a
rovnako zastáva názor, že pre dosiahnutie individuálnej i generálnej prevencie smerujúcej k zvýšeniu

rešpektu každého vodiča k pravidlám cestnej premávky, k bezpečnosti cestnej premávky a k dosiahnutiu
rešpektu k právu každého účastníka cestnej premávky, aby nebol ohrozovaný vodičom motorového
vozidla, ktorý je v stave vylučujúcim spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, je nevyhnutné
nastaviť judikatúru konajúcich súdov tak, aby sa ukladali tresty prepadnutia veci, prípadne ochrannéopatreniavoformezhabaniavecitýchmotorovýchvozidiel,ktorýmivodičipáchajútrestnúčinnosťprávne
kvalifikovanú ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Trestného zákona.

Krajský súd uzatvára, že okresným súdom uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace s
podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 1 rok a 6 mesiacov a trest zákazu činnosti vodiča v trvaní
2 roky a 2 mesiace, nie je primeraný stavu veci a zákonu, a preto procesným postupom podľa § 321
ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. zrušil odvolaním prokurátora napadnutý výrok o treste rozsudku súdu
prvého stupňa a na podklade § 322 ods. 3 Tr. por., pri nezmenenom výroku o vine rozsudku súdu prvého

stupňa, sám rozhodol tak, že uložil obžalovanému K. T. podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., §
38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j), l) Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace, výkon ktorého
podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určil skúšobnú
dobu vo výmere 1 rok a 6 mesiacov. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. uložil obžalovanému trest zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá vo výmere 2 roky a 2 mesiace. Podľa § 60 ods. 1 písm. a), ods. 4 Tr. zák.
obžalovanému uložil aj trest prepadnutia veci - nákladného vozidla VOLKSWAGEN TOUAREG VAN 7L,

EČ: BB549GO, VIN: WVGZZZ7LZ5D074161, typ motora: AYH 018122, farba: čierna metalíza. Podľa §
60 ods. 5 Tr. zák. vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.

Úplne na záver krajský súd dodáva, že vec, na ktorú sa vzťahuje trest prepadnutia veci, bola zaistená,
o čom svedčí zápisnica o obhliadke miesta cestnej dopravnej nehody (č.l. 22-23 vyšetrovacieho spisu)

a je nespochybniteľne identifikovaná podľa evidenčnej karty vozidla (č.l. 48 vyšetrovacieho spisu).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.