Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, February 10, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/87/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112216151
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2112216151.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov

JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: D. A., nar.
XX.XX.XXXX, D. A., nar. XX.XX.XXXX, F. A., nar. XX.XX.XXXX a T. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom u starej
matky F. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. B. XX, A., právne zastúpenej JUDr. Andreou Čechovičovou,
advokátkou, so sídlom Dolné Bašty 2, Trnava, všetky deti v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, deti rodičov: matky Y. A., zomrelej XX.XX.XXXX a
otca D. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., adresa na doručovanie: D. XXX, o náhradnej starostlivosti nad
maloletými a iné, o odvolaní otca maloletých a starej matky maloletých proti rozsudku Okresného súdu

Trnava č.k. 8P/54/2012-916, zo dňa 26. marca 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II., IV., V., VI, VII., VIII. p oX.
t v r d z u j e a vo výrokoch I. a III. m e n í tak, že nariaďuje maloletému D. ústavnú starostlivosť,
ktorá sa bude vykonávať v Reedukačnom centre W., S. X, XXX XX W., a ukladá otcovi maloletého
povinnosť platiť na maloletého D. výživné v sume 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa podľa osobitného predpisu, splatné vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred na účet
Reedukačného centra W. počnúc právoplatnosťou rozsudku.

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie nariadil maloletému D. ústavnú starostlivosť,
ktorá sa bude vykonávať v Reedukačnom centre N., ul. P. B. XX, D. P. (výrok I.), nariadil maloletému D.
ústavnú starostlivosť, ktorá sa bude vykonávať v Reedukačnom centre N., ul. P. B. XX, D. P. (výrok II.),
uložil otcovi povinnosť platiť na výživu maloletého D. aj maloletého D. sumou 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, splatnou vždy do 15. dňa každého
mesiaca vopred na účet Reedukačného centra N., počnúc právoplatnosťou rozsudku (výrok III. a IV.),

uložil otcovi povinnosť platiť zvýšené výživné na maloletú F. a T. na každého sumou 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, splatnou vždy do 15.
dňa každého mesiaca vopred na účet príslušného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny počnúc
právoplatnosťou rozsudku (výrok V.), konanie o uložení výchovného opatrenia maloletej F. a T. súd
zastavil (výrok VI.), čím súd zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 20P/295/2009-49 zo dňa
14.07.2010 v časti zverenia a výživného na maloletého D. a D. a v časti výživného na maloletú F. a T.
(výrok VII.), ďalej rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (výrok VIII.) a

napokon rozhodol, že štát nemá právo na náhradu trov konania (výrok IX.).

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 37 ods. 2, ods. 3, § 44 ods. 1, §
ods. 2, ods. 3, § 54 ods. 1, ods. 2, ods. 4, § 55 ods. 1, ods. 3, § 62 ods. 1, ods. 2, 3 a 5, § 75 ods. 1, §76 ods. 1, § 81 ods. 1, ods. 2 Zákona o rodine, ako aj článkom 5 Zákona o rodine, vecne súd dôvodil,
že uznesením č. k. 8P/54/2012-44 zo dňa 13. 8. 2012 začal súd konanie o náhradnej starostlivosti nad
maloletými, vrátane maloletého D., ktorý je v súčasnosti v náhradnej osobnej starostlivosti starej matky

F. A. na základe Rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 20P/295/2009-49 zo dňa 14.07.2010.

3. Rozsudkom č. k. 8P/54/2012-404 zo dňa 13.08.2015, súd nariadil nad maloletým D. ústavnú
starostlivosť v Detskom domove U., otca zaviazal platiť na výživu maloletého D. minimálne výživné na
účet tohto detského domova, konanie o náhradnej starostlivosti nad maloletými D., F. a T. zastavil, začal

konanie o úprave styku otca s maloletými D., F. a T. a o výchovnom opatrení, určil stretávanie otca s
maloletými deťmi, nariadil nad maloletými D., F. a T. dohľad a uložil otcovi podrobiť sa psychologickému
poradenstvu v trvaní jedného roka s cieľom zlepšiť a sanovať správania otca k starej matke, a to
jej rešpektovaním ako matky a starej matky, rešpektovaním výchovných postupov starej matky voči
maloletým deťom, zabráneniu dvojkoľajnosti vo výchove maloletých detí. Dôvodom nariadenia ústavnej
starostlivosti nad mal. D. bola skutočnosť, že v školskom roku 2013/2014 sa postupne začali výraznejšie

zhoršovať jeho vyučovacie výsledky i jeho správanie v škole, prestával tiež rešpektovať starú matku,
do starostlivosti ktorej je zverený. V školskom roku 2014/2015 (navštevoval 5. ročník ako integrovaný
žiak bežnú triedu) sa jeho prospech výrazne zhoršil, na vyučovanie sa nepripravoval, na konci roka mal
aj trojku zo správania, jeho správanie bol nevyspytateľné, provokoval spolužiakov, vulgárne im nadával
a fyzicky ich napádal, nerešpektoval pokyny vyučujúcich, výrazne narúšal, dokonca znemožňoval

vyučovací proces a opakovane porušoval školský poriadok. Jeho správanie bolo školou hodnotené ako
defektné, asociálne, agresívne, konfliktné a nepredvídateľné, častokrát ho bolo potrebné izolovať od
ostatných detí počas doby 1-2 hodín. Situácia sa nezmenila ani za intervencie školského psychológa,
ani po pohovore s maloletým a jeho starou matkou. Súd mal za preukázané, že zrušenie trvalého
pobytu otca na adrese bydliska aj maloletých detí bolo len formálne a v konečnom dôsledku nedošlo

k vylúčeniu otca s výchovného prostredia maloletých detí, ktoré má preukázateľne u mal. D. negatívny
dopad na jeho správanie a výchovu. Napriek vyjadreniam znalkyne stará matka tým, že nedokázala
vylúčiť svojho syna, otca maloletých detí, z ich výchovného prostredia, nezabránila zhubnému vplyvu
otca na psychologický vývin detí. Preto súd pristúpil k riešeniu situácie maloletého tak, že nad ním
nariadil ústavnú výchovu, pretože jeho výchova je vážne ohrozená. Odvolací súd tento rozsudok svojím

rozsudkom č.k. 10CoP/41/2015-498 zo dňa 10.02.2016 potvrdil v časti zastavenia konania o náhradnej
starostlivosti nad mal. D., F. a T. a nariadenia dohľadu nad týmito maloletými. V napadnutých častiach
týkajúcich sa nariadenia ústavnej starostlivosti nad maloletým D., výživného na maloletého D., uloženia
výchovného opatrenia otcovi a v častiach týkajúcich sa zmeny ostatného rozhodnutia o zverení a
výživnom maloletého D., trov konania a trov štátu rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na

ďalšie konanie. V napadnutej časti úpravy styku otca s maloletými D., F. a T., rozsudok súdu prvého
stupňa zrušil. Krajský súd vo svojom rozhodnutí vyjadril ten záver, že je nevyhnutné rodinu dlhodobejšie
sledovať a je potrebné dlhodobejšie pracovať s maloletými deťmi, vhodne ich usmerňovať a na ne
pôsobiť, a až sa takto prijaté opatrenia minú účinkom je možné uvažovať nad nariadením ústavnej
starostlivosti.

4. Po právoplatnosti rozhodnutia Krajského súdu Trnava bolo súdu doručená dňa 16.05.2016 správa
UPSVAR Trnava ( s pripojenými posudkami školy) o výrazne zhoršenom správaní mal. D., ktorý sa
nepripravuje na vyučovanie, nepracuje na hodinách, ničí majetok školy a preto kolízny opatrovník
navrhol súdu uložiť maloletému výchovné opatrenie podľa § 37 ods. 3 písm. a) a b) Zákona o rodine

a starým rodičom maloletého uložiť opatrenie podľa §37 ods. 4 Zákona o rodine. Dňa 28.06.2016 a
dňa 08.07.2016 bolo súdu doručené podanie UPSVAR Trnava, ku ktorej bol pripojený posudok od
Základnej školy v A. na maloletého D., D. ako aj F. a T., ako aj správa od OO PZ Trnava o vykonaní
služobného zákroku, kde starú matku maloletých detí napadol otec maloletých. Dňa 29.07.2016 bola
doručená súdu správa kolízneho opatrovníka, ktorá upozornila na požívanie alkoholických nápojov

maloletým D., súčasťou bol pripojený záznam z OO PZ Trnava, podľa ktorého mal obsah alkoholu v
dychu 0,80 mg/l, správal sa vulgárne a z dôvodu jeho stavu mu bola privolaná aj rýchla zdravotná
pomoc. Dňa 12.08.2016 doručila stará matka na súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorá
navrhla odovzdanie maloletého do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov za účelom odbornej
diagnostiky maloletého. Návrh stará matka odôvodnila tým, že sa snažila za spolupráce odborníka

riešiť výchovné problémy maloletého vrátane prospechu, ktorý sa výrazne zhoršil, tento sa nechce učiť
na opravné skúšky, začal fajčiť, hrešiť, vulgárne nadávať, fyzicky napádať ostatných členov rodiny,
dňa 29.06.2016 bol riešený príslušníkmi polície. Začal tiež utekať z domu a stará matka má obavu
vzhľadom na správanie D. aj o ostatné maloleté deti. Súd o návrhu rozhodol neodkladným opatrenímč.k. 8P/54/2012-601 zo dňa 18.08.2016 a odovzdal mal. D. do starostlivosti Reedukačného centra N.,
ktoré rozhodnutie bolo vykonané dňa 30.08.2016 a nadobudlo právoplatnosť dňa 15.09.2016. Súd vo
veci nariadil pojednávanie na 30.01.2017, kde bolo maloletému D. uložené výchovné opatrenie, a to

pobyt v RCC v trvaní do 30.06.2017 za účelom odbornej diagnostiky. Podľa doručených správ si pobyt
v režimovom zariadení u D. plnil svoj účel.

5.Pokiaľideomal.D.,zposudkuZŠzodňa10.10.2016vyplýva,žeajproblémysD.pretrvávajú,nakoľko
narušuje vyučovací proces vykrikovaním vulgárnych výrazov, škriekaním, grimasami, obscénnych giest,

behaním po triede, v škole sa snažil odcudziť peniaze, pričom ho spolužiak zbadal, tak ich vrátil späť.
Priniesol si pravítko do školy a bil spolužiakov. Opakovane fajčil v areály školy, kreslí obscénne obrázky
na tabuľu. Súd preto uznesením č.k. 8P/54/2012-698 zo dňa 02.11.2016 rozhodol o začatí konania o
nariadení neodkladného opatrenia a súčasne vydal neodkladné opatrenie, ktorým uložil povinnosť starej
matke odovzdať maloletého D. do starostlivosti Reedukačného centra N.. Rozhodnutie bolo vykonané
03.11.2016 a nadobudlo právoplatnosť dňa 19.11.2016 a platilo do 31.01.2017.

6. Návrhom, doručeným súdu dňa 06.11.2017 vedeným pod sp.zn. 32P/81/2017 sa Úrad práce
sociálnych vecí a rodiny Trnava (ďalej len UPSVR) domáhal vydania neodkladného opatrenia, ktorým
by súd uložil starej matke F. A., povinnosť odovzdať maloletého D. aj D. do starostlivosti nahrádzajúcej
starostlivosť rodičov do Reedukačného centra N., a maloletú F. a T. do starostlivosti nahrádzajúcej

starostlivosť rodičov do Detského domova G., U. a súčasne dal UPSVR podnet na začatie konania
o nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletými deťmi. Návrh odôvodnili výchovnými problémami
u mal. D. a D., škola v správe zo dňa 07.03.2017 poukazuje na problémové správanie detí, ktoré
prípravu do školy zanedbávajú, triedna učiteľka uviedla, že deti sa mestom potulujú bez dozoru,
maloletý T. napriek odporúčaniu školskú družinu nenavštevuje. Aj správa na maloletú F. uvádza

neuspokojivé školské výsledky. Centrum špeciálno-pedagogického poradenstva v rámci stretnutia
08.03.2017 zosumarizovalo, že v rámci možností pre deti vyčerpalo všetky nimi poskytované služby,
Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Trnave uviedlo, že problémy
maloletého T. v učení nesúvisia len s poruchou učenia ako takou, ale aj prípravou na vyučovanie, podľa
ich záverov T. je šikovný, pokiaľ sa mu niekto venuje, vedie ho, potrebuje však systematickú prípravu. Zo

správy Reedukačného centra N. doručenej dňa 10.05.2017 plynie, že maloletý D. je usilovný, svedomitý,
zapája sa do vyučovacieho procesu, zlepšil si prospech na základe pravidelnej školskej dochádzky a
prípravy na vyučovanie, túžil sa vrátiť do rodinného prostredia. Podľa správy základnej školy zo dňa
23.06.2017 sa správanie maloletého D. rapídne zhoršilo. Dňa 20.09.2017 kontaktovala stará matka
UPSVR s tým, že nezvláda starostlivosť o vnuka D., súčasne sa sťažovala aj na D. správanie, ktorý

kopíruje údajne staršieho brata. Uviedla, že správanie D. sa výrazne zhoršilo, vulgárne sa vyjadruje ja
jej adresu, súrodencov aj otca, začína na ňu fyzicky útočiť, ráno ju napadol. Prichytila ho fajčiť v izbe,
nevie sa ovládať, nerešpektuje ju, nedávno v noci napadol brata D.. Všetci súrodenci kvôli D. trpia,
pričom starý otec je z detí unavený a už ich v domácnosti nevie zniesť. Stará matka uviedla, že nezvláda
výchovu o maloleté deti, ktorých matka bola narkomanka, otec je tiež narkoman, ktorý deti finančne

nepodporuje, pričom o všetko sa stará stará matka s manželom, pričom otec maloletých detí núti deti
aby žobrali a on mal peniaze naa drogy. Zo záveru policajnej hliadky, ktorá bola volaná k vykázaniu otca
maloletých z bytu starej matky vyplýva, že otca do bytu mali pustiť deti, napriek zákazu, že sa tam nemá
zdržiavať. Podľa hliadky byt je špinavý, ošarpaný, preplnený vecami, situácia v byte je veľmi napätá,
časom neudržateľná, ktorá môže vyústiť do ľudskej tragédie. Na základe návrhu UPSVR na nariadenie

neodkladného opatrenia súd uznesením č.k. 32P/81/2017-103 zo dňa 13.11.2017 uložil starej matke
odovzdať maloletého D. aj D. do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov do Reedukačného
centra N., P. B. XX, XXX XX D. P. a povinnosť odovzdať maloletú F. a maloletého T. do starostlivosti
nahrádzajúcej starostlivosť rodičov do Detského domova G., U. č. XX, XXX XX U. s tým, že neodkladné
opatrenie potrvá do právoplatného skončenia konania vo veci samej, a zároveň začal konanie vo veci

nariadenia výchovného opatrenia všetkým týmto maloletým deťom. Uznesenie čo do výroku vo vzťahu
k D. nadobudlo právoplatnosť dňa 01.12.2017, vo vzťahu k maloletému D. nadobudlo právoplatnosť dňa
02.12.2017, uznesenie vo vzťahu k maloletej F. a T. bolo zrušené uznesením č.k. 8P/54/2017-790 zo
dňa 28.09.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.10.2018.

7.Súddňa07.06.2018spojilvecivedenépodsp.zn.8P/54/2012a32P/81/2017naspoločnékonaniepod
sp.zn. 8P/54/2012 a vykonal vo veci dokazovanie, okrem iného svedeckými výpoveďami aj znaleckým
dokazovaním, ktorý v posudku č. 103/2018 uviedol, že stará matka má vytvorené pevné citové vzťahy
a väzby k maloletým deťom, má ich rada. Menovaná vníma nekriticky osobu otca maloletých ( jejsyna D.), je voči jeho osobe nadmerne ochraňujúca, vyviňujúca jeho správanie a konanie, podľa
jej tvrdenia toho času už drogy neužíva približne 1-2 roky, alkohol si vypije. Stará matka aj napriek
tomu, že má vytvorené pevné citové vzťahy a väzby k maloletým deťom, je zjavné, že je voči svojej

osobe a aj blízkym osobám nekritická, to znamená, že aj vo výchove či starostlivosti nevníma reálne
nedostatky, riziká či objektívne príčiny opakovaného prešetrovania jej starostlivosti či odňatie maloletých
vnukov z jej starostlivosti. Má neprimerané očakávania voči maloletým deťom, má sklon ich vyviňovať,
obhajovať, ich správanie bagatelizovať. Stará matka z psychologického hľadiska má kompetencie k
výchove maloletých detí, vo výchove však nemala dostatočné kompetencie maloleté deti a to najmä D.

a D. dostatočne zvládnuť a výchovne usmerniť. Maloletí D. a D. sú vo veku psychického a fyzického
vyzrievania, kedy vyhraňovanie sa voči výchovnej autorite je už pomerne ľahké, pretože sa už môže
jednať aj o fyzickú prevahu voči autorite. Maloletí opakovane nerešpektovali výchovné usmernenia
nielen starej matky, ale aj vyučujúcich, aj vo foriem vyhrážok či naznačenia brachiálnej agresie. Podľa
názoru znalca prostredie, ktoré zabezpečuje stará matka je nedostatočne ohraničené pravidlami a
podmienkami voči maloletým, čo je zrejmé aj z posudkov z reedukačného centra v N., kde správanie

maloletých je viac-menej bezproblémové. Maloletí D. a D. potrebujú jasne a striktne štruktúrované
prostredie s ráznymi výchovnými usmerneniami, čo vyplývajúc z gradujúceho poruchového správania
sa maloletých sa za posledné roky bohužiaľ starej matke nepodarilo v plnej miere zabezpečiť. Súd
znalca aj vyslúchol, kedy znalec okrem iného uviedol, že výchovné problémy mal. detí nie sú
spôsobené vonkajšími faktormiale vnútornými, disharmonickýmvývojom maloletýchdetí,ktorýmožno

predpokladať z predložených správ a správania po návrate z reedukačného centra do starostlivosti
starej matky, kde došlo k radikálnemu zhoršeniu správania v krátkej dobe.

8. Súd mal zistené, že maloletá F., bola prijatá do 5 ročníka Špeciálnej základnej školy internátnej, C.
X, A., dosahuje dobré školské výsledky, maloletý T. dosahuje primerané školské výsledky. Stará matka

uviedla, že F. navštevuje internátnu školu a je všetko v poriadku, u mal. T. sa zlepšil prospech aj prístup
školy. Z obsahu správy RCC zo dňa 18.03.2019 plynie, že maloletý D. potrebuje stálu kontrolu a pomoc
zo strany vychovávateľa pri činnostiach, na pobyt je adaptovaný, dosahuje primerané výsledky, proces
reedukácie má na neho pozitívny vplyv a zariadenie doporučuje, aby D. v procese pokračoval. Maloletý
D. patril minulý rok správaním k najlepším, bol spoľahlivý a dôveryhodný, avšak po návrate z letných

prázdnin sa vo všetkých oblastiach výrazne zhoršil, je vulgárny a voči okoliu agresívny. Na posledné
prázdniny nebol uvoľnený k starej matke vzhľadom na správanie.

9. Súd mal za preukázané, že maloletá F. a T. mali výchovné problémy, najmä problémy s prospechom
v rámci školy, u oboch ale došlo k zlepšeniu prospechu, a v súčasnosti súd nevidí dôvod na nariadenie

ústavnej starostlivosti maloletej F. a T., ako ani uloženie výchovného opatrenia, nakoľko v súčasnosti
nemajú obe deti žiadny výchovný problém, preto súd konanie o uložení výchovného opatrenia obom
maloletým deťom zastavil, nakoľko na jeho uloženie nie sú splnené podmienky.

10. U mal. D. a D. súd zvažoval, či uloží výchovné opatrenie, alebo nariadi ústavnú starostlivosť.

Vychádzajúc zo záverov rozhodnutia krajského súdu vyčkal na výsledok výchovného opatrenia voči D.,
akoajvýsledokkrátkodobéhopobytumaloletéhoD.vRCC. Tentovýsledoksareálnedostavilponávrate
D. z RCC, ( ktorý viedol k tomu, že UPSVR podal návrh na vydanie neodkladného opatrenia), nakoľko
sa opätovne vyskytli vážne problémy v správaní D. aj D.. Súd vzhľadom na uvedené opätovne oboch
maloletých umiestnil prostredníctvom neodkladného opatrenia do RCC, kde sa ich správanie následne

znormalizovalo a fungovali v uvedenom prostredí v zásade bez problémov. Po podaní znaleckého
posudku a vypočutí znalca bolo nakoniec zistené, že problém nie je vo výchovnom prístupe starej matky,
ale vychádza zo samotnej podstaty maloletého D. a D., pričom stará matka podľa znalca nie je napriek
všetkej svojej snahe (podľa znalca by problém mali aj dvaja plnohodnotní rodičia) schopná zabezpečiť
taký dozor a starostlivosť, ktoré by viedli k stabilizácii maloletých, nezhoršovaniu správania, resp. k

pozitívnej progresii v ich správaní. Vzhľadom na závery znaleckého dokazovania mal súd za to, že
maloletý D. a D. môžu fungovať len v režimovom zariadení, nie je pre nich nateraz vhodná náhradná
osobná starostlivosť (a to ani s odbornou pomocou), ako ani detský domov otvoreného typu (ako U.),
keďže deti by v uvedených podmienkach nedokázali fungovať a dochádzalo by pri nich k zhoršeniu
správania. Momentálne je v najlepšom záujme maloletého D. a D., aby boli umiestnení v režimovom

zariadení, kde dokážu primerane fungovať a ich správanie je aspoň primerane regulované, kdežto
mimo režimové zariadenie v prípade hoc aj pobytu trvajúceho tri mesiace, dochádza k tak závažnému
zhoršeniu správania, že uvedené môže poškodiť ich samých (či už fyzicky, resp. vzhľadom na ich už
možnú trestnoprávnu zodpovednosť aj v otázke ich budúcnosti), pričom stará matka, napriek všetkejláske a snahe nedokáže zabezpečiť takú starostlivosť o deti, ktorá by viedla k ich priaznivému vývoju.
Keďže pobyt maloletých v ústavnej starostlivosti nemusí trvať do dovŕšenia 18 roku veku, ale len do
ich stabilizácie, ktorá môže byť zabezpečená aj prostredníctvom pomoci psychológa, preto nerozhodol

o zastavení konania o uložení výchovného opatrenia, ale toto vylúčil na samostatné konanie, tak aby
po právoplatnosti tohto rozhodnutia mohla byť maloletým sprostredkovaná taká odborná pomoc, ktorá
povedie k zlepšeniu ich správania.

11. Súčasne súd určil otcovi výživné na maloletých, vychádzajúc pritom z možností a schopností otca

( ktorý podľa zistení súdu dosahuje dlhodobo príjem na úrovni minimálnej mzdy, reálne sumu 430,- eur)
a odôvodnených potrieb maloletých, ktoré majú štandardné výdavky spojené s ich vekom. Vzhľadom na
zistené osobné a majetkové pomery otca súd mu určil výživné na maloleté deti 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené dieťa, ktorá je ku dňu rozhodovania súdu vo výške 28,08 eur mesačne. Ako
platobné miesto bol pri F. a T. určený príslušný UPSVR a pri D. a D. zariadenie, kde boli umiestnení.
Súd súčasne zmenil ostatné rozhodnutie o určení vyživovacej povinnosti a o zverení v dotknutej časti. O

náhrade trov bolo rozhodnuté v súlade s § 52 zákona CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania a ani štátu súd náhradu trov (vzniknutých v súvislosti so znaleckým dokazovaním )
nepriznal, keďže je zrejmé, že by boli vymáhané bez úspechu, nakoľko otec je nemajetný, bez reálnej
možnosti zlepšiť svoju situáciu, s vyživovacou povinnosťou k štyrom deťom, pričom vykonanie týchto
dôkazov ani nenavrhol.

12. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých aj stará matka maloletých.

13. Otec žiadal, aby maloletému D. a maloletému D. bolo zrušené nariadenie ústavnej starostlivosti.
Dôvodil, že maloletý D. v školskom roku 2018/2019 ukončí Základnú školu pri Reedukačnom centre

N. a to 9. ročník. Keďže je tam len základná škola po 9. ročník, potom sú klienti preraďovaní inde,
kde pokračujú v učení na tamojších učilištiach. Maloletý D. by mal byť premiestnený do Reedukačného
centra pre mládež P., kde by mal nastúpiť do učebného pomeru v odbore stavebná výroba, takže
ukončením tejto školy by pracoval iba ako stavebný robotník so získaným záučným listom a nie výučným
listom. Zo strany riaditeľstva Reedukačného centra v N. bola maloletému D. na jeho žiadosť zaslaná

prihláška na štúdium na strednej škole v mieste jeho trvalého bydliska v A. - na Súkromnú strednú
odbornú školu, Ferka Urbánka 19. D. bol na uvedenú školu prijatý v učebnom odbore kuchár, čo aj bolo
jeho detským snom a otec je presvedčený, že by sa v tomto povolaní najlepšie uplatnil. D. doterajšie
problémy sú dôsledkom prežitých tráum v detstve a potreboval by zažiť pocit uznania a úspechu, čo by
mu umožnilo práve štúdium na škole, ktorá by ho zaujímala. Preto v jeho záujme je otec zásadne proti

jeho preloženiu do Reedukačného centra pre mládež a žiadal, aby maloletému D. dal súd možnosť
študovať za kuchára. Neskôr otec svoje odvolanie v zákonnej lehote doplnil podaním doručeným dňa
20.05.2019, v ktorom napádal všetky výroky predmetného rozsudku. Žiadal, aby bolo zastavené konanie
oústavnejstarostlivostimaloletéhoD.vReedukačnomcentreN.zdôvodunástupunaSúkromnústrednú
odbornú školu Gos-Sk, ul. Ferka Urbánka 19, Trnava, v učebnom odbore kuchár. Ďalej žiadal, aby

bolo zastavené aj konanie o ústavnej starostlivosti maloletého D. v Reedukačnom centre N. a bolo mu
ponechané výchovné opatrenie až do skončenia základnej školy v školskom roku 2019/2020 a jeho
vrátenie do domáceho prostredia starej matky. Pokiaľ ide o napadnutý tretí výrok, žiadal, aby súd zrušil
jeho povinnosť výživné vo výške 30% platiť na účet Reedukačného centra v N. a tak, ako doteraz, aby
bol povinný posielať ho k rukám starej matky, ktorá zabezpečovala a zabezpečuje všetku materiálnu a

zdravotnú starostlivosť o maloleté deti. Pokiaľ ide o V. výrok, žiadal, aby bola zrušená jeho povinnosť
platiť výživné na účet príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, z dôvodu platenia exekučného
príkazu na maloleté deti a to k rukám starej matky, ktorá im zabezpečuje všetku starostlivosť. Napadol
aj VII. výrok rozsudku, kde žiadal ponechať platenie výživného ako doposiaľ na účet starej matky.

14. Stará matka maloletých podala odvolanie výlučne voči výroku I., ktorým súd nariadil maloletému
D. ústavnú starostlivosť vykonávanú v Reedukačnom centre N.. Aj stará matka argumentovala tým, že
rozhodnutieupieramaloletémuD.právonavzdelaniepodľavlastnéhovýberu.Zopakovala,čoužuviedol
otec a síce, že D. končí základnú školu a už teraz je prijatý na Súkromnú strednú školu Gos-Sk v Trnave,
na denné štúdium v učebnom odbore kuchár, o ktorý odbor mal dlhodobo záujem. Pokiaľ by však zostala

v platnosti nariadená ústavná výchova, nemohol by túto školu navštevovať, pretože v N. a blízkom okolí
nemá možnosť vyučiť sa v tomto odbore. Podľa odvolateľky súd dospel k svojmu rozhodnutiu o nariadení
ústavnej starostlivosti nad maloletým D. na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, mal
dať skúmať maloletého znalcom psychológom, pretože bez riadneho psychologického diagnostikovaniadieťaťa považuje odvolateľka rozhodnutie minimálne za predčasné. Navrhla, aby odvolací súd vrátil vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

15. Kolízny opatrovník s poukazom na vykonané dokazovanie ako aj závery súdom ustanoveného
znalca, navrhol odvolaciemu súdu rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

16. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) po zistení,
že odvolanie podali včas oprávnené osoby (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je

tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho
pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah
a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne.

17. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu súdu prvej inštancie a ním
vydaného rozsudku v celom rozsahu, nakoľko ide o vec starostlivosti o maloleté deti, kde odvolací súd

nebol viazaný rozsahom odvolania v zmysle § 65 CMP, navyše otec sa v podstate odvolal čo do všetkých
meritórnych výrokov ( okrem výroku VI) a zároveň výroky o trovách konania sú od nich závislé, preto
odvolací súd preskúmaval celý napadnutý rozsudok.

18. Podľa ustanovenia § 387 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne (ods. 1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (ods.
2).

19. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu
dospel záveru, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam a vec i správne právne posúdil, pričom svoje rozhodnutie náležite, logicky aj presvedčivo
odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi
súdu prvej inštancie obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré v podrobnostiach

odkazuje. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne uzavrel, že u maloletej F. a T.
v súčasnosti niet dôvodu na nariadenie ústavnej starostlivosti ani uloženie výchovného opatrenia,
nakoľko v súčasnosti nemajú obe deti žiadny výchovný problém, a správne preto súd konanie o uložení
výchovného opatrenia obom maloletým deťom zastavil. Zároveň vzhľadom na skutočnosť, že doposiaľ
určené výživné na deti nedosahovalo ani minimálne zákonom stanovené výživné, rozhodol o zvýšení

výživného na túto sumu ( po zistení, že možnosti a schopnosti otca vyššie výživné neumožňujú) v súlade
s § 62 a § 63 ZR v spojení s § 75, pričom určil pri F. a T. ako miesto platenia príslušný úrad práce
sociálnych vecí a rodiny.

20. Správne súd rozhodol tiež o nariadení ústavnej starostlivosti nad oboma staršími deťmi D. a D. (i keď

u mal. D. v súčasnosti je už namieste uložiť výkon náhradnej starostlivosti v inom zariadení, ako bude
zdôvodnené nižšie), ktorá je v záujme maloletých, pričom aj podľa názoru odvolacieho súdu potreba
takéhoto opatrenia jednoznačne vyplynula z vykonaného dokazovania.

21. Na zdôraznenie správnosti tohto rozhodnutia a za účelom vysporiadania sa s odvolacími námietkami

otca a starej matky, odvolací súd uvádza nasledovné:

22. V preskúmavanej veci ide o maloleté deti, ktoré pochádzajú z disfunkčnej rodiny, rodičia neboli
schopní starať sa o ne a dlhodobo sú v náhradnej osobnej starostlivosti starej matky. Táto má k
deťom silné citové väzby, a podľa svojich možností sa doposiaľ snažila s väčšími či menšími úspechmi

zabezpečovať deťom primerané rodinné zázemie a všemožnú starostlivosť. Napriek jej snahám, s
pribúdajúcim vekom detí sa starej matke úloha vychovávateľky vymkla z rúk a to najmä u mal. D. a
D.. Už od roku 2013 sa u najstaršieho zo súrodencov, maloletého D., objavujú výchovné problémy
v škole i mimo nej, ktoré s postupom do vyšších ročníkov školy naberajú na intenzite a závažnosti,
čo priznala aj stará matka, ktorá sama musela požiadať súd o pomoc, pretože nezvláda starostlivosť

o vnuka D., ktorý ju nerešpektuje, jeho správanie sa ešte zhoršilo oproti predchádzajúcemu obdobiu,
neovláda sa, začína byť fyzicky útočný, fajčí, požíva alkohol, pričom maloletý D. jeho správanie kopíruje.
Sama stará matka priznala, že všetci súrodenci kvôli D. trpia a postupne sa situácia v domácnosti starej
matky stáva neudržateľnou. Vážnym problémom je tu aj negatívny vplyv otca na deti, pričom stará matkatúto okolnosť nie je schopná eliminovať, ani výraznejšie ovplyvniť. V konaní bolo tiež preukázané, že
správanie maloletých v období, kedy boli v reedukačnom zariadení sa podstatným spôsobom upravilo a
výchovné problémy ustúpili. Odvolací súd musel potom súhlasiť s názorom znalca, že prostredie, ktoré

zabezpečuje stará matka je nedostatočne ohraničené pravidlami a podmienkami voči maloletým, pričom
mal. D. a D. potrebujú jasne a striktne štruktúrované prostredie s ráznymi výchovnými usmerneniami.
Rozhodnutie o nariadení ústavnej starostlivosti za týchto okolností je jediným vhodným riešením pre
oboch maloletých, ktoré ich uchráni od pokračujúceho zhoršovania správania, ktoré by mohlo viesť k
vážnym škodám na ich psychickom a fyzickom vývoji.

23. Odvolací súd sa nestotožňuje s tvrdením odvolateľky, že by rozhodnutie súdu o nariadení ústavnej
starostlivosti bolo predčasným, vychádzajúcim z nedostatočne vykonaného dokazovania. Naopak
odvolací súd mal za to, že dokazovanie, vykonávané súdom prvej inštancie v predmetnej veci, bolo
veľmi dôkladné a podrobné, súd zisťoval všetky relevantné súvislosti a výsledkom je ucelený a
dostatočne jasný obraz situácie rodiny aj jej jednotlivých dotknutých členov. Treba konštatovať, že

znalecké dokazovanie poskytlo dostatočné odpovede na otázky odbornej povahy, a vychádzajúc nielen
zo znaleckého dokazovania, ale aj z ostatných vykonaných dôkazov, nemohol ani odvolací súd dospieť
k inému záveru, než ku ktorému dospel prvoinštančný súd a síce, že v súčasnosti iné riešenie pokiaľ ide
o starších dvoch chlapcov ( osobitne potom u D., ku ktorému smerovali obe odvolania) neprichádza do
úvahy, keď je zrejmé, že stará matka už napriek svojej snahe, nedokáže tento stav napraviť a náprava

je možná len v režimovom zariadení.

24. Preto odvolací súd považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie o nariadení ústavnej starostlivosti
za správne. K argumentácii oboch odvolateľov, ktorí u maloletého D. nesúhlasili s nariadením ústavnej
starostlivosti v Reedukačnom Centre N. s obmedzenými možnosťami vzdelávania maloletého, odvolací

súd uvádza:

25. Po vydaní odvolaním napadnutého rozsudku bol maloletý D. medzičasom na základe nariadeného
neodkladného opatrenia Okresným súdom Trnava sp.zn. 32P/81/2017-168 umiestnený dňa 04.09.2019
z Reedukačného centra N. do Reedukačného centra W., S. X, W.. Dôvodom bola práve potreba

navštevovania nového školského zariadenia maloletým D., a to strednej školy, ktorá mu nemôže byť
umožnená v Reedukačnom Centre N.. Súd teda už uvedeným uznesením rozhodol tak, že s účinnosťou
od 01.09.2019, kedy maloletý D. začne navštevovať strednú školu, zveril maloletého D. do starostlivosti
navrhovaného Reedukačného Centra W., ktoré je bližšie k jeho domácemu prostrediu ako pôvodné
zariadenie, a kde môže navštevovať strednú školu, pričom toto neodkladné opatrenie bude trvať do

nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v predmetnom konaní sp. zn. 8P/54/2012.

26. Ako vyplýva z aktuálnej správy Reedukačného centra W., zaslanej súdu kolíznym opatrovníkom
dňa 30.01.2020, adaptácia maloletého D. na režim zariadenia prebehla bez výraznejších problémov, na
prostredie a pravidlá zariadenia si rýchlo zvykol. V súčasnosti je D. zaradený do 1. ročníka v odbore

strojárska výroba na Strednej odbornej škole W., v budove reedukačného centra. V rámci vzdelávacej
zložky sa maloletý prejavoval ako žiak, ktorý je ochotný aktívne sa zapájať do vyučovacieho procesu,
v rámci odborného výcviku bol hodnotený ako snaživý žiak, v súčasnosti pracuje na odbornom výcviku
podľa aktuálneho naladenia, pasívne rešpektuje pokyny pedagógov. V rámci výchovnej skupiny sa
rýchlo adaptoval, našiel si svoje miesto v rovesníckej skupine, pokyny vychovávateľov rešpektuje, je

však nutná kontrola. Do záujmových aktivít a programu sa aktívne zapája a vo väčšine situácií je
jeho správanie bezproblémové. V rámci kolektívu žiakov patrí maloletý D. k obľúbeným žiakom, nemá
konflikty so žiakmi, ani ich nevyhľadáva, k dospelým v zariadení sa správa zväčša slušne, autority sa
snaží rešpektovať.

27. Vychádzajúc z uvedeného považoval odvolací súd odvolaciu argumentáciu otca a starej matky za
právne irelevantnú, pretože maloletý D. už medzičasom nie je umiestnený v zariadení, ktoré by možnosti
vzdelávania maloletého limitovalo spôsobom, aký bol vytýkaný odvolateľmi pôvodnému zariadeniu.
Maloletý je umiestnený v Reedukačnom centre W., kde sa dobre adaptoval a kde riadne navštevuje
strednú školu, ktorá ho nijako neznevýhodňuje oproti rovesníkom. Zariadenie je v blízkosti jeho bydliska,

takže môže byť v častejšom kontakte s rodinou, súčasne jeho umiestnenie v režimovom zariadení
zvyšuje u maloletého šance na úspešné ukončenie strednej školy. Odvolací súd tiež pripomína, že D.
zanedlho nadobudne plnoletosť a nič nevylučuje, aby si neskôr doplnil vzdelanie aj v odbore, ktorý ho
špeciálne zaujíma ( kuchár), pokiaľ bude mať skutočne o to záujem.28. Vedený týmito úvahami, považoval odvolací súd za správne, aby výkon ústavnej starostlivosti u
maloletého D. prebiehal práve v Reedukačnom centre W., kde sa už niekoľko mesiacov nachádza a

dobre sa adaptoval, preto odvolací súd jedine v tejto časti odvolaním napadnuté rozhodnutie za použitia
ustanovenia § 388 CSP zmenil, nakoľko Reedukačné zariadenie N. už nie je pre maloletého vhodným a
nariadil preto maloletému ústavnú starostlivosť, ktorá sa bude vykonávať v Reedukačnom centre W., S.
X, XXX XX W. a keďže došlo k zmene ústavného zariadenia, musel súd pozmeniť aj platobné miesto,
na ktoré uložil otcovi poukazovať výživné na maloletého D.. Vo zvyšnej časti odvolací súd s použitím

ustanovenia § 387 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a súčasne
podľa§52CMPvspojenís§58CMPaust.§396ods.1CSProzhodolajotrováchodvolaciehokonania.

29. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák.č. 233/1995 Z.z., alebo ak ide o rozhodnutie o starostlivosti o maloletého,
styk s maloletým alebo inú ako peňažnú povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať
návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa štvrtej časti CMP.