Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Košice

Judgement was issued by JUDr. Jozef Maruščák

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Zrušujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/62/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7218211828
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Maruščák
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7218211828.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a sudkýň JUDr.
Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej vo veci žalobkyne: D. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX,
Y., proti žalovanému: I.. D. X., Exekútorský úrad, so sídlom Vazovova 9, Bratislava, o žalobe, o odvolaní
žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 22.01.2019, č.k. 25C/83/2018-18

r o z h o d o l :

Zrušuje uznesenie a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) uznesením označeným v záhlaví
odmietol podanie žalobkyne doručené súdu dňa 05.12.2018, č.k. 25C/83/2018-1.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa doručila súdu dňa 05.12.2018 podanie (žalobu), v ktorej
chýba upresnenie žaloby (petit), t.j. ako presne má znieť rozhodnutie súdu, čoho presne sa žalobkyňa v

konaní domáha, predloženie listinných dôkazov osvedčujúcich tvrdenia žalobkyne a presné označenie
protistrany. Uznesením č.k. 25C/83/2018-5 zo dňa 17.12.2018 súd prvej inštancie vyzval žalobkyňu na
odstránenie vád podania a to aby upresnila žalobu, predložila listinné dôkazy osvedčujúce jej tvrdenia
a presne označila žalovaného.

3. Po citovaní § 121 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 124, § 127 ods. 1, § 129 ods. 1, 2, 3, 4 uviedol, že uznesenie na

odstránenie vád podania bolo žalobkyni doručené dňa 18.01.2019. V zmysle § 121 ods. 2 CSP začala
žalobkyni lehota na doplnenie podania plynúť dňa 19.01.2019 a uplynula dňa 29.01.2019. V tejto lehote
žalobkyňa predložila súdu dňa 21.01.2019 podanie označené ako ,,dodatok k žalobe“, v ktorom uviedla,
že žaloba smeruje proti Exekútorskému úradu I.. D. X.M., so sídlom D. X, Bratislava. Ďalej uviedla, že
žiada predvolať pracovníčku Úradu práce I.. J. U., ktorá ju počas trvania práceneschopnosti vyradila
z evidencie pre dlhodobé sporenie sa o invalidný dôchodok. Žalobkyňa žiadala rozhodnúť spor v jej

prospech, keďže osoby, ktoré rozhodovali v danej profesii ju neoboznámili v pravý čas o následkoch
a povinnostiach voči spoločnosti Union - zdravotná poisťovňa ako samoplatcu, v dôsledku čoho jej
odstupom času vznikol neprimeraný dlh voči jej osobe s nízkym invalidným dôchodkom. Iné skutočnosti
vo svojom podaní neuviedla.

4.Súdprvejinštancietaknáslednekonštatoval,žezobsahužaloby,anizdoplnenéhopodaniažalobkyne

nijakým spôsobom nevyplýva, čoho sa skutočne žalobkyňa v spore domáha, nakoľko petit žaloby, resp.
výrok čoho sa žalobkyňa domáha tak ako ho uviedla žalobkyňa je neurčitý a nevykonateľný, a to aj
napriekskutočnosti,žežalobkyňanapreukázaniesvojichtvrdenídoložilasúdulistinyatoupovedomenie
o začatí exekúcie, oznámenie Exekútorského úradu o splátkovom kalendári, ako aj rozhodnutie Úradu
práce, soc. vecí a rodiny o odňatí pomoci v hmotnej núdzi.

5. Súd prvej inštancie mal za to, že žaloba je neúplná, aj keď žalobkyňa svoje podanie doplnila, avšak
nie v požadovanom rozsahu, a to aj napriek tomu, že bola poučená, ako treba opravu vykonať a bolaupozornená na odmietnutie podania v prípade jeho nedoplnenia, pričom o takejto žalobe nemožno v
konaní pokračovať, z ktorého dôvodu podanie žalobkyne v celom rozsahu odmietol.

6. Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom uviedla, že sa
domáha, aby súd rozhodol o jej nevine a rozhodol o tom, kto pochybil a nesie zodpovednosť za vzniknutú
škodu poisťovni Union ako aj o tom, kto poškodil dobré meno jej osoby.

7. Vzhľadom na to, že odvolanie žalobkyne neobsahovalo všetky zákonom požadované náležitosti,

súd prvej inštancie uznesením č.k. 25C/83/2018-26 zo dňa 13.02.2019 vyzval, aby v lehote 10 dní
odstránila vady odvolania a uviedla, v akom rozsahu, napáda predmetné rozhodnutie, v čom napadnuté
rozhodnutie,výrokalebopostupsúdupovažujetezanesprávnyačohosadomáha(vodvolacomkonaní),
akého rozhodnutia, t.j. znenia výroku, ako má nadriadený súd vo vzťahu k napádanému rozhodnutiu
rozhodnúť.

8. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 27.02.2019 žalobkyňa doplnila svoje odvolanie, keď
uviedla, že zamestnankyňa UPSVaR I.. J. U. ju vyradila z evidencie Úradu práce počas trvania jej
práceneschopnosti, pričom ju neupovedomila o tom, že v takom prípade jej vzniká povinnosť byť
samoplatcomvzdravotnejpoisťovni.Akbytakučinila,žalobkyňabysanedostaladodlhuvočizdravotnej
poisťovni. Neodbornosťou tak zamestnankyňa úradu práce dostala žalobkyňu do dlhu, ktorý nie je v

jej silách zaplatiť. Požadovala túto zamestnankyňu zavolať na pojednávanie na zaujatie stanoviska
k vzniknutému dlhu, rovnako žiadala prešetriť konanie súdneho exekútora I.. D. X., ktorý až v roku
2016 vyzval žalobkyňu na plnenie a teda nechal jej dlh voči poisťovni rásť od roku 2014. V prípade
žalobkyne pochybili hneď tri inštitúcie a to úrad práce, zdravotná poisťovňa ako aj súdny exekútor. Dlžná
suma poistného vo výške 1.535,21 EUR nemusela byť taká vysoká, ak by bola po mesiaci vyzvaná na

zdokladovanie príjmu, prípadne toho, kto za ňu hradí zdravotné poistenie. Na výzvu súdneho exekútora
z roku 2016 na úhradu dlhu reagovala žiadosťou o splátkový kalendár, keď žiadala splátku vo výške 25,-
EUR mesačne. Súdny exekútor jej žiadosti nevyhovel aj napriek skutočnosti, že mu oznámila jej príjem
vo výške 100,20 EUR mesačne. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadala predvolať na pojednávanie
spomenutých pracovníkov, kde predloží všetky listinné doklady a bude sa domáhať svojej neviny.

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd podľa § 34 CSP prejednal odvolanie žalobkyne ako
podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379
a § 380 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a podľa § 391 ods.

1 prvá veta CSP vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Pokiaľ sa súd prvej inštancie odmietal zaoberať podaním strany sporu, aj keď na to neboli splnené
procesné podmienky, dopustil sa porušenia procesných práv strany sporu, čím boli dané dôvody na
zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP.

11. Jedným zo základných predpokladov poskytovania spravodlivej súdnej ochrany stranám sporu je
právna zásada založená na znalosti právnych predpisov súdom (iura novit curia). V súlade s uvedenou
zásadou je potrebné tiež vykladať zákonné ustanovenia upravujúce požiadavky na zrozumiteľnú a určitú
žalobu, na podklade ktorej sa začína súdne konanie. Základné náležitosti podania vymedzuje § 127

ods. 1, 2 CSP tak, že v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa
ním sleduje a podanie sa podpíše. Ak ide o podanie vo veci samej, ktoré je neúplné, nezrozumiteľné,
súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby ho doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako
10 dní, pričom povinnosťou súdu je uviesť v čom je podanie neúplné a nezrozumiteľné, ako ho treba
doplniť alebo opraviť (§ 129 ods. 1, 2 CSP).

12. Právnou teóriou je za nezrozumiteľné podanie považované podanie, ktoré vzbudzuje pochybnosti
o svojom obsahu z hľadiska náležitosti, keď ten, kto podanie urobil, si svojimi tvrdeniami vzájomne
odporuje, ponecháva nedokončené vety, uvádza nezmyselné argumenty, teda ide o podanie, z ktorého
ani pri využití výkladových pravidiel nie je možné zistiť, ktoré skutočnosti sú pre rozhodnutie podstatné,

a čo má byť predmetom konania. Neurčitým podaním je podanie vzbudzujúce pochybnosti o identifikácii
strán veci, právnych následkoch, najmä ak je rozpor medzi tvrdeniami obsiahnutými v podaní a
samotným žalobným návrhom.13. Z citovaného ustanovenia § 129 CSP vyplýva, že vo výroku uznesenia, ktorým súd vyzýva na
odstránenie vád podania uvedie, akým spôsobom má stranu sporu opraviť či doplniť podanie, v čom
konkrétne vidí súd nedostatok podania, čo považuje za nesprávne, či zákonu nezodpovedajúce. K

odmietnutiu podania, ktoré by podľa obsahu mohlo byť žalobou, možno pristúpiť len za splnenia
predpokladov, ktorými sú: výzva súdu na odstránenie vád, náležité poučenie o spôsobe odstránenia
vád, uplynutie stanovenej lehoty na opravu alebo doplnenie, splnenie poučovacej povinnosti súdu o
procesných právach, pasivita alebo chybný postup strany sporu, ktorého výsledkom je nemožnosť
súdu pokračovať v konaní. Pre naplnenie zásad spravodlivého súdneho konania pri odstránení vád

podaní je nevyhnutné dodržiavanie základných princípov Civilného sporového poriadku, medzi ktoré
patrí princíp právnej istoty (Čl. 2 CSP), rovností zbraní a zohľadňovania špecifických potrieb strán
vyplývajúcich z ich zdravotného stavu a sociálneho postavenia (Čl. 6 CSP), majúcich osobitný význam
pri uplatňovaní nárokov osobami bez náležitých právnych vedomostí. Na vyvažovanie odlišnej úrovne
právneho vedomia strán sporu slúži aj všeobecná poučovacia povinnosť súdu (§ 160 CSP) i zásada
posudzovania úkonov vykonaných stranami podľa povahy úkonu (Čl. 11 CSP, § 124 CSP).

14. Podľa § 160 ods. 1 CSP, súd poskytuje stranám poučenia o ich procesných právach a povinnostiach
v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.

15. Podľa § 160 ods. 2 CSP, súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť

sa na Centrum právnej pomoci.

16. Poučovaciu povinnosť podľa § 160 ods. 1, 2 CSP súd nemá iba v prípade, právne kvalifikovaných
osôb, ak je a) stranou štát, štátny orgán alebo právnická osoba a osoba, ktorá za ňu koná, alebo jej
zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

alebo fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) strana zastúpená
advokátom, právnickou osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, odborovou
organizáciou alebo fyzickou osobu, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

17. Poučenie adresované strane sporu o spôsobe, akým má odstrániť vady podania sa musí viazať

vždy na konkrétne okolnosti prípadu v závislosti od osoby, voči ktorej poučenie zo strany súdu smeruje,
inak dochádza k zásahu do práva strany sporu na prístup k súdu a spravodlivý súdny proces. Súd prvej
inštancie v uznesení na odstránenie vád podania uložil žalobkyni, aby odstránila vady spočívajúce v
neúplnosti podania -žaloby, keďže táto neobsahovala výrok, ako má súd rozhodnúť (žalobný petit), t.j.
čoho presne sa žalobkyňa v konaní domáha, ďalej jej uložil, aby predložila listinné dôkazy osvedčujúce

skutočnosti uvádzané v žalobe a aby presne označila protistranu (žalovaného - menom, priezviskom,
bydliskom, dátumom narodenia, príp. ak žaluje právnickú osobu tak názov, sídlo a IČO).

18. Z obsahu podania žalobkyne vyplýva, že za žalovaného označila Mgr. Vladimíra Cipára, Exekútorský
úrad so sídlom v Bratislave, avšak v jej podaní chýbal určitý a vykonateľný petit žaloby. Odvolací súd

zároveň dodáva, že presný, určitý a zrozumiteľný žalobný petit je nevyhnutným predpokladom, aby
nastali právne účinky súdneho rozhodnutia a toto bolo vykonateľné. Neznamená to však, že žalobkyňa
je povinná súdu podať návrh na znenie výroku rozhodnutia právne perfektným spôsobom. Postačuje,
ak uvedie skutočnosti, ktoré bez ohľadu na ich strohosť či jednoduchosť umožňujú súdu na základe
princípu iura novit curia vyvodiť, podľa akých zákonných ustanovení sa svojho nároku strana sporu v

konaní domáha.

19. Podľa § 124 ods. 1 CSP, Čl. 11 ods. 1, 2 CSP, úkony strán sporu sa posudzujú s prihliadnutím na ich
obsah. Pri posudzovaní obsahu úkonov strán sporu sa predpokladá, že každá fyzická osoba konajúca
ako strana sporu alebo za stranu sporu má rozumové schopnosti na úrovni priemerne spôsobilej osoby

schopnej vnímať a posúdiť v styku so súdom zmysel a účel konania, ako i jazykové vyjadrenie právnych
noriem obsiahnutých v tomto zákone.

20. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie a najmä z uznesenia č.k. 25C/83/2018-5 zo dňa 17.12.2018
je zrejmé, že súd žalobkyňu nepoučil o možnosti zvoliť si právneho zástupcu či obrátiť sa na Centrum

právnej pomoci, čím zasiahol do jej práva na právnu pomoc. O tejto možnosti žalobkyňu poučil až
uznesením na odstránenie vád jej odvolania č.k. 25C/83/2018-26 zo dňa 13.02.2019 a aj to len stroho
odkazom na znenie ust. § 160 ods. 2 CSP.21. Zároveň odvolací súd dodáva, že iba odcitovaním ust.§ 160 CSP bez bližšieho vysvetlenia súd
dostatočným spôsobom nepoučí a nevysvetlí žalobkyni, čo Centrum právnej pomoci vlastne je a ako by
mohlo žalobkyni pomôcť, ako konkrétne má o pomoc požiadať, na ktorú konkrétnu kanceláriu Centra sa

má obrátiť, ako sa môže s Centrom skontaktovať, kde ho nájde, že táto právna pomoc je pre žalobkyňu
bezplatná a iné.

22. Laik, ktorým žalobkyňa bezpochyby je, zo strohého odcitovania zákonného ustanovenia nepochopí,
čo tým súd sleduje. Z takého poučenia bežnému laikovi nie je jasné, že sa môže obrátiť na Centrum

právnej pomoci a že táto právna pomoc pre neho bude bezplatná, resp. len s minimálnou majetkovou
účasťou. Práve aspekt bezplatnosti je pre mnohých ľudí dôležitým kritériom pri rozhodovaní, či sa na
Centrum obrátia.

23. Súd prvej inštancie tak predčasne, na základe všeobecnej výzvy na odstránenie vád podania, bez
predchádzajúceho poučenia o procesných právach žalobkyne jej podanie odmietol, ktorým procesným

postupom zasiahol do práv žalobkyne na spravodlivý súdny proces, z ktorých dôvodov bolo rozhodnutie
o odmietnutí podania zrušené v súlade s § 389 ods. 1 písm. b) CSP.

24.Úlohousúduprvejinštancievďalšomkonaníbuderiadnepoučiťžalobkyňuojejprocesnýchprávach,
najmä o práve na odbornú právnu pomoc tým, že jej bude adresovať procesné poučenie strany sporu

osobitne s poučením o práve zvoliť si advokáta, a možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.

25. Odvolací súd upriamuje pozornosť žalobkyne na to, že civilné sporové konanie je založené
na princípoch kontradiktórnosti, a teda procesnej zodpovednosti strán sporu za výsledok konania.
Žalobkyňa znáša riziko neúspechu v súdnom konaní i s tým prípadne spojené trovy konania, pokiaľ

napriek výzvam súdu neupraví svoj návrh do tej miery, aby ho bolo možné prejednať podľa príslušnej
hmotnoprávnej alebo procesnoprávnej úpravy.

26. Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o:
a) splnení povinnosti,

b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

27. Predpokladom riadneho prejednania žaloby a vydania súdneho rozhodnutia vo veci samej je
existencia určitého a zrozumiteľného vyjadrenia žalobkyne v podaní o tom, voči komu uplatňuje nárok,
na základe akých skutkových okolností a ako konkrétne vo veci navrhuje rozhodnúť, ktorý návrh musí
zodpovedať obsahu práv a povinností (§ 137 CSP) vyplývajúcich z hmotného práva. Len subjektívne

presvedčenie žalobkyne o existencii jej práva, nepostačuje na úspešné uplatnenie a bránenie práva v
súdnom konaní.

28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2
poslednej vety CSP).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.