Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, February 21, 2020

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 6C/14/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4418201026
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Záhorák

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2020:4418201026.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Nových Zámkoch pred sudcom JUDr. Róbertom Záhorákom v právnej veci žalobcu: Z.

Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. U., K. XX, zastúpený S.. Ema Zacharová, advokát s.r.o., so sídlom
Nové Zámky, Forgáchova bašta 7, IČO: 47 237 023, proti žalovanej: S. N., rod. T., t.č. na neznámom
mieste, zastúpená Slovenský pozemkový fond, Bratislava, Búdkova 36, IČO: 17 335 345, o nahradenie
vyhlásenia vôle žalovanej na uzavretie kúpnej zmluvy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 26.02.2018 domáhal nahradenia vyhlásenia vôle žalovanej

na uzavretie kúpnej zmluvy s tým, že aby súd nahradil vôľu žalovanej tak, že táto predáva ako
predávajúca žalobcovi ako kupujúcemu v celosti nehnuteľnosť zapísanú v katastri nehnuteľností
Okresného úradu Nové Zámky, katastrálny odbor, na LV č. XXXXX k.ú. R. U. ako parcela registra „C“ č.
XXXX/X vodné plochy o výmere 5336 m2 za kúpnu cenu 8.100,- eur.

2. Žalobca žalobu zdôvodnil tým, že je v celosti vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá je zapísaná v katastri
nehnuteľností Okresného úradu Nové Zámky, katastrálny odbor, na LV č. XXXXX k.ú. R. U. ako parcela

registra „C“ č. XXXX/X vodné plochy o výmere 6702 m2. Zároveň uviedol, že žalovaná je v celosti
vlastníkom susediacej nehnuteľnosti, ktorá je zapísaná v katastri nehnuteľnosti Okresného úradu Nové
Zámky, katastrálny odbor, na LV č. XXXXX k.ú. R. U. ako parcela registra „C“ č. XXXX/X vodné plochy
o výmere 5336 m2. Uviedol, že tieto nehnuteľnosti tvoria spolu jeden celok vytvorený vodnou plochou
o výmere 12.038 m2, ktorá bola zameraná geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XXX/XXXX, ktorý
bol zapísaný Okresným úradom Nové Zámky, katastrálny odbor do katastra nehnuteľností o čom je
zápis na LV XXXXX a aj na LV XXXXX k.ú. R. U.. Zároveň uviedol, že má záujem túto vodnú plochu

zveľadiť a upraviť na jazero s vytvorením možnej rekreačnej oblasti pričom jeho vlastnícke právo k
parcele číslo XXXX/X je však obmedzované tým, že ho nemôže oddelene užívať, zveľaďovať, zriadiť
rybník a nasadiť ryby pretože ide o vodnú plochu. Preto má naliehavý právny záujem a žiadal súd, aby
nahradil vôľu žalovanej pri predaji jej vlastníctva, keďže žiadny iný procesný nástroj, ktorým by mohol
dosiahnuť neobmedzené užívanie svojho vlastníctva nepozná a bez nadobudnutia vlastníckeho práva k
parcele č. XXXX/X vo vlastníctve žalovanej nie je možné, aby mohol využívať svoje vlastníctvo k parcele
č. XXXX/X neobmedzene, tak ako to vyplýva z ust. §123 Občianskeho zákonníka.

3. Žalobca v žalobe uviedol, že sa pokúšal dostupnými prostriedkami zistiť pobyt žalovanej keďže na
LV č. XXXXX k.ú. R. U. nie sú uvedené žiadne iné osobné údaje vlastníčky okrem jej mena a šetrením
v katastri nehnuteľností Nové Zámky zistil, že tam žiadne iné údaje nie sú a listina na základe ktorejje vlastníctvo žalovanej zapísané sa tam nenachádza. Zároveň uviedol, že dňa 07.06.2013 požiadal
Register obyvateľov SR Banská Bystrica o poskytnutie informácii o poslednom známom trvalom pobyte
žalovanej pričom priložil LV. Prípisom z 14.06.2013 mu register oznámil, že sa v registri nenachádza.

Ďalej žalobca uviedol, že zaslal žiadosť na Ministerstvo vnútra SR, štátny archív v Nitre pracovisko Nové
Zámky o vyhľadanie titulu č.d. XXXX/XXXX, pričom mu bolo oznámené listom zo dňa 08.09.2016, že
takýto doklad sa v jeho fonde nenachádza.

4. V žalobe žalobca uviedol, že žalovaná je neznámou osobou, ktorá vlastníctvo nadobudla v roku

1918, teda v tomto roku žila, teda je predpoklad, že pokiaľ žije tak je vo veku najmenej 100 rokov. Zo
skutočnosti, že nie je jej pobyt registrovaný v registri obyvateľov usudzuje, že už zomrela a že buď
potomkov nemala a dedičstvo po nej nebolo vykonané alebo dedičia nevedeli, že bola vlastníčkou tejto
parcely, prípadne sa odsťahovala na neznáme miesto, zmenila meno a nevedela o tomto vlastníctve a
teda existujú zrejme dôvody, pre ktoré sa o svoje vlastníctvo nestará a žalobca nemá inú možnosť ako
súd požiadať o nahradenie vôle osoby na neznámom mieste. Taktiež uviedol, že v záujme objektívnosti

pri stanovení ceny žalobcom požadovanej nehnuteľnosti požiadal znalca Ing. Jána I. o vypracovanie
znaleckého posudku, pričom podľa ním vypracovaného znaleckého posudku č.20/2017 je všeobecná
hodnota nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXXX k.ú. R. U. X.XXX,-€. K žalobe žalobca pripojil LV
č. XXXXX a XXXXX k.ú. R. U., kópiu z katastrálnej mapy týkajúcich sa parciel č. XXXX/X a XXXX/
X k.ú. R. U., výpis z registra obyvateľov SR zo dňa 14.06.2013, oznámenie Štátneho archívu v Nitre,

pracoviskoNovéZámkyzodňa8.9.2016,pričomdodatočnepodanímzodňa16.3.2018žalobcapredložil
konajúcemu súdu znalecký posudok Ing. Sopkuliaka č. 20/2017 zo dňa 25.8.2017, pričom k výzve súdu
zo dňa 01.03.2018, ktorou súd vyzval žalobcu na späťvzatie žaloby keďže je zjavne nedôvodná, sa
žalobca vyjadril písomným podaním zo dňa 16.03.2018, ktorým predložil súdu kópiu z pozemnoknižnej
vložky č. XXXX k.ú. R. U., geometrický plán č. XXXXXXXX-XXX/XXXX na obnovenie pôvodných celých

parciel č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X (nové parc.č. XXXX/X) a parc.č. XXXX/X, XXXX/X (nové parc.č.
XXXX/X) z ktorého vyplýva, že parcela C-KN číslo XXXX/X vodná plocha vo výmere 5336m2, ktorú
vlastní žalovaná vznikla z pôvodných parciel zapísaných na LV XXXXX C-KN č. XXXX/X, XXXX/X a
XXXX/X.TietoparcelybolinaLVprepísanézPKvl.č.XXXX.Zároveňuviedol,žedostatočneidentifikoval
osobu žalovanej. Taktiež uviedol, že nesúhlasí s výzvou súdu na späťvzatie žaloby z dôvodu, že

je táto zjavne nedôvodná keďže v žalobe objasnil, že vodná plocha, ktorá spája parcely žalobcu a
žalovanej, je tým elementom, ktorý je dostatočným dôvodom, aby žalobu mohol podať keďže analogicky
je možné použiť ustanovenia o zrušení a vypriadaní podielového spoluvlastníctva, pretože bez toho, aby
vlastnil celú vodnú plochu nemôže svoje vlastníctvo plnohodnotne využívať. Uviedol, že žalovaná sa o
vlastníctvo nestará a jedinou formou, ako môže byť naplnené jeho zákonné právo vyplývajúce z Ústavy

SR,aleajzustanoveníObčianskehozákonníkauvedenýchv§123,124,127ods.1,3.jepodaniežaloby
žalobcu na základe ktorej budú zabezpečené aj zákonné práva žalovanej a podľa ktorej nadobudne
vlastníctvo odplatne za sumu určenú znaleckým posudkom a žalovaná bude mať zákonné právo si
peniaze z úschovy prevziať a teda nebude nijako ukrátená na svojich právach. Uviedol, že keby sa
žalovaná starala o svoje vlastníctvo a keby v súlade s § 19 zákona 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností

plnila žalovaná svoje povinnosti a dbala o riadnu evidenciu jej údajov v katastri a ako vlastníčka platila
dane z nehnuteľností podľa zákona č. 582/2004 Z.z. tak by sa s ňou kontaktoval a vec vyriešil. Bez týchto
možností by boli porušené jeho základné práva a vzniká neriešiteľná situácia, pričom poukázal na to, že
vlastníctvo zaväzuje. Ďalej uviedol, že má záujem vybudovať na vodnej ploche vodnú stavbu, konkrétne
rybník, alebo stavbu na hromadnú rekreáciu a vodné športy, alebo ju využiť ako štrkovisko, pričom

vo všetkých prípadoch je potrebné k žiadosti o vydanie stavebného povolenia preukázať vlastníctvo k
pozemkom vytvárajúcim vodnú plochu. Žiadal aby súd zvolal predbežné prejednanie žaloby za účelom
podrobnejšieho objasnenia veci.

5. K žalobe sa vyjadril zástupca žalovanej podaním zo dňa 17.04.2018, v ktorom uviedol, že Slovenský

pozemkový fond bol zriadený na základe § 34 Zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách,
usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch v pozemkovom fonde a o pozemkových
spoločenstvách pričom podľa § 34 ods. 3 uvedeného zákona spravuje poľnohospodárske nehnuteľnosti
vo vlastníctve štátu ustanovené osobitným predpisom, podiely v spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve
štátu ustanovené osobitným predpisom, pričom nakladá s pozemkami, ktorých vlastník nie je známy,

okrem pozemkov, ktoré sú lesnými pozemkami ako aj s podielmi v spoločnej nehnuteľnosti, ktorých
vlastník nie je známy. Zároveň uviedol, že je potrebné prihliadať na platnú zákonnú úpravu, pričom
subjekt „neznámeho vlastníka“ bol do právneho poriadku zavedený zákonom č. 330/1991 Zb. pričom
žalovaná má v súdnom spore špecifické postavenie a môže ako strana vystupovať v súdnom konaníprostredníctvom zákonného zástupcu, t.j. Slovenského pozemkového fondu. Napokon uviedol, že v
danom prípade nie je možné domáhať sa nahradenia prejavu vôle u neznámeho vlastníka z dôvodu, že
by išlo o obchádzanie zákonnej úpravy zastupovania neznámeho vlastníka Slovenským pozemkovým

fondom. Preto z uvedených dôvodov žiadal žalobu zamietnuť.

6. K uvedenému podaniu zástupcu žalovanej sa podaním zo dňa 30.4.2019 vyjadrila právna zástupkyňa
žalobcu, v ktorom uviedla, že Slovenský pozemkový fond nemá oprávnenie zastupovať vlastníkov na
neznámom mieste, v prevodoch vlastníctva ani v zrušení spoluvlastníctva a podobne a preto jeho

vyjadreniepovažujezairelevantné.Úvahaotom,čiS.N.jemožnoosobou,ktoráužzomrela,niejeničím
preukázaná. Uviedol, že žalobca žalovanú identifikoval podľa údajov zapísaných v pozemnoknižnej
vložke č. XXXX k.ú. R. U. pričom je zároveň zapísaná na LV č. XXXXX k.ú. R. U..

7. Na pojednávaní dňa 26.06.2018 žalovaný uviedol, že trvá na žalobe z dôvodu, že chce vodnú plochu
zveľadiťkeďžejezanedbaná,neobhospodarovaná,nakoľkoľudiatamvyvážajúsmetianavodnejploche

chce zriadiť rybník, nasadiť ryby.

8. Na uvedenom pojednávaní zástupkyňa právneho zástupcu žalobcu uviedla, že sa pridržiava svojich
vyjadrení a poukázala na to, že dôvodom, pre ktorý bolo možné túto žalobu podať, sú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, podľa ktorých ak nie je niečo upravené v Občianskom zákonníku alebo v iných

zákonoch, použijú sa ust. Občianskeho zákonníka im najbližšie. V žalobe bola snaha objasniť súdu že
jednotiacim prvkom v tomto prípade je vodná plocha, ktorá vytvára obdobnú situáciu k týmto parcelám,
ktoré ju vytvárajú ako podielové spoluvlastníctvo. Pri podielovom spoluvlastníctve sa spoluvlastník môže
za náhradu domáhať jeho zrušenia a vyporiadania a keďže táto vodná plocha je tým jednotiacim
prvkom tak sme toho názoru, že tu vzniká priestor pre to, aby aj za týchto podmienok bolo možné

požiadať súd o konanie vo veci. Uviedol, že žalobca požiadal o zhotovenia znaleckého posudku,
pričom nechce nadobudnúť žiadny majetok bezodplatne a uviedol, že by kúpnu cenu uhradil na súdom
určený účet. Zároveň uviedla, že SPF žalovanú zastupovať nemôže, s poukazom na rozhodnutie NS
SR 4MCDo8/2008, ktorým rozhodnutím sa aj najvyšší súd spravuje a ktoré rozhodnutie jednoznačne
definuje citujúc jednotlivé ustanovenia zákonov za akých podmienok SPF zastupuje štát. Pokiaľ ide

o vlastníkov ktorých pobyt nie je známy uviedla, že zákony ustanovujú v akých prípadoch ich SPF
zastupuje, avšak nemá kompetenciu zastupovať ich pri zmene vlastníctva a poukázala na to, že
predmetom je vodná plocha a vodná plocha netvorí poľnohospodársky pôdny fond. Uviedla, že pre
toto konanie by prichádzalo do úvahy ustanovenie opatrovníka pre žalovanú podľa § 29 Občianskeho
zákonníka, keďže ide o iný vážny dôvod a pre tento prípad navrhujeme aby súd za opatrovníka ustanovil

Alexandru Ivánicsovú, nar. 10.9.1987, bytom Imeľ 728, ktorú navrhla z toho dôvodu, že sú jej pomery v
tejto lokalite známe a so svojim ustanovením súhlasila. Čo sa týka názoru, že by žalobca mal rokovať
so SPF Bratislava o možnosti odkúpenia, žalobca sa tomuto vôbec nebráni a napriek tomu, že je toho
názoru že SPF v tomto prípade konať nemôže.

9. Na uvedenom pojednávaní poverená zástupkyňa SPF Bratislava uviedla, že sa v plnom rozsahu
pridržiava svojho písomného vyjadrenia. Uviedla, že má za to, že v danom prípade tak ako to vyplýva
z LV č. XXXXX k.ú. R. U., SPF zastupuje žalovanú, ktorá je neznámym vlastníkom. Uviedla, že k veci
ďalej nemá čo uviesť. Na otázku súdu uviedla, že postup pri odkúpení uvedeného pozemku má SPF
upravený svojimi internými postupmi a tento postup treba dodržať.

10. Právny zástupca žalobcu podaním zo dňa 02.08.2019 konajúcemu súdu zaslal stanovisko SPF
Bratislava zo dňa 17.07.2019 ohľadne žiadosti žalobcu na odkúpenie parcely registra „C“ č. XXXX/X k.ú.
R. U., v ktorom sa uvádza, že uvedený pozemok SPF nemôže predať, keďže nie sú splnené podmienky
uvedené v § 19 ods. 3 a 6 zákona č. 180/1995 Z.z., podľa ktorých by mal SPF oprávnenie tento pozemok

predať, pričom je možné tento pozemok prenajať.

11. Na pojednávaní dňa 15.10.2019 žalobca uviedol, že sa pridržiava žaloby, uviedol, že nevie koľko sa
táto vec bude ťahať lebo nevie nakladať so svojim majetkom, z jeho majetku sa stáva smetisko s tým,
že chce tento priestor upraviť a urobiť riadne kultúre zodpovedajúce priestory. Uviedol, že na pozemku

sa nachádza jazero.

12. Na uvedenom pojednávaní zástupkyňa právneho zástupcu žalobcu uviedla, že sa pridržiava podanej
žaloby a našich doterajších vyjadrení. Uviedla, že SPF nie je oprávnený v tomto konaní zastupovaťžalovanú, ktorá by mala mať ustanoveného procesného opatrovníka ktorým by malo byť Mesto Nové
Zámky podľa § 71 CSP. Uviedla, že vzhľadom na vodnú plochu, ktorá sa nachádza na parcele vo
vlastníctve žalobcu a zároveň na parcele, ktorá je predmetom tohto konania, mala by sa aplikovať

situácia podľa § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na občianskoprávne vzťahy pokiaľ
nie sú osobitne upravené, ani Občianskym zákonníkom ani iným zákonom, sa aplikujú ust. Občianskeho
zákonníka, ktoré upravujú vzťahy obsahom a účelom ich najbližšie. Vzhľadom na skutočnosť, že parcely
žalobcu a žalovanej sú spojené vodnou plochou na nich sa nachádzajúcou a vzhľadom na to, že žalobca
nevie využívať svoju parcelu bez toho aby v tom nebola používaná aj parcela žalovanej, tak by malo

prísť do úvahy aplikovanie ustanovení o podielovom spoluvlastníctve, pretože žalobca chce vodnú
plochu vyčistiť a následne ju chce využiť na podnikanie v príslušnom obore avšak bez toho aby sa stal
vlastníkom predmetnej parcely, nie je možné naplniť tento jeho zámer. Uviedla, že sa pokúšal zistiť pobyt
žalovanej, toto sa nepodarilo a ako poslednú možnosť zistenia či ide o žijúcu alebo nežijúcu osobu
navrhla aby súd zabezpečil ako dôkaz z Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý vedie
registerúmrtífyzickýchosôbalebovyhláseniezamŕtvych,čisažalovanávtomtoregistrinachádzaalebo

nie. Opätovne poukázala na rozsudok NS SR č. 4Mcdo8/2008, ktorý tiež objasňuje dôvody, pre ktoré
nie je možné zo zákonných znení vyvodiť, že SPF zo zákona v takomto prípade zastupuje žalovanú.

13. Na uvedenom pojednávaní zástupkyňa zástupcu žalovanej uviedla, že sa pridržiava svojho
písomného vyjadrenia, pričom považuje žalobu za nedôvodnú a navrhuje ju zamietnuť. Uviedla, že SPF

predáva pôdu neznámych vlastníkov a keď fond ponuku žalobcu o odkúpenie odmietol, bola to vôľa SPF.

14. Súd požiadal Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Bratislava, aby súdu oznámil či v
registri úmrtí fyzických osôb alebo osôb vyhlásených za mŕtveho je vedená ako mŕtva N. S., rod. T., ktorá
musela žiť v roku 1918, naposledy pravdepodobne bytom Nové Zámky, resp. okres Nové Zámky, pričom

uvedený úrad podaním zo dňa 20.11.2019 konajúcemu súdu oznámil, že žalovaná nie je evidovaná v
centrálnom registri poistencov.

15. Na pojednávaní dňa 21.02.2020 zástupkyňa právneho zástupcu žalobcu uviedla, že sa pridržiava
svojich vyjadrení, žiadala žalobe vyhovieť s poukazom na skutočnosti, ktoré už uviedla, že je v moci

súdu žalobe vyhovieť a správne usporiadať vzťah medzi žalobcom a žalovaným tak ako to žalobca
požaduje, a uviedla, že tým, že zástupca žalovanej sa o predmetnú nehnuteľnosť zapísanú na LV č.
XXXXX nestará, obmedzuje v užívaní a vo vlastníctve žalobcu, ktorý susedí s uvedenou nehnuteľnosťou
akojetoznázornenénavýpisezkatastrálnejmapy,ktorábolapripojenákžalobe.U.abysúdspoukazom
na princíp spravodlivosti a s poukazom na ust. § 3 a § 124 Občianskeho zákonníka žalobe vyhovel,

poukázala na to, že žalovaný, resp. zástupca žalovanej ako správca sa o predmetnú nehnuteľnosť
nestará a ak by súd žalobu zamietol, stav, ktorý je tam, t.j. smeti, neporiadok na uvedenej vodnej ploche
by naďalej obmedzovali žalobcu vo výkone svojho vlastníckeho práva. Uviedla, že žalobca je slušný
občan, platí si dane, nemal nikdy spor s občanmi ani so štátom.

16. Na uvedenom pojednávaní poverená zástupkyňa zástupcu žalovanej uviedla, že sa pridržiava
doterajších vyjadrení a uviedla, že žalovaná môže uplatňovať svoje práva a povinnosti ako nezistená
vlastníčka len prostredníctvom svojho zákonného zástupcu SPF. Uviedla, že v danom prípade podľa
zákona nie je možné domáhať sa nahradenia prejavu vôle u nezisteného vlastníka z dôvodu, že by išlo o
obchádzanie zákonnej úpravy zastupovania nezistených vlastníkov SPF. Poukázala na ust. § 19 ods. 3

Zákona č. 180/95 o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkov v znení neskorších
predpisov, v ktorom sú taxatívne vymedzené dôvody kedy SPF môže previesť vlastníctvo k pozemkom
nezistených vlastníkov. U žalobcu však ani jeden z týchto dôvodov nie je naplnený. Zároveň poukázala
na ust. § 50a Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje za akých podmienok môže byť vyhlásenie
vôle nahradené súdnym rozhodnutím. Zo znenia tohto ustanovenia vyplýva, že musí existovať nejaká

dohoda, resp. záväzok účastníkov uzavrieť nejakú zmluvu. Len v prípade ak by niektorý z účastníkov
odmietal uzavrieť zmluvu z akéhokoľvek dôvodu, môže byť takéto vyhlásenie vôle nahradené súdnym
rozhodnutím. Nakoľko tieto podmienky v danom prípade nie sú splnené, máme za to, že žalobca sa
návrhom o nahradenie vyhlásenia vôle žalovanej nemôže domáhať uzavretia kúpnej zmluvy. Žiadala
preto žalobu zamietnuť s tým, že náhradu trov konania nežiada.

17. Na uvedenom pojednávaní zástupkyňa právneho zástupcu žalobcu uviedla, že pokiaľ ide o tvrdenie,
že zákonneumožňujeSPFuzatvoreniekúpnejzmluvy,keďže§50aObčianskehozákonníkajepotrebné
vykladať v súvislosti s ďalšími ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ktoré umožnia súdu aplikovaťprincíp všeobecnej spravodlivosti zakotvený v článku 4 CSP. Uviedla, že ustanovenie § 853 ods. 1
Občianskehozákonníkajeustanovením,ktorédávasúdumožnosťaplikácieobdobnýchriešenívzákone
ak konkrétna situácia riešená nie je. Občiansky zákonník nikdy nevylučuje možnosť nahradenia vôle

žalovanej za daných okolností.

18. Podľa § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností, vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov, nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore dobrými mravmi.

Podľa § 120 ods. 2 Občianskeho zákonníka, stavby, vodné toky a podzemné vody, nie sú súčasťou
pozemku.

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a účinky a nakladať s ním.

Podľa § 124 Občianskeho zákonníka, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa
im rovnaká právna ochrana.

Podľa § 130 odsek l Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ zo zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný

o tom, že mu vec právom patrí je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba
je oprávnená.

Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť, kúpnom darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností

ustanovených zákonom.

Podľa § 134 odsek l, 2 a 3 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu 3 rokov, ak ide o hnuteľnosť a po dobu 10 rokov ak ide o nehnuteľnosť,
pričom takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva alebo

k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb. Do doby
oprávnenej držby sa započítava doba, o ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

Podľa § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, občianskoprávne vzťahy pokiaľ nie sú osobitne upravené
ani týmto ani iným zákonom sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom

aj účelom im najbližšie.

Podľa článku 11 odsek 1 Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), každý má
právo vlastniť majetok, vlastnícke právo všetkých, vlastníctvo a rovnaký zákonný obsah a ochranu.

Podľa článku 20 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo
všetkých vlastníkov má rovnaký obsah a ochranu. Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho
práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme a to na základe zákona a za primeranú
náhradu.

Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku
na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva
z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem;
naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení
právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 34 ods. 3 zákona č. 330/91 Zb., pozemkový fond nakladá s pozemkami, ktorých vlastník nie
je známy okrem pozemkov, ktoré sú lesnými pozemkami, ako aj s podielmi spoločnej nehnuteľnosti,
ktorých vlastník nie je známy. Podrobnosti o podmienkach prenajímania predaja zámeny a nadobudnutia
nehnuteľností pozemkovým fondom upraví nariadenie vlády Slovenskej republiky.

Podľa § 34 ods. 14 zákona č. 330/91 Zb., pozemkový fond za štát a neznámych vlastníkov koná pred
súdom vo veciach nehnuteľností uvedených v osobitnom predpise, podielov spoločnej nehnuteľnostiuvedených v osobitnom predpise a pozemkov, ktorých vlastník nie je známy a to aj vtedy ak vlastnícke
právo štátu a neznámych vlastníkov je sporné.

Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 180/95 Z.z., fond ako správca môže previesť vlastníctvo k pozemkom
podľa § 16 ods. 1 písmeno b) a c) ak dôvodom prevodu je a) účel, na ktorý možno pozemok
vyvlastniť podľa osobitného predpisu, b) rozhodnutie o zriadení priemyselného parku podľa osobitného
predpisu, c) usporiadanie vlastníctva k pozemkom zastavaným stavbami do 24. júna 1991 na
účely poľnohospodárskej výroby, d) usporiadanie vlastníctva k pozemkom zastavaným stavbami

vo vlastníctve štátu slúžiacim ozbrojeným silám Slovenskej republiky, e) usporiadanie vlastníctva k
pozemkom zastavaným stavbami vybudovanými vo verejnom záujme, f) usporiadanie vlastníctva k
pozemkom zastavaným inými stavbami, ako sú uvedené v písmenách c) až e), a zabezpečenie
nevyhnutného prístupu k nim, g) usporiadanie vlastníctva k pozemkom zastavaným stavbami vo
vlastníctve obcí alebo vyšších územných celkov, ktoré prešli do ich vlastníctva podľa osobitných
predpisov,39c) kúpnou zmluvou alebo zámennou zmluvou, h) usporiadanie vlastníctva k pozemkom na

zabezpečenie nevyhnutného prístupu k pozemkom iných vlastníkov.

19. Na základe vyššie uvedených skutočností a na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení
mal konajúci súd za to, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná. Z listov vlastníctva pripojených k
žalobe mal súd za preukázané, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou parcely č. XXXX/X vodné plochy,

ktorá je zapísaná na LV č. XXXXX, pričom mal súd za preukázané, že žalobca je výlučným vlastníkom
susediacej parcely a to parcely č. XXXX/X vodné plochy, ktorá je zapísaná na LV XXXX k.ú. R. U.,
pričom ide o susedné parcely.

20. Čo sa týka žalobcom namietanej pasívnej legitimácie žalovaného mal súd za to, že je zo zákona

daná pasívna legitimácia zástupcu žalovanej a to Slovenského pozemkového fondu Bratislava, ktorá
vyplýva z ust. § 34 ods. 3 a ods. 14 zákona č. 330/1991 Z. keďže Slovenský pozemkový fond Bratislava
zastupuje neznámych vlastníkov pozemkov s výnimkou lesných pozemkov. Preto z uvedeného dôvodu
konajúci súd pojednával so zástupcom žalovanej, ktorá je neznámym vlastníkom.

21. Zo žaloby je zrejmé, že žalobca sa domáha nahradenia prejavu vôle žalovanej tak aby uzavrela
kúpnu zmluvu so žalobcom, ktorej predmetom by mala byť uvedená parcela č. XXXX/X. Konajúci súd
po oboznámení sa so žalobou ako i dôvodmi v nej uvedenými mal za to, že zo žiadneho zákonného
ustanovenia nevyplýva možnosť riešiť vlastnícke vzťahy medzi stranami takýmto spôsobom, t.j. tak aby
súd v prípade nesúhlasu vlastníka, resp. jeho zástupcu nahradil prejav vôle vlastníka tým viac, že v

danom prípade ani nešlo o žiadny zákonný dôvod uvedený v § 19 ods. 3 zákona č. 180/95 Z.z., ktorý by
umožnil súdu žalobe vyhovieť. Ak by súd žalobe vyhovel, rozhodol by v rozpore s ustanoveniami § 3 ods.
1, § 123, 124 Občianskeho zákonníka v rozpore s ust. § 19 ods. 3 zákona č. 180/95 Z.z a v neposlednom
rade v rozpore s § 11 ods. 1 listiny základných práv a slobôd (Ústavný zákon č. 23/1991 Zb.) a tiež
v rozpore s článkom 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Konajúci súd mal za to, že zdôvodnenie

žaloby odvolaním sa na ust. § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka nepostačuje na to aby súd žalobe
mohol vyhovieť, keďže z ust. § 124 Občianskeho zákonníka vyplýva, že všetci vlastníci majú rovnaké
práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana. Ak by súd žalobe vyhovel, porušil by ust.
§ 124 Občianskeho zákonníka. Súd mal zároveň za to, že dôvody, pre ktoré žalobca žalobu podal, t.j.
že sa neudržiava poriadok na vodnej ploche nepostačuje na to aby súd žalobe vyhovel, t.j. rozhodol o

zmene vlastníctva žalovanej, ktoré spravuje Slovenský pozemkový fond Bratislava. Ak má žalobca za to,
že jeho vlastnícke právo je obmedzované alebo ohrozované, má v zmysle právneho poriadku možnosť
brániť sa inými právnymi prostriedkami, ktoré zákon umožňuje. V danom prípade však žiadny zákonný
dôvod na vyhovenie žaloby neexistuje a preto súd žalobu z uvedených dôvodov zamietol.

22. Čo sa týka trov konania, súd rozhodol o náhrade trov konania tak, že žalovanému náhradu trov
konania nepriznal, keďže žalovaný náhradu trov konania nežiadal, hoci na náhradu trov konania mal
právo podľa § 255 ods. 1 CSP, keďže bol v konaní úspešný, nakoľko súd žalobu zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého

rozhodnutia smeruje.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo

veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Žalobu v odvolacom konaní nemožno meniť.